J.K.T. - BB, s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/1414/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108220589
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Šáli
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6108220589.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so
sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému J.K.T - BB, s.r.o.
so sídlom Sládkovičova 86, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 043, na vymoženie pohľadávky vo
výške 178,25 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Margitou Rojčekovou so sídlom
exekútorského úradu Moyzesova 1441, 022 01 Čadca ako náhradníkom súdneho exekútora JUDr.
Veroniky Kučavíkovej so sídlom exekútorského úradu Ulica Republiky 30, 010 01 Žilina, pod spis. zn.
EX 687/2008K, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,08 eura, a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
178,25 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica-rozsudku č.k. 14C/22/2008-37 zo dňa 06.03. 2008

Poverením č. 5601 042420 zo dňa 20.10. 2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Veroniku Kučavíkovú so sídlom exekútorského úradu Ulica
Republiky 30, 010 01 Žilina, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 687/2008. Dňom 01. 01. 2013 bol súdny
exekútor JUDr. Veronika Kučavíková z funkcie súdneho exekútora odvolaný, dňom 02. 01. 2013 bol ako
jeho náhradník ustanovený JUDr. Margita Rojčeková.

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 05.05. 2014, postúpil súdny
exekútor súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor zároveň žiada zaviazať oprávneného
na úhradu trov exekúcie vo výške 46,43 eura.

Z obsahu podania súdneho exekútora a exekučného spisu, ktoré predložil súdny exekútor dňa 05.05.
2014, vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: Povinný nie
je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych
motorových vozidiel, boli vydané exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
v banke, všetky s negatívnym výsledkom, povinný bol v evidencii Sociálnej poisťovne evidovaný do roku



2004. Písomnosti zasielané na adresu povinného poštou sa vrátili naspäť s oznámením doručovateľky,
že povinný je na adrese sídla neznámy. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať
ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku,
resp. za daného stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, a to pre
nemajetnosť povinného.

V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora a oprávneného
ako aj predloženého exekučného spisu mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelne
vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 46,43 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený
na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.



Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia
citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť
súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.

Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za kancelárske potreby /papier, bálky,
fascikel, euroobal, fotokópie poverení/ vo výške 0,29 eura. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal
a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové
náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25
vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov,
tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby
súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v
exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože
súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky
trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia,
postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal
súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň
dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza,
tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon
exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady
vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške;
žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený
v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010,
17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40
zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.

Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 5,21 eura za poštovné.

Po vykonaných úpravách súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným
poriadkom a vyhláškou sumu 46,08 eura. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura,
hotové výdavky predstavujú 5,21 eura a uplatnená 20% DPH, ktorá súdnemu exekútorovi patrí podľa
ust. § 196 posledná veta Exekučného poriadku (základ dane 38,40 eura) predstavuje 7,68 eura.

Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie
exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu
exekúcie. Keďže exekúcia nebola úspešná a bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v
danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o
uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.). Odvolaniu podanému proti
rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca,
ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p.
pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.