SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB „v konkurze“


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8Cbi/19/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112229293
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112229293.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v
právnej veci žalobcu: Mgr. Pavol Vrška, správca konkurznej podstaty úpadcu so sídlom kancelárie M.
R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB, so sídlom Nám. Slobody 5,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 001 v zastúpení: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského
2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341 proti žalovanému: Garančný fond investícií, Čajakova 18, 811 05
Bratislava, v zastúpení: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857
513 o určenie, že žalovaný je povinný žalobcovi poskytnúť náhradu za nedostupný klientsky majetok
zverený žalobcom obchodníkovi s cennými papiermi - CAPITAL INVEST o.c.p. vo výške 643.474,00 €
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 6.178,08 € na účet právneho
zástupcu žalovaného vedený v Tatra banka, a. s., číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX, a to v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 28.05.2012 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradu za nedostupný klientsky
majetok zverený CAPITAL INVEST o. c. p., a. s. vo výške 643.474,00 € a , a to všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že v súlade so svojim oprávnením zhromažďoval legálnym
spôsobom od svojich členov za účelom nadobudnutia majetkových hodnôt pre nich peňažné prostriedky
a zabezpečoval ich zhodnotenie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch prostredníctvom
na to zo zákona určenej osoby a to výlučne u jediného obchodníka s cennými papiermi, ktorým bol
CAPITAL INVEST o.c.p. so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 828 749.

Podanou žalobou vo veci sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy 643.474,00 € ako náhrady
za nedostupný klientsky majetok prijatým od žalobcu obchodníkom s CP podľa zákona č. 566/2001
Z.z.. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej
ponuky žalobcu a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva s názvom Zmluva o
správe portfólia cenných papierov podľa ust. zákona č. 600/1992 Z. z. o cenných papieroch, o správe
aktív a ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorú uzatvorili žalobca a Obchodník s CP a ktorá
bola počas jej platnosti zmluvnými stranami menená a doplnená, naposledy Zmluvou o riadení portfólia
uzatvorenej dňa 02.06.2008. Počas platnosti tejto zmluvy boli obchodníkovi s cennými papiermi zverené
vklady vo výške 643.474,00 €. Žalobca sa po dobu platnosti zmlúv o riadení portfólia zaviazal akokoľvek



nenakladať s finančnými nástrojmi tvoriacimi portfólio žalobcu a toto právo realizoval vždy a priamo
Obchodník s CP. Tento zasielal pravidelne vždy koncom kalendárneho štvrťroka vyúčtovanie k zmluve,
kde vždy uvádzal údaje o zhodnotení portfólia a iné údaje, z ktorých pre žalobcu vyplývalo, že Obchodník
s CP koná pri správe portfólia žalobcu v zmysle zákona o cenných papieroch a že teda vykonáva činnosť
v prospech žalobcu a stará sa riadne o ochranu jeho finančných nástrojov a peňažných prostriedkov.
Po určitých „signáloch“, najmä na základe predbežných výsledkov hospodárenia za rok 2009 upozornil
žalobca Obchodníka s CP, že podľa neho stav portfólia nie je v takom stave o akom bol ubezpečovaný
z jeho strany, že porušuje Zmluvu a nekoná s odbornou starostlivosťou. Obchodník s CP reagoval tak,
že Zmluvu vypovedal a uplynutím výpovednej doby dňom 30.04.2010 Zmluva skončila.

Žalobca pre účely výpočtu výšky náhrady za chránený klientsky majetok v zmysle § 87 ods. 3, 4 zákona
o CP vyčíslil náhradu ku dňu, keď sa stal klientsky majetok nedostupným, na sumu 643.474,00 €. Táto
výška pozostáva zo sumy, ktorú Obchodník s CP prijal od žalobcu ako klienta vo výške 521.228,57 €,
čo je základné imanie družstva tvorené členskými vkladmi členov, ktoré boli na účtoch žalobcu a ktoré
mal Obchodník s CP k dispozícii na účtoch žalobcu na zhodnotenie podľa Zmluvy a ktoré Obchodník
s CP z týchto účtov vybral, ale bez ich zhodnotenia. Žalobca pripočítava sumu 41.698,29 €, ktorá
predstavuje zhodnotenie 8% p. a. zo sumy 521.228,57 €, na ktoré sa Obchodník s CP zaviazal zhodnotiť
portfólio žalobcu podľa prílohy 2 k Zmluve. Ďalšia suma zahrnutá do výšky klientskeho majetku, za
ktorý žalobca požaduje náhradu sú peňažné prostriedky vo výške 80.547,14 €, ktoré pozostávajú
z peňažných prostriedkov prijatých žalobcom a zverených Obchodníkovi s CP od svojich členov za
predané krátkodobé a dlhodobé zmenky žalobcu.

Žalobca má vedomosť, že Obchodník s CP si povinnosti hradiť do fondu príspevky stanovené zákonom
o CP plnil a bol jeden z najväčších prispievateľov do tohto fondu (plnil za žalobcu ako aj za iné družstvá).

Na žalobcu ako aj na uvedené dcérske družstvá sa vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka.

Žalobca v súlade so svojim oprávnením zhromažďoval legálnym spôsobom od svojich členov za účelom
nadobudnutia majetkových hodnôt pre nich peňažné prostriedky a zabezpečoval ich zhodnocovanie v
zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch prostredníctvom na to zo zákona určenej osoby,
a to výlučne u jediného obchodníka s cennými papiermi, ktorým bol CAPITAL INVEST o. c .p., a. s. so
sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 828 749.

Obchodník s CP vykonával pre žalobcu svoju činnosť na základe povolenia na poskytovanie investičných
služieb Národnou bankou Slovenska (ďalej iba NBS). Obchodník s CP bol povolením vydaným NBS pri
svojej činnosti - riadenie portfólia podľa § 6 odsek 1 písmena d) pri finančných nástrojoch obmedzený
čo do ich druhu aj čo do okruhu osôb tak, že ich môže vykonávať len pre právnické osoby, v ktorých má
kvalifikovanú účasť CI HOLDING, akciová spoločnosť a právnické osoby nad ktorými vykonáva kontrolu
žalobca.

