Zvolenská teplárenská, a.s.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208258
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716208258.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu:
G. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. L. XX, XXX XX I., štátny občan SR, zastúpený JUDr.
Borisom Čupkom, advokátom, so sídlom 9. mája 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50336177, proti
žalovanému: Zvolenská teplárenská a. s., so sídlom Lučenecká cesta 25, 961 50 Zvolen, IČO: 36052248,
zastúpený Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36856517, o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10Cpr/2/2016-122 zo dňa 27. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10Cpr/2/2016-122 zo dňa 27. 03. 2017 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným
žalobcovi listom zo dňa 02. 05. 2016, doručené žalobcovi dňa 06. 05. 2016, podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce je neplatné (prvý výrok).
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 4.7.2016 sa
žalobca domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného so
žalobcom je neplatné a zároveň, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 1.6.1992, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.12.1992, dohody o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 30.9.2002, dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.1.2005, dohody o
zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 5.12.2007, dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo
dňa 30.5.2008 a dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2009 nastúpil do pracovného
pomeru dňa 1.6.1992, keď v tom čase ako zamestnávateľ boli Stredoslovenské energetické závody š.p.,
Tepláreň Zvolen, pracoval na pozícii stroj.energ.zar.-obsluha D., zmenami pracovnej zmluvy dochádzalo
postupne k zmenám vo vzťahu k druhu práce, na strojník-kurič, resp. kurič-operátor a následne počnúc
dňom 1.2.2009 zmenový technik. Taktiež došlo k zmene ohľadne pracovného času zamestnanca. Ako
zamestnávateľ od roku 2002 je už uvádzaný žalovaný.

4. Z dokladu „Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 2.5.2016“ okresný súd zistil, že bolo
adresované žalovaným žalobcovi, z ktorého súd okrem iného zistil, že bol týmto so žalobcom okamžite



skončený pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka, z dôvodu, že závažne porušil
pracovnú disciplínu tým, že dňa 1.4.2016 podľa platného rozvrhu pracovných zmien na mesiac apríl
2016 bezdôvodne nenastúpil na druhú - nočnú pracovnú zmenu, ktorá mala začať o 18.00 hod. a končiť
nasledujúci deň 2.4.2016 o 06.00 hod. a naviac svoju prítomnosť na pracovisku vykázal v elektronickom
dochádzkovom systéme slúžiacom na evidenciu dochádzky zamestnancov spoločnosti zaevidovaním
riadneho príchodu do zamestnania 1.4.2016 o 17.44.05 hod. a riadneho odchodu zo zamestnania
ráno dňa 2.4.2016 o 06.14 hod., s tým, že bezdôvodné vymeškanie pracovnej zmeny je porušením
základných povinností zamestnanca v zmysle ustanovenia § 81 písm. b/ Zákonníka práce, s tým, že
tiež porušil článok II. druhú vetu Základných zásad Zákonníka práce, keďže je v rozpore s dobrými
mravmi za čas neprítomnosti na pracovisku vykázať svoju prítomnosť a tým očakávať za výkon práce
v dobe neprítomnosti mzdu s cieľom získať finančný prospech bez zodpovedajúceho plnenia na úkor
zamestnávateľa. Túto neúčasť v práci kvalifikovali ako neospravedlnené zameškanie práce - absenciu,
ktorá bola zamestnávateľom prerokovaná podľa § 144a ods. 6 Zákonníka práce s členmi ZV ZO ECHOZ
pri Zvolenská teplárenská a.s. dňa 29.4.2016, s tým, že zároveň za neospravedlnene zameškanú nočnú
pracovnú zmenu z 1. na 2.4.2016 mu krátili dovolenku o 2 dni v súlade s § 109 ods. 3 Zákonníka práce.
Taktiež bolo aj okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade s ustanovením § 74 Zákonníka práce
prerokované dňa 29.4.2016 s členmi ZV ZO ECHOZ pri Zvolenská teplárenská a.s.. Skutočnosti, ktoré
pri prešetrovaní uviedol na svoju obranu žalobca, nepovažovali za dostatočné na to, aby mohol zotrvať
v pracovnom pomere. Žalobca oznámil žalovanému, že predmetné okamžité skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné a zároveň v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce oznámil,
že trvá na ďalšom zamestnávaní.

5. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa § § 90 ods. 4, 9, § 81
najmä písm. b), § 59 ods. 1, § 68 ods. 1, 2, § 70, § 74, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce a dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

6. Medzi stranami sporu nebolo v konaní sporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného, s tým,
že v čase keď s ním žalovaný ukončil pracovný pomer pracoval žalobca na pracovnej pozícii zmenový
technik. Taktiež nebolo v konaní sporné, že žalobca neodpracoval nočnú zmenu dňa 1.4.2016, ktorá
mala trvať od 18.00 hod. 1.4.2016 do 06.00 hod. 2.4.2016. Vykonaným dokazovaním súd považoval za
preukázané, že žalovaný, pokiaľ ide o rozpis pracovných zmien pre zmenových technikov na mesiac
apríl 2017, si splnil tak svoju zákonnú povinnosť, ako i povinnosť vyplývajúcu mu z kolektívnej zmluvy
pre rok 2016, keď rozpis bol oznámený zamestnancom týždeň vopred na nasledujúci mesiac. Ani jeden
zo zamestnancov žalovaného pri svojich svedeckých výpovediach nepotvrdil, že by sa niekedy stalo, že
by v prípade zmeny pracovných zmien sa o tom príslušný zamestnanec nedozvedel a z toho dôvodu
by nenastúpil na pracovnú zmenu. Navyše svedok M. E., na výslovnú otázku súdu, či došlo k nejakej
zmene oproti tomu, čo mali zaznamenané v tom tzv. definitívnom rozpise služieb, pokiaľ sa jedná o
predmetnú pracovnú zmenu, ktorá mala byť ako nočná zmena od 1.apríla 2016, uviedol, že k zmene
nedošlo a podľa rozpisu mal mať on nočnú zmenu 1.4., ktorá mala byť tzv. zdvojenou zmenou a túto mal
mať s pánom G. Y.. Žalobca nepreukázal tvrdenie, že došlo k zmene zmeny (nočná zmena od 1.apríla
2016) oproti pôvodnému rozpisu.

7. Okresný súd vzhľadom na zistený skutkový stav vychádzal z toho, že žalobca mal vedomosť o tom, že
podľa aktuálneho rozpisu pracovných zmien mal naplánovanú nočnú zmenu na 1.apríla 2016, a keďže
sa tejto pracovnej zmeny nezúčastnil porušil tým zavinene svoju základnú povinnosť ako zamestnanca,
čím z jeho strany došlo k porušeniu pracovnej disciplíny.

8. Keďže žalobca nespochybňoval platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru tým, že by
neboli splnené ďalšie mienky - formálne predpoklady vyžadované Zákonníkom práce na platné
skončenie pracovného pomeru formou okamžitého skončenia, okresný súd zameral svoju pozornosť na
preskúmanie intenzity resp. závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, keď žalobca namietal
v priebehu konania, že miera porušenia pracovnej disciplíny z jeho strany nedosiahla taký stupeň, ktorý
by odôvodňoval ukončenie pracovného pomeru formou okamžitého skončenia. Žalovaný zdôvodňoval
túto formu skončenia pracovného pomeru tým, že žalobca zo svojej pracovnej pozície ako zmenový
technik zodpovedal tak za majetok firmy - svojho zamestnávateľa, ktorý je v značnom rozsahu a tiež
za bezpečnosť, či už ostatných zamestnancov, ako i tretích osôb a preto jeho neprítomnosť v práci
mohla mať veľmi vážne následky. Okresný súd nespochybnil to, že aj jednorazová absencia v práci
vo vzťahu k určitému typu pracovných pozícií môže mať výnimočne charakter závažného porušenia



pracovnej disciplíny, avšak súd je povinný v každej jednej veci skúmať konkrétne okolnosti toho ktorého
prípadu, pričom v súdenej veci mal z vykonaného dokazovania okresný súd preukázané, že žalobcova
neprítomnosť sa týkala tzv. zdvojenej zmeny, ktoré boli nariaďované, len za účelom naplnenia fondu
pracovného času, najmä jedného zo zmenových technikov tzv. záskokára, s tým, že bežne býval
na pracovnej zmene vždy len jeden zmenový technik, pričom jedna osoba bola schopná v celom
rozsahu zvládnuť povinnosti, ktoré mu vyplývali z jeho pracovného zaradenia a ktoré sa vyskytli v rámci
pracovnej zmeny. Na základe toho dospel k záveru, že chod prevádzky resp. bezpečnosť prevádzky,
ktorú mal na starosti zmenový technik vo vzťahu k výkonu jeho povinností pri zdvojenej zmene,
nebola v podstate nijakým spôsobom ohrozená resp. narušená a v týchto intenciách posúdil závažnosť
porušenia pracovnej disciplíny žalobcom jeho konaním, keď nebol prítomný na tzv. zdvojenej zmene,
a tiež žalovaným tvrdené porušenie čl. 2 základných zásad Zákonníka práce. Súd má za to, že pokiaľ
by sa žalobca resp. akýkoľvek iný zamestnanec žalovaného na danej pracovnej pozícii nedostavil na
svoju bežnú pracovnú zmenu, mohla by byť (za istých okolností) východisková situácia odlišná. Za
nepresvedčivú považoval okresný súd argumentáciu žalovaného, že ukončenie pracovného pomeru
so žalobcom formou výpovedi by nebolo dostatočné vzhľadom na možný pokles morálky a disciplíny
ostatných zamestnancov, s tým, že žalovaný tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nešpecifikoval, ani
nepreukázal.

