BANDOG SECURITY, s.r.o.


Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5Cpr/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412200559
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6412200559.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
navrhovateľa Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Š., E. P. X, proti odporcovi BANDOG SECURITY, s.r.o.
Banská Štiavnica, Učiteľská 9, IČO: 36 052 663, zastúpený advokátom Mgr. Erichom Štepánekom, so
sídlom v Banskej Štiavnici, L. Svobodu č. 15, o návrhu na určenie neplatnosti výpovede takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď, daná odporcom navrhovateľovi, zo dňa 30.11.2011 v zmysle § 63 ods. 1
písm. e/ Zákonníka práce, navrhovateľovi doručená dňa 30.11.2011, je n e p l a t n á .

Súd konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že jeho pracovný pomer u odporcu
trvá a zaplatenia mzdových nárokov z a s t a v u j e .

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti výpovede, ktorú mu dal odporca zo
dňa 30.11.2011, zároveň sa domáhal určenia, že jeho pracovný pomer u odporcu trvá a žiadal zaplatiť
mzdové nároky. V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh sčasti späť, kde sa domáhal určenia, že
jeho pracovný pomer u odporcu trvá a takisto pokiaľ sa týka zaplatenia mzdových nárokov, a preto v
tejto časti súd konanie o návrhu navrhovateľa zastavil (§ 96 ods. 1 OSP).

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, poukázal na to, že výpoveď, ktorú dal
navrhovateľovi, považuje za platnú a v súlade so zákonom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil
sa s pracovnou zmluvou, s dohodou o zmene pracovných podmienok, s výpoveďou, s nesúhlasom s
výpoveďou, s upozorneniami zo strany odporcu, so vzájomnou korešpondenciou účastníkov konania, s
režimovými opatreniami, s týždennými hláseniami, s rozpismi služieb, s ostatným spisovým materiálom.

Navrhovateľ sa podaným návrhom, upraveným v priebehu konania, domáhal určenia, že výpoveď, ktorú
mu dal odporca zo dňa 30.11.2011, je neplatná. Poukázal na to, že svoje povinnosti v zmysle pracovnej
zmluvy si plnil riadne a nesúhlasí s tvrdeniami odporcu v podanej výpovedi. Pokiaľ sa týka tej skutočnosti,
že dňa 17.11. nastúpil do práce, uviedol, že je pravdou, že do práce nenastúpil, avšak z toho dôvodu,
že v rozpise služieb nebol uvedený a nemal vedomosť o tom, že v tento deň má ísť do práce. Takisto
nesúhlasil s tým, že by mal povinnosť vypisovať týždenné hlásenie o priebehu služby, nakoľko uviedol,



že prax vo firme odporcu bola taká, že vždy ten, kto mal službu, sa tam napísal a následne to aj podpísal,
striedali sa viacerí a v podstate nebolo pravidlom, kto má podpisovať celé týždenné hlásenie. Uviedol,
že zapisovali sa len vtedy, ak mali konkrétnu službu, pričom nemal vedomosť o tom, že by bolo v
jeho povinnostiach vypisovať týždenné zhodnotenie služby. Navrhovateľ poukázal na to, že pracovnú
náplň zvlášť robenú nemal, mal len uzavretú pracovnú zmluvu a dodatok k pracovnej zmluve. Pokiaľ sa
týka Smernice č. 1/2002, nepamätal si, či bol s touto smernicou oboznámený. Uviedol, že on pracoval
len na základe pokynov vedúceho, a to na základe pokynov P.. O. alebo pani W.. Pokiaľ pracoval na
mechanizačnom stredisku, tak mu dával pokyny aj pán G. S.. Odporca s podaným návrhom nesúhlasil,
návrh žiadal zamietnuť, poukázal na to, že dňa 17.11.2011 navrhovateľ do práce nenastúpil, hoci z
rozpisu služieb o tejto skutočnosti mal mať vedomosť. Takisto ako dôvod výpovede odporca videl v tom,
že navrhovateľ nevypisoval týždenné hlásenie napriek tomu, že to robili aj iní pracovníci a mal vedomosť
o tom, že takáto povinnosť je mu daná. Právny zástupca odporcu dôvodil aj tým, že výpoveď bola daná
aj z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle Zákonníka práce ods. II/12 odsek 2 a
3, pričom vzhľadom na to, že navrhovateľ bol oboznámený s dôvodmi výpovede, sú toho názoru, že
výpoveď, ktorú doručili navrhovateľovi, je platná.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ustanovených
v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti
s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že odporca doručil navrhovateľovi výpoveď z
pracovného pomeru dňa 30.11.2011. Navrhovateľ si osobne výpoveď prevzal u zamestnávateľa, čo
potvrdil na listine svojim podpisom, pričom táto skutočnosť zo strany účastníkov konania namietaná
nebola. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 12.1.2012, čiže v zákonnej dvojmesačnej lehote.

