G.N.T. s.r.o.


Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Cb/21/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213199
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714213199.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: G.
N. T., s. r. o., IČO: 36 052 752, Radvanská 15, 974 05 Banská Bystrica, proti žalovanému: ViaSoldi,
s. r. o., IČO: 47 165 413, Ružová 1359/47, 960 01 Zvolen, právne zastúpený: JUDr. Martina Mészáros
Bariaková, advokátka, Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 10.488,00 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý prevziať vykonané dielo a zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,-- € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,025 % denne od 11. 12. 2013 do zaplatenia, to všetko v lehote do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 22. 04. 2014 žalobu, ktorá bola odstúpená
tunajšiemu súdu dňom 11. 09. 2014 na základe námietky miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným
pri prvom úkone, ktorý mu patril. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
prevziať vykonané dielo a zaplatiť navrhovateľovi na účet sumu 10.488,00 € spolu s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že koncom mája 2013 bol oslovený pánom Žiakom na vypracovanie
projektovej dokumentácie na chatu, resp. prízemný rodinný dom s jednou školiacou miestnosťou
pre cca 20 ľudí, situovaný na parcele č. XXXX/X, dňa 23. 06. 2013 bol spresnený názov stavby:
Villa Via - ubytovanie v súkromí. Investorom mal byť žalovaný, ktorého zastupovala S.. H., B.. Č.
X.. Predmet zmluvy bol postupne menený a rozširovaný. Pri prvotnom stretnutí sa hovorilo len o
bungalove a dokumentácii na stavebné povolenie, kedy sa žalobca vyjadril o cene aj termíne plnenia,
išlo však len o hrubý odhad. Počas projektovania variánt sa stavba zväčšila dvojnásobne a po
vypracovaní bol odsúhlasený druhý variant. Následne pri osobnom stretnutí dňa 28. 06. 2013 ho
žalovaný informoval o úmysle financovať dielo cez eurofondy, z čoho vyplývajú vyššie nároky na
rozsah a obsah dokumentácie. Preto bol už rozpracovaný projekt po tretí krát zmenený, aby vyhovoval
požiadavkám na stavbu financovanú cez eurofondy. Dňa 25. 07. 2013 žalovaný vzniesol požiadavku
vypracovať etapovitosť výstavby s tým, že ak by sa neschválili eurofondy, stavba by bola financovaná
z vlastných zdrojov a teda by sa postavila a skolaudovala len prvá etapa a neskôr by sa stavba
dostavala. Preto bola spracovaná a odsúhlasená prvá etapa stavby so stavebno-technickými úpravami
umožňujúcimi jej samostatnú prevádzku. Celý projekt bol minimálne jeden krát týždenne komunikovaný
s pánom Žiakom, ktorý sa následne zúčastnil aj porady dňa 06. 09. 2013 spolu s profesistami.
O stave rozpracovanosti projektu bol e-mailami informovaný pán Ž. aj pani X.. Keďže zo strany
žalovaného dochádzalo k neustálym zmenám projektu, jeho dokončenie sa prirodzene odďaľovalo.
Z pôvodného bungalovu vznikla dvojpodlažná stavba s prístavbou kotolne, drevárne, s podzemnou



záchytnou nádržou na vodu, žumpou, s predprípravou na osadenie ČOV, studňou, s riešením záložného
vykurovania, samostatným dvojizbovým bytom a šiestimi izbami hotelového charakteru a veľkou
školiacou multifunkčnou miestnosťou. Do termínu predpokladaného plnenia zasiahlo dovolenkové
obdobie a trojtýždňové liečenie pôvodne dojednanej projektantky časti vodovod a kanalizácia, preto
bol odporca informovaný, že na tejto časti projektu sa začalo robiť 21. 08. 2013. Dňa 18. 10. 2013 bol
projekt na stavebné povolenie pripravený na odovzdanie, o čom bol odporca informovaný e-mailom a
niektoré časti projektu boli spracované aj v rozsahu dokumentácie pre realizáciu stavby tak, aby bolo
možné urobiť na stavbu rozpočet pre potreby financovania cez eurofondy. Napokon došlo k osobnému
stretnutiu až 08. 11. 2013, avšak na stretnutí odovzdanie diela od žalobcu nebolo vyžadované, nebol
ani záujem vidieť a preberať konečné riešenia stavby, ktoré boli ešte upravené. Jedinou témou stretnutia
bola cena za dielo, ktorú žalovaný odmietol akceptovať a požiadal rozpis cien na jednotlivé stupňové
projektové stupne, čo mu bolo zaslané nasledujúceho dňa 09. 11. 2013. Následne sa žalovaný úplne
odmlčal, nereagoval na e-maily, telefonáty a ani po mesiaci si neprišiel dielo prevziať. Preto žalobca dňa
26. 11. 2013 vystavil a odoslal faktúru s dodacím listom, na čo odporca nereagoval. Až dňa 13. 12. 2013
mu pani X. zdvihla telefón a oznámila mu, že faktúra s dodacím listom má formálnu chybu, preklep v
dátume. Obratom dňa 13. 12. 2013 zaslal opravenú faktúru, avšak opäť sa nič nedialo. Preto dňa 09. 01.
2014 zaslal poštou predžalobnú výzvu na prevzatie diela a súčasne dňa 10. 01. 2014 obdržal rovnakú
výzvu od právnej zástupkyne žalovaného. Žalovaný naplánoval stretnutie na 12. 02. 2014, čo je štvrtok,
kedy však dobre vedel, že sa ho žalobca nemôže zúčastniť, pretože pracoval v Žiline. O tomto termíne
sa však žalobca dozvedel až dodatočne dňa 28. 02. 2014. Šesť dní po žalovaným navrhnutom termíne
bol žalobcovi zaslaný list s odstúpením od zmluvy. Dôvod odstúpenia od zmluvy považuje žalobca len
za zinscenovaný, pretože fakty uvádzané v liste sú vymyslené a to najmä, že neboli dojednané všetky
stupne projektovej dokumentácie, pretože stupeň dokumentácie pre realizáciu stavby (DRS) je vhodné
robiť až po vydaní stavebného povolenia a stupeň dokumentácie skutočného vyhotovenia (DSV) je
možné urobiť až po skončení výstavby. Nie je pravdou, že by sa zaviazal k odovzdaniu diela do 31.
08. 2013, pretože niektoré podklady od žalovaného dostal neskôr, napríklad zameranie možnej polohy
studne, riešenie záložného vykurovania, elektrická prípojka a podobne. Cena diela vo výške 2.400,00
€ nebola nikdy konečná a bola stanovená ako spodná hranica odhadu ceny na pôvodne zamýšľanú
stavbu bungalovu oproti diametrálne odlišnému rozsahu stavby. Tak isto nie je pravdou, že by počas
realizácie diela došlo k dohode o zúžení rozsahu diela, došlo k jednostrannému zásahu do zmluvy
pánom Žiakom, ktorý bez vedomia žalobcu dal spracovať časť projektu elektrickej prípojky tretej strane.
Zo strany žalovaného došlo k opakovanému rozširovaniu rozsahu diela počas realizácie jednak o
kombinované kúrenie, o zámer výstavby, o etapovitosť výstavby, využitia financovania diela, čo malo
za následok niekoľko nepredpokladaných úprav veľkosti stavby a technického riešenia. To malo vplyv
na rozsah projektových častí, cenu i termín plnenia. Dielo bolo dokončené už 18. 10. 2013, o čom bol
žalovaný informovaný, ale o prevzatie diela sa nezaujímal ani pri osobnom stretnutí. Odstúpenie od
zmluvy žalovaným považoval žalobca za neoprávnené a mal zato, že žalovaný je povinný splniť svoj
záväzok a to prevziať vykonané dielo a uhradiť zaň cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo
v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok v súlade s § 546 ods.1 Obchodného
zákonníka. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu počnúc dňom 19. 11.
2013, vzniká žalobcovi právo účtovať úrok z omeškania v súlade s predpismi obchodného práva.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, doručené súdu dňa 16. 07. 2014, v ktorom nesúhlasil so
žalobou žalobcu a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že je pravdou, že spolu uzavreli Zmluvu
o dielo, predmetom ktorej bola kompletná projektová dokumentácia na vybudovanie stavby Via Villa -
ubytovanie v súkromí. Žalovaný mal záujem realizovať zariadenie rekreačno-školiaceho typu a projekt
mal byť podľa dojednaní vyhotovený tak, aby bol relevantným podkladom pre udelenie stavebného
povolenia na výstavbu príslušným stavebným úradom, ako aj pre účely možnosti uchádzať sa o časť
prostriedkov na jeho realizáciu z eurofondov. Pôvodne dojednaná cena diela bola 2.400,00 € a následne
najprv po dojednaní zúženého rozsahu realizovaného diela a následnom rozšírení, bola dojednaná cena
diela 2.500,00 €. K dojednaniu podstatných náležitostí zmluvy došlo pred dňom 23. 06. 2013, pretože
tohto dňa došlo len k upresneniu názvu stavby, pričom jej rozsah bol obom zmluvným stranám známy
pri jednaní o predmete a cene diela, na základe detailne opísaného rozsahu projektu aký žalovaný pre
účely realizácie diela potrebuje. Žalobca sa podujal projektovú dokumentáciu v dojednanom rozsahu
vyhotoviť. Nie je pravdou, že pri uzatváraní Zmluvy o dielo bola zo strany žalobcu cena stanovená len
orientačne. Naopak, medzi zmluvnými stranami došlo k určitému a jasnému dojednaniu o rozsahu diela,
ako aj jeho cene. Žalobca bol osobne na mieste plánovanej realizácie stavby, poznal špecifiká miesta a
to ešte pred dojednaním zmluvných strán o cene diela. Jeho tvrdenia o podstatnom rozšírení rozsahu



