KRBB, s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/188/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111218512
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Pikulová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6111218512.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci
navrhovateľa ZSE Energia, a.s., so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO: 36 677 281, zastúpeného
GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vodná 3, IČO: 36 730 564 proti odporcovi
1/ KRBB, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka 10, IČO: 36 052 558 a odporcovi 2/ KOVOD,
a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 91, IČO: 36 052 957, zastúpenému Advokátska
kancelária TAGAJ s.r.o., so sídlom v Badíne, SNP 38, IČO: 47 234 091, o zaplatenie 3.530,03 Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči odporcovi 1/ z a s t a v u j e .

Navrhovateľ a odporca 1/ n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

Odporca 2/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.013,19 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,035 % denne zo sumy 1.459,58 Eur od 19. 01. 2010 do zaplatenia, zo sumy 21,66 Eur od
19. 01. 2010 do zaplatenia a zo sumy 1.531,95 Eur od 23. 01. 2010 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti voči odporcovi 2/ z a m i e t a .

Odporca 2/ je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 151,69 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.836,79 Eur na adresu právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom doručeným tunajšiemu
súdu dňa 18. 08. 2011 domáhal voči odporcovi označenému ako KRBB, s.r.o., KOVOD RECYCLING,
s.r.o. (od 20. 04. 2010 do 29. 09. 2010), so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka 10, IČO: 36 052 558
zaplatenia sumy 3.580,27 Eur s príslušenstvom.

V návrhu na začatie konania uviedol, že spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. ako dodávateľ
elektriny uzatvoril s odporcom:



1/ dňa 09. 01. 2006 Zmluvu o distribúcii elektriny č. 130 149 280 pre miesto spotreby číslo: 310 432
3513; č. 130 149 281 pre miesto spotreby číslo: 310 432 3512; č. 130 149 282 pre miesto spotreby číslo:
310 432 3515 a č. 130 149 283 pre miesto spotreby číslo: 310 432 3863,

2/ dňa 09. 01. 2006 Zmluvu o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi č. 140 141 605 pre miesto
spotreby číslo: 310 432 3513; č. 140 141 606 pre miesto spotreby číslo: 310 432 3512; č. 140 141 608
pre miesto spotreby číslo: 310 432 3515 a č. 140 141 609 pre miesto spotreby číslo: 310 432 3863.

Navrhovateľ ako dodávateľ elektriny uzatvoril s odporcom dňa 01. 01. 2008 Zmluvu o združenej dodávke
elektriny č. 140 197 503 pre miesto spotreby číslo: 310 812 9240 a dňa 10. 02. 2009 Zmluvu o združenej
dodávke elektriny č. 140 225 318 pre miesto spotreby číslo: 310 607 3319. Súčasťou zmluvy boli aj
priložené Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uzatvorenej zmluvy dodával navrhovateľ ako
dodávateľ odporcovi elektrickú energiu, ktorú odporca od navrhovateľa odoberal.

Navrhovateľ vystavil odporcovi za dodanie tovaru a služieb na základe predmetnej zmluvy nasledovné
faktúry:

- č. 7101607868 s dátumom splatnosti dňa 22. 01. 2010 vo výške 1.531,95 Eur

- č. 7190261960 s dátumom splatnosti dňa 18. 01. 2010 vo výške 1.459,58 Eur

- č. 7200255133 s dátumom splatnosti dňa 18. 01. 2010 vo výške 21,66 Eur

- č. 7010272878 s dátumom splatnosti dňa 21. 12. 2009 vo výške 1.246,19 Eur (čiastočná úhrada vo
výške 729,35 Eur dňa 26. 10. 2010, k úhrade zostala suma 516,84 Eur) a

- č. 8500026981 s dátumom splatnosti dňa 04. 01. 2010 vo výške 50,24 Eur.

Odporca ku dňu podania žaloby na súd dlžnú sumu spolu vo výške 3.580,27 Eur navrhovateľovi
neuhradil.

Dňa 31. 05. 2007 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o predaji časti podniku medzi spoločnosťou
Západoslovenská energetika, a.s., so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO: 35 823 551 a spoločnosťou
ZSE Energia, a.s., so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO: 36 677 281, ktorej predmetom bol predaj
časti podniku predstavujúcej samostatný organizačný útvar spoločnosti Západoslovenská energetika,
a.s. ako predávajúceho v zmysle § 7 ods. 1 v spojitosti s § 487 Obchodného zákonníka vytvorenej
pod názvom „Divízia obchodu a predaja elektrickej energie“ a tvoriacej samostatnú časť podniku
spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. ako predávajúceho, ktorá zabezpečuje najmä výkon
činnosti dodávky elektriny a je tvorená vecami, právami a inými majetkovými hodnotami, záväzkami a
zamestnancami súvisiacimi a slúžiacimi najmä na výkon činnosti dodávky elektriny v zmysle príslušných
interných rozhodnutí spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. ako predávajúceho, ustanovení
Zákona o energetike a ostatných príslušných právnych predpisov. Spoločnosť ZSE Energia, a.s. ako
kupujúci prevzala v súlade s ustanovením § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka všetky povinnosti a
záväzky spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. ako predávajúceho súvisiace s prevádzkovaním
prevedenej časti podniku. Predajom vyššie uvedenej časti podniku spoločnosti Západoslovenská
energetika, a.s. prešli s účinnosťou k 1. júlu 2007 na spoločnosť ZSE Energia, a.s. okrem iného aj všetky
práva a pohľadávky, ktoré slúžia na prevádzkovanie tejto časti podniku.

Navrhovateľ si v tomto súdnom konaní okrem nároku na istinu vo výške 3.580,27 Eur uplatnil aj nárok
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,035 % denne za každý aj začatý deň omeškania, ktorý bol
dohodnutý v zmysle Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Vzhľadom na uvedené potom navrhol, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.580,27 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,035 % denne zo sumy 1.531,95 Eur od 23. 01. 2010 do zaplatenia, zo
sumy 1.459,58 Eur od 19. 01. 2010 do zaplatenia, zo sumy 21,66 Eur od 19. 01. 2010 do zaplatenia, zo
sumy 1.246,19 Eur od 22. 12. 2009 do 26. 10. 2010, zo sumy 516,84 Eur od 27. 10. 2010 do zaplatenia,



zo sumy 50,24 Eur od 05. 01. 2010 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania, ktoré navrhovateľovi
v súvislosti s týmto súdnym konaním vznikli.

