Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 5Cpr/3/2011 zo dňa 25.11.2012

Druh
Rozsudok
Dátum
25.11.2012
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Neplatnosť právnych úkonov
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Odporca
36052663
Spisová značka
5Cpr/3/2011
Identifikačné číslo spisu
6411214990
ECLI
ECLI:SK:OSZH:2012:6411214990.5
Súd
Okresný súd Žiar nad Hronom
Sudca
JUDr. Jarmila Kasanová


Text


Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Cpr/3/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411214990
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2012:6411214990.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
navrhovateľky Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. Š., N. X, proti odporcovi BANDOG SECURITY, s.r.o.,
so sídlom v Banskej Štiavnici, Kammerhofská 26, IČO: 36 052 663, zastúpená advokátom Mgr. Erichom
Štepánekom, so sídlom v Banskej Štiavnici, L. Svobodou 15, o návrhu na určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a iné takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
odporcu Mgr. Ericha Štepáneka vo výške 616,50 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
na č. ú. XXXXXXXX/XXXX, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Banská Štiavnica.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktoré jej bolo doručené odporcom dňa 21.11.2011, ako aj zaplatenia mzdových nárokov.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal
zamietnuť s poukazom na to, že k skončeniu pracovného pomeru došlo v súlade so zákonom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil
sa s pracovnou zmluvou, s okamžitým skončením pracovného pomeru, s nesúhlasom so skončením
pracovného pomeru, s ostatným spisovým materiálom.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, zároveň žiadala uložiť povinnosť odporcovi naďalej ju zamestnávať, ako aj uložiť povinnosť
odporcovi, aby jej vyplatil náhradu mzdy za každý mesiac od mesiaca december 2011 až do dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom suma náhrady mzdy činí zaokrúhlene podľa vyjadrenia
navrhovateľky 300 € za jeden mesiac. Túto sumu vyčíslila z výplatných pások za obdobie mesiacov apríl
- október 2011. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporcu vyplatiť jej náhradu za zdravotné poistenie
za mesiac november - december 2011, ktoré si ona zaplatila ako samoplatca, a to spolu vo výške
36 €. Navrhovateľka poukázala na to, že pokiaľ sa týka okamžitého skončenia pracovného pomeru,
ktoré jej bolo doručené dňa 21.11.2011 zo strany odporcu, s týmto nesúhlasí. Uviedla, že od októbra
2011 do 14.11.2011 bola práceneschopná, pričom po skončení práceneschopnosti dňa 14.11. odišla
do sídla firmy v Banskej Štiavnici, Učiteľská 9, kde však nikto nebol, nikto jej neotváral, tak odišla aj
na ul. Kammerhofskú, kde jej takisto nikto neotváral a podľa jej názoru tam asi nikto nebol. Preto v
ten istý deň poslala aj poštou list zamestnávateľovi, kde sa aj dotazovala, kedy má nastúpiť do práce.
Zároveň uviedla, že potom ešte aj v ďalšie dni - štvrtok a piatok v ten istý týždeň bola na obidvoch



adresách, nikoho tam nezastihla, telefonovala aj s pani K., pretože mala záujem zistiť, kedy má nastúpiť
do práce. Volala aj pánovi C., ktorý jej v podstate predtým vysvetľoval aj otázky bezpečnosti práce, aj
zadeľoval prácu, avšak tomuto sa nedovolala. Išla sa pozrieť na jej posledné pracovisko do COMBIN-u
Banská Štiavnica, kde bol vyvesený rozpis služieb, avšak jej meno tam nebolo, preto nevedela, či má
do práce nastúpiť, resp. kedy má do práce nastúpiť. V priebehu konania navrhovateľka špecifikovala,
že svojmu zamestnávateľovi zasielala poštou 14.11. podanie, ktoré je možné, že odporca ho už mal
doručené 15.11., pričom im poslala len doklad od lekárky o skončení práceneschopnosti. Následne
dňa 16.11.2011 poslala odporcovi žiadosť o zaradenie do práce. Navrhovateľka v priebehu konania
poukázala na tú skutočnosť, že pokiaľ sa týka dôkazu, ktorý predložil odporca, a to knihy služieb, ktorá
sa týkala rozpisu služieb na centrálnom pulte ochrany, podľa jej názoru toto bolo vyhotovené až pre
potreby súdneho konania, pričom podľa jej názoru pult centrálnej ochrany v čase, keď ona pracovala
u odporcu, tam vôbec neexistoval a bol zavedený až neskôr. Preto podľa nej ani pani C., ktorá bola
zapísaná v uvedenej knihe služieb, táto tiež nemohla byť prítomná na pulte centrálnej ochrany a podľa
nej vykonávala prácu na inom objekte. Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť.
Prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru,
ktoré bolo dané navrhovateľke, je v súlade so zákonom, odporcovi navrhovateľka doručila poštou dňa
15.11.2011 doklad o skončení pracovnej neschopnosti, pričom navrhovateľka nemala žiadny dôvod
obvolávať pracoviská odporcu s cieľom zistiť, kde je zaradená. O zaradení do služby a mieste jej výkonu
rozhoduje konateľ spoločnosti, alebo ním poverený zamestnanec. Zástupca navrhovateľky poukázal na
to, že mala navrhovateľka k dispozícii všetky telefónne čísla, ktoré s ohľadom na špecifickú povahu
podnikania odporcu sú neustále aktívne, pričom naviac v prevádzke spoločnosti na Ul. Kammerhofskej
26 v Banskej Štiavnici vždy musí byť minimálne prítomný jeden zamestnanec, nakoľko sa tam nachádza
pult centrálnej ochrany, a to 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Zástupca odporcu, resp. odporca poukázal
na tú skutočnosť, že v čase od 14.11.2011 do 18.11.2011, čiže od pondelka do piatku, navrhovateľka do
práce nenastúpila bez udania dôvodu, pričom podľa názoru odporcu navrhovateľka už dňa 11.11.2011
(v piatok) sa mohla zaujímať o miesto výkonu práce po skončení PN, pretože mala vedomosť o tom,
že PN jej trvá do 14.11.2011. Z výpovede konateľky odporcu je zrejmé, že sídlo spoločnosti v čase
skončenia pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu bolo na Ul. Učiteľskej č. 9, a prevádzka bola na
Kammerhofskej, pričom navrhovateľka podľa vyjadrenia konateľky odporcu o tejto skutočnosti vedomosť
mala, pretože na Ul. Kammerhofskej podávala aj žiadosť do pracovného pomeru, tu podpisovala aj
doklady, preberala veci a tu boli aj školenia. Tu sa chodila aj informovať za prácou s tým, kedy a kde
má byť zadelená. Na tejto Ul. Kammerhofskej je nonstop služba, ktorá tam neustále funguje. Konateľka
odporcu poukázala na tú okolnosť, že pokiaľ sa týka pultu centrálnej ochrany, tento existuje a je situovaný
na Ul. Kammerhofskej, pričom sú tu osoby, ktoré sú zapísané v knihe služieb a sú tu stále prítomné s
tým, že pokiaľ by navrhovateľka sem prišla, vždy by sa tu mala s kým skontaktovať.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však
do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty platia rovnako ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov, taxatívne uvedených v
zákone.

Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer okamžite so zamestnancom
je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú
disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité skončenie pracovného pomeru



sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí
dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Za porušenie pracovnej
disciplíny závažným spôsobom možno považovať napr. aj opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť
v práci. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom
sa musia uplatniť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo
zamestnávateľa zaniká.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe
pracovnej zmluvy s dňom nástupu do práce 1.4.2011. Ako druh práce mala navrhovateľka v pracovnej
zmluve uvedenú charakteristiku ako samostatný bezpečnostný pracovník strážnej služby - odborné
a rutinné práce v zmysle Zákona č. 473/2005 o bezpečnostných službách, informátor - jednoduché
práce na vrátnici 02. V zmysle pracovnej zmluvy miesto výkonu práce navrhovateľky bolo Zvolen,
Hliník nad Hronom, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Kremnica, Senec a Lubeník, pričom súhlasila
s tým, že zamestnávateľ ju môže vysielať na pracovné cesty a preradiť na iné miesto výkonu práce.
