AGROJAS Látky s.r.o.


Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Cb/25/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119467707
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6119467707.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: AGROJAS Látky s.r.o., so sídlom
Látky 135, 985 45 Látky, IČO: 36 052 647, zastúpený JUDr. Ivan Heger, advokát so sídlom Na Troskách
3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 002 044 proti žalovanému: AGROJUH spol. s r.o., so sídlom 9. mája
479/40, 987 01 Poltár, IČO: 31 588 140, zastúpený JUDr. Iveta Bračoková, advokátka so sídlom Martina
Rázusa 29, 984 01 Lučenec, IČO: 37 89 051, o zaplatenie 70.000,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 70.000,- € spolu s kapitalizovaným úrokom
z omeškania vo výške 573,98 € a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70.000,- € od
02.09.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celosti, vo výške ako bude rozhodnuté
osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 70.000,- € s príslušenstvom od žalovaného, pričom
uviedol, že žalobca, v postavení odovzdávajúceho, a žalovaný, v postavení preberajúceho uzatvorili dňa
04.05.2016 zmluvu o postúpení práva nájmu poľnohospodárskych pozemkov č. 1/2016 (ďalej len ako
„Zmluva“), predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie práv z nájmu poľnohospodárskych pozemkov v
čase podpisu Zmluvy v nájme žalobcu, vo viacerých katastrálnych územiach.

2. Podľa článku IV. bodu 1 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli „...na jednorazovej odplate za postúpenie
práva nájmu k poľnohospodárskym pozemkom vo výške 140.000,- €...“. Podľa rovnakého článku Zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že uvedená odplata v sume 140.000,- € (ďalej len ako „Odplata“) bude
odovzdávajúcemu, t.j. žalobcovi vyplatená najneskôr do 90 dní od uzatvorenia Zmluvy, teda najneskôr
do 02.08.2016.

3. Žalovaný do dňa splatnosti Odplatu žalobcovi neuhradil, a do dnešného dňa Odplatu uhradil len
čiastočne, niekoľkými platbami, a to konkrétne:
• platbou v sume 30.000,- € dňa 30.08.2016
• platbou v sume 30.000,- € dňa 31.08.2016
• platbou v sume 10.000,- € dňa 02.09.2016

4. Do úplnej úhrady Odplaty teda ostáva ešte uhradiť 70.000,- €. Nakoľko všetky čiastkové úhrady
žalovaný vykonal po splatnosti Odplaty, dostal sa tak do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu,
a žalovanému tak vzniklo právo požadovať popri zaplatení istiny aj zaplatenie úrokov z omeškania v
zákonnej výške. Nakoľko sa zmluvné strany v článku VI. Zmluvy dohodli na tom, že ich vzájomné práva
a povinnosti ktoré Zmluva bližšie neupravuje, sa budú spravovať ustanoveniami Zákona č. 40/1964 Zb.



- Občianskym zákonníkom v znení neskorších predpisov, vychádza žalobca aj pri prepočte úrokov z
omeškania zo sadzby úroku z omeškania pre občianskoprávne vzťahy. V nadväznosti na uvedené potom
žalobca požaduje popri zaplatení istiny aj zaplatenie nasledovných úrokov z omeškania:
• úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 140.000,- € od 02.08.2016 do 30.08.2016 v sume
536,99 €,
• úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 110.000,- € od 30.08.2016 do 31.08.2016 v sume
15,07 €,
• úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 80.000,- € od 31.08.2016 do 02.09.2016 v sume 21,92
€ a tiež
• úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 70.000,- € od 02.09.2016 do zaplatenia.

5. Istina spolu s vyčísleným úrokom omeškania potom predstavuje sumu 70.573,98 €. žalovaný bol
prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu vyzvaný k úhrade dlžnej časti Odplaty, a to výzvou na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 05.08.2019. Napriek tomu že žalovanému bola označená výzva riadne
doručená ešte 07.08.2019, do dnešného dňa zostávajúcu časť Odplaty neuhradil, a žalobca je nútený
uplatniť svoj nárok touto cestou. Žalobca si zároveň dovoľuje zdôrazniť význam jednotlivých čiastkových
úhrad, podľa žalobcu je nesporné, že uhradením polovice Odplaty, i keď po splatnosti - v omeškaní,
žalovaný uznal nárok žalobcu uplatňovaný týmto návrhom.

6. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že uzatvoril so žalobcom
dňa 04.05.2016 Zmluvu o postúpení práva nájmu poľnohospodárskych pozemkov č. 1/2016,
ktorého predmetom bolo odplatené postúpenie práva nájmu poľnohospodárskych pozemkov v nájme
odchádzajúceho - žalobca, ktoré sú špecifikované v nájomných zmluvách odovzdávajúceho a
deklaračných tabuľkách pre Poľnohospodársku platobnú agentúru (ďalej len „PPA“). Konkrétne sa
jednalo o poľnohospodárske pozemky v k.ú. Málinec, Ipeľský Potok, Ozdín, Cinobaňa o celkovej výmere
310 ha. Zmluvné strany dohodli jednorazovú odplatu vo výške 140.000,- € za postúpenie práva nájmu
z poľnohospodárskych pozemkov, pričom žalovaný v postavení preberajúceho vyplatil odplatu žalobcu
vo výške 70.000,- €. Žalovaný zároveň zaplatil za žalobcu aj sumu 4.464,04 €, ktorú bol žalobca
v postavení dlžníka zaplatiť spoločnosti TAJBA, a.s., Čaňa. Žalovaný vstúpil do obhospodarovania
poľnohospodárskych pozemkov už v máji 2016, nakoľko bolo potrebné vykonať všetky neodkladné
agrotechnické opatrenia na poľnohospodárskej pôde, ktorá nemohla zostať bez poľnohospodárskeho
zásahu. Majitelia spoločnosti AGROJUH, s.r.o. a štatutárni zástupcovia spoločnosti AGROJUH, s.r.o.
písomne vyzvali dňa 13.12.2016 pani B. K., aby v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o postúpení práva
nájmu poskytla súčinnosť, nakoľko sa začali objavovať nezrovnalosti v deklarovaných skutočnostiach
o užívaní údajne obhospodarovaných pozemkoch spoločnosťou AGROJAS Látky, s.r.o. Žalovanému
pri realizácii tohto výkonu poľnohospodárskej činnosti postupne bolo obmedzované právo nájmu inými
subjektmi, ktoré odovzdané poľnohospodárske pozemky sami obhospodarujú a nikdy neboli užívané
spoločnosťou AGROJAS Látky, s.r.o. tak, ako to deklarovala konateľka spoločnosti. Prenajímatelia
poľnohospodárskej pôdy nájomné zmluvy, ktoré konateľka žalobcu predložila, niektoré označili,
že ich nepodpísali alebo že platne od nich odstúpili, prípadne požiadali o vydanie a prevzatie
pozemkov v zmysle podmienok daných zákonom č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Žalovaný
písomne oznamoval žalobcovi, že zo zistených skutočností je zrejmé, že spoločnosť AGROJUH, s.r.o.
bola uvedená do omylu a týmto konaním dochádza ku hroziacim škodám a strate zisku, pretože
obhospodarovanie nie je možné tak v rozsahu ako to bolo deklarované a preto bol žalobca vyzvaný
k spoločnému rokovaniu a úprave zmluvných podmienok. Žalovaný vyzval žalobcu na poskytnutie
súčinnosti výzvou z 13.12.2016, na dohodnutý termín 10.01.2017 konateľka žalobcu pani K. sa
ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, preto sa v termíne 10.01.2017 stretnutie neuskutočnilo a
uskutočnilo sa takmer tri roky od uzavretia zmluvy o postúpení práva nájmu, a to dňa 25.06.2019. Zo
stretnutia bol vyhotovený zápis a účastníci, ktorými boli zástupcovia tak žalobcu ako aj žalovaného
sa dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi spoločnosti AGROJAS Látky, s.r.o. sumu 14.000,- € a tak
budú všetky vzájomné práva a povinnosti vysporiadané a dôjde tak k urovnaniu zavádzajúcich a
neúplných informácií odovzdaných žalobcom a náhrade za úpravu nájomných vzťahov žalovaného
ako nájomcu voči tretím osobám. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovanému javí, že
spoločnosť AGROJAS Látky, s.r.o. konaním konateľky uviedla nesprávne neúplné a neurčité skutočnosti
a uviedla tak žalovaného do omylu a snažila sa získať prospech z neplatného právneho úkonu.
Spoločnosť AGROJUH, s.r.o. tak vyplatila sumu 74.464,04 € za postúpenie práva nájmu žalobcovi,
avšak v skutočnosti bolo do nájmu odovzdaných 310 ha. Nájomné zmluvy, ktoré boli odovzdané ako



prílohy k Zmluve o postúpení práva nájmu zo dňa 04.05.2016, ktorú uzatvorili žalobca v postavení
odovzdávajúceho a žalovaný ako preberajúci nie je možné považovať za platné právne úkony a o
tom bol žalovaný upozornený aj niektorými vlastníkmi pôdy, ktorí podpísali, resp. za nich niekto iný
podpísal nájomnú zmluvu v postavení prenajímateľa so spoločnosťou ARGOJAS Látky, s.r.o. ako
nájomcom. Spoločnosť ARGOJAS Látky, s.r.o. podľa § 10 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ak by bola aj
oprávnená dať nejaké pozemky do nájmu, mala povinnosť tieto skutočnosti oznámiť prenajímateľovi do
30 dní, ale ani túto povinnosť si žalobca nesplnil. Nájomné zmluvy, ktoré ARGOJAS Látky, s.r.o. predložil
spoločnosti AGROJUH, s.r.o. možno považovať za neplatné. Dôvodom neplatnosti sú skutočnosti, že v
nájomnej zmluvy alebo aj v jej prílohe, ktorá by tvorila neoddeliteľnú súčasť nie je riadne špecifikovaný
predmet nájmu. V nájomnej zmluve je uvedená len celková výmera, pričom základnými náležitosťami
nájomnej zmluvy sú najmä presná špecifikácia predmetu nájmu, doba trvania nájmu a výška nájomného.
Ak nájomná zmluva neobsahuje niektorú z týchto náležitostí má za to, že v súvislosti so zákonným
znením § 37 OZ sa jedná o neplatný právny úkon. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby
súd ako predbežnú otázku riešil otázku neplatnosti nájomných zmlúv a otázku, že žalobca nebol
oprávnený postúpiť právo nájmu žalovanému na ich základe, teda na základe neplatných právnych
úkonov. Z dôvodov nejasnej deklarácie obhospodarovaní pozemkov a nezrozumiteľnej špecifikácie
predmetu nájmu vznikli žalovanému ďalšie nezrovnalosti pri obhospodarovaní pozemku, pretože si na ne
uplatňovali práva tretej osoby a to oprávnene. Hneď v prvom roku prišiel žalovaný o príjem na dotáciách
v celkovej sume 32.416,- € so sankciami z dôvodov vzniknutých prekryvov na poľnohospodárskej pôde,
kde danú plochu deklarovali dvaja užívatelia a žalovaný nevedel preukázať užívací vzťah na základe
nájomných zmlúv, pričom tieto v skutočnosti žalovaný preukazuje Rozhodnutím zo dňa 12.10.2017
vydaným PPA. Teda už v prvom roku žalovanému z výmery deklarovaných 310 ha v zmluve zostala
výmera 256,90 ha. V roku 2017 žalovaný z deklarovaných 303,62 ha (v čom bola zahrnutá plocha v časti
Bystrička, ktorá už bola zazmluvnená, teda mimo plôch od nájomnej zmluvy vo výmere 28,42 ha). Na
základe rozhodnutia bola žalovanému za rok 2007 uznaná len plocha 243,12 ha. Výpadok príjmu na
dotáciách predstavoval 10.415,01 € (bez časti Bystrička). Pokiaľ by žalovaný vychádzal z deklarovaných
310 ha v predmetnej zmluve tak je to navýšenie výpadku ešte o 10.483,15 €. Spolu za rok 2017 to
žalovaný prišiel o 20.898,16 €.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného (č.l. 79) uviedol, že žalovaný nerozporuje výšku dojednanej
jednorazovej odplaty za postúpenie práv z nájmu v sume 140.000,- € a výslovne uznáva, že z tejto
odplaty už časť v sume 70.000,- € uhradil. Tým žalovaný potvrdil skutočnosti uvedené v návrhu na
vydanie platobného rozkazu, kde boli jednotlivé čiastkové úhrady na odmenu (140.000,- €) podrobne
špecifikované a uznal svoj dlh. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že za žalobcu mal zaplatiť sumu 4.464,04 €, pričom
malo ísť o dlh žalobcu voči obchodnej spoločnosti Tajba, a.s. pohľadávku v sume 4.464,04 €, ktorú
spoločnosť Tajba, a.s. mala voči žalobcovi spoločnosť Tajba, a.s. podľa predloženej Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 22.07.2016 postúpila na Združené poľnohospodárske družstvo Poltár. Následne
došlo podľa predloženej dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 07.12.2016 k započítaniu pohľadávky,
ktorú mal žalovaný voči Združenému poľnohospodárskemu družstvu Poltár v sume 15.000,- € s
pohľadávkou na zaplatenie odmeny za postúpenie pohľadávky, ktorú malo Združené poľnohospodárske
družstvo Poltár proti žalovanému. K týmto skutočnostiam žalobca uvádza, že neexistuje dohoda ani
žiadny iný titul, podľa ktorého by sa po popísanom postúpení pohľadávky mala suma uhradená
žalovaným ZPD Poltár odpočítať od odplaty za postúpenie práva z nájmu podľa zmluvy medzi sporovými
stranami. Rovnako tak v tejto veci podľa žalobcu neexistuje žiaden zápočet pohľadávok medzi sporovými
stranami a prvotné postúpenie pohľadávky žalobcovi taktiež nebolo oznámené. Žalobca sa o vyššie
opísaných transakciách a vôbec o tom, že žalovaný má zámer voči nemu takúto pohľadávku dozvedel
až z odporu, a to po uplynutí premlčacej doby stanovenej Občianskym zákonníkom. Pokiaľ žalovaný
tvrdí, že mal zistiť skutočnosti, ktoré podľa neho nasvedčujú tomu, že mal byť uvedený do omylu a má
podľa neho dochádzať k hroziacim škodám, a to z dôvodu, že obhospodarovanie poľnohospodárskych
pozemkov, ktorých nájom bol predmetom Zmluvy o postúpení práva nájmu poľnohospodárskych
pozemkov č. 1/2016 zo dňa 04.05.2016 je podľa neho v deklarovanom rozsahu nemožné a taktiež
tvrdí, že mal žalobca uviesť nesprávne, neúplné alebo neurčité skutočnosti a snaží sa získať prospech
z neplatného právneho úkonu tak žalobca popiera tieto tvrdenia žalovaného, nikdy sa nesnažil a ani
nesnaží uviesť žalovaného do omylu a tvrdí, že neuviedol žalovanému v súvislosti so zmluvou žiadne
nesprávne, neúplné alebo neurčité skutočnosti a ani sa tak nesnaží získať žiaden neoprávnený prospech
a už vôbec nie prospech z neplatného právneho úkonu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok
na zaplatenie zostávajúcej časti odplaty zo zmluvy. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný



značnú časť odplaty uhradil, čím uznal svoj dlh a taktiež na skutočnosť, že žalovaný nerozporuje
neplatnosť samotnej zmluvy a je potom absurdné tvrdiť, že by sa žalobca snažil získať prospech z
neplatného právneho úkonu. Jediné o čo sa žalobca snaží je zaplatenie odplaty v zmysle zmluvy.
Nakoniec s obsahom a znením nájomných zmlúv, ktoré boli predmetom postúpenia mal žalovaný
možnosť sa oboznámiť ešte pred podpisom zmluvy. Za predpokladu, že by žalovaný postupoval s
odbornou starostlivosťou bol by ním tvrdené vady zmlúv, ak vady existujú, namietal ešte v rámci
predzmluvných rokovaní so žalobcom. V bode 5 odporu žalovaný uvádza že „v skutočnosti bolo do
nájmu odovzdaných 310 ha“ čím uznával, že mu bola odovzdaná pôda presne vo výmere dojednanej
v zmluve. Podľa zoznamu nájomných zmlúv označeného ako „Zoznam nájomných zmlúv - AGROJAS
Látky s.r.o.“, ktorý žalovaný priložil ako prílohu k odporu je súčet výmere postupovaných pozemkov spolu
dokonca 441,1862 ha. Žalovaný tvrdí, že nájomné zmluvy, ktoré mu mali by odovzdané ako príloha
zmluvy podľa neho nie je možné považovať za platné právne úkony, resp. že tieto sú neplatné. Žalovaný
bližšie nešpecifikuje, o ktoré konkrétne nájomné zmluvy ide a či podľa neho o všetky nájomné zmluvy
bez výnimky alebo ide len o niektoré nájomné zmluvy. Jeho tvrdenia ohľadne neplatnosti nájomných
zmlúv potom nie je možné verifikovať. Podľa zápisu zo stretnutia konaného dňa 10.01.2017, na ktorom
sa žalobca ani nezúčastnil a ktorý žalovaný priložil k odporu vyplýva, že „zazmluvnených“ nebolo údajne
len 69 ha pôdy. Ak by sa toto tvrdenie aj preukázalo ako pravdivé, v žiadnom prípade táto výmera
nezodpovedá žalovaným uplatňovanej zľave vo výške 50% odplaty. Žalovaný dokonca vo svojom
odpore navrhuje, aby súd ako predbežnú otázku vyriešil, že nájomné zmluvy sú neplatné, pričom opäť
nešpecifikuje o ktoré konkrétne nájomné zmluvy má ísť. Žalobca poukázal na zákonné ustanovenie §
500 OZ s tým, že tvrdí, že nájomné zmluvy, ktoré boli prílohou zmluvy o postúpení pokiaľ žalovaný tvrdí,
že tieto sú neplatné a ako dôvod neplatnosti týchto zmlúv uvádza na rozličných miestach v odpore napr.
nedostatočnú špecifikáciu predmetu nájmu, nedostatočne formulované prejavy vôle zmluvných strán a
v týchto nájomných zmluvách alebo že tú ktorú nájomnú zmluvu má podpísať „niekto iný“ ako ten kto
bol podľa žalovaného k tomu oprávnený, preto z opatrnosti, ak by sa tieto tvrdenia žalovaného ukázali
ako pravdivé žalobca poukazuje na to, že nikde v zmluve žalovaného neubezpečil, že by „vec (nájomné
zmluvy, práva z nájmu) nemala žiadne vady“ a z tvrdení žalovaného vyplýva, že má ísť o zásadné
vady - zjavné vady, ktoré sa za predpokladu, že existujú mohol zistiť ešte pri podpise zmluvy, ak by
postupoval obozretnejšie. Žalobca má za to, že s poukazom na § 500 OZ si žalovaný nemôže v tomto
konaní uplatňovať nároky zodpovednosti za vady a už vôbec nie žalovaným naznačovaným spôsobom
- neuznaním celého rozsahu odplaty podľa zmluvy navyše potom ako polovicu odplaty už zaplatil.
Z opisu žalovaným tvrdených údajných nedostatkov nájomných vyplýva, že žalovaný nevenoval ani
elementárnu pozornosť prílohám zmluvy - predmetným nájomným zmluvám. Ak by žalovaný postupoval
pri vstupovaní do zmluvného vzťahu so žalobcom takto nedôsledne a ľahostajne, nemožno mu teraz
v súdnom konaní priznať žiadne nároky z vád či nedostatkov nájomných zmlúv. Žalobca poukázal na
zákonné ustanovenie § 4 OZ, ktoré podmieňuje priznanie práva uplatňovať nároky zo zodpovednosti
za vady s plnením notifikačnej povinnosti nadobúdateľa. Ako nepriamo vyplýva z odporu, žalovaný
neuznáva nárok žalobcu na zaplatenie zostatku odplaty podľa zmluvy z dôvodu, že vec - nájomné
zmluvy má vady. Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 04.05.2016. Žalovaný po prvý raz naznačil,
že postúpené nájomné zmluvy majú nejaké nedostatky už v liste zo dňa 13.12.2016, ktorý adresoval
žalobcovi, resp. konateľke žalobcu osobne, pričom presne nešpecifikoval nedostatky nájomných zmlúv,
resp. nešpecifikoval, ktoré nájomné zmluvy majú a aké konkrétne nedostatky. Ubehlo teda najmenej
6 mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy, resp. odo dňa, kedy mal nadobúdateľ možnosť vec podľa
citovaného ustanovenia prezrieť, do dňa kedy žalovaný napísal predmetný list. Žalobca je názoru, že
platné a riadne vytknutie vád podľa citovaného ustanovenie OZ treba považovať za taký prejav vôle, ktorý
je výslovný, v ktorom je presne označená vada či nedostatok a to ideálne jej detailným opisom. Žalovaný
v liste zo dňa 13.12.2016 presne nešpecifikoval a neopísal ním tvrdené nedostatky nájomných zmlúv,
nešpecifikoval ktoré konkrétne nájomné zmluvy majú aké vady, od ktorých konkrétnych nájomných bolo
prenajímateľmi odstúpené, či ktorý konkrétny prenajímatelia požiadali o vydanie a prevzatie pozemkov.
Na uvedené skutočnosti v predmetnom liste žalovaný len všeobecne odkázal a obdobne všeobecné
formulácie používa aj vo svojom odpore. Vo svetle citovaného ustanovenia § 504 OZ potom žalobca
tvrdí, že žalovaný si svoju notifikačnú povinnosť nesplnil nakoľko vady neurčil dostatočne presne a ak
by aj súd bol názoru, že notifikácia bola po obsahovej stránke súladná s § 504 OZ žalobca upozorňuje
na to, že k nej došlo po uplynutí prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom a preto už nemôže uplatniť
nároky zodpovednosti za vady, lebo toto právo zaniklo. Ide o lehotu prekluzívnu, na ktorej uplynutie
má súd prihliadať ex offo, teda ani teraz počas súdneho konania nemôže nedostatky svojho postupu,
resp. svojej notifikácie žalovaný zhojiť. Pokiaľ žalovaný ďalej v odpore navrhuje, aby súd ako predbežnú
otázku vyriešil, že nájomné zmluvy sú neplatné a že žalobca nebol oprávnený postúpiť právo nájmu



