MIRPUS Constructions, s.r.o. „v konkurze“


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Cbi/5/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115201125
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Mojžišová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6115201125.10

Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci
žalobcu X/ N. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. A.. Š. XXX/XX, XXX XX U. U., Š. K. Y., a žalobcu X/ R. J., Q..
XX.XX.XXXX, U. N. XXXX/XX, XXX XX U. U., Š. K. Y., obaja právne zastúpení JUDr. Ing. Darinou
Králikovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Námestie Štefana Moysesa 17A, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 43 266 797, proti žalovanému 1/ JUDr. Daniel Janšo, Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, zn. správcu
S 1500, ktorý bol správcom konkurznej podstaty úpadcu MIRPUS Constructions, s.r.o., so sídlom 974 01
Banská Bystrica, Laskomerská cesta 2, IČO: 36 052 132, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou
JAKUBČO spol. s r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanému
2/ Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 6, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne
zastúpenému spoločnosťou Aequitas, s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o
nároku na náhradu škody v sume 3 917 458,47 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie žalobcu 2/ v časti 356 000 Eur.

II. Súd žalobu žalobcov v ostatnej časti z a m i e t a .

III. Žalovaným 1/ a 2/ súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa 26.01.2015 domáhali zaplatenia sumy 3 917 458,47 Eur
titulom nároku na náhradu škody od žalovaných 1/ a 2/ tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 3 329 839,70 Eur a žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobcovi 2/ sumu vo výške 587 618,77 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení žaloby poukázali na to, že boli spoločníkmi a konateľmi spoločnosti MIRPUS
Constructions, s.r.o., so sídlom Laskomerská cesta 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 052 132 (ďalej len
"MIRPUS" alebo "úpadca"), ktorá bola zrušená dňa 21.02.2014 po splnení konečného rozvrhu výťažku
a z obchodného registra bola vymazaná dňa 30.07.2014. Dňa 26.07.2007 spoločnosť MIRPUS ako
zhotoviteľ diela uzavrel so spoločnosťou Inforama real spol. s r.o., so sídlom Mlynské nivy 54, 821 09
Bratislava, IČO: 35 948 094, od 12.04.2011 podnikajúca pod obchodným menom PREMIANT s.r.o., so
sídlom Bratislavská ulica 31, 010 01 Žilina (ďalej len "objednávateľ") ako objednávateľom diela zmluvu
o dielo. Za účelom financovania realizácie zmluvy o dielo spoločnosť MIRPUS uzavrela so žalovaným
2/ zmluvy o úvere bližšie špecifikované na strane 3 žaloby, ktoré v kópii priložili žalobcovia ako prílohu
žaloby. Za účelom zabezpečenia týchto zmlúv žalobcovia uzatvorili so žalovaným 2/ zmluvy o zriadení
záložného práva, ktoré bližšie špecifikovali na strane 3 žaloby a v kópiách priložili k žalobe ako prílohy.
Na základe predmetných záložných zmlúv došlo k vzniku záložných práv, a to:
1/ k jednotlivým a tiež k všetkým existujúcim a budúcim pohľadávkam spoločnosti MIRPUS voči
odberateľom na zaplatenie peňažných prostriedkov, spoločne s ich prípadným príslušenstvom,
2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území Banská Bystrica, Obec Banská Bystrica, okres
Banská Bystrica, zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok X.-O. XXXX/XX vo výmere 343 m2 vedeného



ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok KN-C, parc. č. XXXX/XX vo výmere 44 m2 vedené ako
zastavané plochy a nádvoria a stavba so súp. číslom XXXX, budova postavená na pozemku parc. č.
XXXX/XX (ďalej len "sídlo MIRPUS"),
3/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území Slovenská Ľupča, Obec Slovenská Ľupča, okres
Banská Bystrica, zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok KN-C parc. č. XXXX/X vo výmere 738 m2
vedený ako záhrady, pozemok KN-C parc. č. XXXX/X vo výmere 262 m2 vedené ako zastavané plochy
a nádvoria a stavba so súp. číslom XXXX, rodinný dom na pozemku parc. č. XXXX/X (ďalej len "rodinný
dom").

2. Týmito zmluvami došlo k založeniu celého majetku spoločnosti MIRPUS, zároveň aj k založeniu
osobného majetku žalobcu 2/. K uzatvoreniu takýchto zmlúv pristúpili žalobcovia len s podmienkou, že
jediným a výhradným realizátorom financovania tak objednávateľa diela ako aj spoločnosti MIRPUS
ako zhotoviteľa diela bol žalovaný 2/. Nebyť tejto podmienky, žalobcovia by neuzatvorili zmluvu o dielo
a tým pádom by ani neboli nútení zriadiť záložné právo na celý svoj majetok a dostať sa do situácie,
kedy ich podnikateľská činnosť závisela od riadneho plnenia zmluvy o dielo s objednávateľom diela.
Nakoľko objednávateľ diela si neplnil povinnosti zo zmluvy o dielo, teda neuhrádzal spoločnosti MIRPUS
ako zhotoviteľovi diela faktúry, spoločnosť MIRPUS sa dostala do finančne nevýhodnej situácie, o
čom informovala aj žalovaného 2/ ako subjekt financujúci obidve zmluvné strany zmluvy o dielo, a
to sťažnosťou, resp. podnetom na prešetrenie neštandardného postupu banky zo dňa 28.05.2009.
Predmetnú sťažnosť - podnet na prešetrenie neštandardného postupu banky zo dňa 28.05.2009
žalobcovia priložili v kópii ako prílohu žaloby. Z dôvodu nepriaznivej situácie spoločnosť MIRPUS
nehradila svoje záväzky voči žalovanému 2/, a preto listami zo dňa 21.01.2009 a 12.02.2009 žalovaný
2/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru vyplývajúceho z predmetných zmlúv. Vyhlásenie o mimoriadnej
splatnosti zo dňa 12.02.2009 a zo dňa 21.01.2009 žalobcovia priložili ako prílohu k žalobe. Vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úverov malo za následok vydanie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 2K/64/2010 zo dňa 14.03.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 54/2011 dňa
18.03.2011. Týmto uznesením bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu MIRPUS a do funkcie správcu
bol ustanovený žalovaný 1/. Túto skutočnosť žalobcovia preukazujú kópiou výpisu z Obchodného
vestníka č. 54/2011 zo dňa 18.03.2011. Zároveň poukázali na to, že uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 2K/64/2010 zo dňa 29.01.2014, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 23/2014 zo dňa
04.02.2014 bol zrušený konkurz vedený na majetok spoločnosti MIRPUS po splnení konečného rozvrhu
výťažku. Kópiu výpisu z Obchodného vestníka č. 23/2014 zo dňa 04.02.2014 žalobcovia priložili ako
prílohu žaloby. Na základe uvedených skutočností rozhodnutím obchodného registra Okresného súdu
Banská Bystrica zverejneného v obchodnom vestníku č. 147/2014 zo dňa 01.08.2014 došlo k výmazu
obchodnej spoločnosti MIRPUS ku dňu 30.07.2014.

3. V ďalšej časti žalobcovia poukázali sumárne na hnuteľný a nehnuteľný majetok speňažovaný v rámci
konkurzu vedeného na majetok úpadcu.

4. K sídlu MIRPUS uviedli, že toto bolo ohodnotené dvomi znaleckými posudkami, a to znaleckým
posudkom č. 41/2009 zo dňa 25.06.2009 vykonaným na základe objednávky žalovaného 2/ znalcom Z..
J. F., Banská Bystrica, ktorým bola stanovená hodnota sídla MIRPUS na sumu cca 807 000 Eur (ďalej len
"znalecký posudok č. 1"). Znaleckým posudkom č. 331/2011 zo dňa 05.12.2011 vykonaným na základe
objednávky spoločnosti Mionex s.r.o., Bratislava znalcom Z.. Š.W. R., Banská Bystrica bola stanovená
hodnota sídla MIRPUS na cca 190 000 Eur (ďalej len "znalecký posudok č. 2"). Obidva znalecké posudky
žalobcovia priložili v kópii k žalobe. Z predložených znaleckých posudkov teda vyplýva, že za obdobie
od júna 2009 do decembra 2011, teda za cca 2,5 roka malo dôjsť k znehodnoteniu nehnuteľnosti sídla
MIRPUS o 617 000 Eur. Podľa žalobcov znalecký posudok č. 2 neodzrkadľuje skutočnú hodnotu sídla
MIRPUS, čo možno deklarovať priamo z posudku, v ktorom sa uvádza, že neboli znalcovi predložené
doklady o veku jednotlivých rekonštruovaných konštrukcií. Ďalej žalobcovia k žalobe predložili tabuľkové
zobrazenie rozdielov v hodnotách a neohodnotených častiach nehnuteľností v nadväznosti na to, že
podľa žalobcov pri konaní žalovaného 1/ s odbornou starostlivosťou, ktorý je zároveň konateľom a
spoločníkom obchodnej spoločnosti Realitná kancelária LUX s.r.o., Banská Bystrica nemohlo dôjsť k
takémuto znehodnoteniu nehnuteľnosti.

5. K ďalšej nehnuteľnosti uvedenej ako rodinný dom žalobcovia uviedli, že taktiež bol vyhotovený
znalecký posudok č. 34/2009 zo dňa 01.06.2009 vykonaný na základe objednávky spoločnosti Dupos
dražobná spol. s r.o., Trnava znalcom Z.. J. F., Banská Bystrica, vypracovaný na pokyn žalovaného



2/, ktorým bola stanovená hodnota rodinného domu na sumu cca 356 000 Eur (ďalej len "znalecký
posudok č. 3"). Znaleckým posudkom č. 134/2011 zo dňa 20.11.2011 vykonaným na základe objednávky
spoločnosti Aukčná Spoločnosť s.r.o., Bratislava znalcom Z.. H. X., Bratislava, vypracovaným na pokyn
žalovaného 1/ bola stanovená hodnota rodinného domu zaokrúhlene na cca 159 000 Eur (ďalej len
"znalecký posudok č. 4"). Tieto znalecké posudky žalobcovia priložili v kópii k žalobe. Rovnako ako v
predchádzajúcom prípade žalobcovia uvádzajú, že za predpokladu konania žalovaného 1/ s odbornou
starostlivosťou k takémuto znehodnoteniu nehnuteľnosti za taký krátky čas dôjsť nemohlo.

6. K ďalšiemu majetku, ku ktorému bolo zriadené záložné právo a ktorý bol speňažovaný v konkurze ako
peňažné pohľadávky spoločnosti MIRPUS žalobcovia uviedli, že podľa ich názoru sa tieto pohľadávky
vyznačovali vysokou mierou bonity, nakoľko mnohé z týchto pohľadávok boli voči prosperujúcim
obchodným spoločnostiam. Podľa účtovníctva ku dňu 31.12.2009 peňažné pohľadávky spoločnosti
MIRPUS predstavovali 3 025 423,36 Eur, pričom hodnota pohľadávok uvedená v konečnom rozvrhu
predstavuje len 2 078 168,43 Eur, čo je celkový rozdiel 947 254,93 Eur. Na preukázanie týchto tvrdení
žalobcovia predložili súdu kópiu výstupu z účtovníctva spoločnosti MIRPUS a kópiu konečného rozvrhu
výťažku spoločnosti MIRPUS. Podľa žalobcov z predloženého účtovníctva MIRPUS žalovanému 1/ a
tabuľky, ktorá tvorí obsah žaloby je zrejmé, že spoločnosť MIRPUS evidovala k 31.12.2009 vo svojom
účtovníctve voči svojim dlžníkom neuhradené peňažné pohľadávky v celkovej sume 3 025 423,36 Eur
a rozdiel v evidencii totožných peňažných pohľadávok v porovnaní s evidenciou v konečnom rozvrhu
vypracovanom žalovaným 1/ a schváleným žalovaným 2/ predstavuje celkovo 947 254,93 Eur.

7. V ďalšej časti žalobcovia poukazujú na ďalšiu časť majetku spoločnosti MIRPUS, a to hnuteľný
majetok nezaradený do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobcovia v súvislosti s týmto majetkom
tvrdia, že z predloženého účtovníctva a evidencie majetku spoločnosti MIRPUS, ktorou disponoval
aj žalovaný 1/ je zrejmé, že žalovaný 1/ nezapísal do súpisu majetku podstát podstatnú časť
hnuteľného majetku nachádzajúceho sa v sídle spoločnosti MIRPUS. Na preukázanie predložili tabuľku
nezapísaného majetku (č.l. 390). Pri porovnaní účtovných dokumentov žalobcovia zistili, že žalovaný 1/
nezapísal do súpisu majetku podstát majetok v celkovej obstarávacej hodnote 252 809,88 Eur, pričom
po jeho ocenení aplikáciou tak, že funkčné veci znížili na hodnotu 60 % obstarávacej ceny a v prípade
spotrebných a náhradných dielov na 30 % obstarávacej ceny, má tento nespísaný hnuteľný majetok
hodnotu v celkovej výške 148 763,89 Eur.

8. Zároveň poukázali na to, že v súpise majetku MIRPUS sa nachádzal majetok v celkovej sume 19
494 Eur. V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že počas celého konkurzného konania bola proti evidencii
spoločnosti MIRPUS zapísaná do súpisu majetku len nepodstatná časť hnuteľného majetku (nezapísaný
majetok je špecifikovaný vyššie, a to v hodnote 148 763,89 Eur.