NBS vykonávala nad činnosťou Obchodníka s CP dohľad podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V roku 2007 bol u Obchodníka s CP
vykonaný komplexný dohľad na mieste zameraný najmä na dohľad nad činnosťou Obchodníka s CP,
dodržiavaním zákona o cenných papieroch a všetkých pohľadu žalobcu, ktorý nie je odborne spôsobilý
na vykonávanie investičných služieb a ani nemohol priamo investovať a ktorý preto za týmto účelom
uzatvoril s Obchodníkom s CP zmluvu, by bolo v rozpore so zákonom o CP, ak by mu nebola poskytnutá
náhrada za nedostupný klientsky majetok prijatý Obchodníkom s CP a aby tak žalobca znášal dôsledky
porušenia zmluvy a zákona o CP pri spravovaní portfólia žalobcu, keď zlyhal odborný dohľad NBS nad
Obchodníkom s CP. Keď sa žalobca dostal do zložitej situácie v súvislosti s výpoveďou Zmluvy zo strany
Obchodníka s CP listom zo dňa 15.04.2010 sa obrátil na NBS a informoval ju o problémoch a súčasne
požiadal NBS o pomoc. Žalobca má vedomosť o tom, že NBS následne vykonala nad Obchodníkom s
CP dohľad na mieste, ale nemá informácie s akým výsledkom.

Obchodník s CP bol povinný vykonávať dohodnutú činnosť pri riadení portfólia žalobcu podľa Zmluvy.

Žalobca tvrdí a súčasne preukazuje žalobou, že mal s Obchodníkom s CP uzatvorenú Zmluvu, na účtoch
žalobcu boli zhromaždené peňažné prostriedky vo výške, v ktorej uplatňuje právo na náhradu touto



žalobou, pričom Obchodník s CP peňažné prostriedky vyberal z účtu žalobcu prostredníctvom svojich
zamestnancov p. Novákovej, p. B. a p. V..

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca pred podaním tejto žaloby už vyčerpal dostupné právne
prostriedky, akými sa mohol k svojmu majetku u Obchodníka s CP dostať, ale reálne nič nedosiahol.

Podľa názoru žalobcu patrí žalobca do okruhu právnických osôb, na ktorých sa zákon o cenných
papieroch v časti náhrady za klientky majetok vzťahuje ako na právnickú osobu podľa § 81 odsek 1
písmena c), ktorá nie je uvedená v písmene b) a na ktorú sa nevzťahuje žiadna z výnimiek uvedených v
tomto ustanovení pod bodmi 1 - 6. Ak by žalobca mal byť vylúčený z okruhu osôb, na ktorých sa klientsky
majetok a ochrana zo zákona o cenných papieroch nevzťahuje len z dôvodu, že jeho účtovná závierka
bola overená audítorom, je táto podmienka v tomto zákone právne neaplikovateľná, pretože je v rozpore
so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 03.03.1997 o systéme náhrad pre investorov.

Žalobca opätovne zdôrazňuje, že podal Podnet na NBS ešte dňa 28.06.2010, ale NBS do podania
žalobného návrhu Obchodníka s CP za neschopného uhrádzať záväzky nevyhlásila. Podľa informácií,
ktoré žalobca má, Obchodník s CP uvedené oznámenie o nedostatočnosti likvidity prostriedkov nepodal.
Z uvedeného má žalobca za to, že ani Obchodník s CP a ani NBS, ktorí majú zákonné oprávnenie na to,
aby mohla byť splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok na to, aby bol vyhlásený klientsky majetok
za nedostupný a mohla byť uskutočnená výplata z fondu, maria splnenie tejto podmienky stanovenej v
ustanovení § 82 písmena a) zákona o cenných papieroch.

Žalobca je nekonaním NBS prinútený uplatniť si náhradu za nedostupný klientsky majetok pred
vyhlásením podľa § 86 odsek 3 zákona o cenných papieroch, teda predtým ako NBS vyhlási Obchodníka
s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom v súlade s ustanovením § 82 odsek 1 písmena
b) zákona o cenných papieroch, t. j. z dôvodu, že je nedostupným klientsky majetok, ktorý prijal
Obchodník s CP, ktorému súd rozhodnutím pozastavil nakladanie s klientskym majetkom, ak sa toto
rozhodnutie stalo vykonateľným pred vyhlásením podľa § 86 odsek 3 zákona o cenných papieroch.
Takýmto vykonateľným rozhodnutím je Uznesenie Okresného súdu Bratislava V., č. k. 23Cb 197/2010 -
254 zo dňa 30.09.2010, pretože je splnená podmienka vykonateľnosti a aj zákaz nakladania s klientskym
majetkom. Z uvedeného dôvodu žalobca uplatnil právo na náhradu za nedostupný klientsky majetok
žalobcu u žalovaného v zmysle § 87 a nasl. zákona o cenných papieroch.

Listom zo dňa 06.07.2010 označeným ako „Uplatnenie práva na náhradu za nedostupný klientsky
majetok - odpoveď“ potvrdzuje žalovaný, že mu bol doručený list žalobcu zo dňa 11.06.2010 a vyjadruje
sa k žiadosti. V odpovedi žalovaný uvádza, ktoré ustanovenia zákona o cenných papieroch musia byť
splnené pri uplatnení práva na náhradu za nedostupný klientsky majetok a súčasne, že toto právo svedčí
tomu, kto svoje právo preukáže. Uvádza ďalej, že vzhľadom na to, že mu nebolo doručené žiadne
rozhodnutie príslušného orgánu z ktorého vyplýva, že boli splnené podmienky § 82 zákona o cenných
papieroch a klientsky majetok zverený Obchodníkovi s CP sa stal nedostupným, neboli na uplatnenie
práva žalobcom na náhradu za nedostupný majetok splnené zákonné podmienky.

Žalobca listom zo dňa 28.10.2010 označeným ako „Výzva na bezodplatné pokračovanie v prejednaní
uplatňovaného práva na náhradu za nedostupný klientsky majetok vyzval žalovaného na bezodkladné
pokračovanie vo veci uplatnenej náhrady a súčasne k listu priložil notársky overenú fotokópiu
Rozhodnutia súdu, ktorým osvedčil, že sú z jeho strany splnené zákonné podmienky na náhradu za
nedostupný majetok zverený Obchodníkovi s CP podľa § 82 odsek 1 písmeno b) zákona o cenných
papieroch. Po doručení požiadavky žalobcu na pokračovanie prejednania uplatneného nároku už
žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nijako nereagoval.

Na webovej stránke žalovaného (www.garancnyfond.sk <http://www.garancnyfond.sk>) je uverejnený
s dátumom 31.01.2010 v časti Zoznam osôb zúčastnených na ochrane klientov, kde sú tieto subjekty
zoradené v abecednom poradí a žalovaný je v ňom uvedený na siedmom mieste. Predmetný oznam
je zverejnený na stránke žalovaného, z čoho je zrejmé, že žalovaný nezohľadnil Rozhodnutie súdu,
ktoré mu žalobca zaslal a aj napriek tomu, že boli splnené zákonné podmienky podľa § 82 Zákona
o cenných papieroch na začatie výplaty nedostupného klientskeho majetku žalobcovi, žalovaný do
dňa podania žaloby na súd náhradu neposkytol. Obchodník s CP, ktorý žalobcovi nevrátil portfólio
ani zverené peňažné prostriedky, žalovaný odmieta žalobcovi právo na náhradu za tento nedostupný



klientsky majetok a žalobca sa ocitol vo veľmi kritickej situácii. Zastavenie plnenia všetkých peňažných
záväzkov žalobcu voči veriteľom dlžníka trvá bez prerušenia.

Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný je povinný žalobcovi poskytnúť náhradu
za nedostupný klientsky majetok zverený CAPITAL INVEST o. c. p., a. s. vo výške žalovanej sumy
643.474,00 €, pretože len takýmto spôsobom môže byť zabezpečené, že žalobcovi bude žalovaný ako
povinný subjekt na poskytnutie náhrady za nedostupný klientsky majetok skutočne konať a na takom
základe je daná možnosť, že poskytnutím náhrady za nedostupný klientsky majetok môže a vie žalobca
v celom rozsahu obnoviť svoju činnosť a splniť svoje záväzky voči tretím osobám.

V žalobnom návrhu ďalej žalobca uvádza, že podľa § 80 odsek c) OSP návrhom na začatie konanie
možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba má preventívny charakter, je teda oprávnená vtedy, keď jej
pomocou je možné eliminovať stav ohrozenia práva či právnej neistoty a k zodpovedajúcej náprave nie
je možné dospieť inak, teda prostredníctvom iných právnych prostriedkov.

V časti VIII žalobného návrhu žalobca poukazuje na rozpornosť ustanovenia § 81 odsek 1 písmena c)
bod 3 zákona o cenných papieroch s ustanoveniami článku 4 odsek 2 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 97/9/ES zo dňa 03.03.1997 o systémoch náhrad pre investorov, ktorú zákonodarca v časti o
cenných papieroch nesprávne implementoval, výsledkom čoho je v zmysle nižšie uvedenej konštantnej
judikatúry Súdneho dvora EÚ právny stav, že Smernica má na prospech žalobcu voči Slovenskej
republike reprezentovanej žalovaným a orgánmi súdnej moci priamy vertikálny účinok, v zmysle ktorého
žalovaný ako i tunajší súd sú povinní neaplikovať voči žalobcovi ustanovenie § 81 odsek 1 písmeno c)
bod 3 zákona o cenných papieroch a sú povinní v súlade s účelom Smernice priznať žalobcovi právo
na náhradu za nedostupný klientsky majetok, ktoré voči žalovanému žalobou žalobca uplatnil. Žalobca
by mal byť jednoznačne vylúčený z okruhu osôb, na ktorých klientsky majetok sa ochrana zo zákona o
cenných papieroch vzťahuje len z dôvodu, že jeho účtovná závierka bola overená audítorom, poukazuje
žalobca na znenie Smernice, ktoré vylučuje možnosť dovolávať sa voči žalobcovi tohto so Smernicou
nesúladného znenia zákona o cenných papieroch. Smernica v článku 2 odsek 1 ustanovuje povinnosť
každého členského štátu zabezpečiť, aby v rámci jeho územia bol zavedený a úradne uznaný jeden
alebo viac systémov náhrad pre investorov. Podľa článku 4 odsek 1 Smernice členské štáty zabezpečia,
aby systém poskytoval krytie najmenej 20000 ECU pre každého investora, pričom zároveň podľa odseku
2 toho istého článku Smernica nebráni ponechať ani prijať ustanovenia, ktoré poskytujú vyššie alebo
rozsiahlejšie krytie pre investorov. Tu žalobca poukazuje na § 87 odsek 2 zákona o cenných papieroch
podľa ktorého „za nedostupný chránený klientsky majetok poskytuje fond náhradu jednému klientovi
alebo inej oprávnenej osobe vo výške 100% z tohto klientskeho majetku.“

Podľa článku 15 odsek 1 Smernice lehota na implementovanie Smernice uplynula dňa 28.09.1998. Žiaľ,
ako žalobca uvádza, táto transpozícia bola vykonaná nesprávne, v rozpore so Smernicou.

Podľa článku 4 odsek 2 Smernice „Členský štát môže zabezpečiť, aby určití investori boli vylúčení zo
systémov krytia alebo im bola poskytovaná nižšia úroveň krytia. Tieto výnimky sú uvedené v Prílohe č.
1“. Príloha Smernice č. 1 sa síce v poslednom bode zmieňuje o účtovnej dokumentácii, keď zo systému
náhrad umožňuje členským štátom vylúčiť spoločnosti „ktoré sú také veľké, že pri nich neprichádza do
úvahy možnosť zostaviť skrátenú súvahu“ podľa článku 11 štvrtej smernice Rady 78/660/EHS zo dňa
25.07.1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov obchodných spoločností“ ( tzv. Štvrtá Smernica ).

V závere žalobného návrhu žalobca uvádza, že nie je právnickou osobou, ktorá môže byť vylúčená
zo systému náhrad podľa § 81 odsek 1 písmeno c) bod 3 zákona o cenných papieroch, keďže toto
ustanovenie je výsledkom nesprávnej transpozície článku 4 odsek 2 Smernice v spojení s Prílohou I
Smernice, pričom žalobca v zmysle doktríny vertikálneho priameho účinku Smernice môže požadovať
od tunajšieho súdu, aby voči žalobcovi neaplikoval § 81 odsek 1 písmeno c) bod 3 zákona o cenných
papieroch, pričom tunajší súd je v zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora zároveň povinný tak
urobiť (pritom v zmysle judikatúry Súdneho dvora mal rovnakú povinnosť už samotný žalovaný ako orgán
verejnej moci pod kontrolou štátu). Na základe týchto tvrdení má žalobca za to, že ním podaný žalobný
návrh je dôvodný a navrhuje súdu, aby mu v celom rozsahu vyhovel.