diela a menení požiadaviek žalovaného na projekt nie sú pravdivé. Čo sa týka termínu odovzdania
diela, žalobca sa zaviazal toto zrealizovať a odovzdať žalovanému do 31. 08. 2013, avšak termín nebol
dodržaný v dôsledku osobných prekážok na strane konateľa žalobcu ako bola zahraničná dovolenka,
predĺžené víkendy, iné pracovné záväzky žalobcu, jeho neschopnosť zabezpečiť osoby, ktoré sa mali
podieľať na zhotovení projektu, čo boli skutočnosti výlučne na strane žalobcu. Preto žalobca termín
odovzdania diela posúval. Pri stretnutí dňa 08. 11. 2013 žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie
nepomerne vyššej sumy podľa faktúry, ktorá činila 4.343,50 €. Konateľka žalovaného na stretnutí
odmietla zaplatiť uvedenú cenu, pretože bola dojednaná suma 2.500,00 €. Žalobca žalovanej projekt ani
neukázal a miesto stretnutia bez odovzdania diela opustil. Okrem toho predmetná faktúra bola žalovanej
doručená pred uvedeným stretnutím s dátumom 03. 05. 2013, t. j. v čase, kedy žalovaná spoločnosť ešte
neexistovala. Neskôr konateľ žalobcu faktúru opravil na dátum 26. 11. 2013, faktúry žalobca doručoval
konateľke žalovaného len ako prílohy e-mailu. Tieto faktúry však nezodpovedali faktúram predložené
žalobcom ako príloha k podanej žalobe. Sumu rovnajúcu sa istine uplatnenej žalobou o zaplatenie v
tomto konaní nikdy žalobca žalovanému nedoručil. Bol to práve konateľ žalobcu, ktorý s konateľkou
žalovaného nekomunikoval alebo rôznymi prekážkami dôvodil, prečo dielo nie je dokončené včas a tak
žalovaná má pochybnosti o tom, že dielo bolo zrealizované podľa dojednaní, ku ktorým medzi zmluvnými
stranami došlo. Pokiaľ ide o termín osobného stretnutia, pri ktorom malo dôjsť k odovzdaniu diela, tento
termín sa odďaľoval pre prekážky na strane konateľa žalobcu práve preto, že mal mať dôležitú zákazku
v Žiline, kde sa zdržiaval od pondelka do štvrtku, navyše dva víkendy podľa svojich tvrdení od piatku
do nedele absolvoval rodinné návštevy pri príležitosti sviatku zosnulých, takže problém s dojednaním
termínu na odovzdanie diela bol na strane konateľa žalobcu. Pokiaľ sa stretnutie uskutočnilo, žalobca
dielo žalovanému odmietol odovzdať napriek tomu, že sa na tomto stretnutí odovzdania diela dožadoval.
Žalobca bol listom podaným na poštovú prepravu doporučenou zásielkou dňa 08. 01. 2014 vyzvaný
žalovaným na odovzdanie diela, v tom čase žalobca vyzval žalovaného na prevzatie diela dňa 09. 01.
2014, na čo žalovaný reagoval odpoveďou odoslanou na poštovú prepravu 05. 02. 2014, kde navrhol
žalobcovi presný dátum, miesto a čas stretnutia za účelom odovzdania a prevzatia diela. Žalobca však
ani v tejto náhradnej poskytnutej lehote na odovzdanie diela žalovanému dielu neodovzdal a na tento
návrh nijako nereagoval. Žalobca bol pritom požiadaný, ak by mu termín nevyhovoval, aby navrhol
miesto a čas odovzdania diela v náhradnom termíne, čo však neurobil. Preto žalovaný od uzavretej
Zmluvy o dielo so žalobcom odstúpil a to dokumentom žalobcovi doručeným dňa 19. 02. 2014. Z týchto
dôvodov žalovaný považoval žalobu za bezdôvodnú a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 14. 10. 2005 tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Súd na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že medzi sporovými stranami nedošlo k
platnému dojednaniu Zmluvy o dielo z dôvodu, že nebola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb
preukázaná dohoda o cene diela. Súd preto vychádzal z ustanovení o bezdôvodnom obohatení, keďže
však nebolo zistené, že by na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, žalobu zamietol.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 41Cob/58/2016 zo dňa 30.
06. 2016 zrušil rozsudok prvoinštančného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd sa
nestotožnil so záverom prvostupňového súdu v tom, že k uzavretiu Zmluvy o dielo nedošlo. Poukázal
na tvrdenia oboch sporových strán, ktoré potvrdili, že k uzavretiu Zmluvy o dielo došlo ústnou formou
a zhodne potvrdili dohodu o cene diela vo výške 2.400,-- €. Odvolací súd preto konštatoval, že medzi
sporovými stranami došlo ku zavretiu Zmluvy o dielo ústne s dohodou o cene diela vo výške 2.400,--
€. Odvolací súd tak nariadil prvostupňovému súdu v ďalšom zamerať dokazovanie na zistenie, či bolo
dielo skutočne vykonané a teda, či žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu diela 2.400,--
€. K tvrdeniam žalobcu, že medzi sporovými stranami došlo k dohode o zvýšení ceny diela v relácii na
zmenu projektu, odvolací súd konštatoval, že z doposiaľ predložených dôkazov táto skutočnosť nie je
preukázaná, preto je dôkaznou povinnosťou žalobcu, svoje tvrdenie preukázať relevantnými dôkazmi.
V intenciách rozhodnutia druhoinštančného súdu, súd doplnil dokazovanie vyjadrením sporových strán,
predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci stav veci.

4. Žalobca prostredníctvom konateľa J. H. uviedol, že bol oslovený pánom Ž., ktorý bol v kamarátskom
vzťahu s jeho bratrancom pánom X. ohľadne projektu bytovky v obci Lieskovec, ktorá sa nachádzala na
pozemkoch pána Ž.. Táto dohoda však uzavretá nebola, avšak dohodli iný projekt a to chatu v oblasti
Hriňová niekde na samotách s tým, že obdobnú chatu navrhovateľ projektoval aj pre svojho bratranca
pána X.. Po prvý krát sa koncom mája stretli s pánom Ž. a s pani X., v tom čase sa volala pani H.. Išli
spolu na miesto zamýšľanej stavby a ešte v aute mu obaja hovorili, že majú záujem o chatu s jednou



väčšou miestnosťou, kde by sa robili školenia. Vtedy sa vyjadril o cene, ktorá sa vzťahovala na takto
plánovanú rekreačnú chatu s jednou väčšou miestnosťou pre školenie 15 osôb. Predbežne tak uviedol
cenu 2.400,00 až 4.000,00 € a bolo dohodnuté, že pripraví nejaké varianty. Informoval odporkyňu, že
k projektu si potrebuje zistiť informácie ohľadne inžinierskych sietí, najmä elektrinu, vodu, kanalizáciu,
prístup na verejné komunikácie, parkovanie a podobne. Na to mu pani X. zaslala e-mailom informáciu,
že v uvedenej oblasti sa dá napojiť na elektrickú sieť, neexistuje tam kanalizácia. Informácie o vode v
tom čase neboli známe. Uviedol im časový odhad, že projekt môže byť pripravený zhruba do mesiaca
a ďalší mesiac na vzájomnú komunikáciu a zapracovanie pripomienok, zhruba to mohlo celé trvať 3
až 4 mesiace. Určite sa nerozprávali o termíne 31. 08. 2013. Možno si tento termín určil žalovaný len
z toho, čo na začiatku uvádzal žalobca ako odhad. Ďalej žalobca oznámil obom, že je zamestnaný v
Žiline, kde dochádza od pondelka do štvrtka, a že voľný čas, kedy sa môže venovať ich projektu je piatok
až nedeľa. Preto sa stretávali vždy práve v tomto období. Žalobca uviedol, že spracoval prvý variant,
jednalo sa o chatu s 2-3 miestnosťami, z ktorých jedna bola veľká školiaca miestnosť. Pri prejednávaní
tohto variantu hovorili o konkrétnom tvare, veľkosti školiacej miestnosti, zakresľoval rozmiestnenie stolov
a zariadenia a po pripomienkach spracoval druhý variant. Vtedy sa opätovne stretol s obomi a v tomto
čase mu predniesli úvahu, že školenia by mohli prebiehať aj dlhšie ako jeden deň a teda by bolo
vhodné zabezpečiť ubytovanie pre školiacich sa. Rovnako mali požiadavku, aby bol vypracovaný aj
byt pre ich osobné využitie. Na základe tejto požiadavky sa však pôvodný projekt zmenil a žalobca
žalovaného upozornil, že to bude mať súvis s cenou, voči čomu nemali žiadne námietky. To znamená,
že vtedy mali požiadavku na nový projekt na objekt, kde v jednej časti bude ich vlastné ubytovanie a
druhá časť bude verejná, t. j. kuchyňa, prednášková sála, ktorú žiadali prepracovať na multifunkčnú
miestnosť, t. j. okrem prednášok by bolo možné ju využiť aj ako herňu. Ďalej žiadali ubytovanie v troch
až štyroch izbách, nakoniec sa ustálilo šesť izieb. Stavba pôvodne ako jednoposchodová vzhľadom
na tieto úpravy sa zmenila na dvojposchodovú. V priebehu vypracovania projektácie mu oznámili, že
stavbu chcú financovať cez eurofondy, na čo ich žalobca upozornil, že projekt vyžaduje ďalšie úpravy
s čím žalovaný súhlasil. Zmena sa týkala napr. toho, že pôvodne bolo spoločné sociálne zariadenie,
avšak pri uvedenom financovaní každá izba musí mať vlastné sociálne zariadenie, aby spĺňala kategóriu
hotelového ubytovania. Rovnako bolo potrebné vypracovať vstup a izbu pre osobu so zdravotným
handicapom, ďalej zmenu parkovania, čo všetko malo následok na zmeny v projekte. Ďalej žiadali aj
o zmenu vo využití okolia objektu do budúcna napr. vypracovať prístup k altánku alebo k ihrisku, ktoré
plánovali v budúcnosti vybudovať na uvedenom pozemku. Dňa 06. 09. 2013 prebehlo osobné stretnutie
s pánom Ž., kedy tento žiadal doprojektovať alternatívne kúrenie, na čom sa dohodli a čo si vyžadovalo
zapracovať do projektu kotolňu, dreváreň, zmenu požiarnej ochrany objektu. Žalobca poukázal na to,
že všetky tieto požiadavky zo strany žalovaného, ktoré postupne uvádzal na projekt neznamenali len
vyššiu náročnosť na úpravy projektu po stránke časovej, ale aj po stránke termínovej. To znamená,
že termín uvádzaný žalovaným 31. 08. 2013 nemohol byť nikdy dojednaný, keď ešte dňa 06. 09. 2013
bola vznesená zmena, resp. doplnenie projektu pánom Ž.. Počas realizácie diela bol v intenzívnej
komunikácii, či už telefonickej alebo e-mailovej so žalovaným, pričom komunikoval najmä technické
záležitosti iba s pánom Ž.. Pani X. ako konateľka žalovaného sa osobne zúčastnila dvoch stretnutí na
začiatku, potom už nie. Je pravdou, že v letnom období odchádzal na dovolenku, avšak dňa 03. 08.
2013 pred odchodom informoval pána Ž. e-mailom, že nie je k dispozícii vodár, ak má možnosť, aby si ho
zohnal vlastnou cestou skôr, pretože ním oslovený bude k dispozícii až od 21. 08. 2013. Zároveň zaslal
pánovi Ž. podklady, ktoré potreboval, aby mohli pokračovať vo svojich prácach. Poukázal i na to, že táto
zmena bola podmienená zmenami na základe požiadaviek zo strany žalovaných, pretože ohľadne vody
musel začať spolupracovať s ďalšou vodárkou, ktorá sa zúčastnila pracovného stretnutia dňa 06. 09.
2013. Čo sa týka projektovania elektriny, pán Ž. bez vedomia navrhovateľa oslovil pána R. vo Zvolene,
ktorý mu projekt elektriny urobil napriek tomu, že to malo byť v rámci zadania Zmluvy o dielo. Pán Ž. mu
to oznámil až niekedy v auguste alebo v septembri 2013 pred uvedeným pracovným stretnutím, na čo
žalobca musel svojho elektrikára pozastaviť v projekte, pričom zo strany pána Ž. sa jednalo o konanie,
na ktorom dopredu neboli dohodnutí. Pán Ž. to dôvodil tým, že sa mešká s elektrickou prípojkou, preto
to urobil sám, aby mohli kopať vodu. Vodárka však uviedla, že v danom štádiu nie je potrebná elektrická
prípojka, pretože firma, ktorá vŕta studňu si to vie zabezpečiť cez generátor. Napriek tomu voči konaniu
pána Ž. vtedy nič nenamietal. Na základe pokynov pána Ž. dňa 06. 09. 2013 bol projekt dokončený
do jedného mesiaca a e-mailom zo dňa 18. 10. 2013 vyzval pána Ž. aj žalovanú na prevzatie diela.
Keďže na jeho e-mail nereagovali, pokúšal sa im dovolať a je pravdou, že sa bavili o stretnutí len počas
víkendu a v tom čase bol sviatok všetkých svätých, tak sa dohodli na termíne 08. 11. 2013, výslovne
sa jednalo o stretnutie za účelom odovzdania a prevzatia diela. Deň predtým im zaslal faktúru, ktorou
bola vyúčtovaná cena diela. K stretnutiu došlo v Hoteli Poľana, kde sa dostavili pán Ž. aj pani X.. On



