PAKRIS - IN, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/791/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105213776
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Karkalík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6105213776.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: NOBA RONY M, spol. s r.o., Slovenská
1, 085 01 Bardejov /predtým Rudohorská 14, Banská Bystrica/, IČO: 31 643 043, proti povinnému: t.č.
neexistujúci právny subjekt - PAKRIS - IN, spol. s r.o., Malá ulička 286/12, 900 65 Záhorská Ves, IČO:
36 052 221, na vymoženie pohľadávky vo výške 695,01 Eur s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom so sídlom exekútorského
úradu Kollárova 39, Banská Bystrica pod spis. zn. EX 50/05 na základe návrhu oprávneného zo dňa
29.10.2004, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 04.05.2005 a poverenia Okresného súdu Banská
Bystrica č. 5601 013573 zo dňa 27.07.2005 zastavuje.

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 186,67 Eur a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
695,01 Eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 62Rob/89/04 zo dňa 16.04.2004.

Poverením č. 5601 013573 zo dňa 27.07.2005 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, Banská Bystrica,
ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 50/05.

Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 05.11.2012 súdny
exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť a nedostatok pasívnej legitimácie
povinného, ktorý v priebehu exekučného konania zanikol bez právneho nástupcu a dňom 06.02.2009 bol
vymazaný z Obchodného registra. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie žiadal rozhodnúť o trovách
exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok ) v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a
pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek
v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o
zastavení exekúcie.



Súd z podnetu súdneho exekútora a z aktuálneho výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením
Okresného súdu Bratislava I, č.k. 36Cbr/35/2006, Sro 32232/B zo dňa 01.04.2008, právoplatným dňa
30.04.2008 bola obchodná spoločnosť PAKRIS - IN, spol. s r.o., Malá ulička 286/12, 900 65 Záhorská
Ves, IČO: 36 052 221 zrušená bez likvidácie. Následne dňom 06.02.2009 bola obchodná spoločnosť
povinného z obchodného registra vymazaná.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci ( podmienky konania ).

Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky
konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné
vady konania sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania.

Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti,
inak len ten komu ju zákon priznáva.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotno- právna
subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva
občiansky zákonník v spojení s obchodným zákonníkom.

Podľa § 20a ods. 2 Obč. zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom
zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú
inak.

Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, konanie zastaví.

Ak povinný (právnická osoba) v priebehu exekučného konania zanikol bez právneho nástupcu, je
odôvodnené zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku a o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 z 24. 11.
2011.

Nakoľko súd zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Súdny exekútor si v podaní zo dňa 05.11.2012 uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 364,56 Eur / z toho
odmena 216 Eur ( 46,48 Eur za 7 hod. á 6,64 Eur + 169,32 Eur za 51 úkonov á 3,32 Eur ), náhrada
hotových výdavkov 87,80 Eur a 20 % DPH 60,76 Eur /.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Exekučné konanie sa začalo dňa 04.05.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Ak sa teda toto exekučné konanie začalo pred 1.
septembrom 2005, posudzuje a dokončí sa podľa predpisov platných do 31.augusta.2005.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení platnom do 31.08.2005 /, za výkon exekučnej činnosti patrí
súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.



Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203
ods. 2 Exek. poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy
exekúcie, avšak nie v takej výške ako si ich uplatnil súdny exekútor.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou
3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval
aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné
upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi
neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony,
ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o
úkony - prevzatie návrhu + založenie spisu - ? hod. a žiadosť o udelenie poverenia - ? hod., ktoré
sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na
vykonanie exekúcie. Vypracovanie predmetných úkonov súd považuje aj za administratívnu činnosť, za
ktorú náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene exekútora určenej paušálnou sumou. Z
týchto dôvodov potom súd neuznal ani odmenu za úkon - podnet na zastavenie exekúcie + postúpenie
spisu - ? hod., nakoľko tento úkon považuje súd za bežnú administratívnu prácu vyskytujúce sa v
každej exekúcii a nie za odborne náročnú činnosť vykonávanú súdnym exekútorom, za ktorej náhrada
by mala byť poskytnutá osobitne, mimo paušálnou sumou odmeňované úkony. Súd taktiež neuznal
odmenu za úkon - vyúčtovanie trov exekúcie (úkony + výdavky) - 1 hod., keďže uvedený úkon nie je
úkonom súdneho exekútora, ktorý smeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani s ním priamo
nesúvisí (viď uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43CoE/304/2011). Keďže v zmysle vyššie
citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti "podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm.
a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia.
Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas, ktorý si podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle
§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení
exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie a to za Budúce úkony: žiadosť o vyzn.právopl.
uzn. o zast.exekúcie a trovách exekúcie - ? hod., zrušenie blokácie účtu 13x banka - 1 hod., výzva na
úhradu trov exekúcie + faktúra - ? hod., oznámenie o ukonč.exekúcie 3x SP, 2x DI, 2x DÚ - ? hod.,
vrátenie poverenia - ? hod., archivácia spisu - ? hod., štátny archív, žiadosť o súhlas so skratovaním
- ? hod.. Čo sa týka vrátenia poverenia, súd má za to, že súdny exekútor má nárok na vrátenie
hotových výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s vrátením poverenia v zmysle § 22 vyhlášky. Samotné