9. Okresný súd uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočnou formou ukončenia
pracovného pomeru, a preto súd pri posudzovaní závažnosti konania žalobcu zobral jednoznačne
do úvahy aj fakt, že sa jednalo o jednu neospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu, pričom v
konaní nebolo preukázané, že by sa takéto porušenie pracovnej disciplíny u žalobcu už zopakovalo
predtým, hoci A. E. pri prešetrovaní tejto udalosti zamestnávateľom dňa 19.4.2016 uviedol, že sa nestalo
prvýkrát, že pán G. Y. nenastúpil do práce, avšak už pri svojej výpovedi pred súdom toto svoje tvrdenie
špecifikoval, že mu to len hovoril pán J., jednalo sa teda len o sprostredkovanú informáciu. Taktiež svedok
E. H. uviedol, že má vedomosť, že asi 6-7 rokov dozadu mal žalobca podobný problém, keď nenastúpil na
zmenu, s tým, že podľa jeho vedomostí sa to vtedy vyriešilo tým, že mu vedúci dal na ten deň dovolenku.
Tieto skutočnosti však žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, keď aj tento svedok to mal opäť len
ako sprostredkovanú informáciu, s tým, že k tomu neuviedol ani žiadne podrobnosti. V podstate všetci
vypočutí svedkovia potvrdili vo vzťahu k profesným schopnostiam a zručnostiam žalobcu, že tento je
odborník vo svojej oblasti a zaúčal aj svojich kolegov, ktorí nastúpili na túto pracovnú pozíciu. Ohľadne
výkonu pracovných povinností žalobcu neboli u neho zistené žiadne pochybenia, nebolo preukázané,
že by bol riešený zamestnávateľom za akýkoľvek iný disciplinárny delikt, a to počas celej 24 ročnej doby
trvania pracovného pomeru u žalovaného.

10. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že intenzita závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobcom
bola zvýraznená tým, že nielen došlo na jeho strane k absencii na príslušnej pracovnej zmene, ale že
naviac si prostredníctvom tretej osoby zabezpečil vykázanie svojej prítomnosti na pracovisku počas tejto
pracovnej zmeny v elektronickom dochádzkovom systéme žalovaného, tým, že bol zaevidovaný riadne
jeho príchod do zamestnania, ako i odchod zo zamestnania, okresný súd mal v konaní preukázané
len svedeckou výpoveďou M. E., že ho pred nástupom na zmenu požiadal žalobca, aby mu vyznačil
príchod na elektronickej karte s odôvodnením, že bude meškať. Svedok uviedol, že to urobil s dôvodu,
že si myslel, že sa nič také nestanem, ak žalobca príde do práce neskôr a on mu len vyznačí príchod
ako keby tam normálne bol od začiatku. Z vykonaného dokazovania nijakým spôsobom nevyplynulo
a nebolo preukázané, že by žalobca požiadal pána M. E., resp. nejakého iného zamestnanca o to,
aby mu vyznačil v dochádzkovom systéme aj odchod zo zamestnania, naopak bolo by to v rozpore
s obsahom svedeckej výpovede pána E., ktorý tvrdil, že ho v priebehu pracovnej zmeny telefonicky
kontaktoval žalobca, s tým, že už nepríde do práce vôbec a že si to bude riešiť s nadriadeným buď
formou dovolenky alebo inak. V konaní bolo preukázané, že žalobca požiadal svojho kolegu, aby mu
vyznačil príchod do zamestnania skôr ako tam skutočne prišiel, s tým, že v tom čase ešte žalobca
prezentoval svoju vôľu prísť do zamestnania. Okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ závažné porušenie
pracovnej disciplíny malo spočívať v takom konaní žalobcu, že nenastúpil na zdvojenú nočnú pracovnú
zmenu dňa 1.4.2016 od 18.00 hod., ktorá mala skončiť nasledujúci deň 2.4.2016 o 06.00 hod., s tým, že
naviac svoju prítomnosť na pracovisku zabezpečil vykázaním v elektronickom dochádzkovom systéme
slúžiacom na evidenciu dochádzky zamestnancov žalovaného prostredníctvom tretej osoby, nebola tým
zo strany žalobcu tak závažne porušená pracovná disciplína, že by to odôvodňovalo ukončiť pracovný
pomer so žalobcom formou okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré samotný Zákonník práce
chápe ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, čiže takéto jednorazové konanie nemohlo



byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, v dôsledku čoho okresný súd vyhodnotil
predmetné skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 2.5.2016, ktoré
bolo žalobcovi doručené dňa 6.5.2016, podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ako neplatné. Pri
posudzovaní závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, súd bol oprávnený prihliadnuť tak na
osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na
dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na
spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej
disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu
a pod. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nie je viazaný definíciou pojmov závažné resp. menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny v internom predpise zamestnávateľa resp. v kolektívnej zmluve,
či v pracovnej zmluve, keď podľa názoru okresného súdu by v takomto prípade tieto boli v danej časti v
rozpore so Zákonníkom práce, ktorý neobsahuje explicitný výpočet toho aké konanie sa má považovať
za závažné porušenie pracovnej disciplíny, čím je v ňom ponechaný priestor pre úvahu súdu.

11. O trovách konania rozhodol okresný súd v súlade s § 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2 CSP, tak, že nakoľko
bol žalobca v celom rozsahu úspešný v konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku.

12. Proti rozsudku v súlade s § 355 CSP v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal odvolanie žalovaný.
Navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania, resp.
rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. h), f), d) b) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Odvolateľ uviedol, že žalobca sa nezúčastnil pracovnej zmeny úmyselne, kontaktoval svojho kolegu
pána E., aby mu účasť na zmene zaevidoval. Nejednalo sa teda o nedbanlivosť. Súd prvej inštancie
nevyhodnotil konanie žalovaného komplexne, žalobca nenastúpil na plánovanú nočnú pracovnú
zmenu a zároveň si za čas neprítomnosti na pracovisku zabezpečil vykázanie svojej prítomnosti v
elektronickom dochádzkovom systéme žalovaného, išlo o také závažné porušenie pracovnej disciplíny,
ktoré naplnilo definičné kritériá pre okamžité skončenie pracovného pomeru, má za to, že súd dospel
k nesprávnemu právnemu záveru. Nemožno posudzovať konanie žalobcu oddelene tak, že išlo „iba
o jednu neospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu“ ako to hodnotí súd prvej inštancie, ale išlo o
porušenie čl. 2 základných zásad Zákonníka práce a to tým konaním, že jedna absencia v práci v spojení
s neoprávneným (podvodným) zabezpečením vykázania svojej neprítomnosti na pracovisku, napĺňa
intenzitu (závažnosť) konania žalobcu odôvodňujúceho ukončenie pracovného pomeru okamžitým
skončením. Je pravda, že tento inštitút je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, avšak
aj tento prípad je výnimočný. Žalobca svojim závažným konaním nedal inú možnosť žalovanému.

14. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie neprihliadol, resp. pri hodnotení dostatočne nezohľadnil
skutočnosti:
a) že zástupcovia zamestnancov u žalovaného prerokovali okamžité skončenie a nemali k nemu žiadne
výhrady,
b) vyjadrenie dvoch nezávislých svedkov v konaní (p. E. a p. H.), že obdobná situácia u žalobcu
nastala už v minulosti, teda že nešlo o takéto konanie u žalobcu po prvýkrát. Svedok H. vypovedal „viem,
ale že pár rokov dozadu, možno 6-7 mal žalobca takýto podobný problém, že nenastúpil na zmenu“,
pričom súd túto informáciu vyhodnotil ako sprostredkovanú. Možno teda predpokladať, že sa jednalo o
pravdivú informáciu, na čo mal súd prvej inštancie prihliadnuť. A teda existovala dôvodná obava z toho,
že žalobca by mohol v takomto konaní aj pokračovať, keby to žalovaný nezistil,
c) poukázal na vplyv konania žalobcu v kontexte s udržaním pracovnej morálky ostatných zamestnancov.
Nie je vhodné pri tak intenzívnom porušení pracovnej disciplíny, nechať zamestnanca naďalej
zamestnaného ako keby sa nič nestalo, resp. ako keby porušil pracovnú disciplínu menej závažným
spôsobom. Malo by to negatívny vplyv aj na pracovnú disciplínu ostatných zamestnancov. Nemožno
vylúčiť, že po vzore žalobcu by sa aj iní zamestnanci pracujúci v zdvojených zmenách mohli dopustiť
rovnakého alebo obdobného konania, čo by bolo z pohľadu žalovaného neakceptovateľné. Aký