mal u seba projektovú dokumentáciu a mal pripravenú aj faktúru, ktorá zároveň slúžila ako dodací list,
kedy pri prevzatí diela mu mal túto žalovaný potvrdiť. Prvou reakciou z ich strany bolo, že nesúhlasia
s navrhovanou cenou, pretože sa pôvodne hovorilo o sume 2.400,00 €. Na to im vysvetlil, že uvedená
cena bola uvádzaná na iný projekt, čo však oni neakceptovali. Pán Ž. hovoril, že taký projekt mu môže
urobiť hocikto za 1.100,00 €. Požiadali ho, aby im zaslal rozpis ceny na jednotlivé stupne realizácie a
na to sa rozišli. Na druhý deň im žalobca poslal rozpis ceny podľa postupnej realizácie a informoval ich,
z akých častí sa projekt skladá. Pri stretnutí 08. 11. 2013 nedošlo k prejednaniu projektu, pretože si ho
žalovaný nežiadal, nežiadali ani, aby ho aspoň ukázal. Hovorili len, že nesúhlasia s cenou a potom sa
uvidí. Okrem rozpisu cien žalobca poslal žalovanému aj štyri spôsoby vyporiadania, avšak na jeho e-mail
nereagovali a tak dňa 26. 11. 2013 ich opätovne vyzval na prevzatie diela. Neprišla žiadna odpoveď.
Pokúšal sa ich telefonicky kontaktovať, zasielal e-maily dňa 09. 12. 2013, 13. 12. 2013, kedy uvádzal,
že je dielo pripravené na odovzdanie. Prvý krát mu prišla reakcia od právnej zástupkyne žalovanej na
odovzdanie diela zo dňa 17. 12. 2013, čo však považoval za nelogické, keďže on ich sám opakovane
vyzýval na prevzatie diela. Zaslal ako predžalobnú výzvu dňa 09. 01. 2014 výzvu na prevzatie diela
a následne na to mu prišla výzva na stretnutie dňa 12. 02. 2014 za účelom odovzdania diela. Jednalo
sa o deň určený na stredu, kedy žalovaný veľmi dobre vedel, že je kvôli zamestnaniu v Žiline a preto
takto stanovený termín zo strany žalovaného považuje za špekulatívny. Ďalej na vysvetlenie žalobca
uviedol, že výzvu prevzala jeho matka, keďže on v tom čase bol počas týždňa zamestnaný v Žiline,
splnomocnil svoju matku na preberanie úradných zásielok za spoločnosť G. N. T., s. r. o. Matka mu však
poštu neotvára a zásielku si otvoril až keď prišiel domov, hneď na to o šesť dní dostal odstúpenie od
zmluvy. Reagoval na toto písomne tak, že nesúhlasí s odstúpením od zmluvy s tým, že je to v rozpore so
zákonom. Poukázal na ustanovenie § 349 Obchodného zákonníka, kedy strana nemá možnosť odstúpiť
od zmluvy potom, čo jej je oznámené, že povinnosť je už splnená. Správanie zo strany žalovaného
považoval len za špekulatívne, pretože on ich opakovane vyzýval na prevzatie diela, na čo nereagovali,
následne ho oni vyzvali na odovzdanie diela, určili miesto stretnutia v strede týždňa, hoci vedeli, že
je to pre neho nereálne a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Toto konanie zo strany žalovaného
je špekulatívne za účelom vyhnúť sa zaplateniu ceny diela. Je pravdou, že pôvodne žalovanej poslal
faktúru, kedy došlo k chybe v dátume, jednalo sa však len o pisársku chybu, pričom v zmysle zákona,
obchodný partner je povinný informovať druhého partnera na odstránenie chýb. Keďže však žalovaná
nereagovala a až keď sa jej on dovolal, mu oznámila, že na faktúre je zlý deň, obratom zaslal opravenú
faktúru so správnym dátumom. V súvislosti s podanou žalobou vyúčtoval cenu diela faktúrou v súlade so
Sadzobníkom pre navrhovanie projektových cien, projektových prác a inžinierskych činností. K dohode o
cene diela žalobca uviedol, že sa nedohodli na pevnej cene, ale uvádzal žalovanej, že cena sa vypočíta
v súlade s uvedeným Sadzobníkom. To bolo hneď na začiatku zmluvného vzťahu. Preto cenu vyčísľoval
podľa uvedeného Sadzobníka, podľa ktorého sa obvykle postupuje, pričom použil najnižšie sadzby. V
prípade, že by boli pochybnosti o určení ceny diela takýmto spôsobom, je možnosť, aby súd ustálil cenu
diela i znaleckým dokazovaním. Pokiaľ na začiatku spomínal cenu v rozsahu 2.400,00 až 4.000,00 €,
jednalo sa o projekt chaty obdobného charakteru ako projektoval pre svojho bratranca pána X., avšak
následne došlo k zmenám na projekte a tak sa vyslovil, že cena projektu bude stanovená dohodou
podľa toho, aké budú požiadavky na projekt zo strany žalovaného. Je pravdou, že následne cenu
neupresňovali konkrétnym číslom, len sa hovorilo, že zmeny na projekte sa odrazia v cene projektu.
Bolo to pri prvých stretnutiach v máji 2013 ako aj pri ďalšom stretnutí v júli 2013. Je pravdou, že pri
stretnutí dňa 08. 11. 2013 mal k dispozícii faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 26. 11. 2013 na sumu 4.380,00
€ s DPH. V tom čase bola na uvedenej faktúre chyba v dátume, ktorú však následne upravil. Jednalo
sa o fakturáciu prvej časti konečnej ceny diela, preto aby mohol vyplatiť svojich spolupracovníkov, ktorí
spolupracovali na projekte, a ktorých aj vyplatil. Ďalšiu faktúru č. XXXXXXXX vystavil 17. 04. 2014 na
sumu 6.108,00 €, pričom sa jedná o doúčtovanie, t. j. druhú časť ceny diela. Je pravdou, že túto faktúru
nedoručoval žalovanému z dôvodu, že mu doposiaľ nebola uhradená ani prvá faktúra. Uvedené faktúry
nemá evidované vo svojom účtovníctve, ani z nich neodvádzal DPH, pretože faktúry neboli prevzaté.
K stretnutiu dňa 08. 11. 2013 navrhovateľ uviedol, že mal so sebou uvádzanú faktúru, ktorá je zároveň
dodacím listom a predpokladal, že dôjde k odovzdaniu diela štandardným spôsobom, to znamená,
že žalovanému odovzdá dielo a po prezretí dôjde k podpisu faktúry, ktorá zároveň slúži aj ako dodací
list. K tomu však nedošlo, hoci mal dielo pripravené, nikto ho oň nepožiadal, pričom predmetnú faktúru
mala žalovaná deň vopred v e-maili, takže dobre vedela podmienky za akých je uvedené stretnutie.
Žalovaná iba uvádzala, že cena je neúmerne vysoká, že s ňou nesúhlasí. V tom čase mal zato, že
pokiaľ by dielo prezreli, ukázal by im aj drobné vylepšenia, o čom ešte predtým informoval odporcov.
Žalovaná sa však o to vôbec nezaujímala, jednalo sa len o drobné úpravy a to vylepšenie vstupov do WC,
technickej miestnosti, zmena v dispozícii, aby sa získalo lepšie logické prepojenie vedľajších priestorov.