žalovaného, žalovaný opäť nešpecifikuje ktoré konkrétne nájomné zmluvy sú podľa neho neplatné, z
akých konkrétnych dôvodov svoju požiadavku formuluje len všeobecne a žaloba má za to, že z dôvodu
jej neurčitosti sa s ňou nie možné zaoberať. Pokiaľ žalovaný sa venuje prepočtom toho koľko mal
„stratil“ na dotáciách poskytovaných PPA v dôsledku nejasnej deklarácie a nezrozumiteľnej špecifikácie
predmetu či predmetu nájmu podľa nájomných zmlúv, žalobca nepovažuje sa tejto otázke sa osobitne
venovať, nakoľko na žiadnom mieste nedošlo zo strany žalobcu ku žiadnej garancii prísľubu alebo
daniu záruky za to akú výšku dotácie dostane žalovaný od PPA za obhospodarovanie pozemkov, ku
ktorým sa nájomné práva postupovali. Žalobca potom nemá a nemal žiaden vplyv aké dotácie žalovaný
dostal alebo nedostal. Žalovaný v odpore tiež tvrdí, že dňa 25.06.2019 malo dôjsť na osobnom stretnutí
sporových strán k dohode, ktorej predmetom malo byť dokonca urovnanie vzájomných sporných práv
a povinností v súvislosti so zmluvou o postúpení. Meritom dohody malo podľa žalovaného byť to, že
žalobcovi popri dovtedy zaplatenej časti odplaty podľa zmluvy uhradí ešte sumu 14.000,- € a tak majú
byť všetky vzájomné práva a povinnosti vysporiadané a má tak dôjsť k urovnaniu zavádzajúcich a
neúplných informácií odovzdávaných žalobcom. Navzdory uvedenému a navzdory tomu, že zo zápisu zo
stretnutie z roku 2017, ktorý žalovaný priložil k odporu, že bol ochotný žalobcovi doplatiť sumu 5.535,96
€, ani jednu z uvedených súm žalovaný žalobcovi neuhradil. Na dôvažok žalobca popiera, že by k
mimosúdnej dohode o predmete sporu v uvedenom alebo akomkoľvek inom termíne došlo. Tvrdenia,
že k takej dohode došlo nie sú pravdivé. Žalobca nepopiera, že disponuje návrhom dodatku k zmluve,
ktorý pripravil žalovaný, podľa ktorého mala byť upravená výška odplaty z pôvodných 140.000,- € na
88.644,04 € a ktorého podpísaním by zároveň uznal, že mu bola uhradená suma 74.464,04 €. Takýto
dodatok žalobca nepodpísal, nakoľko popiera, že by mu bola uhradená suma 74.464,04 € a nesúhlasí
s navrhovaným znížením celkovej odplaty.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním zmluvy o postúpení pohľadávok č.l. 46 s prílohami
zoznam nájomných zmlúv č.l. 49-51, zápisnice z pracovného stretnutia spoločnosti AGROJUH, s.r.o. č.l.
48, výzvy na poskytnutie súčinnosti č.l. 47, dohody o započítaní pohľadávok č.l. 47, žiadostí a špecifikácií
k žiadostiam o poskytnutie platieb PPA č.l. 52-57, rozhodnutia PPA č.l. 58-61, prílohy k rozhodnutiu č.l.
62-63, rozhodnutia PPA č.l. 64-70, žiadostí na poskytnutie platieb za rok 2016 č.l. 70-72, oznámení o
odmietnutí uzavrieť nájomnú zmluvu Š. B., L. M., T. B., č.l. 103-105, výzvy na vydanie nehnuteľností Ľ.
A. č.l. 106, nájomných zmlúv predloženými žalovaným č.l. 108-151, 156-182, 186-209, 246-259 a zistil
tento skutkový stav:

