IRIS IDENT s.r.o.


Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Er/60/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616200700
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4616200700.3

Uznesenie
Okresný súd Topoľčany, vo veci exekúcie oprávneného IRIS IDENT s.r.o., Mládežnícka 36, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36052639 zast.: Ondrejka & Partners, s.r.o. advokátska kancelária, J. Kozáčeka
5, 960 01 Zvolen proti povinnému: PROCONSULTING SLOVAKIA s. r. o., Skalická cesta 10, 831
02 Bratislava, IČO: 44392958 o vymoženie sumy 275,34 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp.
zn. Ex 244/2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom
exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen náhradu trov exekúcie vo výške 47,27 eur do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe
vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany číslo konania 8Cb/113/2015-28 zo dňa
27.01.2015. Súdny exekútor základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 12.02.2016.

2. Súdny exekútor podaním zo dňa 09.04.2019, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 10.04.2019
zaslal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ktoré doplnil podaním zo
dňa 24.04.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.04.2019.

3. Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom
na zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je
exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
rôznymi spôsobmi(zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných
vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie
vodičského preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor.
Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí,
akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi
spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov
povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či
nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie
súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach
ohľadne nemajetnosti povinného.

4. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný



v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.

5. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých
všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

6. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
naplnené podmienky na zastavenie exekúcie, nedoručeniu návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto
prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi
konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe
bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na
to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie
aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka
sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským
súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS432/2011, IV. ÚS 436/2011).

7. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva
oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS252/04).

8. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,
neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené.
Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho
orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v
sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

14. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto,
že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
účinného do 31.03.2017), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017); v takomto prípade znáša trovy



exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).(uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012)

15. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

16. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/60/2016, spisom
súdneho exekútora Ex 244/2016 mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo
možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, povinný je právnická
osoba so sídlom podnikania v Bratislave, nemá vedený účet v banke, nie je vlastníkom hnuteľných vecí
ani vlastníkom nehnuteľných vecí, a preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej
hodnoty.

18. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

19. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

20. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

21. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.

22. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti je 3,32 eura.

23. Podľa § 15 ods. 1) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.: paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony
exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie
exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie
upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)
každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie
účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

24. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

25. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by
to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017)
výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.

26. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017
tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 47,27 eur.



Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017). Oprávnený platí trovy
exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017), vtedy,
keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§
203 ods. 2 prvá veta EP účinného do 31.03.2017) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz. K zastaveniu exekúcie (exekučného konania) v tejto veci došlo z
dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017
znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi.

27. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur ako minimálnu
paušálnu odmenu.

28. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky nepriznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume
6,00 eur (poštovné) a v sume 0,20 eur za elektronickú lustráciu ODI. Iné poštovné výdavky nemal súd
preukázané. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme)
vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na
exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom
spise.

29. Súd ďalej uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto
však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj
hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná
tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ
v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pričom
ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného
zistenia a overenia ich výšky, postupoval by tak v rozpore s platnou právnou úpravou týkajúcou sa
odmeňovania súdnych exekútorov.

30. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 47,27 Eur, ktoré pozostávajú z
odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov
6,20 eur a 20 % DPH zo sumy 39,39 eur vo výške 7,88 eur.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenie odvolanie nie je prípustné.