SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB „v konkurze“


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/44/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112229293
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112229293.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov
senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Pavol Vrška,
so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, správca konkurznej podstaty úpadcu:
SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB „v konkurze", so sídlom Nám. Slobody 5, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 052 001, v zast.: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava,
proti žalovanému: Garančný fond investícií, Čajakova 18, 811 05 Bratislava, IČO: 36 065 641, v zast.:
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní o určenie,
že žalovaný je povinný žalobcovi poskytnúť náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený žalobcom
obchodníkovi s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., vo výške 643.474,- Eur, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2016, vydaný v konaní pod č. k.
8Cbi/19/2012-154, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I vydaný dňa 04.04.2016 v
konaní pod č. k. 8Cbi/19/2012-154 p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý uhradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie vo výške
2.059,96 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného vedený v C. A. a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX (J.
B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I v konaní pod č. k. 8Cbi/19/2012-154 vydal dňa 04.04.2016 rozsudok,
ktorým žalobu žalobcu zamietol. Zároveň súd priznal žalovanému náhradu trov konania, a to právneho
zastúpenia vo výške 6.178,08 Eur, ktoré je povinný zaplatiť žalobca na účet právneho zástupcu
žalovaného v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa.

V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným Okresnému
súdu v Banskej Bystrici dňa 28.05.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený obchodníkovi s
cennými papiermi, vo výške 643.474,- Eur. Žalobu odôvodnil ust. zákona č. 566/2001 Z.z., ako
aj ust. zákona č. 600/1992 Z.z. o cenných papieroch, v zmysle ktorých žalobca zhromažďoval
peňažné prostriedky od svojich členov. Obchodník s cennými papiermi zasielal pravidelne vždy koncom
kalendárneho štvrťroka vyúčtovanie k zmluve o riadení portfólia uzavretej dňa 02.06.2008, kde vždy
uvádzal údaje o zhodnotení portfólia a iné údaje, z ktorých pre žalobcu vyplývalo, že obchodník s
cennými papiermi (CAPITAL INVEST, o.c.p.) koná pri správe portfólia žalobcu v zmysle zákona o
cenných papieroch , a že teda vykonáva činnosť v prospech žalobcu a stará sa o ochranu jeho finančných
nástrojov a peňažných prostriedkov. Žalobca upozornil obchodníka s cennými papiermi najmä na
základe predbežných výsledkov hospodárenia za rok 2009, že stav portfólia nie je v takom stave, o



