STAVIMEX Košice, s.r.o.


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/769/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112203685
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7112203685.3

Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v
Bratislave, Ul.29. Augusta č.8, 813 63 Bratislava, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, 041 84 Košice,
IČO: 30 807 484 proti povinnému: STAVIMEX Košice, s.r.o., so sídlom Slovenská 26, 040 01 Košice, IČO:
36052477, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: Z.. Z. Z., J. baníkov 1, XXX XX V., zastúpený
súdnym exekútorom JUDr. K. E., M. E. 3, XXX XX V., pod sp. zn. EX 2323/2016, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi dňa
1.2.2012 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX* vydaného Okresným súdom Košice I
dňa 27.2.2012, bol exekúciou poverený súdny exekútor Z.. Z. Z..

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.12.2015 súdny exekútor podal návrh na zastavenie
exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z., z dôvodu, že že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O podanom návrhu rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 20Er
769/2012-13 zo dňa 4.10.2016, voči ktorému bolo podané odvolanie zo strany oprávneného, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 14CoE/44/2017 zo dňa 24.5.2017 tak, že predmetné
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3.Tunajší súd na základe právneho názoru Krajského súdu vyžiadal od súdneho exekútora opätovné
šetrenie majetkových pomerov povinného a na ich základe aby uviedol, či povinný spĺňa predpoklady
na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

4. Súdny exekútor opätovným šetrením majetkových pomerov povinného zistil, že voči povinnému je
vedených celkom XX . exekučných konaní- údaj CRE, pričom účty povinného sú v rámci exekučných
konaní blokované na sumu XXX.XXX,XX-. N. € a W. €. Podľa finančného portálu P. povinný má záväzky
vo výške 543.070 €, jeho celková zadlženosť je XXX,XX %, daňový nedoplatok je vo výške XX.XXX.XX .
€, dlh voči N. € a nedoplatok voči zdravotným poisťovniam je vo výške X.XXX,XX €. Na adrese sídla
podľa výpisu z Obchodného registra sa nezdržiava už 11 rokov, iný pobyt povinného sa nepodarilo zistiť.

5.Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej EP),
exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje



inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

7. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok
vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I.
ÚS398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným
šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd si nemusí
overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom
a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je
možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc
rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť
za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Exekučný súd
považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky
pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Po preskúmaní spisového
materiálu a oboznámení sa s obsahom opätovného prešetrenia majetkových pomerov povinného, súd
má za preukázaný zákonný dôvod zastavenia exekúcie, ktorého existenciu exekútor zistil dôkladným
šetrením majetkových pomerov povinného, preto exekúciu zastavil z vyššie uvedeného dôvodu.

9.Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.

10.Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

11.Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

12.Pokiaľ ide o trovy exekúcie, v nadväznosti na vyššie citované ustanovenie, súd o nich rozhodne po
tom, ako súdny exekútor vyčísli ich výšku v prípade, že si ich uplatňuje a vyčíslenie trov exekúcie doručí
súdu spolu s exekučným spisom, resp. oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,



e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( § 357 C.s.p.).