Na stretnutí žalovaná len vzniesla námietku proti cene a rozišli sa s tým, že im zašle vyúčtovanie. Pokiaľ
bola následne zo strany právnej zástupkyne výzva na stretnutie na odovzdanie diela, je pravdou, že na
toto nereagoval, pretože tesne predtým on sám zaslal predžalobnú výzvu na prevzatie diela a rovnako
zo strany žalovanej nebolo žiadne vyjadrenie, žiadna reakcia.

5. Na pojednávaní dňa 21. 02. 2017 žalobca doplnil, že hoci je pravdou, že sa na začiatku rozprávali o
cene vo výške 2.400,-- €, on uviedol žalovaným rozsah ceny diela od 2.400,-- do 4.000,-- € s tým, že
cena bude spresnená po dodaní podkladov zo strany klienta. Jednalo sa o cenu vo vzťahu k projektu
na rodinný dom, na ktorom spočiatku prvý mesiac pracoval, potom však došlo k zmene projektu na
polyfunkčný objekt a neskôr došlo aj k zmene financovania stavby cez eurofondy, a napokon žalovaný
žiadal etapovité rozpracovanie projektu, ak by financovanie cez eurofondy nevyšlo. To znamená, že
bol vypracovaný iný projekt než bol na začiatku dojednaný, preto nemôže platiť cena 2.400,-- €. Čo sa
týka dohadovania o cene, nebolo možné na každú navrhovanú zmenu žalovaného ihneď vyrátať inú
cenu a dohodnúť sa, či táto cena môže byť, a či môže žalobca pokračovať v prácach a následne túto
cenu aj prejednať s každým jedným profesistom. Preto sa žalobca so žalovaným dohodol, že cena bude
určená na konci podľa platobného sadzobníka za rok 2013. Žalobca poukázal na to, že cena 2.400,--
€ nemôže zodpovedať vypracovanému projektu vzhľadom na zmeny, ktoré žiadal žalovaný. Žalobca
poukázal na to, že žalovanej predložil výpočet ceny diela a v konaní predložil súdu ďalší výpočet ceny
diela podľa iného programu Honorár s poukazom na to, že predtým predložené ceny boli vyčíslené
v programe Odis podľa sadzobníka cien Unica. Žalobca ďalej navrhol, že pokiaľ nie je možné ustáliť
cenu diela, aby súd vo veci nariadil vykonať znalecké dokazovanie na určenie ceny obvyklej. Právna
zástupkyňa žalovaného namietla navrhovaný dôkazný návrh z dôvodu, že je povinnosťou žalobcu uniesť
vo veci dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazu o skutočnostiach, ktoré uvádza a uvedeným by došlo
k neprimeranému preneseniu dôkazného bremena na súd. Súd zamietol dôkazný návrh žalobcu na
znalecké dokazovanie k cene diela z dôvodu, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania takýto
postup určenia ceny diela by nebol v súlade s príslušnými právnymi predpismi, čo súd rozvádza nižšie
v odôvodnení rozhodnutia.

6. Žalobca na preukázanie splnenia povinností na vyhotovenie diela predložil súdu projekt vo forme
ako bol vyhotovený od 18. 10. 2013 v štyroch paré, pričom predložil súdu paré č. 4. Žalobca tvrdil,
že takto vyhotovený projekt bol pripravený na odovzdanie v čase stretnutia so žalovaným. V prípade
pochybností o dokončení projektu navrhol vypočuť ako svedkov profesistov, ktorí sa podieľali na projekte,
a ktorí môžu potvrdiť, že odovzdali svoje časti projektov, za čo im žalobca zaplatil zálohu a projekt bol
dokončený v septembri 2013. Okrem toho profestista vodárka by sa mohla vyjadriť aj k zmenám projektu,
nakoľko odstúpila od práce z dôvodu, že nebola schopná svoju časť vyhotoviť, pretože došlo k zmene od
pôvodného zadania. Ďalej predložil súdu záznam odbornej praxe a zoznam projektov, ktoré predkladal
ku skúške z 18. 02. 2016 na rozšírenie svojej profesie. V prvom bode je uvedený práve predmetný projekt
a zoznam projektov bol jeden z povinných podkladov k predmetnej skúške. Tento projekt bol predložený
komisii, ktorá ho preskúmala, čím preukazuje, že projekt v tom čase bol vyhotovený v predloženej forme
a rozsahu.

7. Konateľka žalovaného R. X. na pojednávaní uviedla, že dňa 26. 05. 2013 prebehlo pracovné stretnutie
so žalobcom a pánom Ž. v Lieskovci, kedy žalobcu im odporučil pán X. ako projektanta. Žalovaná má
firmu, ktorá robí školenia zhruba pre 40 ľudí, preto mala záujem o projekt a to pre firmu na ubytovanie
v súkromí. Od prvého momentu prezentovala, že má záujem o väčší projekt so školiacou miestnosťou,
ubytovaním ako aj ďalšími aktivitami. O tomto sa rozprávali a následne šli na miesto samé, aby mal
žalobca predstavu o čo sa jedná. V tom čase sa jasne dohodli na cene ako aj čase, do kedy bude
projekt urobený. Žalobca sa vyjadril, že taký projekt stojí 2.400,00 €, a že priebežne na ňom bude
pracovať a bude hotový maximálne za 3 mesiace. V tom čase sa dohodli, že do 31. 08. bude projekt
vypracovaný. Následné technické záležitosti riešil pán Ž.. Hneď na začiatku stanovili rozsah plochy,
ktorá má byť zastavaná a to 250 m2. To bolo hneď pri prvom stretnutí, kedy žalovaná uviedla svoju
požiadavku, aby v projekte bola veľká zasadačka, ubytovacie priestory pre 20 až 25 ľudí a to apartmány
so samostatným WC, pretože chceli využiť eurofondy, inak by projekt nespĺňal požadované parametre.
Toto hovorila osobne žalobcovi už pri prvom stretnutí. Následné technické detaily vybavoval pán Ž..
Dohodli sa, že žalobca pripraví projekt, asi o 2-3 týždne sa znovu stretli, avšak z predloženého projektu
mala žalovaná pocit, že nie je tak, ako žiadala. Tvrdil to aj pán Ž., pričom ešte dňa 23. 06. 2013 e-mailom
posielala žalobcovi názov diela „Villa Via - polyfunkčný objekt“ s tým, že investorom diela je žalovaný. Pri
druhom stretnutí hovorila, že niekde sa stala chyba a aby to vyriešili s pánom Ž.. Následne s žalobcom



komunikoval pán Žiak a tento jej dával vedieť, čo sa deje s projektom. Je pravdou, že aj žalobca jej
posielal e-maily, čo sa robí, uvádzal jej okolnosti, napr., že profesisti majú dovolenku, lebo bolo letné
obdobie, aj on sám šiel na dovolenku, ale ona viac žalobcovi pokyny k dielu nedávala, komunikoval
s ním výlučne pán Ž.. Vedela len o jednej zmene na zadanom projekte ohľadne vody a v tej súvislosti
žiadali o projekt elektriny, na čo bol potrebný samostatný projekt od profesistu. Keďže dokonca augusta
mal byť hotový celý projekt, k čomu však nedošlo, pán Ž. šiel za žalobcom, aby odovzdal aspoň projekt
k elektrike. Žalobca hovoril, že to nie je hotové a preto pán Ž. požiadal pána R., aby to pripravil, čo
aj urobil. Vtedy sa s žalobcom dohodli na zľave na cene diela o 100,00 €. To znamená, že cena diela
sa znížila na 2.300,00 €. Z ich strany bola požiadavka na zmenu kúrenia, čo sa s žalobcom dohodli a
vtedy im žalobca oznámil, že sa cena navýši o 200,00 €, proti čomu nemali žiadne námietky. Pokiaľ
bol žalobca v omeškaní s celým projektom uvádzal rôzne dôvody, ktoré z ich strany boli tolerované,
avšak nedošlo k posunu času ukončenia diela. Žiadali ho, aby to bolo čím skôr hotové, pretože do
konca roka chceli mať hotovú hrubú stavbu. V podstate komunikácia medzi nimi bola v poriadku, avšak
následne začala dostávať od žalobcu e-maily, že sa s ňou nevie spojiť, hoci bola v sídle spoločnosti na
tom istom mieste. Následne dohodli osobné stretnutie 08. 11. v Poľane vo Zvolene, kedy malo dôjsť k
prevzatiu projektu. Žalobca chcel, aby podpísali a uhradili faktúru s tým, že potom im dielo dá. Dielo im
však neukázal, hoci sa ho dožadovali, preto vyslovila predpoklad, že ho v tom čase nemal hotové. Oni
mali u seba finančné prostriedky 2.500,00 €, tak ako sa pôvodne dohodli a boli pripravení túto sumu
zaplatiť. Je pravdou, že pred stretnutím im žalobca zaslal faktúru, kde však bol uvedený dátum 03.
05. 2013. Tejto faktúre nedávala žiadnu váhu, mala zato, že jej bola doručená len omylom, čo aj e-
mailom žalobcovi oznámila. Je pravdou, že v októbri 2013 jej žalobca oznamoval ceny, ktoré uhrádzal
profesistom, avšak ona sama tomu nerozumela. Dňa 18. 10. 2013 jej zaslal rozpis ceny za projekt pre
stavebné povolenie. Tomu však taktiež neporozumela, pretože vedela len o rozdiele 200,00 € ako sa
dohodli a aj preto sa chcela osobne stretnúť so žalobcom. Už pri tomto stretnutí sa žalobca vyhrážal,
že to bude riešiť súdnou cestou a následne dňa 09. 11. im poslal Cenník na 11.000,00 € bez DPH a e-
mailom tvrdil, že on už DPH zaplatil, následne začal tvrdiť, že DPH nezaplatil. Dna 02. 12. mali posledný
telefonický rozhovor, kedy jej vulgárne vynadal. Nie je pravdou, že by mu dovtedy nedvíhala telefóny,
nakoľko má aj iných obchodných partnerov a má zvykom volať späť na telefónne číslo. Z uvedených
dôvodov zašla za advokátkou a napísali výzvu na odovzdanie diela, pretože ho mali záujem prevziať. Zo
strany žalobcu však nedošlo k žiadnej reakcii, preto sa rozhodli odstúpiť od zmluvy. Tým považuje vec
za uzavretú, do dnes jej žiaden projekt predložený nebol. Na základe uvedeného je presvedčená, že
na predmetnom stretnutí žalobca nemal žiaden projekt, a až keď ho dokončil, chcel ho odovzdať počas
súdneho konania. Rovnako nie je pravdou, že by po stretnutí dňa 08. 11. 2013 ich žalobca vyzýval na
prevzatie diela, chcel len uhradenie ceny diela. K účtovaniu zo strany žalobcu žalovaná uviedla, že tento
im zaslal tri faktúry, pričom každá bola na inú sumu. Prvá faktúra bola zo dňa 03. 05. 2013 na sumu
4.343,50 €, následne im bola zaslaná faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 26. 11. 2013, splatná 10. 12. 2013 na
sumu 4.343,40 €, ktorú zaslal žalobca po stretnutí dňa 08. 11. 2013, kedy bol upozornený na nesprávny
dátum. Potom, čo sa telefonicky kontaktovali, kedy mu vytkla aj sumu, žalobca poukazoval, že už dňa
18. 10. zasielal ceny, ktoré uhrádzal profesistom a prešiel do vyhrážok, že si to bude uplatňovať súdnou
cestou, prešiel aj do vulgárností, na čo mu následne oznámila, že je ochotná prevziať dielo za cenu, na
ktorej sa pôvodne dohodli. Oznámila mu, že tiež nebude uhrádzať za niečo, čo nevidela, a že najskôr
chce dielo vidieť a potom dôjde k úhrade. Žalobca však trval na tom, aby mu uhradila faktúry a až potom
jej dá projekt. Faktúry predložené žalobcom v žalobe znejú na rôzne sumy, tieto jej však doručené nikdy
neboli. Žalovaná ďalej uviedla, že na preukázanie toho, že už vopred žalobca vedel, o aký projekt sa
jedná, uviedla, že už v tom čase mala súhlas Mesta Hriňová o vyňatí zastavanej plochy z pozemku, ktoré
boli pôvodne trvalé trávnaté porasty a to vo výmere 250 m2, čo bolo oznámené žalobcovi. Ešte predtým,
keď sa dohadovala s pánom Ž. o spoločnom zámere, dohodli sa, že takáto výmera bude postačovať
a na doporučenie pracovníčky mestského úradu pani Mesárošovej, podali žiadosť na Mesto Hriňová,
pričom nedokladovali k tomu žiadne listiny a ich žiadosti bolo vyhovené. Na to žalobca uviedol, že
vyňatie zastavanej plochy z pozemku je možné len na základe projektu, čo právna zástupkyňa žalovanej
namietla.

8. K výpovedi žalovanej žalobca uviedol, že podľa neho nie je možné vyňať časť pozemku len na základe
písomnej žiadosti, pretože o tom nerozhoduje mesto, ale pozemkový fond. Od počiatku im tvrdil, že
cena sa vypracuje podľa Cenníka, pretože dopredu nie je možné v takomto prípade povedať cenu ani
termín dokončenia diela, pretože v priebehu projektu sa menil jeho rozsah. Už v septembri 2013, kedy
prebehlo pracovné stretnutie s projektantmi, pán Ž. videl, v akom štádiu je projekt rozpracovaný, takže



tvrdenia žalovnej považuje len za výmysly ničím nepodložené. On svoje tvrdenia preukazuje e-mailovou
komunikáciou.

9. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 21. 02. 2017 uviedla, že zhodne s rozhodnutím
odvolacieho súdu má žalovaný zato, že došlo platne k uzavretiu Zmluvy o dielo ústnou formou a k
dohode o cene diela vo výške 2.400, -- €. Žalovaný vyzval žalobcu dňa 08. 01. 2014 na odovzdanie
diela, napriek tomu žalobca dielo dodnes neodovzdal. Už na stretnutí dňa 18. 10. 2013 žalobca dielo
žalovaným neukázal s tým, že kým faktúru neuhradia, dielo im neodovzdá. Žalovaný mal pri tom právo
preveriť si, či dielo je vykonané riadne a v súlade s jeho požiadavkami. Žalobcovi bol následne stanovený
dodatočný termín na odovzdanie diela v primeranej lehote, tento nijako nereagoval, dielo neodovzdal,
preto žalovaný Listom zo dňa 18. 02. 2014 pristúpil k odstúpeniu od Zmluvy o dielo z dôvodu nevykonania
diela. List bol žalobcovi doručený dňa 19. 02. 2014 a uvedeným právnym úkonom došlo k zániku
zmluvy. Čo sa týka pokusov žalobcu v priebehu súdneho konania odovzdať dielo právnemu zástupcovi
žalovaného, toto konanie považuje žalovaný za právne irelevantné, pretože zmluva zanikla. Preto
žalovaný zotrval na svojom stanovisku a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. Na to žalobca uviedol, že postup zo strany žalovaného považuje len za účelový s cieľom vyhnúť
sa plneniu zo zmluvy, poukázal na to, že dielo bolo vypracované už dňa 06. 09. 2013, kedy došlo
k osobnému stretnutiu s pánom Ž. i profesistami, a na tomto stretnutí Ž. požadoval ďalšie doplnenie
alternatívneho kúrenia, takže bolo potrebné zapracovať ešte túto požiadavku. Po jej zapracovaní bolo
dielo vyhotovené a pripravené na odovzdanie pri stretnutí dňa 18. 10. 2013, kedy žalovaný odmietol
podpísať faktúru, ktorá mala byť zároveň potvrdením o dodaní diela. Následne po dohode žalobca
špecifikoval vyčíslenie ceny diela podľa požiadaviek žalovaného, odvtedy žalovaná nereagovala na
žiadne jeho e-maily ani návrhy napriek tomu, že bola opakovane osem krát vyzvaná na prevzatie
diela. Pokiaľ bol následne kontaktovaný právnou zástupkyňou žalovanej na odovzdanie diela a bola mu
stanovená lehota na odovzdanie diela, túto považoval za neprimeranú a preto aj odstúpenie od zmluvy
mu doručené považoval za neplatné s poukazom na § 349 Obchodného zákonníka.

11. Svedok Ľ. Ž. pred súdom vypovedal, že kontaktoval žalobcu, pretože mal záujem o projekt. Stretli sa
koncom mája 2013, kedy žalobcovi hovorili, že majú záujem o vypracovanie projektu vily na ubytovanie.
Chceli na to čerpať eurofondy a konkrétne hovorili, že sa jedná o ubytovanie osôb nad 12, v priebehu
rozhovoru sa ustálili na 22 osôb. Uvádzali, že chcú mať najskôr prvé podlažie, potom sa to nadvihne
na druhé podlažie. Na počiatku určili rozlohu a hovorili, že to chcú financovať cez eurofondy, avšak
nemajú o tom znalosti a preto to ponechali na žalobcu. Na základe tejto požiadavky pribudlo ešte WC
pre invalidov. Potom šli pozrieť pozemok v teréne a dohodli sa, že žalobca vypracuje projekt a pripraví
dokumentáciu. Doniesol im nejaké podklady, ktoré sa upresňovali, pretože niektoré veci im nevyhovovali,
napr. rozlohu, umiestnenie na svetové strany a podobne. Po čase sa realizovali prípojky, kanalizácia,
voda, čo tiež navrhli a čakali výsledný projekt, ktorý mal byť hotový do dvoch mesiacov. Hneď na začiatku
bola dojednaná cena za projekt 2.400 € a toho sa aj držali, preto ďalej cenu neriešili. Cena sa riešila
len dodatočne, keď bola požiadavka na doplnenie kúrenia na pevné palivo, kedy došlo k navýšeniu
ceny od profesistu. Keď pán H. oznámil, že je to hotové, bolo stretnutie s profesistami a vtedy sa riešilo
toto kúrenie, kedy sa doplnilo kúrenie na pevné palivo. Tu bola prítomná vodárka, kúrenár a s nimi
komunikoval najmä pán H., on do projektu nijako nezasahoval. Po stretnutí čakali na výsledný projekt.
Nakoniec sa dohodli a projekt mal byť odovzdaný v Hoteli Poľana. Ešte predtým žalobca zaslal faktúru
na sumu cca 4.200,00 €, čo im však nebolo jasné, prečo je taká cena. Na toto sa opýtali žalobcu pri
stretnutí v Poľane. Od uvedeného pracovného stretnutia s profesistami sa už nič neupresňovalo, len
sa čakalo na odovzdanie projektu. Je pravdou, že v tom čase on bol zamestnancom žalovanej a mal
na starosti technické veci, v priebehu postupu projektu na žiadosť žalobcu odsúhlasoval nejaký postup
z jeho strany, a to keď sa riešilo schodisko a druhý krát invalidné WC. Iné úpravy svedok od žalobcu
nežiadal. Pokiaľ ide o financovanie cez eurofondy, v tom čase ešte nevedeli, či im bude schválené alebo
nie takéto financovanie, avšak vec riešili len financovaním cez eurofondy s tým, že ak by im neboli
schválené, vyriešili by to následne.

12. K výsluchu svedka žalobca poukázal na to, že začiatkom júla 2013 mu v e-maile pán Ž. posielal
vytýčenie studne ku stavbe, pretože v tom čase už bola vytýčená a zameraná celá stavba na pozemku, k
čomu svedok uviedol, že došlo len k vytýčeniu toho, kde sa má vŕtať studňa tak, aby to nezasahovalo do
pozemku. Ďalej svedok potvrdil, že dňa 25. 06. 2013 im boli zo strany žalobcu zaslané podklady k tomu,
čo si dohodli na prvom stretnutí. Boli to vlastne podklady potom, čo prebehlo stretnutie, kedy žalobca



doniesol nejakú dokumentáciu, s ktorou však oni nesúhlasili a po vydiskutovaní zaslal im spomínaný e-
mail. Prílohou toho e-mailu bol nejaký náčrt alebo nákres, čo bolo odsúhlasené, avšak nejednalo sa o
žiadne zmeny v priestore alebo veľkosti stavby, len sa riešili veci ako otočenie miestnosti, presklenie
terasy a podobne. K financovaniu z eurofondov svedok uviedol, že mal vedomosť o podmienke, aby
každá izba mala samostatné WC a sprchu a bolo k dispozícii WC pre invalidov. V uvedenom náčrte toto
bolo. Ostatné bolo vecou žalobcu. Žalobca poukázal na obsah e-mailu, kde žalovaný uviedol výhrady,
kedy žiadali zrušiť celú ľavú stranu prvého nadzemného podlažia, nechať zasadačku a dve toalety, z
čoho vyplýva, že v tom čase ešte nebola reč o samostatných toaletách na každej izbe a izbe pre 20-
tich ľudí. Toto sa začalo riešiť až následne v júli. K realizácii studne svedok uviedol, že žiadne podklady
žalobcovi nedával. K projektu elektriky svedok uviedol, že na základe telefonického rozhovoru žiadal
žalobcu o projekt na elektriku, kedy mu žalobca uviedol, že si poň môže ísť. Následne asi o 10 minút mu
volal, že ten projekt ešte nie je hotový a preto ho svedok dal vypracovať pánovi R.. Žalobca toto tvrdenie
svedka označil za výmysel. Ďalej svedok uviedol, že okrem náčrtu v rámci spomínaného e-mailu,
iný výsledok zo strany žalobcu nevidel. Priebežne vypracovanie projektu nekontroloval, o jednotlivých
projektových krokoch a ich rozsahu ho žalobca nijako neinformoval. Ani na stretnutí dňa 09. 09. 2013, kde
boli účastní aj profesisti, žiaden projekt nevidel. Na tomto stretnutí sa riešila časť kúrenia o čo sa následne
navýšila cena o 200,00 €, toto však dojednávala s navrhovateľom pani X. a svedkovi to oznámila.
Pokiaľ ide o dohodovanie ceny alebo termínu odovzdania diela, svedok uviedol, že cena 2.400,00 € bola
pôvodne dohodnutá hneď pri prvom stretnutí a následne sa už s ním cena nijako neriešila. Rovnako tak
aj dátum odovzdania diela.

13. Žalobca vystavil pre žalovaného faktúru č. XXXXXXXXdňa 03. 05. 2013, ktorou bolo vyúčtované
vypracovanie projektovej dokumentácie na stavbu Villa Via - ubytovanie v súkromí, ktorá bude
vybudovaná na parcele registra C, parcele číslo XXXX/X a to v cene 3.650,00 € bez DPH, 19 % DPH
v sume 693,50 €, výsledná cena s DPH 4.343,50 € splatná dňa 17. 05. 2013 (čl. 113). Žalobca vystavil
pre žalovaného faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 26. 11. 2013, ktorou fakturoval vypracovanie projektovej
dokumentácie na stavbu Villa Via - ubytovanie v súkromí, ktorá bude vybudovaná na parcele registra
C, parcelné číslo XXXX/X a to dokumentácia pre stavebné povolenie DSP v cene 3.650,00 €, DPH 19
% v sume 693,50 €, spolu cena s DPH 4.343,50 € splatná 10. 12. 2013 (čl. 114). Žalobca vystavil pre
žalovaného faktúru č. XXXXXXXX dňa 26. 11. 2013, predmetom ktorej bolo vypracovanie projektovej
dokumentácie na stavbu Villa Via - ubytovanie v súkromí, ktorá bude vybudovaná na parcele registra C,
parcelné číslo XXXX/X a to dokumentácia pre stavebné povolenie DSP v cene 3.650,00 €, DPH 20 %
720,00 €, spolu cena s DPH 4.380,00 € splatná 10. 12. 2013 (čl. 8). Žalobca vystavil pre žalovaného
faktúru č. XXXXXXXX dňa 17. 04. 2015, predmetom ktorého bola fakturácia vypracovania projektovej
dokumentácie na stavbu Villa Via - ubytovanie v súkromí, ktorá bude vybudovaná na parcele registra C,
parcelné číslo XXXX/X a to spracovanie štúdií etáp a dokumentácie pre územné rozhodnutie - DUR v
cene spolu s DPH 1.152,00 €, dokumentácia pre stavebné povolenie - doplatok v sume s DPH 2.148,00
€, dokumentácia pre realizáciu stavby časť stavebná v sume s DPH 1.548,00 €, časť statika v sume s
DPH 1.260,00 €, spolu bola vyúčtovaná suma k úhrade 6.108,00 € s DPH splatná dňa 01. 05. 2014 (čl. 9).

14. Na dotaz súdu k vystaveným faktúram žalobca uviedol, že k oprave faktúry tak ako je uvedená na čl.
8 bolo po stretnutí v novembri 2013, kedy zasielal novú faktúru s opraveným dátumom a po telefonickom
kontakte s odporcom zaslal obratom opravenú faktúru v dátume aj v časti DPH, z e-mailovej komunikácie
vyplýva, že k tomu došlo 02. 12. 2013. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že zo strany navrhovateľa jej
boli zaslané tri faktúry, pričom každá bola na inú sumu. Po stretnutí dňa 08. 11. bol žalobca upozornený
na nesprávny dátum a novú faktúru so správnym dátumom jej zaslal e-mailom okolo 26. 11. 2013, avšak
faktúry, ktoré žalobca doložil do spisu jej nikdy neboli doručené.

15. Súd k vyúčtovaniu oboznámil aj e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom, žalovanou a svedkom Ž.,
e-mail zo dňa 18. 10. 2013 (čl. 32), kde bol rozpis ceny za projekt podľa jednotlivých častí s tým, že v
cene bola zahrnutá aj cena ČOV, ktorá sa zatiaľ nerealizovala a cena za prípojku NN (R.), ktorá bola
uvádzaná len ako orientačná. Bol urobený výpočet úhrady z pôvodnej sumy 4.100,00 €, ku ktorej žalobca
tvrdil, že sa malo jednať o zálohovú platbu za projekt, bola odpočítaná suma 200,00 € za ČOV, ktorá
mala byť zapracovaná až po získaní stavebného povolenia, odpočítaná čiastka 150,00 € za rozpočet,
ktorý nebol vypracovaný a mal byť urobený až po získaní stavebného povolenia, odpočítaná čiastka
100,00 € a to dohodnutá zľava za projekt v časti elektriky, výsledná suma bola 3.650,00 € a DPH. V e-
maile zároveň žalobca žiadal o zaslanie fakturačných údajov v prípade, že to budú chcieť na faktúru.
Ďalej e-mailom zo dňa 08. 11. 2013 od D. H. pre žalobcu (čl. 33) je suma 520,00 €, ktorá zodpovedá



rozpisu ceny za projekt v e-maile z 18. 10. 2013. K tomu žalobca uviedol, že si vyžiadal cenu od profesie
vodár, nakoľko žalovaný ho žiadal o predbežnú kalkuláciu na projekt pre realizáciu stavby. Ďalej súd
oboznámil e-mail z 09. 11. 2013 (čl. 34) zaslaný žalobcom žalovanému a svedkovi Ž., kde vysvetlil tvorbu
ceny, kedy dokumentácia sa člení na DUR - dokumentácie pre územné rozhodnutie, t. j. tu účtoval len
architektúru - dispozičné riešenia a vzhľad stavby, DSP - dokumentácia pre stavebné povolenie, t. j.
statika a technické výkresy, DRS - dokumentácia pre realizáciu stavby, t. j. podklad pre rozpočet stavby,
DSV - dokumentácia skutočného vyhotovenia - túto časť neúčtoval. Ďalej žalobca v e-maile uvádza:
„Moje časti (stavebná a statika) sú takmer kompletné, pre dokončenie profesií do stupňa DRS bude
potrebné dodať ešte nejaké detaily, to znamená, že podľa tohto projektu je možné stavať. Nebude to
stačiť pre eurofondy, kde bude nutný rozpočet a ten sa nedá vypracovať bez všetkých detailov a teda
bez stupňa DRS od všetkých profesií. Pre zaujímavosť som Vám vypočítal aj cenníkovú cenu, ktorá sa
bežne používa na stanovenie ceny. Šiel som na minimálne hodnoty rozpätia, ale ja podľa tohto cenníka
nejdem. Vyšlo mi to 11.850,00 €. Určite som na začiatku vravel, že cena môže byť 2,5 až 4.000,00 € za
projekt, aký som spravil, nie DRS, pretože vtedy ste ešte o eurofondoch nehovorili a ani prvé varianty
neboli tak koncipované.“ V závere e-mailu žalobca predložil verzie ukončenia spolupráce: 1/ odovzdať
projekt tak ako je pripravený za ponúknutú cenu 3.650,00 € bez DPH, 2/ odovzdať projekt za minimálne
2.750,00 € bez DPH v stupni DSP, 3/ ak budú chcieť viac, to znamená komplet stupeň DRS, uzatvorí
sa zmluva, čo stojí spolu s predošlými 5.820,00 € bez DPH.