akom bol ubezpečovaný, ako aj, že porušuje zmluvu a nekoná s odbornou starostlivosťou. Obchodník
s cennými papiermi reagoval tak, že zmluvu vypovedal a uplynutím výpovednej doby dňom 30.04.2010
sa zmluva skončila. Žalobca pre účely výpočtu výšky náhrady za chránený klientsky majetok v zmysle
ust. § 87 ods. 3, 4 zákona o cenných papieroch vyčíslil náhradu ku dňu, keď sa stal klientsky majetok
nedostupný, teda na sumu 643.474,- Eur. Žalobca súdu prvého stupňa uviedol, že má vedomosť, že
obchodník s cennými papiermi si povinnosť hradiť do fondu príspevky plnil, a že bol jedným z najväčších
prispievateľov do fondu. Na žalobcu, ako aj na uvedené družstvá, sa vzťahujú príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“). Žalobca zdôraznil, že podal podnet na Národnú
banku Slovenska (ďalej len „NBS“) ešte dňa 28.06.2010, ale NBS do podania žalobného návrhu,
obchodníka s cennými papiermi nevyhlásila za neschopného uhrádzať záväzky. Žalobca je nekonaním
NBS prinútený uplatniť si náhradu za nedostupný klientsky majetok pred vyhlásením podľa ust. § 86 ods.
3 zákona o cenných papieroch, teda predtým ako NBS vyhlási tohto obchodníka s cennými papiermi za
neschopného plniť záväzky voči klientom. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný
je povinný mu poskytnúť náhradu uplatnenú v žalobe. Žalovaný súdu prvého stupňa uviedol, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prejednávanej veci požaduje náhradu za tzv. nedostupný klientsky
majetok podľa ust. § 82 zákona o cenných papieroch, ďalej uvádza a poukazuje na závery súdov
posudzujúcich otázky predmetného právneho vzťahu a má za to, že navrhovateľ žiada náhradu za
majetok, ktorý nie je tzv. klientskym majetkom, nakoľko tento nebol zverený obchodníkovi s cennými
papiermi. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní v zmysle ust. § 120 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 132, § 153, ods. 1, ods. 2 OSP, ako aj podľa ust. § 80 ods. 1,
§ 81 zákona o cenných papieroch, v súlade s ust. § 172 ods. 2, § 128 zákona o cenných papieroch,
ustálil právny záver, že nie je možné vyhovieť požiadavke žalobcu o neaplikácii ust. § 81 ods. 1 písm. c)
bod 3 zákona o cenných papieroch, s poukazom na údajnú nesprávnu transpozíciu Smernice číslo 97/9/
ES z 03.03.1997 o systémoch náhrady pre investorov, nakoľko niet dôvodu na to, aby sa predmetné
ustanovenie v konaní pred súdom prvého stupňa aplikovalo. Súd prvého stupňa dospel k takémuto
názoru porovnaním smernice a jej transpozície do právneho poriadku SR a ustálil právny záver, že
argument žalobcu o nesprávnej transpozícii uvedenej smernice do slovenského právneho poriadku
určite neobstojí. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že medzi družstvom a obchodníkom s cennými
papiermi bol uzavretý záväzkovo právny vzťah, z ktorého boli obaja povinný plniť záväzky. Ak družstvo
zistilo, že obchodník s cennými papiermi si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o zriadení portfólia zo
dňa 02.06.2008 neplní (č. l. 106 -114), bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok,
na ktoré malo na základe tejto zmluvy nárok. Pôvodný žalobca mal tiež zákonnú možnosť domáhať sa
nároku na náhradu škody aj voči členom predstavenstva družstva s poukazom na ust. § 243a ods. 2
Obch. zák.. Súd prvého stupňa posúdil aktívnu legitimáciu pôvodného žalobcu a dospel k záveru, že
tento je priamo zákonom vylúčený z okruhu subjektov, na ktorých sa vzťahuje zákonná úprava vo vzťahu
k tzv. klientskemu majetku a v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal, akú majetkovú hodnotu
zveril obchodníkovi s cennými papiermi. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že konanie vedené pod
č. k. 8Cbi/19/2012 nie je konaním vyvolaným konkurzom a nie je ani konaním s konkurzom súvisiacim.
Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je tzv. autonómna žaloba, ktorá nie je založená na
konkurznom práve. Súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Ndc 33/11 zo
dňa 09.11.2011. Na takto zistenom skutkovom základe, preto súd prvého stupňa vydal dňa 04.04.2016
rozsudok, ktorým žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ust. § 142
ods. 1 OSP, podľa ktorého priznal účastníkovi, ktorý mal úspech vo veci náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva vo výške vyčíslenej žalovaným, v sume 6.178,08 Eur, súd
prvého stupňa krátil uplatnené trovy konania o režijný paušál. Rozsudok súdu prvého stupňa vydaný
v konaní pod sp. zn. 8Cbi /19/2012 bol žalovanému doručený dňa 28.04.2016 a žalobcovi 28.04.2016
tak, ako vyplýva z č. l. 170.