Bývalá právna zástupkyňa odporcu (KRBB, s.r.o.) vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu
zo dňa 03. 10. 2011 (č. l. 66 - 68 p. v.) uviedla, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
2R/10/2009 zo dňa 15. 12. 2009 súd začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi (odporcovi), ktoré
uznesenie sa stalo účinné dňa 19. 12. 2009. Podľa jej názoru, do reštrukturalizácie je potrebné prihlásiť
pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, t.j. pred zverejnením uznesenia
o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku a to aj v prípade, že nie sú splatné.
Pre uplatňovanie pohľadávok v reštrukturalizácii je preto rozhodujúce, kedy bolo poskytnuté plnenie,
teda kedy vznikol nárok na odplatu a nie kedy sa stala pohľadávka splatná. Navrhovateľom uplatnené
pohľadávky predstavujú odplatu za služby poskytnuté v období pred začatím reštrukturalizácie (t.j.
pohľadávky vzniknuté pred začatím reštrukturalizácie) a len čiastočne po jej začatí:

- Faktúra č. 7101607868, splatná dňa 22. 01. 2010 vo výške 1.531,95 Eur, fakturované obdobie: 01.
12. 2009 - 31. 12. 2009

- Faktúra č. 7190261960, splatná dňa 18. 01. 2010 vo výške 1.459,58 Eur, fakturované obdobie: 07.
01. 2009 - 31. 12. 2009

- Faktúra č. 7200255133, splatná dňa 18. 01. 2010 vo výške 21,66 Eur, fakturované obdobie: 01. 01.
2009 - 31. 12. 2009

- Faktúra č. 7010272878, splatná dňa 21. 12. 2009 vo výške 1.246,19 Eur, fakturované obdobie: 01.
11. 2009 - 30. 11. 2009

- Faktúra č. 8500026981, splatná dňa 04. 01. 2010 vo výške 50,24 Eur, dátum dodania služby: 16. 12.
2009.

Keďže si navrhovateľ neprihlásil svoje pohľadávky, resp. ich podstatnú časť za plnenie poskytnuté do
18. 12. 2009, kedy začala reštrukturalizácia spoločnosti KOVOD RECYCLING, s.r.o., ich vymáhateľnosť
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 a § 155 ods. 2 ZKR potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom
zanikla. Okresný súd Banská Bystrica vydal uznesenie č. k. 2R/10/2009-122 dňa 20. 07. 2010, ktorým
potvrdil reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.
Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku OV 142B/2010 dňa 26. 07. 2010 a účinné sa stalo
dňa 27. 07. 2010. Na základe týchto skutočností potom bývalá právna zástupkyňa odporcu navrhla,
aby súd zo zákona toto súdne konanie v časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje svoje pohľadávky, ktoré
vznikli do 18. 12. 2009 zastavil. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť uplatnených pohľadávok, ktoré vznikli v
čase od 19. 12. 2009 do 31. 12. 2009, tieto podľa jej vedomosti boli uhradené, nakoľko išlo o prednostné
pohľadávky v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 ZKR a ich uhrádzanie bolo v záujme odporcu za účelom
úspešného ukončenia reštrukturalizácie spoločnosti. Nie je však v možnostiach odporcu preukázať
súdu úhradu tej časti navrhovateľom uplatnených pohľadávok, ktorá vznikla po začatí reštrukturalizácie,
t.j. od 19. 12. 2009 do 31. 12. 2009 z dôvodu, že všetku účtovnú dokumentáciu prevzal
právny nástupca, spoločnosť KOVOD, a.s. Súčasťou reštrukturalizačného plánu spoločnosti KOVOD
RECYCLING, s.r.o. (odporcu) prijatého schvaľovacou schôdzou a potvrdeného súdom bola totiž zmluva
o predaji podniku medzi spoločnosťou KOVOD RECYCLING, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou
KOVOD, a.s. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod celého podniku spoločnosti KOVOD
RECYCLING, s.r.o. na spoločnosť KOVOD, a.s. a prevzatie záväzkov odporcu. Nadobudnutím účinnosti
uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a ukončení reštrukturalizácie dlžníka (27. 07. 2010)
zmluva o predaji podniku spôsobila prevod a prechod všetkých práv a povinností, vrátane pohľadávok
a záväzkov z odporcu ako predávajúceho na nadobúdateľa, spoločnosť KOVOD, a.s. S poukazom na
vyššie uvedené potom bývalá právna zástupkyňa odporcu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať odporcovi nárok na náhradu trov súdneho konania.

Ešte pred začatím pojednávania vo veci samej zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v časti o
zaplatenie sumy 50,24 Eur (vyúčtovanej faktúrou č. 8500026981) s 0,035% úrokom z omeškania denne
od 05. 01. 2010 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň navrhol rozšírenie



žaloby aj voči spoločnosti KOVOD, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 91, IČO: 36
052 957.

Na základe tohto prejavu navrhovateľa postupoval súd v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O. s. p.
a konanie do výšky istiny 50,24 Eur spolu s 0,035 % úrokom z omeškania denne od 05. 01. 2010 do
zaplatenia zastavil. Zároveň súd podľa § 92 ods. 1 O. s. p. pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník
obchodná spoločnosť KOVOD, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 91, IČO: 36 052
957, ktorý bude naďalej v konaní vystupovať ako odporca 2/. Uznesenie tunajšieho súdu č. k. 60Cb
188/2011-106 zo dňa 12. 04. 2013 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 06. 2013.

Po takejto procesnej úprave žalobného návrhu zostalo predmetom sporu zaplatenie istiny vo výške
3.530,03 Eur s 0,035% úrokom z omeškania denne zo sumy 1.531,95 Eur od 23. 01. 2010 do zaplatenia,
zo sumy 1.459,58 Eur od 19. 01. 2010 do zaplatenia, zo sumy 21,66 Eur od 19. 01. 2010 do zaplatenia,
zo sumy 1.246,19 Eur od 22. 12. 2009 do 26. 10. 2010 a zo sumy 516,84 Eur od 27. 10. 2010 do
zaplatenia, a to voči odporcom 1/ a 2/.

Právny zástupca odporcu 2/ po pripustení obchodnej spoločnosti KOVOD, a.s. do konania ako odporcu
2/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18. 06. 2013 (č. l. 109 - 110 p. v.) pripomenul, že súd
začal reštrukturalizačné konanie voči odporcovi 1/ uznesením sp. zn. 2R/10/2009 zo dňa 15. 12. 2009,
ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18. 12. 2009 a uznesením č. k. 2R/10/2009-122 zo
dňa 20. 07. 2010 bol potvrdený reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou a bola ukončená
reštrukturalizácia odporcu 1/, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 26. 07.
2010. Právny zástupca odporcu 2/ považoval nárok navrhovateľa uplatnený žalobou vo výške 3.530,03
Eur s príslušenstvom za nedôvodný z týchto dôvodov:

1/ Reštrukturalizačné konanie je osobitným druhom občianskeho konania, v ktorom si veritelia vymáhajú
svoje pohľadávky. Tak ako aj v iných konaniach, aj v reštrukturalizačnom konaní si veriteľ musí
uplatniť svoje právo, ak chce, aby jeho pohľadávka, spravidla jej časť, bola uspokojená. Veriteľ si
môže uplatňovať svoje práva v reštrukturalizácii, len ak si prihlási svoju pohľadávku formou prihlášky
riadne a včas. Právnym dôsledkom neuplatnenia pohľadávky je zánik nároku, t.j. možnosti vymáhať si
pohľadávku voči dlžníkovi. K zániku nároku dochádza momentom zverejnenia uznesenia o potvrdení
plánu v Obchodnom vestníku.