Súd zistil, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.12.2002 s dňom
nástupu do práce dňa 13.12.2002 s tým, že bude vykonávať fyzickú ochranu osôb a majetku s miestom
výkonu práce v Banskej Štiavnici. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 1.1.2009 bol
spísaný Dodatok k pracovnej zmluve č. 1, ktorým sa upravoval bod 4. pracovnej zmluvy, a to mzdové
dojednania a bod 7. ďalšie dohodnuté podmienky. Súdu bola predložená aj listina, nazvaná Znenie
pracovnej zmluvy zo dňa 13.12.2002 sa týmto dodatkom upravuje nasledovne, pričom listina nebola
nazvaná ako dodatok, ale pracovná zmluva, s dátumom uzavretia dňa 30.4.2009, v zmysle ktorej sa
pracovný pomer dojednáva na dobu určitú do 12.12.2003. Z uvedeného je zrejmé, že táto zmluva nie
je súladná so zákonom, nakoľko bola uzavretá až v r. 2009, pričom nebolo možné dojednať skončenie
pracovného pomeru na dobu určitú do 12.12.2003.

Z výpovede, ktorú dal odporca navrhovateľovi je zrejmé, že dáva výpoveď podľa § 63 bez uvedenia
odstavca, písm. e/ Zákonníka práce. Súd posudzoval uvedenú zmluvu podľa jej obsahu, pričom
zo znenia zmluvy je zrejmé, že odporca dáva navrhovateľovi výpoveď z dôvodu, že dňa 17.11.2011
nenastúpil do práce COMBIN Banská Štiavnica, s.r.o., mechanizačné stredisko, i keď rozpis služieb



mal byť navrhovateľovi vopred známy, ďalej že neuspokojivo si plní svoje pracovné povinnosti v tom,
že nevypísal týždenné hlásenie o priebehu služby a zároveň porušuje pracovnú disciplínu v zmysle
Zákonníka práce, a to pracovnej zmluvy, ods. II/12, ods. 2 - 4. Zároveň zamestnávateľ konštatoval v
predmetnej výpovedi, že navrhovateľa oboznámili dňa 21.11., 24.11. a 29.11.2011 s dôvodom výpovede
a umožnili sa mu k nej vyjadriť. Preto s ním majú záujem skončiť pracovný pomer v zmysle § 63 ods.
1 písm. e/ ZP.

Súd skúmal jednotlivé dôvody výpovede, ktoré uviedol odporca vo výpovedi, ktorú doručil
navrhovateľovi. Súd zisťoval, či sa jedná o výpoveď z dôvodov, ustanovených v zákone, či dôvod
výpovede je skutkovo riadne vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pretože
inak by bola výpoveď neplatná.

