Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 4Er/531/2009 zo dňa 25.03.2018

Druh
Uznesenie
Dátum
25.03.2018
Oblasť
Podoblasť
Iné
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Navrhovateľ
31615317
Odporca
36052132
Zástupca navrhovateľa
36856517
Spisová značka
4Er/531/2009
Identifikačné číslo spisu
6109208107
ECLI
ECLI:SK:OSBB:2018:6109208107.2
Súd
Okresný súd Banská Bystrica
Sudca
JUDr. Eva Segečová
Odkazované predpisy


Text


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/531/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109208107
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6109208107.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Elektrovod Slovakia, s.r.o., IČO: 31 615
317, so sídlom Bytčická 4, 010 42 Žilina, právne zast. Ulianko & partners, s.r.o., IČO: 36 856 517, so
sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, proti povinnému MIRPUS Construction, s.r.o. „v konkurze", IČO:
36 052 132, so sídlom Laskomerská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Reném Matuškom, so sídlom exekútorského úradu Mariánska 35, 971 01 Prievidza, v konaní o
vymoženie 4.691,28,-EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom doterajšieho oprávneného SIGNUM-SK spol. s
r.o., IČO: 36 329 380, so sídlom Nábr. Sv. Cyrila 47, 971 01 Prievidza, ktorým je Elektrovod Slovakia,
s.r.o., IČO: 31 615 317, so sídlom Bytčická 4, 010 42 Žilina, s ktorým súd koná ako s novým oprávneným.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 125,21,-
EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 7.5.2009 začalo proti povinnému
exekučné konanie na vymoženie pohľadávky priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica, č.k. 2Rob/204/2009 zo dňa 16.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 24.4.2009.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd vydaním poverenia č. 5601 046252 zo dňa 14.5.2009
súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku, so sídlom exekútorského úradu v danom čase ul.
Kalinčiakova 5, 971 01 Prievidza.

3. V priebehu konania a to dňa 10.8.2015, doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného, keď jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie a vyúčtovanie
trov exekúcie, v ktorom si uplatnil odmenu vo výške 312,67,-EUR vrátane DPH.

4. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by
exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas
vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to vyhlásenie
konkurzu na majetok povinného. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/64/2010-61 zo
dňa 14.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2011, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
MIRPUS Construction, s.r.o., IČO: 36 052 132, so sídlom Laskomerská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica
a ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. Daniela Janša, so sídlom kancelárie Horná
2, 974 01 Banská Bystrica.



5. V zmysle § 64 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana zanikne počas
konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym
nástupcom.

6. Súd konštatuje, že pôvodným povinným bola obchodná spoločnosť SIGNUM-SK spol. s r.o., IČO: 36
329 380, so sídlom Nábr. Sv. Cyrila 47, 971 01 Prievidza. Súd z výpisu z obchodného registra pôvodného
povinného zistil, že ku dňu 24.11.2016 došlo k jeho dobrovoľnému výmazu z obchodného registra v
dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť Elektrovod Slovakia, s.r.o.,
IČO: 31 615 317, so sídlom Bytčická 4, 010 42 Žilina. Súd mal preukázané a to údajmi z obchodného
registra, že došlo k zmene povinného, keď univerzálnou sukcesiou došlo okrem iného aj k prechodu
práva vyplývajúceho z exekučného titulu, ako aj právneho vzťahu právneho zastúpenia. Exekučný
súd v zmysle § 64 CSP preto rozhodol, že v konaní ďalej bude pokračovať s právnym nástupcom
oprávneného, ako s novým oprávneným.

7. V zmysle § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a3 neustanovujú inak. V zmysle odseku 3 uvedeného
ustanovenia, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané
pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide
o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

8. V zmysle § 23 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu
sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v
Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

9. V zmysle § 48 zák. č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci
konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie,
už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku
podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou
príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ
zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej
pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

10. S poukazom na citované ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, bolo vyhlásením
konkurzu exekučné konanie voči povinnému zastavené ex lege, t.j. priamo osobitným zákonom.

11. V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom ku dňu začatia exekučného
konania, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času
pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku.

12. V zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom ku dňu začatia exekučného
konania, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.