2/ Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje pohľadávky, ktoré
predstavujú odplatu za poskytnuté služby v období pred začatím reštrukturalizačného konania a len
čiastočne po jej začatí.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ si neprihlásil svoje pohľadávky, resp. ich podstatnú časť za plnenia
poskytnuté do 18. 12. 2009, kedy sa začala reštrukturalizácia odporcu 1/, ich vymáhateľnosť v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 1 a ustanovenia § 155 ods. 2 ZKR potvrdením reštrukturalizačného plánu
súdom zanikla. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť uplatnených pohľadávok, ktoré vznikli v čase po začatí
reštrukturalizácie vo výške 696,05 Eur, t.j. v čase od 19. 12. 2009 do 31. 12. 2009, tieto boli odporcom
1/ uhradené dňa 13. 10. 2010, nakoľko išlo o prednostné pohľadávky, ktoré si navrhovateľ nemusel v
reštrukturalizácii uplatniť prihláškou. Podľa tvrdenia právneho zástupcu odporcu 2/, odporca 1/ uhradil
navrhovateľovi dňa 13. 10. 2010:

- z faktúry č. 7101607868, splatnej dňa 22. 01. 2010, znejúcej na sumu 1.531,95 Eur za fakturované
obdobie od 01. 12. 2009 do 31. 12. 2009 sumu 642,43 Eur

- z faktúry č. 7190261960, splatnej dňa 18. 01. 2010, znejúcej na sumu 1.459,58 Eur za fakturované
obdobie od 07. 01. 2009 do 31. 12. 2009 sumu 52,85 Eur a

- z faktúry č. 7200255133, splatnej dňa 18. 01. 2010, znejúcej na sumu 21,66 Eur za fakturované obdobie
od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009 sumu 0,77 Eur.

Na základe uvedených dôvodov potom navrhol žalobu o zaplatenie sumy 3.530,03 Eur s príslušenstvom
zamietnuť a zaviazať navrhovateľa nahradiť odporcovi 2/ trovy právneho zastúpenia.



V priebehu súdneho konania - z výpisu z obchodného registra tunajšieho súdu o registrácii odporcu 1/
zo dňa 09. 08. 2013 (č. l. 123 - 124 p. v.) súd zistil, že odporca 1/ bol z obchodného registra tunajšieho
súdu dňom 08. 08. 2013 ex offo vymazaný.

Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Súd je povinný vždy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník, má spôsobilosť byť
účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesné
práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom. Túto spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť
mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju priznáva zákon. Súd kedykoľvek za konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Odporca 1/ výmazom z obchodného
registra stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania,
preto súd konanie vedené proti odporcovi 1/ zastavil. V tejto súvislosti súd len poznamenáva, že
spoločnosť KOVOD RECYCLING, s.r.o. „v reštrukturalizácii“ ako predávajúci uzavrela zmluvu o predaji
podniku so spoločnosťou KOVOD, a.s., IČO: 36 052 957, so sídlom Robotnícka 10, Banská Bystrica
ako kupujúcim. Zmluva o predaji podniku bola uzatvorená ako súčasť reštrukturalizačného plánu a
nadobudla účinnosť dňa 27. 07. 2010, t.j. v deň účinnosti uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 2R/10/2009-122, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 15.
07. 2010. To znamená, že k predaju podniku došlo ešte pred ex offo výmazom odporcu 1/ z obchodného
registra tunajšieho súdu.

O trovách konania navrhovateľa a odporcu 1/ rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. tak, že
títo nemajú právo na náhradu trov konania, pretože konanie voči odporcovi 1/ bolo ex offo zastavené.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu
odporcu 2/ a po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.
2R/10/2009 zistil tento skutkový stav veci:

V nadväznosti na vyššie zistený skutkový stav veci, právny zástupca navrhovateľa v prebiehajúcom
súdnom konaní trval na podanej žalobe voči odporcovi 2/ v intenciách upraveného žalobného petitu, t.j.
zaplatenia sumy 3.530,03 Eur s príslušenstvom. Žalobou uplatnenú pohľadávku považoval za dôvodnú,
nakoľko v súlade aj s ustanoveniami daňových predpisov bolo možné túto pohľadávku kvantifikovať až
po začatí reštrukturalizácie, pričom poukázal na § 19 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty. Čo sa
týka čiastočnej úhrady, na ktorú poukazoval odporca 2/ vo svojom písomnom vyjadrení, túto navrhovateľ
zohľadnil už pri podávaní žaloby, avšak keďže z úhrad nevyplynulo, ktoré faktúry mali byť uhradené,
tieto platby zohľadnil navrhovateľ v súlade s § 330 Obchodného zákonníka. Úhrady sa teda započítali
na najstaršiu splatnú pohľadávku, t.j. na faktúru č. 7010272878. Právny zástupca navrhovateľa ďalej
mal za to, že pohľadávka z titulu faktúry č. 7101607868 s dátumom splatnosti 22. 01. 2010 vznikla
po začatí reštrukturalizácie, a teda nebola povinnosť ju prihlasovať do reštrukturalizácie. Čo sa týka
neprihlásenia pohľadávky, resp. ich časti za plnenia poskytnuté do 18. 12. 2009, ako to uvádza odporca
2/ vo svojom písomnom vyjadrení, toto nie je podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa technicky
možné, keďže nie je možné určiť, či odporca odoberal elektrickú energiu do 18. 12. alebo po 18. 12. 2009
a takisto aj samotná pohľadávka vznikla až 31. 12. 2009 v súlade s § 19 ods. 3 zákona o dani z pridanej
hodnoty. To znamená, ak dodanie tovaru alebo služby sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, čo
je súdený prípad, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa



platba za dodaný tovar alebo službu vzťahuje - posledným dňom mesiaca december sa považuje táto
služba za dodanú a až vtedy bolo možné vyčísliť túto pohľadávku, a tým pádom to už bolo po začatí
reštrukturalizácie, takže nebolo možné ani potrebné prihlasovať túto pohľadávku. Nie je možné technicky
ani iným spôsobom vyčísliť pohľadávku k 18. alebo 19. decembru, keď to obdobie odberu trvá až do 31.
12. Právny zástupca navrhovateľa mal tiež za to, že ak má byť úhrada odporcu 2/ považovaná za úhradu
i ním uvedených záväzkov, znamená to, že dlh uznal v celom rozsahu, keďže nevyplýva zo žiadneho
vyjadrenia adresovaného v čase úhrady veriteľovi, že by tento dlh neuznával, a to v súlade s § 407 ods.
3 Obchodného zákonníka.

