SAD Banská Bystrica, a.s.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/3212/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116224833
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6116224833.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SAD Banská Bystrica, a.s., so sídlom
Partizánska cesta 97, 974 67 Banská Bystrica, IČO: 36 052 205, zastúpeného: JUDr. Ďurčeková s.r.o.,
so sídlom Námestie Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 254, proti povinnému: BODRIK
s.r.o., so sídlom Lazovná 38, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 634 247, na vymoženie pohľadávky vo
výške 1.769,64 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Eleonóra
Nosková, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp.
zn. EX 530/16, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,42 Eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Exekučné konanie začalo dňa 20. 12. 2016, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Poverením číslo 5601 155585 zo dňa 30. 12.
2016 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eleonóru Noskovú.

2. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis sp. zn. EX 530/16.

3. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel
Sro, vložka číslo 10044/S považoval za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 30Cbr/10/2017-32 zo dňa 18. 06. 2019 bol povinný zrušený bez likvidácie. Dňa 24. 09. 2019 bol
povinný ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu.

7. Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým
stratil procesnú subjektivitu, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. V zmysle právneho názoru
vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky keď povinný, ktorý je



právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho
predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, je zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti prakticky
dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Súd v
zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastavil na návrh
oprávneného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).

8. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31. 03. 2017) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31. 03. 2017). Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto v zmysle
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) znáša trovy exekúcie oprávnený.

9. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej
výške 33,19 Eur (§ 30 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., § 14 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017). Súd mu priznal
náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 10,35 Eur a za poplatky za elektronické súčinnosti
vo výške 0,50 Eur (§ 22 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z.). Súd priznal súdnemu exekútorovi
aj náhradu hotových výdavkov za cestovné náhrady vynaložené na dve pracovné cesty vykonané za
účelom zistenia majetku povinného v mieste jeho sídla dňa 08. 06. 2017 a dňa 15. 06. 2017 osobným
motorovým vozidlom značky ŠKODA Octavia, na trase BB-mesto (celkom 19 km), pri spotrebe PHM v
meste 6,5 l/100 km, cene PHM 1,085 Eur/1 liter, amortizácii 0,183 Eur/1 km, celkom vo výške 2x 4,82
Eur (§ 22 vyhlášky, § 7 zákona č. 283/2002 Z.z.).

10. Náhradu výdavkov na kancelárske potreby (obálky s doručenkou doporučene, obálky s doručenkou
do vlastných rúk, spisový obal, kancelársky papier, toner) vo výške 5,32 Eur súd súdnemu exekútorovi
nepriznal, nakoľko sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora ako náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady
na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu
bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za
vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky)
a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného.
Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného
zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či
znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj
iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové
prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve
výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do
výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve
nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj
účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Takýto výklad ustanovení vyhlášky
Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. 04. 2008) považoval
za súladný s Ústavou Slovenskej republiky.

11. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom
DPH, preto mu súd priznal z odmeny vo výške 33,19 Eur aj z náhrady hotových výdavkov vo výške
20,49 Eur 20% DPH vo výške 10,74 Eur.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.