HURTÍK s.r.o.


Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Er/520/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411203834
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6411203834.2

Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: HURTÍK, s.r.o., IČO: 36052213, Husova
1, 984 01 Lučenec, proti povinnému: Rolvis s.r.o., IČO: 43767397, A. Dubčeka 41, 965 01 Žiar nad
Hronom, vedenej pod sp. zn. EX 605/2011 súdnym exekútorom: JUDr. Marián Jurina, Exekútorský úrad
Lučenec, Ul. Š. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec,, o vymoženie 444,50 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 82,54 €
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom poveril dňa 19.04.2011 súdneho exekútora vykonaním exekúcie
proti povinnému pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 444,50 € s prísl. na základe
právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č.k. 2Rob/103/2010-26
zo dňa 07.09.2010 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 90,50 € vrátane DPH.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/
EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné
uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a
ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného
dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem
na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre
to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie,
že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia
tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v
dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.



Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie,
o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie
exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie
je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie
účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak
je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý
nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom
pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je
oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia
orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor
oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením
exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v
spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP,
nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom
prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú
skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného
skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.

V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu
na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).

Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi
priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov
exekúcie v celkovej výške 82,54 € vrátane DPH vo výške 13,76 €.

Uvedená odmena predstavuje :

A) úkony exekučnej činnosti 14 x 3,32 €, t.j. 46,48 € + 20% DPH = 55,78 € (§ 14 ods. 1, ods. 2 a
§ 15 ods. 1 písm. a/-j/ citovanej vyhlášky) za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie účtu
povinného 2 x, každé zisťovanie majetku povinného 5 x, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3 x.

B) podľa § 22 a § 23 - hotové výdavky vo výške 22,30€ + 20% DPH = 26,76 € (poštovné 21,40 €; poplatok
banky elektronicky 0,70 €; poplatok IRIS elektronicky 0,20 €).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za tel. a internetové poplatky vo
výške 6,64 €, nakoľko ich súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal. Exekučný súd nepopiera,
že poverenému súdnemu exekútorovi mohli vzniknúť aj tieto náklady, avšak ich výšku je potrebné
bez pochybností preukázať listinnými dôkazmi v exekučnom spise, napríklad cenníkom, faktúrami,
pokladničnými blokmi, úrad. záznamom a pod.



S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.