Odporca vyhotovil dňa 18.11.2011 okamžité skončenie pracovného pomeru, z ktorého je zrejmé, že v
zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ruší s navrhovateľkou pracovný pomer okamžite z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny s tým, že dňa 11.11.2011 jej lekárka ukončila PN s dňom
14.11.2011, potvrdenie o ukončení PN zaslala na firmu poštou, a toto bolo doručené dňa 15.11.2011. V
okamžitom skončení pracovného pomeru sa ďalej konštatuje, že do práce navrhovateľka nenastúpila,
ani vhodným spôsobom nezdôvodnila, prečo po ukončení PN sa nedostavila k zamestnávateľovi, aby
ju zaradil do pracovného procesu. Zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru ďalej
konštatuje, že z uvedeného dôvodu v dňoch 14. - 16.11.2011 má navrhovateľka neospravedlnenú
absenciu, čo je závažným porušením pracovnej disciplíny a zároveň aj dôvodom na okamžité skončenie
pracovného pomeru, a pracovný pomer jej končí uplynutím dňom doručenia písomností o okamžitom
skončení pracovného pomeru. Súd zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľ doručil
odporkyni dňa 11.11.2011. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Na okamžité skončenie
pracovného pomeru reagovala navrhovateľka listom zo dňa 11.11.2011, a následne dňa 22.11.2011, z
obsahu ktorých podaní je zrejmé, že podľa jej názoru okamžité skončenie pracovného pomeru nie je
oprávnené, a žiada, aby bola opätovne zaradená do práce. Medzi účastníkmi konania nebola sporná
tá skutočnosť, že navrhovateľka bola práceneschopná a v zmysle potvrdenie o dočasnej PN bola
práceschopná od 14.11.2011. Navrhovateľka tvrdila, že v uvedený deň, 14.11.2011, ako aj následný
deň, sa dostavila do sídla spoločnosti odporcu, Učiteľská 9, ako aj na Ul. Kammerhofskú, kde sa
dožadovala práce s tým, že nikoho tu nezastihla a so zamestnávateľom sa jej nepodarilo skontaktovať
ani telefonicky. Súd vykonal dokazovanie, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca
na Ul. Kammerhofskej 26 mal svoju reálnu prevádzku, bolo tu sídlo pultu centrálnej ochrany, kde
bol prítomný nonstop vždy pracovník odporcu, ktorý bol zapísaný v evidencii služieb pultu centrálnej
ochrany. Z výpovedi svedka O. K., ktorý žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, vyplynulo, že
v novembri 2011 išiel s navrhovateľkou zaniesť jej zamestnávateľovi doklad o skončení PN, a to na
pracovisko na Ul. Kammerhofskú. Uviedol, že nikto tu neotváral, pričom nevedel sa vyjadriť, či pri
zvončeku bolo aj telefónne číslo odporcu, pretože stál za navrhovateľkou. Uviedol, že má vedomosť o
tom, že navrhovateľka telefonovala odporcovi, nevedel sa však presne vyjadriť, kedy to bolo. O obsahu
rozhovoru medzi navrhovateľkou a pracovníkom odporcu sa svedok dozvedel len sprostredkovane, to
čo vydedukoval, alebo mu povedala navrhovateľka. Svedok, Ľ. R., ktorý bol bývalým zamestnancom
odporcu, uviedol, že navrhovateľka prišla v piatok po skončení PN do COMBIN-u, kde mala objednaný
obed, prišla si ho zobrať, zisťovala, či môže ísť do práce s tým, že bol tam spravený rozpis služieb do
konca mesiaca november 2011, v ktorom rozpise ona zapísaná nebola. Svedok sa nevedel konkrétne
vyjadriť, či sa prišla navrhovateľka dožadovať práce. Svedok potvrdil, že sídlo odporcu reálne bolo
na Kammerhofskej, on si tam chodieval pre výplaty. Svedkyňa B. B. uviedla, že sa bola informovať
u odporcu v mesiaci apríl - máj 2011, pretože mala záujem sa zamestnať. Konateľka odporcu, pani
C., ju informovala, že má jednu pracovníčku na dlhodobej PN s tým, že nevie, či sa táto pracovníčka
vráti alebo nie. Keďže vlastne prácu u odporcu pre ňu nemali, tak sa tam nezamestnala. Svedkyňa
potvrdila, že nemala problém sa dostať do objektu firmy odporcu na Ul. Kammerhofskej, nakoľko je
tam zvonček, a keď zazvonila, bolo jej otvorené. Z výsluchu svedka, M.. T. C. vyplynulo, že bol PN od
februára do júna 2011, pričom v období novembra 2011 prácu nevykonával, avšak pokiaľ bolo niečo
