TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Zvolen Spisová značka: 10Cpr/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208258 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716208258.6  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu G. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N..L. XX, XXX XX I., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Borisom Čupkom, advokátom, so sídlom 9.mája 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 503361777, proti žalovanému Zvolenská teplárenská a.s., so sídlom Lučenecká cesta 25, 961 50 Zvolen, IČO: 36052248, zastúpený Ulianko & partners s.r.o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36856517, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto  r o z h o d o l :  Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 2.5.2016, doručené žalobcovi dňa 6.5.2016, podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, j e n e p l a t n é.  Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.  o d ô v o d n e n i e :  1. Dňa 4.7.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 1.7.2016, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného so žalobcom listom zo dňa 2.5.2016, doručené žalobcovi dňa 6.5.2016 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné a zároveň, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že pre žalovaného pracoval ako zamestnanec nepretržite 24 rokov na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.1992, pričom pracoval na rôznych pracovných pozíciách a za vykonanú prácu bol žalovaný vybraný na pozíciu zmenového technika, kde na základe pracovného zaradenia pracoval na druhej zmene zo štvorzmennej prevádzky. Podľa platného rozpisu zmien na mesiac marec 2016 žalobca nastúpil dňa 30.3.2016 na dennú zmenu v 12 hodinovom režime, ktorú odpracoval a následne sa riadne odčipoval na vrátnici, pričom odložil svoju čipovú kartu do neuzamknutej skrinky v miestnosti zmenových technikov. Podľa jemu známeho rozpisu zmien mal naplánovanú najbližšiu pracovnú zmenu dňa 3.4.2016 a to dennú pracovnú zmenu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 12 ods. 4 v tom čase platnej kolektívnej zmluvy, s tým, že žalovaný opakovane porušoval toto jej ustanovenie, s tým, že rozpis zmien nepredvídateľne menil, čo malo za následok neistotu zamestnancov, keď tieto zmenové rozpisy sa navyše zamestnancom nedoručovali písomne, ani elektronicky, ale podľa zaužívaného zvyku u žalovaného boli tieto zverejňované na zamestnancom prístupnom mieste pracoviska. Tento systém spôsoboval, že sa mohlo stať, že sa zamestnanec nemusel o aktuálnom rozpise dozvedieť a v dôsledku toho nenastúpiť do práce. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobca nastúpil v nedeľu dňa 3.4.2016 na dennú zmenu od 06.00 hod. do 18.00 hod., kedy bola jeho čipová karta na mieste v skrinke. Žalobca si pozrel spätne prevádzkový denník zmenových technikov od dátumu 30.3.2016, z dôvodu kontroly zoznamu prác, ktoré je potrebné cez víkend vykonať. Od 4.4.2016 žalobca na miesto pokračovania v kúpeľnej ambulantnej liečbe nastúpil na dočasnú PN a do práce prišiel 23.4.2016 na dennú zmenu, kedy už v skrinke nenašiel čipovú kartu. Keďže mal prístup do    dochádzkového systému, chcel v ňom zaznamenať dennú zmenu dňa 23.4.2016, kedy zistil, že má načipovanú zmenu kedy nebol v práci a o ktorej nevedel. Okrem načipovanej zmeny dňa 1.4.2016 žalobcu niekto dodatočne zapísal do prevádzkového denníka zmenových technikov, ako i dochádzkovej knihy do dennej zmeny 1.4.2016. Žalobca uviedol, že počas celého trvania pracovného pomeru u žalovaného nemal on žiadne napomenutie od žalovaného, ani výhrady k jeho práci, ani zameškanú žiadnu minútu. Na základe nezrovnalosti s predkladaním zmenových rozpisov žalobca podal podnet na Inšpektorát práce v Banskej Bystrici a tiež trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za odcudzenie a neoprávnené manipulovanie s čipovou kartou. Dňa 6.5.2016 mu bol doručený list žalovaného zo dňa 2.5.2016, označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru a to zamestnancami žalovaného. Žalobca odmietol prevziať toto písomné skončenie pracovného pomeru, keďže sa nestotožnil s dôvodmi, pre ktoré s ním mal byť skončený pracovný pomer a trval na ďalšom zamestnávaní, čo oznámil žalovanému písomne aj ústne prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobca zdôraznil, že rozpis zmien v podobe, v ktorej mal nastúpiť na nočnú pracovnú zmenu dňa 1.4.2016 mu nebol v zmysle kolektívnej zmluvy dopredu aspoň 7 dní žalovaným riadne oznámený. Poukázal aj na listinne preukázateľný fakt, že dňa 31.3.2016 nastúpil na kúpeľnú liečbu v Piešťanoch. Namietol preto absenciu zavineného konania zamestnanca, ktoré je nevyhnutné pre naplnenie skutkových dôvodov, pre ktoré mu bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru. Za zmätočné označil aj druhý dôvod skončenia pracovného pomeru, a to osobné vykázanie príchodu a odchodu v elektronickom systéme. Za pochybenie na strane žalovaného označil fakt, že do dňa spísania žalobného návrhu žalovaný skutkový stav ohľadom registrácie príchodu a odchodu v elektronickom systéme neprešetril, ani nevyvodil voči iným zamestnancom žiadne dôsledky, hoci zamestnanec na zdvojenej zmene chýbajúceho zamestnanca bez zbytočného odkladu neoznámil. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo/12/2008, sp.zn.3Cdo/218/2007, ako i sp.zn.5Cdo/17/2011 a ďalej uviedol, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle súdnej praxe je možné považovať najmä dlhodobú neospravedlnenú absenciu v práci, avšak žalobca nebol počas 24 rokov práce pre žalovaného disciplinárne šetrený, ani nemal žiadne priestupky proti pracovnému poriadku. Na záver uviedol, že nakoľko nemal vedomosť o tom, že má na 1.4.2016 naplánovanú pracovnú zmenu, nemal dôvod nahlasovať žalovanému dovolenku resp. pracovnú neschopnosť. Trval na tom, že pre skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného okamžitým skončením neexistoval žiadny skutkový dôvod.  2. Dňa 30.8.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.8.2016, ktorý okrem iného uviedol, že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu, s tým, že ju považuje za nedôvodnú a po vykonaní dokazovania ju žiadal zamietnuť. Poprel, že by ako zamestnávateľ nezabezpečoval riadne plnenie svojej povinnosti v zmysle § 12 ods. 4 kolektívnej zmluvy, keď trval na tom, že zamestnancov oboznamoval včas s rozvrhnutím pracovného času v súlade s ustanovením § 12 ods. 4 kolektívnej zmluvy, a to ústne, aj písomne na prístupných miestach podľa jednotlivých pracovísk. Konkrétne zmenoví technici boli oboznámení s rozvrhnutím pracovného času na mesiac apríl 2016 už v mesiaci február 2016 na dva nasledujúce mesiace, t.j. marec a apríl 2016. Rozvrh práce pre zmenových technikov v písomnej forme bol uložený pod plexisklom na pracovnom stole v miestnosti technikov zmenových (pracovisko žalobcu) minimálne týždeň vopred a tiež na nasledujúci mesiac. Takto v oznámenom rozvrhu práce bola obsiahnutá aj nočná pracovná zmena žalobcu na 1.4.2016. Následná zmena rozvrhu práce na mesiac apríl 2016 ako to naznačuje žalobca vo svojej žalobe sa nikdy neuskutočnila. V prípade ak aj v minulosti dochádzalo k zmenám v rozvrhu práce (čo nie je tento prípad), žalovaný vykonával výnimočne vždy na žiadosť zamestnancov z dôvodu vyhovenia ich individuálnym životným potrebám (napr. dovolenka) a všetci zamestnanci, ktorých sa zmena týkala, boli o tejto zmene vopred informovaní. Tvrdenia žalobcu o nepredvídateľných zmenách v rozvrhu práce označil za účelové. Dňa 31.3.2016 mal žalobca nastúpiť na výkon práce v nočnej zmene podľa platného rozvrhu práce, ale v uvedený deň žalobca čerpal dovolenku na základe tlačiva zo dňa 22.3.2016, pričom toto čerpanie dovolenky schválil jeho nadriadený M.. E. dňa 22.3.2016. Podľa platného rozvrhu pracovných zmien na mesiac apríl 2016 mal žalobca dňa 1.4.2016 nastúpiť do nočnej zmeny od 18.00 hod. do 06.00 hod. nasledujúceho dňa, s tým, že táto zmena bola plánovaná ako tzv. „zdvojená zmena“, na ktorú mal spolu so žalobcom nastúpiť ďalší zamestnanec pán E., tiež zmenový technik. Na základe oznámenia zamestnanca žalovaného M.. Z., technika zmenového zo dňa 7.4.2016, začal žalovaný šetrenie týkajúce sa nenastúpenia žalobcu na plánovanú nočnú zmenu dňa 1.4.2016. Na základe výsledkov predmetného šetrenia žalovaný dospel jednoznačne k záveru, že žalobca na uvedenú zmenu nenastúpil a napriek jeho neprítomnosti na pracovisku v tento deň mal vykázaný príchod do zamestnania dňa 1.4.2016 o 17.44.05 hod. a odchod zo zamestnania dňa 2.4.2016 o 06.14 hod. v elektronickom dochádzkovom systéme, ako aj odovzdanie a prevzatie pracovnej zmeny v prevádzkovom denníku zmenových technikov. V zmysle záverov prešetrenia zistených z výpovedí    žalobcu jednotlivých zamestnancov, žalovaného, ako i kamerového záznamu mal žalovaný porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu za preukázateľne zistené. Obrana žalobcu pri prešetrení jeho dochádzky dňa 27.4.2016 spočívala v tvrdení, že dňa 1.4.2016 mal plánovanú dovolenku, ktorú ústne oznámil M.. H., ktorý toto tvrdenie priamo počas šetrenia jednoznačne odmietol, čiže žalobca sa pri prešetrení jeho dochádzky bránil odlišne oproti tvrdeniam uvedeným v podanej žalobe. Podľa ich názoru z uvedených skutočností vyplýva jednoznačný záver o úmyselnom konaní žalobcu spočívajúcom v neospravedlnenom zmeškaní práce - absenciou v spojení s neoprávneným zabezpečením evidencie účasti žalobcu na plánovanej zmene. Konanie žalobcu označili za dôkladne premyslené a podvodné. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie § 22 ods. 2 písm. h/ kolektívnej zmluvy na rok 2016 a tiež článok VIII. ods. 2 písm. a/ pracovnej zmluvy so žalobcom v znení jej zmeny zo dňa 5.12.2007, v ktorých bolo konkretizované čo sa považuje za podstatné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré možno okamžite skončiť pracovný pomer. K veci ešte uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom vopred prerokoval dňa 29.4.2016 so zástupcami zamestnancov - členmi ZV ZO ECHOZ pri Zvolenská teplárenská a.s.. Žalovaný uviedol tiež, že následne zistil, že žalobca predložil svojmu priamemu nadriadenému M.. E. vyplnený dovolenkový lístok zo dňa 30.3.2016 so žiadosťou o dovolenku na deň 1.4.2016, ktorý však zo strany žalovaného nebol nikdy schválený a potvrdený. Ak by teda žalobca nemal vedomosť o plánovanej pracovnej zmene na deň 1.4.2016, ako to tvrdil, tento dovolenkový lístok by nikdy nevyplnil a nepredložil žalovanému. Zo strany žalobcu ale na deň 1.4.2016 nebola čerpaná dovolenka v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Tiež poukázal žalovaný na to, že žalobca mal vykázanú prítomnosť na zmene dňa 1.4.2016 nielen v elektronickom dochádzkovom systéme, ale aj v prevádzkovom denníku zmenových technikov, kde ho podpísala tretia osoba. V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými v žalobe žalovaný uviedol, že ak žalobca dňa 3.4.2016 spätne kontroloval prevádzkový denník zmenových technikov od 30.3.2016, musel jednoznačne zistiť, že dňa 1.4.2016 mal plánovanú a vykázanú nočnú zmenu jeho podpisom a menom, a že tento podpis nie je jeho. Ak by teda žalobca o uvedenej zmene 1.4.2016 nevedel, čo žalovaný rezolútne popiera, musel by už 3.4.2016 nahlásiť neoprávnené vykázanie jeho prítomnosti v práci na 1.4.2016, ako aj skutočnosť, že nebol oboznámený s tým, že má vtedy plánovanú zmenu. Podľa ich názoru ak žalobca napriek skutočnosti, že bol oboznámený s rozvrhom práce na mesiac apríl sa nedostavil na pracovisko dňa 1.4.2016, napriek tomu mal v tento deň vykázanú svoju prítomnosť v elektronickom dochádzkovom systéme, tak zo všetkých skutočností vyplýva, že takéto zaznamenanie si zabezpečil žalobca, aby mal svoju prítomnosť na pracovisku vykázanú. Zo znenia textu okamžitého skončenia pracovného pomeru je zrejmé, že žalovaný nemal na mysli osobné vykázanie prítomnosti žalobcom, nakoľko práve z kamerových záznamov žalovaný zistil, že žalobca sa dňa 1.4.2016 v dobe kedy bola jeho prítomnosť vykázaná v elektronickom systéme na pracovisku vôbec nenachádzal, ale porušenie pracovnej disciplíny, ktoré sa mu vytýkalo a bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru okrem iného bolo, že žalovaný zabezpečil vykázanie svojej prítomnosti v elektronickom dochádzkovom systéme prostredníctvom tretej osoby, ktorú sa žalovanému nepodarilo preukázateľne zistiť a preto nebolo možné voči nej vyvodiť postih. Žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom, ako aj vzhľadom k spôsobu a intenzite tohto porušenia a miere zavinenia, ako aj vzhľadom na následky z toho plynúce, nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny žalobcu dosiahla závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a ponechanie žalobcu zamestnaného u žalovaného do uplynutia výpovednej doby nebolo možné z dôvodu udržania pracovnej disciplíny a morálky u zamestnávateľa - žalovaného. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že si svoju osobnú čipovú kartu odkladal v neuzamykateľnej skrinke na svojom pracovisku v miestnosti zmenových technikov, označil žalovaný v prvom rade za nesprávny a neoprávnený postup žalobcu a v konečnom dôsledku aj nelogický. Osobná čipová karta je totiž preukazom zamestnanca, ktorá ho oprávňuje na vstup do areálu žalovaného a zároveň slúži na evidenciu dochádzky zamestnancov, pričom každá má svoje jedinečné identifikačné číslo, ktoré nie je možné zameniť s číslom inej osobnej čipovej karty. Podľa tvrdenia žalobcu by tento pri príchode do zamestnania musel prejsť vrátnicou, vyjsť na druhé poschodie administratívnej budovy, vziať si čipovú kartu zo skrinky, zísť späť k vrátnici na prízemie administratívnej budovy, zaevidovať svoj príchod do práce prostredníctvom snímača elektronického dochádzkového systému a vrátiť sa na druhé poschodie do miestnosti zmenových technikov. To isté by platilo aj pri skončení pracovnej zmeny. Z toho vyvodili záver, že odloženie osobnej čipovej karty v skrinke tak, aby bola prístupná ostatným zamestnancom, slúžilo na jej neoprávnené použitie a neoprávnené zaevidovanie príchodov a odchodov, tak ako sa to stalo v prípade žalobcu dňa 1.4.2016, prípadne pri oneskorenom príchode zamestnanca, či predčasnom odchode z práce. Za nelogickú označil žalovaný obranu žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že iná tretia osoba neoprávnene a bez jeho vedomia čipovou    kartou zaznamenala príchod a odchod žalobcu v elektronickom dochádzkovom systéme v čase kedy mal žalobca plánovanú nočnú zmenu a zároveň za neho vykázala prebratie a odovzdanie pracovnej zmeny v prevádzkovom denníku zmenových technikov podpisom žalobcu, keďže žiadna iná osoba okrem žalobcu by nemala akýkoľvek motív takto konať bez jeho vedomia resp. výslovného pokynu alebo žiadosti. Na záver ešte žalovaný uviedol, že dňa 29.4.2016 bola zistená strata prevádzkového denníka zmenových technikov, keď poukázal na zápis zo dňa 3.5.2016, z ktorého majú vyplývať okolnosti ako ku strate došlo. Podľa jeho názoru táto udalosť nebola náhodná, a k niečomu podobnému predtým nikdy nedošlo a podľa neho táto skutočnosť vykresľuje konanie žalobcu, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu, keďže ho možno označiť za rozporné s dobrými mravmi.  3. Dňa 22.9.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.9.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že opätovne poukazuje na absenciu preukázateľného písomného oznámenia pracovného času v zmysle § 12 ods. 4 kolektívnej zmluvy a tiež § 90 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s § 38 ods. 1 Zákonníka práce týkajúceho sa doručovania písomností, keď vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako i kolektívnej zmluvy spochybnil existenciu dohody žalovaného so zástupcami zamestnancov ohľadom rozvrhu práce a vyjadril názor, že tak dôležitý dokument, akým je rozvrh pracovného času zamestnanca, ktorý priamo zakladá povinnosti zamestnanca vyplývajúce z pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi doručovať do vlastných rúk a jeho doručenie preukázať podpisom zamestnanca. Pokiaľ žalovaný poukazoval na jeho dochádzku v predchádzajúcich mesiacoch, ktorá má preukazovať jeho vedomosť o spornom rozvrhu pracovného času, vyjadril názor, že žalovaným tvrdený skutkový stav zostáva iba v rovine polemík, čo pri tak závažnom zásahu do práv zamestnanca, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru, považoval za absolútne neprípustné. Tiež poukázal na to, že tak dochádzkový list, ako i obsadenie zmien zmenovými inžiniermi na mesiac apríl 2016 nie sú žalobcom podpísané. Dovolenkový lístok zo dňa 30.3.2016 označil za účelový, keď tieto dôkazy nedávajú odpoveď na otázku, ktorý z viacerých žalovaným predložených rozvrhov práce je pre zamestnanca záväzný a platný. Žalobca trval na tom, že spôsob akým žalovaný oznamoval svojim zamestnancov rozvrh práce bol zmätočný a netransparentný, takéto konanie žalovaného bolo tendenčné, malo opakujúci sa charakter a navodzovalo neistotu u všetkých zamestnancov.  4. Dňa 12.10.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.10.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že výklad ustanovenia § 90 ods. 4 Zákonníka práce a tiež fakt, že by rozvrh zmien mal byť zamestnancom doručovaný do vlastných rúk, označili za nesprávny výklad ustanovení Zákonníka práce zo strany žalobcu. Podľa ich názoru si žalobca účelovo zamieňa pojmy pracovný čas v zmysle § 85 ods. 1 Zákonníka práce a pojem pracovná zmena v zmysle § 90 ods. 1 Zákonníka práce, resp. pojmy rozvrh pracovného času a rozvrh pracovných zmien, keď podľa ich názoru sa vo vzťahu k rozvrhu pracovných zmien aplikuje § 90 ods. 4 Zákonníka práce a vo vzťahu k rozvrhnutiu pracovného času § 90 ods. 9 Zákonníka práce. Žalovaný trval na tom, že začiatok a koniec pracovného času i rozvrh pracovných zmien žalovaný určil po dohode so zástupcami zamestnancov - členmi ZV ZO ECHOZ pri Zvolenská teplárenská a.s. v § 12 kolektívnej zmluvy, s tým, že v § 10 kolektívnej zmluvy sa dohodlo aj zadelenie pracoviska zmenových technikov do nepretržitého pracovného režimu. Týmto spôsobom bola splnená podmienka uvedená v § 90 ods. 4 Zákonníka práce. Kolektívna zmluva je vyhotovená v 4 rovnopisoch, s tým, že kópie sú zverejnené u zamestnávateľa k nahliadnutiu všetkým zamestnancom na miestach prístupných, čím si žalovaný splnil aj ďalšiu povinnosť podľa § 90 ods. 4 Zákonníka práce, s tým, že toto zákonné ustanovenie žalovanému neukladá povinnosť doručovať rozvrh pracovných zmien zamestnancom podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Pokiaľ ide o absenciu podpisu žalobcu na dochádzkovom liste a dokumente obsadenie zmien zmenovými inžiniermi v mesiaci apríl 2016, žalovaný uviedol, že v prípade dochádzkových listov sa jedná o evidenciu vytlačenú z elektronického dochádzkového systému zamestnávateľa, v ktorej sú uvedené údaje o dochádzke žalobcu, ktoré medzi stranami nie sú sporné a žalobca svoju dochádzku v dochádzkových listoch žiadnym spôsobom nerozporuje, preto žalovanému nie je zrejmý dôvod a účel žalobcovej námietky o absencii jeho podpisu, ktorý nevyžaduje ani žiadne zákonné ustanovenie. Rovnako takýto podpis nie je vyžadovaný na doklade obsadenie zmien zmenovými inžiniermi v mesiaci apríl 2016, a to žiadnym z ustanovení Zákonníka práce, ani kolektívnej zmluvy na rok 2016 a opačný výklad citovaných ustanovení Zákonníka práce zo strany žalobcu je mylný. Žalovaný trval na tom, že v konaní bol predložený iba jeden rozvrh práce na mesiac apríl 2016 pre zmenových technikov, podľa ktorého mal žalobca plánovanú nočnú pracovnú zmenu na deň 1.4.2016. Podľa názoru žalovaného z výsledku inšpekcie práce je zrejmé a preukázané, že žalovaný neporušil povinnosť podľa § 90 ods. 9 Zákonníka práce resp. § 12 ods. 4 kolektívnej zmluvy v mesiaci marec 2016 a apríl 2016 vo vzťahu k žiadnemu zamestnancovi žalovaného, a teda ani vo    vzťahu k žalobcovi, keď poukázali na to, že výkon inšpekcie mal byť vykonaný za obdobie mesiaca marec až máj 2016, s tým, že podľa protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 13.7.2016 a dodatku č.1 k tomuto protokolu zo dňa 26.7.2016 inšpektorát vytýkal žalovanému nedostatok v oboznamovaní zamestnancov s rozvrhnutím pracovného času vo vzťahu k mesiacu máj 2016, kedy nebola splnená povinnosť podľa § 90 ods. 9 Zákonníka práce, to však bolo spôsobené práve v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom a jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá začala dňa 29.4.2015 (poznámka súdu: zrejme sa jedná o písaciu chybu a má tam byť rok 2016). Tieto skutočnosti však nemajú vplyv na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru voči žalobcovi, naopak podľa ich názoru, výsledky inšpekcie práce potvrdzujú opodstatnenosť a pravdivosť vyjadrení žalovaného, ako i opodstatnenosť dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru voči žalobcovi a zároveň podporujú závery o tendenčnosti a špekulatívnosti tvrdení žalobcu v konaní. Žalovaný opakovane žiadal súd žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.  5. Dňa 7.3.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 6.3.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že výpovede svedkov, ktorí sú doposiaľ zamestnancami žalovaného sú zaujaté a tendenčné, obsah svedeckých výpovedí pôsobil uniformne a naučene. Tiež namietol dôveryhodnosť výpovede pána H., podľa ktorého mal vedieť o svojej pracovnej zmene dňa 1.4.2016, a ktorá mala byť zaradená v záväznom rozpise pracovných zmien na mesiac apríl, keď touto domnienkou ignoruje rozpis zmien, ktorý bol pri kontrole u žalovaného predložený Inšpektorátu práce a v ktorom takúto zmenu dňa 1.4.2016 nemal naplánovanú. Tiež uviedol, že do 31.8.2014, kedy bol jeho nadriadeným M.. I. C., ktorý pripravoval rozpisy zmien, bol vždy rozpis podpísaný aspoň ním a tiež tam bol uvedený dátum vykonanej zmeny. Tiež poukázal na protichodnosť výpovede M. E. vo vzťahu k výpovedi, ktorú poskytol zamestnávateľovi. Pokiaľ ide aj o tvrdenia tohto svedka vo vzťahu k telefonickému kontaktovaniu jeho, ním ako žalobcom, uviedol, že predmetný deň 1.4.2016 mu volal iba raz v úplne inej veci a to o 17.57 hod., t.j. 13 minút po zaznačení jeho príchodu v elektronickom systéme, pričom z výpisu z hovorov vyplýva, že pána E. telefonicky nekontaktoval ani predchádzajúci deň 31.3.2016, čo uviedol v súvislosti s tvrdením tohto svedka, že ho požiadal o vyznačenie v dochádzkovom systéme. Tiež žalobca trval na tom, že pokiaľ ako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré uviedol žalovaný bolo nenastúpenie na pracovnú zmenu a vyznačenie si príchodu a odchodu v dochádzkovom systéme, tak druhá skutočnosť v súdnom konaní nebola preukázaná. Poukázal preto na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi konaním, ktoré sa mu kladie za vinu a ktoré malo byť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru a skutkovým stavom, ktorý bol pred súdom preukázaný. Z uvedeného dôvodu trval na tom, že výpoveď daná žalovaným je zmätočná a neplatná. Žalobca trval na tom, že podľa ustálenej judikatúry súdov, za hrubé porušenie pracovnej disciplíny nemožno považovať jednorázové nenastúpenie do práce. Okrem už predtým citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/74/2008 zo dňa 29.9.2009. Tiež žalobca poukázal na znenie § 22 ods. 5 písm. n/ kolektívnej pracovnej zmluvy na rok 2016 vo vzťahu k tomu, že žalovaný stále neprešetril skutkový stav ohľadne registrácie príchodu a odchodu v elektronickom systéme vo vzťahu k žalobcovi a voči iným zamestnancov nevyvodil žiadne dôsledky. Tým poukázal na dvojité štandardy a nerovné postavenie zamestnancov, ktoré v tomto prípade žalovaný uplatnil voči svojim zamestnancom. Konanie zamestnávateľa označil za neprimerane tvrdé, avšak nie ojedinelé, keď uviedol prípady zamestnancov, že ktorí po toľkých odpracovaných rokoch odchádzali bez minimálneho zákonného nároku na odstupné, ako napr. M.. I. C. a M.. E. H., ktorí po psychickom nátlaku sami podpísali výpoveď bez nároku na odstupné k 31.8.2014 resp. k 31.12.2015 podobne zamestnanec Ondrej Konôpka dostal len 5 platov odstupného a odchodného, hoci skončil zo zdravotných dôvodov a tiež zamestnanec pán G. U., ktorý dostal 9 platov. Podľa jeho názoru sa u žalovaného šetrí na zamestnancoch a ich zákonných nárokoch, a podľa jeho názoru to bol aj dôvod prečo voči nemu uplatnili okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže je nesporné, že žalovaný bojuje s finančnými problémami, nakoľko emisné limity sú platné len do konca roku 2018, je nutná prestavba celej teplárne a dôsledkom toho má byť masové prepúšťanie, čo sa má týkať 2/3 súčasných zamestnancov. K tejto súvislosti spochybnil či je možné svedecké výpovede terajších zamestnancov označiť za objektívne a neskreslené. Tiež poukázal na to, že boli presadené zmeny v kolektívnej zmluve zo strany zamestnávateľa, kde došlo k drastickému zníženiu odstupného a ďalších nárokov. Na záver zdôraznil, že sa voči zamestnávateľovi nedopustil závažnejšieho, ani menej závažného disciplinárneho previnenia, nikdy za 24 rokov nebol zamestnávateľom napomenutý za plnenie pracovných povinností, čo potvrdili aj svedkovia.  6. Súd v predmetnej veci nariadil niekoľko pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a žalobcu, tiež vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: výňatok kolektívnej zmluvy na rok    2016 z č.l.5-8, liečebný preukaz z č.l.9, obsadenie zmien pracovníkmi kotolne zmenových inžinierov v mesiaci apríl, máj a jún 2016 z č.l.10-11, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 2.5.2016 z č.l.12, oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 9.5.2016 z č.l.13, oznámenie o neplatnom skončení pracovného pomeru zo dňa 25.5.2016 z č.l.14, zápisnicu z mimosúdneho rokovania v pracovnoprávnom spore z č.l.15, informáciu o prešetrení podania zo dňa 26.7.2016 na Inšpektorát práce Banská Bystrica z č.l.18, pracovnú zmluvu zo dňa 1.6.1992 z č.l.30, dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.12.1992 z č.l.32, dohodu o zmene pracovnej zmluvy z č.l.33, dohodu o zmene pracovných podmienok z č.l.34, návrh na pracovné a mzdové zaradenie z č.l.35, dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy z č.l.36-37, dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy z č.l.38, dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy z č.l.39-40, obsadenie zmien zmenoví inžinieri v mesiaci apríl 2016 z č.l.41, zápis prerokovania zamestnávateľa z č.l.42, dochádzkový list z č.l.43-44, dovolenkový lístok z č.l.45, internú poštu č.427/2016 z č.l.47, zápis prešetrenia dochádzky z č.l.47-51, internú poštu č.475/2016 z č.l.52, dovolenkový lístok z č.l.53, fotodokumentáciu z č.l.54-55, dodatok č.1 zo dňa 26.7.2016 Inšpektorátu práce Banská Bystrica z č.l.65-66, protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 13.7.2016 z č.l.67-70, emailovú komunikáciu z č.l.77, obsadenie zmien zmenoví inžinieri v mesiaci apríl 2016 z č.l.78, plán čerpania dovolenky na rok 2016 z č.l.86, výpis hovorov z č.l.98, výňatok z kolektívnej zmluvy z č.l.99-100 a 71, rozpis pracovných zmien február 2017, podnet k prešetreniu dochádzky zmenových technikov zo dňa 19.4.2016, obsadenie zmien zmenoví inžinieri v mesiaci apríl 2016 s pečiatkou Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 12.1.2017 a pracovnú činnosť zmenového technika počas zmeny, oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav. Z výňatkov z kolektívnej zmluvy na rok 2016 zo dňa 3.2.2016 uzavretej medzi základnou organizáciou ENERGETICKO-CHEMICKÉHO ODBOROVÉHO ZVÄZU A ZVOLENSKÁ TEPLÁRENSKÁ a.s. súd okrem iného zistil, že v § 12 ods. 4 je uvedené, že rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancom najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na mesiac. V § 22 ods. 5 je uvedené, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou dania výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru sa považuje akákoľvek činnosť zamestnanca, ktorá je v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, najmä nedodržanie povinnosti zamestnanca vo väčšom rozsahu, vykonávanie konkurenčnej činnosti a inej zárobkovej činnosti počas pracovného času, resp. využívanie pracovných prostriedkov zamestnávateľa na vykonávanie inej zárobkovej činnosti. Závažné porušenie pracovnej disciplíny môže byť jednorázové a nemusí sa opakovať. Zvlášť intenzívne budú postihované sankciami v zmysle Zákonníka práce nasledovné porušenia pracovnej disciplíny: h/ neospravedlnená absencia v akejkoľvek dĺžke trvania, ak zamestnanec neoznámi dôvod neprítomnosti v práci do 24 hodín od skončenia pracovnej zmeny, na ktorú nenastúpil, sa postihuje krátením dovolenky o dva dni v zmysle § 109 ods. 3 Zákonníka práce a je vždy dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z liečebného preukazu Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany a.s., vystaveného dňa 31.3.2016 o 11.28 hod. str.1 súd okrem iného zistil, že sa týka G. Y., ako dátum nástupu je uvedený 31.marec 2016, dátum odchodu 23.apríl 2016. Je tu tiež špecifikovaná diagnóza a program procedúr od štvrtka 31.3. do štvrtka 7.4., kde na piatok 1.4. sú uvedené procedúry o 08.40 hod., 09.30 hod., 09.45 hod. a 10.35 hod. a na sobotu 2.4. sú uvedené procedúry o 07.45 hod., 08.40 hod. a 12.30 hod.. Z dokladov Obsadenie zmien pracovníkmi kotolne v mesiaci apríl 2016 a z dokladu Obsadenie zmien zmenoví inžinieri v mesiaci máj 2016 a jún 2016 súd okrem iného zistil, že v doklade týkajúcom sa pracovníkov kotolne sú zaznamenané zmeny perom formou prepisu niektorých údajov. V dokladoch týkajúcich sa zmenových inžinierov, na uvedené obdobia, nie sú zaznamenané žiadne zmeny, s tým, že tak pre obdobie máj, ako i jún 2016 je ešte uvádzaný v týchto rozvrhoch aj G. Y.. Z dokladu Obsadenie zmien zmenoví inžinieri v mesiaci apríl 2016 súd zistil, že na deň 1.apríla, čo je uvádzaný ako piatok, mal vyznačenú dennú zmenu M.. M. D. a nočnú zmenu G. Y. a M. E., 2.apríla, v sobotu, mal vyznačenú dennú zmenu M.. N. Z. a nočnú zmenu M.. M. D., ďalšiu dennú zmenu má G. Y. vyznačenú na nedeľu 3.apríla, ďalšiu nočnú zmenu na sobotu 16.apríla a potom denné a nočné zmeny od 23. do 28.apríla s výnimkou 26.apríla. Na dni 11., 12. a 15.apríla je vyznačená dovolenka a v dňoch od 4. do 10., 13., 14. a 18. až 22.apríla je vyznačená kúpeľná liečba. Z dokladu Obsadenie zmien zmenoví inžinieri v mesiaci apríl 2016, na ktorom sa nachádza došlá pečiatka Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 12.1.2017 súd zistil, že je u G. Y. rozdiel oproti tomuto dokladu v spise na č.l.78 v tom, že v tomto doklade na dni 11., 12. a 15.apríla nie je vyznačená dovolenka, ale sú tam vyznačené denná a nočná zmena. Doklad s totožnými údajmi, ale bez predmetnej pečiatky Inšpektorátu práce je v spise na č.l.41. Z rozpisu pracovných zmien na obdobie február 2017, oddelenie zauhľovanie/zadrevovanie súd okrem iného zistil, že sú tu uvedené jednotlivé denné a nočné zmeny príslušných zamestnancov, s tým, že je    perom vyznačená zmena ohľadne pracovnej doby, ktorá je podpísaná nečitateľným podpisom a opatrená dátumom 3.2.2017. Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.1992, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.12.1992, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2002, dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.1.2005, dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 5.12.2007, dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.5.2008 a dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2009 súd okrem iného zistil, že žalobca nastúpil do pracovného pomeru dňa 1.6.1992, keď v tom čase ako zamestnávateľ je tu uvedená organizácia Stredoslovenské energetické závody š.p., Tepláreň Zvolen na pozícii stroj.energ.zar.-obsluha Mlynice, s tým, že ďalšími zmenami tejto pracovnej zmluvy dochádzalo postupne k zmenám vo vzťahu k druhu práce, v tej súvislosti aj mesačnej mzde. Konkrétne došlo k zmene druhu práce na strojník-kurič, resp. kurič-operátor a následne zmenový technik, počnúc dňom 1.2.2009. Taktiež došlo k zmene ohľadne pracovného času zamestnanca. Ako zamestnávateľ od roku 2002 je už uvádzaný žalovaný. Z dochádzkového listu za obdobie od 1.3. do 31.3.2016 zo dňa 1.4.2016 žalovaného týkajúci sa žalobcu súd okrem iného zistil, že je tu podľa jednotlivých dní uvedený začiatok a koniec pracovnej doby, číslo smeny, denný fond pracovnej doby, vykázaný čas, prestávka, odpracovaný čas, dovolenka, príplatky a nárok na stravné. V kolónke vedúci sa nachádza nečitateľný podpis, v kolónke zamestnanec sa tiež nachádza nečitateľný podpis. Z dochádzkového listu za obdobie od 1.4. do 30.4.2016 zo dňa 3.5.2016 žalovaného týkajúci sa žalobcu súd okrem iného zistil, že sú tu uvedené rovnaké kolónky pre zaznamenávanie údajov, s tým, že konkrétne za deň 1.4.2016 je uvedené začiatok pracovnej doby 18.00 hod., koniec pracovnej doby 06.00 hod., vykázaný čas 11 a neospravedlnená absencia 11. Ako osoba, ktorá obidva tieto dochádzkové listy spracovala je uvedený E. H.. Na dochádzkovom liste za mesiac apríl 2016 absentuje v kolónke zamestnanec podpis. Z dovolenkového lístku zo dňa 22.3.2016 súd zistil, že sa tu týka žalobcu, ktorý požiadal o dovolenku na zotavenie za kalendárny rok 2016 od 31.3. do 31.3.2016, t.j. 1,5 pracovných dní, dovolenka bola schválená 22.3., s tým, že z dovolenky sa skutočne čerpalo 1,5 pracovných dní, miesto pobytu na dovolenke I.. Z dovolenkového lístka zo dňa 30.3.2016 súd zistil, že sa týka žalobcu, ktorý požiadal o dovolenku na zotavenie za kalendárny rok 2016 od 1.4. do 1.4.2016 vrátane, t.j. 1,5 pracovných dní, miesto pobytu na dovolenke E.. V kolónke schválil absentuje dátum i podpis vedúceho útvaru. Z dokladov zo dňa 19.4.2016 v rámci internej pošty žalovaného, pod č.427/2016 boli predložené dva dokumenty, ktoré mali byť M.. G.B. E. adresované pre M.. M. H., označené ako Podnet k prešetreniu dochádzky zmenových technikov zo dňa 1.4.2016, v ktorých sa uvádza, že dňa 1.4.2016 mali do nočnej zmeny nastúpiť dvaja zmenoví technici G. Y., M. E. v zmysle platného rozpisu. Pri kontrole dochádzkového systému bolo zistené, že časť príchodu a odchodu obidvoch pracovníkov je takmer totožný a bola vykonaná kontrola následná kamerového systému s časmi príchodu a odchodu pána Y., ktorý nebol na kamerovom systéme zaznamenaný, v dôsledku čoho vzniklo podozrenie z absencie pána Y. počas tejto pracovnej zmeny a zo zneužitia dochádzkovej karty resp. neoprávneného zaevidovania začiatku a konca práce do dochádzkového systému. Rozdiel v týchto dokumentoch je v tom, že v jednom je uvedené ešte, že tieto skutočnosti boli zistené dňa 6.4.2016 pri kontrole dochádzkového systému a v druhom doklade je uvedené, že ho 11.4.2016 pán H. informoval, že bol zmenovým technikom pánom Z. dňa 7.4.2016 informovaný o podozrení, že pán Y. nenastúpil na svoju zmenu dňa 1.4.2016. Z pracovnej činnosti zmenového technika počas zmeny súd zistil, že sa jedná o dokument žalovaného, kde je v bodoch 1 až 29 uvedená pracovná náplň zmenového technika. Z výňatkov prevádzkového denníka zmenových technikov zo dňa 1.4. a 2.4.2016 predloženého formou fotodokumentácie súd okrem iného zistil, že ku dňu 1.4.2016 je uvedené, že zmenu prebral E. N. Y., a pri predchádzajúcom zázname je uvedené v kolónke prevzal jeden nečitateľný podpis. Pri zázname zo dňa 2.4.2016 je uvedené, že zmenu prebral Z., v predchádzajúcom zázname je v kolónke odovzdal jeden nečitateľný podpis. Z emailovej komunikácie zo dňa 23.3.2016 o 08.30 hod. súd zistil, že bol zasielaný email od E. H. M.. G. E. v rámci spoločnosti žalovaného, s tým, že v prílohe bol zasielaný rozpis zmien zmenových technikov kotolne a strojovne. Email bol preposielaný od G. E. M.. M. H. 29.11.2016. Z plánu čerpania dovolenky na rok 2016 súd zistil, že sa týka žalobcu, je opatrený podpisom zamestnanca, i podpisom vedúceho, predpokladaný počet dní čerpania dovolenky 24, zvlášť pre každý jednotlivý mesiac je uvedený konkrétny počet dní, s tým, že pre mesiac apríl nie je uvedený naplánovaný žiadny počet dní čerpania dovolenky.    