Právny zástupca odporcu 2/ sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho písomného vyjadrenia zo dňa 18.
06. 2013 a v plnej miere zotrval na vyjadrení, že navrhovateľ si neprihlásil svoje pohľadávky riadne a
včas do začatia reštrukturalizačného konania. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že pohľadávku nebolo možné
kvantifikovať skôr ako po 31. 12. 2009, pohľadávku si aj tak mohol prihlásiť prihláškou po povolení
reštrukturalizácie ako takej - v riadnej prihlasovacej lehote 30 dní s tým, že na časť pohľadávky, ktorá
vznikla po 18. 12. 2009 do 31. 12. 2009 by sa prihliadalo ako na pohľadávku prednostnú. Právny
zástupca odporcu 2/ navrhol žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení k doterajšiemu priebehu konania zo
dňa 09. 09. 2013 (č. l. 130 - 132 p. v.) poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ uzavrel s odporcom
1/ zmluvy o distribúcii, zmluvy o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi a zmluvy o združenej
dodávke elektriny, na základe ktorých sa ako dodávateľ zaviazal opakovane dodávať odporcovi 1/
ako odberateľovi elektrickú energiu, ktorú odporca 1/ od navrhovateľa odoberal. Právny zástupca
navrhovateľa ďalej poukázal aj na to, že až po dodaní tovaru (posledný deň obdobia) mohol navrhovateľ
vystaviť daňový doklad v súlade s ustanovením § 73 a 74 zákona o DPH, nakoľko až vtedy bol známy deň
dodania tovaru. Navrhovateľ za dodanú elektrickú energiu vystavil odporcovi 1/ v súlade s ustanoveniami
zákona o DPH riadne a včas faktúry, ktoré však odporcovia 1/ a 2/ doposiaľ nezaplatili s odvolávaním
sa na skutočnosť, že spoločnosť KOVOD RECYCLING, s.r.o. prešla reštrukturalizačným konaním, do
ktorého si navrhovateľ svoje pohľadávky neprihlásil. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa je
nesporné, že pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi z titulu dodávky elektrickej energie vznikla až
posledným dňom opakovanej dodávky a splatná bola 22. 01. 2010, preto mal za to, že dôkazná povinnosť
v tomto zaťažuje odporcu 2/, ktorý musí preukázať, aká presná časť pohľadávky vznikla do začatia
reštrukturalizácie a aká presná časť vznikla po začatí reštrukturalizácie. Poukazovanie na pomerné,
odhadné, či iné pomocné spôsoby výpočtu neprichádza do úvahy, nakoľko odporuje zákonu o DPH.
Skutočnosť, či navrhovateľ mal alebo nemal povinnosť prihlásiť si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie
odporcu 1/ je potrebné posudzovať najmä s prihliadnutím na ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ako aj zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty, nakoľko sa dodanie elektriny v zmysle zákona o DPH považuje za zdaniteľné
plnenie. Všetky faktúry, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ v tomto konaní domáha, boli vystavené za
opakované dodanie plnenia (elektriny) navrhovateľom odporcovi 1/ v súlade s ustanoveniami zákona o
DPH. Zdaniteľné plnenie sa v súlade s predmetnými faktúrami považuje v zmysle právnych predpisov
za dodané:

- pri faktúre č. 7010272878 dňa 30. 11. 2009

- pri faktúre č. 7200255133 dňa 31. 12. 2009

- pri faktúre č. 7190261960 dňa 31. 12. 2009 a

- pri faktúre č. 7101607868 dňa 31. 12. 2009.

Reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi KOVOD RECYCLING, s.r.o. bolo začaté uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 12. 2009 sp. zn. 2R/10/2009, ktoré bolo v Obchodnom
vestníku zverejnené dňa 18. 12. 2009 pod č. OV 244/B/2009. So zreteľom na uvedené a na ustanovenie
§ 120 ZKR, navrhovateľ mal povinnosť uplatniť si prihláškou do reštrukturalizácie iba pohľadávky voči
odporcovi 1/ vyplývajúce z faktúry č. 7010272878, nakoľko sa v súlade s údajmi z nej vyplývajúcimi
uskutočnilo dodanie elektriny ešte v období pred začatím reštrukturalizačného konania. Pohľadávky,
ktoré vznikli navrhovateľovi voči odporcovi 1/ zo zvyšných troch faktúr č. 7200255133, č. 7190261960 a



č. 7101607868 sa považujú v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 ZKR za prednostné pohľadávky, ktoré
sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a na ktoré nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného
konania. Odporca 2/ má preto povinnosť zaplatiť predmetné pohľadávky navrhovateľa v plnej výške,
a to bez ohľadu na to, či boli do reštrukturalizácie prihlásené alebo nie. Medzi účastníkmi konania
nie je sporné ani pochybné to, že zmluvou o predaji podniku zo dňa 13. 07. 2010 došlo k prevzatiu
záväzkov odporcom 2/, vrátane záväzkov voči navrhovateľovi. Právny zástupca navrhovateľa tiež
uviedol, že ako vyplýva z priloženého výpisu z účtu odporcu 1/, tento uhradil na účet navrhovateľa,
resp. jeho zástupcu, dňa 13. 10. 2010 (navrhovateľ eviduje úhradu od 26. 10. 2010) tri rôzne sumy,
spolu vo výške 696,05 Eur. Keďže úhrady neboli vykonané riadne, so správnym variabilným symbolom,
navrhovateľ o uhradenú sumu ponížil dlh odporcu 1/ v súlade s dohodnutými obchodnými podmienkami
a zákonom (§ 330 ods. 1 Obchodného zákonníka), a to tak, že o túto sumu ponížil skoršie splatné
peňažné záväzky odporcu 1/ u navrhovateľa. Preto navrhovateľ vymáha od odporcu 2/ v tomto konaní
nižšiu sumu, ako je suma uvedená na faktúrach a tieto úhrady zohľadnil už pri podaní samotného
návrhu. Pre úplnosť právny zástupca navrhovateľa uviedol, že potvrdením reštrukturalizačného plánu
nezanikajú pohľadávky samotné, zaniká iba ich vymáhateľnosť. Dobrovoľná úhrada zo strany dlžníka
preto nespôsobuje povinnosť veriteľa vrátiť plnenie dlžníkovi, či s plnením inak naložiť. Zo všetkých
týchto dôvodov potom právny zástupca navrhovateľa navrhol súdu, aby zaviazal odporcu 2/ zaplatiť
navrhovateľovi sumu 3.530,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,035 % denne zo sumy
1.459,58 Eur od 19. 01. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1.531,95 Eur od 23. 01. 2010 do zaplatenia, zo
sumy 21,66 Eur od 19. 01. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1.246,19 Eur od 22. 12. 2009 do 26. 10. 2010
a zo sumy 516,84 Eur od 27. 10. 2010 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov súdneho konania.