Dňa 16.05.2016 bolo do podateľne Okresného súdu Bratislava I doručené odvolanie žalobcu,
prostredníctvom jeho právneho zástupcu FUTEJ & Partners, s.r.o., v ktorom sa konštatuje, že súd
prvého stupňa postupoval vecne nesprávne, ak nevyhovel návrhu navrhovateľa/žalobcu vo vzťahu k ním
uplatnenému nároku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) OSP. V odvolaní ďalej uviedol, že výsledkom nesprávneho
chápania práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR , došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci súdom prvého stupňa, čoho výsledkom je absencia náležitého odôvodnenia vydaného
rozsudku. Odvolateľ poukazuje na to, že ako žalobca sa domáhal zaplatenia sumy ako náhrady za
nedostupný klientsky majetok prijatým od žalobcu CI HOLDING, a.s., obchodníkom s cennými papiermi,
podľa zákona o cenných papieroch. Obchodník s cennými papiermi vykonával pre žalobcu svoju činnosť



na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS. V odvolaní poukázal na ust. § 6 ods. 1
písm. d), § 5 písm. a), b), c) zákona o cenných papieroch. Dňa 11.06.2010 podalo PDSI na obchodníka
s cennými papiermi žalobu o náhradu škody vo výške 26.179.149,64 Eur a prísl. návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod č. k. 23Cb/197/2010.
Žalobca zároveň v ten istý deň, dňa 11.06.2016, u žalovaného, t. j. Garančný fond investícií, uplatnil
právo na náhradu za nedostupný klientsky majetok žalobcu podľa ust. § 87 a nasl. zákona o cenných
papieroch. Listom žalobcu zo dňa 24.06.2010, ktorý bol doručený NBS dňa 28.08.2010, žalobca podal
podľa ust. § 86 ods. 3 zákona o cenných papieroch. Má za to, že odvolateľ ako žalobca pred podaním
žaloby žiadal vrátenie klientskeho majetku prijatého obchodníkom s cennými papiermi a vyčerpal
dostupné právne prostriedky, avšak bez reálneho výsledku. V zmysle ust. § 80 ods. 1, ust. § 81 ods. 1
zákona o cenných papieroch má za to, že ani obchodník s cennými papiermi, ani NBS, nemajú zákonné
oprávnenie na to, aby mohla byť splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok na to, aby bol vyhlásený
klientsky majetok za nedostupný a mohla byť uskutočnená výplata z fondu. Odvolateľ ako žalobca
uplatnil dňa 11.06.2010 právo na náhradu za nedostupný klientsky majetok žalobcu u žalovaného podľa
ust. § 87 zákona o cenných papieroch. Žalobca má za to, že má aktívnu legitimáciu domáhať sa
účinne žalobou uplatneného práva v zmysle ust. § 81 ods. 1 psím. c) zákona o cenných papieroch. V
odvolaní poukazuje na ust. § 81 ods. 1 psím. c) bod 3 zákona o cenných papieroch a deklaruje, že
ako žalobca v konaní si svoje zákonné povinnosti plnil. Odvolateľ poukazuje aj na zamietnutie návrhov
na doplnenie dokazovania a má za to, že jeho návrhy v podobe zabezpečenia kópie účtovnej závierky
za rok 2009 z príslušného daňového úradu má súd prvého stupňa vykonať. Poukazuje ďalej na to,
že má za to, že Smernica Rady 78/660/EHS zo dňa 25.06.1978 by sa mala aplikovať v konaní pred
súdom prvého stupňa. Vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu odvolateľ uvádza, že
môže konať len žalobou, ktorou sa domáha vyplatenia náhrady v konaní pred súdom prvého stupňa.
Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.12.2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 31/2012 v
otázke prípustnosti určovacej žaloby podľa ust. § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. OSP. Podľa názoru
odvolateľa nečinnosťou žalovaného, ktorý odopiera práva poskytnúť náhradu za nedostupný klientsky
majetok zverený žalobcom obchodníkovi s cennými papiermi, sú dané dôvody na podanie určovacej
žaloby zo strany žalobcu v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP.