9. V ďalšej časti žaloby sa žalobcovia zaoberali a poukazovali na spôsob speňažovania majetku
spoločnosti MIRPUS v konkurznom konaní. V súvislosti so speňažovaním nehnuteľného majetku
žalobcovia uviedli, že dražba sídla MIRPUS bola vykonaná dražobnou spoločnosťou MIONEX s.r.o.
Banská Bystrica, pričom vydražiteľom sa stala spoločnosť Beach city, s.r.o., Badín počas opakovanej
dražby dňa 17.02.2012 za sumu 114 500 Eur. Ako dôkaz žalobcovia priložili kópiu Notárskej zápise
Q. XX/XXXX, Q. XXXX/XXXX, Q. XXXX/XXXX zo dňa 17.02.2012. Podľa žalobcov bolo určenie ceny
sídla MIRPUS neskorším znaleckým posudkom podhodnotené a pri dražbe ešte došlo k zníženiu sumy
najnižšieho podania zo sumy 190 000 Eur na 142 500 Eur, čo predstavuje rozdiel 47 500 Eur a následné
vydraženie za sumu 114 500 Eur malo za následok, že pôvodne z ohodnotenej stavby znaleckým
posudkom č. 1 na sumu 807 000 Eur došlo k jej speňaženiu len za sumu 114 500 Eur, čo predstavuje
rozdiel vo výške 692 500 Eur, ktoré mohli byť určené k uspokojeniu veriteľov v konkurznom konaní.

10. K peňažovaniu rodinného domu tvoriaceho oddelenú podstatu došlo na základe pokynu na
speňažovanie zo dňa 07.07.2001 vydaného žalovaným 2/. Na základe tohto pokynu mal žalovaný 1/
povinnosť vydražiť rodinný dom ešte pred vydražením sídla MIRPUS. Rodinný dom mal byť dražený
spoločnosťou DUPOS dražobná spol. s r.o., Trnava, pričom znalecká hodnota rodinného domu bola
stanovená znaleckým posudkom na sumu 356 000 Eur. Dňa 14.09.2011 žalovaný 2/ udelil žalovanému
1/ záväzný pokyn dražiť rodinný dom prostredníctvom spoločnosti Aukčná spoločnosť s.r.o., Bratislava,
pričom znalecká hodnota rodinného domu bola stanovená znaleckým posudkom č. 4 na sumu 159
000 Eur. K dražbe rodinného domu došlo 11.01.2012 prostredníctvom spoločnosti Aukčná spoločnosť
s.r.o., kde bol rodinný dom vydražený za sumu 159 000 Eur. O priebehu dražby bola spísaná Notárska



zápisnica Q. X/XXXX, Q. XXX/XXXX, Q. XXX/XXXX, ktorú v kópii priložili žalobcovia k žalobe spolu
s kópiami záväzných pokynov zo dňa 07.07.2011 a 14.09.2011. S poukazom na uvedené žalobcovia
tvrdia, že žalovaný 2/ vydal dva rôzne záväzné pokyny pre žalovaného 1/ tak, že v prvom prípade
bol rodinný dom znaleckým posudkom 3 ohodnotený na sumu 356 000 Eur a znaleckým posudkom 4
na sumu 159 000 Eur. Dražba bola vykonaná na základe znaleckého posudku 4, ktorý znížil hodnotu
rodinného domu o 197 000 Eur proti znaleckému posudku 3.

11. K speňažovaniu peňažných pohľadávok žalobcovia uviedli, že išlo o pohľadávky s vysokou mierou
bonity, nakoľko mnohé z nich boli voči prosperujúcim firmám a na niektorých bolo zriadené aj zádržné
právo. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj udelenie súhlasu so zriadením záložného práva k pohľadávkam
zo dňa 23.11.2007 vyplývajúci zo zmluvy o dielo v prospech žalovaného 2/ aj napriek tomu, že v zmluve
o dielo bolo udelenie takéhoto súhlasu vylúčené. Počas konkurzu došlo k postúpeniu týchto pohľadávok,
ale cena, za ktoré boli postúpené nereflektovala ich likviditu. Ako dôkaz priložili žalobcovia k žalobe kópiu
súhlasu so zriadením záložného práva k pohľadávkam zo dňa 23.11.2007. K speňažovaniu pohľadávok
došlo tak, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.03.2012 v prospech postupníka
K.P.F., s.r.o., Bratislava došlo k postúpeniu pohľadávok v celkovej hodnote 708 776,22 Eur za sumu 26
471 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 02.04.2012 v prospech postupníka DUBAY C.o., s.r.o.,
Žilina bola postúpená pohľadávka v hodnote 1 351 070,30 Eur za sumu 2 000 Eur. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 09.05.2012 v prospech postupníka CREDIT Solution, s.r.o., Banská Bystrica boli
postúpené pohľadávky v celkovej hodnote 18 280,81 Eur za sumu 200 Eur. Ako dôkaz priložili žalobcovia
k žalobe kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.03.2012, 02.04.2012 a zo dňa 09.05.2012.
V tabuľkovom zobrazení spôsobu speňažovania pohľadávok žalobcovia poukázali na to, že súpisová
hodnota týchto pohľadávok predstavovala spolu sumu 2 078 127,33 Eur, pričom tieto boli postúpené
za 28 671,01 Eur, čo predstavuje len 1,38 % hodnoty pohľadávok. Žalobcovia tiež poukázali na to, že
pohľadávky boli postupované s príslušenstvom, teda ich celková súpisová hodnota predstavovala spolu
3 025 423,36 Eur a úroky z omeškania od 01.10.2010 do dňa speňaženia predstavovali 2 614 396,83
Eur, z čoho vyplýva, že hodnota pohľadávok ku dňu speňaženia predstavovala spolu 5 646 458,97
Eur. Podľa vyjadrenia žalobcov pri speňažovaní pohľadávok neboli nijakým spôsobom zohľadnené
úroky, resp. príslušenstvo peňažných pohľadávok v celkovej sume 2 614 396,83 Eur a na základe
jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok boli postúpené peňažné pohľadávky vo výške 2 082 497,45
Eur spolu s úrokom z omeškania ku dňu speňaženia vo výške 2 380 513,21 Eur, teda celkom 4
463 010,66 Eur za sumu v celkovej výške 28 671 Eur, čo predstavuje len 0,64 % mieru speňaženia
týchto pohľadávok. Na základe uvedených skutočností žalobcovia dospeli k záveru, že žalovaný 1/
svojou činnosťou zabezpečil peňažné plnenie vo výške 28 671 Eur z možného dosiahnutého plnenia
z pohľadávok v celkovej výške 5 646 458,97 Eur, čo predstavuje 0,51 % mieru vymoženia bonitných
pohľadávok, ktoré boli voči prosperujúcim obchodným spoločnostiam pôsobiacim do dnešného dňa ako
aj peňažnej pohľadávky voči objednávateľovi diela. K speňažovaniu majetku spoločnosti MIRPUS došlo
na základe záväzných pokynov žalovaného 2/, ktoré žalovaný 1/ s poukazom na odbornú starostlivosť
mal odmietnuť a požiadať príslušný konkurzný súd o uloženie nového záväzného pokynu podľa § 7
ZKR v spojení s ust. § 83 ods. 3 ZKR. Postupom správcu s odbornou starostlivosťou teda vymáhaním
bonitných pohľadávok a nepodhodnotením hodnoty nehnuteľností patriacich do konkurznej podstaty by
sa dospelo k úplnému uspokojeniu veriteľov v konkurznom konaní a zároveň by toto konanie malo za
následok vznik podmienok pre likvidáciu spoločnosti MIRPUS po ukončení konkurzného konania a s
tým spojený nárok žalobcov na podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti MIRPUS.

12. V ďalšej časti žaloby žalobcovia poukazujú na pochybenia v konkurznom konaní. V súvislosti s
dražbou sídla MIRPUS uviedli, že neboli upovedomení o konaní dražby, čím bolo porušené ust. § 17
ods. 5 písm. a/ a § 22 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení Zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len "Zákon o dobrovoľných dražbách"). Podľa žalobcov tiež nebolo
dodržané ust. § 16 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, keď prílohou zmluvy o vykonaní dražby
nebolo vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné vydražiť, ktoré bolo vyhotovené až
26.01.2012. Za ďalšie pochybenie označili žalobcovia neposkytnutie úplnej dokumentácie znalcovi, teda
znalec Z.. R. pri vyhotovovaní znaleckého posudku nevychádzal z úplných informácií a dokladov, čo
sám konštatoval v znaleckom posudku, a teda celkové ohodnotenie sídla firmy MIRPUS nezodpovedalo
reálnej hodnote tejto nehnuteľnosti. Za ďalšie pochybenie v konkurznom konaní označili žalobcovia
podhodnotenie predmetu dražby, keď ocenenie hodnoty sídla MIRPUS reálne neodzrkadlovalo skutočnú
hodnotu tejto nehnuteľnosti, nakoľko znaleckým posudkom č. 1 bola hodnota nehnuteľnosti 807



000 Eur a znaleckým posudkom č. 2 bola stanovená hodnota nehnuteľnosti na 190 000 Eur. Táto
skutočnosť mala vplyv na zmarenie účelu samotnej dražby, a to dosiahnutím čo najvyššej kúpnej ceny.
Tieto skutočnosti žalobcovia namietali aj v podaní adresovanom žalovanému 1/ zo dňa 10.04.2012
označenom ako "podnet na podanie písomnej žaloby správcom konkurznej podstaty úpadcu o určenie
neplatnosti opakovanej dražby na príslušný súd", ktoré v kópii žalobcovia priložili k žalobe spolu s
odpoveďou na podnet zo dňa 30.04.2012.

13. V súvislosti so speňažovaním peňažnej pohľadávky objednávateľa žalobcovia uviedli, že záväzný
pokyn udelený žalovaným 2/ bol doručený na neoficiálnej listine, čím mohlo dôjsť k netransparentnému
konaniu, ktoré by mohlo naplniť niektoré skutkové podstaty trestných činov. Kópiu podania "ponukové
konanie - otváranie obálok a akceptovanie ponuky" zo dňa 20.03.2012 žalobcovia priložili k žalobe.

14. Zo zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 10.08.2011 zverejnenej v Obchodnom
vestníku č. 159/2011 zo dňa 17.08.2011 jednoznačne vyplýva, že príslušným orgánom na speňažovanie
majetku spoločnosti MIRPUS bol žalovaný 2/ a tiež veriteľský výbor. Kópiu výpisu z Obchodného
vestníka č. 159/2011 zo dňa 17.08.2011 žalobcovia priložili k žalobe. Zároveň poukázali na to, že zo
Zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 04.10.2011 zverejnenej v Obchodnom vestníku
č.201/2011 zo dňa 19.10.2011 vyplýva, že veriteľský výbor žalovanému 1/ uložil pokyn v tom znení,
aby po odbornom posúdení podal na súde žaloby na jednotlivé pohľadávky podľa vlastného uváženia a
informoval o týchto skutočnostiach členov veriteľského výboru a zabezpečeného veriteľa. V zmysle tohto
pokynu mal žalovaný 1/ podať na súd žaloby len voči niektorým vybraným subjektom na pohľadávky,
ktoré sa vyznačovali najväčšou mierou bonity, ako aj na pohľadávku objednávateľa diela. Žalobné
návrhy zo strany žalovaného 1/ neboli podané. V rozpore s povinnosťou uloženou žalovanému 1/
žalovaným 2/ a veriteľským výborom žalovaný 1/ postúpil pohľadávky za zanedbateľné protiplnenie
neodzrkadľujúce výšku a bonitu pohľadávok, pričom v podmienkach vyhláseného ponukového konania
vyhradil možnosť odmietnutia neprimerane nízkych ponúk. Podľa žalobcov teda došlo k postúpeniu
peňažných pohľadávok bez udelenia záväzného pokynu príslušného orgánu. Túto skutočnosť odvodzujú
žalobcovia aj zo Zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 22.03.2012 zverejnenej v
Obchodnom vestníku č. 65/2012 zo dňa 02.04.2012, z ktorej vyplýva, že veriteľský výbor sa iba
oboznámil, teda zobral na vedomie záväzný pokyn žalovaného 1/, ale žiadnym spôsobom neudelil pokyn
na postúpenie, resp. speňaženie majetku podliehajúceho konkurzu. Ako dôkazy priložili žalobcovia kópie
výpisu z Obchodného vestníka č. 46/2012 zo dňa 06.03.2012, č. 62/2012 zo dňa 28.03.2012, č. 39/2012
zo dňa 24.02.2012, č. 65/2012 zo dňa 02.04.2012 a č. 105/2012 zo dňa 01.06.2012.

15. V ďalšej časti žaloby žalobcovia poukázali na ust. § 106 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len "OZ"), § 415, § 420 ods. 1, § 420 ods. 2 OZ, § 61 ods. 4 Zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "ObZ"), § 68 ods. 4 ObZ,
§ 153 ods. 2 ObZ, ust. § 17 ods. 5 písm. a/ Zákona o dobrovoľných dražbách, § 22 ods. 4 Zákona o
dobrovoľných dražbách, § 5 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku
dňu začatia konkurzného konania (ďalej len "ZKR"), § 7 ZKR, § 82 ods. 1 ZKR, § 82 ods. 2 písm. a/ a
b/ ZKR, § 83 ods. 1 písm. a/, b/, c/ ZKR, § 83 ods. 3 ZKR, § 84 ods. 1 ZKR a § 3 ods. 1 a 2 a § 12
ods. 1 Zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon
o správcoch").