9. Žalobca označený ako „odovzdávajúci“ uzatvoril so žalovaným označeným ako „preberajúci“ Zmluvu
o postúpení práva nájmu poľnohospodárskych pozemkov č. 1/2016 s poukazom na § 269 Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObZ“) a zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov a podľa § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dňa 04.05.2016.

10. V Preambule uzatvorenej zmluvy zmluvné strany konštatujú, že odovzdávajúci je na základe
nájomných zmlúv uzatvorených v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. nájomcom poľnohospodárskych
pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s oprávnením dať prenajaté pozemky
do podnájmu.

11. Podľa Článku I., bod 1 zmluvné strany dojednali predmet zmluvy ako postúpenie práva nájmu
poľnohospodárskych pozemkov v nájme odovzdávajúceho, ktoré sú špecifikované v nájomných
zmluvách u odovzdávajúceho a v deklaračných tabuľkách pre PPA - prílohy č. 1, ktoré boli odovzdané
preberajúcemu pred uzatvorením zmluvy.

12. Podľa Článku I., bod 2 predmetom postúpenia práva nájmu k poľnohospodárskym pozemkom
nachádzajúcim sa katastrálnom území Málinec, Ipeľský Potom, Ozdín a Cinobaňa o celkovej výmere
310 ha. Takto označenú poľnohospodársku pôdu je preberajúci deklarovať PPA pre poskytnutie dotácií
na poľnohospodársku činnosť od mája 2016.

13. Podľa Článku II., bod 1 - Účel zmluvy, zmluvné strany deklarujú, že účelom tejto zmluvy je postúpenie
práva nájmu k poľnohospodárskym pozemkom a to ich využitie v rámci poľnohospodárskej činnosti
preberajúceho, a to na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku.



14. Podľa Článku III. - Doba trvania, bod 1, zmluva sa uzatvára na obdobie odo dňa uzatvorenia tejto
zmluvy do doby platnosti nájomných zmlúv podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ktoré uzatvoril odovzdávajúci s
vlastníkmi poľnohospodárskych pozemkov.

15. Podľa Článku IV. - Platobné podmienky, bod 1, zmluvné strany sa dohodli na jednorazovej platbe
za postúpenie práva nájmu k poľnohospodárskym pozemkom vo výške 140.000,- €. Dojednaná výška
odplaty bude vyplatená odovzdávajúcemu v lehote 90 dní od uzatvorenia tejto zmluvy.

16. Podľa Článku IV. - Platobné podmienky, bod 2, pre prípad nezaplatenia odplaty za postúpenie nájmu
dojednanej a splatnej podľa podmienok uvedených v tejto zmluve a osobitnej faktúry je odovzdávajúci
oprávnený odstúpiť od zmluvy a preberajúci je povinný vydať poľnohospodárske pozemky s príslušnou
dokumentáciou. Zároveň sa ruší aj kúpna zmluva, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti - stavby v k.ú.
Málinec a hnuteľné veci (stroje a zariadenia) podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 29.04.2016
a odovzdávajúci v postavení predávajúceho vrátiť zaplatenú kúpnu cenu a preberajúci vráti všetky
prevzaté hnuteľné veci.

17. Výzvou doručenou žalovanému dňa 07.08.2019 žalobca vyzýva na doplatok v zostávajúcej časti
platby v zmysle Článku IV., bod 1 zmluvy v sume 70.000,- € spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania
od 02.08.2016 do 30.08.2016 v sume 859,18 €, kapitalizovaným úrokom z omeškania zo sumy 110.000,-
€ od 30.08.2016 do 31.08.2016 vo výške 24,11 €, kapitalizovaným úrokom z omeškania zo sumy
80.000,- € od 21.08.2016 do 02.09.2016 vo výške 35,07 €, ako aj ďalším úrokom z omeškania zo sumy
70.000,- € od 02.09.2016 do zaplatenia.

18. Zo zápisu zo stretnutia spoločnosti AGROJUH, s.r.o. z 10.01.2017 (č.l. 40) vyplýva, že spoločnosť
AGROJUH, s.r.o. previerkou nájomných zmlúv zistila, že existuje nesúlad o tvrdených skutočnostiach
konateľkou žalobcu B. K. k citovanej zmluve a skutočným stavom uzatvorených zmlúv, ako aj skutočným
stavom užívania poľnohospodárskych pozemkov, ktoré boli deklarované PPA pre poskytnutie dotácií
na poľnohospodársku činnosť za rok 2016. Spoločnosť AGROJUH, s.r.o. následne z výmery 310 ha
bola povinná vydať pre vlastníka T. Y. pôdu o výmere 3 ha ešte v máji 2016. Následne podľa kontroly
predložených nájomných zmlúv spoločnosťou AGROJAS Látky, s.r.o. a zoznamu prenajímateľov bolo
zistené, že takmer 30 ha poľnohospodárskej pôdy nie je spôsobilé k riadnemu obhospodarovaniu
alebo uvedení vlastníci podľa predloženého zoznamu nevlastnia žiadnu poľnohospodársku pôdu.
Poľnohospodárska pôda o výmere 89 ha nie je riadne zazmluvnená, prípadne oslovení vlastníci
preukázali, že zmluvu nepodpísali alebo znenie zmluvy bolo treťou osobou pozmeňované alebo
falšované. Zistené skutočnosti znemožňujú preukazovanie užívacieho práva pri dokazovaní ohľadom
krížových kontrol s inými poľnohospodárskymi subjektmi čím hrozia sankcie. Z uvedených dôvodov bolo
navrhnuté, po prechádzajúcom prerokovaní valného zhromaždenia, spoločnosti AGROJUH, s.r.o., aby
bola upravená aj odplata za postúpenie nájmu, ktorá v Zmluve zo dňa 04.05.2016 bola dohodnutá vo
výške 140.000,- € a navrhuje ju upraviť na 80.000,- €, pričom ku dňu konania valného zhromaždenia
deklaruje žalovaný úhradu 74.464,04 € s tým, že zvyšok 5.535,96 € vyplatí do 15 dní od podpísania
Dodatku č. 1 k tejto zmluve zmluvnými stranami. Zo zápisu vyplýva, že konateľka spoločnosti pani K.
sa zo zdravotných dôvodov ospravedlnila.

19. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.07.2016 vyplýva, že veriteľ TAJBA, a.s. ako postupca
postúpil na postupníka Združené poľnohospodárske družstvo Poltár pohľadávku vo výške 4.464,04 €
pôvodne voči spoločnosti AGROJAS Látky, s.r.o. ako dlžníkovi.

20. Z Dohody o započítaní pohľadávok uzatvorenej medzi Združeným poľnohospodárskym družstvom
Poltár a spoločnosťou AGROJUH, s.r.o., Poltár (č.l. 47) vyplýva, že predmetom dohody je započítanie
pohľadávky AGROJUH, s.r.o. voči Združenému poľnohospodárskemu družstvu Poltár z faktúry č.
FV1600020 z fakturovanej čiastky 15.000,- €, čiastka na zápočet 4.464,04 €, ktorá bola započítania z
postúpenej pohľadávky vo výške 4.464,04 €, teda v časti tak ako sa kryjú.

21. Z výzvy na poskytnutie súčinnosti z 13.12.2016 vyplýva, že žalovaný vyzýva žalobcu na mimosúdne
vysporiadanie záležitostí a poskytnutie súčinnosti a nápravy s poukazom na tom, že pri uzatvorení
zmlúv bolo deklarované zo strany žalobcu postúpenie nájmu poľnohospodárskych pozemkov v celkovej
výmere 310 ha. V súčasnosti pri realizácii výkonu poľnohospodárskej činnosti postupne dochádza k



preukazovaniu, že prenajímatelia poľnohospodárskej pôdy predložené nájomné zmluvy nepodpísali
alebo platne od nich odstúpili, prípadne požiadali o vydanie a prevzatie pozemkov v zmysle podmienok
daných zákonom č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Z uvedeného konania je zrejmé, že
spoločnosť AGROJUH, s.r.o. bola uvedená pravdepodobne do omylu a týmto konaním dochádza ku
hroziacim škodám a strate na zisku, pretože obhospodarovanie „odovzdaných“ poľnohospodárskych
pozemkov je nemožné v takom rozsahu ako bolo deklarované.

22. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení ku dňu
04.05.2016, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 261 ods. 9 ObZ v znení ku dňu 04.05.2016, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch
1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

24. Podľa § 269 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 04.05.2016, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá
nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva
nie je uzavretá.

25. Podľa § 499 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu 04.05.2016,
kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne
vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo
účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

26. Podľa § 500 ods. 1 OZ v znení ku dňu 04.05.2016, ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno
zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže
scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.

27. Podľa § 504 OZ v znení ku dňu 04.05.2016, nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti
za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť.
Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak
v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

28. Podľa § 507 ods. 1 OZ v znení ku dňu 04.05.2016, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre
ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia
zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo
doplnenia toho, čo chýba.

29. Podľa § 507 ods. 2 OZ v znení ku dňu 04.05.2016, práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady
môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.

30. Podľa § 663 OZ v znení ku dňu 04.05.2016, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

31. Podľa § 666 ods. 1 OZ v znení ku dňu 04.05.2016, nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do
podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.

32. Podľa § 666 ods. 2 OZ v znení ku dňu 04.05.2016, ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so
zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.

33. Podľa § 39 OZ v znení ku dňu 04.05.2016, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa § 40a OZ v znení ku dňu 04.05.2016, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.



Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

35. Podľa § 49a OZ v znení ku dňu 04.05.2016, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila
v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

36. Podľa § 1 ods. zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení ku dňu
04.05.2016, nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami
osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na
podnájom.

37. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení ku dňu
04.05.2016, ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní
podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak
nie je v tejto časti ustanovené inak.

38. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení ku dňu
04.05.2016, nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Spôsob a
čas podnájmu je nájomca povinný prenajímateľovi oznámiť do 30 dní. Ak bol pozemok daný do podnájmu
na dlhší čas ako jeden rok, má prenajímateľ právo na nájomné priamo voči podnájomcovi. Na podnájom
sa v prípadoch mimoriadnych udalostí vzťahuje ustanovenie § 5 primerane.

39. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

40. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

41. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že došlo k uzatvoreniu zmluvy pomenovanej ako „Zmluva
o postúpení práva nájmu poľnohospodárskych pozemkov pod č. 1/2016“ dňa 04.05.2016. Z obsahu
zmluvy napriek jej označeniu ako zmluva o postúpení práva nájmu s poukazom na § 269 ObZ, ktorý
upravuje tzv. nepomenované zmluvy a odkazom na zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov a následne ustanovenia Občianskeho zákonníka § 663 a nasl. vyplýva, že predmetnou
zmluvou má žalovaný označený ako „preberajúci“ nadobudnúť práva z nájmu poľnohospodárskych
pozemkov, ktoré náležali jeho právnemu predchodcovi, t.j. „odovzdávajúcemu“ (žalobcovi). Takto
je predmet zmluvy špecifikovaný v Článku I., bod 1 a vyplýva aj z Preambuly predmetnej
zmluvy, kde zmluvné strany konštatujú, že odovzdávajúci je na základe nájomných zmlúv o nájme
poľnohospodárskych pozemkov nájomcom poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní podniku s oprávnením dať prenajaté pozemky do podnájmu (ďalšieho nájmu). Z
uvedeného teda vyplýva, že obsahovo sa jedná o zmluvu, ktorá založila podnájomný vzťah žalovaného
k viacerým prenajímateľom na základe samostatných nájomných zmlúv uzatvorených s nájomcom
(žalobcom). V konaní nebolo preukázané, že by zmluva stranami sporu nebola podpísaná slobodne,
vážne, právny úkon je dostatočne určitý a zrozumiteľný v časti predmetu zmluvy, z ktorého je zrejmé, že
sa jedná o postúpenie práv nájmu poľnohospodárskych pozemkov v zmysle prílohy č. 1 k tejto zmluve
za cenu, ktorá bola dojednaná v Článku IV. tejto zmluvy. Uzatvorenie takejto zmluvy, podľa názoru súdu,