potrebné zabezpečiť, pomôcť, tak pomáhal konateľke odporcu, ktorá je jeho manželkou. Svedok uviedol,
že nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľka mu telefonovala a dožadovala sa práce, nebolo to
v jeho kompetencii riešiť. Pokiaľ by sa však tak stalo, informoval by pani C. alebo pani K.. Svedok



uviedol, že navrhovateľka mala vedomosť o reálnom sídle spoločnosti na Ul. Kammerhofskej, pretože
on jej tam vykonával školenia, bola tu prijímaná do práce, vyzdvihovala si tu aj potrebné predmety,
chodievala si sem pre mzdu, alebo pokiaľ potrebovala niečo vybaviť. Svedok potvrdil, že v objekte
na Kammerhofskej je 24-hodinová nonstop služba, pretože musia byť stále v kontakte, pokiaľ sa týka
stráženia objektov. Svedok potvrdil, že ide o nepretržitú prevádzku. Svedkyňa J. K., ktorá pracuje u
odporcu, potvrdila, že odporca na Ul. Kammerhofskej má stálu službu, dole sa nachádza zvonček, v
prípade, pokiaľ by niekto zazvonil, a to už v hociktorú dennú alebo nočnú hodinu, tak by ho kontaktoval
príslušný pracovník. Svedkyňa uviedla, že je pravdou, že navrhovateľka jej v novembri 2011 telefonovala
na súkromný mobil, kde jej však oznamovala to, že na jednom pracovisku na vrátnici majú opitého
pracovníka, aby to riešila, s tým, že pokiaľ to ona ako svedkyňa riešiť nebude, tak to bude riešiť ona
(navrhovateľka) a zavolá políciu. Svedkyňa uviedla, že pri uvedenom telefonickom hovore navrhovateľka
bola veľmi arogantná, a vtedy jej povedala, nech jej na jej súkromné číslo nevolá. V tom čase bola
navrhovateľka ešte práceneschopná. Svedkyňa ďalej uviedla, že následne jej navrhovateľka už nevolala
v tom zmysle, že by sa dožadovala, kde má po skončení PN nastúpiť. Svedkyňa vo svojej výpovedi
potvrdila, že v čase od 14. do 16.11. bola ona osobne prítomná v práci, bola aj na pulte centrálnej
ochrany, pretože sú tam aj kancelárie, vždy chodí do práce od ôsmej, je tam do tretej, alebo do pol
tretej a potom už nastupuje služba. Z pripojenej evidencie služieb pultu centrálnej ochrany (č.l. 48 -
52) súd zistil, že svedok T. C. ml. vykonával službu na pulte centrálnej ochrany dňa 15.11.2011 v čase
od 18.00 hod. do 6.00 hod. a dňa 16.11.2011 takisto od 18.00 hod. do 6.00 hod., a následne dňa
17.11.2011 tiež od 18.00 hod. do 6.00 hod.. Svedok potvrdil, že v uvedenej budove je vždy nejaká
konkrétna osoba, ktorá tu má službu, a v prípade, že by sem niekto telefonoval alebo zvonil, vždy
nejaká osoba je tu, ktorá by vedela reagovať. Svedok potvrdil, že pult centrálnej ochrany v tom čase
existoval a existuje aj v súčasnej dobe. Svedok uviedol, že v prípade, pokiaľ brána, cez ktorú sa dá
prejsť, je zavretá, sú tam kontaktné údaje, je tam aj zvonec, kde sa dá zazvoniť a skontaktovať sa s
osobou, ktorá má službu. Súd vypočul v konaní aj svedkyňu, Q. C., ktorá takisto v zmysle predloženej
evidencie služieb pultu centrálnej ochrany vykonávala túto službu, okrem iného dňa 14.11.2011 od
18.00 hod. do 6.00 hod., a ďalej vykonávala túto službu 18.11.2011 tiež v čase od 18.00 hod. do 6.00
hod. Aj táto svedkyňa potvrdila, že v tom čase pult centrálnej ochrany tu bol zriadený, vykonávala sa
tam služba v zmysle rozpisu služieb, uviedla, že služba tu sedí 24 hodín denne, vždy je tam niekto
fyzicky prítomný, ktorý má na starosti aj mobilný telefón, pokiaľ by sa chcel niekto niečo spýtať, dole sa
nachádza zvonček, kde môže zazvoniť, a v podstate sa mu ozve človek, ktorý má tam službu. Svedkyňa
vzhľadom na to, že navrhovateľka tvrdila, že v tom čase takáto stála služba tam neexistovala, svedkyňa
uviedla, že pult centrálnej ochrany sa tam nachádza, sú tam monitory, kde sa sleduje, čo sa vlastne
deje, kontakt príde cez mobilný telefón, oni si to však overujú cez monitory a potom sa vec rieši. Z
vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že navrhovateľka mala vedomosť o tom, že reálne
sídlo jej zamestnávateľa, čiže odporcu, je Banská Štiavnica, Ul. Kammerhofská č. 26. Tu podpisovala
zmluvu, absolvovala školenia a tu sa nachádzal aj pult centrálnej ochrany. Z výpovede svedka C.
