Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 2Er/1438/2011 zo dňa 04.08.2014

Druh
Uznesenie
Dátum
04.08.2014
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Exekúcia a výkon rozhodnutí
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Navrhovateľ
36052469
Odporca
35674288
Spisová značka
2Er/1438/2011
Identifikačné číslo spisu
6111214895
ECLI
ECLI:SK:OSBB:2014:6111214895.2
Súd
Okresný súd Banská Bystrica
Sudca
Mgr. Adriána Magdolenová


Text


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/1438/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111214895
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6111214895.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: SPRAVBYT plus s.r.o., so sídlom Nám.
Ľ. Štúra 13, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 052 469, právne zast. JUDr. Karína Uhrínová, advokátka,
so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: INTERSTAV, s.r.o., so sídlom
Zvolenská cesta 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 674 288, na vymoženie pohľadávky vo výške 1
500 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad
Banská Bystrica, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1290/2011, o návrhu
oprávneného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,92 Eur a to v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
1 500 Eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 60Cb 131/2010-38 zo dňa 25. 03. 2011.

Poverením č. 5601 063307 * zo dňa 11. 07. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Horná
23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 1290/2011.

Dňa 17.05. 2013 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu návrh oprávneného zo dňa 08. 04. 2013 na
zastavenie predmetnej exekúcie. Následne bol oprávnený vtedy konajúcou vyššou súdnou úradníčkou
vyzvaný, aby oznámil, či má súd považovať jeho podanie za návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm.
c) Exekučného poriadku alebo za návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil, že navrhujú zastaviť
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.



Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd podanie zo dňa 08. 04. 2013 ako návrh
oprávneného na zastavenie exekúcie a preto na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil, nakoľko
podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie a súd v
takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 59,24 Eur, z toho odmena 33,19 Eur, náhrada
hotových výdavkov 16,18 Eur, DPH 20 % z celých trov, t.j. 9,87 Eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by
spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom
prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd
uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.



Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za
výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň
úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu
odmenu.

Súd po preštudovaní predloženého vyúčtovania trov exekúcie považoval súdnym exekútorom
vyúčtované hotové výdavky - poštovné vo výške 10,08 Eur za účelne vynaložené v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti. Súdny exekútor preukázal ich vynaloženie v exekučnom spise
doručenkami.

Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už
vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné za 2 x príkaz na odblokovanie účtu povinného
a 2 x za konečné zúčtovanie exekúcie. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v odmene
súdneho exekútora podľa § 25 vyhlášky 288/1995 Z. z., a preto priznal súdnemu exekútorovi len tie
trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Na základe vyššie uvedeného súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,92 Eur,
z toho odmena 33,19 Eur, hotové výdavky (poštovné) 10,08 Eur, z ktorých si uplatňuje súdny exekútor
20 %DPH, t.j. 8,65 Eur.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak
súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre
ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu OSP vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného
ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu
ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces
konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až
na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,



c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.