nie je v rozpore s právnymi predpismi a preto zmluva nemôže byť neplatnou ani v zmysle § 39 OZ.
Nakoniec zmluvné strany sa po podpise zmluvy sa touto aj riadili, došlo k čiastočnej úhrade odplaty za
postúpenie práva a žalovaný si uplatňoval postúpené práva vo vzťahu k zazmluvneným pozemkom. K
odstúpeniu od zmluvy pre porušenie platobných podmienok v zmysle Článku IV., bod 2 nedošlo. Medzi
stranami sporu nebolo sporným, že žalovaný čiastočne plnil a z pôvodne dojednanej odplaty 140.000,- €
uhradil v troch platbách sumu 70.000,- €. Zmluva ako celok teda nie je neplatnou tak z dôvodu absolútnej
neplatnosti ako ani z dôvodu relatívnej neplatnosti v zmysle § 49a OZ z dôvodov § 40a OZ hoci žalovaný
tvrdil, že niektoré zmluvy mali byť podpísané inými subjektmi a taktiež pri niektorých zmluvách pozemky
obhospodarovali samotní prenajímatelia čo by mohlo evokovať, že žalovaný bol uvedený do omylu
vo vzťahu k jednotlivým nájomným zmluvám, ktorých postúpenie práv sa zmluva mala týkať, avšak
relatívnej neplatnosti takéhoto úkonu sa nedovolal. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že
predmetná zmluva teda nie je neplatnou tak absolútne ako ani relatívne.

43. Samotná zmluva založila existenciu viacerých podnájomných vzťahov separátne u každej nájomnej
zmluvy, ktorá tvorila prílohu č. 1 tejto zmluvy. Žalovaný nepoprel, že časť práv, ktoré boli postúpené
z nájomných zmlúv nadobudol, sporným z celkovej výmery 310 ha tak, ako to deklaroval v zápise zo
dňa 10.01.2017, malo byť 89 ha, ktoré nemali byť riadne zazmluvnené. Časť odplaty vo výške 70.000,-
€ za postúpenie práv vyplývajúcich z nájomných zmlúv, ktoré boli prílohou č. 1 zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný nezaplatil, pričom tvrdil, že tieto práva nenadobudol z dôvodu
neplatnosti viacerých nájomných zmlúv, resp. z dôvodu, že vlastníci žiadali o vydanie pozemkov, resp.
odstúpili od zmlúv alebo samotné nájomné zmluvy sú neplatné pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť alebo
neboli podpísané oprávnenými vlastníkmi, resp. vlastníci na nich hospodárili. V prvom rade je potrebné
rozlíšiť platnosť zmluvy o postúpení práv z nájomných zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným
na jednej strane a na druhej strane eventuálnu platnosť, resp. neplatnosť zmlúv o nájme, z ktorých
práva mal žalovaný postúpením od žalobcu nadobudnúť. Samotnú zmluvu o postúpení práva tak
ako bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.05.2016 súd považuje za zmluvu platnú,
dostatočne určitú s tým, že zmluva v Článku I. Predmet zmluvy, bod 1 dostatočne určito špecifikuje
predmet tejto zmluvy, ktorým je postúpenie práva nájmu poľnohospodárskych pozemkov v nájme
odovzdávajúceho, ktoré sú špecifikované v nájomných zmluvách u odovzdávajúceho a v deklaračných
tabuľkách pre PPA - príloha č. 1, ktoré boli odovzdané preberajúcemu pred uzatvorením tejto zmluvy.
Z uvedeného článku vyplýva, že žalovaný už pred podpisom zmluvy o existencii nájomných zmlúv,
ich obsahu vedel, nakoľko deklaračné tabuľky pre PPA mu boli odovzdané ešte pred uzatvorením
Zmluvy o postúpení práva nájmu poľnohospodárskych pozemkov. Rešpektujúc náležitú opatrnosť v
predzmluvných a následne negociačných procesoch, ako aj ďalším konaním po podpise zmluvy zo dňa
04.05.2016, mal pri odbornej starostlivosti žalovaný v prípade, ak zmluvy považoval za neplatné pre
ich neurčitosť, nejasnosť, nezrozumiteľnosť o tejto skutočnostiach sa dozvedieť a túto skutočnosť bez
zbytočného odkladu žalobcovi ako odovzdávajúcemu notifikovať presným označením týchto zmlúv a
prípadným uplatnením si práva v súvislosti s takto vadným plnením. Vo všeobecnosti vady nájomných
zmlúv, na ktoré žalovaný poukazuje by bolo možné označiť ako vady plnenia. Vadným plnením v
tomto prípade by boli zmluvy neplatné, na základe ktorých by žalovaný práva nadobudnúť nemohol,
resp. zmluvy, o ktorých by sa preukázalo, že v čase postúpenia práva žalobca postupoval práva,
ktoré mu nenáležali, pretože nájomné zmluvy už boli pred postúpením ukončené, došlo k odstúpeniu
prenajímateľov od týchto zmlúv a teda eventuálne uviedol žalovaného do omylu o tom, že mu práva
postupuje. Podstatným pre uplatnenie si práva z vád u žalovaného je však to kedy sa o vadách
dozvedel, resp. pri odbornej starostlivosti dozvedieť mohol a akým spôsobom na zistenie eventuálnych
vád reagoval, resp. reagovať mal. Nepochybne vady, ktoré spočívajú v neurčitosti, nezrozumiteľnosti
nájomných zmlúv, ktoré mali tvoriť prílohu zmluvy o postúpení je potrebné považovať za vady, ktoré boli
vadami zjavnými. O týchto sa žalovaný mohol dozvedieť priamo po podpise zmluvy bez zbytočného
odkladu ich púhym nahliadnutím a „kontrolou“. Iná otázka vyvstáva ohľadom vád, na ktoré poukazuje
žalovaný vo vzťahu k zmluvám, kde prenajímatelia na pôde hospodárili, mali ju „vydanú“, resp. odstúpili
od týchto zmlúv alebo u zmlúv, ktoré podľa tvrdení žalovaného neboli prenajímateľov vlastnoručne
podpísané a boli „podpísané inými osobami“. Tu je povinnosťou takéto vady bez zbytočného odkladu, po
tom čo ich mal možnosť žalovaný zistiť, tieto vady notifikovať. Zo samotného žalovaným predloženého
zápisu z jednania zo dňa 10.01.2017 vyplýva, že žalovaný mal zistiť určité nezrovnalosti a v rozsahu
89 ha poľnohospodárska pôda nemala byť riadne zazmluvnená. Nepochybne s výnimkou zjavných
vád, ktoré podľa názoru súdu sú vadami, ktoré v zmysle § 500 OZ nemôžu byť uplatňované v zmysle
nároku zodpovednosti za vady, súd má na mysli neurčité, nezrozumiteľné zmluvy pokiaľ na ne žalovaný
poukazuje, pretože tieto vady mohol zistiť bezprostredne ešte pred podpisom zmluvy, keby bol jednal