Z výpisu hovorov pre tam uvedené telefónne číslo, kde je ako meno používateľa uvedený G. Y. súd okrem iného zistil, že dňa 1.4.2016 je zaznamenaný hovor o 17.57 hod. na tam uvedené telefónne číslo, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu patrí pánovi E. a ďalší hovor v ten deň je zaznamenaný až o 20.35 hod. resp. 20.36 hod. na iné telefónne číslo, konkrétne sa jednalo o medzinárodný telefonický hovor do Švajčiarska. Zo zápisov z prešetrovania dochádzky zmenových technikov zo dňa 1.4.2016 súd zistil, že sa uskutočnili dňa 19.4., 21.4., 27.4. a 29.4.2016 spoločné stretnutia, vždy za účasti generálneho riaditeľa M.. M. H. a podľa jednotlivých dní aj za účasti M.. E., M. E., N. Z., M.. D. Ž., M.. M. D. a G. Y. a E. H., z ktorých súd okrem iného zistil, že M. E. uviedol, že G. Y. nenastúpil na zmenu 1.4.2016 od 18.00 hod. a nebol počas celej zmeny prítomný, s tým, že sa to nestalo po prvý raz. Tiež uviedol, že počas príchodu a odchodu nepoužil dochádzkovú kartu na zaevidovanie dochádzky príchodu a odchodu pána G. Y.. N. Z. uviedol, že 2.4.2016 G. Y. nebol prítomný pri preberaní zmeny a ani ho nevidel. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa takáto situácia opakovala aj v minulosti. M.. M. D. uviedol, že G. Y. nebol prítomný pri preberaní zmeny 1.4.2016 a ani ho v priestoroch spoločnosti nevidel. G. Y. uviedol, že nebol prítomný na zmene 1.4.2016, s tým, že 23.4.2016, keď prišiel po PN do práce, zistil, že nemá dochádzkovú kartu a v dňoch od 1.4. do 21.4. bola jeho dochádzková kartu zneužitá, keď bola naštikaná jeho prítomnosť v uvedených dňoch. Pôvodne mal mať dovolenku od 30. do 31.marca 2016, s tým, že sa s vedúcim pánom H. dohodol, že dňa 30.3.2016 bude v práci a dovolenku bude čerpať len 31.3.2016, lebo na kúpeľnú ambulantnú liečbu nastúpil až 31.3.2016. Dovolenku nahlásil ústne pánovi H.. Pán H. na otázku, či mu pán Y. nahlásil dovolenku na deň 1.4.2016, uviedol, že nie. G. Y. na doplňujúcu otázku, prečo nenahlásil zneužitie dochádzkovej karty 3.4.2016, uviedol, že si nepozerá výkaz a teda to nemal ako zistiť. Zo zápisu ku strate prevádzkového denníka zmenových technikov vyplývajúcich z internej pošty zo dňa 3.5.2016 č.475/2016 súd zistil, že sa riešila strata prevádzkového denníka, ku ktorej malo dôjsť dňa 29.4.2016 pri preberaní nočnej zmeny od G. Y. M.. M. D.. Zo zápisu z prerokovania zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov o neospravedlnenom zameškaní pracovnej zmeny a okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 29.4.2016 súd zistil, že za zamestnávateľa tam bol M.. M. H., generálny riaditeľ za zástupcov zamestnancov a sú tu uvedení 9 zástupcovia zamestnancov, pri 2 z nich M. B. N. G. H. absentuje podpis, s tým, že dňa 29.4.2016 bola zástupcom zamestnancov predložená žiadosť o prerokovanie neospravedlneného zameškania práce - absenciu v súlade s ustanovením § 144a ods. 6 Zákonníka práce a tiež žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce vo vzťahu k G. Y., z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny z tam uvedených dôvodov. Zástupcovia zamestnancov uviedli, že svojimi podpismi potvrdili, že boli oboznámení s dôvodmi na udelenie absencie za zameškanie plánovanej pracovnej zmeny a okamžité skončenie pracovného pomeru u tohto zamestnanca, s tým, že zástupcami zamestnancov bolo prerokované tak udelenie absencie, ako i okamžité skončenie pracovného pomeru. Z dokladu Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 2.5.2016 súd zistil, že bolo adresované žalovaným žalobcovi, z ktorého súd okrem iného zistil, že bol týmto so žalobcom okamžite skončený pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka, z dôvodu, že závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že dňa 1.4.2016 podľa platného rozvrhu pracovných zmien na mesiac apríl 2016 bezdôvodne nenastúpil na druhú - nočnú pracovnú zmenu, ktorá mala začať o 18.00 hod. a končiť nasledujúci deň 2.4.2016 o 06.00 hod. a naviac svoju prítomnosť na pracovisku vykázal v elektronickom dochádzkovom systéme slúžiacom na evidenciu dochádzky zamestnancov spoločnosti zaevidovaním riadneho príchodu do zamestnania 1.4.2016 o 17.44.05 hod. a riadneho odchodu zo zamestnania ráno dňa 2.4.2016 o 06.14 hod., s tým, že bezdôvodné vymeškanie pracovnej zmeny je porušením základných povinností zamestnanca v zmysle ustanovenia § 81 písm. b/ Zákonníka práce, s tým, že tiež porušil článok II. druhú vetu Základných zásad Zákonníka práce, keďže je v rozpore s dobrými mravmi za čas neprítomnosti na pracovisku vykázať svoju prítomnosť a tým očakávať za výkon práce v dobe neprítomnosti mzdu s cieľom získať finančný prospech bez zodpovedajúceho plnenia na úkony zamestnávateľa. Túto neúčasť v práci kvalifikovali ako neospravedlnené zameškanie práce - absenciu, ktorá bola zamestnávateľom prerokovaná podľa § 144a ods. 6 Zákonníka práce s členmi ZV ZO ECHOZ pri Zvolenská teplárenská a.s. dňa 29.4.2016, s tým, že zároveň za neospravedlnene zameškanú nočnú pracovnú zmenu z 1. na 2.4.2016 krátili dovolenku o 2 dni v súlade s § 109 ods. 3 Zákonníka práce. Taktiež bolo aj okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade s ustanovením § 74 Zákonníka práce prerokované dňa 29.4.2016 s členmi ZV ZO ECHOZ pri Zvolenská teplárenská a.s.. Skutočnosti, ktoré pri prešetrovaní uviedol na svoju obranu, nepovažovali za dostatočné na to, aby mohol zotrvať v pracovnom pomere. Z dokladu Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 9.5.2016 súd zistil, že ho žalovaný adresoval žalobcovi, ktorým mu oznámil, že pracovný pomer v ich spoločnosti mu skončil dňa 6.5.2016, doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru v mieste jeho    trvalého bydliska poverenými zamestnancami zamestnávateľa, ktorého prijatie odmietol s odkazom na ustanovenie § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce, s tým, že v prílohe mu bolo zaslané opätovne písomné vyhotovenie tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z oznámenia o neplatnom skončení pracovného pomeru zo dňa 25.5.2016 súd zistil, že ho adresovala JUDr. Stanislava Štefancová, právny zástupca žalobcu žalovanému, s tým, že žalobca je ich klientom z titulu uzatvoreného poistenia právnej ochrany, pričom v ňom boli uvedené skutočnosti uvádzané aj v podanej žalobe, v ktorom zároveň oznámili, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru považujú za neplatné a zároveň v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce oznámili, že klient trvá na ďalšom zamestnávaní. Týmto žalovaného vyzvali, aby do 14.6.2016 písomne odvolali okamžité skončenie pracovného pomeru, v opačnom prípade bude podaná žaloba na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Zo zápisnice z mimosúdneho rokovania v pracovnoprávnom spore zo dňa 22.6.2016 súd zistil, že sa v tento deň uskutočnilo rokovanie na jednej strane medzi právnym zástupcom žalobcu a na strane druhej medzi žalovaným zastúpeným M.. M. H., generálnym riaditeľom a ich právnym zástupcom, kde opätovne právny zástupca žalobcu uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a opätovne zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom, aby žalobcu ďalej zamestnával a umožnil mu pokračovať v práci. Zamestnávateľ zotrval na svojom stanovisku ohľadne platnosti ukončenia pracovného pomeru, zároveň prejavil vôľu ukončiť spor mimosúdnou dohodou so zamestnancom. Právny zástupca zamestnanca sa zaviazal do 24.6.2016 oznámiť právnemu zástupcovi zamestnávateľa definitívne stanovisko klienta k spôsobu vyriešenia sporu. Z dokladu Informácia o prešetrení podania zo dňa 26.7.2016 súd zistil, že ho adresoval Inšpektorát práce Banská Bystrica právnemu zástupcovi žalobcu, v ktorom okrem iného uviedli, že reagujú na podanie Jozefa Blahu, ktoré im bolo doručené dňa 5.5.2016, s tým, že pokiaľ ide o neoznamovanie rozvrhnutia pracovného času najmenej týždeň vopred s platnosťou najmenej na jeden týždeň z predložených dokladov zamestnávateľa - žalovaného k výkonu inšpekcie práce bolo zistené, že tento predmetnú povinnosť v § 90 ods. 9 Zákonníka práce porušil v prvom týždni mesiaca máj 2016 a teda podanie sa považuje za opodstatnené. Ohľadne dodatočného podpisovania dovoleniek na vrátnici nebolo z predložených dovolenkových lístkov zistené dodatočné resp. spätné podpisovanie (schvaľovanie) dovoleniek, s tým, že spôsob poskytovania dovolenky Zákonník práce nijako neupravuje a v tejto súvislosti nebolo zistené porušenie. Z protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 13.7.2016 vrátane dodatku č.1 zo dňa 26.7.2016 č.IBB-15-70-2.3/P-E24,25-16 súd okrem iného zistil, že bola vykonaná inšpekcia práce dňa 30.5.2016 v sídle žalovaného a v dňoch 28.6., 4.7., 6.7., 7.7. a 8.7. a 13.7.2016 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica, s tým, že ako kontrolované obdobie je uvedený marec až máj 2016. Na účely výkonu inšpekcie boli vybratí tam uvedení zamestnanci, okrem iného aj G. Y.. Je tu konštatované, že zamestnávateľ neoznámil tam uvedeným svojim zamestnancom rozvrhnutie pracovného času na mesiac máj 2016 (M. E., G. Š.U., G. Y.), najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň, čím porušil ustanovenie § 90 ods. 9 Zákonníka práce, keď zamestnávateľ dňa 29.4.2016 vykonal zmeny v rozvrhnutí pracovného času zamestnancov na obdobie máj 2016 (obsadenie zmien zmenoví inžinieri v mesiaci máj 2016), pričom nebola splnená podmienka oznámenia rozvrhnutia pracovného času 7 dní vopred na prvý májový týždeň, keď zamestnávateľ predložil „internú“ poštu zamestnávateľa, kde vedúci referátu ZP kotolňa a strojovňa žiadali generálneho riaditeľa o zmenu rozpisu pracovných zmien, a zároveň bol predložený nový rozpis zmien uvedených pracovníkov na daný mesiac. Z dodatku č.1 vyplýva, že zamestnávateľ uviedol, že vyššie špecifikovaný nedostatok vznikol v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnanca G. Y.. Na záver bolo prijaté opatrenie, ktorým bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky a bola zamestnávateľovi uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení, predpisov a ich príčin, a doručiť o tom písomnú správu do 15.8.2016. Z výsluchu svedka M.. N. Z. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že je zamestnancom žalovaného, on prišiel do dennej zmeny 2.apríla, čo bola asi sobota a mal informáciu, že pred ním v nočnej zmene mali byť pán Y. a pán E., pričom keď on prišiel o 05.45 hod. na pracovisko, tak pána Y. nevidel a pýtal sa pána E. či je v práci, na čo mu on povedal, že nebol. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako sú resp. boli oboznamovaní s rozvrhom pracovného času u zamestnávateľa, svedok uviedol, že teraz rozpis zmien dáva zamestnávateľ na protipodpis, ale v danom čase to nebolo, takto to funguje asi len 4 až 5 mesiacov dozadu. Rozpisy sa robili tak, že asi 10 dní až týždeň dopredu pred koncom mesiaca oni oznámili svoje požiadavky pánovi H. alebo výrobnému riaditeľovi, ak mali konkrétne niečo a potrebovali na príslušný deň voľno, on to mal zaznamenané v počítači a keď robil rozpis, tak to tam zapracoval. Na doplňujúcu otázku súdu, či aj po takomto finálnom predložení rozpisu sa zvyklo stať, že nastala nejaká zmena, uviedol, že sa to stávalo častejšie z dôvodu napr. PN alebo iných neočakávaných    skutočností, ktoré sa vyskytli. Na otázku, či boli nejaké problémy ohľadne oboznamovania sa s rozvrhom zmien, uviedol, že si také niečo nepamätá, keď bol aj niekto dlhodobejšie ku koncu mesiaca napr. PN alebo na dovolenke, tak mu to bolo oznámené resp. si on mohol zavolať výrobnému riaditeľovi alebo pánovi H., teda aspoň on to tak robil, či náhodou nedošlo k nejakým zmenám. Konkrétne čo sa týka rozpisu zmien na obdobie apríl 2016, uviedol, že si už presne nepamätá ktorý deň im bol ten rozpis daný, ale bolo to niekedy koncom marca 2016 a teda aj ten človek vedel kedy má prísť do práce. Svedok tiež uviedol, že na požiadanie pána E. vyznačil odchod žalobcu v elektronickom dochádzkovom systéme. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, akým spôsobom fungovalo plánovanie dovoleniek vo firme, uviedol, že asi 3-4 roky dozadu je zaužívaná prax taká, že do konca februára musia nahlásiť plán dovoleniek a jednotliví vedúci zamestnanci to posúvajú vyššie, pričom interná smernica je taká, že dovolenka sa nesmie prenášať a konkrétne zmenoví zamestnanci to musia vyčerpať do augusta resp. septembra príslušného roka a ostatní zamestnanci do konca kalendárneho roka. Mimo tohto plánu dovoleniek sa ešte odsúhlasovala dovolenka formou dovolenkových lístkov písomne, tam musel byť podpis pána E. alebo pána H., takto to prebiehalo aspoň u neho. Ešte k zaznamenania toho odchodu žalobcu v elektronickom dochádzkovom systéme uviedol, že čipovú kartu žalobcu mu dal pán E.. Na otázku, aká je náplň práce zmenového technika, uviedol, že v podstate zastupuje riaditeľa keď konkrétne má dohliadať na a zabezpečovať plynulý chod prevádzky, najmä pokiaľ ide o dodávku tepla, elektrického prúdu a tiež má na starosti kontrolu jednotlivých pracovníkov na zmene. Keďže je to veľká prevádzka, môžu sa tam vyskytnúť nepredvídateľné veci a síce mnoho vecí vedia vyriešiť aj prítomní strojníci alebo kuriči, len niektoré veci musí riešiť práve zmenový technik a preto jeho prípadná neprítomnosť na pracovisku by mohla mať vážne následky. Svedok tiež uviedol, že neprítomnosť žalobcu v práci oznámil zamestnávateľovi on, keď prišiel na nasledujúcu zmenu, asi to bol utorok, konkrétne pánovi H.. Svedok uviedol, že on nemá vedomosť o tom, že by mal žalobca nejaké pochybenia v práci resp. porušenia pracovnej disciplíny. Na otázku súdu, či a akým spôsobom dochádzalo k zmenám rozpisov zmien resp. komu boli tieto oznamované, uviedol, že to bolo vždycky oznámené tým dvom ľuďom, ktorých sa zmena týkala, či už ústne alebo telefonicky a potom bol vypracovaný nový rozpis písomne. V zásade to bolo vždy na takej férovej dohode tých dvoch, či môže dôjsť k takejto výmene zmeny a následne sa to potom dalo na odsúhlasenie nadriadenému a zmena sa vypracovala písomne. Potom sa to oznámilo im piatim, pričom ten rozpis mávali pod stolom v kancelárii, kde sa s tým mohli oboznámiť. Na doplňujúcu otázku súdu, či došlo k nejakej zmene aj na mesiac apríl 2016, svedok uviedol, že asi tam nejaké zmeny boli, pretože máloktorý mesiac bol bez zmien, ale už si to nepamätal presne, čo konkrétne, ani nevedel, že by sa to týkalo jeho. Na otázku súdu, že v ten deň od 1. do 2.4.2016 mala byť vykonávaná tzv. zdvojená zmena, aby svedok objasnil čo to znamená, uviedol, že ich je päť zamestnancov na tejto pozícii zmenových technikov a keďže majú štvorzmennú prevádzku, tak jeden je tzv. záskok, ktorý robí vtedy keď sú dovolenky, PN alebo keď sa niečo nepredvídané vyskytne. Normálne sú teda na zmene iba jeden technik, ale keďže aj ten tzv. záskok musí mať naplnený fond pracovnej doby 152 hodín za mesiac, tak ak sa to v tom konkrétnom mesiaci nenaplní, tak je potom nariadená takáto zdvojená zmena, kde sú dvaja. Cyklus je v zásade taký, že každý zamestnanec má dennú zmenu, nočnú zmenu a potom dva dni voľno, a na mesiac to vychádza na každého približne 13-14 zmien. Na doplňujúcu otázku súdu, kto vykonáva tzv. záskok, či je to v každom mesiaci niekto iný alebo ktorý z tých piatich zamestnancov to je, svedok uviedol, že v podstate je to ten, ktorý príde ako posledný do firmy, teda ten nový, je to aj za tým účelom aby sa oboznámil so všetkými zamestnancami po príslušnom zaškolení, čiže keď niekto odíde do dôchodku alebo odíde z firmy, tak nastúpi ten čo je v poradí na jeho zmenu a nový sa stáva týmto záskokom. Na doplňujúcu otázku súdu, akú prácu vykonáva pri takejto zdvojenej zmene ten druhý zamestnanec, svedok uviedol, že je to v podstate na dohode medzi nimi, ten kmeňový má podľa neho hlavnú zodpovednosť, ale v zásade keby k niečomu došlo, tak sú rovnocenní, s tým, že si prácu rozdelia a majú jej vtedy o trochu menej. Z výsluchu svedka M.. M. D. súd zistil, že je zamestnancom žalovaného v pozícii zmenový technik. Na otázku, akým spôsobom boli oboznámení s rozvrhom zmien na mesiac apríl 2016, svedok uviedol, že im to bolo oznámené mesiac dopredu, s tým, že asi týždeň pred začiatkom sa to už považovalo všetkými za záväzné vrátane ich priameho nadriadeného M.. E. a tiež to odkomunikovávali s pánom H.. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by niekedy bol problém s oboznamovaním sa s rozvrhom zmien, s tým, že by nejaký zamestnanec nenastúpil na zmenu, navyše podľa neho je to úlohou každého zamestnanca, ak pracuje na takejto pozícii, kde sa zmeny menia, ak nie je v zamestnaní, aby si to zistil, resp. oni si to dávali vedieť, či už elektronicky, ústne alebo telefonicky, ak bola nejaká zmena v turnuse. Pokiaľ ide o spôsob vyžiadania si dovolenky, tiež uviedol, že buď boli dovolenky plánované, tie už boli zapracované v rozvrhoch pracovných zmien, ale keď sa vyskytlo niečo operatívne, tak to riešili osobne alebo telefonicky s M.. E. ako priamym nadriadeným, prípadne aspoň s pánom H.. Následne    bolo ich povinnosťou vypísať si dovolenkový lístok. Svedok potvrdil, že sa mohlo stať, že niekto nastúpil na dovolenku bez toho, aby mal podpísaný dovolenkový lístok, pretože keď bol niekto mimo pracoviska, tak si to dohodol len telefonicky a necestoval kvôli tomu do práce. Uviedol, že on mal dennú zmenu 1.4.2016 (poznámka súdu: potom čo nahliadol do svojho diára z minulého roka), s tým, že on vtedy odovzdával zmenu len pánovi E. a nezisťoval vtedy prečo tam nebol pán Y.. Potvrdil, že vídaval niekedy na kancelárskom nábytku, ktorý tam majú, položené čipové karty, o ktorých zamestnancov sa jednalo, uviesť nevedel. Pokiaľ ide o ten rozpis zmien, tak konkrétne na ten mesiac apríl 2016 mali to v marci k dispozícii, kde oni si to vzájomne dohadovali a upravovali, a do toho si zaznamenávali ich požiadavky, s tým, že asi týždeň vopred to odovzdali pánovi E. alebo pánovi H., ktorý z toho urobil definitívnu verziu, ktorú v papierovej forme vytlačil a dal im do priestorov kancelárie asi týždeň pred začiatkom mesiaca. Svedok potvrdil, že aj v takejto definitívnej verzii rozpisu zmien dochádzalo k zmenám a to aj do začiatku toho ktorého mesiaca resp. v priebehu mesiaca. Niekedy bolo pri tých zmenách uvedené kým a kedy to bolo vypracované, niekedy sa to opravovalo rukou, niekedy sa to vytlačilo celé nanovo, nebol na to jednotný systém. Svedok potvrdil, že aj on si v prípade dlhšej dovolenky telefonicky overoval, či nedošlo k nejakej zmene a stávalo sa mu aj to, že niekedy musel náhle nastúpiť do práce, vtedy mu zavolal nadriadený. Svedok uviedol, že v deň výsluchu mal naplánovanú zmenu, s tým, že informoval zamestnávateľa, že bude v dopoludňajších hodinách mimo a svojim zastupovaním poveril technika zauhlovania a zadrevovania, ktorý by ho mal vedieť plnohodnotne zastúpiť. Čo sa týka žalobcu, uviedol, že po odbornej stránke mu absolútne nemá čo vytknúť, aj jeho zaúčal na túto pozíciu práve žalobca, inak mimo práce s ním veľmi neprichádzal do kontaktu a jednoznačne si s ním vyriešil aj otázku zamieňania zmien, pretože mal informáciu, že žalobca si niekedy zamieňal zmeny tak, že s tým boli ostatní zamestnanci nespokojní, pretože prichádzali o príplatky napr. počas víkendov. Tiež potvrdil, že tzv. zdvojená zmena sa robila kvôli tomu, aby sa naplnil fond pracovného času pre tzv. záskokára, ktorý robí pracovné zmeny, počas ktorých chcú mať ostatní voľno a takýto záskokár mával 30-50 pracovných zmien ako zdvojených. Keď on pracuje na zdvojenej zmene, tak si robí napr. inventúru z prideleného majetku, prípadne obhliadky alebo nejaké opravy, a keď už nie je ozaj čo, tak vzhľadom na rozsiahlosť areálu žalovaného si rozdelia jeho kontrolu, ale v zásade je to na konkrétnej vzájomnej dohode medzi tými dvoma zamestnancami. Na otázku súdu, či si pamätá konkrétne v mesiaci apríl 2016 či došlo k nejakej zmene potom čo im bola predložená definitívna verzia rozpisu pracovných zmien, svedok uviedol, že si to už nepamätá, vzhľadom na značný časový odstup a zároveň ani nevedel uviesť či je možné niekde dohľadať jednotlivé verzie, ak k tým zmenám došlo. Ak k nejakej zmene vo všeobecnosti došlo, ohľadne týchto pracovných zmien, tak ak boli tí dvaja prítomní na pracovisku, tak sa to im priamo oznámilo, ak bol niekto doma, tak sa to riešilo telefonicky. Vždy to ale riešil nielen dotyčný zamestnanec, ale aj nadriadený. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kto bol v čase marec-apríl 2016 záskokár, svedok uviedol, že asi bol už v tom čase u nich zamestnaný pán Š. a ten by mal byť záskokár. Na doplňujúcu otázku súdu, či záskokárom nebol pán E. alebo pán Y., svedok uviedol, že určite nie, ani jeden z nich a nevedel vysvetliť prečo boli potom na zdvojenej zmene títo dvaja, možno kvôli naplneniu pracovného času alebo kvôli nejakej výmene zmeny. Z výsluchu svedka M. E. súd okrem iného zistil, že je zamestnancom žalovaného a pracuje na pozícii zmenového technika asi od septembra 2014. Na otázku, akým spôsobom boli oboznamovaní s rozvrhom pracovného času v danom období, najmä ohľadne mesiaca apríl 2016, uviedol, že to dostávali písomne asi mesiac vopred ako predbežný rozpis, ktorý sa upravoval podľa požiadaviek jednotlivých zmenových technikov z ich rôznych osobných dôvodov. Nepamätal si presne, kedy dostali definitívny rozpis na ten mesiac, ale asi týždeň pred začiatkom apríla, pričom tento rozpis vypracovával pán H.. Nepamätal si, že by niekedy nastala situácia, že by niekto nenastúpil na zmenu z dôvodu, že nevedel, že má na ňu nastúpiť. Uviedol, že on mal zdvojenú zmenu 1.apríla s pánom Blahom, ale ten sa jej nezúčastnil. Uviedol, že mu pred nástupom na zmenu volal pán Y., že bude meškať a požiadal ho, aby mu označil príchod na elektronickej karte, ktorú má v kancelárii v skrinke, tak mu príchod označil, on ďalej vykonával normálne svoje pracovné povinnosti, ako keby nebola zmena zdvojená. Asi o 20.00 hod. ho opäť kontaktoval telefonicky pán Y., že už vôbec nepríde, že sa dohodne s vedúcim, vybaví si nejaké voľno alebo dovolenku. On to už ďalej neriešil, len na konci zmeny povedal pánovi Z., ktorý preberal zmenu, že ho pán Y. požiadal, aby mu ju označil, ale že on mu ju už neoznačí a ak chce, nech to urobí on. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má svedok vedomosť o tom, že k niečomu takému došlo aj v minulosti, svedok uviedol, že keď nastúpil do tohto zamestnania mával častejšie zdvojené zmeny, keďže sa potreboval zaučiť a pán J., ktorý ho zaúčal mu hovoril, aby si dal na to pozor, lebo že sa niekedy stávalo, pri takýchto zdvojených zmenách, že niekto odišiel skôr alebo neprišiel vôbec a že aj pán Y. to zvykne takto robiť. Svedok uviedol, že si myslel, že ak bude pán Y. iba meškať, takže sa nič nestane, keď mu vyznačí ten príchod, ako keby tam bol normálne. Ohľadne spôsobu čerpania    dovoleniek svedok uviedol, že hlavné dovolenky sa plánujú vopred a ak sa niečo mimoriadne vyskytne, dohodne sa to s vedúcim aj mimo toho plánu. Vždy za týmto účelom kontaktovali vedúceho pána H., ktorý potvrdil či áno alebo nie. Svedok uviedol, že niekedy sa to dohadovalo iba ústne po telefóne, ale vedúci musel zabezpečiť náhradu, takže dodatočne potvrdil, či to platí alebo nie. Tiež uviedol, že pri vyšetrovaní udalostí u zamestnávateľa poprel, že by použil tú čipovú kartu žalobcu, pretože nechcel mať problémy. Uviedol, že jemu sa nikdy nestalo, že by musel náhle nastúpiť na zmenu, že by sa mu táto zmenila podľa pôvodného plánu. Svedok uviedol, že pokiaľ sa má vyjadriť k osobe žalobcu, po odbornej stránke je to dobrý odborník, aj jeho osobne veľa naučil a poukazoval mu rôzne veci, ale že s ním nevychádzal dobre po tej osobnej stránke, lebo stále chcel meniť zmeny tak, aby to bolo len v jeho prospech. Nepamätal si či v medziobdobí, kedy dostali tzv. definitívny rozpis zmien a začiatkom toho mesiaca, došlo k nejakým zmenám v rozpisoch. Na výslovnú otázku súdu, či ohľadne predmetnej zmeny, ktorá mala byť ako nočná zdvojená zmena 1.4.2016 došlo k nejakej zmene oproti tomu, čo mali zaznamenané v tom tzv. definitívnom rozpise služieb, uviedol, že nie, že ten rozpis, ktorý mali v kancelárii pod sklom, tak podľa toho mal mať on nočnú zmenu s pánom Y., toho 1.apríla. Pokiaľ ide o fungovanie na zdvojenej zmene, uviedol, že buď sa dohodnú, že jeden zmenový technik riadi tú zmenu do polky a druhý zase od polovice, alebo sa dohodnú, že ju riadi jeden z nich celú a druhý si robí napr. administratívne práce, kedy je na to vhodný čas, aj kľud. Na otázku súdu, aby ozrejmil, v akej miere je ohrozená bezpečnosť prevádzky a plynulosť resp. chod prevádzky ako takej vo vzťahu k výkonu ich povinností v prípade, že jeden zo zmenových technikov nenastúpi na zdvojenú zmenu, na to svedok uviedol, že to v podstate nijako neovplyvní, pretože jeden človek to musí zvládnuť aj sám a v podstate tie zdvojené zmeny boli len kvôli naplneniu fondu prevádzky pracovného času. Z výsluchu svedka E. H. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že je zamestnancom žalovaného, uviedol, že vie, že pán Y. nenastúpil do nočnej zmeny 1.apríla, s tým, že nakoľko robil rozpisy zmien, tak 22.marca pred Veľkou nocou prišiel za ním pán Y., že od 4.4. od pondelka potrebuje ísť na kúpeľné liečenie a tak teda upravili ten rozpis zmien, s tým, že mal ešte odrobiť 1.apríla nočnú zmenu a 16.apríla mal mať v sobotu tiež nočnú, lebo hovoril, že to má tak, že sa vtedy vie dostaviť domov, ale celkovo to malo trvať tri týždne, čiže mal tam ďalšie štyri zmeny a na to obdobie povedal, že si zoberie dovolenku. Keďže sa to dotklo ďalších kolegov, títo museli odsúhlasiť, čo aj urobili a na základe toho asi 23. alebo 24.marca posielal ten rozpis zmien aj riaditeľovi výroby, a potom sa to dalo pod sklo zmenových majstrov. Potom sa od pána D. dozvedel, že pán Y. je od 4.4. PN, čo mu potvrdili na personálnom oddelení, ale on to vlastne neriešil ďalej, lebo aj tak na ten čas nemal mať zmeny, akurát namiesto dovolenky mal PN. Asi 11. alebo 12.apríla mu pán Z. nahlásil, že pán Y. nebol na nočnej zmene 1.apríla, čo on ďalej hlásil riaditeľovi a ten generálnemu riaditeľovi. Podľa kamerových záznamov vydedukovali, že nakoľko nebol tam pán Y. prítomný, ale na elektronickej karte mal vyznačený príchod a odchod, tak zrejme to urobil pán E., keďže medzi jeho a žalobcovým záznamom boli asi len 3 alebo 4 sekundové rozdiely. Ten to najskôr popieral, ale nakoniec sa k tomu priznal, s tým, že to bolo na základe žiadosti pána Y.. Svedok uviedol, že robí rozpisy zmien pre 38 zmenových zamestnancov a ešte ďalších 5 technikov, ale nevedel o tom, že by niekto mal taký problém, že by nebol oboznámený s rozpisom zmien a v dôsledku toho nenastúpil na zmenu, hoci v teplárni robí od roku 1987, aj keď nie na tejto istej pozícii. Svedok uviedol, že v podstate sa rozpis zmien robí minimálne 7 dní vopred, i keď niekedy je to aj 2 mesiace vopred, aj keď tam môžu byť ešte zmeny podľa požiadaviek jednotlivých zamestnancov. Keď sa mal vyjadriť ku konkrétnemu mesiacu apríl 2016, uviedol, že to bolo asi 23. alebo 24.marca, bol to určite štvrtok pred Veľkou nocou, pretože na Veľký piatok on už nerobí, keďže je denný zamestnanec a nie zmenový. Podľa jeho názoru žalobca vedel, že má prísť 1.apríla do nočnej, s tým, že v nedeľu mal dennú zmenu, na ktorú aj prišiel. V ten istý deň to oznamoval aj zamestnancom tým zmenovým technikom, tak ako sa to robilo vždy predtým, že sa im pod sklo v kancelárii na ich stole dá ten rozpis a tiež rozpis ďalších prevádzok, aby vedeli aj oni. Svedok poprel, že by ho pán Y. žiadal o dovolenku na deň 1.apríla. Mal vedomosť o tom, že asi 16.apríla nechal žalobca M.. E. za menovkou dovolenkový lístok vypísaný, ale to už bolo až následne. Ďalej svedok uviedol, že úlohy, ktoré mal žalobca ako zamestnanec si plnil, žiadny problém s ním nebol, ale uviedol, že asi 6 alebo 7 rokov dozadu mal podobný problém, že nenastúpil na zmenu a vtedy sa to asi riešilo tak, že vedúci mu dal dovolenku na ten deň. Na priamu otázku súdu, či v období od kedy poskytol definitívnu verziu rozpisu pracovných zmien toho 23. alebo 24.marca, či do začiatku mesiaca apríl došlo v rozpise k nejakým zmenám, svedok uviedol, že k zmene nedošlo žiadnej. Z výsluchu svedka M.. G. E. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že je zamestnancom žalovaného, v tom čase pôsobil ako riaditeľ úseku výroby a v súčasnosti je zástupcom riaditeľa úseku výroby a obchodu s elektrinou. Žalobca bol jeho podriadeným. Jeho pán H. informoval, že pán Y. neprišiel na zmenu podľa rozpisu a on to ďalej hlásil generálnemu riaditeľovi. Jeho s rozpisom zmien oboznamujú jednotliví vedúci prevádzok a za zmenových technikov to robí konkrétne pán H.. On to má vždy 7 dní vopred    formou emailu doručené najneskôr. Zmenovým technikom sa to doručuje do miestnosti zmenových technikov. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bol niekedy taký problém s rozpisom zmien, že by v dôsledku toho niekto nenastúpil na zmenu. Uviedol, že niekoľko dní po tomto incidente sa mu na dverách na menovke objavili dovolenkové lístky, ktoré sa týkali pána Y., dátumy si presne nepamätal. On ich ale nepodpísal, pretože na to nebol dôvod. Jednalo sa o spätné dátumy. Na otázku, z akého dôvodu boli nariaďované zdvojené zmeny, svedok uviedol, že sa vychádzalo z rozpisu zmien pre jednotlivých zamestnancov tak, aby mali naplnený pracovný fond. Z výsluchu svedka D. Z. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že od roku 1992 do roku 2016 pracoval u žalovaného pôvodne ako rušňovodič a potom ako velinár zauhlovania. Žalobca ako zmenový technik bol vlastne v rámci prevádzky jeho nadriadeným. Pracovný pomer so žalovaným ukončil dohodou. Svedok uviedol, že aj na ich oddelení sa robil rozpis zmien, pričom s tým býval vždy veľký problém, aby aspoň do prvého dňa v príslušnom mesiaci bol ten rozpis k dispozícii. Oznamovalo sa to vyvesením a stávalo sa, že následne sa rozpis menil. On ako zástupca zamestnancov pre BOZP, aj keď to nebolo priamo v jeho kompetencii, tak to dával ako požiadavku na riešenie, pretože s tým bývali problémy. Nebolo to pravidelne zabezpečované načas, ten týždeň vopred. Niekedy preto musel volať kolegom, keď napr. dva dni nebol v práci, aby pozreli na nástenku, kedy má prísť do roboty. Keď prichádzal v práci do kontaktu so žalobcom, robilo sa mu s ním dobre, čokoľvek sa vyskytlo, vedel to riešiť, vyžadoval konkrétne veci, keďže predtým robil aj kuriča, mal skúsenosti s prevádzkou ako takou, čo bolo vidieť na robote. Aj noví zmenoví technici chodili na zácvik k Y., čo podľa neho svedčí o tom, že bol odborník. Z výsluchu svedka M.. M. H. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že v čase keď došlo k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom u žalovaného pracoval ako generálny riaditeľ a v súčasnosti je na pozícii riaditeľa ekonómie a financovania. Asi v polovici apríla mu M.. E. oznámil, že asi došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny tým, že žalobca nenastúpil na nočnú zmenu 1.apríla. Začali to prešetrovať, zistili, že na kamerovom systéme v inkriminovaný čas nebol zaznamenaný príchod, ani odchod žalobcu z firmy hoci prostredníctvom čipovej karty mal tento zaznamenaný. Následne bolo zistené, že v danom čase nebol žalobca na pracovisku, s tým, že obrana žalobcu bola v tom, že mal na ten čas dovolenku, o ktorú ústne požiadal pána H., ktorý to však poprel, z toho dôvodu to vyhodnotili ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, s tým, že iné postihy vrátane výpovede by neboli postačujúce. Uviedol tiež, že pozícia zmenového technika počas sviatkov, víkendov, resp. pri nočných zmenách je v podstate najvyššou funkciou a títo zamestnanci zodpovedajú za celý chod firmy so základným imaním 18 mil. €. Na otázku, aby ozrejmil rozpornosť jeho tvrdení na pojednávaní, s tým, čo je uvedené v dokladoch v rámci internej pošty ohľadne oznámenia tejto udalosti, ako i navzájom v dokumentoch v rámci internej pošty, svedok uviedol, že podľa neho je jedna oficiálna verzia a jedna pracovná verzia, s tým, že on zotrváva na tom, že mu tieto skutočnosti oznámil ústne pán E. a zrejme on ho potom vyzval, aby mu to dal aj písomne, aby o tom bol nejaký záznam. Fakt, že hneď neukončil pracovný pomer so žalobcom, momentom keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel, zdôvodnil tým, že prebiehalo vyšetrovanie aj s jednotlivými zamestnancami tak, ako postupne prichádzali do práce, kontroloval sa dochádzkový a kamerový systém a pod.. Potom ešte záležitosť prerokovával so samotným žalobcom a následne aj s personálnym šéfom. Svedok uviedol, že on neriešil vo vzťahu k žalobcovi žiadny disciplinárny delikt a so žalobcom v podstate ani neprichádzal do žiadneho vzťahu. Nepotvrdil, ani nevylúčil že žalobca poukazoval na nehospodárne nakladanie s majetkom u žalovaného. Svedok pripustil, že je otázne, ako bude ďalej firma fungovať po roku 2018, vzhľadom na to, že v danom čase prestane plniť emisné limity a bude záležať aký spôsob riešenia bude prijatý a či sa to dotkne aj v podstatnej miere zamestnancov. Na záver svedok ako dôvod prečo ukončili pracovný pomer so žalobcom okamžitým skončením, uviedol, že konanie žalovaného vyhodnotili ako špekulatívne s cieľom poškodiť zamestnávateľa, pretože pokiaľ by táto skutočnosť nebola zistená, bol by mu zamestnávateľ vyplatil mzdu za neodpracovanú zmenu. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že 22.marca 2016 pánovi Stankovičovi povedal, že nastupuje od 31.marca na ambulantnú liečbu a teda na ten deň si vypísal dovolenkový lístok, ktorý mu odovzdal a zároveň ho požiadal, aby urobil rozpis zmien na mesiac apríl tak, že počas pracovných dní bude mať voľno alebo bude čerpať dovolenku a víkendy môže robiť. Ani 27.marca ešte nemali pod sklom rozpis zmien na apríl a ten videl prvýkrát v stredu 30.marca, keď bol v práci. Podľa toho rozpisu mal mať 1.apríla 2016 zdvojenú zmenu, ale keďže to bol piatok, tak sa nad tým udivil, oznámil to pánovi H. a on povedal, že sa asi pomýlil a že to zariadi. Pre istotu si ale vypísal na 1.apríla dovolenkový lístok, ktorý mu aj odovzdal. V poobedňajších hodinách už bol pod sklom nový rozpis, kde už zmena na 1.apríla nebola a tým to považoval za vyriešené. Zmenu 3.apríla v nedeľu riadne odpracoval a od 4.apríla od pondelka mal nastúpiť na kúpeľnú liečbu, ale keďže mal problémy s chrbticou znovu, tak bol až do 22.4. PN. Takýmto spôsobom to objasnil aj zamestnávateľovi pri šetrení, ktoré sa následne uskutočnilo. Naposledy pracoval na nočnej zmene 28.apríla, po ktorej sa mu opäť zhoršil    zdravotný stav a bol odvtedy PN až do 28.febrára 2017. 27.apríla u generálneho riaditeľ mu prvýkrát oznámili, že s ním chce ukončiť zamestnávateľ pracovný pomer a potom 6.mája to doručovali v písomnej forme. On chcel, aby to podpísal, ale nechceli mu nechať ani originál alebo aspoň kópiu, len že mu to zašlú poštou a preto to on odmietol podpísať, i keď si bol vedomý, že sa to považuje za doručené. Žalobca uviedol, že za 24 rokov praxe u žalovaného nebol nikdy disciplinárne stíhaný, nemal žiadne pochybenia, naopak mal rôzne pochvaly, tiež sa zúčastňoval najkomplikovanejších pracovných operácií ako boli certifikácie, rekonštrukcia kotlov, nábehy kotlov po rekonštrukcii, resp. pri prestavbe kotlov na štiepku, keď spolu s firmou, ktorá zabezpečovala prestavbu vykonával skúšky kotlov. Uviedol, že od roku 2008 pracoval v celozávodnom výbore a poukazoval na rôzne neprávosti vo vzťahu k zamestnancom, ako i k nehospodárnemu nakladaniu s majetkom firmy, konkrétne manipulácie so šrotom, zrušenie príručných skladov, čo spôsobilo, že pri havarijných situáciách nemali materiál na opravu. Uviedol tiež, že vzhľadom na 24 rokov odrobených u zamestnávateľa a dobré vzťahy s inými zamestnancami, má ďalej záujem zostať u žalovaného pracovať. Taktiež poukazoval u zamestnávateľa na problémy s rozpisom zmien, s tým, že pán H. uprednostňuje svojho brata, že sa nedodržiavajú podmienky dané Zákonníkom práce ohľadne nepretržitého odpočinku v práci, že sa na poslednú chvíľu menili rozpisy tak, aby ich niektorí zamestnanci mohli ísť robiť fušky a pod.. Podľa jeho názoru to mohlo spôsobiť aj tieto problémy, ktoré mu vznikli. Na záver svedok uviedol, že on vykonával pravidelné turnusové zmeny, to znamená, že v podstate už 1.januára príslušného roka vedel ako bude pracovať na Vianoce, pretože pracoval pravidelne dva dni a dva dni mal voľno, čiže ak pracoval 26. a 27.marca, tak potom ďalšie dva dni mal voľno, potom zase dva dni pracoval atď., takže 1.apríla nemal mať prečo zmenu podľa pravidelného turnusového rozvrhu. Zdvojené zmeny začal mať až od 1.októbra 2015, keď nastúpil pán Š. ako záskokár. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaniach súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal podanej žaloby, ako i ďalších písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedol, že intenzita závažnosti porušenia pracovnej disciplíny vo vzťahu k ukončeniu pracovného pomeru okamžitým skončením bola riešená aj v rámci judikatúry Najvyššieho súdu SR, keď poukázal napr. na rozhodnutie 3Cdo/12/2008. Trval na tom, že v konaní bolo preukázané, že porušenie pracovnej disciplíny nedosiahlo takú intenzitu, aby mohlo byť riešené formou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tiež spochybnil úmyselnosť konania žalobcu vo vzťahu k označovaniu v dochádzkovom systéme. Absurdnosť postupu žalovaného videl aj v tom, že so žalovaným kvázi okamžite skončil pracovný pomer s odstupom viac ako jedného mesiaca od incidentu, ktorý sa mal udiať resp. od momentu, kedy mal zamestnanec žalovaného 7.apríla 2016 oznámiť tieto skutočnosti žalovanému, ktorý až 27.apríla žalobcovi oznámil zámer ukončiť s ním pracovný pomer okamžite. Avšak ani to sa neudialo bez zbytočného odkladu a k ukončeniu pracovného pomeru došlo až 6.5.2016. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali doterajších ich písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedol, že k zmene rozvrhu pracovného času zmenových technikov za mesiac apríl 2016 došlo zo strany pána H., ale na žiadosť žalobcu práve s poukazom na jeho predmetnú kúpeľnú liečbu a táto zmena bola vykonaná 23.3.2016. Prístup žalobcu k plneniu pracovných povinností, tým, že sa nezúčastnil hoci zdvojenej zmeny, označil za ľahostajný, nezodpovedný, nielen voči ostatným zamestnancom, ale aj obyvateľom Mesta Zvolen, kde žalovaný pôsobí ako najväčší dodávateľ tepla, keďže zamestnávateľ vychádzal z toho, že na zmene sú dvaja technici, ktorí môžu v prípade napr. havárie kooperovať a zakročiť a predísť aj prípadným škodám a to i na zdraví. Pokiaľ žalobca spochybňoval vierohodnosť svedkov vypočutých v konaní pred súdom, tieto tvrdenia označil za špekulácie a ničím nepodložené obvinenia, nakoľko príslušný orgán činný v trestnom konaní nekonštatoval spáchanie trestného činu krivej výpovede a krivého svedectva. Pokiaľ žalobca preukazoval to, že nekontaktoval pána E. v rozhodný deň, v ním tvrdených časoch, uviedol, že toto nie je možné vylúčiť v tom zmysle, že žalobca mohol svedka kontaktovať z iného mobilného telefónu alebo z pevnej linky. Pokiaľ žalobca poukazoval na citovaný judikát Najvyššieho súdu, podľa jeho názoru tento nie je možné aplikovať na súdenú vec.  7. Podľa § 90 ods. 4 zákona č.311/2001 Z.z. (ďalej len „Zákonník práce“), začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné. Podľa § 90 ods. 9 Zákonníka práce, rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.    Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.  8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo v konaní sporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného, s tým, že v čase keď s ním žalovaný ukončil pracovný pomer pracoval žalobca na pracovnej pozícii zmenový technik. Taktiež nebolo v konaní sporné, že žalobca neodpracoval nočnú zmenu dňa 1.4.2016, ktorá mala trvať od 18.00 hod. 1.4.2016 do 06.00 hod. 2.4.2016. V ďalšom sa už tvrdenia strán sporu rozchádzali, keď žalovaný trval na tom, že žalobca mal túto pracovnú zmenu riadne naplánovanú podľa aktuálneho rozpisu pracovných zmien, s tým, že o nej bol včas a riadne informovaný. Naopak žalobca trval na tom, že podľa jemu známemu rozpisu pracovných zmien túto nemal mať a dozvedel sa o tom až dodatočne. Vykonaným dokazovaním však súd považoval za preukázané, že žalovaný, pokiaľ ide o rozpis pracovných zmien pre zmenových technikov na mesiac apríl 2017, si splnil tak svoju zákonnú povinnosť, ako i povinnosť vyplývajúcu mu z kolektívnej zmluvy pre rok 2016, keď tento rozpis bol oznámený zamestnancom týždeň vopred na nasledujúci mesiac. Súd pritom vychádzal z emailovej komunikácie zo dňa 23.3.2016, kedy o 08.30 hod. bol od Pavla Stankoviča M.. G. E. v prílohe tohto emailu zasielaný rozpis zmien zmenových technikov, kotolne a strojovne. Z výsluchu svedkov pritom vyplynulo, že M.. E. boli tieto rozpisy zmien zasielané pánom H. na vedomie, pričom súd v konaní nezistil, ani nebol preukázaný žiaden dôvod, kvôli ktorému by tento rozpis zmien nemal byť bezprostredne oznámený aj všetkým zamestnancom, ktorých sa týkal, keď súd zo svedeckých výpovedí zamestnancov žalovaného pracujúcich na pozícii zmenového technika mal preukázané, že s týmto rozpisom zmien boli oboznamovaní takou formou, že bol v listinnej forme vytlačený a nachádzal sa za sklom na pracovnom stole v kancelárii zmenových technikov. Svedkovia - zamestnanci žalovaného pracujúci na pozícii zmenových technikov síce zároveň potvrdili, že aj potom čo im bola takáto v    podstate definitívna verzia rozpisu zmien doručená, bežne sa stávalo, že dochádzalo v tomto rozpise k zmenám, ktoré vyplynuli z aktuálnej potreby jednotlivých zamestnancov napr. z dôvodu PN, prípadne osobných dôvodov toho ktorého zamestnanca, avšak zároveň všetci potvrdili, že to bolo jednak po vzájomnom odsúhlasení medzi jednotlivými zamestnancami, ktorých sa mala táto zmena týkať a po odsúhlasení ich nadriadeným resp. minimálne pánom H. resp. dotyčný zamestnanec, ktorý sa mal dostaviť na zmenu, ktorú pôvodne nemal naplánovanú, bol o tom vždy minimálne vopred informovaný pánom H.. Ani jeden zo zamestnancov žalovaného pri svojich svedeckých výpovediach nepotvrdil, že by sa niekedy stalo, že by v dôsledku takejto zmeny sa o tom príslušný zamestnanec nedozvedel a z toho dôvodu by nenastúpil na pracovnú zmenu. Navyše svedok M. E., na výslovnú otázku súdu, či došlo k nejakej zmene oproti tomu, čo mali zaznamenané v tom tzv. definitívnom rozpise služieb, pokiaľ sa jedná o predmetnú pracovnú zmenu, ktorá mala byť ako nočná zmena od 1.apríla 2016, svedok uviedol, že k zmene nedošlo a podľa tohto rozpisu mal mať on nočnú zmenu 1.4., ktorá mala byť tzv. zdvojenou zmenou a túto mal mať s pánom G. Y.. Taktiež svedok E. H. na výslovnú otázku súdu, či v období, kedy on poskytol definitívnu verziu rozpisu pracovných zmien toho 23.marca až do začiatku mesiaca apríl, došlo v tom rozpise k nejakým zmenám, svedok uviedol, že tam nedošlo k žiadnej zmene. Súd pritom považuje za logicky zdôvodniteľné a uveriteľné, že si títo svedkovia pamätajú na konkrétnu pracovnú zmenu približne spred roka, pretože táto udalosť bola bezprostredne potom riešená u zamestnávateľa, kedy boli na tieto udalosti dopytovaní a nevyjadrovali sa k ním prvýkrát až pri svojom výsluchu na pojednávaní v súdenej veci. Pokiaľ žalobca spochybňoval dôveryhodnosť týchto svedkov, keď týchto považoval za zaujatých a ich výpovede za tendenčné v prospech žalovaného a naučené, súd uvádza, že z bezprostredného dojmu, ktorý súd získal pri ich výsluchu na pojednávaní, súd takýto dojem nenadobudol, udalosti a skutočnosti, ku ktorým sa vyjadrovali opisovali vlastnými slovami, v podrobnostiach sa tieto výpovede líšili, i keď v zásadných veciach boli v podstate totožné, ale to v žiadnom prípade podľa názoru súdu nie je dôkazom, že tieto výpovede mali tzv. naučené, i keď súd samozrejme posudzoval vierohodnosť týchto svedkov aj vo vzťahu k ekonomickej závislosti na žalovanom. Fakt, že ohľadne pracovnej zmeny, ktorá bola naplánovaná na piatok 1.apríla ako nočná zmena v roku 2016, nedošlo k zmene oproti pôvodnému rozpisu, považoval súd za preukázaný aj tým, že hoci v konaní boli predložené dve verzie dokladu Obsadenie zmien zmenoví inžinieri v mesiaci apríl 2016, ale ani v jednom z vyhotovení sa rozdiely netýkali zmeny dňa 1.apríla. Ohľadne tejto skutočnosti teda súd vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a toto zostalo len v rovine tvrdení žalobcu. Totiž dôkazy, ktorými sa žalobca snažil spochybniť tvrdenia žalovaného resp. vyvrátiť dôkazy získané napr. formou svedeckých výpovedí, súd nevyhodnotil ako relevantné vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré nimi žalobca preukazoval, napr. pokiaľ ide o výpis z hovorov z jeho mobilného telefónu, sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca mohol svedka pána E. kontaktovať aj z iného mobilného telefónu resp. pevnej linky. Taktiež pokiaľ žalobca preukazoval, že mal ústne pánom H. odsúhlasenú dovolenku na deň 1.4.2016, toto dotyčný poprel, navyše samotný žalobca tvrdil, že pán H.