13. V zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom ku dňu začatia exekučného
konania, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné
trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich
výške.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov exekúcie aplikoval súd ustanovenie § 203 ods. 3
Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

15. Súd skúmal výšku trov exekúcie uplatnených súdnym exekútorom vo výške 312,67,-EUR v zmysle
§ 14, § 15, § 22, § 23 vyhlášky o odmenách, a to titulom časovej odmeny vo výške 13,28,-EUR, titulom
paušálnej odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 76,36,-EUR, titulom hotových výdavkov vo



výške 160,36,-EUR (z toho cestovné náklady 83,83,-EUR a poštovné náklady 76,53,-EUR) a titulom
straty času vo výške 10,56,-EUR. Trovy exekúcie zvýšil o DPH. Súdu predložil exekučný spis.

16. Súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi patria trovy exekúcie, avšak nie vo výške v akej ich
vyčíslil.

17. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
NS SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vykonávacia vyhláška), v
exekučných konaniach začatých do 31.3.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov
účinných do 31.3.2017.

18. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhláška o odmenách“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

19. V zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky o odmenách, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti je 3,32 eura.

20. V zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky o odmenách, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej
činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

21. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky o odmenách, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

22. V zmysle § 23 ods. 2 vyhlášky o odmenách, náhrada podľa odseku 1 je 0,66,-EUR za každú, aj
len začatú polhodinu.

23. V zmysle § 25 vyhlášky o odmenách, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

24. V zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, za
výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej
hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

25. Súd skúmal výšku odmeny súdneho exekútora. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie podľa
vyhlášky o odmenách, avšak v znení vyhlášky účinnom do 30.4.2008 a to ako odmenu podľa počtu
hodín vo výške 13,28,-EUR v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky o odmenách účinnej do 30.4.2008
a ako odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 76,36,-EUR v zmysle § 14 ods. 1
písm. a) vyhlášky o odmenách účinnom do 30.4.2008. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
dňa 7.5.2009, kedy už vyhláška o odmenách, v znení účinnom v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie, v ustanovení § 14 ods. 1 neupravovala odmenu podľa počtu hodín, iba odmenu za výkon
exekučnej činnosti. Súd skúmal výšku odmeny súdneho exekútora v súlade so znením vyhlášky o
odmenách účinnom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi
odmenu podľa počtu hodín uplatnenú vo výške 13,28,-EUR, z dôvodu, že bola uplatnená v rozpore



s vyhláškou o odmenách, keď vyhláška o odmenách už takúto odmenu neupravovala. Súd priznal
súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky o
odmenách vo výške 26,56,-EUR za 8 vykonaných úkonov exekučnej činnosti, ktoré si uplatnil a ktoré boli
preukázané listinami nachádzajúcimi sa v exekučnom spise, a to za 1x získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, 1x upovedomenie o začatí exekúcie, 1x zisťovanie účtov povinného (DÚ - 21.5.2009), 2x
zisťovanie majetkových pomerov povinného (Správa katastra BB, OR PZ ODI), 1x upovedomenie o
spôsobe exekúcie, 1x príkaz na začatie exekúcie - banka, 1x exekučný príkaz - banka. Súd nepriznal
súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti za úkony exekučnej činnosti 14x zisťovanie
účtu povinného dožiadaniami v 14-tich bankách, z dôvodu že boli súdnym exekútorom uplatnené v
rozpore s vyhláškou o odmenách a neboli vykonané účelne. Z ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky o
odmenách, síce vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle vymedziť paušálnu odmenu za úkony exekučnej
činnosti inak podľa písm. a/ až f/ (vo výške 3,32,-EUR za tam uvedené úkony) a inak pri úkonoch podľa
písm. g/ až j/ (vo výške 3,32,-EUR za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného,
účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného), avšak nie duplicitne. Súdny exekútor dňa
21.5.2009 žiadal príslušný daňový úrad o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní účtov povinného. Dňa
25.5.2009 súdny exekútor zaslal 14-tim bankám príkaz na začatie exekúcie - prikázaním pohľadávky z
účtu v banke. Tento úkon si síce vyúčtoval správne iba 1 krát v zmysle § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky
o odmenách, avšak vyúčtoval si ho 14 krát aj v zmysle § 15 ods. 1 písm. i) vyhlášky o odmenách.
Súd tieto úkony súdnemu exekútorovi nepriznal z dôvodu, že ich považoval za neúčelné, keď súdny
exekútor nepočkal ani na odpoveď na súčinnosť zaslanú dňa 21.5.2009 príslušnému daňovému úradu
a dňa 25.5.2009 súčasne s príkazmi na začatie exekúcie 14-tim bankám zaslal aj žiadosti o poskytnutie
súčinnosti - oznámenie či má povinný u nich vôbec vedený bankový účet. Príslušný daňový úrad pritom
už dňa 9.6.2009 oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný má vedené účty iba v Tatra banke, a.s. a
uviedol mu tri čísla bankových účtov vedených v tejto banke. Súd preto nepovažoval za účelný uvedený
postup súdneho exekútora, keď bez toho, aby vedel, či má povinný v konkrétnej banke vedený účet,
zasielal bankám žiadosti o súčinnosť a takto navyšoval nielen počet úkonov exekučnej činnosti, ale ja
náklady exekúcie, keďže banky následne, nimi poskytnuté „negatívne informácie“, spoplatnili. Tento
postup súdneho exekútora potom neprimerane, k výsledkom 14-tich súčinností, ktoré súdny exekútor
získal v konečnom dôsledku, o niekoľko dní aj od daňového úradu (a to bez spoplatnenia) zvýšil náklady
exekúcie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za úkon 1x zisťovanie majetku povinného,
nakoľko pripojený exekučný spis obsahoval iba dva takéto úkony a tie súd súdnemu exekútorovi priznal.
Ďalší úkon zisťovania majetku povinného sa v spise súdneho exekútora nenachádzal. Iné úkony, ktoré
sa naopak nachádzali v exekučnom spise (týkajúce sa nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného), si súdny
exekútor vo vyúčtovaní neuplatnil, preto mu ich súd nemohol priznať. Súd konštatuje, že súdnemu
exekútorovi by patrila odmena za výkon exekučnej činnosti v súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky o
odmenách vo výške 26,56,-EUR za 8 vykonaných úkonov exekučnej činnosti, avšak v zmysle § 14 ods.
1 vyhlášky o odmenách, súdnemu exekútorovi patrí minimálna odmena vo výške 33,19,-EUR. Súd tak
priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 vyhlášky o odmenách vo výške 33,19,-EUR.

26. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním
exekučnej činnosti (v zmysle § 22 vyhlášky o odmenách) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim
z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich
priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto
doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať. (K uvedenému súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
14 CoE/166/2011 zo dňa 17.8.2011) Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len
ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak
čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady
hotových výdavkov súd skúmal existenciu a preukázanie vynaloženia hotových výdavkov, ako aj
účelnosť a hospodárnosť ich vynaloženia a to výlučne z predloženého exekútorského spisu. Súd priznal
súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 27,85,-EUR, ktoré bolo preukázané 25 poštovými
doručenkami, resp. vrátenými poštovými zásielkami (z toho niektoré pre viaceré EX vedené súdnym
exekútorom), ktoré boli opatrené pečiatkou pošty a vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti a to za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia súdu 1,30,-EUR, doručovanie upovedomenia
o začatí exekúcie povinnému 1,30,-EUR a pr. zástupcovi oprávneného (spolu s upovedomením o
spôsobe exekúcie účet + EZP) 1,30,-EUR, doručovanie príkazu na začatie exekúcie - Tatra banke,
a.s. 0,43,-EUR (3 listiny s rôznymi EX naraz, t.j. 1,30:3), doručovanie žiadosti o súčinnosť OR PZ ODI



1,30,-EUR, doručovanie exekučného príkazu Tatra banke, a.s., banke 0,13,-EUR (10 listín s rôznymi
EX naraz, t.j. 1,30:10, + spolu s exekučným príkazom na zriadenie EZP) a oprávnenému 1,30,-EUR
(spolu s exekučným príkazom na zriadenie EZP), doručovanie exekučného príkazu - zriadenie EZP
5x 1,30,-EUR, 1x 0,43,-EUR (3 listiny s rôznymi EX naraz, t.j. 1,30:3), doručovanie upovedomenia o
začatí exekúcie zriadením EZP 4x 1,30,-EUR 2x 0,43,-EUR (3 listiny s rôznymi EX naraz, t.j. 1,30:3),
doručovanie 6x prihlášky pohľadávky do dražby 6x 1,30,-EUR. Vo zvyšku 48,68,-EUR súd poštovné
nepriznal, nakoľko vynaloženie ďalších nákladov na poštovné nebolo súdu nijako preukázané (chýbal
akýkoľvek doklad). V spise súdneho exekútora sa síce nachádzali ešte 2 fotokópie doručeniek, avšak
bez pečiatku pošty, preto z nich súd nemal preukázané žiadne vynaloženie nákladov na poštovú
prepravu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštových nákladov súvisiacich s doručovanie
príkazu na začatie exekúcie - 13 bankám (súd priznal iba poštovné za doručovanie Tatra banke, a.s.),
ani doručovanie exekučného príkazu 13 bankám (súd priznal iba poštovné za doručovanie Tatra banke,
a.s.), z dôvodu, že tieto náklady považoval za neúčelne vynaložené, keďže súdny exekútor v prípade
doručovania príkazu na začatie exekúcie, zaslal dňa 21.5.2009 súčinnosť na zistenie účtov povinného
príslušnému daňovému úradu a bez toho aby počkal na odpoveď na svoje dožiadanie, neúčelne zasielal