s náležitou opatrnosťou a obozretnosťou. Vo vzťahu k zápisu zo dňa 10.01.2017 však nepochybne k
tomuto dátumu žalovaný vedel aj o iných ním tvrdených vadách, na ktoré poukazuje, avšak po tomto
dátume až do rozhodnutia súdu žiadnu konkrétnu notifikáciu vo vzťahu k žalobcovi neuskutočnil, z čoho
vyplýva, že si notifikačnú povinnosť nesplnil a pre uplynutie prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva z
vád preto v rámci súdneho konania takéto právo si už uplatňovať voči právu žalobcu na zaplatenie v
zmysle zmluvy o postúpení nemôže a preto žaloba musela byť zamietnutá.

44. Na vysvetlenie ešte vo vzťahu k pohľadávke vo výške 4.464,04 €, o ktorej žalovaný tvrdil, že ju
uhradil za žalobcu spoločnosti Tajba, a.s., je potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný uvádza, že zaplatil
pohľadávku spoločnosti Tajba, a.s., ktorej žalobca dlžil sumu 4.464,04 € z listinných dôkazov vyplýva,
že pôvodný veriteľ Tajba, a.s. postúpil svoju pohľadávku na Združené poľnohospodárske družstvo
Poltár dňa 22.07.2016 a následne v zmysle dohody o započítaní pohľadávok medzi Združeným
poľnohospodárskym družstvom Poltár (veriteľom pôvodnej pohľadávky Tajba, a.s.) a spoločnosťou
AGROJUH s.r.o., Poltár vyplýva, že predmetom započítania je aj pohľadávka AGROJUH s.r.o. voči
Združenému poľnohospodárskemu družstvu Poltár z fakturovanej čiastky 15.000,- €, voči ktorej sa
započítava protipohľadávka Združeného poľnohospodárskeho družstva Poltár vo výške 4.464,04 € a
tým v tejto časti sa pohľadávky kryjú a teda zanikajú. Nie je preto zrejmé akým spôsobom žalovaný mal
zaplatiť za dlh žalobcu z pohľadávky spoločnosti Tajba, a.s., keďže táto pohľadávky síce bola postúpená,
ale nie na žalovaného, ale na Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, ktoré si ju započítalo voči
pohľadávke AGROJUH s.r.o., čím obe pohľadávky v časti ako sa kryjú zanikli.

45. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje, že Zmluva o postúpení práva nájmu poľnohospodárskych
pozemkov je zmluvou platnou, jedná sa o postúpenie práva z nájomných zmlúv, ktoré de facto aj de iure
zakladá podnájomný právny vzťah medzi žalovaným a pôvodnými prenajímateľmi pozemkov nájomcovi
(žalobcovi), pričom k postúpeniu práva došlo za odplatu. Postúpené právo založilo podnájomné
právne vzťahy medzi žalovaným a jednotlivými prenajímateľmi (vlastníkmi pôdy) vo vzťahu k viacerým
nájomným zmluvám, ktoré sa stali súčasťou zmluvy o postúpení prostredníctvom prílohy č. 1 k tejto
zmluve, čo žalovaný nepopiera. Na základe Zmluvy o postúpení práva nájmu poľnohospodárskych
pozemkov žalovaný riadne nadobudol práva k časti pozemkov, čo nepopiera, poukazoval však na to,
že nedošlo k riadnemu nadobudnutiu práv vo vzťahu k nájomným zmluvám týkajúcim sa výmery 89
ha. Eventuálna neplatnosť nájomných zmlúv ohľadom prenajatých pozemkov o výmere 89 ha, podľa
názoru súdu, nerobí neplatnou celú zmluvu o postúpení práva nájmu poľnohospodárskych pozemkov,
pre prípad neplatnosti týchto konkrétnych nájomných zmlúv by žalovaný práva z týchto nájomných zmlúv
nadobudnúť do podnájmu nemohol a v tomto prípade by mu náležalo adekvátne zníženie dojednanej
odplaty, nakoľko sa jedná o takú vadu v záväzkovom vzťahu, ktorú by nebolo možné odstrániť a preto
nebolo by možné vec užívať dohodnutým spôsobom a zakladala by právo oprávneného (žalovaného)
domáhať sa zrušenia zmluvy, prípadne primeranej zľavy z ceny, čo však žalovaný neučinil, keďže vady
v zákonnej prekluzívnej lehote u žalobcu nenotifikoval.

46. Žalobca si uplatnil právo taktiež na úrok z omeškania z dlžnej sumy 70.000,- €, pričom vychádzajúc
z Článku IV., bod 1 zmluvy celková splatnosť dojednanej odplaty vo výške 140.000,- € mala nastať
najneskôr do 90 dní od podpisu zmluvy, t.j. do 02.08.2016. Žalobca si uplatnil právo na úrok zo sumy
70.000,- € od 02.09.2016, teda po lehote splatnosti, pričom kapitalizovaný úrok v súvislosti s úhradami
žalovaného do 31.08.2016 v uplatnenej výške 573,98 € žalovaný z hľadiska výpočtu nerozporoval, preto
ju súd žalobcovi taktiež priznal.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného
v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným
uznesením.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287,
984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.



Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.