16. Pri vyčíslení uplatneného nároku na náhradu škody, žalobcovia vychádzali z výšky vkladu každého
spoločníka. Výška splateného vkladu žalobcu 1/ predstavuje 5 642,97 Eur, čomu zodpovedá 85 % z
celkového splateného vkladu všetkých spoločníkov a výška splateného vkladu žalobcu 2/ predstavuje
995 082 Eur, čomu zodpovedá 15 % z celkového splateného vkladu všetkých spoločníkov. Podľa
žalobcov aktíva spoločnosti MIRPUS predstavovali sumu 6 977 864,28 Eur, z toho nehnuteľný majetok
1 163 147,42 Eur, peňažné pohľadávky voči dlžníkom 5 646 458,97 Eur, nespísaný hnuteľný majetok
148 763,89 Eur a spísaný hnuteľný majetok 19 494 Eur. Pasíva spoločnosti MIRPUS predstavovali
spolu 3 060 405,81 Eur, čo je suma zistených pohľadávok veriteľov v konkurze. Za danej situácie by
rozdiel na likvidačnom zostatku pri aktívach spoločnosti MIRPUS v hodnote 6 977 864,28 Eur a pasívach
spoločnosti MIRPUS v sume 3 060 405,81 Eur, likvidačný zostatok na majetku spoločnosti MIRPUS
predstavuje 3 917 458,47 Eur. S ohľadom na obchodné podiely žalobcu 1/ a žalobcu 2/ by podiel žalobcu
1/ na likvidačnom zostatku predstavoval 3 329 839,70 Eur (85 %) a podiel žalobcu 2/ na likvidačnom
zostatku by predstavoval 587 618,77 Eur (15 %).



17. V závere žaloby žalobcovia zhrnuli svoje tvrdenia a poukázali na nasledovné skutočnosti:
1/ zmluva o dielo spoločnosti MIRPUS objednávateľom diela vznikol na základe tej skutočnosti, že
spoločnosť MIRPUS ako zhotoviteľ diela mal za to, že v prípade absolútneho financovania stavby
prostredníctvom žalovaného 1/ ako poskytovateľa finančných prostriedkov pre obe zmluvné strany
zmluvy o dielo, nemôže prísť k nevyplácaniu finančných prostriedkov, a teda spoločnosť MIRPUS ako
aj jej spoločníci - žalobcovia len na základe tejto skutočnosti pristúpili k založeniu všetkých peňažných
pohľadávok spoločnosti MIRPUS, ako aj k založeniu nehnuteľností patriacich do výlučného vlastníctva
spoločníkov.
2/Spoločnosť MIRPUS plnila svoje záväzky zo zmluvy o dielo riadne a včas, naopak objednávateľ diela
tieto svoje záväzky zo zmluvy o dielo neplnil riadne, o čom spoločnosť MIRPUS informovala žalovaného
2/ za účelom vysporiadania záväzkov. Táto skutočnosť má za následok, že spoločnosť MIRPUS nemohla
plniť svoje záväzky voči žalovanému 2/, ktorý vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverových zmlúv, čo malo
za následok vyhlásenie konkurzného konania na majetok spoločnosti MIRPUS.

18. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 09.11.2015 namietol nedostatok
pasívnej legitimácie s odôvodnením, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali súdu, že žalovaný
2/ je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti v tomto konaní, ani skutočnosti, že zákonné ustanovenia
žalovaný 2/ porušil, nepreukázali ani vznik škody spôsobenej protiprávnym konaním zo strany
žalovaného 2/ a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody spôsobené protiprávnym konaním zo strany
žalovaného 2/ ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností.

19. K tvrdeniu žalobcov ohľadom zmluvy o diele žalovaný 2/ poukázal na to, že zmluva o dielo
je dvojstranný právny úkon uzatvorený medzi dvomi právnymi subjektmi, do obsahu ktorého nebol
oprávnený vstupovať a vyjadrovať sa k tomu, ktorá zmluvná strana porušila svoju zmluvnú povinnosť.
Prípadné porušenie povinnosti objednávateľa diela mohlo založiť maximálne nárok na náhradu škody
výlučne voči objednávateľovi diela a nie voči žalovanému 2/. Uplatnenú výšku nároku na náhradu
škody označil žalovaný 2/ za absurdnú, naopak zdôraznil, že konanie žalobcu, ktorí boli konateľmi a
spoločníkmi úpadcu bola spôsobená veriteľom úpadcu škoda, nakoľko pohľadávky ich veriteľov neboli
uspokojené v konkurznom konaní v plnom rozsahu.

20. Žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobcovia nepreukázali splnenie všetkých základných podmienok
pre vznik nároku na náhradu škody, a to
1/ porušenie právnej povinnosti, nakoľko neuviedli v žalobe konkrétnu právnu povinnosť, ktorú mal
žalovaný 2/ porušiť pri udeľovaní záväzného pokynu. Protiprávnym úkonom je úkon vykonaný v rozpore
so zákonom a žalovaný 2/ ako príslušný orgán v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu pri
udeľovaní záväzných pokynov postupoval v súlade s ustanoveniami ZKR, teda neporušil žiadnu právnu
povinnosť.
2/ žalobcovia tiež nepreukázali vznik škody, nakoľko hodnota majetku uvádzaná v žalobe ako základ
pre výpočet škody nezodpovedá reálnej hodnote majetku, ktorá sa v konečnom dôsledku odzrkadlila pri
speňažovaní majetku úpadcu v konkurznom konaní.
3/ príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a uplatnenou škodou ako ďalšou podmienkou
vzniku nároku na náhradu škody. Žalovaný 2/ poukázal na to, že príčinná súvislosť znamená, že
medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, pričom existencia
príčinnej súvislosti musí byť vzťah príčiny a následku, pričom existencia príčinnej súvislosti musí byť
vždy jednoznačne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. V tejto súvislosti poukázal žalovaný
2/ na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010 sp.zn. 5Cdo 126/2009, v zmysle ktorého
atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť spôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí iba, ak je sprostredkovaný.
4/ žalobcovia tiež nepreukázali zavinenie, nakoľko podľa vyjadrenia žalovaného 2/ speňažovanie
majetku patriaci do konkurznej podstaty bol vykonaný v súlade s ustanoveniami ZKR.

21. Podľa žalovaného 2/ žalobcovia tiež účelovo opomenuli zdôrazniť, že účelom konkurzu je speňažiť
majetok patriaci do konkurznej podstaty, pričom o jeho cene rozhoduje výlučne dopyt, v prípade ak
o majetok úpadcu nie je záujem, správca požiada príslušný orgán o jeho vylúčenie, žalobcovia si
neprihlásili pohľadávky do konkurzného konania na majetok úpadcu, z výťažku získaného zo speňaženia
sa v prvom rade hradia náklady proti podstate a odmena správcu a v konkurznom konaní vedenom na
majetok úpadcu vykonával dohľad Okresný súd Banská Bystrica, ktorý nezaznamenal žiadne porušenia



ZKR pri speňažovaní majetku úpadcu. Zároveň poukázal na to, že hnuteľné veci neboli spísané do
oddelenej podstaty žalovaného 2/, a teda žalovaný 2/ nemal záložné právo k hnuteľným veciam úpadcu.

22. K nedostatku aktívnej legitimácie žalobca 2/ uviedol, že žalobcovia si do konkurzného konania
vedeného na majetok úpadcu neprihlásili žiadne pohľadávky, a to ani riadne a ani podmienené a
veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu neboli
uspokojení v celom rozsahu.

23. K priebehu speňažovania, na ktoré poukazovali žalobcovia v žalobe žalovaný 2/ uviedol, že dňa
19.11.2009 Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn.
II 2009-2278, ktorým zaviazal žalobcu spolu s úpadcom zaplatiť žalovanému 2/ sumu vo výške 572
031,74 Eur spolu s príslušenstvom a trovy konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
04.01.2010 a vykonateľnosť 20.01.2010. Dňa 21.01.2010 žalovaný 2/ podal na exekútorský úrad JUDr.
Tomáša Boľoša návrh na vykonanie exekúcie na základe citovaného rozsudku. Toto exekučné konanie
je vedené pod sp.zn. EX 30/2010. Dňa 17.05.2010 sa v priestoroch exekútorského úradu JUDr. Tomáša
Boľoša konala prvá dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Banská Bystrica ako
pozemok č. XXXX/XX a č. XXX/XX spolu s budovou so súpisným číslom 5649 (ďalej len "nehnuteľnosti").
Najvyššie podanie bolo vo výške 540 000 Eur, pričom o predmet dražby nikto neprejavil záujem. Dňa
16.08.2010 sa konala druhá dražba, pričom najnižšie podanie bolo 378 000 Eur, teda najnižšie podanie
sa rovná všeobecnej hodnote nehnuteľnosti zníženej uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2Er/100/2010 zo dňa 08.06.2010 a znovu o predmet dražby nikto neprejavil záujem. Dňa 15.11.2010 sa
konalo tretie kolo dražby s najnižším podaním 270 000 Eur a o predmet dražby nikto neprejavil záujem
aj napriek tomu, že súdny exekútor pre zabezpečenie účasti na dražbe požiadal 6 realitných kancelárií
zo Zvolena a 33 realitných kancelárií z Banskej Bystrice a ponuku inzeroval aj v novinách v Žiarskom, v
Banskobystrickom a Zvolenskom. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobcov o bonitnej nehnuteľnosti
sa nezakladajú na pravde, nakoľko už pred vyhlásením konkurzu nebol žiadny záujem o ich kúpu. Z
odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/100/2010-133 zo dňa 26.08.2010
vyplýva, že sám úpadca zastúpený žalobcami dňa 18.08.2010 súhlasil so znížením všeobecnej hodnoty
nehnuteľností vo výške 50 %. Žalovaný 2/ ďalej poukázal na to, že v rámci exekúcie bol na zabezpečenie
nároku žalovaného 2/ ako oprávneného vydaný dňa 30.08.2010 voči spoločnosti Inforama real spol. s
r.o. (v súčasnosti PREMIANT, s.r.o.) príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok
a dňa 02.09.2010 bolo súdnemu exekútorovi doručené oznámenie, ktorým podľa tvrdení súdneho
exekútora spoločnosť preukázala, že voči úpadcovi neeviduje žiadne záväzky, nakoľko tieto zanikli
jednostranným započítaním. Ako dôkazy označil žalovaný 2/ zápisnicu o bezúspešnej opakovanej
dražbe nehnuteľnosti zo dňa 15.11.2010, zo dňa 16.08.2010 a zo dňa 17.05.2010, uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 2Er/100/2010-133 a oznámenie JUDr. Boľoša, súdneho exekútora zo
dňa 25.11.2010. Žalovaný 2/ tiež zdôraznil skutočnosť, že žalobcovia si do konkurzného konania na
majetok úpadcu neprihlásili žiadne pohľadávky, naopak žalovaný 2/ si prihlásil 4 pohľadávky v celkovej
sume 1 135 914,93 Eur, ktoré boli zistené a do oddelenej podstaty žalovaného 2/ ako zabezpečeného
veriteľa boli spísané nehnuteľnosti, pohľadávky úpadcu a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre
k.ú. Slovenská Ľupča. Žalovaný 2/ tiež zdôraznil, že správca pri predaji nehnuteľnosti v konkurze
má povinnosť dať vypracovať znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti, nie je povinný predmetný
znalecký posudok skúmať, nakoľko nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k
tomu, aby sám vykonal ohodnotenie ceny nehnuteľnosti, alebo sa vyjadroval, či spochybňoval znalecký
posudok vypracovaný znalcom z daného odboru. Znalecký posudok má však iba informatívnu funkciu,
o cene za ktorú sa speňaží majetok patriaci do konkurznej podstaty rozhoduje výlučne iba dopyt, teda
záujem. Podľa vyjadrenia žalovaného 2/ bol majetok konkurznej podstaty úpadcu speňažovaní v súlade
s ustanoveniami ZKR a rovnako bol aj vylúčený zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu v súlade s
ustanoveniami ZKR. Podľa vyjadrenia žalovaného 2/ žalobcovia nepreukázali súdu základné náležitosti
pre vznik nároku na náhradu škody, a preto vzniesol námietku nedostatku vecnej legitimácie v tomto
konaní. V závere ešte zdôraznil, že pri udeľovaní pokynov na speňažovanie majetku úpadcu postupoval
s odbornou starostlivosťou a na speňažovanie majetku dohliadal konkurzný súd. S ohľadom na tieto
skutočnosti žalovaný 2/ navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

24. Žalovaný 1/ sa vo svojom vyjadrení zo dňa 23.11.2015 stotožnil s vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa
05.11.2015 a pripojil sa k tomuto vyjadreniu.



25. Vyjadrenie žalovaného 1/ a 2/ boli žalobcom doručené. Na základe výzvy súdu na vyjadrenie sa k
vyjadreniam žalovaných žalobcovia uviedli, že na svojom žalobnom návrhu trvajú a bližšie sa vyjadria
na pojednávaní.

26. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalobcov zo dňa 02.01.2017, že v tejto veci
vznáša námietku premlčania, nakoľko v konkurznom konaní č.k. 2K/64/2010 došlo k speňažovaniu
majetku úpadcu v k.ú. Banská Bystrica dražbou dňa 17.02.2012, k speňažovaniu rodinného domu v
k.ú. Slovenská Ľupča dražbou zo dňa 11.01.2012, k speňažovaniu súboru pohľadávok č. 1 Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 20.03.2012, k speňažovaniu pohľadávky voči spoločnosti PREMIANT
s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 02.04.2012 a k speňažovaniu súboru pohľadávok č. 2
Zmlúv o postúpení pohľadávok dňa 09.05.2012. Z uvedeného je zrejmé, že všetky tieto úkony, ktoré
sú rozhodujúcimi pre posúdenie premlčacej lehoty sa udiali viac ako dva roky pred podaním žaloby,
nakoľko táto bola podaná dňa 26.01.2015. Žalobu žalobcov tiež označil za nedôvodnú, nárok žalobcov
neuznal a navrhol, aby súd žalobu žalobcov zamietol. Zdôraznil, že pri speňažovaní majetku úpadcu
postupoval s odbornou starostlivosťou a neporušil žiadne ustanovenia ZKR. Zároveň poukázal na to,
že tvrdenie žalobcov na strane 2 bod 2.1 žaloby sú nepravdivé, nakoľko už v čase vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu bol jediným konateľom úpadcu žalobca 1/. Poukázal na správanie žalobcu 1/ v
konkurznom konaní, keď k pohľadávkam žalovaného 2/ uviedol, že neuspokojenie svojich pohľadávok
si žalovaný zapríčinil sám, nakoľko neprikázal a následne nevymáhal založené pohľadávky a dovolil,
aby došlo k úplnému zníženiu majetku dlžníkov úpadcu, no zároveň nepoprel výšku, ani právny titul
a ani oprávnenosť pohľadávky. Z uvedeného je zrejmé, že žiadny zo žalobcov nijakým spôsobom
nespochybnil počas konkurzného konania výšku, právny titul a ani pravosť pohľadávok uplatnených a
riadne prihlásených žalovaným 2/. K otázke týkajúcej sa hodnoty nehnuteľností žalovaný 1/ uviedol,
že v čase vyhlásenia konkurzného konania bola budova odpojená od všetkých energií, v značne
zanedbanom a schátralom stave. Budova bola uzamknutá a prebiehalo exekučné konanie exekútorským
úradom JUDr. Tomáša Boľoša, ktorého zamestnanci odovzdali kľúče od budovy správcovi. V budove
následkom jej opustenia a ignorovania základnej starostlivosti zo strany úpadcu došlo k viacerým
poškodeniam, a to jednak vplyvom poveternostných podmienok (poškodenie kúrenia a rozvodov
vody vplyvom mrazu) a jednak vandalizmom (zničením a odcudzením odkvapových rúr a následným
zatekaním do budovy a iné). Celkovému stavu budovy nasvedčuje aj nevyhnutnosť vynaloženia
nákladov na údržbu nehnuteľnosti, aby sa jej hodnota neznižovala, a to triedením písomností,
odvozom odpadu, čistením a vysávaním, elektrocentrálou, sprístupnením vchodu a výmenou zámkov,
deratizáciou a opravou zvodov dažďovej vody.
27. K problematike týkajúcej sa rodinného domu v k.ú. Slovenská Ľupča žalovaný 1/ uviedol, že nedošlo
k žiadnemu výraznému poklesu hodnotu nehnuteľností v k.ú. Slovenská Ľupča, ktorý by mal znaky
nezákonného konania žalovaných. K určeniu ceny znalcom Z.. J. F. v sume 356 000 Eur žalovaný 1/
uviedol, že išlo len o hypotetickú hodnotu, ktorej správnosť nikdy nebola relevantným trhom potvrdená.
Žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz o tom, že takto stanovená hodnota bola hodnotou blízkou trhovej
hodnote nehnuteľností. Priebeh speňažovania v konkurznom konaní jednoznačne potvrdil, že znalcom
určená cena nezodpovedala trhovej hodnote nehnuteľnosti. Tiež poukázal na to, že nehnuteľnosť bola
ohodnocovaná aj Znaleckým posudkom č. 3/2011 znalcom Z.. Z. S., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu
na sumu 204 000 Eur. Tento znalecký posudok bol vykonaný na základe objednávky súdneho exekútora
JUDr. Tomáša Boľoša. Obe nehnuteľnosti boli podľa vyjadrenia žalovaného 1/ v konkurznom konaní
speňažované prostredníctvom verejnej dražby, ktorá je nepochybne najtransparentnejším spôsobom
speňažovania. K speňažovaniu pohľadávok žalovaný 1/ uviedol, že v prípade bonitných pohľadávok
pristúpil k podaniu žalôb na súde, ale neskôr zistil, že dlžníci úpadcu si voči úpadcovi uplatňujú
pohľadávky na započítanie. Prevzatím listín o uplatnení práva na započítanie musel mať žalobca
1/ vedomosť o týchto skutočnostiach. K postúpeniu pohľadávok došlo len v prípade nebonitných
pohľadávok dlžníkov úpadcu, ktorí buď odmietali platiť alebo boli objektívne neschopní platiť. V prípade
týchto pohľadávok ide o pohľadávky triedy tretieho koeficientu vymožiteľnosti, ktorých všeobecná
hodnota bola v prípade ich znaleckého ocenenia stanovená v intervale od 0 do 0,20, čo sa v konečnom
dôsledku odzrkadľovalo v rámci jednotlivých ponukových konaní. K majetku označeného žalobcami
ako nezapísaného majetku správca uviedol, že tento majetok sa nikde nenachádzal, tento zoznam
žalobcovia v rámci konkurzného konania súdu ani správcovi nepredložili, čo mohli ovplyvniť aj viaceré
prebiehajúce exekučné konania pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Žalovaný 1/ ešte
zdôraznil, že pri preberaní budovy sídla úpadcu sa v tejto žiadne účtovníctvo úpadcu nenachádzalo,
nakoľko všetky relevantné účtovné doklady boli v držbe spoločnosti VCSR, s.r.o., Banská Bystrica. V
otázke účtovníctva považoval za podstatné uviesť, že nemal k dispozícii účtovné doklady za roky 2010 a



2011 a za rok 2009 mal k dispozícii len čiastkové údaje k 31.05.2009, a to z dôvodu, že úpadca v rokoch
2010 a 2011 a v časti roku 2009 žiadne účtovníctvo neviedol. V priebehu konkurzného konania bol preto
nútený rekonštruovať účtovníctvo úpadcu ako aj podklady k jednotlivým pohľadávkam z rôznych zdrojov,
napr. policajného zboru, sociálnej poisťovne, od spoločnosti VCSR, s.r.o., súdneho exekútora JUDr.
Tomáša Boľoša, JUDr. Zuzany Falisovej - advokátky, N. U. zamestnankyne úpadcu. Mnohé dokumenty
boli len vysypané na kopách v strede miestnosti sídla spoločnosti úpadcu a čiastočne znehodnotené
zatekaním a vlhkosťou.

28. Žalovaný 1/ má za to, že žalobcovia nepreukázali porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného
1/ ako správcu a ani zo strany žalovaného 2/ ako zabezpečeného veriteľa. Rovnako nepreukázali
ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného 1/ a 2/. K námietkam ohľadom
konania dražby uviedol, že žalobcovia mohli zabrániť nevýhodným dražbám prostredníctvom žaloby
o neplatnosť dražby a rovnako aj prostredníctvom kvalifikovaných podnetov adresovaných súdu a
príslušným orgánom zabrániť aj údajne nevýhodnému speňažovaniu pohľadávok. Minimálne žalobca
1/ bol aktívne, vecne aj procesne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o neplatnosť dražby a
túto možnosť v zákonom stanovených lehotách nevyužil. Rovnako príčinná súvislosť medzi škodou a
konaním žalovaného 1/ ako správcu mala byť podľa žalobcov založená na nevyužití postupu podľa §
83 ods. 3 ZKR a odmietnutí záväzného pokynu, pričom rovnaké opomenutie by bolo nutné pripočítať aj
žalobcovi 1/ ako konateľovi úpadcu, ktorý nepodal žalobu o neplatnosť dražby a škoda by sa tak mohla
posudzovať v režime podľa ust. § 441 OZ. Nakoľko žalovaný 1/ nemal dôvodnú pochybnosť o zákonnosti
záväzných pokynov nemal žiadny dôvod využiť takýto postup. Žalobcovia podľa žalovaného 1/ taktiež
nepreukázali vznik škody nakoľko žalobcami tvrdená škoda nemohla vôbec vzniknúť. Skutočnou škodou
sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného v príčinnej súvislosti so zavinením, porušením právnych
povinností zo strany žalovaných a nakoľko zo strany žalovaných nedošlo k porušeniu žiadnej právnej
povinnosti, nemohlo dôjsť ani k vzniku škody, pričom žalobcami tvrdená škoda nezohľadňuje skutočnú
hodnotu dotknutého majetku v rozhodnom čase, ale je založená na existujúcich právnych pravidlách a
nereálnych hodnotách nehnuteľností a pohľadávok a dokonca na údajnom nezapísaní neexistujúcich
hnuteľných vecí do konkurznej podstaty úpadcu. Žalovaný 1/ ešte poukázal na to, že majetok žalobcov
sa v absolútnom vyjadrení nezmenšil, teda nedošlo k poklesu celkovej bilancie majetku, pretože majetok
sa transformoval na peňažné prostriedky, ktoré boli použité v súlade so zákonnými pravidlami na úhradu
časti záväzkov úpadcu. V súvislosti s týmito tvrdeniami žalovaný 1/ navrhol vykonať dokazovanie, a to:
1/ oboznámením sa s obsahom konkurzného spisu sp.zn. 2K/64/2010 v súvislosti s hodnotou majetku
úpadcu,
2/ oboznámením sa s obsahom správcovského spisu rovnako v súvislosti s hodnotu majetku úpadcu,
3/ oboznámením sa s obsahom exekučného spisu sp.zn. EX 30/2010 súdneho exekútora JUDr. Tomáša
Boľoša rovnako k hodnote majetku úpadcu,
4/ výsluchom jednotlivých postupníkov, prípadne ich vyjadreniami, kde na výzvu konajúceho súdu uvedú
sumy, ktoré sa získali vymáhaním postúpených pohľadávok tiež k hodnote pohľadávok úpadcu,
5/ výsluchom účastníkov konania.

29. K vyjadreniu tiež priložil kópiu Dohody o urovnaní zo dňa 13.01.2009, oznámením súdneho exekútora
JUDr. Tomáša Boľoša o dražbe zo dňa 18.04.2011, poskytnutím súčinnosti JUDr. Tomáša Boľoša
správcovi zo dňa 29.06.2011, kópiou vyjadrenia spoločnosti Inforama real spol. s r.o. zo dňa 02.10.2010,
kópiu jednostranného prejavu o započítaní pohľadávok spoločnosti Inforama real spol. s r.o. zo dňa
22.01.2009, kópiu jednostranného prejavu o započítaní pohľadávok Inforama real spol. s r.o. zo dňa
04.02.2009, odpoveďou JUDr. Gabriely Matuškovej zo dňa 02.09.2010, kópiou žiadosti správcov o
uloženie záväzného pokynu zo dňa 12.07.2011, kópiou informácie správcov o doplnení súpisu oddelenej
podstaty zo dňa 12.07.2011, kópiou úradného záznamu zo dňa 11.04.2011. Zároveň poukázal na to,
že na Okresnom súde Banská Bystrica je vedené aj konanie pod sp.zn. 26Cbi/2/2014 a k tomuto
konaniu je pridelený aj konkurzný spis sp.zn. 2K/64/2010, o pripojenie ktorého požiadal v súvislosti s
vyššie uvedenými návrhmi na doplnenie dokazovania. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol
žalobu zamietnuť, žalobcov zaviazať na náhradu trov konania a tiež navrhol spojiť konanie s konaním
so sp.zn. 26Cbi/2/2014 do jednej veci alebo prerušiť konanie až do právoplatného rozhodnutia vo veci
26Cbi/2/2014.

30. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.01.2017 znovu namietol nedostatok pasívnej
legitimácie s poukazom na ust. § 83 a nasl. ZKR, v zmysle ktorého príslušný orgán v konkurznom konaní
uložením záväzného pokynu využíva len svoje oprávnenie, nejde o povinnosť a využitie tohto oprávnenia



nemôže spôsobiť škodu žiadnemu subjektu. Každý záväzný pokyn podlieha nielen kontrole správcu, ale
aj dohľadnej činnosti konkurzného súdu nad procesom speňažovania konkurznej podstaty. K tvrdeniu
žalobcov ohľadom udelenia záväzného pokynu na neoficiálnej listine žalovaný 2/ uviedol, že toto tvrdenie
je absurdné nakoľko vyhodnotenie ponukového konania bolo vyhotovené v písomnej forme a podpísané
osobami oprávnenými konať za žalovaného 2/. Podľa názoru žalovaného 2/ žalobcovia nepreukázali
základné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalovaný 2/ vzniesol aj námietku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcov s poukazom na skutočnosť, že majetok tvoriaci konkurznú podstatu úpadcu
bol speňažovaný správcom úpadcu v súlade so zásadami speňažovania konkurznej podstaty v zmysle §
92 a nasl. ZKR. Zdôraznil skutočnosť, že z výťažku získaného speňažením tejto konkurznej podstaty boli
uspokojení veritelia úpadcu len čiastočne. K výmazu spoločnosti úpadcu z obchodného registra došlo
v súlade s ust. § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka. K tvrdeniam žalobcov o bonite majetku spoločnosti
úpadcu žalovaný 2/ uviedol, že ak by malo po ukončení konkurzu zostať viac ako 3 000 000 Eur,
prečo bol vyhlásený konkurz a úpadca nepodal návrh na povolenie reštrukturalizácie, pred vyhlásením
konkurzu bolo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve úpadcu (LV XXXX v k.ú. Banská Bystrica) zriadených
24 exekučných záložných práv a záložných práv pre pohľadávky Daňového úradu Banská Bystrica. Tiež
poukázal na skutočnosť, že v rámci exekučného konania vo veci vymáhania pohľadávok žalovaného
2/ vedenom na Exekútorskom úrade JUDr. Tomáša Boľoša pod sp.zn. EX 30/2010 súdny exekútor
nevedel vymôcť pohľadávky žalovaného 2/ a nevedel ani speňažiť tento majetok. K pohľadávkam a
k ich bonite tvrdenej žalobcami žalovaný 2/ uviedol, že pokiaľ boli tieto pohľadávky bonitné tak ako
tvrdia žalobcovia vo svojej žalobe, prečo tieto pohľadávky nevymáhali skôr. Skutočnosť, že po ukončení
konkurzného konania nezostal spoločnosti majetok a spoločnosť úpadcu bola vymazaná z obchodného
registra vyplýva, že žalobcom nemohol vzniknúť nárok na likvidačný zostatok, a teda žalobcovia nie sú
aktívne legitimovaní na podanie takejto žaloby.

