SYNTETIKA, s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/564/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6104115264
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6104115264.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PENIAK, s.r.o., so sídlom J. Chalupku 12,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 302, právne zast.: Mgr. Miroslav Hončár, advokát, Perličková 26,
826 01 Bratislava, proti povinnému: B. M., D.. XX. XX. XXXX, H. N. XX. V. XXX/XX, XXX XX G., Š. P.
Z., podnikajúci pod obchodným menom Gustáv Júda, s miestom výkonu činnosti 29. augusta 621/16,
963 01 Krupina, IČO: 33 762 481, na vymoženie pohľadávky vo výške 695,67 Eur (20 957,80 Sk) s
príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad Banská
Bystrica, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 71/04, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 250,07 Eur a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
695,67 Eur (20 957,80 Sk) s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
- rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/236/03 zo dňa 15. 03. 2004.

Poverením č. 5601 006174 * zo dňa 17. 05. 2004 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Národná
6 (t.č. Kollárova 39), 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 71/04.

Súdny exekútor dňa 13. 11. 2014 osobne podal tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň so v podaní uplatnil a
vyúčtoval trovy exekúcie a predložil exekučný spis EX 71/04.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonať exekúciu až udelením poverenia
súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Súd zo súdneho spisu a z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 71/04 mal preukázané,
že u povinného bola niekoľko krát z odstupom času vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a



pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia
majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zisťoval v priebehu exekúcie niekoľko krát
účty povinného, majetok povinného súčinnosťou Sociálnej poisťovne, vyhľadávaním prostredníctvom
internetovej stránky Katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
Všetky predmetné lustrácie boli s negatívnym výsledkom. Súdny exekútor okrem iného zistil, že povinný
nie je ani v súčasnosti poberateľom žiadnej dávky a má vysoké dlhy voči daňovému úradu, sociálnej
poisťovni a tiež zdravotnej poisťovni. Z lustrácie motorových vozidiel bolo zistené, že povinný je držiteľom
(nie vlastníkom) viacerých motorových vozidiel, ktoré sú predmetom iných skorších exekúcií. Vzhľadom
na vek, technický stav a hodnotu motorových vozidiel nie je predpoklad uspokojenia z ich predaja. Ďalej
bolo zistené, že voči povinnému je vedených celkovo 11 exekučných konaní na OS Zvolen a celkovo 9
exekučných konaní na OS Banská Bystrica. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať
ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a
to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti a účelnosti.

Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 378,05 Eur, z toho odmena vo výške 209,50 Eur,
odmena exekútora podľa § 21 vyhlášky 1,98 Eur, náhrada za stratu času 6,60 Eur, náhrada hotových
výdavkov 96,96 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 63,01 Eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.



Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa §
14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil
aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64
Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou
sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm.
a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú
jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o
úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkony "prevzatie
návrhu + založenie spisu" (30 min.) a "vypracovanie a zaslanie zmlúv na podpis opr." (30 min.), čo je
nevyhnutne zahrnuté pod úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd súdnemu exekútorovi
neuznal odmenu za úkon exekučnej činnosti "vyúčtovanie trov ex." (1 hod.), keďže uvedený úkon nie je
úkonom súdneho exekútora, ktorý smeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani s ním priamo
nesúvisí (viď právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE/304/2011
zo dňa 23. 11. 2011). Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena
za výkon exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že
súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť
vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu
105 min., ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm.
a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré
nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Prihliadnuc na charakter úkonu, spôsob jeho vykonania,
rozsah exekúcie, ako aj na poznatky súdu získané z vyúčtovania trov inými súdnymi exekútormi, súd
priznal súdnemu exekútorovi za úkon "štúdium spisu + správa o stave exekúcie" zo dňa 31. 01. 2014 len
30 min a za úkony "zrušenie blokácie účtu" zo dňa 09. 07. 2014 a 28. 08. 2014 len 2 x 10 min (nakoľko ide
o úkon rutinný, v každej exekúcií sa opakujúci a jednoduchý na spracovanie). Súd nepriznal súdnemu
exekútorovi vyúčtovanú časovú odmenu za výkon exekúcie - návšteva povinného zo dňa 23. 08. 2004
v trvaní 30 min a ani časovú odmenu za výkon exekúcie - návšteva povinného zo dňa 05. 05. 2006 v
trvaní 120 min. Súdnemu exekútorovi patria za vykonané pracovné cesty podľa § 22 ods. 2 vyhlášky
cestovné náhrady a podľa § 23 ods. 1a 2 vyhlášky náhrada za stratu času.

Celkový počet začatých hodín tak súd po spočítaní minút znížil na 105 minút, t. j 2 začaté hodiny x 6,64
Eur, t.j. 13,28 Eur, viď právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 14 CoE
50/2008 - pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na
exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri
výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých
úkonov.

Súd pri priznávaní odmeny súdnemu exekútorovi postupoval tak, že mu neuznal odmenu za 1 x
doručenie príkazu na začatie exekúcie a 2 x doručenie exekučného príkazu. Ustanovenie § 15 ods. 1
vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch
podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného,
platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že
do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a
doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy,
upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine
sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len
prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na
začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe
exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí
odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje.
Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi 39 úkonov za 3,32 Eur t.j. 129,48 Eur.

V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 1CoE/457/2012-61 zo dňa 05. 03. 2013,
č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012).