16. K dojednaniu predmetu sporu žalobca doložil e-mailovú komunikáciu a písomnú komunikáciu, na
základe ktorej dňa 05. 06. 2013 (čl. 20) bolo žalobcovi žalovanou zaslané vyjadrenie a to k projektovej
dokumentácii k výstavbe predbežne rodinného domu v k. ú. Hriňová na pozemku CKN p.č. XXXX/X,
informácie k čističke odpadových vôd, informácie SSE. E-mailom zo dňa 23. 06. 2013 (čl. 21) zaslala
žalovaná žalobcovi názov stavby Villa Via - polyfunkčný objekt, kde investorom bol žalovaný. E-mailom
zo dňa 25. 06. 2013 zaslal žalobca žalovanej druhý variant - pôdorysy prízemia a poschodia spolu s
návrhmi úprav, z ktorých je zrejmé dojednávanie ubytovania pre 22 ľudí so spoločným WC pre dámy
a pánov. Dňa 26. 06. 2013 žalovaný zaslal e-mail žalobcovi, v ktorom potvrdil prijatie návrhov a uviedol
svoje výhrady, bolo navrhnuté osobné stretnutie.

17. E-mailom z 19. 06. 2013 (čl. 23) oslovil žalobca profesistov vody a elektriny na prízemný RD výškovo
na dvoch neprekrývajúcich sa úrovniach, novostavba má stáť na lazoch nad Hriňovou. E-mailom zo dňa
02. 07. 2013 žalobca profestistom oznámil, že je požiadavka financovania cez eurofondy, preto došlo k
zmenám a zdržaniu. Na to profesista vody uviedol e-mailom, že ide o zložitejší projekt, preto z časových
dôvodov zákazku nemôže spracovať.

18. Ďalej žalobca predložil e-maily, v ktorých komunikoval o projekte s jednotlivými profesistami v júli
2013 (čl. 25 až 28).

19. Žalobca doložil e-mailovú komunikáciu so svedkom Ž. z augusta a septembra 2013, predmetom
ktorej bolo riešenie vody, kedy ešte v septembri 2013 žiadal o doplňujúce údaje od Ž..

20. O stave pripravenosti diela žalobca doložil e-mailovú komunikáciu z júla 2013, ktorej súčasťou boli
náčrty polohy stavby, kde žalovaný mal vyznačiť svoju predstavu kadiaľ má ísť voda, čím žalobca
dokladoval, že žalovaný bol informovaný o stave rozpracovanosti diela.

21. Žalovaná doložila stanovisko mesta Hriňová (čl. 126a) k výstavbe rodinného domu v k. ú. Hriňová
na pozemku CKN p. č. XXXX/X o výmere 250 m2 a to súhlasné stanovisko s realizáciou predmetnej
stavby zo dňa 04. 06. 2012.

22. Na preukázanie splnenia povinnosti vypracovať projekt stavby žalobca predložil súdu uvedený
projekt, ktorý sa nachádza v prílohovej obálke súdneho spisu.

23. Žalobca predložil záznamník odbornej praxe a zoznam projektov vypracovanej pre účely odbornej
skúšky, kde na prvom mieste je projekt Villa Via Hriňová - Priehalina, novostavba, dĺžka trvania projektu
od 5/2013 do 10/2013. Záznamník je opatrený odtlačkom autorizačnej pečiatky S.. Q. Z., autorizovaného
stavebného inžiniera ako odborného garanta.



24. Žalobca predložil výpočet honoráru architekta v programe Honorár (čl. 238, 239), kde celkový
honorár za výkonové fázy je 35.565,20 až 40.391,41 €.

25. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na prevzatie diela zo dňa 09. 01. 2014, v ktorom
posledný krát vyzval k okamžitému prevzatiu diela žalovaného. Poukázal na to, že na opakované výzvy
doposiaľ žalovaný nereagoval a od 18. 10. 2013 prestal so žalobcom komunikovať. Ďalej žalobca
uvádza, vzhľadom na to, že žalovaný nie je ochotný akceptovať navrhovanú cenu za dielo, od tohto
dňa je cena diela stanovená v zmysle Cenníka, ktorý je odporúčaný Slovenskou komorou stavebných
inžinierov - podľa Sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych
činností 2013 s poukazom na e-mail zo dňa 09. 11. 2013. Výpočet ceny mal byť priložený v prílohe.

26. Podľa výzvy zo dňa 17. 12. 2013 (na pojednávaní stranami ustálené, že sa malo jednať o výzvu
zo dňa 02. 01. 2014 danú na odoslanie podľa podacieho lístka dňa 08. 01. 2014), právna zástupkyňa
žalovaných poukázala na uzavretie Zmluvy o dielo a to ústne koncom mája 2013, kedy bola dojednaná
cena diela na 2.400,-- € a v priebehu realizácie došlo k ustáleniu ceny diela na 2.500,-- €. Bolo
poukázané, že žalobca neoprávnene žiada uhradiť cenu diela vo výške 4.343,50 € s tým, že dielo malo
byť odovzdané do 31. 08. 2013. Bolo poukázané, že žalobca je v omeškaní s odovzdaním diela a nie
žalovaný je v omeškaní s prevzatím diela. Preto bol vyzvaný na riadne odovzdanie diela s tým, že ak dielo
nebude mať vady, žalovaný neodkladne zaplatí zmluvne dojednanú cenu diela. Listom zo dňa 31. 01.
2014 ( žalobcovi doručená dňa 07. 02. 2014 ) právna zástupkyňa žalovaných reagovala na predžalobnú
výzvu žalobcu zo dňa 09. 01. 2014, v ktorom uviedla, že túto výzvu považuje za bezdôvodnú, pretože
pri osobnom stretnutí bol to žalobca, ktorý odmietol dielo odovzdať. Bolo navrhnuté stretnutie za účelom
odovzdania a prevzatia diela v Europa Shopping Center vo Zvolene dňa 12. 02. 2014 o 09.00 hod.
Zároveň bol žalobca požiadaný v prípade, že nebude možné navrhované stretnutie realizovať, aby o
tejto skutočnosti neodkladne informoval v advokátskej kancelárii a zároveň navrhol náhradný termín
miesta a času odovzdania diela. Listom zo dňa 18. 02. 2014 žalovaný odstúpil od Zmluvy o dielo s
poukazom na to, že žalobca je od 31. 08. 2013 v omeškaní s odovzdaním diela. Dňa 08. 01. 2014
bola žalobcovi zaslaná výzva na odovzdanie diela, na ktorú žalobca mal reagovať v tom význame, že
nebude komunikovať s advokátom, pretože sa nepreukázal plnomocenstvom na zastupovanie. Dňa 07.
02. 2014 bola žalobcovi doručená opätovná výzva na odovzdanie diela s navrhnutým stretnutím dňa
12. 02. 2014, pričom žalobca žalovaného do navrhovaného termínu nekontaktoval, na stretnutie sa
nedostavil a neoznámil termín odovzdania diela napriek tomu, že žalovaný deklaroval ochotu uhradiť
dohodnutú cenu za dielo vo výške 2.500,-- € s DPH. Žalovaný listom odstúpil od Zmluvy o dielo, na
základe čoho zmluva v celom rozsahu zanikla s poukazom na § 351 Obchodného zákonníka.

27. Listom zo dňa 09. 01. 2014 (zrejme nesprávne uvedený dátum žalobcom), žalobca odpovedal
žalovanému na odstúpenie od zmluvy s poukazom na to, že dielo bolo dokončené od 18. 10. 2013, o
čom žalovaný veľmi dobre vedel, preto namietal, že by bol v omeškaní so zhotovením diela. Postup
žalovaného označil za účelový a špekulatívny v úmysle vyhnúť sa zaplateniu ceny diela.

28. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ods. 2, dielom sa rozumie
zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie
dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa
rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa ods. 3,
cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany
v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

28.1. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

28.2. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu
v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.



28.3. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Podľa ods. 3, ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a
ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa
zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste,
o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo
vykonávať. Podľa ods. 4, v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie
diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú
zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi. Podľa ods. 6, ak o to požiada ktorákoľvek strana,
spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

28.4. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet
diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s
predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554.

28.5. Podľa § 556 Obchodného zákonníka, ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení
veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v
rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok
činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.

28.6. Podľa § 370 Obchodného zákonníka, veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi
povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo
neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.

28.7. Podľa § 371 ods. 1 Obchodného zákonníka, od veriteľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník
požadovať splnenie jeho povinnosti, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné. Podľa ods.2, dlžník je
oprávnený požadovať od veriteľa, ktorý je v omeškaní, náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od
zmluvy môže dlžník v prípadoch ustanovených zákonom alebo zmluvou.

28.8. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Podľa ods.4, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku
omeškania veriteľa.

28.9. Podľa § 366 Obchodného zákonníka, pokiaľ zákon neustanovuje pre jednotlivé druhy zmlúv
niečo iné, môže veriteľ pri omeškaní dlžníka trvať na riadnom plnení záväzku.

28.10. Podľa § 367 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od
neho náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje
zákon alebo zmluva.

28.11. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

28.12. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Podľa ods. 2, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela
v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy,
ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude
mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
porušenie zmluvy nie je podstatné. Podľa ods. 3, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej
povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo
odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným
pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo
odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.



28.13. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá.