K žalobnému návrhu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 16.07.2014 vyjadril



žalovaný. V písomnom podaní okrem iných tvrdení poukázal na to, že žalobca na požadovanom
určení povinnosti uvedenej v žalobe nemá a ani nemôže mať naliehavý právny záujem. Navrhol preto
žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že štylizácia textu
žaloby nasvedčuje tomu, že predmetom konania je návrh podľa § 80 písm. c) OSP, teda nie návrh
na plnenie povinnosti, ale návrh na určenie práva resp. právneho vzťahu. Jedným z nevyhnutných
predpokladov úspešnosti takéhoto návrhu je však preukázanie naliehavého právneho záujmu na
takomto požadovanom určení. Tento naliehavý právny záujem však navrhovateľ doteraz nepreukázal.
A zároveň je úplne vylúčené, že by k preukázaniu tohto naliehavého právneho záujmu mohlo dôjsť
kedykoľvek v budúcnosti. Hlavným dôvodom tohto tvrdenia žalovaného je skutočnosť, že neexistuje
absolútne žiadna prekážka, ktorá by navrhovateľovi znemožňovala, aby podal voči žalovanému návrh
na plnenie podľa § 80 písm. b) OSP. Už len z tohto dôvodu nemôže byť právne opodstatnenou určovacia
žaloba podľa § 80 písm. c) OSP. Žalovaný uviedol, že ak by sa tunajší súd stotožnil s vyššie uvedeným
argumentom navrhuje, aby žalobu z tohto dôvodu zamietol už v úvodnom štádiu konania.

Pre prípad, ak by konajúci súd dospel k inému záveru, teda k názoru, že:
a) naliehavý právny záujem na požadovanom určení je dostatočne preukázaný, alebo
b) predmet sporu treba posudzovať podľa § 80 písm. b) OSP, práve vzhľadom na štylizáciu petitu žaloby,
žalovaný uviedol viacero samostatných dôvodov, z ktorých by každý jednotlivo mal byť dostatočným
dôvodom na zamietnutie žalobného návrhu pre jeho nedôvodnosť a neopodstatnenosť.

Žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tu prejednávanej veci - práva ním uplatňované v podanej
žalobe totiž nikdy nenadobudla spoločnosť SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB - táto spoločnosť
je priamo zákonom vylúčená z okruhu subjektov, na ktorých klientsky majetok sa vzťahuje ochrana
podľa zákona o cenných papieroch. Poukazuje na ust. § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 zákona o cenných
papieroch a investičných službách, v znení neskorších predpisov, pričom z náhrady za nedostupný
klientsky majetok sú vylúčené „všetky právnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona musia mať
povinne účtovnú závierku overenú audítorom“. V žalobnom návrhu žalobca výslovne sám uviedol, že do
tejto kategórie osôb patrilo a patrí i SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB. Je teda zrejmé, že povinnosť
uvedenú v petite žaloby nemohol žalovaný nadobudnúť práve z dôvodu, že pôvodný žalobca patrí do
skupiny osôb, ktorých klientsky majetok je vylúčený z ochrany v zmysle § 81 ods. 1 písm. c) bod 3
Zákona o CP.

Pozornosť žalovaný usmernil aj na skutočnosť, že v závere žaloby pôvodný žalobca požaduje, aby
sa naňho „neaplikovalo“ vyššie uvedené ustanovenie § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 Zákona o CP a to
s poukazom na údajnú „nesprávnu transpozíciu“ článku 4 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 97/9/ES z 3.3.1997 o systémoch náhrady pre investorov. Takéto tvrdenie považuje žalovaný za
nesprávne a právne nepodložené - neexistuje absolútne žiaden dôvod na „neaplikovanie“ citovaného
ustanovenia § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 Zákona o CP v tu prejednávanej veci. Táto právna norma určite
neodporuje článku 4 ods. 2 Smernice, keďže do tejto slovenskej právnej normy boli „transponované“
rovnaké obsahové kritériá na vylúčenie zo systému náhrad, ako sú uvedené aj v článku 4 ods. 2
Smernice. Tieto dva normatívy (slovenský Zákon o CP a Smernica) používajú síce iné legislatívno-
technické spracovanie danej témy, no čo do obsahu podmienok pre vylúčenie zo systému náhrad
ide o totožnú právnu úpravu. Jedine k takémuto záveru možno dospieť pri interpretácii článku 4 ods.
2 Smernice (v spojitosti so súvisiacimi ustanoveniami Smernica 78/660/EHS o účtovnej závierke) a
porovnaním tejto úpravy s ustanoveniami Zákona o CP, ako aj s ustanoveniami § 19 zákona o
účtovníctve. Je teda zrejmé, že „typ klienta“ vylúčený zo systému náhrad podľa § 81 ods. 1 písm. c)
bod 3 Zákona o CP zodpovedá a je totožný s typom klienta, vylúčeným zo systému náhrad podľa
bodu 8 Prílohy I Smernice. Argument navrhovateľa o nesprávnej transpozícii uvedenej Smernice do
slovenského právneho poriadku určite neobstojí, naopak, Smernica bola v tomto ohľade transponovaná
určite správne.
Žalovaný je názoru, že pôvodný navrhovateľ patril a patrí aj do ďalších dvoch skupín osôb, ktorých
klientsky majetok je vylúčený z ochrany v zmysle § 81 ods. 1 písm. c) bod 2 a 6 Zákona o CP. Je teda
zrejmé, že aj z tohto dôvodu bolo a je SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB
vylúčené spod ochrany Garančného fondu investícií. V tejto súvislosti poukazuje na znenie § 81 ods. 1
písm. c) bod 2 Zákona o CP, podľa ktorého je spod ochrany vylúčená právnická osoba majúca „čo len
čiastočne rovnaký alebo obdobný predmet činnosti ako osoby uvedené
v bode 1“, t.j. napr. ako „správcovské spoločnosti“. Z charakteru činnosti tohto subjektu je zrejmé, že toto
družstvo vykonávalo činnosť čiastočne rovnakú, resp. obdobnú ako správcovské spoločnosti. Podľa §



81 ods. 1 písm. c) bod 6 Zákona o CP, podľa ktorého je spod ochrany vylúčená právnická osoba, ktorá
je v pozícii „ovládanej alebo ovládajúcej osoby“ vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi, v ktorom
je klientsky majetok vedený. Žalovaný zastáva názor, že i táto podmienka mohla byť v posudzovanom
prípade splnená. Ak by žalobca predsa len neskôr preukázal, že dané družstvo malo klientsky majetok
vedený u CAPITAL INVEST, o.c.p., a. s. (v súčasnosti v likvidácii), so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava,
IČO: 35 828 749, tak by zároveň došlo k splneniu podmienky uvedenej v citovanom ustanovení § 81 ods.
1 písm. c) bod 6 Zákona o CP - a to práve kvôli personálnemu a majetkovému prepojeniu uvedených
dvoch subjektov.

Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v tu prejednávanej veci požaduje
náhradu za tzv. nedostupný klientsky majetok podľa § 82 Zákona o CP. Poukázal na § 87 ods. 1
Zákona o CP, podľa ktorého vzniká klientovi právo na náhradu (pochopiteľne iba v prípade, ak daný
„typ klienta“ nie je zo systému náhrad zákonom vopred vylúčený) len vo vzťahu k tomu majetku, ktorý
je tzv. „nedostupným klientskym majetkom“. Jednotlivé charakteristické znaky tohto druhu majetku sú
stanovené v § 81 a § 82 Zákona o CP. Žalobca síce tvrdí, že žiada náhradu za takýto majetok, teda za
majetok, ktorý bol „zverený“ Obchodníkovi s CP a to na základe Zmluvy o riadení portfólia uzavretej dňa
02.06.2008. Správnosť a pravdivosť tohto tvrdenia žalobcu však nevyplýva podľa žalovaného zo žiadnej
časti žaloby, ani zo žiadnej listiny založenej v súdnom spise. Je teda zrejmé, že žalobca nepreukázal,
že náhradu žiada za majetok, ktorý bol určite Obchodníkovi s CP zverený a Obchodníkom s CP prijatý.
Tento zákonom stanovený predpoklad pre vznik povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradu,
nemožno preto považovať za preukázaný. Dôkazné bremeno zaťažuje v tomto štádiu konania stranu
žalobcu. Ak by žalobca nenavrhol doplniť dokazovanie k tomuto jeho tvrdeniu, je neunesenie dôkazného
bremena v tejto otázke ( či bol majetok prijatý Obchodníkom s CP ) dostatočným dôvodom na zamietnutie
žalobného návrhu.

Žalovaný poukázal vo svojom písomnom vyjadrení aj na iné súdne konania, kde konajúce súdy dospeli
k jednoznačným záverom, a to:
a) súd mal za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a Obchodníkom s CP „došlo k založeniu
zmluvného vzťahu“ práve na základe „Zmluvy“; zároveň však súd „nemal za preukázané, že by reálne
došlo k plneniu tejto Zmluvy“
b) z výsluchu svedkyne Boženy B. súd zistil, že Obchodník s CP „nespravoval portólio“ pôvodného
žalobcu,
c) podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska „nebolo preukázané“, že by Obchodníkovi s CP „bolo
zverené a odovzdané na základe danej Zmluvy portfólio cenných papierov a finančné prostriedky“
d) podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska bolo zistené, že Obchodník s CP vôbec „neposkytol“
pôvodnému navrhovateľovi „investičnú službu riadenia portfólia“.

Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vylúčiť, že rovnaká situácia nastala aj v prípade
SPORITEĽNÉHO DRUŽSTVA STRED BB, v dôsledku čoho by nastal stav, keď náhradu požaduje
navrhovateľ za majetok, ktorý nie je tzv. klientskym majetkom, nakoľko tento nebol zverený Obchodníkovi
s CP.

Záverom písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že predmetné súdne konanie nie je konaním
vyvolaným konkurzom a nie je ani konaním súvisiacim s konkurzom. Predmetom tohto konania je
tzv. autonómna žaloba, ktorá nie je založená na konkurznom práve. Táto skutočnosť by v prípade
zamietnutia žaloby mala vplyv pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v súlade s § 120 ods. 1 OSP výsluchom účastníkov konania,
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu
Banská Bystrica dňa 28.05.2012, výpisom z obchodného registra žalobcu, písomným vyjadrením
žalovaného zo dňa 10.07.2012, Listom - uplatnením práva na náhradu za nedostupný klientsky majetok
zo dňa 13.10.2010 voči žalovanému, výzvou PDSI na odovzdanie dokumentácie k portfóliu družstiev zo
dňa 03.05.2010 ako aj urgenciou zo dňa 17.05.2010, výkazom ziskov a strát k 31.03.2010, uznesením
Okresného súdu Bratislava V č. k. 23 Cb 197/2010 - 254, uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.



1 Cob 432/2010 - 288 zo dňa 13.12.2010, PROSPEKTOM INVESTÍCIE zo dňa 20.02.2002, Zmluvou
o zriadení portfólia zo dňa 02.06.2008, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 14.07.2014, kópiami
výpisov z účtu pôvodného žalobcu o používaní zhromaždených peňažných prostriedkov Obchodníkom
s CP v Slovenskej sporiteľni a. s., Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 03.03.1997 o
systémoch náhrad pre investorov v slovenskom jazyku. Súd sa tiež oboznámil s konaniami vedenými
pred Okresným súdom Bratislava I, a to 19 C 56/2011 a 25 C 200/2011 a konaním 32 Cb 1/2011 -
414 zo dňa 08.09.2014 v spojení s konaním Krajského súdu v Bratislave 3 Cob 340/2014 - 445 zo dňa
08.09.2014, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Na prejednaní veci súdom dňa 04.04.2016 žalobca zotrval na žalobnom návrhu. Na otázku súdu, z
akého dôvodu sa odo dňa podania žalobného návrhu v roku 2011 až doposiaľ písomne do súdneho
spisu nevyjadril, uviedol, že takéto tvrdenie súdu je síce pravdivé, ale môže sa k veci vyjadriť ústne do
zápisnice na pojednávaní. Poukázal na to, že niektoré tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho písomnom
vyjadrení, ktoré je súčasťou súdneho spisu považuje za sporné, najmä čo sa týka auditorovanej
závierky, poukazujúc pritom na § 19 zákona o účtovníctve, ktorý kladie podmienky pre právnickú osobu
predložiť auditovanú účtovnú závierku. Uviedol, že podmienky, ktoré sú stanovené vo vyššie citovanom
ustanovení nevie preukázať, pretože je úlohou konajúceho súdu, aby si zabezpečil účtovú závierku
žalobcu. Uviedol ďalej, že na Okresnom súde Bratislave I sa vedie konanie 15 C 153/2012, na výsledok
ktorého žalobca čaká, v tomto konaní majú byť vypočutí svedkovia pán Jurica, pán H., ktorých výsluchy
sú dôležité i pre tu prejednávanú vec, preto navrhuje, aby konajúci súd prerušil konanie sp. zn. 8 Cbi
19/2012 až do skončenia konania 15 C 153/2012, ktoré sa vedie taktiež pred Okresným súdom Bratislava
I. Ďalej však právny zástupca žalobcu uviedol, že prejednávaný súdny spor 8 Cbi 19/2012 je podľa jeho
názoru čisto iba sporom právneho posúdenia veci a základom pre vyplatenie náhrady za nedostupný
klientsky majetok zverený žalobcom obchodníkovi s cennými papiermi. Prebiehajúce súdne konanie
15 C 153/2012 považuje za podstatné z dôvodu, že účastníci konania venujú pozornosť (žalobca v
žalobnom návrhu), žalovaný v písomnom vyjadrení otázke prevzatia portfolia cenných papierov, či došlo
k ich prevzatiu a zvereniu.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní
preukazuje iba a len to, že žalobca sa dôkladne neoboznámil s písomným podaním žalovaného.
Poukázal na časť 2 písomného vyjadrenia žalovaného, a to že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu
v tomto spore - práva ním uplatňované v žalobe totiž nikdy nenadobudla spoločnosť SPORITEĽNÉ
DRUŽSTVO STRED BB a táto spoločnosť je priamo zákonom vylúčená z okruhu subjektov, na ktorých
klientsky majetok sa vzťahuje ochrana podľa zákona o cenných papieroch. Má za to, že súd by sa
mal s touto otázkou vysporiadať na pojednávaní, predovšetkým s poukazom na hospodárnosť konania,
nakoľko ak by súd dospel k rovnakému záveru ako žalovaný, tak posudzovanie výpovedí iných osôb
v iných súdnych konaniach by bolo neužitočné pre toto konanie. Poukázal tiež na skutočnosti, že s
rovnakou otázkou - primárnym argumentom žalovaného uvádzanou v časti 2 písomného vyjadrenia sa
konajúce sudy vyrovnali v iných konaniach a dospeli k úplne totožným záverom ako žalovaný v jeho
argumentácii.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava žalobného návrhu a odkazuje na
konanie 15 C 153/2012 vedené na Okresnom súde Bratislava I.