Súd nepriznal súdnemu exekútorovi vyúčtovanú odmenu za manipuláciu so spismi podľa § 21 vyhlášky,
konkrétne 2 x za potvrdenie zo spisu - správa o stave exekúcie zo dňa 31. 01. 2014 a zo dňa 24. 04.
2014 vo výške 1,98 Eur (1 x 1,32 Eur a 1 x 0,66 Eur), nakoľko by išlo o duplicitnú odmenu. Súdny
exekútor si odmenu za úkon exekučnej činnosti štúdium spisu + správa o stave exekúcie zo dňa 24. 04.
2014 vyúčtoval podľa § 14 ods. 1 písm. a) v trvaní 30 min. a zo dňa 31. 01. 2014 v trvaní 1 hod., čo
mu súd skrátil na 30 min. účelne vynaložených na exekúciu. Vzhľadom na to, že súd priznal súdnemu
exekútorovi tieto úkony v odmene podľa § 14 ods. 1 písm. a) dokopy v trvaní 60 min. odmenu podľa §
21 vyhlášky vo výške 1,98 Eur mu viac nepriznal.

Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen
účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny
exekútor si vyúčtoval hotové výdavky vo výške 96,96 Eur, z toho 27,07 Eur poštovné, 23,20 Eur tlač a
kopírovanie, 3,32 Eur poplatok za súčinnosť dopravný inšpektorát, 6,64 Eur fa za súčinnosť GKÚ, 0,70
Eur poplatok za súčinnosť banky, 32,63 Eur cestovné náhrady, 2,66 Eur notárske poplatky a 0,60 Eur
telekomunikačné poplatky. Súd preskúmal predložený exekučný spis EX 71/04 a na základe toho priznal
súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné len vo výške 4,71 Eur a to za doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie povinnému a oprávnenému 2 x 1,33 Eur, pomernú časť za doručenie exekučného
príkazu v celkovej výške 1,05 Eur, pomernú časť za doručenie príkazu na začatie exekúcie 3 bankám
0,60 Eur (0,20 Eur x 3), pomernú časť za doručenie zrušenia blokácie účtu 3 bankám 0,30 Eur (0,10
Eur x 3) a pomernú časť za zrušenie blokácie účtu - PSS 0,10 Eur. Súd posudzoval aj účelnosť a
preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako
hotové výdavky - poštovné vo výške 6,95 Eur. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v
režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z., preto priznal
súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zvyšné hotové
výdavky - poštovné vo výške 15,41 Eur neuznal pretože má zato, že tie vykonal súdny exekútor, buď
osobným doručením, alebo ich nevykonal vôbec. Súd priznal súdnemu exekútorovi hotový výdavok -
poplatok za súčinnosť ODI vo výške 3,32 Eur a poplatok za súčinnosť banky vo výške 0,70 Eur. Súd
tiež súdnemu exekútorovi priznal sumu vo výške 20,80 Eur za tlač a kopírovanie 208 strán á 0,10 Eur.
Uplatnenú faktúru za súčinnosť GKÚ vo výške 6,64 Eur a notárske poplatky vo výške 2,66 Eur súd
súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko ten v predloženom exekučnom spise žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal, že mu uplatnené výdavky vznikli.

Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky - cestovné náhrady spolu vo výške 32,63 Eur za dve pracovné
cesty zo dňa 23. 08. 2004 (10 km) a dňa 05. 05. 2006 (99 km), osobným motorovým vozidlom A.
XXX, I.: N. XXX N., priemerná spotreba podľa technického preukazu 6,7 l/100 km, cena PHM v čase
prvej pracovnej cesty 1,19 Eur a v čase druhej pracovnej cesty 1,32 Eur. Pracovné cesty vykonal
súdny exekútor za účasti zamestnanca exekútorského úradu, za účelom zistenia pobytu povinného,
jeho majetkových pomerov a doručenie zásielky. Súd priznáva súdnemu exekútorovi cestovné náhrady,
avšak poukazuje na to, že súdny exekútor si v predložených vyúčtovaniach pracovnej cesty nesprávne
uplatnil spotrebu 7 l/100 km, nakoľko z predloženého technického preukazu k motorovému vozidlu má
súd preukázané, že priemerná spotreba motorové vozidla A. XXX, I.: N. XXX N. je 6,7 l/100 km. Súd
po prepočte priznal súdnemu exekútorovi cestovné náhrady za pracovnú cestu vykonanú dňa 23. 08.
2004 vo výške 2,63 Eur a pracovnú cestu vykonanú dňa 05. 05. 2006 vo výške 26,87 Eur, nakoľko obe
vykonané pracovné cesty súd považuje za účelné, keďže sa zamestnancom súdneho exekútora podarilo
skontaktovať s povinným a získať od neho informácie potrebné pre ďalší postup v exekúcii. Súdnemu
exekútorovi priznáva rovnako aj náhradu za stratu času v celkovej výške 6,60 Eur, tak ako si ju súdny
exekútor uplatnil v predloženom vyúčtovaní.
Súd posudzoval tiež účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 0,60 Eur za telekomunikačné náklady. Súdny exekútor
totiž nepreukázal nespochybniteľnú výšku predmetnej sumy. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí
popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov, tieto však musia byť
nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom
spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky



trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich
výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v
súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 250,07 Eur, z toho odmena 142,76 Eur (39 úkonov á
3,32 Eur a 13,28 Eur za 105 min.), náhrada hotových výdavkov 65,63 Eur ( poštovné 4,71 Eur, cestovné
náhrady 29,50, tlač kopírovanie 20,80 Eur a poplatky 4,02 Eur), 20 % DPH z celých trov (základ dane
208,39 Eur), t.j. 41,68 Eur.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie. Oprávnenému však
vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie
úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu
exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je
možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách
oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné
sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia
eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa
konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho
právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už
neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.