31. Žalovaný 2/ tiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na § 106
OZ, nakoľko majetok úpadcu bol speňažovaný v roku 2012 a žaloba bola podaná až dňa 26.01.2015.
Žalobcovia v roku 2012 mali vedomosť o spôsobe a výške speňaženia majetku úpadcu, čo potvrdili aj
písomné podania žalobcov založené v správcovskom spise (podanie zo dňa 10.04.2012). V súvislosti s
uvedeným žalovaný 2/ navrhol, aby súd vykonal dokazovanie pripojením správcovského spisu. Rovnako
priložil k svojmu vyjadreniu kópiu podania žalobcu 2/ ako konateľa úpadcu zo dňa 10.04.2012.

32. Žalovaný 2/ tiež vzniesol námietku prekážky litispendencie s poukazom na to, že v právnej veci
žalobcu 1/ proti žalovanému 1/ a 2/ o náhradu škody vo výške 356 000 Eur je vedené konanie na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 26Cbi/2/2014, v ktorom si žalobca 1/ uplatňuje nárok na
náhradu škody voči žalovaným, ktorá mu mala byť spôsobená v súvislosti so speňažovaním konkurznej
podstaty úpadcu, konkrétne nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Slovenská Ľupča, okres
Banská Bystrica, zapísaných na LV č. XXXX. Táto žaloba bola podaná dňa 13.01.2014. Žalobca 1/ sa
v tomto konaní domáha nároku na náhradu škody na tom istom skutkovom základe, a preto žalovaný
2/ má za to, že táto skutočnosť bráni pokračovaniu v tomto súdnom konaní. Za týmto účelom navrhol
vykonanie dokazovania pripojením spisu 26Cbi/2/2014. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný 2/ poukázal
na úverové zmluvy uzavreté s úpadcom, z ktorých ani v jednej nie je uvedená podmienka poskytnutia
úveru, že jedinou financujúcou bankou úpadcu a spoločnosti Premiant s.r.o. bude žalovaný 2/ ako tvrdia
žalobcovia v žalobe. Rovnako označil za absurdné tvrdenia žalobcov, že k vyhláseniu konkurzu došlo z
dôvodu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverov v roku 2009, dôsledkom ktorých bolo práve vedenie
exekučných konaní a k vyhláseniu konkurzu došlo až v roku 2011.

33. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný 2/ poukazuje na genézu speňažovania sídla spoločnosti MIRPUS
v konkurznom konaní. Žalovaný 2/ udelil žalovanému 1/ ako správcovi pokyn na speňažovanie majetku
14.11.2011 na základe znaleckého posudku č. 331/2011 vyhotovenom znalcom Z.. Š. R. dňa 05.11.2011,
v ktorom bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená na 190 000 Eur. Podľa žalovaného 2/ pokiaľ
by znalcovi bránili nejaké závažné dôvody vyhotoveniu znaleckého posudku mal možnosť odmietnuť
vykonať takýto posudok podľa § 12 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 382/2000 Z.z., čo neurobil. S ohľadom na
uvedené považuje žalovaný 2/ spochybňovanie znaleckého posudku žalobcami za nedôvodné. Dražba
nehnuteľnosti konaná dňa 16.01.2012 bola neúspešná, a preto sa dňa 17.02.2012 konala opakovaná
dražba s najnižším podaním 142 500 Eur. Pri vykonaní opakovanej dražby neboli vznesené žiadne
námietky a o priebehu dražby bola spísaná Notárska zápisnica Q. XX/XXXX, Q. XXXX/XXXX na
notárskom úrade JUDr. Vozárovej, so sídlom v Banskej Bystrici. K hodnote nehnuteľností žalovaný 2/
uviedol, že skutočnú hodnotu vždy určuje dopyt a nie znalecký posudok. Táto skutočnosť sa odzrkadlila



aj na priebehu dražby. Zároveň poukázal na to, že žalobcovia nepodali žalobu o neplatnosť dražby v
zákonnej lehote, preto toto právo žalobcom zaniklo. Tvrdenia žalobcov o bonite nehnuteľností označil
za klamlivé a zavádzajúce s poukazom na neúspešné speňažovanie nehnuteľností v rámci exekučného
konania, kde sa konali tri kolá dražby, v rámci ktorých nikto neprejavil o nehnuteľnosť záujem, a to
napriek tomu, že úpadca ako vlastník nehnuteľností dal súhlas na zníženie najnižšieho podania dražby
na sumu 270 000 Eur. V zhrnutí svojich tvrdení žalovaný 2/ uviedol, že zavádzajúcim tvrdeniam žalobcov
o bonite nehnuteľností nasvedčuje skutočnosť, že túto sa v rámci exekučného konania nepodarilo
speňažiť ani za sumu 270 000 Eur, v rámci konkurzného konania boli speňažované nehnuteľnosti v
súlade so zákonom, nebolo rozhodnuté súdom o neplatnosti dražby a žalovaný 2/ ako zabezpečený
veriteľ v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu neporušil žiadne zákonné ustanovenia,
resp. žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne konkrétne porušenia povinností, ani skutočnosť, z akého
titulu požadujú od žalovaného 2/ žalovanú sumu. Ako dôkaz priložili zápisnicu o bezúspešnej dražbe
nehnuteľností zo dňa 17.05.2010, 16.08.2010 a zo dňa 15.11.2010, uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 26.08.2010 sp.zn. 2Er/100/2010 a oznámenie súdneho exekútora zo dňa 25.11.2010.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhol žalovaný 2/ pripojenie aj exekučného spisu súdneho exekútora
JUDr. Tomáša Boľoša, v súčasnosti JUDr. Deáka sp.zn. EX 30/2010.

34. Rovnako ako v predchádzajúcej časti žalovaný 2/ poukázal na priebeh speňažovania nehnuteľnosti
rodinný dom v kat. území Slovenská Ľupča, vedený na LV č. XXXX, na speňaženie ktorého udelil
žalovaný 2/ správcovi pokyn na speňažovanie dňa 07.07.2011, ktorý správca odmietol dňa 12.07.2011
z dôvodu, že v časti výberu dražobníka nebol dražobník vybraný na základe výberového konania, preto
žalovaný 2/ pokynom zo dňa 28.07.2011 doplnil záväzný pokyn o výberové konanie dražobníka a dňa
14.09.2011 víťazom výberového konania na dražobníka sa stala spoločnosť AUKČNÁ spoločnosť s.r.o.,
s ktorou následne správca úpadcu ako navrhovateľ dražby uzatvoril zmluvu o vykonaní dražby. Dňa
20.11.2011 bol na základe objednávky dražobníka vyhotovený znalecký posudok súdnym znalcom Z..
H. X. č. 134/2011, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na 159 000 Eur. Dňa 11.01.2012 sa
konala dražba rodinného domu, o priebehu ktorej je spísaná Notárska zápisnica Q. X/XXXX, Q. XXX/
XXXX notárom J.. Y. R.. S ohľadom na uvedené žalovaný 2/ označil tvrdenia žalobcov ohľadom hodnoty
rodinného domu v sume 356 000 Eur za nepravdivé. Znalecký posudok č. 34/2009 bol vypracovaný
súdnym znalcom Z.. F. v roku 2009, teda takmer tri roky pred vyhlásením konkurzu, a to za účelom
zriadenia záložného práva v prospech žalovaného 2/. Zadávateľom bola dražobná spoločnosť a nie
žalovaný 2/. Na dražbe konanej dňa 10.11.2009 sa nepodarilo rodinný dom speňažiť, nakoľko o predmet
dražby nebol záujem a následne dňa 04.02.2010 sa mala konať opakovaná dražba s najnižším podaním
253 000 Eur z dôvodu, že o predmet dražby opätovne nebol záujem, a preto žalovaný 2/ upustil od
dražby. V rámci exekučného konania vedeného na exekútorskom úrade JUDr. Tomáša Boľoša sp.zn.
EX 30/2010 bol pre účely exekučnej dražby vyhotovený v roku 2011 znalecký posudok č. 3/2011 zo dňa
14.01.2011 vypracovaný znalcom Z.. Z. S., ktorým bola všeobecná hodnota rodinného domu stanovená
na sumu 204 000 Eur, ale na dražbe dňa 04.03.2011 sa nezúčastnil žiadny záujemca, nakoľko o predmet
dražby za túto sumu nebol záujem. S ohľadom na uvedené žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že
dražba rodinného domu v konkurze prebehla v súlade s právnymi predpismi, nebola napadnutá žalobou
o neplatnosť dražby, znalecký posudok vypracovaný pre účely dražby v konkurze na rodinný dom bol
vypracovaný súdnym znalcom a následne bolo potvrdené, že hodnota stanovená týmto znaleckým
posudkom odzrkadľovala trhovú hodnotu danej nehnuteľnosti, rodinný dom sa nepodarilo speňažiť
počas exekúcie, tvrdenia žalobcov o hodnote nehnuteľnosti v sume 356 000 Eur sú nepravdivé, nakoľko
dom sa nepodarilo speňažiť ani za sumu 204 000 Eur a žalobcovia znovu v žalobe neuviedli žiadne
konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré mal žalovaný 2/ porušiť pri speňažovaní rodinného domu. Ako
dôkaz priložil žalovaný 2/ k vyjadreniu Zápisnicu o bezúspešnej dražbe nehnuteľnosti zo dňa 09.03.2011,
oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 10.11.2009, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej
dražbe zo dňa 09.12.2009 a odmietnutie záväzného pokynu zo dňa 12.07.2011.

35. K speňažovaniu peňažných pohľadávok žalovaný 2/ uviedol, že tvrdenie žalobcov o tom, že v
evidencii pohľadávok úpadcu ku dňu 31.12.2009 bola hodnota pohľadávok 3 025 423,36 Eur považuje
za nepreukázané a nepreskúmateľné, napriek tomu zdôraznil, že samotná evidencia ešte neznamená,
že predmetné pohľadávky budú zaplatené v rozsahu, v akom ich úpadca evidoval. Vzhľadom na
účel konkurzného konania, a to získanie najvyššieho výťažku v čo najkratšom čase a vynaložením
čo najnižších nákladov považuje za súladný spôsob speňažovania a žalobcami označený postup
za nehospodárny. Konkrétne v súvislosti s pohľadávkou voči spoločnosti MONT elektro a.s. v sume
610 006,20 Eur žalovaný 2/ poukázal na vyjadrenie súdneho exekútora, že dňa 20.09.2010 mu bolo



oznámené, že táto spoločnosť neeviduje voči úpadcovi žiadne záväzky, nakoľko tieto zanikli vzájomným
započítaním. Rovnako v prípade pohľadávky voči spoločnosti STAVIA a.s. v sume 315 704,41 Eur
žalovaný 2/ poukázal na vyjadrenie súdneho exekútora, že dňa 09.09.2010 mu bolo oznámené, že táto
spoločnosť neeviduje voči úpadcovi žiadne záväzky, nakoľko tieto zanikli vzájomným započítaním. V
prípade pohľadávky voči spoločnosti Inforama real spol. s r.o. v sume 1 351 070,30 Eur žalovaný 2/
poukázal na to, že súdny exekútor uviedol, že dňa 02.09.2010 mu bolo oznámené touto spoločnosťou,
že voči úpadcovi neeviduje žiadne záväzky, nakoľko tieto zanikli jednostranným započítaním. Žalovaný
2/ znovu zdôraznil, že v čase vyhlásenia konkurzu neboli vedené súdne konania, v ktorých by úpadca
uplatňoval svoje pohľadávky, ktoré žalobcovia v žalobe uvádzajú ako bonitné. Táto skutočnosť mala za
následok zníženie bonity pohľadávok úpadcu, čo viedlo aj k nižšiemu uspokojeniu veriteľov v konkurze.
Na základe týchto skutočností žalovaný 2/ poukázal na to, že pohľadávky úpadcu boli speňažované
v rámci konkurzu v súlade s ustanoveniami ZKR, viaceré z týchto pohľadávok zanikli ich započítaním
ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, o čom mali žalobcovia vedomosť a pred vyhlásením
konkurzu tieto pohľadávky nevymáhali, teda tvrdenie žalobcov o hodnote pohľadávok je nepravdivé a
žalobcovia neuviedli v žalobe žiadne konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré mal žalovaný 2/ porušiť pri
speňažovaní pohľadávok. Ako dôkaz označil oznámenie o stave exekúcie zo dňa 06.07.2011 a odpoveď
na podanie žaloby zo dňa 30.04.2012, ktoré v kópii priložil k svojmu vyjadreniu.

