MIRPUS Constructions, s.r.o. „v konkurze“


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/421/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110205019
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6110205019.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného DEKTRADE a.s., so
sídlom Tiskařská 10/257, 108 28 Praha, IČO: 48 589 837, zast. JUDr. Júlia Gombošová, advokátka,
so sídlom Mýtna 21, 811 07 Bratislava, proti povinnému MIRPUS Constructions, s.r.o. „v konkurze", so
sídlom Laskomerská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 132, t.č. neexistujúci právny subjekt,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Martišíkom, so sídlom Exekútorského úradu Samoty 1061,
020 01 Púchov, pod sp.zn. EX 397/10, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 57973,44-Eur
s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti výroku č. I uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2Er/364/2010-14 zo dňa 04.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora voči výroku č. I. uznesenia okresného súdu o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd v prvom výroku exekúciu v danej evci vyhlásil za
neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“), v druhom výroku
v zmysle § 203 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, v treťom
výroku uznesenia oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor podaním doručeným
súdu dňa 05.12.2014 navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného
poriadku, a to na základe ex offo výmazu povinného z obchodného registra z dôvodu nemajetnosti. Z
aktuálneho výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že na základe uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 2K/64/2010-409 zo dňa 29.01.2014, právoplatného dňa 21.02.2014,
ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu MIRPUS Constructions, s.r.o. "v konkurze", so sídlom
Laskomerská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 132 po splnení konečného rozvrhu výťažku,
bola uvedená spoločnosť zo zákona zrušená a následne ku dňu 30.07.2014 z obchodného registra
vymazaná. Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody,
ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný
zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom
občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Nakoľko súd v konaní zistil
neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať,
vychádzajúc z § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
V danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti, a to z
dôvodu, že exekučné konanie začalo už dňa 02.03.2010 a k výmazu povinného došlo až dňa 30.07.2014,
teda nebolo možné od oprávneného očakávať, aby s takým časovým predstihom predvídal zánik
povinného. Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a
nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť
trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (zánik povinného) nie je možné subsumovať pod
ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, ktoré vymedzuje podmienky (nemajetnosť povinného), za
ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Súd má za to, že ustanovenie §



203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu
trov zastavenej exekúcie (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41 CoE 340/2011). Samotná
skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky
exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo
výkone funkcie (III ÚS 351/2007-11). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len "ústava", je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania.
Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy, t.j.
za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných
poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok (IV ÚS 236/08-12). Vzhľadom na
vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie. Oprávnenému však vzniká
nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie
úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu
exekúcie. Keďže povinný subjekt bol vymazaný z obchodného registra v dôsledku konkurzu na jeho
majetok, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného.
Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému
nepriznáva.

Proti výrokom č. I., II uznesenia okresného súdu (táto skutočnosť je zrejmá z obsahu podaného
odvolania) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. V odvolaní uviedol, že:
- súd nemal rozhodovať o zastavení exekučného konania, keď exekučné konanie bolo zastavené zo
zákona dňa 14.03.2011, a to vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka,
- aj keď ide o exekučné konanie začaté dňa 02.03.2010, teda pred účinnosťou § 203 ods.3 Exekučného
poriadku ( 01.01.2012), aj napriek tomu mal súd za použitia analógie práva aplikovať pri rozhodovaní
§ 203 ods.3 Exekučného poriadku, a teda rozhodovať už len o výške trov exekúcie a zaviazať na ich
úhradu oprávneného. Z prechodných ustanovení novely Exekučného poriadku č.348/2011 Z.z., ktorou
sa zaviedlo ustanovenie § 203 ods.3 tiež vyplýva, že by sa toto ustanovenie malo aplikovať aj na konania
začaté pred účinnosťou tejto novely, keďže v prechodných ustanoveniach neuvádza, že konania začaté
do účinnosti tejto novely sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V závere navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi.

K podanému odvolaniu sa vyjadril oprávnený v tom zmysle, že okresný súd správne rozhodol
o nepriznaní trov súdnemu exekútorovi. Rozhodnutia NSSR, na ktoré podporne poukazuje súdny
exekútor, nie sú záväzné. Za retroaktívne považuje použitie § 203 ods.3 Exekučného poriadku na
konania začaté pred jeho účinnosťou. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie súdneho exekútora zamietol
a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
nemienil odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu s
poznámkou, že odvolanie je podané neoprávnenou osobou.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj ako „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a odvolanie súdneho exekútora voči výroku č. I uznesenia
okresného súdu podľa § 218 ods.1 písm. b) O.s.p. odmietol.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný, iné
osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Zb. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov - Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.



Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Možno konštatovať, že proti výroku č. I. uznesenia okresného súdu, ktorým exekúciu v danej veci vyhlásil
za neprípustnú a zastavil, odvolanie v zmysle zákona (t.j. Exekučného poriadku) bolo prípustné, a to
len pre oprávnené subjekty- účastníkov konania, ktorými sú v zmysle § 37 ods.1 Exekučného poriadku
len oprávnený a povinný; súdny exekútor je účastníkom exekučného konania len vtedy, ak sa rozhoduje
o trovách exekúcie. Pokiaľ teda súdny exekútor podal odvolanie proti výroku č. I. uznesenia okresného
súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, podal ho ako neoprávnená osoba. Za tejto
procesnej situácie odvolací súd, keď sa vôbec nemusel zaoberať obsahom napadnutého rozhodnutia,
nemal inú možnosť ako odvolanie súdneho exekútora voči výroku č. I. uznesenia okresného súdu
odmietnuť podľa § 218 ods.1 písm. b) O.s.p. ako podané neoprávnenou osobou.

Podaním odvolania súdnym exekútorom aj voči výroku č. II uznesenia okresného súdu, ktorým súdnemu
exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie, došlo podľa § 374 ods.4 O.s.p., veta tretia O.s.p.,
k zrušeniu napadnutého uznesenia v dotknutom výroku ex lege /súdny exekútor podal odvolanie voči
výroku uznesenia okresného súdu (vydaného vyšším súdnym úradníkom), voči ktorému odvolanie od
01.11.2013 nie je prípustné ako oprávnená osoba a v zákonnej lehote/ a vo veci opätovne rozhodne
sudca (t.j. sudca prvostupňového súdu).

Výrok č. III uznesenia okresného súdu ako odvolaním nenapadnutý, zostáva nedotknutý.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.