výchovný efekt pre ostatných zamestnancov by predsa malo konanie žalovaného, ktorý by za takéto
podvodné konanie žalobcu napr. žalobcu iba napomenul s výstrahou možného ukončenia pracovného
pomeru výpoveďou, alebo by mu mal dal výpoveď, pričom pri výpovedi podľa ust. § 63 ods. 1
písm. e) Zákonníka práce sú dané dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ súd
nevyhodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny za takú, „ktorá nedosiahla taký stupeň, ktorý by
odôvodňoval ukončenie pracovného pomeru formou okamžitého skončenia“ potom vlastne žalovaný
nemohol so žalobcom skončiť pracovný pomer ani výpoveďou, ktorá prichádza do úvahy iba z jedného
dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, a teda v podstate by mohol dať žalovanému
len písomné upozornenie na možnosť výpovede. Zákon nenúti a nemôže nútiť žalovaného, aby v
takýchto prípadoch naďalej žalobcu zamestnával a tým sa vystavil do pozície možného ďalšieho
ohrozenia, formou prípadnej ďalšej škody a znižovania morálky a pracovnej disciplíny ostatných
zamestnancov. Konanie žalobcu je možné porovnať s okamžitým skončením pracovného pomeru
v súvislosti s požívaním alkoholu na pracovisku, nepodrobenia sa skúške na alkohol, odmietnutie
vyšetrenia alkoholu, zavinené porušenie bezpečnostných predpisov, krádeže, sprenevery, krátkodobej
či dlhodobej absencie zamestnanca (zavinenej), nedovoleného používania služobného motorového
vozidla na súkromné účely, krádeže pohonných hmôt, výkonu práce pre seba a iné osoby počas
pracovnej doby, nerešpektovanie príkazov zamestnávateľa, urážky a hrubé osočovanie, výkonu činnosti
zamestnanca konkurenčného charakteru bez súhlasu zamestnávateľa, alebo napriek jeho zákazu
a pod. Žalovaný nevidí rozdiel v prípadoch porušenia pracovnej disciplíny pri príchode do práce
pod vplyvom alkoholu a úmyselnej neospravedlnenej absencie spojenej s neoprávneným vykázaním
prítomnosti v práci za účelom spôsobenia škody zamestnávateľovi.

15. Odvolateľ nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že tvrdenie žalovaného o neprípustnosti
zotrvania žalobcu u zamestnávateľa počas výpovednej doby je v rozpore s priebehom vyšetrovania
predmetnej udalosti, keď od momentu, kedy k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, resp. kedy sa o tom
zamestnávateľ dozvedel do momentu, kedy mal byť so žalobcom ukončený pracovný pomer, ubehla
doba jedného mesiaca. Dňa 11. 04. 2016 bol o udalosti informovaný priamy nadriadený žalobcu p.
Petrinec, žalobca bol od 04. 04. 2016 do 22. 04. 2016 dočasne PN, výsluch žalobcu sa konal dňa 27.
04. 2016, po vykonaní celého šetrenia doručil žalobcovi skončenie pracovného pomeru. Výpovedná
lehota v prípade žalobcu v prípade výpovede by skončila 02. 08. 2016, ak by žalobca nebol PN, preto
žalovaný má za to, že nebolo spravodlivé, správne ani žiaduce, aby žalovaný žalobcu zamestnával i
počas výpovednej doby.