36. V súvislosti so speňažovaním hnuteľných vecí žalovaný 2/ poukázal na to, že zo správcovského
spisu vyplýva, že žalobcovia neposkytovali dostatočnú súčinnosť správcovi (žalovanému 1/), a preto
je absurdné, že tí, ktorí neposkytli súčinnosť správcovi úpadcu v rámci konkurzného konania a
nevymáhali pohľadávky úpadcu a pred vyhlásením konkurzu nekonali v súlade so záujmami spoločnosti
sa domáhajú nároku na náhradu škody. Žalobcovia nepreukázali, že by správcovi úpadcu odovzdali
hnuteľné veci špecifikované v žalobe, skutočnosť, že žalobcovia predložili zoznam hnuteľných vecí,
ktoré podľa ich tvrdení neboli spísané do súpisu majetku úpadcu nepreukazuje, že v čase vyhlásenia
konkurzu aj reálne existovali a boli vo vlastníctve úpadcu a v prípade, že o týchto veciach mali vedomosť,
mali zákonnú povinnosť oznámiť túto skutočnosť správcovi, čo však neurobili.

37. V závere žalovaný 2/ uviedol, že nebola preukázaná existencia protiprávneho úkonu, čo samé o sebe
postačuje na zamietnutie žaloby. S ohľadom na tieto skutočnosti žalovaný 2/ navrhol, aby súd žalobu
žalobcov v celom rozsahu zamietol.

38. Na pojednávaní dňa 30.01.2019 právny zástupca žalobcov k námietke premlčania uviedol, že
ustáliť výšku škody bolo možné až po ukončení priebehu speňažovania, resp. až momentom ukončenia
konkurzného konania. V súvislosti s týmto poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
28.05.2010 č.k. 1Cdo/82/2009. V nadväznosti na to vyslovil názor, že momentom rozhodujúcim pre
určenie začiatok plynutia premlčacej doby je moment splnenia konečného rozvrhu výťažku a ukončenie
konkurzného konania uznesením konkurzného súdu zo dňa 29.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.01.2014. Týmto spôsobom by premlčacia doba uplynula až 20.01.2016, a teda s ohľadom na
moment doručenia žaloby súdu nemohlo dôjsť k premlčaniu tejto lehoty. V súvislosti so vznesenou
námietkou prekážky litispendencie právny zástupca žalobcov uviedol, že v tomto prípade táto prekážka
nie je s ohľadom na znenie petitu v konaniach a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.01.2013
č.k. 3Cdo/390/2012. Nejde v tomto prípade teda o totožnosť petitov, a preto považujú žalobcovia
vznesenú námietku prekážky litispendencie za nedôvodnú. V súvislosti so vznesenou námietkou
aktívnej legitimácie právny zástupca žalobcov na pojednávaní poukázal na ust. § 68 ods. 4 a ods.
5 Obchodného zákonníka, § 61 Obchodného zákonníka, § 153 ods. 2 Obchodného zákonníka a §
102 ZKR, v nadväznosti na to uviedol, že ak by žalovaní postupovali s odbornou starostlivosťou,
žalobcom by vznikol nárok na likvidačný zostatok v zmysle citovaných ustanovení. Podľa právneho
zástupcu žalobcov, ak by žalovaní postupovali s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi,
po ukončení konkurzu by zostal úpadcovi majetok podliehajúci likvidácii v zostatku žalovanej sumy.
K tvrdeniu žalovaného 1/ o stave budovy, že bola zanedbaná, opustená a o nákladoch žalovaného
1/ vynaložených v snahe predídenia znehodnoteniu tejto nehnuteľnosti právny zástupca žalobcov
na pojednávaní uviedol, že táto bola pred vyhlásením konkurzu v správe súdneho exekútora, bola
plne funkčná a uzamknutá a napojená na všetky siete a budova sa nachádzala v stave riadneho
užívania, preto tieto údržby nebolo potrebné vykonávať. Zároveň poukázal na to, že pred konkurzom
žalobcovia nemali prístup do budovy a ohľadom stavu budovy poukázali na znalecký posudok Z.. R..
Tvrdenia žalovaného preto označili za účelové v snahe ospravedlniť nízky výťažok získaný v konkurze
a nijakým spôsobom nepreukazujúci zníženie hodnoty nehnuteľnosti o 617 000 Eur v porovnaní dvoch



vyhotovených znaleckých posudkov, na ktoré poukazovali už v žalobe. Žalovaný 1/ mal pri zadávaní
vyhotovenia znaleckého posudku Z.. R. predložiť oslovenému znalcovi aj skoršie znalecké posudky.
K tvrdeniu žalovaného 2/ ohľadom určovania hodnoty nehnuteľnosti trhom, právny zástupca žalobcov
uviedol, že v zmysle ustanovení Zákona o dražbách je podmienkou vykonania dražby vyhotovenie
znaleckého posudku, ktorý nie je starší ako 6 mesiacov, čo má zabezpečiť zistenie aktuálnej a objektívnej
hodnoty nehnuteľnosti, ktorú neurčuje trh. Za účelom preukázania hodnoty nehnuteľnosti označovanej
ako rodinný dom právny zástupca žalobcov navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním kúpnej zmluvy
z katastra nehnuteľností, ktorou sa má preukázať, že táto nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 390
000 Eur. V súvislosti s určovaním hodnoty tejto nehnuteľnosti uviedol, že v rámci exekučného konania,
ktoré bolo zastavené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu súdny exekútor uviedol, že
predpokladaný výťažok zo speňaženia tejto nehnuteľnosti by bol 204 000 Eur, preto žalovaný 1/ ako
správca mal zistiť pri konaní s odbornou starostlivosťou totožnosť záujemcov, ktorí mali záujem vydražiť
túto nehnuteľnosť za túto sumu v období zhruba 6 mesiacov pred vyhlásením konkurzu. Poukázal na to,
že v zmysle uloženého pokynu mal byť rodinný dom vydražený ako druhý v poradí, teda ak by žalovaný
1/ ako správca konkurznej podstaty konal s odbornou starostlivosťou k draženiu rodinného domu vo
vlastníctve žalovaného 1/ by nebolo vôbec došlo. K otázke podania žaloby o neplatnosť dražby právny
zástupca žalobcov uviedol, že úpadca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby,
teda rovnako na podanie takejto žaloby neboli legitimovaní ani žalobcovia, lebo toto právo prešlo na
správcu. V tejto súvislosti poukázali na to, že sa u správcu domáhali podania žaloby o neplatnosť dražby
s poukázaním na nedostatky priebehu dražby, pričom správca na ich podanie reagoval len tým, že
ich návrh nepovažuje za dôvodný. K porušeniu povinností žalovaného 2/ právny zástupca žalobcov na
pojednávaní uviedol, že tento mal vedomosť o predchádzajúcich znaleckých posudkoch, ktorými bola
stanovená hodnota nehnuteľnosti, a preto mal vychádzať pri udeľovaní pokynu na speňažovanie práve
z hodnoty určenej v týchto posudkoch. K námietkam žalovaných ohľadom speňažovania pohľadávok
uviedol, že správca pri posudzovaní týchto pohľadávok ako aj pri započítacích úkonoch nekonal s
odbornou starostlivosťou a nepreskúmal dostatočne tieto pohľadávky aj ich zánik, nakoľko z vyjadrenia
spoločnosti Inforama real s.r.o. je zrejmé, že neuznáva pohľadávku úpadcu, ale započítava ju len z
opatrnosti. Zo samotnej Zmluvy o postúpení pohľadávok (v rámci súboru pohľadávok bola aj pohľadávka
voči spoločnosti Inforama real s.r.o. ) vyplýva, že žalovaný 1/ ako správca vyhlásil priamo v zmluve, že mu
nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti pohľadávky, čím vyslovil jednoznačne,
že ide o bonitné pohľadávky. V súvislosti s pohľadávkami a majetkom úpadcu konkrétne k tvrdeniam
žalovaného 1/, že mu nebolo poskytnuté kompletné účtovníctvo úpadcu právny zástupca žalobcov
uviedol, že toto bolo správcovi vydané dňa 29.06.2011 na CD nosičoch, teda správca mal k dispozícii
kompletné účtovníctvo úpadcu, čo vyplýva aj z jeho tvrdenia o rekonštrukcii účtovníctva. Právny zástupca
žalobcov na pojednávaní navrhol vykonať dokazovanie priložením zmlúv o postúpení pohľadávok k
preukázaniu bonity pohľadávok a vypočutím zástupcov spoločností postupníkov, v rámci ktorých mal
dlžník pohľadávky, ktoré boli v rámci konkurzného konania postupované.

39. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ na pojednávaní zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
Po vyslovení predbežného právneho názoru súdu žalovaný 1/ zobral späť návrh na prerušenie
konania a spojenie vecí s konaním 26Cbi/2/2014. Ponechal na uváženie súdu vykonanie dokazovania
znaleckým posudkami k hodnote nehnuteľnosti z konkurzného spisu, vyjadreniami dlžníkov úpadcu zo
správcovského a exekučného spisu a z obsahom exekučného spisu v správach súdneho exekútora
zasielaného žalovanému 2/ ako oprávnenému v exekučnom konaní.

40. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcami, a to Dodatkom č. 1 zo dňa
31.07.2007 uzavretým medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou MIRPUS Contructions s.r.o., Dodatkom č. 1
zo dňa 26.07.2006 uzavretým medzi žalovaným 2/ a úpadcom, Dodatkom č. 1 k Zmluve o použití zmenky
uzatvoreným dňa 05.02.2007 medzi žalovaným 2/ na jednej strane a úpadcom a žalobcami na strane
druhej, Dodatkom č. 1 k Zmluve o použití zmenky uzavretým dňa 09.08.2006 medzi žalovaným na jednej
strane a úpadcom a žalobcami na strane druhej, Dodatkom č. 2 k Zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa
31.01.2007 uzavretým medzi žalovaným 2/ a úpadcom, Dodatkom č. 3 k Zmluve o kontokorentnom úvere
zo dňa 07.02.2007 uzavretým medzi žalovaným 2/ a úpadcom, Dodatkom č. 3 k Zmluve o použití zmenky
uzatvoreným dňa 23.07.2008 medzi žalovaným 2/ na jednej strane a úpadcom a žalobcami na strane
druhej, Dodatkom č. 5 k Zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 05.12.2007 uzavretým medzi žalovaným
2/ a úpadcom, Dodatkom č. 5 k Zmluve o použití zmenky zo dňa 28.07.2008 uzavretým medzi žalovaným
2/ na jednej strane a úpadcom a žalobcami na strane druhej, Dodatkom č. 6 zo dňa 23.07.2008
uzavretým medzi žalovaným 2/ a úpadcom (listiny nachádzajúce sa na č.l. 110 -141), Q. M. Q. XX/