Na takto uvedenom základe žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa
04.04.2016 zrušil a zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo, ak nie sú dané dôvody,
navrhuje, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 04.04.2016, odvolací súd zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I vyzval dňa 20.05.2016 odporcu/žalovaného, aby sa vyjadril k odvolaniu
žalobcu/navrhovateľa, výzva doručená dňa 26.05.2016 tak, ako vyplýva z doručenky na č. listu 183
spisu s tým, že žalovaný/odporca vyjadrenie doručil do podateľne súdu prvého stupňa dňa 06.06.2016.
Z vyjadrenia vyplýva, že žalovaný/odporca nepovažuje odvolanie za dôvodné. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa považuje za vecne správne v celom rozsahu. Návrh navrhovateľa od samotného začiatku
žalovaný považuje za nedôvodný a právne nepodložený, nakoľko absentuje aktívna vecná legitimácia
žalobcu. Poukazuje vo vyjadrení na ust. § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 zákona o cenných papieroch, ako
aj na ust. § 81 ods. 1 písm. c) bod 2 zákona o cenných papieroch, ako aj na ust. § 81 ods. 1 písm.
c) bod 6 zákona o cenných papieroch. Ďalším dôvodom tej skutočnosti, že žaloba je nedôvodná je
tá skutočnosť, že strana navrhovateľa doteraz nepreukázala, že náhradu žiada za majetok, ktorý bol
s určitosťou obchodníkovi s cennými papiermi zverený a týmto obchodníkom aj riadne prijatý. Nad
rámec uvádza, že náhradu požaduje navrhovateľ za majetok, ktorý nie je tzv. klientskym majetkom,
nakoľko tento určite nebol zverený obchodníkovi s cennými papiermi. Má za to, že v konaní pred
súdom prvého stupňa bol náležite zistený skutkový stav prejednávanej veci a je úplne zrejmá existencia
minimálne 4 samostatných dôvodov pre zamietnutie žaloby. Opätovne poukazuje na to, že neexistuje
absolútne žiadny dôvod na neaplikovanie cit. ustanovenia § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 zákona o cenných
papieroch titulom nesprávnej transpozície Smernice do právneho poriadku SR. Uvádza vo vyjadrení, že
navrhovateľ v priebehu konania pred súdom prvého stupňa neuviedol žiaden iný argument, ktorým by
hodlal vyvrátiť, alebo aspoň spochybniť dôvodnosť procesnej obrany uplatnenej žalovaným v konaní.
Má za to, že rozsudok je vecne správny v celom rozsahu, je náležite odôvodnený. Odvolateľ neuviedol
v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by neboli pred súdom prvého stupňa skutkovo a vecne právne
riešené v rámci vykonávania dokazovania. Vo vzťahu k doplneniu dokazovania osobitne poukazuje na
skutočnosť, že v celom priebehu konania navrhovateľ tieto písomnosti nielenže nepredložil, no dokonca
ani len nenavrhol doplniť dokazovanie prostredníctvom kópií účtovných závierok úpadcu za rok 2009,