Zamestnávateľ odporcu ako jeden z dôvodov výpovede uviedol tú skutočnosť, že navrhovateľ dňa
17.11.2011 nenastúpil do práce COMBIN Banská Štiavnica, s.r.o., mechanizačné stredisko, i keď
rozpis služieb mal byť navrhovateľovi známy. Súd zistil, že odporca doručil navrhovateľovi list zo dňa
24.11.2011, ktorým upozorňuje navrhovateľa na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu svojvoľného
nenastúpenia v uvedený deň do práce. Medzi účastníkmi sporné nebolo, že navrhovateľ skutočne do
práce nenastúpil. Súd zistil, že v zmysle pracovného zadelenia, a to zmeny zo dňa 7.11.2011 mal
navrhovateľ vykonávať prácu od 14.11.2011 od 18.00 hod. do 15.11.2011 do 6.00 hod. Z uvedeného
vyplýva, že dňa 17.11. mal mať voľno. Z predloženého rozpisu služieb na deň 17.11.2011 súd zistil, že sú
tam uvedení pracovníci, ktorí mali v ten deň pracovať, a to Y. X. Y. D. N.. Svedok Y. X. uviedol, že nikdy
nebol povolaný za navrhovateľa do práce, pričom u odporcu podľa jeho vyjadrenia bola taká prax, že sa
vyhotovuje rozpis služieb, a pokiaľ je v tom rozpise nejaká zmena, ktorá nastane, a je známa skôr, tak
sa urobí zmena aj v rozpise služieb. V prípade, že to je zo dňa na deň, tak sa to oznamuje telefonicky.
Svedok D. N. vzhľadom na odstup času sa nevedel vyjadriť, pokiaľ sa týka obdobia 17.11.2011, či bol
v práci a s kým bol v práci. Pokiaľ sa týka tohto dôvodu, ktorý uvádzal odporca ako výpovedný dôvod,
treba poukázať na to, že v písomnom upozornení zo dňa 24.11.2011, ktoré sa týkalo tohto výpovedného
dôvodu, odporca navrhovateľa neupozornil na možnosť výpovede. Pokiaľ sa týka ďalšieho dôvodu,
uvádzaného vo výpovedi, a to tej skutočnosti, že navrhovateľ nevypisoval týždenné hlásenia, na túto
skutočnosť bol odporcom upozornený, a to listom z 21.11.2011, pričom odporca vytýkal navrhovateľovi
tú skutočnosť, že navrhovateľ nezaslal odporcovi v písomnej forme hlásenie o priebehu jeho služby a
nepredložil požadované hlásenie. Uvedenej skutočnosti sa týkalo aj ďalšie podanie odporcu, adresované
navrhovateľovi zo dňa 29.11.2011, kde zamestnávateľ navrhovateľa upozorňuje na hrubé porušenie
pracovného poriadku a pracovnej disciplíny, pretože nezaslal hlásenie o priebehu služby v písomnej
forme zo dňa 7.11.2011 a nevykonal týždenné hlásenie v týždni od 7.11. do 13.11. Navrhovateľ tvrdí,
že uvedená listina zo dňa 29.11.2011 mu bola doručená dňa 2.12.2011, to znamená až po doručení
výpovede, pričom treba poukázať na to, že odporca nepreukázal skoršie doručenie uvedenej listiny
navrhovateľovi. Z výpovede svedkov súd zistil, že u odporcu sa vypisovali týždenné hlásenia takým
spôsobom, že ich vypisoval ten, kto má poslednú smenu, alebo sa stávalo aj to, že pokiaľ to nepodpísala
táto osoba, podpísal to v podstate niekto iný. Samotný svedok, Y. X., uviedol, že aj on to podpisoval
vtedy, keď to nepodpísala osoba, ktorá mala poslednú smenu, pričom výhrady zo strany zamestnávateľa
voči takémuto postupu neboli. Túto skutočnosť a takýto postup u odporcu potvrdil aj svedok, D. N..
Odporca v konaní nepredložil dôkaz, že takáto povinnosť jednoznačne navrhovateľovi bola známa a
že bol si ju povinný plniť v zmysle pracovných povinností. Tiež treba poukázať na tú skutočnosť, že
pokiaľ sa týka uvedenej písomnej výzvy, upozornenia na tento skutok zo strany odporcu, ani v tomto
upozornení odporca neupozornil navrhovateľa na možnosť dania výpovede. Odporca vo svojej výpovedi
takisto vytýka navrhovateľovi závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to ods. II/12, ods. 2 - 4. Tu
treba konštatovať, že v zmysle platnej pracovnej zmluvy zo dňa 13.12.2002 sa nenachádza uvedené
ustanovenie II/12, ods. 3 a 4. Bod II/12 sa nachádza v listine, nazvanej Znenie pracovnej zmluvy zo dňa
13.12.2002, ktoré sa upravuje Dodatkom, pracovnou zmluvou zo dňa 30.4.2009, tu však treba poukázať
na to, že uvedená listina je zmätočná, pretože nie je zrejmé, či sa jedná o pracovnú zmluvu, alebo
dodatok k pracovnej zmluve, a okrem iného treba poukázať na to, že tu je uvedený deň nástupu do
práce 13.12.2002, pričom zmluva je datovaná dňom 30.4.2009 a v zmysle uvedenej listiny pracovný
pomer mal byť uzavretý na dobu určitú, do 12.12.2003. Preto súd vychádzal z platne uzavretej zmluvy pri
posudzovaní uvedeného výpovedného dôvodu, a to pracovnej zmluvy zo dňa 13.2.2002, ktorá uvedené
ustanovenia tak, ako sú uvádzané vo výpovedi, neobsahuje. S poukazom na uvedené skutočnosti treba
poukázať na to, že zamestnávateľ mohol dať navrhovateľovi výpoveď len vtedy, ak by tu boli dôvody,



pre ktoré by s navrhovateľom mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Takýto dôvod, pre ktorý by
odporca mohol s navrhovateľom skončiť pracovný pomer, súd po vykonanom dokazovaní nezistil. To,
že 17.11.2011 navrhovateľ v práci nebol, nemožno považovať za absencie v zmysle Zákonníka práce,
nakoľko v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ nemal vedomosť o tom, že tento deň má do práce
nastúpiť a odporca dôkaznú povinnosť neuniesol. Pokiaľ sa týka ďalšej skutočnosti, a to toho, že odporca
mohol dať výpoveď okrem dôvodov, pre ktoré by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer aj z
dôvodov menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, avšak treba uviesť, že pre menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď len vtedy, ak bol v posledných 6
mesiacov s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Z upozornení,
ktoré doručoval odporca navrhovateľovi, súd zistil, že ani v jednom prípade navrhovateľa neupozornil
na možnosť výpovede. Pokiaľ sa týka toho, že navrhovateľ rozporoval tú skutočnosť, že odporca ho
neoboznámil a neumožnil sa mu vyjadriť k upozorneniam, treba uviesť, že v zmysle § 63 ods. 6 v prípade,
že by si aj odporca túto povinnosť nesplnil, tak by to nespôsobilo neplatnosť výpovede. Vzhľadom na
horeuvedené skutočnosti s poukazom na nepreukázanie tvrdení zo strany odporcu v súvislosti s dôvodmi
pre možnosť skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V zmysle § 142 ods. 1 OSP navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania, trovy konania si
neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.