Právny zástupca žalovaného sa vyjadril k návrhu na doplnenie dokazovania. Uviedol, že konajúci súd
by nemal pripustiť tento návrh vzhľadom na doterajšiu procesnú aktivitu žalobcu a doterajšie skutkové
tvrdenia sporových strán. Takýto prípadný doplnený dôkaz by bol úplne neužitočný pre rozhodnutie vo
veci samej.



Súd návrh na doplnenie dokazovania pripojením súdneho spisu sp. zn. 15C 153/2012 vedenom na
Okresnom súde Bratislava I na pojednávaní zamietol z odôvodnením, že odo dňa podania žalobného
návrhu žalobca ani jedenkrát - až na pojednávaní súdu dňa 04.04.2016, nepožiadal o pripojenie
vyššie spomínaného súdneho spisu, tunajší súd ani žalovaný nemajú vedomosť o žalobcom vyššie
spomínanom súdnom konaní. Naviac podľa názoru tunajšieho súdu je prioritné upriamiť pozornosť na
skutočnosť, či žalobca má resp. nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore - či práva ním uplatňované
v žalobe žalobca nadobudol, resp. nenadobudol (spoločnosť SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB )
a či je táto spoločnosť priamo zákonom vylúčená z okruhu subjektov, na ktorých klientsky majetok
sa vzťahuje ochrana podľa zákona o cenných papieroch. Výsluchy navrhnutých svedkov Juricu a H.
v konaní sp. zn. 15C 153/2012 by žiadnym zásadným spôsobom nemohli ovplyvniť výsledok tohto
súdneho sporu.

Súd ďalej uvádza, že žalobca väčšinu žalobného návrhu poukazoval na rozpornosť ustanovenia § 81
odsek 1 písmena c) bod 3 zákona o cenných papieroch s ustanoveniami článku 4 odsek 2 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES zo dňa 03.03.1997 o systémoch náhrad pre investorov, ktorú
zákonodarca v časti o cenných papieroch nesprávne implementoval. Na pojednávaní súdu sa však touto
právnou otázkou už vôbec nezaoberal.

Právny zástupca žalobcu uviedol hneď v úvode svojho prednesu na pojednávaní, že je úlohou tu
konajúceho súdu, aby si zabezpečil účtovú závierku žalobcu. S takýmto názorom žalobcu sa nemožno
stotožniť. Správca konkurznej podstaty je podľa ZKR osobou odborne spôsobilou na túto funkciu,
do ktorej bol ustanovený, bolo preto jeho povinnosťou okrem skúmania prihlášok a oprávnenosti
pohľadávok s poukazom na predložené listinné dôkazy, zabezpečiť si účtovníctvo úpadcu. Priamo zo
ZKR vyplýva, že je povinnosťou správcu konkurznej podstaty zabezpečiť si účtovníctvo úpadcu a nie je
povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosťou) suplovať povinnosti správcu a v rámci prebiehajúceho
súdneho konania zabezpečovať účtovníctvo úpadcu, nehovoriac o tom, že od vyhlásenia konkurzu
úpadcu uplynulo viac ako 5 rokov.

Podľa § 80 odsek 1 Zákona o cenných papieroch sa zriaďuje Garančný fond investícií, ktorý
sústreďuje peňažné príspevky obchodníkov s cennými papiermi a pobočiek zahraničných obchodníkov
s cennými papiermi, správcovských spoločností a pobočiek zahraničných správcovských spoločností
na poskytovanie náhrad za nedostupný klientsky majetok prijatým obchodníkom a cennými papiermi
alebo zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, správcovskou spoločnosťou alebo zahraničnou
správcovskou spoločnosťou na vykonanie investičnej služby a nakladá s nadobudnutými peňažnými
prostriedkami v súlade s týmto zákonom.

Podľa § 81 tohto zákona klientskym majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú peňažné prostriedky
a finančné nástroje klienta zverené obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi
s cennými papiermi v súvislosti s vykonaním investičnej služby alebo vedľajších služieb podľa § 6 odsek
2 písmeno a), a to vrátane finančných nástrojov a peňažných prostriedkov získaných za tieto hodnoty,
ak klientom je
a) fyzická osoba vrátane fyzickej osoby podnikateľa,
b) nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,
združenie občanov alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
c) právnická osoba, ktorá nie je uvedená v písmene b), s výnimkou
1. banky, poisťovne, doplnkovej dôchodkovej poisťovne, správcovskej spoločnosti vrátane majetku
v podielovom fonde, dôchodkovej správcovskej spoločnosti vrátane majetku v dôchodkovom fonde,
obchodníka s cennými papiermi, ktorý nie je bankou, centrálneho depozitára, burzy cenných papierov,
komoditnej burzy, pošty, právnickej osoby prevádzkujúcej lotérie alebo iné podobné hry, Exportno -
importnej banky Slovenskej republiky,
2. slovenskej právnickej osoby neuvedenej v bode 1 alebo zahraničnej osoby, ktorá má čo len čiastočne
rovnaký alebo obdobný predmet činnosti ako niektorá z právnických osôb uvedených v bode 1,
3. právnickej osoby neuvedenej v bode 1 alebo 2, ktorá podľa osobitného zákona musí mať povinne
účtovnú závierku overenú audítorom,
4. štátu, štátnej rozpočtovej organizácie, štátnej príspevkovej organizácie, štátneho fondu, obce,
vyššieho územného celku a orgánov verejnej moci,
5. právnickej osoby zriadenej zákonom, na ktorú sa nevzťahujú body 1 až 4,