hoci v odvolaní uvádza opak. Na takto uvedenom základe považuje odvolanie za nedôvodné v celom
rozsahu a žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správne v celom rozsahu, zároveň žiada nahradiť trovy zastúpenia v odvolacom konaní, vyčíslenie
predkladá v prílohe a žiada, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 214 ods. 2 OSP, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu riadne oznámené na úradnej tabuli súdu a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podstatnou otázkou pre posúdenie podaného odvolania bolo, či uplatnený nárok zo strany žalobcu,
je možné považovať za nárok titulom uloženia povinnosti označenému žalovanému, a to Garančnému
fondu investícií, v podobe vyplatenia náhrady za nedostupný klientsky majetok zverený žalobcom
obchodníkovi s cennými papiermi - CAPITAL INVEST, o.c.p., vo výške uplatnenej žalobcom v sume
643.474,- Eur a prísl.. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvého stupňa v konaní
vedenom pod sp. zn. 8Cbi/19/2012 uvádza, že pôvodný žalobca patrí do skupiny osôb, ktorých klientsky
majetok je vylúčený z ochrany v zmysle ust. § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 zákona o cenných papieroch.
Navyše pôvodný žalobca patril a patrí i do ďalších dvoch skupín osôb, ktorých klientsky majetok je
vylúčený z ochrany v zmysle ust. § 81 ods. 1 písm. c) bod 2 a 6 zákona o cenných papieroch. Odvolací
súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, ak s poukazom na ust. § 81
ods. 1 písm. c) bod 6, ako aj v zmysle ust. § 87 ods. 1 ustálil, že podľa uvedeného ustanovenia
vzniká klientovi právo na náhradu len vo vzťahu k tomu majetku, ktorý je tzv. „nedostupným klientskym
majetkom“. Jednotlivé charakteristické znaky tohto druhu majetku sú upravené v ust. § 81, ust. § 82
zákona o cenných papieroch a z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že za takýto majetok možno
považovať len ten majetok klienta, ktorý mu bol zverený a obchodníkom s cennými papiermi zároveň
prijatý. Žalobca pred súdom prvého stupňa nepredložil žiadne dôkazy o tom, že žiada o náhradu za
majetok, ktorý by bol preukázateľným spôsobom, vyvracajúcim akékoľvek pochybnosti, obchodníkovi
s cennými papiermi zverený a týmto obchodníkom zároveň prijatý. Z listinných dôkazov založených v
spise na súde prvého stupňa vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností
vo vzťahu k vzniku nároku na jeho strane voči označenému žalovanému, a preto súd prvého stupňa
rozhodol vecne správne, ak žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. Odvolací súd v zhode
so závermi súdu prvého stupňa konštatuje, že nie je možné prihliadnuť ani k argumentácii žalobcu, že
nie je možné na žalobcu aplikovať ust. § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 zákona o cenných papieroch titulom
nesprávnej transpozície Smernice EP 97/9/ES zo dňa 03.03.1997 o systémoch náhrady pre investorov.
Odvolací súd preto s poukazom na závery, že postup súdu prvého stupňa, ako aj závery vyplývajúce
z dokazovania pred súdom prvého stupňa sú vecne správne, čo do právneho základu posudzovaného
nároku, preto uvádza, že odvolateľ nepredložil žiadne argumenty, ktoré by vyvracali správnosť záverov a
zistení súdu prvého stupňa a na takto uvedenom základe vydáva rozsudok, ktorým potvrdzuje odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu.

Na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd považuje za vecne správne odvolaním
napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa vydaného v konaní pod č. k. 8Cbi/19/2012-154 zo dňa
04.04.2016. Na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdzuje v celom rozsahu ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 223 OSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak
rozhoduje uznesením.

Odvolací súd na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto, že súd
prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyslovil správny právny názor, vydal rozhodnutie,
ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd výzvami zo dňa 16.06.2016 vyzval právnych zástupcov žalobcu a žalovaného, aby do 3
dní od doručenia výzvy, vyčíslili trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie. Právnym zástupcom



žalobcu boli vyčíslené trovy dňa 20.06.2016 a doručené odvolaciemu súdu dňa 21.06.2016 a právnym
zástupcom žalovaného boli vyčíslené trovy právneho zastúpenia dňa 16.06.2016 a doručené súdu
20.06.2016.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému. Výška
trov konania žalovaného pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
2.059,96 Eur podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) za nasledujúce úkony
právnej služby:

I. Trovy právneho zastúpenia:
Trovy právneho zastúpenia sú vyčíslené v zmysle vyhlášky nasledovne:
- príprava vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu zo dňa 01.06.2016 - 1 úkon právnej služby podľa
§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, vo výške základnej sadzby 1.708,05 Eur, t. j.
spolu 1.708,05 Eur.

II. Náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné a miestne prepravné za nasledovné úkony právnej
služby:
- za 1 úkon právnej služby v roku 2016 vo výške 8,58 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky),
- suma pod I. a II. spolu 1.716,63 Eur.

III. Daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky) vo výške 20 %, nakoľko právny zástupca je platiteľom
(IČ pre DPH: B.), a to vo výške 343,33 Eur počítanú zo súčtu trov právneho zastúpenia (odmeny) a
náhrad výdavkov za miestne telekomunikačné služby a prepravné,

t. j. spolu úkony právnej služby s DPH 2.059,96 Eur.

Z uvedených dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.