Č. akceptoval jeho žiadosť, potom čo sa dňa 30.3.2016 oboznámil s rozpisom zmien, aby mu zrušil pracovnú zmenu na deň 1.4.2016, vzhľadom na plánovanú kúpeľnú liečbu a následne v ten istý deň v popoludňajších hodinách už mal byť vypracovaný nový rozpis bez tejto zmeny vo vzťahu k žalobcovi a teda už on považoval svoju žiadosť o dovolenku za bezpredmetnú (hoci takýto rozpis súdu nepredložil, ani jeho existenciu preukázal iným spôsobom). Ak by však aj súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, že mal ústne odsúhlasenú dovolenku na daný deň, nakoľko predmetný dovolenkový lístok na príslušný deň nebol opatrený podpisom zamestnávateľa ohľadne schválenia takejto dovolenky, súd opätovne by musel konštatovať, že žalobca sa ocitol vo vzťahu k tomuto tvrdeniu v dôkaznej núdzi. Rovnako pokiaľ žalobca argumentoval tým, že nebol dôvod aby mal 1.4. zdvojenú zmenu s inou osobou ako tzv. záskokárom, súd na základe vykonaného dokazovania vychádzal z toho, že dôvodom mohlo byť práve naplnenie fondu pracovného času samotného žalobcu práve z dôvodu plánovanej kúpeľnej liečby, keď žalobca nepreukázal opak. Taktiež ani výsledky šetrenia uskutočneného Inšpektorátom práce Banská Bystrica nepotvrdili pochybenie žalovaného ohľadne mesiaca apríl 2016, pokiaľ ide o splnenie si jeho povinnosti oznámiť zamestnancom včas rozvrhnutie pracovného času na nasledujúce obdobie. Súd teda vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam vychádzal z toho, že žalobca mal vedomosť o tom, že podľa aktuálneho rozpisu pracovných zmien mal naplánovanú nočnú zmenu na 1.apríla 2016, a keďže sa tejto pracovnej zmeny nezúčastnil, porušil tým zavinenie, aspoň formou nedbanlivosti, svoju základnú povinnosť ako zamestnanca, čím z jeho strany došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Keďže žalobca nespochybňoval platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru tým, že by neboli splnené ďalšie mienky - formálne predpoklady vyžadované Zákonníkom práce na platné skončenie pracovného pomeru formou okamžitého skončenia, súd zameral svoju pozornosť na preskúmanie intenzity resp. závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, keď žalobca namietal v priebehu    konania, že miera porušenia pracovnej disciplíny z jeho strany nedosiahla taký stupeň, ktorý by odôvodňoval ukončenie pracovného pomeru formou okamžitého skončenia. Žalovaný zdôvodňoval túto formu skončenia pracovného pomeru tým, že žalobca zo svojej pracovnej pozície ako zmenový technik zodpovedal tak za majetok firmy - svojho zamestnávateľa, ktorý je v značnom rozsahu a tiež za bezpečnosť, či už ostatných zamestnancov, ako i tretích osôb a preto jeho neprítomnosť v práci mohla mať veľmi vážne následky. Súd nespochybňuje to, že aj jednorázová absencia v práci vo vzťahu k určitému typu pracovných pozícií môže mať výnimočne charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny, avšak súd je povinný v každej jednej veci skúmať konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu, pričom v súdenej veci mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcova neprítomnosť sa týkala tzv. zdvojenej zmeny, ktoré boli nariaďované, tak ako to zhodne uviedli v podstate všetci vypočutí svedkovia, len za účelom naplnenia fondu pracovného času, najmä jedného zo zmenových technikov tzv. záskokára, s tým, že bežne býval na pracovnej zmene vždy len jeden zmenový technik, pričom jedna osoba bola schopná v celom rozsahu zvládnuť povinnosti, ktoré mu vyplývali z jeho pracovného zaradenia a ktoré sa vyskytli v rámci pracovnej zmeny. Pri tzv. zdvojenej zmene, tak ako to uviedli vypočutí svedkovia - zmenoví technici, si svoje pracovné povinnosti rozdelili, prípadne jeden z nich vykonával práce, ktoré nestihli vykonať počas bežnej pracovnej zmeny napr. nejaké administratívne práce a pod.. Súd na základe toho dospel k záveru, že chod prevádzky resp. bezpečnosť prevádzky, ktorú mal na starosti zmenový technik vo vzťahu k výkonu jeho povinností pri zdvojenej zmene, nebola v podstate nijakým spôsobom ohrozená resp. narušená a v týchto intenciách súd posúdil závažnosť porušenia pracovnej disciplíny žalobcom jeho konaním, keď nebol prítomný na tzv. zdvojenej zmene, a tiež žalovaným tvrdené porušenie čl. 2 základných zásad Zákonníka práce. Súd má za to, že pokiaľ by sa žalobca resp. akýkoľvek iný zamestnanec žalovaného na danej pracovnej pozícii nedostavil na svoju bežnú pracovnú zmenu, mohla by byť (za istých okolností) východisková situácia odlišná. Za nepresvedčivú považoval súd argumentáciu žalovaného, že ukončenie pracovného pomeru so žalobcom formou výpovedi by nebolo dostatočné vzhľadom na možný pokles morálky a disciplíny ostatných zamestnancov, s tým, že žalovaný tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nešpecifikoval, ani nepreukázal. Naopak, pokiaľ by žalovaný považoval zotrvávanie žalobcu napr. počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa za neprípustné, toto je podľa názoru súdu v rozpore s priebehom vyšetrovania predmetnej udalosti, keď od momentu, kedy k tomuto porušeniu pracovnej disciplíny došlo resp. kedy sa o tom zamestnávateľ dozvedel do momentu, kedy mal byť so žalobcom ukončený pracovný pomer, ubehla doba jedného mesiaca. Súd dáva do pozornosti fakt, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočnou formou ukončenia pracovného pomeru, a preto súd pri posudzovaní závažnosti konania žalobcu zobral jedoznačne do úvahy aj fakt, že sa jednalo o jednu neospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu, pričom v konaní nebolo preukázané, že by sa takéto porušenie pracovnej disciplíny u žalobcu už zopakovalo predtým, hoci M. E. pri prešetrovaní tejto udalosti zamestnávateľom dňa 19.4.2016 uviedol, že sa nestalo prvýkrát, že pán G. Y. nenastúpil do práce, avšak už pri svojej výpovedi pred súdom toto svoje tvrdenie špecifikoval, že mu to len hovoril pán J. (poznámka súdu: zrejme bývalý zamestnanec žalovaného), s tým, že sa jednalo teda len o sprostredkovanú informáciu. Taktiež svedok E. H. uviedol, že má vedomosť, že asi 6-7 rokov dozadu mal žalobca podobný problém, keď nenastúpil na zmenu, s tým, že podľa jeho vedomostí sa to vtedy vyriešilo tým, že mu vedúci dal na ten deň dovolenku. Tieto skutočnosti však žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, keď aj tento svedok to mal opäť len ako sprostredkovanú informáciu, s tým, že k tomu neuviedol ani žiadne podrobnosti. Naopak v podstate všetci vypočutí svedkovia potvrdili vo vzťahu k profesným schopnostiam a zručnostiam žalobcu, že tento je odborník vo svojej oblasti a zaúčal aj svojich kolegov, ktorí nastúpili na túto pracovnú pozíciu. Ohľadne výkonu pracovných povinností žalobcu neboli u neho zistené žiadne pochybenia, nebolo preukázané, že by bol riešený zamestnávateľom za akýkoľvek iný disciplinárny delikt, a to počas celej 24 ročnej doby trvania pracovného pomeru u žalovaného. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že intenzita závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobcom bola zvýraznená tým, že nielen došlo na jeho strane k absencii na príslušnej pracovnej zmene, ale že naviac si prostredníctvom tretej osoby zabezpečil vykázanie svojej prítomnosti na pracovisku počas tejto pracovnej zmeny v elektronickom dochádzkovom systéme žalovaného, tým, že bol zaevidovaný riadne jeho príchod do zamestnania, ako i odchod zo zamestnania (na okraj súd len uvádza, že sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že v tejto časti by bolo ukončenie pracovného pomeru neplatné z dôvodu neurčitosti resp. nezrozumiteľnosti, keď podľa názoru súdu z kontextu celej situácie jednoznačne vyplýva, že takéto vykázanie prítomnosti na pracovisku nebolo vykonané osobne žalobcom, ale malo ním byť zabezpečené prostredníctvom tretej osoby), súd mal v konaní preukázané len svedeckou výpoveďou M. E., že ho pred nástupom na zmenu požiadal, aby mu vyznačil príchod na elektronickej karte s odôvodnením, že bude meškať. Svedok uviedol, že to urobil s odôvodnením, že si myslel, že    sa nič také nestanem, ak žalobca príde do práce neskôr a on mu len vyznačí príchod ako keby tam normálne bol od začiatku. Zostáva len v rovine špekulácií, či k takýmto situáciám dochádzalo opakovane aj u ostatných zamestnancov, čo by vysvetľovalo akúsi falošnú solidaritu medzi nimi podľa zásady „ty mne - ja tebe“. Každopádne však z vykonaného dokazovania nijakým spôsobom nevyplynulo a nebolo preukázané, že by žalobca požiadal pána M. E., resp. nejakého iného zamestnanca o to, aby mu vyznačil v dochádzkovom systéme aj odchod zo zamestnania, naopak bolo by to v rozpore s obsahom svedeckej výpovede pána E., ktorý tvrdil, že ho v priebehu pracovnej zmeny telefonicky kontaktoval žalobca, s tým, že už nepríde do práce vôbec a že si to bude riešiť s nadriadeným buď formou dovolenky alebo inak. Svedok M. E. teda nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo potom on požiadal zamestnanca M.. N. Z., ktorý preberal dennú zmenu 2.apríla, aby tento vyznačil žalobcovi odchod z pracovnej zmeny, čiže nanajvýš bolo v konaní preukázané, že žalobca požiadal svojho kolegu, aby mu vyznačil príchod do zamestnania skôr ako tam skutočne prišiel, s tým, že v tom čase ešte žalobca prezentoval svoju vôľu prísť do zamestnania, aj keď neskôr, s tým, že oneskorený príchod na pracovisko by rozhodne nemohol byť považovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny a aktívne konanie žalobcu ohľadne zaevidovania odchodu z predmetnej pracovnej zmeny preukázané v konaní nebolo. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že pokiaľ závažné porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v takom konaní žalobcu, že nenastúpil na zdvojenú nočnú pracovnú zmenu dňa 1.4.2016 od 18.00 hod., ktorá mala skončiť nasledujúci deň 2.4.2016 o 06.00 hod., s tým, že naviac svoju prítomnosť na pracovisku zabezpečil vykázaním v elektronickom dochádzkovom systéme slúžiacom na evidenciu dochádzky zamestnancov žalovaného prostredníctvom tretej osoby, nebola tým zo strany žalobcu tak závažne porušená pracovná disciplína, že by to odôvodňovalo ukončiť pracovný pomer so žalobcom formou okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré samotný Zákonník práce chápe ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, čiže takéto jednorázové konanie nemohlo byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, v dôsledku čoho súd vyhodnotil predmetné skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 2.5.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 6.5.2016, podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ako neplatné. Na záver súd ešte uvádza, že pri posudzovaní závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, aj v zmysle ustálenej súdnej praxe resp. právnej teórie, bol súd oprávnený prihliadnuť tak na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. Naopak súd má za to, že nemá byť viazaný definíciou pojmov závažné resp. menej závažné porušenie pracovnej disciplíny v internom predpise zamestnávateľa resp. v kolektívnej zmluve, či v pracovnej zmluve, keď podľa názoru súdu by v takomto prípade tieto boli v danej časti v rozpore so Zákonníkom práce, ktorý neobsahuje explicitný výpočet toho aké konanie sa má považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, čím je v ňom ponechaný priestor pre úvahu súdu.  9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.  Poučenie:  Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).  V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon    na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).  Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).  Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.   

Zvolenská teplárenská, a.s.

Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 10Cpr/2/2016 zo dňa 26.03.2017

Text