XXXX, Q. XXXX/XXXX, Q. XXXX/XXXX spísanej na Notárskom úrade H.. D. T. (č.l. 142), oznámením
o opakovanej dražbe č.k. 29/2011 (č.l. 153), výpisom z obchodného registra spoločnosti Beach City
s.r.o., Badín (č.l. 158), podnetom na podanie písomnej žiadosti správcom konkurznej podstaty úpadcu
ako navrhovateľom dražby na upustenie od opakovanej dražby dražobníkom (č.l. 160), prehlásením
spoločnosti Rudné bane štátny podnik zo dňa 06.02.2012 (č.l. 163), Notárskou zápisnicou č. Q. X/
XXXX, Q. XXX/XXXX, Q. XXX/XXXX napísanej notárkou J.. Y. R. dňa 11.01.2012 (č.l. 164), oznámením
o dražbe č. 037/2011 (č.l. 171), odpoveďou podnetu na podanie žaloby zo dňa 30.04.2012 (č.l. 176),
podnetom na podanie písomnej žaloby správcom konkurznej podstaty úpadcu o určenie neplatnosti
opakovanej dobrovoľnej dražby (č.l. 177), znaleckým posudkom č. 41/2009 vyhotoveným Z.. J.N. F. (č.l.
184), námietkami proti dražbe (č.l. 200), podnetom na podanie písomnej žiadosti správcom konkurznej
podstaty úpadcu ako navrhovateľom dražby na upustenie od opakovanej dražby dražobníkom (č.l.
204), podaním označeným ako ponukové konanie - otváranie obálok a akceptovanie ponuky žalovaným
2/ (č.l. 207), sťažnosťou - podnet na prešetrenie neštandardného postupu banky (č.l. 208), udelením
pokynu ohľadom speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu (č.l. 212), udelením záväzného
pokynu záložným veriteľom oddelenej podstaty (č.l. 214), vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a
výzvou na zaplatenie (č.l. 216), Zmluvou o kontokorentnom úvere č. 535/2006 (č.l. 218), Zmluvou o
kontokorentnom úvere č. 536/2006 (č.l. 223), Zmluvou o postúpení pohľadávky (č.l. 228), Zmluvou o
postúpení pohľadávok (č.l. 232), Zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l. 236), Zmluvou o použití zmenky
č. 2042/2007 (č.l. 241), Zmluvou o použití zmenky (č.l. 246), Zmluvou o revolvingovom splátkovom úvere
č. 2042/2007 (č.l. 254), Zmluvou o splátkovom úvere č. 2614/2007 (č.l. 261), Zmluvou o splátkovom
úvere č. 4198/2008 (č.l. 267), Znaleckým posudkom č. 134/2011 vyhotoveným znalcom Z.. H. X. (č.l.
273), Dodatkom č. 1 k zmluve o záložnom práve k pohľadávkam (č.l. 376), Dodatkom č. 2 k zmluve
o záložnom práve k pohľadávkam (č.l. 378), konečným rozvrhom výťažku zo speňaženia majetku
úpadcu (č.l. 380), súhlasom so zriadením záložného práva k pohľadávkam (č.l. 389), tabuľkovým
zobrazením nezapísaného majetku (č.l. 390), výpisom z obchodného registra úpadcu (č.l. 396), výpisom
z obchodného registra spoločnosti Realitná kancelária LUX, s.r.o., Banská Bystrica (č.l. 399), výpisom
z Obchodného vestníka č. 105/2012 zo dňa 01.06.2012 (č.l. 402), výpisom z Obchodného vestníka č.
147/2014 zo dňa 01.08.2014 (č.l. 403), výpisom z Obchodného vestníka č. 159/2011 zo dňa 17.08.2011
(č.l. 404), výpisom z Obchodného vestníka č. 159/2011 zo dňa 17.08.2011 (č.l. 405), výpisom z
Obchodného vestníka č. 23/2014 zo dňa 04.02.2014 (č.l. 409), výpisom z Obchodného vestníka č.
39/2012 zo dňa 24.02.2012, výpisom z Obchodného vestníka č. 46/2012 zo dňa 06.03.2012 (č.l. 414),
výpisom z Obchodného vestníka č. 62/2012 zo dňa 28.03.2012 (č.l. 415), výpisom z Obchodného
vestníka č. 65/2012 zo dňa 02.04.2012, výpisom z Obchodného vestníka č. 39/2012 zo dňa 24.02.2012
(č.l. 417), výpisom z účtovníctva úpadcu (č.l. 420), Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému
majetku (č.l. 433), Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku (č.l. 436), Zmluvou o záložnom
práve k nehnuteľnému majetku (č.l. 441), Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku (č.l.
447), Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku (č.l. 453), Zmluvou o záložnom práve k
pohľadávkam (č.l. 459), Zmluvou o záložnom práve k pohľadávkam (č.l. 470), Znaleckým posudkom č.
331/2011 vyhotoveným Z.. Š. R. (č.l. 482), Znaleckým posudkom č. 41/2009 vyhotoveným Z.. J. F. (č.l.
529). Ďalej súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalovaným 2/, a to Zápisnicou
o bezúspešnej opakovanej dražbe nehnuteľnosti v exekučnom konaní EX 30/2010 zo dňa 15.11.2010
(č.l. 80), Zápisnicou o bezúspešnej dražbe nehnuteľnosti v konaní EX 30/2010 zo dňa 17.05.2010 (č.l.
82), Zápisnicou o bezúspešnej opakovanej dražbe nehnuteľnosti v exekučnom konaní EX 30/2010
zo dňa 16.08.2010 (č.l. 84), uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/100/2010-133 zo
dňa 26.08.2010 (č.l. 86), oznámením exekútora JUDr. Tomáša Boľoša v konaní EX 30/2010 zo dňa
25.11.2010 (č.l. 88), oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe (č.l. 596), oznámením o výsledku
dobrovoľnej dražbe (č.l. 598), odmietnutím záväzného pokynu (č.l. 600), Zápisnicou o bezúspešnej
dražbe k nehnuteľnosti v exekučnom konaní EX 30/2010 zo dňa 04.03.2011 (č.l. 601), oznámením o
stave exekúcie EX 30/2010 zo dňa 06.07.2011 (č.l. 602), odpoveďou na podnet na podanie žaloby
zo dňa 30.04.2012 (č.l. 607). Súd ďalej vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými
žalovaným 1/, a to Dohodou o urovnaní uzavretou medzi spoločnosťou Mont elektro a.s., Banská
Bystrica a úpadcom dňa 13.01.2009 (č.l. 562), poskytnutím súčinnosti správcovi konkurznej podstaty
zo dňa súdneho exekútora JUDr. Matúša Boľoša zo dňa 29.06.2011 (č.l. 565), obsahom ktorého je
aj vyjadrenie spoločnosti Inforama real spol. s r.o., Banská Bystrica (č.l. 567), jednostranný prejav
o započítaní pohľadávok spoločnosti Inforama real spol. s r.o., Bratislava voči úpadcovi (č.l. 568),
jednostranný prejav o započítaní pohľadávok spoločnosti Inforama real spol. s r.o., Bratislava (č.l. 571),
vyjadrením JUDr. Gabriely Matuškovej, PhD., advokátka spoločnosti RANDA +R s.r.o. k doručenému
príkazu na začatie exekúcie a exekučnému príkazu v konaní EX 30/2010 (č.l. 573), žiadosťou o uloženie



záväzného pokynu (č.l. 574), informáciou o doplnení súpisu oddelenej podstaty zo dňa 12.07.2011
(č.l. 576), úradným záznamom zo stretnutia žalovaného 1/ ako správcu a žalobcu 1/ ako vlastníka
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. Slovenská Ľupča (č.l. 577). Súd ďalej vykonal vo
veci dokazovanie konkurzným spisom 2K/64/2010, exekučným spisom vedeným na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp.zn. 2Er/100/2010, pripojením spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
26Cbi/2/2014 a výsluchom strán sporu a zistil tento skutkový stav:

41. Dňa 14.03.2011 Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2K/64/2010 vyhlásil konkurz na
majetok dlžníka MIRPUS Construction, s.r.o., so sídlom Laskomerská cesta 2, Banská Bystrica, IČO:
36 052 132 a za správcu ustanovil JUDr. Daniela Janša (žalovaného 1/). Z obsahu konkurzného
spisu mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný 2/ si prihlásil do konkurzného konania vedeného
na majetok úpadcu pohľadávky v celkovej sume 1 135 914,93 Eur. Naopak nemal preukázané, že
by si žalobcovia prihlásili do konkurzného konania akúkoľvek pohľadávku voči úpadcovi, teda že by
boli účastníkmi konkurzného konania vedeného na majetok spoločnosti MIRPUS Zároveň z obsahu
konkurzného spisu súd nezistil, že by žalobcovia ako spoločníci úpadcu, ani úpadca sám nepodal žiadny
podnet na vykonanie dohľadu nad žalovaným 1/ ako správcom alebo žalovaným 2/ ako zabezpečeným
veriteľom udeľujúcim záväzný pokyn pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty. Konkurzný súd teda
v rámci konkurzného konania nijakým spôsobom nekonštatoval porušenie povinnosti správcu konať s
odbornou starostlivosťou, ani porušenie akýchkoľvek zákonných ustanovení pri speňažovaní majetku
konkurznej podstaty, a to ani všeobecnej podstaty a ani oddelenej podstaty. V súvislosti s tvrdeniami
žalobcov ohľadom porušovania povinností správcu konať s odbornou starostlivosťou (žalovaného 1/),
alebo porušenia povinností žalovaného 2/ ako zabezpečeného veriteľa súd konštatuje, že predmetom
tohto konania nemôže byť preskúmavanie povinností správcu konať s odbornou starostlivosťou alebo
dodržiavanie zákonného postupu pri udeľovaní pokynov a následného speňažovania majetku oddelenej
podstaty. Týmito skutočnosťami je oprávnený zaoberať sa len konkurzný súd v rámci konkurzného
konania, a to či už z vlastnej iniciatívy, na podnet osoby, ktorá prejaví záujem o vykonanie dohľadu alebo
na návrh ktoréhokoľvek účastníka konania. Súd zastáva názor, že pokiaľ konkurzný súd nekonštatoval
v rámci konkurzného konania porušenie povinností správcu, prípadne príslušného orgánu udeľujúceho
pokyny na speňažovanie majetku úpadcu, súd sa v rámci tohto konania nie je oprávnený zaoberať touto
otázkou. Súd tiež poukazuje na to, že žalobcovia podali žalobu na náhradu škody takmer rok potom,
ako bola spoločnosť úpadcu zrušená.

42. Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané, že dňa 11.07.2011 bolo žalovanému 1/
ako správcovi doručené podanie žalovaného 2/ označené ako udelenie pokynu ohľadom speňažovania
majetku tvoriaceho oddelenú podstatu. V tomto podaní žalovaný 2/ ako zabezpečený veriteľ a príslušný
orgán uložil žalovanému 1/ ako správcovi záväzný pokyn na speňažovanie majetku žalobcom
zapísaného v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa (žalovaného 2/) tak, že žalovaný 1/ vydraží
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. Banská Bystrica (nehnuteľnosť 1/) až po vydražení
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Slovenská Ľupča (nehnuteľnosť 2/) s tým, že
nehnuteľnosť sa speňaží dražbou podľa § 92 ZKR prostredníctvom dražobnej spoločnosti DUPOS
dražobná spol. s r.o. a v lehote 5 dní predloží návrh na vykonanie dražby za účelom vypracovania
znaleckého posudku, pričom odmena za vypracovanie znaleckého posudku nesmie presiahnuť sumu
250 Eur, ostatné náklady vrátane odmeny dražobníka budú zabezpečeným veriteľom odsúhlasené v
ďalšom záväznom pokyne. Podaním zo dňa 14.09.2011 doručeným žalovanému 1/ ako správcovi dňa
20.09.2011 žalovaný 2/ udelil záväzný pokyn na súdne vymáhanie peňažných pohľadávok úpadcu voči
dlžníkom B.M.Trading s.r.o., Banská Bystrica, Hornex a.s., Banská Bystrica, ID-Trans, s.r.o., Banská
Bystrica, X. S., spoločnosť RANDA +R, s.r.o., Banská Bystrica, STAVIT Star s.r.o., Banská Bystrica, V A V
Invest s.r.o., Banská Bystrica, VP Trade, s.r.o., Banská Bystrica a spoločnosti SCHWING Stetter Ostrava,
s.r.o., Ostrava. Žalovaný 2/ ako zabezpečený veriteľ zároveň súhlasil s tým, aby dražbu nehnuteľnosti
realizovala spoločnosť AUKČNÁ spoločnosť s.r.o., Bratislava a tiež udelil záväzný pokyn predložiť návrh
na vykonanie dražby výlučne za účelom vypracovania znaleckého posudku. Zo Zápisnice a uznesenia
zo zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 25.05.2012 súd zistil, že správca predložil veriteľskému
výboru záväzné pokyny zabezpečeného veriteľa na predaj pohľadávok z oddelenej podstaty a vylúčenie
pohľadávky, ktoré veriteľský výbor zobral bez výhrad na vedomie, ďalej veriteľský výbor na zasadnutí dňa
10.08.2011 udelil žalovanému 1/ ako správcovi pokyn konať v súlade s pokynom zabezpečeného veriteľa
(žalovaného 2/), veriteľský výbor na zasadnutí dňa 04.10.2011 udelil súhlas s postupom udeleným v
záväznom pokyne zabezpečeného veriteľa zo dňa 14.09.2011 a tiež súhlas na vylúčenie pohľadávok
voči spoločnosti IDE - Trans s.r.o. a Y. Y. s.r.o. Veriteľský výbor zároveň udelil správcovi (žalovanému



1/) pokyn, aby po odbornom posúdení podal na súde žaloby na jednotlivé pohľadávky podľa vlastného
uváženia a informoval o týchto skutočnostiach členov veriteľského výboru a zabezpečeného veriteľa.
Na zasadnutí veriteľského výboru dňa 22.03.2012 veriteľský výbor zobral na vedomie správu o stave
konkurzu a konštatoval, že všetky položky patriace do všeobecnej podstaty boli speňažené, pričom
veriteľský výbor zároveň zobral na vedomie bez výhrad záväzné pokyny zabezpečeného veriteľa na
predaj pohľadávok z oddelenej podstaty. Uznesením č.k. 2K/64/2010 zo dňa 29.01.2014 Okresný
súd Banská Bystrica zrušil konkurz na majetok úpadcu po splnení konečného rozvrhu výťažku a dňa
30.07.2014 vymazal spoločnosť úpadcu z obchodného registra. Z predložených listinných dôkazov ako
aj z exekučného spisu mal súd za jednoznačne preukázaný spôsob, resp. priebeh speňažovania majetku
v exekučnom konaní, čo nasvedčuje tvrdeniam žalovaných 1/ a 2/ o tom, že tvrdenia žalobcov ohľadom
bonity majetku úpadcu sú nepravdivé. Žalobcovia v rámci konania preukazovali bonitu majetku úpadcu
dokladmi a znaleckými posudkami, resp. porovnávaním znaleckých posudkov. Preskúmavanie záverov
znaleckých posudkov nepatrí do kompetencie ani správcu a ani súdu, v prípade, že žalobcovia zastávali
názor o ich podhodnotení, mohli využiť svoje právo namietať takýto postup v rámci konkurzného konania,
čo však nevyužili. Dodatočne v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia ohľadom
porušovania povinnosti správcu konať s odbornou starostlivosťou pri speňažovaní majetku úpadcu a
rovnako nijakým spôsobom nepreukázali, že by im vznikol akýkoľvek nárok na likvidačnom zostatku,
pričom ich závery o nároku na likvidačný zostatok a ich výške sa zakladajú čisto na hypotetickej ničím
nepredloženej rovine.

