G.N.T. s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/102/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213199
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6714213199.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej,
členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu G.
N. T., s. r. o., Radvanská 15, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 052 752, zastúpeného TOMÁŠ KOHÚT
advokátska kancelária, s. r. o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému:
ViaSoldi, s. r. o., Ružová 1359/47, 960 01 Zvolen, IČO: 47 165 413, zastúpenému MÉSZÁROS
BARIAKOVÁ, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen,
pracovisko Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 10.488,00 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 18Cb/21/2014-421 zo dňa
28.mája 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 18Cb/21/2014-421 zo dňa 28.mája 2019 potvrdzuje.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom (tretím v poradí) prvou výrokovou vetou zaviazal
žalovaného prevziať vykonané dielo a zaplatiť žalobcovi sumu 4.380,--eur v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a treťou
výrokovou vetou rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vrátane trov
odvolacích konaní v rozsahu 16,4 % v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude
rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 22.4.2014 žalobu,
ktorá bola odstúpená Okresnému súdu Zvolen dňa 11.9.2014 na základe námietky miestnej príslušnosti
vznesenej žalovaným pri prvom úkone, ktorý mu patril. Žalobca sa domáha, aby súd uložil žalovanému
povinnosť prevziať vykonané dielo a zaplatiť žalobcovi na účet sumu 10.488,--eur s príslušenstvom na
tom skutkovom základe, že koncom mája 2013 bol oslovený pánom Žiakom na vypracovanie projektovej
dokumentácie na chatu, resp. prízemný rodinný dom s jednou školiacou miestnosťou pre cca 20 ľudí,
situovaný na parc. č. 5999/2. Dňa 23.6.2013 bol spresnený názov stavby : Villa Via - ubytovanie
v súkromí. Investorom mal byť žalovaný, ktorého zastupovala Ing. Golianová, t. č. Hriň. Predmet
zmluvy bol postupne menený a rozširovaný, keď pri prvotnom stretnutí sa hovorilo len o bungalove a
dokumentácii na stavebné povolenie, kedy sa žalobca vyjadril o cene aj termíne plnenia, išlo však len
o hrubí odhad. Počas projektovania sa stavba zväčšila dvojnásobne a po vypracovaní bol odsúhlasený
druhý variant. Následne pri osobnom stretnutí dňa 28.6.2013 žalovaný informoval žalobcu o úmysle
financovať dielo cez eurofondy, z čoho vyplývajú vyššie nároky na rozsah a obsah dokumentácie.
Z uvedeného dôvodu bol už rozpracovaný projekt po tretíkrát podľa názoru žalobcu zmenený, aby
vyhovoval požiadavkám na stavbu financovanú cez eurofondy s tým, že dňa 25.7.2013 žalovaný vzniesol



požiadavku vypracovať etapovitosť výstavby s tým, že ak by sa neschválili eurofondy, stavba by bola
financovaná z vlastných zdrojov a teda by sa postavila a skolaudovala len prvá etapa a neskôr by sa
stavba dostavala. Projekt bol minimálne jedenkrát týždenne komunikovaný s pánom Žiakom, ktorý sa
následne zúčastnil aj porady dňa 6.9.2013 spolu s profesistami. O stave rozpracovanosti projektu boli
emailami informovaní pán Žiak aj pani Hriň. Uviedol, že z dôvodu neustálych zmien projektu zo strany
žalovaného sa jeho dokončenie odďaľovalo a z pôvodného bungalovu vznikla dvojpodlažná stavba
s prístavbou kotolne, drevárne, s podzemnou záchytnou nádržou na vodu, žumpou, s predprípravou
na osadenie ČOV, studňou, s riešením záložného vykurovania, samostatným dvojizbovým bytom a
šiestimi izbami hotelového charakteru a veľkou školiacou multifunkčnou miestnosťou. Žalobca uviedol,
že do termínu predpokladaného plnenia zasiahlo dovolenkové obdobie a trojtýždňové liečenie pôvodne
dojednanej projektantky časti vodovod a kanalizácia, preto bol žalovaný informovaný, že na tejto časti
projektu sa začalo robiť 21.8.2013. Dňa 18.10.2013 bol projekt na stavebné povolenie pripravený na
odovzdanie, o čom bol žalovaný informovaný emailom a niektoré časti projektu boli spracované aj v
rozsahu dokumentácie pre realizáciu stavby tak, aby bolo možné urobiť na stavbu rozpočet pre potreby
financovania cez eurofondy. Žalobca uviedol, že k osobnému stretnutiu došlo až 8.11.2013 však na
stretnutí odovzdanie diela od žalobcu nebolo vyžadované a nebol ani záujem vidieť a preberať konečné
riešenia stavby, ktoré boli ešte upravené. Jedinou témou stretnutia podľa žalobcu bola cena za dielo,
ktorú žalovaný odmietol akceptovať a požiadal rozpis cien na jednotlivé stupňové projektové stupne, čo
mu bolo zaslané dňa 9.11.2013. Následne sa žalovaný úplne odmlčal, nereagoval na emaily, telefonáty,
ani po mesiaci si neprišiel dielo prevziať. Preto žalobca dňa 26.11.2013 vystavil a odoslal faktúru s
dodacím listom, na čo žalovaný nereagoval, až dňa 13.12.2013 mu pani Hriň oznámila, že faktúra
s dodacím listom má formálnu chybu, preklep v dátume, dôsledkom čoho jej žalobca zaslal faktúru
opravenú, avšak nič sa nedialo, preto dňa 9.1.2014 zaslal poštou predžalobnú výzvu na prevzatie diela
a súčasne 10.1.2014 obdržal rovnakú výzvu od právnej zástupkyne žalovaného. Ďalej uviedol, že na
žalovaným naplánované stretnutie na 12.2.2014 sa žalobca dostaviť nemohol, pretože pracoval v Žiline
a o tomto termíne sa dozvedel až dodatočne dňa 28.2.2014. Následne žalovaný od zmluvy odstúpil s
tým, že žalobca dôvod odstúpenia od zmluvy považuje za zinscenovaný a fakty uvádzané v odstúpení
za vymyslené.