Z písomného stanoviska právneho zástupcu odporcu 2/ k doterajšiemu priebehu konania zo dňa 18.
09. 2013 (č. l. 133 - 134 p. v.) vyplynulo, že odporca 2/ sa s prihliadnutím na skutkový stav veci, ako aj
znenie relevantných právnych noriem nemôže stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že jeho pohľadávka
voči odporcovi 1/ z titulu dodávky elektrickej energie vznikla až posledným dňom opakovanej dodávky.
V súdenej veci sú právnym dôvodom na zaplatenie ceny za dodávku elektriny jednotlivé zmluvy o
dodávke/distribúcii elektriny a právny zástupca odporcu 2/ má za to, že právo na zaplatenie ceny za
dodávku elektriny vzniká, ak dôjde k splneniu predpokladov, ktoré sú pre vznik tohto práva dohodnuté
v zmluve o distribúcii/dodávke elektriny, t.j. ak dôjde k „reálnemu“ dodaniu elektriny do dohodnutého
odberného miesta prechodom elektriny určeným meradlom. Vznik pohľadávky navrhovateľa nemožno
podľa názoru právneho zástupcu odporcu 2/ spájať s ničím iným ako s objektívnou skutočnosťou, a
to s okamihom reálneho/skutočného dodania elektriny do odberného miesta uvedeného v príslušnej
zmluve. Pohľadávka z titulu dodania elektriny totiž vzniká osobitne za každé opakované (reálne)
dodanie elektriny do odberného miesta, a nie až posledným dňom opakovanej dodávky - uplynutím
príslušného fakturačného obdobia. Navrhovateľ teda stotožnil okamih vzniku pohľadávky s okamihom
vzniku daňovej povinnosti, čo považuje právny zástupca odporcu 2/ za nesprávne. Je potrebné rozlišovať
dva celkom samostatné právne vzťahy - verejnoprávny vzťah medzi navrhovateľom ako platcom
dane a štátom na strane jednej a na strane druhej - súkromnoprávny vzťah založený zmluvami o
dodávke/distribúcii elektriny uzavretými medzi navrhovateľom a odporcom 1/, v ktorých si účastníci
dohodli, že dodávka elektriny je splnená prechodom elektriny určeným meradlom. Preto mal právny
zástupca odporcu 2/ za to, že zákon o DPH neposkytuje oporu pre záver prezentovaný navrhovateľom,
že pohľadávka na zaplatenie ceny za dodanie elektriny vzniká až posledným dňom opakovanej
dodávky. Právny zástupca odporcu 2/ ďalej uviedol, že je nepochybné, že právo navrhovateľa na
zaplatenie ceny za dodávku elektriny na základe zmlúv o dodávke/distribúcii elektriny vzniklo čiastočne
pred začatím reštrukturalizácie a čiastočne po začatí reštrukturalizácie, pričom v dôsledku dohody
zmluvných strán bola splatnosť jednotlivých pohľadávok závislá od tzv. fakturačného obdobia a teda, že
pohľadávky navrhovateľa vzniknuté do 18. 12. 2009 sú pohľadávkami, ktoré sa mali do reštrukturalizácie
prihlásiť prihláškou a pohľadávky navrhovateľa vzniknuté po 18. 12. 2009 predstavujú tzv. prednostné
pohľadávky, pretože nepochybne vznikli po začatí reštrukturalizácie. Právny zástupca odporcu 2/ tiež
zdôraznil, že rozhodujúcou skupinou pohľadávok, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou sú
tie pohľadávky, ktoré vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v
Obchodnom vestníku. To má význam pri plneniach, ktoré sa majú realizovať postupne v splátkach
alebo pri opakovaných plneniach. Vzhľadom na to, že navrhovateľ si neprihlásil svoje pohľadávky, resp.
ich podstatnú časť za plnenia poskytnuté do 18. 12. 2009, kedy sa začalo reštrukturalizačné konanie,
ich vymáhateľnosť v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 a ustanovenia § 155 ods. 2 ZKR potvrdením



reštrukturalizačného plánu súdom zanikla. Z týchto dôvodov potom právny zástupca odporcu 2/ navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi 2/ náhradu trov právneho zastúpenia.

Na poslednom pojednávaní vo veci samej dňa 08. 11. 2013 (č. l. 143 p. v.) právny zástupca navrhovateľa
v reakcii na písomné stanovisko právneho zástupcu odporcu 2/ uviedol len toľko, že okrem dodania
elektrickej energie je potrebné, aby táto bola aj odpočítaná, bez riadneho odpočtu nemožno stanoviť
množstvo odobratej energie alebo dodanej elektrickej energie a štandardne sa vykonáva odpočet v
zmysle všeobecných obchodných podmienok, zákonných právnych predpisov, v zmysle prevádzkového
poriadku, v zmysle ostatných predpisov, ktoré boli doručené aj odporcovi 1/ pri podpise zmluvy -
jedenkrát mesačne. Právny predchodca odporcu 2/ mal možnosť požiadať o mimoriadny odpočet ku
dňu povolenia reštrukturalizácie, kedy by sa dalo určiť presné množstvo elektrickej energie, ktorú si mal
v zmysle tvrdení odporcu 2/ navrhovateľ prihlásiť do reštrukturalizácie prihláškou. A takisto aj množstvo
elektrickej energie odobratej po povolení reštrukturalizácie, ktorá sa do reštrukturalizácie neprihlasuje
prihláškou. Keďže odporca 1/ túto možnosť nevyužil, je potrebné postupovať v zmysle štandardných
dohodnutých podmienok, a to tak, že odpočet sa vykonáva ku koncu mesiaca a následne sa vykonáva
aj fakturácia, a bez tohto odpočtu nie je možné vykonať fakturáciu. Právny zástupca navrhovateľa mal
za to, že pohľadávky navrhovateľa nebolo potrebné prihlasovať do reštrukturalizácie, keďže vznikli až
po povolení reštrukturalizácie. Preto navrhol, aby súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Právny zástupca odporcu 2/ na pojednávaní vo veci samej dňa 08. 11. 2013 (č. l. 143 p. v.) len zotrval na
svojom písomnom stanovisku zo dňa 18. 09. 2013 a tvrdil, že navrhovateľ si neprihlásil svoje pohľadávky,
resp. ich podstatnú časť za plnenia poskytnuté do 18. 12. 2009, kedy sa začalo reštrukturalizačné
konanie - ich vymáhateľnosť v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 a ustanovenia § 155 ods. 2 ZKR
potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla. Trval na zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 365 vety prvej Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, dlžník je v omeškaní,
ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa Článku VIII. bodu 8.11 - Platobné podmienky a fakturácia - Všeobecných obchodných podmienok
pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a.s., účinných
od 01. 01. 2010, ak je Odberateľ v omeškaní s úhradou akejkoľvek faktúry zo zmluvného vzťahu s
Dodávateľom podľa Zmluvy, je Dodávateľ oprávnený účtovať Odberateľovi úrok z omeškania vo výške
0,035 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania od dátumu splatnosti faktúry až do jej úhrady.
Odberateľ je povinný vyúčtované úroky uhradiť.