43. Podľa § 7 ZKR, konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie
so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých
dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

44. Podľa § 82 ods. 1 ZKR, príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania
správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho
podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu,
ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.

45. Podľa §82 ods. 2 ZKR, príslušným orgánom na účely tohto zákona je
a) veriteľský výbor, ak ide o majetok tvoriaci všeobecnú podstatu,
b) zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu; ak možno
odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa
oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom spolu so zabezpečeným
veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení veritelia, prípadne aj veriteľský výbor,
ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí
aj na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza
zo zistenej sumy zabezpečených pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok
proti podstate priradených k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých
súpisových zložiek majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z
hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku,
c) veriteľský výbor a dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho
všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty,
d) dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené
podstaty,
e) súd, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu a zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa
oddelenej podstaty je popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom; to platí rovnako pri dotknutých
zabezpečených veriteľoch podľa písm. b) až d).

46. Podľa § 83 ods. 1 ZKR, príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako
postupovať, ak ide o
a) speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy sa záväzný
pokyn nevyžaduje,
b) speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu,
c) spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú podstatu a
jednu alebo viaceré oddelené podstaty,
d) odplatný prevod podniku alebo jeho časti,



e) speňaženie majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú s
úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej pohľadávky,
f) prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí, ak sa
prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred vyhlásením konkurzu
na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti,
g) prenechanie majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej s
úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej pohľadávky,
h) uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním
podniku úpadcu,
i) uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže plniť
pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako
3% obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie.

47. Podľa § 83 ods. 2 ZKR, v iných veciach nie je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný
pokyn, môže však správcovi odporučiť, ako postupovať. Ak správca odporučený postup príslušného
orgánu odmietne, príslušný orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením
súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a
ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi.

48. Podľa § 83 ods. 3 ZKR, ak príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými
záujmami dotknutých veriteľov alebo pravidlami speňažovania ustanovenými týmto zákonom, správca
splnenie pokynu odmietne a vyzve príslušný orgán, aby v určenej lehote pokyn v súlade s vytknutými
vadami upravil. Ak príslušný orgán vytknuté vady neodstráni alebo sa v určenej lehote nevyjadrí,
správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd
pri vydávaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia
príslušného orgánu.

49. Podľa § 91 ods. 1 ZKR, speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha
konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje
aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a
odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.

50. Podľa § 91 ods. 2 ZKR, ú čelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo
najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku
podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak,
aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.

51. Podľa § 91 ods. 5 ZKR, výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu správca uloží
na účet v banke; úroky vyplatené bankou za zostatok na účte sa považujú za výťažok zo speňaženia
majetku podliehajúceho konkurzu.

52. Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch, správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí
v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Na zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. Správca
zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti spôsobí jeho zamestnanec
alebo osoba, ktorú poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti; zodpovednosť
zamestnanca alebo osoby poverenej vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti podľa
osobitných predpisov tým nie je dotknutá.

53. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

54. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

55. Podľa § 68 ods. 3 ObZ, Spoločnosť sa zrušuje
a) uplynutím času, na ktorý bola založená,



b) odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak
odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo o zrušenie
spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom,
c) odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť,
d) zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok
úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím
návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zastavením konkurzného konania pre
nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po
splnení konečného rozvrhu výťažku,
e) z iného dôvodu, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

56. Podľa § 68 ods. 4 ObZ, ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti,
vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok
alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu
správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok
majetku alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz
zrušený pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti
z obchodného registra.

57. Na základe zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že žalobcovia nepreukázali zákonné
predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu a tieto skutočnosti nemožno preukázať
ani doplnenými návrhmi na vykonanie dokazovania, preto návrhy na doplnenie dokazovania nad
rámec dokazovania vykonaného súdom tak, ako je uvedené vyššie, súd považoval za neúčelné
a nehospodárne. Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody je porušenie právnej
povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou
a zavinenie. Súd konštatuje, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali porušenie povinností
žalovaného 1/ ani žalovaného 2/. Porušenie povinností odvodzujú v prípade žalovaného 1/ od porušenia
povinností konať s odbornou starostlivosťou pri speňažovaní majetku. Z vykonaného dokazovania
mal súd za jednoznačne preukázané, že konkurzný súd nekonštatoval porušenie povinností správcu
konať a z konkurzného spisu ani nevyplýva, že by v priebehu konkurzného konania nastali také
skutočnosti, z ktorých by bolo možné odvodzovať porušenie akejkoľvek povinnosti zabezpečeným
veriteľom (žalovaným 2/). Je potrebné poukázať na fakt, že jednou z podmienok vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu je úpadok v zmysle § 3 ZKR. Z obsahu konkurzného spisu jednoznačne vyplýva,
že dlžník bol v úpadku, a to nielen vo forme platobnej neschopnosti, ale aj vo forme predlženia,
čomu nasvedčuje skutočnosť, že veritelia úpadcu boli v rámci konkurzného konania uspokojení len v
časti prihlásených pohľadávok. Ostatná časť pohľadávok zostala neuspokojená. Súd zastáva názor,
že za úpadok nesú zodpovednosť práve štatutárne orgány úpadcu, v tomto prípade žalovaný 2/, a
preto jeho argumentáciu ohľadom podhodnotenia majetku a nízkeho výťažku získaného speňažením
majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty súd považuje len za prenášanie zodpovednosti
na tretie osoby vykonávajúce svoje práva a povinnosti v rámci konkurzného konania v súlade s
ustanoveniami ZKR. Faktom zostáva, že žalobcovia nijakým spôsobom nekonkretizovali porušenie
konkrétnych povinností žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Rovnako súd zastáva názor, že žalobcovia
nepreukázali, že by im vôbec nejaká škoda vznikla. Pokiaľ žalobcovia trvajú na tom, že im škoda
vznikla, súd zastáva názor, že nakoľko spoločnosť úpadcu sa dostala do úpadku v zmysle ust. § 3
ZKR, za túto situáciu sú zodpovedné práve štatutárne orgány úpadcu v dôsledku neplnenia povinností
v zmysle § 135a Obchodného zákonníka bola spôsobená škoda primárne veriteľom úpadcu, ktorých
pohľadávky boli v rámci konkurzného konania riadne prihlásené a zistené a neboli uspokojené v
celom rozsahu. Škoda označovaná žalobcami v žalobnom návrhu je čisto hypotetická a odvíja sa od
účtovnej hodnoty majetku úpadcu, ktorá evidentne nezodpovedala reálnej hodnote majetku úpadcu, čo
sa odzrkadlilo nielen v rámci speňažovania v rámci exekučného konania, ale aj v rámci konkurzného
konania tým, že reálna hodnota určovaná trhom nezodpovedala účtovnej hodnote, na ktorú poukazovali
žalobcovia počas konania. Z obsahu listín predložených práve žalobcami je jednoznačné, že majetok
bol do súpisu zapísaný opodstatnene, a preto má byť speňažovaný v zmysle ustanovení ZKR. Tento
postup stanovený zákonom žalobcovia v rámci konkurzného konania nijakým spôsobom nerozporovali
a ani nespochybňovali. Speňažovanie majetku patriaceho do konkurznej podstaty sa sleduje účel
získania čo najvyššieho možného výťažku pri vynaložení najnižších možných nákladov s cieľom čo
najvyššieho možného uspokojenia veriteľov úpadcu. Nakoľko žalobcovia si neprihlásili do konkurzu



pohľadávky, o vymoženie ktorých sa snažia práve v tomto konaní, nemohli byť uspokojovaní ani z
výťažku zo speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu, a preto nemohli byť nijakým spôsobom
dotknutí konaním žalovaných v konkurznom konaní. Skutočnosť, že si žalobcovia neuplatnili svoje
pohľadávky v konkurznom konaní, a to ani po speňažení majetku úpadcu, má tiež za následok stratu
vymáhateľnosti týchto pohľadávok po skončení konkurzného konania. Opakovane súd zdôrazňuje, že
účelom konkurzného konania je dosiahnuť čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov riadne
prihlásených a zistených pohľadávok v rámci konkurzného konania. Postup pri speňažovaní majetku
úpadcu jednoznačne vyplýva z ustanovení ZKR, porušenie tohto procesu konkurzný súd nekonštatoval.
Účelom konkurzného konania tiež nie je sledovanie záujmov osôb, ktorých majetok je zahrnutý do
konkurznej podstaty úpadcu, ale tak ako už súd uviedol vyšším primárnym záujmom je dosiahnutie čo
najvyššieho možného výťažku zo speňaženia majetku úpadcu, z ktorého sú uspokojované pohľadávky
veriteľov úpadcu. Samotný pokles hodnoty nehnuteľností, na ktorý poukazujú žalobcovia nemá za
následok porušenie povinnosti správcu z dôvodu, že majetok nebol speňažený za hodnotu určenú
znaleckým posudkom v čase uzatvárania zmlúv o záložnom práve. Skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
rámci tohto konania nenasvedčujú tomu, že by znehodnotenie nehnuteľnosti mal spôsobiť správca,
nakoľko k poklesu hodnoty cien nehnuteľností došlo ešte pred vyhlásením konkurzného konania tak ako
to vyplýva z jednotlivých žalobcami predložených posudkov. Poklesu hodnoty nehnuteľností nasvedčujú
aj tvrdenia správcu o nákladoch vynaložených na ich údržbu, ktoré žalobcovia tiež nijakým spôsobom v
rámci konania nerozporovali. Nakoľko žalobcovia nepreukázali porušenie právnej povinnosti a ani vznik
škody ako základných atribútov nárokov na náhradu škody nemožno hovoriť ani o príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a uplatnenou škodou. Rovnako nemožno hovoriť ani o zavinenom
konaní, a to práve s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu.

58. Pokiaľ žalobcovia na pojednávaní poukazovali na prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 415
Občianskeho zákonníka, a to na pojednávaní, nakoľko žalobcovia nepreukázali vznik akejkoľvek škody
nemožno hovoriť o porušení prevenčnej povinnosti. Tvrdenia žalobcov ohľadom porušenia povinností
žalovaného 1/ a 2/ sú ničím nepodložené a javia sa skôr ako účelové a tendenčné v snahe revanšovať
sa za likvidáciu spoločnosti úpadcu, ktorú v konečnom dôsledku spôsobil úpadca sám.

59. V závere považuje súd za podstatné poukázať na to, že napriek tomu, že všetky podania boli v zmysle
ustanovení O.s.p. aj CSP doručované žalovaným na vyjadrenie títo sa opakovane vyjadrili, že sa k nim
vyjadria bližšie na pojednávaní. S ohľadom na tieto skutočnosti súd pri predvolávaní poučil opakovane
žalobcov o sudcovskej a zákonnej koncentrácii, napriek tomu právny zástupca žalobcov na pojednávaní
rozširoval svoju právnu argumentáciu bez toho, aby akokoľvek preukázal základné znaky uplatneného
nároku na náhradu škody, nehovoriac o tom, že v predvolaní boli strany sporu poučené o aplikácii zásady
sudcovskej koncentrácie a tiež boli vyzvaní na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a procesného
útoku najmenej 5 pracovných dní pred pojednávaní. Svoje procesné prostriedky žalobcovia uplatnili až
na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý predniesol na pojednávaní rozsiahle podanie,
s obsahom ktorého vopred neoboznámil ostatné strany sporu , ani súd a napriek prísľubu právneho
zástupcu, že doručí svoje vyjadrenie súdu aj v písomnej forme, ku dňu vyhotovenia tohto rozsudku
nebolo súdu zo strany žalobcov ani ich právnej zástupkyne doručené žiadne podanie.

60. Súd ešte považuje za potrebné poukázať na to, že žalovaný 1/ zobral na pojednávaní späť svoj
návrh na prerušenie konania, ako aj návrh na spojenie veci s konaním vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp.zn. 26Cbi/2/2014. S ohľadom na tieto skutočnosti sa súd touto argumentáciou
ani nezaoberal. Súd vzhľadom k vznesenej námietke prekážky litispendencie vykonal dokazovanie
priložením spisu 26Cbi/2/2014, z ktorého mal jednoznačne za preukázané, že žalobca 1/ sa v
predmetnom súdnom konaní domáha nároku na náhradu škody na tom istom skutkovom základe v časti
nároku na náhradu škody vo výške 356 000 Eur, a preto súd konanie v tejto časti zastavil.

61. S ohľadom na zistený skutkový stav a vedený vyššie prezentovanými úvahami dospel k záveru,
že žalobcovia nepreukázali vznik nároku na náhradu škody, od ktorej sa odvodzuje aktívna vecná
legitimácia a zároveň nepreukázali porušenie povinnosti žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/, čo má
za následok, že žalobcami označené subjekty ako žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nemajú pasívnu vecnú
legitimáciu. S ohľadom na uvedené súd žalobu žalobcov zamietol v plnom rozsahu ako nedôvodnú.



62. Nakoľko boli žalovaní 1/ a 2/ v plnom rozsahu v konaní úspešní, súd vychádzajúc zo zásady pomeru
úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným právo na náhradu trov konania voči žalobcom
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica (§ 357 písm. a/ a m/ CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa § 365 ods. 2 CSP, proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci a odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní.