ZMRZKA s.r.o. „v konkurze“


Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/120/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206235
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716206235.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: SLOVGRAM,
nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, so
sídlom Jakubovo námestie 14, 813 48 Bratislava, IČO: 17 310 598, a. s., právne zast. advokátskou
kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti
žalovanému: ZMRZKA s.r.o., so sídlom Nám. SNP 26/75, 960 01 Zvolen. IČO: 36 052 728, právne zast.
advokátom JUDr. Pavlom Torňošom, so sídlom Tomášikova 50/D, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 180,-
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 19. 05. 2016 domáhal toho,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 180,- € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.05.2016 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov
konania. Vo svojom žalobnom návrhu žalobca uviedol, že žalobca je nezávislou spoločnosťou založenou
na ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov
(zvukovo-obrazových záznamov). SLOVGRAM je občianskym združením fyzických a právnických osôb
podľa Zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov reg. č. MV SR: VVS1-900/90-3742, IČO: 17
310 598. Pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov
v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon
kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení Zákona č. 618/2003
Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len Zákon č. 618/2003)
a Zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť vo vzťahu
k zahraničiu vykonáva SLOVGRAM na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými
partnerskými spoločnosťami v rozsahu medzinárodných dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská
republika viazaná. Žalobca zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a
audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje
a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký
výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam. Žalovaný je podnikateľ, ktorý prevádzkuje cukráreň
Milk bar maxim, Námestie SNP 26/75, 960 01 Zvolen, v priestoroch ktorej bolo kontrolnou činnosťou
žalobcu zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k
vykonávaniu verejného prenosu, zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov. Na základe ustanovenia § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 618/2003 patrí výkonnému
umelcovi a výrobcovi zvukového záznamu za každé použitie zaznamenaných výkonov a záznamov



za verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia primeraná odmena. Primeraná odmena
patrí v zmysle § 67 ods. 1 Zákona č. 618/2003 aj výrobcovi audiovizuálneho záznamu. Uvedená
povinnosť vysporiadania nárokov hore uvedených subjektov všeobecne vyplýva aj z ustanovenia
§ 5 Zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov. V
zmysle tohto zákona je každý, kto usporiada podujatie alebo prevádzkuje výkon činnosti, v rámci
ktorých sa uskutočňuje hudobná produkcia, resp. vykonáva verejný prenos prostredníctvom technického
zariadenia, je povinný dodržiavať autorskoprávne predpisy, t. j. je povinný uhradiť odmeny autorom,
výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Uvedené práva
výkonných umelcov a výrobcov na odmenu garantujú aj medzinárodné zmluvy a konvencie, ktorými je
Slovenská republika viazaná. Prevádzkovatelia viacerých zariadení sú povinní vysporiadať oprávnené
nároky výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov alebo ich
rozmnoženín. Ide pritom okrem iného o prevádzkovateľov nasledujúcich zariadení: hotely, kaviarne,
bary, pivárne, reštaurácie a ostatné stravovacie zariadenia, obchodné domy, obchodné predajne,
autosalóny, športové štadióny, plavárne, aerolínie, tanečné školy, fitnes centrá a telocvične, holičstvá,
kaderníctva, kiná, lunaparky, čakárne, herne a kasína a podobne. Z kontrolnej činnosti žalobcu bolo
zistené a má za preukázané, že v priestoroch prevádzky žalovaný disponuje technickým zariadením,
prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenávaných výkonov a
záznamov prostredníctvom technického zariadenia. Na tomto základe je žalovaný povinný uhradiť
primerané odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov. Nakoľko žalovaný do súčasnosti dobrovoľne neuhradil výkonným umelcom, výrobcom
zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu za vykonávanie verejného
prenosu, žalobca ho písomnosťou zo dňa 01.10.2015 označenou ako Výzva na vydanie bezdôvodného
obohatenia a vysporiadanie nárokov, vyzval na dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy 180,- €. Ročný paušál
za bol určený v zmysle sadzobníka žalobcu. Tarify pre výber odmien schvaľuje valné zhromaždenie
žalobcu v zmysle stanov žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že tieto sa nestanovujú žiadnym všeobecne
záväzným predpisom v zmysle platnej právnej úpravy. Platný sadzobník žalobcu je založený na
systéme ročných paušálnych taríf, modifikovaných na základe systému zliav. Primeraná odmena vo
výške 180,- € pozostáva: cukráreň s rozlohou do 100 m2 v zmysle bodu A. sadzobníka účinného
od 01.01.2013 primeraná odmena za stravovacie a pohostinské prevádzky vo výške 80,- €, žalobca
poskytol žalovanému zľavu 50 %, t. j. suma 40,- € za obdobie 01.01.2013 do 31.12.2013; letná
terasa v zmysle bodu A. sadzobníka účinného od 01.01.2013 primeraná odmena za ,stravovacie a
pohostinské prevádzky vo výške 40,- €, žalobca poskytol žalovanému zľavu 50 %, t. j. suma 20,- € za
obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013; cukráreň s rozlohou do 100 m2 v zmysle bodu A. sadzobníka
účinného od 01.01.2014 primeraná odmena za stravovacie a pohostinské prevádzky vo výške 40,- € za
obdobie 01.01.2014 do 31.12.2014; letná terasa v zmysle bodu A. sadzobníka účinného od 01.01.2014
primeraná odmena za stravovacie a pohostinské prevádzky vo výške 20,- € za obdobie od 01.01.2014
do 31.12.2014; cukráreň s rozlohou do 100 m2 v zmysle bodu A. sadzobníka účinného od 01.01.2015
primeraná odmena za stravovacie a pohostinské prevádzky vo výške 40,- € za obdobie od 01.01.2015
až 31.12.2015; letná terasa v zmysle bodu A. sadzobníka účinného od 01.01.2015 primeraná odmena
za stravovacie a pohostinské prevádzky vo výške 20,- € za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015.
Záväzkovoprávne vzťahy môžu vznikať aj z iných v zákone uvedených skutočností. Ide o záväzky,
ktoré vznikajú na základe zákonom ustanovených podmienok. Nakoľko žalovaný vo svojej prevádzke
vykonáva verejný prenos chránených výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov
prostredníctvom technického zariadenia, pričom do súčasnosti neuhradil žalobcovi, ktorý zastupuje
nositeľov práv pri výkone ich práv, primeranú odmenu za takéto vykonávanie verejného prenosu vo
výške 180,- €, nesplnil si teda svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 65 ods. 1, ods.
2 a § 67 ods. 1 Zákona č. 618/2003 Z. z..

2. Okresný súd Zvolen v zmysle návrhu žalobcu vydal platobný rozkaz pod č. k. 13C/120/2016-19 zo
dňa 27.05.2016.

3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej 15-dňovej lehote odpor, v ktorom
uviedol, že žalovaný nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že žalobcovi vznikol nárok na uhradenie
odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, a
to za rok 01.01.2013 až 31.12.2013, 01.01.2014 až 31.12.2014 a 01.01.2015 až 31.12.2015 v súvislosti
s výkonom jeho podnikateľskej činnosti a prevádzkovaním Milk bar Maxim, na Námestí SNP 26/75,
Zvolen, nakoľko žalovaný nemá so žalobcom uzatvorenú hromadnú zmluvu o použití hudobných
diel ich verejným šírením, žalovaný nešíril v prevádzke Milk bar Maxim, na Námestí SNP 26/75,



Zvolen, verejný prenos hudobných diel prostredníctvom technického zariadenia. Žalovaný namieta,
že žalobca účelovo vykladá znenie § 5 Zákona č. 96/1991 Zb., keď tvrdí, že v zmysle tohto zákona
je každý, kto usporiada podujatie alebo prevádzkuje výkon činnosti, v rámci ktorých sa uskutočňuje
hudobná produkcia, resp. vykonáva verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia, je povinný
dodržiavať autorské predpisy, t. j. hradiť odmenu autorom atď, to znamená, že žalobca tvrdí, že ich
cukráreň prevádzkuje takú činnosť, v rámci ktorej sa uskutočňuje hudobná produkcia. Toto tvrdenie je
scestné, cukráreň neprevádzkuje výkon činnosti, v rámci ktorých sa uskutočňuje hudobná produkcia.
Žalobca do právnej vety § 5 účelovo vsunul slovo prevádzkuje výkon činnosti. Špecifikácia podujatia
je vymedzená v § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 96/1991 Zb., z čoho je zrejmé, že žalovaný neusporiadaval
v priestoroch Milk bar Maxim vo Zvolene podujatia. Vychádzajúc z oznámenia § 65 ods. 1, 2 a §
67 Zákona č. 618/2003 Z. z. je zrejmé, že nárok autorov na odmenu resp. bezdôvodné obohatenie
vzniká momentom použitia diela. Žalobca v návrhu nepredložil žiadny dôkaz o vykonaní kontrolnej
činnosti, z ktorej by bolo zrejmé, že žalovaný v r. 2013, 2014 a 2015 prostredníctvom technického
zariadenia šíril verejný prenos diela autorov, smerom k verejnosti za účelom dosiahnutia zisku. Samotné
umiestnenie technického zariadenia na verejné šírenie, naviac ak je nefunkčné, neznamená, že zo
strany žalovaného dochádza k verejnému šíreniu diel. Samotné umiestnenie technického zariadenia v
prevádzke by zakladalo tento nárok len v prípade, ak by mala verejnosť možnosť sama takéto zariadenie
obsluhovať, resp. ovplyvňovať zapnutie a vypnutie takéhoto technického zariadenia (napr. ako je to v
hoteloch). Tento argument je aj v súlade s rozsudkom súdneho dvora zo dňa 07.12.2006 č. C-306/05
a článku 3 Smernice 2001/29/Es, ako aj samotným cenníkom, na ktorý sa žalobca odvoláva, keď
poplatok za verejné šírenie diel v ubytovacích zariadeniach je nastavený na počet napr. rozhlasov a
televízorov, avšak v stravovacích zariadenia a podobne sa odvodzuje od m2 prevádzky a terasy. Okrem
toho ďalej k veci uviedli, že cukráreň nie je stravovacie zaradenie, a v cenníku žalobcu nemá pre danú
prevádzku cenu. Ohliadnuc od toho, že v minulosti bol zákaz púšťať v cukrárni hudbu, neskôr posledné
roky bolo zariadenie nefunkčné. Aby do budúcnosti nedochádzalo k omylom, aby fyzická prítomnosť
torza zariadenia nezvádzala k pochybnostiam, že dochádza k prenosu hudby, dali sme ho odstrániť.
Žalobca odkazuje na predžalobnú výzvu zo dňa 10.01.2015, z ktorej vôbec nevyplýva, na základe
akých skutočností dospel žalobca k tomu, že v prevádzke Milk bar Maxim dochádza k verejnému
šíreniu autorských diel. V predmetnej výzve sa vôbec neodvoláva na žiadne kontrolné zistenia a ani
záznamy z týchto zistení, resp. z toho, že by na základe takýchto zistení žalobca vyzval žalovaného
na uzavretie hromadnej zmluvy. Žalobca sa v žalobe odvoláva na kontrolné zistenia, ktoré však k
žalobe nepripojil, a preto nárok žalobcu nie je preukázaný. Žalovaný uvádza, že síce v prevádzke a
na terase má umiestnené reproduktory, avšak tieto sú dlhodobo nefunkčné. Žalovaný v r. 2002 zasielal
žalobcovi stanovisko k obdobnému prípadu, v ktorom si vyžiadal od žalobcu preukázanie, že má žalobca
uzatvorenú zmluvu na ochranu autorov v USA, keďže naposledy v r. 2002, keď bolo zariadené funkčné,
prehrával v prevádzke hudbu výkonných umelcov z USA a to z CD kúpeného v USA, avšak žalobca
do súčasnosti uzavretie tejto zmluvy nepreukázal. Žalovaný v tom čase dokonca zaslal dobrovoľný
príspevok na americkú hudbu v nádeji, že dostane kópiu zmluvy. Z týchto dôvodov žiadal žalobný návrh
zamietnuť ako nedôvodný a priznať mu náhradu trov konania.

4. Žalobca sa k predmetnému písomnému odporu písomne vyjadril svojim podaním zo dňa 15.08.2016,
v ktorom okrem iného uviedol, že povinnosť vysporiadania nárokov všeobecne vyplýva aj z ustanovenia
§ 5 Zákona č. 96/1991 Zb.. V zmysle tohto zákona je každý, kto usporiada podujatie alebo prevádzkuje
výkon činnosti, v rámci ktorých sa uskutočňuje hudobná produkcia, resp. vykonáva verejný prenos
prostredníctvom technického zariadenia, je povinný dodržiavať autorskoprávne predpisy, t. j. je povinný
uhradiť odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov. Prevádzkovatelia viacerých zariadení sú povinní vysporiadať oprávnené nároky výkonných
umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov alebo ich rozmnoženín. Jedná
sa pritom okrem iného o prevádzkovateľov nasledujúcich zariadení: hotely, kaviarne, bary, pivárne,
reštaurácie a ostatné stravovacie zariadenia, obchodné domy, obchodné predajne, autosalóny, športové
štadióny, plavárne, aerolínie, tanečné školy, fitnes centrá a telocvične, holičstvá, kaderníctva, kiná,
lunaparky, čakárne, herne, kasína a podobne. Ďalej poukázali na zákonné ustanovenie § 190 ods.
1 Zákona č. 185/2015 a § 489 Zákona č. 40/1964. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedli, že žalovaný
je prevádzkovateľom cukrárne Milk bar Maxim na Námestí SNP 26/75 vo Zvolene. Na základe
hore uvedeného je zrejmé, že povinnosť hradiť primeranú odmenu výkonným umelcom, výrobcom
zvukových a zvukovo-obrazových záznamov vyplýva používateľom predmetov ochrany priamo zo
zákona. Táto povinnosť nie je podmienená žiadnou kontrolnou činnosťou zo strany žalobcu. Taktiež
nijaký zákon neustanovuje povinnosť v prípade kontrolnej činnosti žalobcu vyhotoviť kontrolný protokol



alebo prípadne upovedomiť žalovaného ako prevádzkovateľa zariadenia o vykonaní kontroly. Na tomto
mieste upriamili pozornosť konajúcemu súdu na skutočnosť, že žalovaný má voči spoločnosti žalobcu
vysporiadané nároky na primerané odmeny za r. 2005 a 2012. V zmysle vyššie uvedeného majú
za to, že ak žalovaný v minulosti riadne uhradil primeranú odmenu spoločnosti žalobcu a žiadnym
spôsobom nespochybňoval jej zákonný nárok a od r. 2012 nenastala zmena pomerov, keďže táto
nevyplýva z podaného odporu, mal by riadne uhradiť primeranú odmenu aj za r. 2013 až 2015.
Ďalej vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že sadzobník SLOVGRAMU je rozdelený do 4 hlavných
kategórii, ide o rozdelenie na základe prevádzkovania istých činnosti, pri ktorých dochádza k výkonu
verejného prenosu. V takom prípade vzniká prevádzkovateľom povinnosť hradiť, v tomto prípade
výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, primerané odmeny. V
zmysle bodu A. sadzobníka ide o prevádzky, medzi ktoré zaraďujú stravovacie a pohostinské prevádzky,
obchodné prevádzky a prevádzky služieb, športové a zábavné prevádzky. V zmysle bodu B. sadzobníka
ide o ubytovacie zariadenia. V zmysle bodu C. sadzobníka ide o dopravné prostriedky. V zmysle
bodu D. sadzobníka ide o diskotéky, tanečné zábavy a jednorazové podujatia. Na základe rozdelenia
prevádzok do príbuzných kategórií je určený aj spôsob vypočítania primeranej odmeny za daný rok,
napr. pri prevádzkach sa primeraná odmena vypočítava na základe rozlohy prevádzky, pri ubytovacích
zariadeniach sa odmena vypočítava podľa počtu kusov technických zariadení nachádzajúcich sa v
prevádzke. Toto rozdelenie má zmysel najmä v tom, že nemožno vopred určiť počet osôb, ktorým bude
sprostredkovaný verejný prenos chráneného diela. Nakoľko v ubytovacích zariadeniach ide najmä o
technické zariadenia, ktoré sa nachádzajú na izbách, kde je predpísaný maximálny počet osôb, ktoré
môžu byť v danej izbe ubytované je možné primeranú odmenu určiť na základe počtu kusov zariadení
určených na verejný prenos. Pri stravovacích prevádzkach nie je možné určiť počet osôb, ktorým bude
sprostredkovaný verejný prenos a z toho dôvodu bola ako kritérium výpočtu primeranej odmeny zvolená
rozloha prevádzky. Majú za to, že nakoľko rovnaké alebo aspoň podobné prevádzky sú zaradené v
jednotlivých kategóriách a kritérium akým je určená primeraná odmena je rovnaké, považujú tento
spôsob určenia výšky primeranej odmeny za spravodlivý. Z vyššie uvádzaných dôvodov preto trvali na
žalobnom návrhu.

5. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu k
odporu zo dňa 15.08.2016 a vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol, že žalobca sám uvádza a
hovorí vyslovene o používateľoch, to znamená s prihliadnutím na ustanovenia Zákona č. 160/2015 Z.
z., že je na žalobcovi aby preukázal, že žalovaný bol v rozhodnom čase používateľom. Je zaujímavé,
na základe čoho si dovoľuje žalobca požadovať od žalovaného platby za r. 2013 až 2015, keď
žalovaný používateľom nebol. Žalobca už na prvej strane svojho vyjadrenia uvádza, že platiť má ten,
kto usporiada podujatie alebo prevádzkuje výkon činnosti, v rámci ktorých sa uskutočňuje hudobná
produkcia. Žalovaný tvrdí, že vzhľadom na spornosť veci a tvrdenie žalobou, že žalovaný bol v
rozhodnom období používateľom predmetu ochrany, uvádza, že je na žalobcovi, aby toto tvrdenie
preukázal a nie sa odvolával na to, že on nemusí robiť žiadne kontroly, žiadne záznamy o tom, že
žalovaný je používateľom zvukových záznamom; stačí ak má prevádzku a preto je povinný platiť, a
to aj vtedy ak nemá uzavretú zmluvu. Žalovaný uvádza, že Zákon č. 618/2003 Z. z. neupravuje výšku
poplatkov a tie si zrejme tak, ako uvádza žalobca, určuje žalobca sám. Za sumu 120 € ročne len
žalobcovi si môže ktokoľvek kúpiť najmenej 12 CD nosičov a nemusí počúvať rádio. Žalobca doposiaľ
nepreukázal, že má uzavretú zmluvu s USA a sám si teda odhlasoval, ako bude riešiť fakt, že žalobca
nemá zmluvu s USA. Potom si takto môže prísť inkasovať odmenu nielen žalobca, ale aj SOZA, a
preto by mala byť ukazovateľom poplatkov skutočnosť, či subjekt púšťa piesne v rádiu v prevádzke
a ich množstvo, a nie či má prevádzku. K tvrdeniu žalobcu o tom, že žalovaný v minulosti riadne
uhradil primeranú odmenu žalobcovi a žiadnym spôsobom nespochybňoval jeho zákonný nárok a od r.
2012 nenastala zmena pomerov, mal by riadne uhradiť odmenu aj za r. 2013, 2012 a 2015, žalovaný
uviedol, že žalobca sa snaží preniesť dôkazné bremeno na preukázanie jeho nároku na žalovaného.
Žalovaný žiadnu zmenu pomerov v zmysle zákona žalobcovi nemá čo preukazovať. Žalovaný nemal so
žalobcom uzavretú žiadnu zmluvu, a preto pokiaľ žalobca trvá na svojom nároku, musí on preukázať,
že žalovaný bol používateľom autorských práv aj v žalovanom období. Je v rozpore s logikou veci aby
žalovaný napriek tomu, že od r. 2012 nie je používateľom a nikdy nemal uzavretú zmluvu, bol povinný
platiť žalobcovi odmenu, kým sám nebude žalobcovi namietať, že už nie je používateľom, resp. mal by
ukončiť zmluvu, ktorú nikdy neuzavrel, a to sa netýka len žalovaného, ale ktoréhokoľvek prevádzkovateľa
kaviarne, ktorý nie je používateľom a nemá so žalobcom uzatvorenú zmluvu, inak by stačilo žalobcovi na
úspech v konaní preukázať, že niekto je prevádzkovateľom napr. kaviarne a zákon oprávňuje žalobcu na
vyberanie poplatku, ktorý si žalobca sám odsúhlasí. Tvrdenia žalobou o tom, že žalovaný v rozhodnom



čase šíril v prevádzke zvukové záznamy, teda bol používateľom, nie sú pravdivé, naviac zmluva nebola
uzavretá a preto je žaloba nedôvodná.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.02.2017 s tým, že pojednával v neprítomnosti žalobcu a
jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal pojednávať v ich neprítomnosti.

7. Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku (CSP) a z dôvodu
hospodárnosti pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom konateľa žalovaného Ing. Štefana
Hvojníka, listinnými dôkazmi, a to výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia a vysporiadania
nárokov, sadzobníkom žalobcu, stanovami žalobcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

9. Súd z prednesu konateľa žalovaného Ing. Štefana Hvojníka zistil, že žiada návrh v celom rozsahu
zamietnuť s tým, že sa pridržiava ich písomných podaní. Kategoricky odmietol, že by v priebehu r. 2013,
2014 a 2015 v ich prevádzke cukrárne sa diala tzv. hudobná produkcia, tzn. že by bolo zapnuté nejaké
zariadenie, napr. rádio, CD prehrávač a podobne. K veci uviedol, že je pravda, že na prevádzke sa
nachádzalo zariadenie, ktoré bolo schopné produkovať hudbu z CD nosičov, ako aj rádio s tým však,
že toto zariadenie už 2 roky bolo nefunkčné a dokonca už bolo z predmetnej prevádzky aj odstránené.
Ďalej k veci uviedol, že napriek tomu, že istý čas sa v prevádzke nachádzalo predmetné zariadenie,
keď aj bolo funkčné, avšak toto zariadenie nebolo používané za tými účelmi, ako to uvádza žalobca.

10. Súd z listinného dôkazu, a to výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia a vysporiadanie nárokov
zistil, že túto výzvu robil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a bola adresovaná
žalovanému. Táto výzva je zo dňa 01.10.2015. V tejto výzve je uvedené, že žalobca do dnešného
dňa neeviduje splnenie povinnosti žalovaného v zmysle ustanovenia § 65 autorského zákona a
§ 67 autorského zákona t. j. vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových
a zvukovoobrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu, pričom výška bezdôvodného
obohatenia k dnešnému dňu predstavuje sumu 360,- €. V prípade, že v lehote sedem dní odo dňa
doručenia tejto výzvy uhradíte sumu vo výške 180,- € na bankový účet žalobcu a uzavrie žalovaný
s ich mandantom zmluvu, ktorou sa upravia práva výkonných umelcov a výrobcov zvukových a
zvukovoobrazových záznamov, budú považovať povinnosť žalovaného za splnenú a žalobca nebude
nútený vymáhať dlžnú sumu v súdnom konaní, čím si ušetria ďalšie náklady spojené s takýmto
postupom.
K tejto výzve je pripojený podací hárok, z ktorého vyplýva, že predmetná výzva bola daná na poštu ako
doporučený list.

11. Súd ďalej zo sadzobníka žalobcu pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných
zvukových a zvukovo-obrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom
ľubovoľného technického zariadenia v časti A. Prevádzky zistil, že je tu uvedené: stravovacie zariadenie
(reštaurácia, bar, kaviareň, pizzeria, pohostinstvo a podobne) ozvučené technickým zariadením bez
obsluhy DJ-om, rozloha ozvučenej plochy prevádzky do 100 m2, ročný paušál 80 €; letná terasa bez
ohľadu na dĺžku prevádzkovania v kalendárnom roku 40 €.

12. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach, verejnými kultúrnymi
podujatiami (ďalej len "podujatie") sa podľa tohto zákona rozumejú verejnosti prístupné
a) divadelné, filmové a iné audiovizuálne predstavenia,
b) koncerty, hudobné a tanečné produkcie,
c) výstavy diel výtvarných umení, diel úžitkového umenia a prác ľudovej výtvarnej tvorivosti,
d) festivaly a prehliadky v oblasti kultúry a umenia,
e) tanečné zábavy a iné akcie v oblasti spoločenskej zábavy.

13. Podľa § 5 toho istého zákona, usporiadateľ zodpovedá za utvorenie vhodných podmienok na
uskutočnenie podujatia, za zachovanie poriadku počas jeho priebehu, za dodržiavanie príslušných
autorskoprávnych, daňových, zdravotno-hygienických, požiarnych, bezpečnostných a iných právnych
predpisov a za umožnenie výkonu dozoru na to oprávneným orgánom.



14. Podľa § 2 toho istého zákona, usporiadateľmi podujatí môžu byť právnické alebo fyzické osoby.

15. Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona, usporiadateľ je povinný písomne oznámiť zámer usporiadať
podujatie obci, na území ktorej sa má podujatie konať. Ak sa má podujatie konať na území niekoľkých
obcí, treba jeho konanie oznámiť každej z nich.

16. Podľa § 190 ods. 1 Zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, ustanoveniami tohto zákona sa
spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane
nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich
sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú
inak.

17. Podľa § 5 ods. 14 Zákona č. 618/2003 Z. z., verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela
akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo
ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by
ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a
sprístupňovanie verejnosti.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona č. 618/2003 Z. z. autorského zákona, ak výkonný umelec nemá výhradné
právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho umeleckého výkonu podľa § 63 ods. 2, má za takéto
použitie právo na primeranú odmenu.

19. Podľa § 65 ods. 2 toho istého zákona, ak výrobca zvukového záznamu nemá výhradné právo
udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukového záznamu podľa § 64 ods. 2, má za takéto použitie
právo na primeranú odmenu.

20. Podľa § 67 ods. 1 toho istého zákona, ak výrobca zvukovo-obrazového záznamu nemá výhradné
právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukovo-obrazového záznamu podľa § 66 ods. 2, má
za takéto použitie právo na primeranú odmenu.

21. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 a 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, v žalobe sa okrem
všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

22. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným
bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na
žalobcovi, tzn. že je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené
skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa
napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno
spočívalo a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť
také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.

23. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný, ktorý je podnikateľom a ktorý prevádzkuje cukráreň
Milk Bar Maxim na Námestí SNP 26/75 vo Zvolene v jeho priestoroch v období r. 2013, 2014 a
2015 vykonával verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov. Vykonávanie verejného prenosu žalovaný kategoricky v rozhodnom čase poprel s tým, že
samotný žalobca vo svojom žalobnom návrhu tvrdil, že v predmetnej prevádzke žalovaného dochádza k
vykonávaniu verejného prenosu zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov. Keďže toto tvrdenie podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu, a preto súd pre neunesenie dôkazného bremena
žalobu v celom rozsahu zamietol.

24. Súd ďalej uvádza, že v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení nestačí, aby žalovaný bol
prevádzkovateľom predmetnej cukrárne a v jeho priestoroch sa nachádzalo zariadenie, ktoré je schopné
prenosu zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov s tým, že



podľa názoru súdu je potrebné v konaní preukázať, že dochádza k verejnému prenosu šírením alebo
predvedením diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov
súčasne. Táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná, a preto súdu neostávalo nič iné, len návrh v
celom rozsahu zamietnuť.

25. Súd takisto poukazuje na tú skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný bol
usporiadateľom verejného kultúrneho podujatia v zmysle Zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych
podujatiach, keďže prevádzka cukrárne nespadá pod žiadne verejné kultúrne podujatie v zmysle § 1
ods. 1 Zákona č. 96/1991 Zb..

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 255 ods.
1 CSP s tým, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto súd rozhodol tak, že žalovaný
má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Zvolen.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.