Podľa Článku XIII. bodu 13.21 - Záverečné ustanovenia - Všeobecných obchodných podmienok pre
oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a.s., účinných od
01. 01. 2010, tieto Všeobecné podmienky nadobúdajú platnosť a účinnosť dňa 01. 01. 2010. Dňom
platnosti a účinnosti týchto Všeobecných podmienok sa zároveň zrušujú a v plnom rozsahu nahrádzajú
predchádzajúce všeobecné obchodné podmienky dodávky elektriny pre oprávnených Odberateľov
Dodávateľa.



Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2011, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje
nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili
svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo
vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2011, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi
počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia
účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s
tým ich veritelia súhlasia.

Podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2011, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom
vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky,
vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva
vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť
uplatnené prihláškou.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca 1/
uzavreli dňa 09. 01. 2006 štyri Zmluvy o distribúcii elektriny pre jednotlivé miesta spotreby a toho
istého dňa i štyri Zmluvy o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi pre jednotlivé miesta spotreby.
Dňa 01. 01. 2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom 1/ Zmluvu o združenej dodávke elektriny a dňa 10.
02. 2009 ďalšiu Zmluvu o združenej dodávke elektriny. Vo všetkých prípadoch sa jednalo o taký typ
zmluvy, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku, avšak účastníci zmluvy si presne
vymedzili predmet svojich záväzkov. Záväzkom právneho predchodcu navrhovateľa a navrhovateľa
ako dodávateľa bolo dodávať elektrinu do odberného miesta odberateľa (odporcu 1/) v dohodnutom
množstve, čase a podľa dohodnutého tarifného produktu a zabezpečiť pre odberateľa distribúciu
elektriny a ostatné regulované služby od prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Záväzkom odporcu 1/
ako odberateľa bolo zaplatiť za dodávku elektriny a za ostatné regulované služby ceny podľa podmienok
uvedených v zmluve a v súlade s predpismi na základe uplatnenia regulovaného prístupu k distribučnej
sústave. Neoddeliteľnou súčasťou všetkých zmlúv boli aj platné Všeobecné obchodné podmienky.

Ďalej mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a navrhovateľ dodali odporcovi 1/
elektrinu a ostatné regulované služby a odporca 1/ dodanú elektrinu a služby od nich odobral. Súd
mal tiež preukázané, že za dodanie tovaru a služieb vystavil navrhovateľ odporcovi 1/ Faktúru č.
7101607868, splatnú dňa 22. 01. 2010 vo výške 1.531,95 Eur, za fakturované obdobie od 01. 12. 2009 do
31. 12. 2009, Faktúru č. 7190261960, splatnú dňa 18. 01. 2010 vo výške 1.459,58 Eur, za fakturované
obdobie od 07. 01. 2009 do 31. 12. 2009,

Faktúru č. 7200255133, splatnú dňa 18. 01. 2010 vo výške 21,66 Eur, za fakturované obdobie od 01.
01. 2009 do 31. 12. 2009 a Faktúru č. 7010272878, splatnú dňa 21. 12. 2009 vo výške 1.246,19 Eur,
za fakturované obdobie od 01. 11. 2009 do 30. 11. 2009 (z tejto faktúry uhradil odporca 1/ sumu 729,35
Eur, neuhradená zostala suma 516,84 Eur). Neuhradené pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi 1/
predstavovali z týchto faktúr spolu sumu 3.530,03 Eur.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2R/10/2009 mal súd preukázané, že uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/10/2009 zo dňa 15. 12. 2009 súd začal reštrukturalizačné konanie voči
dlžníkovi (odporcovi 1/), ktoré uznesenie sa stalo účinné dňa 19. 12. 2009. Ďalej, že Okresný súd Banská
Bystrica vydal uznesenie č. k. 2R/10/2009-122 dňa 20. 07. 2010, ktorým potvrdil reštrukturalizačný
plán prijatý schvaľovacou schôdzou a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku OV 142B/2010 dňa 26. 07. 2010 a účinné sa stalo dňa 27. 07. 2010. A napokon,
že spoločnosť KOVOD RECYCLING, s.r.o. „v reštrukturalizácii“ (odporca 1/) ako predávajúci uzavrela



zmluvu o predaji podniku so spoločnosťou KOVOD, a.s., IČO: 36 052 957, so sídlom Robotnícka 10,
Banská Bystrica (odporca 2/) ako kupujúcim. Zmluva o predaji podniku bola uzatvorená ako súčasť
reštrukturalizačného plánu a nadobudla účinnosť dňa 27. 07. 2010, t.j. v deň účinnosti uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/10/2009-122, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán
prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 15. 07. 2010.

Súd mal tiež preukázané, že odporca 1/ bol z obchodného registra tunajšieho súdu dňom 08. 08. 2013
ex offo vymazaný.

Všetky tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Spornou zostala skutočnosť,
či pohľadávky z vyššie uvedených štyroch faktúr si mal navrhovateľ uplatniť prihláškou do
reštrukturalizačného konania začatého voči odporcovi 1/ alebo nie, prípadne v akej výške a za aké
obdobie (či do 18. 12. 2009 alebo aj po 18. 12. 2009) a či pohľadávky navrhovateľa, čo aj čiastočne,
zanikli ich neuplatnením prihláškou po začatí reštrukturalizačného konania voči odporcovi 1/.