dňa 25.5.2009 písomnosti do všetkých známych bánk, hoci bolo pravdepodobné, že povinný nemá
bankové účty vo všetkých bankách. V prípade zasielania exekučných príkazov bankám, dňa 7. 8. 2009 a
10.8.2009, už súdny exekútor naopak vedel, z odpovede daňového úradu doručenej mu dňa 16.6.2009
(aj z odpovedí jednotlivých bánk), že povinný má bankové účty vedené iba v Tatra banke, preto bolo
neúčelné zasielanie exekučných príkazov do všetkých tých bánk, ktoré mu už predtým oznámili, že u
nich povinný účet nemá.

27. Súd ďalej posudzoval dve pracovné cesty súdneho exekútora. Súd zo zápisnice o úkone v
exekučnom konaní zo dňa 25.6.2009, nachádzajúcej sa v exekučnom spise, zistil, súdny exekútor
vykonal pracovnú cestu z Prievidze do Banskej Bystrice, do sídla povinného, a to za účelom „doručenia
písomností povinnému a šetrenia k povinnému“, pričom z úradného záznamu vyplývali skutočnosti,
ktoré by bez vykonania osobnej návštevy nezistil. Súd mal preukázané, že pred osobným doručovaním
sa súdny exekútor pokúsil doručiť písomnosti poštou, avšak povinný zásielku neprevzal v odbernej
lehote. Súd konštatuje, že táto pracovná cesta bola účelná a vykonaná s cieľom vymoženia pohľadávky
oprávneného, preto súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu cestovných výdavkov vo výške 40,66,-
EUR (z toho cestovné 11,38,-EUR a opotrebenie 29,28,-EUR), a to za pracovnú cestu vykonanú dňa
25.6.2009 na trase Prievidza - Banská Bystrica a späť spolu 160 km vozidlom zn. SUZUKI SWIFT
so spotrebou 6,2l/100km a cenou paliva 1,147,-EUR/l a náhradu za opotrebenie vozidla 0,183,-EUR/
km. Súd vychádzal z verejné prístupných máp, z ktorých vyplývala vzdialenosť a čas trvania pracovnej
cesty a pri cene PHM z údajov zverejnených Štatistickým úradom SR, nakoľko súdny exekútor súdu
nepreukázal cenu PHM dokladom o úhrade. V súvislosti s touto pracovnou cestou súd priznal súdnemu
exekútorovi aj náhradu za stratu času počas cesty a to v rozsahu 2x 1 hodina, t.j. vo výške 4x 0,66,-EUR,
spolu 2,64,-EUR. V súvislosti s ďalšou uplatnenou pracovnou cestou súdneho exekútora vykonanou
dňa 21.9.2009 za účelom „šetrenia v autoservise“, súd po oboznámení sa so zápisnicou o úkone
v exekučnom konaní zo dňa 21.9.2009, nachádzajúcou sa v exekučnom spise, nepriznal súdnemu
exekútorovi cestovné náklady ani s tým súvisiacu náhradu za stratu času, z dôvodu neúčelnosti tejto
pracovnej cesty. Súd uvádza, že skutočnosti zistené súdnym exekútorom na tejto pracovnej ceste bolo
možné zistiť aj iným spôsobom (písomne alebo telefonicky) a nebolo nevyhnuté vynaložiť náklady
spojené s ich osobným zisťovaním. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi, v zmysle § 22 a § 23 vyhlášky
o odmenách, náhradu hotových výdavkov vo výške 68,51,-EUR a náhradu za stratu času vo výške
2,64,-EUR.

28. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie zvýšené o DPH vo výške 20,87,-EUR (vypočítanej
zo sumy 104,34,-EUR).

29. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume
125,21,-EUR.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.