16. Odvolateľ tiež nesúhlasil so záverom súdu, že nebolo preukázané, že by žalobca požiadal pána
M. E., resp. nejakého iného zamestnanca o to, aby mu vyznačil v dochádzkovom systéme aj odchod
zo zamestnania. Uvedené by bolo v rozpore s obsahom výpovede pána E.. V danom prípade ide o
mylný výklad výpovede svedka E. a posúdenia priebehu celej udalosti súdom. Odvolateľ mal za to,
že z výpovede pána E. na pojednávaní je jednoznačné, že žalobca žiadal svedka E. o vyznačenie
celej zmeny žalobcu, t. j. príchodu aj odchodu. Podľa odvolateľa komunikácia pána E. a pána Z. dňa
01. 04. 2016 sa netýkala zaevidovania príchodu žalobcu do práce, ktorý bol už zaevidovaný pánom
E., ale logicky a gramaticky sa jednalo o odchod z práce, kedy pán E. povedal pánovi Z., že ho o to
požiadal žalobca a že on mu to už neoznačí a nech mu to označí pán Z.. Z výpovedí svedka E. a Z.
vyplýva, že žalobca požiadal o zaevidovanie celej svojej zmeny (príchodu aj odchodu). Svedok E. aj Z.
jednoznačne používali „odchod“ a „zmena“ a nie „príchod“. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o
výpovedi pána E., týkajúcej sa zaevidovania celej zmeny (príchodu aj odchodu) mohol položiť svedkovi
na ozrejmenie ďalšie otázky. Dôležité je to, ako svedok vypovedal, že nakoniec konal na výslovný
pokyn žalobcu. Súd prvej inštancie sa však s tým nevysporiadal, teda nesprávne vyhodnotil skutkový
stav, čím porušil zásadu spravodlivého procesu. Skutočnosť, že v prípade nočnej zmeny dňa 01. 04.
2015 sa jednalo o tzv. zdvojenú zmenu nemohlo mať za následok, že neprítomnosť žalobcu na takejto
plánovanej zmene má diametrálne odlišný efekt na intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ako keby
zmena nebola zdvojená. Účasť pracovníkov na zmene nie je zbytočná a nie sú v práci len bezdôvodne,
a aj keď sa týmto spôsobom napĺňa ich fond pracovného času, počas prítomnosti na zdvojenej zmene
vykonávajú riadne svoje pracovné činnosti. Ide o veľmi dôležitú a zodpovednú pracovnú pozíciu, jednu
z najdôležitejších, lebo pracovník má zodpovednosť za celkový chod teplárne. Prístup žalobcu k plneniu
pracovných povinností preto považuje a možno ho označiť za ľahostajný, nezodpovedný, a to nie len
voči ostatným zamestnancom, ale aj ostatným obyvateľom mesta Zvolen. Neprítomnosť žalobcu na
pracovnej zmene bez informovania žalovaného mohla mať vážne následky vzhľadom na povahu činnosti
žalovaného ako dodávateľa tepla pre celé okolie mesta Zvolen.



17. Odvolateľ tiež poukázal na to, že žalobca v spore uviedol množstvo nepravdivých, účelových a
až absurdných tvrdení, tvrdil skutočnosti, ktoré sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ponechal
čipovú kartu na pracovisku, čím si s najväčšou pravdepodobnosťou vytváral priestor na neoprávnené
zaevidovanie príchodov a odchodov na pracovisko. Takto nepostupoval ani jeden zo zmenových
technikov, ktorý vypovedal v konaní, pričom doslova poukázali na povinnosť mať čipovú kartu pri sebe
a prípadnú pokutu zo strany zamestnávateľa v prípade jej straty. Žalobca podal podnet na inšpektorát
práce v Banskej Bystrici, tiež trestné oznámenie na odcudzenie a neoprávnené manipulovanie s čipovou
kartou, teda sa snažil vytvoriť o svojej osobe obraz nevinného a čestného zamestnanca, ktorému sa
prihodila neprávosť a to len z dôvodu, aby bol v konaní úspešný. Uvedené konanie možno označiť za
absolútne morálne a spoločensky neakceptovateľné, preto súd prvej inštancie mal na toto prihliadnuť
pri rozhodovaní a zohľadniť to. Toto však odignoroval. Podanie úmyselného nepravdivého trestného
oznámenia žalobcom je podľa žalovaného dokonca na hrane trestného činu krivého obvinenia.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal
na rozhodnutie NS SR 5Cdo/17/2011, 5Cdo/74/2008 zo dňa 29. 09. 2009. Dokazovaním z výpovedí
svedkov vyšlo najavo, že prítomnosť v dochádzkovom systéme si nevyznačil žalobca, ako to tvrdí
žalovaný, ale iní zamestnanci žalovaného, z vykonaného dokazovania vyplýva, že k označeniu
jeho čipovej karty došlo na základe konania svedka pána Y., ktorý následne pána Z. požiadal o
jeho odznačenie. Dôvod uvedený v skončení pracovného pomeru dáva žalovanému pomerne široké
možnosti dodatočne tento dôvod skončenia pracovného pomeru zmeniť, prispôsobovať a dopĺňať podľa
dôkaznej situácie, ktorá môže nastať. Bolo preukázané, že si príkladne plnil pracovné povinnosti po celú
dobu jeho pracovného pomeru, t. j. 24 rokov bez akéhokoľvek disciplinárneho prečinu, čo zobral súd
prvej inštancie za skutočnosť zásadného významu. Žalovanému nespôsobil žiadnu škodu, to nebolo ani
preukázané.

19. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na to, že jeho vyjadrenie je vzájomne
rozporné. Z citovanej právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/17/2011 vyplýva, že záver v
ňom uvedený nemožno zovšeobecniť a paušalizovať na všetky prípady. Doterajší postoj k plneniu
pracovných povinností zamestnancom je len jedným z možných kritérií hodnotenia intenzity porušenia
pracovnej disciplíny a nie jediným nosným kritériom. Žalovaný postupoval pri posúdení konania žalobcu
komplexne. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/160/1999, 1Cdo/39/1998. Škoda mu je
spôsobená formou uhradenej mzdy zamestnancovi.

20. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

21. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

22. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania odvolací súd preskúmal
vec len v danom rozsahu. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom
okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. V
celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia, nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých
rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre
rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, rozobral v odôvodnení rozhodnutia. S týmito dôvodmi
sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd bol vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia koherentný, premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne.



25. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

26. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktorým mal skončiť žalovaný pracovný pomer so žalobcom. Okamžité skončenie pracovného
pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi
tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Platnosť právnych úkonov (vrátane
pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so
zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. K splneniu hmotnoprávnej podmienky
platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník
vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný
pomer okamžite končí.

27. K samotnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom uvedenému v okamžitom skončení
pracovného pomeru odvolací súd uvádza, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k
základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/
Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami
§ 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného
vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod
na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných
povinností zo strany zamestnanca zavinené a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník
práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej
disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity
(závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď
z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou
Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu
zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní
vychádzať. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám
s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom
na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec
dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň
porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný
žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci
a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní
o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie
intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba
zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia
pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Z uvedeného
vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako
zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie
svojho zamestnanca. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa
dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa
§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu
nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v
kratšej, inokedy v dlhšej dobe.

28. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov. Dôkazy vyhodnotil súd
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd
prvej inštancie správne vec posúdil, keď na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového
stavu dospel k záveru, že žalobca porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, avšak
jeho konanie nedosiahlo po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia
pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie sa vysporiadal v odôvodnení aj s právne relevantnými
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní.



29. Vzhľadom k odvolacím dôvodom odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie uzavrel, že
žalobca sa nezúčastnil - neodpracoval nočnú pracovnú zmenu dňa 1.4.2016, ktorá mala trvať od
18.00 hod. 1.4.2016 do 06.00 hod. 2.4.2016, čím porušil zavinene svoju základnú povinnosť ako
zamestnanca, čím došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Okresný súd zohľadňoval pri okamžitom
skončení pracovného pomeru výnimočnú formu ukončenia pracovného pomeru, správne skúmal
intenzity resp. závažnosť porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, keď žalobca namietal v priebehu
konania, že miera porušenia pracovnej disciplíny z jeho strany nedosiahla taký stupeň, ktorý by
odôvodňoval ukončenie pracovného pomeru formou okamžitého skončenia. Pri posudzovaní závažnosti
porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, aj v zmysle právnej teórie správne okresný súd prihliadol tak
na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh,
na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na
spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej
disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu
a pod.. Okresný súd nespochybnil to, že aj jednorazová absencia v práci vo vzťahu k určitému typu
pracovných pozícií môže mať výnimočne charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny, avšak
skúmal konkrétne okolnosti prípadu, pričom v súdenej veci mal z vykonaného dokazovania preukázané,
že žalobcova neprítomnosť sa týkala tzv. zdvojenej zmeny, ktoré boli nariaďované, len za účelom
naplnenia fondu pracovného času, bežne býval na pracovnej zmene vždy len jeden zmenový technik,
pričom jedna osoba bola schopná v celom rozsahu zvládnuť povinnosti, ktoré mu vyplývali z jeho
pracovného zaradenia a ktoré sa vyskytli v rámci pracovnej zmeny a dospel k záveru, že chod prevádzky
resp. bezpečnosť prevádzky, ktorú mal na starosti zmenový technik (žalobca) vo vzťahu k výkonu jeho
povinností pri zdvojenej zmene, nebola v podstate nijakým spôsobom ohrozená resp. narušená (bežne
je prevádzka zabezpečená jedným technikom) . Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že žalovaný
nepreukázal, že ukončenie pracovného pomeru so žalobcom formou výpovedi by nebolo dostatočné
vzhľadom na možný pokles morálky a disciplíny ostatných zamestnancov (dôkazné bremeno tohto
tvrdenia bolo na žalobcovi). Pri posudzovaní závažnosti konania žalobcu zobral okresný súd do úvahy
aj fakt, že sa jednalo o jednu neospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu, pričom v konaní nebolo
preukázané, že by sa takéto porušenie pracovnej disciplíny u žalobcu už zopakovalo predtým. Žalovaný,
na ktorom bolo dôkazné bremeno nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobca obdobným spôsobom už
porušil pracovnú disciplínu, výpovede svedkov (p. E. a p. H.) okresný súd správne vyhodnotil, tak že
nimi nebolo preukázané rovnaké porušenie pracovnej disciplíny, svedok E. uvádzal len sprostredkovanú
informáciu, svedok E. H. uviedol len, že má vedomosť (teda nie že vie a „potvrdzuje“), že asi 6-7 rokov
dozadu mal žalobca podobný problém, keď nenastúpil na zmenu, s tým, že podľa jeho vedomostí sa
to vtedy vyriešilo tým, že mu vedúci dal na ten deň dovolenku, nič konkrétnejšieho svedok neuviedol, z
uvedenej formulácie výpovede svedka teda možno vyvodiť záver, tak ako to zhodnotil správne okresný
súd, že ide o sprostredkovanú informáciu. Ani v skutkovom opísaní dôvodov, skončenia pracovného
pomeru sa neuvádza, že by došlo k uvedenému konaniu žalobcu v minulosti. Tvrdenie žalobcu v
odvolaní, že existovala dôvodná obava z toho, že žalobca by mohol v takom konaní aj pokračovať, keby
to žalovaný nezistil je potom len v rovine nepreukázanej úvahy.

30. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nevyhodnotil konanie žalovaného
komplexne, pretože žalobca nenastúpil na plánovanú nočnú pracovnú zmenu a zároveň si za čas
neprítomnosti na pracovisku zabezpečil vykázanie svojej prítomnosti v elektronickom dochádzkovom
systéme žalovaného, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie posudzoval aj uvedené tvrdenie
žalovaného (čl. 24 odôvodnenia) a dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca
osobne, resp. prostredníctvom tretej osoby zabezpečil vykázanie svojej prítomnosti počas zmeny.
Uvedené jednoznačne vyplýva z výpovede svedka M. E. (č.l. 8 zápisnice zo dňa 30.01.2017), ktorý
uviedol, že žalobca mu volal pred nástupom na zmenu, že bude meškať, požiadal ho, aby mu označil
príchod, asi o 20.00 hod (počas zmeny) ho kontaktoval telefonicky žalobca, ktorý povedal, že už nepríde
vôbec, že si to dohodne s vedúcim, že si vybaví nejaké voľno alebo dovolenku - z uvedeného vyplýva,
že okresný súd správne vyhodnotil svedecké výpovede, nebolo preukázané, že by žalobca dal niekomu
pokyn vyznačiť v dochádzkovom systéme jeho odchod zo zmeny, tak ako to tvrdí žalovaný.

31. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, keď uviedol, že nespochybňuje to,
že aj jednorazová absencia v práci vo vzťahu k určitému typu pracovných pozícií môže mať výnimočne
charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny, avšak mal preukázané, že žalobcova neprítomnosť
sa týkala tzv. zdvojenej zmeny (prítomnosť dvoch technikov na zmene), ktoré boli nariaďované, za
účelom naplnenia fondu pracovného času, s tým, že bežne býval na pracovnej zmene vždy len jeden



zmenový technik, pričom jedna osoba bola schopná v celom rozsahu zvládnuť povinnosti, ktoré mu
vyplývali z jeho pracovného zaradenia a ktoré sa vyskytli v rámci pracovnej zmeny, chod prevádzky
resp. bezpečnosť prevádzky, nebol ohrozený resp. narušený a v týchto intenciách správne posudzoval
závažnosť porušenia pracovnej disciplíny a mal za to, že pokiaľ by sa žalobca nedostavil na svoju bežnú
pracovnú zmenu, išlo by o odlišnú situáciu.

32. Správne súd prvej inštancie pri skúmaní intenzity porušenia pracovných povinností prihliadal k
profesným schopnostiam a zručnostiam žalobcu, tento je odborník vo svojej oblasti a zaúčal aj svojich
kolegov, ktorí nastúpili na túto pracovnú pozíciu. Ohľadne výkonu pracovných povinností žalobcu neboli
u neho zistené žiadne pochybenia, nebolo preukázané, že by bol riešený zamestnávateľom za akýkoľvek
iný disciplinárny delikt, a to počas celej 24 ročnej doby trvania pracovného pomeru u žalovaného.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že intenzita porušenia pracovnej disciplíny
žalobcom po posúdení, všetkých konkrétnych okolností nie je takým závažným porušením pracovnej
disciplíny, ktorá by mala za následok výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, akým je
okamžité skončenie pracovného pomeru.

33. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktoré by mali za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správne a to aj v závislom výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa
správneho ustanovenia zákona a správne ho vyložil (§ 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2 CSP).

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu vzniklo proti žalovanému právo
na náhradu trov odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).