Podľa názoru súdu, navrhovateľ nemal povinnosť uplatniť si prihláškou do reštrukturalizačného konania
vedeného voči odporcovi 1/ pohľadávky vyplývajúce z faktúry č. č. 7101607868, splatnej dňa 22. 01.
2010 vo výške 1.531,95 Eur (za fakturované obdobie od 01. 12. 2009 do 31. 12. 2009), č. 7190261960,
splatnej dňa 18. 01. 2010 vo výške 1.459,58 Eur (za fakturované obdobie od 07. 01. 2009 do 31.
12. 2009) a č. 7200255133, splatnej dňa 18. 01. 2010 vo výške 21,66 Eur (za fakturované obdobie
od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009), spolu vo výške 3.013,19 Eur. Súd sa v celom rozsahu stotožnil
s právnou argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa prezentovanou počas súdneho konania,
teda, že takáto povinnosť navrhovateľovi nevznikla a že na tieto prednostné pohľadávky navrhovateľa
nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2011. To znamená, že z
tohto dôvodu nemohli nastať ani účinky ustanovenia § 155 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 31. 12.
2011 tak, ako tvrdil právny zástupca odporcu 2/ v súdnom konaní. Tejto právnej úvahe súdu svedčí aj
Zmluva o predaji podniku uzavretá medzi odporcom 1/ ako predávajúcim a odporcom 2/ ako kupujúcim,
ktorá bola uzatvorená ako súčasť reštrukturalizačného plánu a nadobudla účinnosť dňa 27. 07. 2010,
t.j. v deň účinnosti uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/10/2009-122, ktorým súd
potvrdil reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 15. 07. 2010. V Článku IV. bodoch
4.1, 4.2, 4.3 a 4.4 citovanej Zmluvy o predaji podniku si zmluvné strany presne vymedzili predmet
zmluvy, pričom neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Prílohy č. 1 až 8. Konkrétne Príloha č. 7
k Zmluve o predaji podniku obsahuje prednostné pohľadávky zodpovedajúce peňažným záväzkom
patriacim k podniku obchodnej spoločnosti KOVOD RECYCLING, s.r.o. „v reštrukturalizácii“ a v zozname
týchto prednostných pohľadávok sa na strane 2 tejto prílohy nachádzajú aj pohľadávky navrhovateľa
vyplývajúce z faktúry č. 7190261960 vo výške 1.459,58 Eur, č. 7200255133 vo výške 21,66 Eur a
č. 7101607868 vo výške 1.531,95 Eur, všetky spolu vo výške 3.013,19 Eur. To znamená, že keby
tieto pohľadávky navrhovateľa vyplývajúce z týchto troch faktúr neboli prednostnými pohľadávkami,
neboli by sa dostali do Prílohy č. 7 k Zmluve o predaji podniku. Inými slovami, navrhovateľovi teda
nevznikla povinnosť prihlásiť si tieto pohľadávky prihláškou do reštrukturalizačného konania, čo vlastne
akceptoval aj Okresný súd Banská Bystrica, keď svojím uznesením č. k. 2R/10/2009-122 potvrdil
reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 15. 07. 2010 a ktorého súčasťou bola aj
Zmluva o predaji podniku, ktorá nadobudla účinnosť dňa 27. 07. 2010, t.j. v deň účinnosti citovaného
uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica. Z uvedeného vyplýva, že odporca 2/ na základe Zmluvy
o predaji podniku prevzal po odporcovi 1/ záväzky voči navrhovateľovi vyplývajúce z vyššie uvedených
troch faktúr v celkovej výške 3.013,19 Eur.

Súd bol toho názoru, že práve z dôvodov vyššie uvedených neobstojí obrana odporcu 2/, že navrhovateľ
si mal uplatniť prihláškou pohľadávky, ktoré mu vznikli do 18. 12. 2009 a že pohľadávky, ktoré mu
vznikli po 18. 12. 2009, teda po účinnom začatí reštrukturalizačného konania voči odporcovi 1/, má
už uhradené. Odporca 2/ predložil v konaní výpis z účtu odporcu 1/ zo dňa 13. 10. 2010 (č. l. 111 p.
v.), z ktorého vyplynulo, že odporca 1/ skutočne uhradil navrhovateľovi sumu 0,77 Eur, 52,85 Eur a
642,43 Eur, spolu vo výške 696,05 Eur, avšak ani pri jednej z týchto platieb sa nenachádza variabilný
symbol, ktorý by preukazoval, že odporca 1/ poskytol navrhovateľovi plnenie na konkrétnu faktúru. Preto



navrhovateľ postupoval správne, keď si tieto platby započítal na najskôr splatný peňažný záväzok,
v danom prípade na faktúru č. 7010272878, splatnú dňa 21. 12. 2009, znejúcu na sumu 1.246,19
Eur. A napokon, navrhovateľ túto čiastku zohľadnil už pri podaní žalobného návrhu na súd, keď si ju
v tejto výške neuplatňoval. Súd potom neuznal odporcovi 2/ v tomto predloženom listinnom dôkaze
úhradu týchto platieb ako pohľadávok navrhovateľa, ktoré mu mali byť uhradené z titulu, že vznikli po
začatí reštrukturalizačného konania voči odporcovi 1/, pretože vo výpise z účtu boli len rukou dopísané
variabilné symboly vzťahujúce sa k faktúram č. 7200255133, č. 7190261960 a č. 7101607868. Iný
relevantný dôkaz odporca 2/ v konaní neprodukoval. Neuniklo pozornosti súdu, že odporca 1/ síce
poskytol navrhovateľovi plnenie dňa 13. 10. 2010 spolu vo výške 696,05 Eur vzťahujúce sa podľa názoru
odporcu 2/ k faktúram č.7200255133, č. 7101607868 a č. 7190261960 ako plnenie za obdobie od 19.
12. 2009 do 31. 12. 2009, avšak odporca 1/ už takúto povinnosť nemal, vzhľadom na účinnosť Zmluvy
o predaji podniku (dňa 27. 07. 2010), na základe ktorej prešli tieto záväzky na odporcu 2/ (str. 2 Prílohy
č. 7 k Zmluve o predaji podniku).

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na citované zákonné a zmluvné
ustanovenia považoval súd žalobu za dôvodnú a preto navrhovateľovi vyhovel tak, ako je v tretej
výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené, t.j. zaviazal odporcu 2/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.013,19
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,035 % denne zo sumy 1.459,58 Eur od 19. 01. 2010
do zaplatenia, zo sumy 21,66 Eur od 19. 01. 2010 do zaplatenia a zo sumy 1.531,95 Eur od 23. 01.
2010 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých peňažných záväzkov (faktúr).
Priznaná výška úrokovej sadzby 0,035 % z dlžnej sumy denne bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu,
t.j. medzi navrhovateľom a odporcom 1/ dohodnutá v Článku VIII. bodu 8.11 - Platobné podmienky a
fakturácia - Všeobecných obchodných podmienok pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej
dodávke elektriny ZSE Energia, a.s., účinných od 01. 01. 2010.

Súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti voči odporcovi 2/ zamietol. Zamietajúca časť návrhu
predstavuje navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 516,84 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,035 % denne zo sumy 1.246,19 Eur od 22. 12. 2009 do 26. 10. 2010 a zo sumy 516,84
Eur od 27. 10. 2010 do zaplatenia. Súd bol toho názoru, že navrhovateľovi vznikla povinnosť uplatniť
si prihláškou do reštrukturalizácie voči odporcovi 1/ pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 7010272878,
splatnej dňa 21. 12. 2009, znejúcej na sumu 1.246,19 Eur, nakoľko v tomto prípade sa uskutočnilo
dodanie elektriny ešte v období pred začatím reštrukturalizačného konania (za fakturované obdobie od
01. 11. 2009 do 30. 11. 2009). V konaní nemal súd preukázané, že navrhovateľ si uplatnil prihláškou túto
pohľadávku vo výške 1.246,19 Eur po začatí reštrukturalizačného konania a preto mu právo vymáhať
túto pohľadávku voči dlžníkovi (odporcovi 1/) zaniklo v zmysle ustanovenia § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.
12. 2011 - zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Na túto skutočnosť nemá
vplyv ani konanie navrhovateľa v tom smere, že si platby od odporcu 1/ v celkovej výške 696,05 Eur (v
skutočnej výške 729,35 Eur) uhradené 13. 10. 2010, resp. 26. 10. 2010 započítal práve na túto faktúru.
Neznamená to ani, že odporca 1/ tým, že poskytol navrhovateľovi v tejto výške plnenie, uznal aj zvyšok
tohto dlhu voči navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že odporca 2/ ako právny nástupca odporcu 1/ neuznáva zvyšok tohto dlhu
vo výške 516,84 Eur práve z dôvodu, že navrhovateľ si túto pohľadávku mal uplatniť prihláškou do
reštrukturalizačného konania, čo však neurobil. Tiež, ani jedna z uhradených platieb zo strany odporcu 1/
nesmerovala čo i len k čiastočnej úhrade tejto faktúry, hoci tvrdenia odporcu 2/ prezentované v súdnom
konaní sa môžu javiť ako účelové, keď čísla uhrádzaných faktúr boli vo výpise z účtu odporcu 1/ zo dňa
13. 10. 2010 (č. l. 111 p. v.) dopísané rukou.

Podľa názoru súdu, odporca 2/ neprevzal od odporcu 1/ záväzok voči navrhovateľovi vyplývajúci z faktúry
č. 7010272878, splatnej dňa 21. 12. 2009, znejúcej na sumu 1.246,19 Eur. Takéto dôkazy neboli ani
jednou zo sporových strán v súdnom konaní produkované. Ak by sa navrhovateľ aj domnieval, že mu
patrí úrok z omeškania vo výške 0,035 % denne zo sumy 1.246,19 Eur od 22. 12. 2009 do 26. 10. 2010
na základe čiastočnej úhrady záväzku, ktorý si započítal práve na túto faktúru, tak táto úhrada bola
vykonaná zo strany odporcu 1/, ktorý bol však z obchodného registra ex offo vymazaný a odporca 2/
plnenie zvyšku záväzku vo výške 516,84 Eur odmietol. Súd prisvedčil odporcovi 2/, že navrhovateľ si mal
pohľadávku z tejto faktúry uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní a keďže tak neurobil, jeho



právo vymáhať túto pohľadávku voči právnemu nástupcovi dlžníka, teda odporcovi 2/ podľa ustanovenia
§ 155 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2011 zaniklo. Súd nemal v konaní preukázané, že odporca
2/ prevzal zvyšok záväzku z tejto faktúry od odporcu 1/ a z jeho konania nie je možno ani usudzovať, že
plnením odporcu 1/ ako jeho právny nástupca na základe Zmluvy o predaji podniku (nie však vo vzťahu
k faktúre č. 7010272878), uznáva aj zvyšok tohto záväzku (§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka).

O trovách konania navrhovateľa a odporcu 2/ rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 a § 149 ods. 1 O. s. p.
tak, že tieto pomerne podľa úspechu týchto účastníkov v konaní rozdelil a rozhodoval o trovách konania
prevažne úspešného účastníka, ktorým bol navrhovateľ. Žalobou uplatnený nárok voči odporcovi 2/ vo
výške 3.530,03 Eur predstavoval 100 %, súd priznal navrhovateľovi sumu 3.013,19 Eur, čo predstavuje
85,36 %. Navrhovateľ mal vo veci úspech 85,36 % a neúspech 14,64 %. Po odpočítaní neúspechu
navrhovateľa od jeho úspechu (85,36 % mínus 14,64 %), potom čistý úspech navrhovateľa v konaní
predstavoval 70,72 % a v tomto pomere potom súd priznal navrhovateľovi ako účastníkovi v konaní
prevažne úspešnému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Trovy konania pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 214,50 Eur, z ktorého priznal súd
navrhovateľovi sumu 151,69 Eur (ako 70,72 % zo sumy 214,50 Eur).

Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia z hodnoty sporu vo výške 3.530,03 Eur, t.j. 1 právny úkon po 131,13 Eur, a to za 7
právnych úkonov po 131,13 Eur, t.j. vo výške 917,91 Eur, 2x režijný paušál po 7,41 Eur (v roku 2011), 5x
režijný paušál po 7,81 Eur (v roku 2013), t.j. vo výške 53,86 Eur - za prípravu a prevzatie zastúpenia,
podanie žaloby na súd a za účasť na pojednávaniach vo veci samej dňa 13. 02. 2013, dňa 12. 04. 2013,
dňa 09. 08. 2013 a dňa 08. 11. 2013 a za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 09. 09. 2013,
spolu vo výške 971,77 Eur (917,91 Eur plus 53,86 Eur). Ďalej priznal súd navrhovateľovi cestovné jeho
právneho zástupcu na pojednávania v dňoch 13. 02. 2013, 12. 04. 2013, 09. 08. 2013 a 08. 11. 2013
osobným motorovým vozidlom zn. F. I.-K., EČV: J. z Košíc do Banskej Bystrice a späť pri ubehnutí 8
x 235 km = 1880 km x 0,183 Eur/km = 344,04 Eur; náhrada za spotrebované PHM: 6,0 litrov/100 km,
spotrebované PHM: 112,80 l (na 1880 km), cene PHM 1,410 Eur/l = 159,05 Eur. Cestovné predstavovalo
spolu sumu 503,09 Eur. Napokon priznal súd navrhovateľovi i náhradu za stratu času jeho právneho
zástupcu na pojednávania v dňoch 13. 02. 2013, 12. 04. 2013, 09. 08. 2013 a 08. 11. 2013 z Košíc do
Banskej Bystrice a späť - 26 hodín a 16 min., t.j. 53 polhodín x 13,01 Eur = 689,53 Eur. Trovy právneho
zastúpenia vrátane cestovného a náhrady za stratu času predstavovali spolu sumu 2.164,39 Eur (971,77
Eur plus 503,09 Eur plus 689,53 Eur). Keďže je právny zástupca navrhovateľa platiteľom DPH, priznal
mu súd z odmeny a hotových výdavkov vo výške 2.164,39 Eur i 20% DPH vo výške 432,88 Eur. Priznané
trovy právneho zastúpenia vrátane 20% DPH potom predstavovali spolu sumu 2.597,27 Eur (2.164,39
Eur plus 432,88 Eur). Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal vo veci čistý úspech 70,72 %, súd potom v
tomto pomere priznal navrhovateľovi aj trovy právneho zastúpenia, t.j. vo výške 1.836,79 Eur (ako 70,72
% zo sumy 2.597,27 Eur). Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z písomného
vyčíslenia trov konania právnym zástupcom navrhovateľa zo dňa 12. 11. 2013 na č. l. 147 - 149 p. v.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa



dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).