vrátenie poverenia však nevyžaduje osobitný prípis súdneho exekútora, nakoľko na poverení je v zásade
uvedená spisová značka súdneho spisu, z ktorej je zrejmé, ku ktorému konaniu vrátené poverenie patrí,
tak ako aj v tomto prípade. Súd pri všetkých vyššie uvedených úkonoch neuznal súdnemu exekútorovi
odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, nakoľko súdny exekútor nárok na
odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súdu nepreukázal ani nie je zrejmá
z predloženého exekučného spisu. Uvedenému záveru zodpovedá aj historický výklad, keď novela
vyhlášky č. 141/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2008 zrušila odmenu súdneho exekútora podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu a ponechala len odmenu určenú paušálnou sumou, pričom
nové úkony odmeňované paušálnou sumou pridané neboli.
Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 390 min. (7 x 6,64 Eur) na 120
min, t.j 2 hodiny, viď právny názor vyslovený Krajský súdom Banská Bystrica v uznesení č.k. 14 CoE
50/2008 - pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na
exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri
výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých
úkonov.

Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd ďalej uvádza, že citovaná vyhláška určovala odmenu
exekútora pri zastavení exekúcie dvoma spôsobmi, a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na
exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Za ktoré úkony exekučnej činnosti
patrí odmena paušálnou sumou, vymedzuje taxatívne § 15 ods. 1 vyhlášky. Toto ustanovenie honoruje
jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g/
až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy
povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny
patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií,
t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia
o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú
úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len
prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na
začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe
exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena
len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje.
Zo spisu je zrejmé, že príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz bol doručený bankám v počte
13 (UniBanka, a.s., Poštová banka, a.s., Privatbanka, a.s., Dexia banka Slovensko, a.s., OTP Banka
Slovensko, a.s., Ľudová banka, a.s., Komerční banka Bratislava, a.s., Istrobanka, a.s., HVB Bank
Slovakia, a.s., ČSOB, a.s., VÚB, a.s., Tatra banka, a.s., SLSP, a.s.). Potom za doručenie príkazu na
začatie exekúcie a exekučného príkazu 13 krát bankám, patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez
ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručila. Z predloženého spisu nevyplýva, že sa
vykonalo zisťovanie účtu povinného v bankách, keďže exekútor doručoval príkazy na začatie exekúcie a
exekučné príkazy jednotlivým bankám. Vzhľadom na uvedené prináleží exekútorovi paušálna odmena
3,32 Eur za 1 úkon podľa § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov. (viď uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 42CoE/245/2011 zo dňa 18.04.2012 ).

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 364,56 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu
exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 186,67 Eur / z toho odmena 92,96
Eur ( 13,28 Eur za 2 hod. á 6,64 Eur + 79,68 Eur za 24 úkonov á 3,32 Eur ), náhrada hotových výdavkov
62,60 Eur a 20 % DPH 31,11 Eur /.

Odmenu exekútora upravuje vyhláška bez toho, že by tento vykonávací predpis riešil otázku priznania
dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi. Citovaná vyhláška síce rieši popri odmene aj náhradu
hotových výdavkov, účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, medzi ne však
len exemplifikatívne zahŕňa cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náklady
a bližšie nedefinované poplatky, čím je evidentné, že náhradu ďalších výdavkov nevylučuje.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva
nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto
činnosti, pričom cit. ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou aj na Exekučný poriadok / popri
odkaze na zákon o znalcoch a tlmočníkoch a na Notársky poriadok /.



Článok 20 ústavy ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu " Každá
fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť
jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva."

Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí
súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom
všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov je nesporne pohľadávka účastníka
konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom
upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný
podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. / nález ÚS SR II.ÚS 31/04 - 30/

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.