MIRPUS Constructions, s.r.o. „v konkurze“


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/364/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110205019
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6110205019.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: DEKTRADE a.s., so sídlom Tiskařská
10/257, 108 28 Praha, IČO: 48 589 837, právne zast.: JUDr. Júlia Gombošová, advokátka, Mýtna 21,
811 07 Bratislava, proti povinnému: t. č. neexistujúci právny subjekt MIRPUS Constructions, s.r.o. "v
konkurze", so sídlom Laskomerská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 132, na vymoženie
pohľadávky vo výške 57 973,44 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Martišíkom, Exekútorský úrad Púchov, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod spis. zn. EX 397/10,
takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 57 973,44 Eur s príslušenstvom, a to na základe
vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/181/2009-55 zo dňa
20. 10. 2009.

Poverením č. 5601 054322 * zo dňa 12. 03. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, Exekútorský úrad Púchov, so sídlom Samoty 1061,
020 01 Púchov, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 397/10.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 05. 12. 2014, súdny exekútor podal podnet na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku na základe ex offo výmazu
povinného z obchodného registra z dôvodu nemajetnosti. Súdny exekútor si uplatnil a vyúčtoval trovy
exekúcie a predložil exekučný spis EX 397/10.

Z aktuálneho výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že na základe uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 2K/64/2010-409 zo dňa 29. 01. 2014, právoplatného dňa 21. 02. 2014,
ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu MIRPUS Constructions, s.r.o. "v konkurze", so sídlom
Laskomerská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 132 po splnení konečného rozvrhu výťažku,
bola uvedená spoločnosť zo zákona zrušená a následne ku dňu 30. 07. 2014 z obchodného registra
vymazaná.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "OSP") sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú



ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky
konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné
vady konania sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania.

Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti?
inak len ten, komu ju zákon priznáva.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotno-právna
subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva
občiansky zákonník v spojení s obchodným zákonníkom.

Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Občiansky zákonník") právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom
registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa § 104 ods. 1 vety prvej OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 4 OSP ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie
sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný zanikol
výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom
občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie.

Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní
pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 225,78 Eur + DPH.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 12. 2011/ za výkon exekučnej činnosti patrí
súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.



Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 12. 2011/ ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť
exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať
túto povinnosť oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uvádza, že
súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o
miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený
nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti, a to z dôvodu, že exekučné konanie
začalo už dňa 02. 03. 2010 a k výmazu povinného došlo až dňa 30. 07. 2014, teda nebolo možné
od oprávneného očakávať, aby s takým časovým predstihom predvídal zánik povinného. Samotná
skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a nemožno mu preto
uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie
oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (zánik povinného) nie je možné subsumovať pod ustanovenie
§ 203 Exekučného poriadku, ktoré vymedzuje podmienky (nemajetnosť povinného), za ktorých možno
uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného
poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej
exekúcie /viď. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41 CoE 340/2011/.

Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len "ústava", je nepochybne aj nárok na náhradu
trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.
1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných
procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie. Oprávnenému však vzniká
nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie
úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu
exekúcie. Keďže povinný subjekt bol vymazaný z obchodného registra v dôsledku konkurzu na jeho
majetok, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného.
Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému
nepriznáva.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné
sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia
eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa
konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,
ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť



s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.