6. právnickej osoby, ktorá ovláda obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka
s cennými papiermi alebo ktorá je ovládaná podľa § 138 obchodníkom s cennými papiermi alebo
zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, v ktorom alebo
v ktorého pobočke je klientsky majetok vedený.
2. Za klientsky majetok podľa odseku 1 sa považuje aj
a) spoločný klientsky majetok, ktorý je podľa záznamov vykonaných obchodníkov s cennými papiermi
alebo zahraničným obchodníkom s cennými papiermi pred dňom, keď sa klientsky majetok stal
nedostupným podľa § 82 odsek 1, vedený pre viac klientov s rozsahom údajov o každom klientovi
najmenej podľa odseku 5 písmena a),
b) notárska úschova uložená u obchodníka s cennými papiermi alebo u zahraničného obchodníka s
cennými papiermi, ak oprávneným príjemcom finančných nástrojov alebo peňažných prostriedkov z tejto
úschovy je alebo má byť osoba, ktorej klientsky majetok je chránený podľa tohto zákona, a ak pred dňom,
keď sa klientsky majetok stal nedostupným podľa § 82 odsek 1 notár spravujúci túto notársku úschovu,
doručil príslušnému obchodníkovi s cennými papiermi písomné oznámenie s údajmi o oprávnených
príjemcoch najmenej v rozsahu podľa odseku 5 písmeno a).
3. Klientsky majetok podľa odseku 1 a 2 je chránený v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto
zákonom.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 2, § 128 zákona o cenných papieroch a o zmene a doplnení niektorých
v znení účinnom v čase, kedy Úrad pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície Prospekt
investície schvaľuje úrad na žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú
ponuku majetkových hodnôt podľa § 126 (ďalej len "vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt").
Úrad pre finančný trh schválil prospekt investície podľa ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001
Z.z. s poukazom na ustanovenia § 125 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z. z., nakoľko podľa ustanovenia
§128 zákona 566/2001 Z. z. obsahoval zákonom špecifikované náležitosti. Na základe schváleného
prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF-002/2002/SPI, zo dňa 21.03.2002, právoplatným dňa
28.03.2002 bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov.
Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali informácie pre
ich investičné rozhodnutie.
Vykonaným dokazovaním a s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 81 ods. 1 písm. c) bod
3 zákona o cenných papieroch a investičných službách, v znení neskorších predpisov z náhrady za
nedostupný klientsky majetok sú vylúčené „všetky právnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona
musia mať povinne účtovnú závierku overenú audítorom“.

Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že povinnosť uvedenú v petite žalobného návrhu žalovaný
nadobudnúť nemohol práve z dôvodu, že pôvodný žalobca patrí do skupiny osôb, ktorých klientsky
majetok je vylúčený z ochrany v zmysle § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 zákona o cenných papieroch.

Navyše pôvodný žalobca patril a aj patrí i do ďalších dvoch skupín osôb, ktorých klientsky majetok je
vylúčený z ochrany v zmysle § 81 odsek 1 písmena c) bod 2 a 6 zákona o cenných papieroch.

Je potrebné poukázať na ustanovenie § 81 odsek 1 písmeno c) bod 2 zákona o cenných papieroch,
podľa ktorého spod ochrany vylúčená právnická osoba majúca „čo len čiastočne rovnaký alebo obdobný
predmet činnosti ako osoby uvedené v bode 1“, t. j. napr. ako „správcovské spoločnosti.“ Z charakteru
predmetu činnosti pôvodného žalobcu je zrejmé, že družstvo pôvodného žalobcu vykonávalo činnosť
čiastočne rovnakú, resp. obdobnú ako správcovské spoločnosti.

Naviac podľa § 81 odsek 1 písmena c) bod 6 zákona o cenných papieroch je spod ochrany vylúčená
právnická osoba, ktorá je v pozícii „ovládanej alebo ovládajúcej osoby“ vo vzťahu k obchodníkovi s
cennými papiermi, ktorým je vedený klientsky majetok. Aj táto podmienka bola v posudzovanom spore
naplnená. Pôvodný žalobca mal klientsky majetok vedený u CAPITAL INVEST, o. c .p., a. s. so sídlom
Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 828 749, (od 29.03.2013 v likvidácii), pričom súd už vyššie poukázal
na personálne a majetkové prepojenie týchto subjektov.

V zmysle § 87 ods. 1 zákona o cenných papieroch vzniká klientovi právo na náhradu len vo vzťahu k
tomu majetku, ktorý je tzv. „nedostupným klientskym majetkom“. Jednotlivé charakteristické znaky tohto
druhu majetku sú stanovené v § 81 a § 82 zákona o cenných papieroch. Práve z týchto ustanovení
tohto zákona jednoznačne vyplýva, že za tzv. „klientsky majetok“ a rovnako aj za „nedostupný klientsky



majetok“ možno považovať len ten majetok klienta, ktorý bol zo strany klienta „zverený“ obchodníkovi s
cennými papiermi a ktorý zároveň obchodník s cennými papiermi „prijal“.

Právny zástupca žalobcu súdu na prejednaní veci nepredložil dôkazy o tom, že žiada náhradu za
majetok, ktorý bol určite Obchodníkovi s CP zverený a Obchodníkom s CP aj prijatý. Pôvodný žalobca
do súdneho spisu založil iba Zmluvu o riadení portfólia zo dňa 02.06.2008, iný dôkaz nedoložil.

Z listinných dôkazov založených v súdnom spise vyplýva, že PDSI aj v mene žalobcu až listom zo dňa
03.05.2010 vyzvalo CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. na odovzdanie dokumentácie k portfóliu družstiev.
Obchodník s CP na výzvu nereagoval, preto PDSI opätovne dňa 17.05.2010 urgovalo odovzdanie, avšak
bezúspešne.

Z obsahu listinných dôkazov založených v súdnom spise Okresného súdu Bratislava I 19C 56/2011 mal
súd preukázané, že PDSI predložilo NBS dňa 28.04.2010 Žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu
investície. Podaním žiadosti bolo začaté konanie OPK -5664/1/2010, ktoré však bolo podľa ustanovenia
§ 21 ods. 1, písmeno a/ zákona č.747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010,
zo dňa 10.5.2010 na čas, po ktorý družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť
doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky žiadosti
neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010 konanie vo veci
žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS číslo GUV-1744/2010, zo dňa
08.12.2010, právoplatným dňa 16.12.2010. NBS súbežne začala voči PDSI konanie o uložení sankcie
podľa ustanovenia § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie ustanovenia
§129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písmeno b/c/h/ ZoCP a ustanovenia § 125c ods.
1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 ZoCP. Rozhodnutím ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.5.2011,
právoplatným dňa 18.7.2011 NBS Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím
však NBS nezakázala družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči družstvu,
resp. družstvám ako podnikateľským subjektom nemala.

Žalobca v žalobnom návrhu žiada taktiež súd, aby sa naňho „neaplikovalo“ ustanovenie § 81 ods. 1 písm.
c) bod 3 zákona o cenných papieroch, a to s poukazom na údajnú „nesprávnu transpozíciu“ článku 4 ods.
2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3.3.1997 o systémoch náhrady pre investorov
(v ďalšom len „Smernica“). Toto tvrdenie pôvodného žalobcu, s ktorým sa stotožnil aj právny zástupca
žalobcu na pojednávaní súdu, súd považuje za nesprávne a právne nepodložené. Niet dôvodu na to,
aby nebolo aplikované citovaného ustanovenia § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 zákona o cenných papieroch v
tomto posudzovanom prípade. Táto právna norma určite neodporuje článku 4 ods. 2 Smernice, keďže do
tejto slovenskej právnej normy boli „transponované“ rovnaké obsahové kritériá na vylúčenie zo systému
náhrad, ako sú uvedené aj v článku 4 ods. 2 Smernice. Je zrejmé, že „typ klienta“ vylúčený zo systému
náhrad podľa § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 zákona o cenných papieroch zodpovedá a je totožný s typom
klienta, vylúčeným zo systému náhrad podľa bodu 8 Prílohy I Smernice. Argument žalobcu o nesprávnej
transpozícii uvedenej Smernice do slovenského právneho poriadku určite neobstojí.

Súd je názoru, že neexistuje absolútne žiaden dôvod na „neaplikovanie“ citovaného ust. § 81 ods. 1 písm.
c) bod 3 Zákona o CP v tu prejednávanej veci. Táto právna norma podľa súdu určite neodporuje článku
4 ods. 2 Smernice, keďže do tejto slovenskej právnej normy boli „transponované“ rovnaké obsahové
kritériá na vylúčenie zo systému náhrad, ako sú uvedené aj v článku 4 ods. 2 Smernice. Tieto dva
normatívy (slovenský Zákon o CP a Smernica) používajú síce iné legislatívno-technické spracovanie
danej témy, no čo do obsahu podmienok pre vylúčenie zo systému náhrad ide o totožnú právnu úpravu.
Jedine k takémuto záveru dospel súd pri interpretácii článku 4 ods. 2 Smernice (v spojitosti so súvisiacimi
ustanoveniami Smernica 78/660/EHS o účtovnej závierke) a porovnaním tejto úpravy s ust. Zákona
o CP, ako aj s ustanoveniami § 19 zákona o účtovníctve. Je teda zrejmé, že „typ klienta“ vylúčený
zo systému náhrad podľa § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 Zákona o CP zodpovedá a je totožný s typom
klienta, vylúčeným zo systému náhrad podľa bodu 8 Prílohy I Smernice. Argument žalobcu o nesprávnej
transpozícii uvedenej Smernice do slovenského právneho poriadku určite neobstojí, práve naopak,
Smernica bola v tomto ohľade transponovaná určite správne.



Pre úplnosť súd dodáva, že medzi Družstvom a Obchodníkom s CP bol záväzkový vzťah, na základe
ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že Obchodník
s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo Zmluvy o zriadení portfólia zo dňa 02.06.2008 neplní (č.l.
106 -114), bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe
uzavretej zmluvy nárok. Pôvodný žalobca mal tiež zákonnú možnosť domáhať sa nároku na náhradu
škody aj voči členom predstavenstva družstva s poukazom na ust. § 243a ods. 2 Obchodného zákonníka.

Súd posúdil aktívnu legitimáciu pôvodného žalobcu a dospel k záveru, že tento je priamo zákonom
vylúčený z okruhu subjektov, na ktorých klientsky majetok sa vzťahuje zákonná ochrana investícii a v
konaní nepreukázal akú majetkovú hodnotu zveril obchodníkovi s cennými papiermi. V sporovom (teda
aj v tomto) konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil, čo je v tomto prípade žalobca.

Súd ustálil, že žalobca ním predloženými dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenia, naopak žalovaný vyvrátil
tvrdenia žalobcu, nárok žalobcu považuje súd za nepreukázaný, a nedôvodný a preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd má za to, že predmetné súdne konanie nie je konaním vyvolaným konkurzom a nie je ani konaním
súvisiacim s konkurzom. Predmetom tohto konania je tzv. autonómna žaloba, ktorá nie je založená
na konkurznom práve. Táto skutočnosť má v prípade zamietnutia žaloby vplyv aj na rozhodnutie súdu
o náhrade trov konania. Tu súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Ndc 33/11 zo dňa
09.11.2011, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval: „ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie
je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť,
že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť
kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo konanie s ním súvisiace“. Keďže je
predmetom tohto konania práve takáto tzv. autonómna žaloba, tak prípadná (nami požadovaná) náhrada
trov tohto súdneho konania nemôže byť vylúčená z uspokojenia podľa § 100 ods. 2 písm. a) zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému.

Výška trov konania žalovaného pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 6.178,08 €
podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby:
1. 1 úkon PS - prevzatia a príprava právneho zastúpenia (plná moc udelená dňa 09.07.2012) - tarifná
odmena vo výške 1.708,05 € + režijný paušál 7,63 € + 20% DPH,
2. 1 úkon PS - písomné vyjadrenie zo dňa 14.07.2014 - tarifná odmena vo výške 1.708,05 € + režijný
paušál 8,04 € + 20% DPH,
3. 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 04.04.2016 - tarifná odmena vo výške 1.708,05 € +
režijný paušál 8,58 €+ 20% DPH
Spolu .................................................................................................................. 6.178,08 €

Súd krátil žalovaným uplatnené trovy konania o režijný paušál vo výške 8,04 €, ktorý si tento uplatnil za
úkon prevzatie a príprava právneho zastúpenia, pričom uviedol, že prevzal zastúpenie dňa 17.03.2014.
Plná moc však bola právnemu zástupcovi žalovaného udelená už dňa 09.07.2012. Z uvedeného dôvodu
súd priznal žalovanému za úkon prevzatie a príprava zastúpenia režijný paušál len vo výške 7,63 €.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený: to neplatí ak
senát rozhodol namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3 prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.