vyplynulo, že jeho navrhovateľka nekontaktovala v súvislosti s dožadovaním sa práce po skončení PN.
Svedkyňa K. vyvrátila tvrdenie navrhovateľky v tom zmysle, že by na Ul. Kammerhofskej nebola stála
služba, je zrejmé, že sa tam nachádza zvonček, mohla sa navrhovateľka dožadovať nástupu do práce.
Z výpovede uvedenej svedkyne súd zistil, že u nej sa navrhovateľka nedožadovala uvedenia toho,
kedy a kde má nastúpiť do práce. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pokiaľ by sa navrhovateľka
dostavila na Ul. Kammerhofskú do reálneho sídla spoločnosti zamestnávateľa, alebo by kontaktovala,
či už konateľa odporcu alebo pracovníčku p. K., bolo by jej oznámené, kedy a kde má nastúpiť do práce
po skončení PN, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že na sídle uvedenej spoločnosti
sa vždy nachádza nejaká konkrétna osoba, ktorá vie poskytnúť informácie, alebo zabezpečiť kontakt
na oprávnenú osobu. Tieto skutočnosti sú zrejmé z výpovede horeuvedených svedkov. Z uvedených
okolností je zrejmé, že navrhovateľka nenastúpila po skončení PN do práce, pričom absencia pracovníka
môže byť dôvodom na okamžité zrušenie pracovného pomeru, ak ide o zavinenú absenciu, ktorou
pracovník hrubým spôsobom porušuje pracovnú disciplínu tak, že treba prikročiť k okamžitému zrušeniu
pracovného pomeru. Súd konštatuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané
odporcom navrhovateľke, je v súlade so zákonom, a preto súd návrh navrhovateľky v plnom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.



Odporca mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia
za päť úkonov po 58,69 € (príprava a prevzatie veci, účasť na pojednávaniach na OS v Žiari nad Hronom
dňa 18.4.2012, 13.6.2012, 3.10.2012 a 26.11.2012), päťkrát režijný paušál po 7,63 €. Uvedené úkony
súd v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2000 Z. z., v znení neskorších predpisov, s poukazom na
ustanovenie § 11 ods. 1 a § 16 ods. 3 Vyhlášky. Súd priznal zástupcovi odporcu náhradu cestovného v
zmysle § 15 písm. a/ uvedenej vyhlášky, cestovné na pojednávania Banská Štiavnica - Žiar nad Hronom
a späť 65 km, základná náhrada za kilometer 0,183 €, spotreba PHM na 100 km 7,2 litra, cena za liter
paliva dňa 18.4.2012 1,576 €, prislúcha náhrada cestovné 20,155 €, dňa 13.6.2012 cena paliva za liter
1,545 €, prislúcha náhrada cestovného 20,008 €, dňa 3.10.2012 cena paliva za liter 1,615 €, prislúcha
náhrada 20,351 € a dňa 26.11.2012 cena za liter paliva 1,535 €, prislúcha náhrada 19,959 €. Spolu
cestovné náhrady 80,47 €. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu aj náhradu za stratu času, a to
čas, strávený cestou do miesta pojednávania a späť v zmysle § 17 horecitovanej vyhlášky, a to za účasť
na horešpecifikovaných pojednávaniach, za každé pojednávanie 25,47 €, spolu 101,68 €. Súd priznal
právnemu zástupcovi odporcu trovy právneho zastúpenia vrátane cestovnej náhrady a náhrady za stratu
času vo výške 513,75 €. Z predloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je zrejmé,
že právny zástupca odporcu je od 1.6.2009 platcom DPH, preto mu súd priznal aj DPH vo výške 20
%, čo je 102,75 €. Spolu právnemu zástupcovi odporcu prislúchajú trovy právneho zastúpenia vo výške
616,50 €.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu odporcu súd rozhodol v
zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.