28.14. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. podľa ods.
2, oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená
povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

28.15. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Podľa ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28.16. Podľa § 1 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného záväzku zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí
počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

29. Ročná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase splatnosti faktúry bola vo výške 0,25 %.

30. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, s poukazom na závery druhoinštančného
súdu, po doplnení dokazovania súd uzatvára, že medzi sporovými stranami došlo k ústne uzavretej
Zmluve o dielo, predmetom ktorej bol polyfunkčný objekt s názvom Villa Via. K dohode o cene bolo
medzi stranami nesporne preukázané, že na počiatku bola dohoda o cene vo výške 2.400,-- €. Hoci
žalobca uvádzal, že z jeho strany došlo k návrhu ceny od 2.400,-- do 4.000,-- €, v tejto časti bola zhodne
účastníkmi tvrdená suma 2.400,-- €, pokiaľ žalobca tvrdil dohodu o vyššej cene, žalovaný takúto dohodu
poprel a žalobca žiaden dôkaz o dohode o inej cene, t. j. cene vyššej, nepreukázal a nedoložil. Tvrdenie
žalobcu, že v priebehu zmluvného vzťahu došlo k postupným zmenám na projekte, medzi sporovými
stranami nebolo sporná, žalovaný ako aj svedok Žiak potvrdili, že v priebehu realizácie diela boli v
kontakte, žalovaný dával pokyny k vykonávaniu diela, čo žalobca rešpektoval. Ak žalobca tvrdil, že sa
následne dohodol so žalovanými na tom, že cena bude stanovená podľa Sadzobníka platného pre rok
2013, žalovaný toto tvrdenie žalobcu poprel a žalobca žiaden dôkaz o takejto dohode nepreukázal. Súd
preto uzatvára, že v konaní pred súdom žalobca preukázal dohodu o predmete Zmluvy o dielo a Dohodu
o cene diela vo výške 2.400,-- €. Inú dohodu o cene diela žalobca pred súdom nepreukázal. Ďalej medzi
sporovými stranami bolo taktiež nesporné, že v priebehu realizácie diela žalobca akceptoval skutočnosť,
že žalovaný časť ohľadne elektriky si dal vypracovať sám, na základe čoho sa znížila cena diela o 100,--
€ a následne na požiadavku žalovaného bolo dopracované do diela alternatívne kúrenie, na základe
čoho sa zvýšila cena diela o 200,-- €, t. j. výsledná cena diela je 2.500,-- €. Na žiadosť žalobcu, aby
cena diela bola určená znaleckým posudkom súdu uvádza, že takto je možné postupovať len v tom
prípade, ak cena diela nie je dohodnutá, prípadne určiteľná a zmluva je napriek tomu platná. Jedná sa
o ten prípad, kedy zmluvné strany dojednajú predmet diela, avšak jednoznačne sa dohodnú na tom,
že v čase uzavretia záväzkového vzťahu uzavrú zmluvu aj bez určenia ceny diela. V tomto prípade
takúto situáciu súd nemal za preukázanú a preto návrh žalobcu, aby sa cena diela určila ako cena
obvyklá znaleckým dokazovaním, súd považoval za nedôvodný a preto tento návrh žalobcu zamietol.
Súd opakovane uvádza, že v konaní pred súdom žalobca preukázal jedinú dohodu o cene a to dohodu o
cene diela vo výške 2.400,-- €. Inú dohodu žalobca pred súdom nepreukázal, so svojim tvrdením o inak
dojednanej cene diela zostal osamotený a toto tvrdenie súd bral len v rovine nepreukázanej, t. j. žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že cena diela mala byť určená podľa Sadzobníka platného pre
rok 2013. Ani v takomto prípade by však súd neurčoval cenu obvyklú, ako sa dožadoval žalobca, ale
cena by musela byť určená podľa uvádzaného Sadzobníka.

31. Súd sa ďalej zaoberal preukázaním, či žalobca dielo vykonal včas a riadne. Žalobca na preukázanie
svojho tvrdenia, že on dielo vykonal včas a riadne, predložil výsledný predmet Zmluvy o dielo, ktorým
bol projekt stavby. Tento je pripojený k súdnemu spisu v prílohovej obálke. Žalovaný v priebehu



súdneho konania nemal záujem o nahliadnutie do výsledku Zmluvy o dielo, nevzniesol voči nemu
žiadne pripomienky. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dielo nemohlo byť dokončené v stave, v akom ho žalobca
predkladal počas konania pred súdom a vyslovil predpoklad, že ani pri osobnom stretnutí dňa 08. 11.
2013 žalobca zrejme nemal vypracovaný projekt v súlade s ich požiadavkami a preto im ho odmietol
ukázať, súd považuje túto námietku len za dohad zo strany žalovaného bez relevantných dôkazov. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo a bolo nesporné, že v septembri 2013 došlo k stretnutiu zástupcu
žalovaného pána Žiaka, žalobcu za účasti profesistov, ktorí sa podieľali na projekte stavby, kde zo
strany žalovaného bola vznesená nová požiadavka o zapracovanie alternatívneho kúrenia, čo žalobca
akceptoval a do Zmluvy o dielo aj zapracoval. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemohol byť v
omeškaní s plnením svojho záväzku zo Zmluvy o dielo, pokiaľ došlo k požiadavkám na zmenu diela zo
strany žalovaného už v čase po ním uvádzanom termíne dodania diela 31. 08. 2013. Bolo by nelogické,
keď po uvedenom termíne, t. j. v septembri 2013 žalovaný žiadal o zapracovanie nových požiadaviek
do projektu, s čím žalobca súhlasil, t. j. došlo k dohode zmluvných strán o zmene, aby na druhej strane
žalovaný tvrdil, že sa tým žalobca dostal do omeškania s plnením Zmluvy o dielo vo vzťahu k termínu,
ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovaného dojednaný pred uvedenou zmenou. V ďalšom bolo medzi
sporovými stranami nesporné, že na základe vzájomného dojednania si dohodli osobné stretnutie na
deň 08. 11. 2013, kedy malo dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu diela a úhrade ceny za dielo. Bolo taktiež
preukázané, že žalobca jeden deň pred uvedeným stretnutím zaslal žalovanému vyúčtovanie ceny diela
vo forme faktúry. Hoci je pravdou, že zaslaná faktúra vykazovala formálne nedostatky - nesprávny dátum
dodania, následne nesprávnu výšku DPH, suma, ktorú požadoval žalobca v predmetných faktúrach
bola rovnaká. Pokiaľ pri osobnom stretnutí žalovaní nesúhlasili s takto vyúčtovanou sumou a žiadali jej
presnejšie vyčíslenie, na uvedenom stretnutí nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, ani k zaplateniu
ceny diela. Následne žalobca preukázal, že obratom zaslal žalovanému podrobný rozpis vyúčtovania
ceny diela a žalovaný bol opakovane vyzývaný e-mailami zo strany žalobcu na prevzatie diela, na
zaplatenie ceny diela, žalobca žalovanému navrhoval aj ďalšie alternatívy riešenia. Žalovaný na žiadne
takéto výzvy žalobcu nereagoval. Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že zo strany žalobcu
nemohlo dôjsť k omeškaniu s plnením, bol to naopak žalovaný, ktorý neposkytol v priebehu mesiacov
november, december 2013 žiadnu súčinnosť žalobcovi k splneniu jeho povinnosti odovzdať dielo. Pokiaľ
následne žalovaný po právnej porade sa rozhodol vyzvať žalobcu na splnenie povinnosti, takúto výzvu
zo strany žalovaného súd považuje za nelogickú, naopak bolo jeho povinnosťou poskytnúť žalobcovi
riadnu súčinnosť k prevzatiu diela. Súd sa v tomto smere stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že ďalší
postup žalovaného nie je v súlade s právnym stavom, keď sa žalovaný rozhodol odstúpiť od Zmluvy o
dielo napriek tomu, že mal vedomosť, že žalobca dielo už vykonal. Súd preto konštatuje, že uvedené
odstúpenie od zmluvy možno považovať za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
pretože je vo výslovnom rozpore s ustanovením § 349 ods.2 Obchodného zákonníka. Na základe
uvedeného súd uzatvára, že medzi zmluvnými stranami došlo k ústnemu dojednaniu Zmluvy o dielo,
predmetom ktorej mal byť projekt polyfunkčnej stavby za dojednanú cenu 2.500,-- €. Žalobca dielo riadne
vykonal v súlade s požiadavkami žalovaného, vyúčtoval cenu diela faktúrou č. 20613041 zo dňa 26. 11.
2013 na sumu 4.380,-- €, splatná 10. 12. 2013. V tomto smere súd konštatuje, že predmetná faktúra je
platná len v rozsahu 2.500,- €. V prevyšujúcej časti žalobca účtoval cenu diela neoprávnene. Súd preto
zaviazal žalovaného povinnosťou prevziať vykonané dielo od žalobcu oproti povinnosti zaplatiť žalobcovi
cenu diela vo výške 2.500,-- € spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne od
11. 12. 2013 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol účtovaný v súlade s predpismi obchodného práva.
Na splnenie povinnosti súd stanovil lehotu 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku, kde bola zohľadnená
dlhšia lehota oproti lehote zákonnej (do 3 dní od právoplatnosti rozsudku) s prihliadnutím na rozsah a
charakter plnenia zmluvnej povinnosti s poukazom na ustanovenie § 232 ods.3 C. s. p. V prevyšujúcej
časti nároku na zaplatenie ceny diela nad priznanú sumu 2.500,-- € s príslušenstvom bola žaloba
žalobcu zamietnutá ako nedôvodná a nepreukázaná (výrok č. II/ rozsudku).

32. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1, 2 C. s. p., kedy súd priznáva náhradu
trov konania podľa pomeru úspechu. Žalobca bol úspešný v časti, v ktorej žiadal splnenie povinnosti
žalovaného na prevzatie diela , t.j. v rozsahu 50 % z celkového nároku a v časti o zaplatenie ceny diela
bol úspešný v rozsahu 24 %, čo spolu činí úspech 74 %. Od úspechu žalobcu je však potrebné odrátať
jeho neúspech a tak celkový nárok na náhradu trov konania žalobcu činí 48 % (74 % - 26 %). O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.