3. Okresný súd rozhodol vo veci prvýkrát rozsudkom dňa 14.10.2015 a žalobu v celom rozsahu
zamietol, keď na základe dokazovania dospel k záveru, že medzi sporovými stranami nedošlo k
platnému dojednaniu zmluvy o dielo. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
č. k. 41Cob/58/2016 zo dňa 30.6.2016 zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu na ďalšie konanie s
poukazom na to, že na základe tvrdenia oboch sporových strán mu bolo potvrdené, že došlo k uzavretiu
zmluvy o dielo formou ústnou a obe strany zhodne potvrdili dohodu o cene diela vo výške 2.400,--eur,
preto bolo v ďalšom konaní nariadené odvolacím súdom vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či
dielo bolo skutočne vykonané, či žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu diela 2.400,--
eur s tým, že k tvrdeniam žalobcu o dohode o zvýšení ceny diela v relácii na zmenu projektu odvolací
súd konštatoval, že táto skutočnosť nebola preukázaná a poukázal na dôkaznú povinnosť žalobcu svoje
tvrdenia preukázať relevantnými dôkazmi.

4. Po doplnení dokazovania okresný súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom dňa 21.2.2017 (v poradí
druhým), v zmysle ktorého bol žalovaný zaviazaný oproti povinnosť prevziať vykonané dielo, zaplatiť
žalobcovi sumu 2.500,--eur s príslušenstvom titulom ceny diela. Na odvolanie žalobcu a žalovaného
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob/163/17 zo dňa 28.6.2018 rozsudok okresného
súdu zrušil a veci mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, keď v odôvodnení okrem iného poukázal
na okolnosti stretnutia sporových strán, pri ktorých malo dôjsť k odovzdaniu diela a s poukazom na
právny stav a ustálenú konštantnú judikatúru uviedol, že za odovzdanie diela možno považovať jeho
faktické odovzdanie objednávateľovi, a preto považoval záver okresného súdu v tom, že dielo by malo
byť odovzdané na pojednávaní dňa 21.2.2017 za nesprávny, čo je tiež v rozpore so záverom o omeškaní
žalovaného s prevzatím diela od splatnosti faktúry dňa 10.12.2013. Odvolací súd tiež konštatoval, že z
obsahu spisového materiálu nemožno ustáliť, či je správny záver ohľadne výšky ceny diela s poukazom
na námietky sporových strán, keďže došlo k viacerým zmenám projektovej dokumentácie. Pôvodne
dohodnutá suma 2.500,--eur nie je súladná s výslednou cenou za realizáciu diela. Poukázal na to, že
tento rozpor v dokazovaní nebol odstránený napriek skutočnosti, že pozitívne bola zistená skutočnosť,
že na základe požiadaviek žalovaného došlo k zmene projektu, ktorý vypracoval žalobca a z toho
dôvodu sa žalobca domáhal zaplatenia ceny vo vyššom rozsahu ako v sume 2.500,--eur. Odvolací súd
uložil okresnému súdu opätovne sa vysporiadať s námietkou žalovaného, kedy v skutočnosti došlo k



odovzdaniu a prevzatiu diela a k jeho povinnosti zaplatiť cenu diela, keď následne podľa odvolacieho
súdu bude potrebné posúdiť omeškanie žalovaného so zaplatením ceny diela. Podľa názoru odvolacieho
súdu bola dôvodná námietka žalobcu a vtom, že súd prvej inštancie neodstránil rozpor v zisťovaní ceny
diela, ktorá je sporná, preto v ďalšom dokazovaní sa bude potrebné zamerať na zistenie tejto skutočnosti
v nadväznosti na vykonané zmeny diela oproti pôvodnému projektu a pôvodne dohodnutej ceny diela
v sume 2.500,--eur.

5. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil
súd dokazovanie výsluchom sporových strán, predloženými listinami, dôkazmi a znaleckým posudkom
a na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, s poukazom na závery odvolacieho súdu
dospel k záveru, že medzi sporovými stranami došlo k ústne uzavretej zmluve o dielo, predmetom ktorej
bol polyfunkčný objekt s názvom Villa Via. Cena bola na počiatku dohodnutá 2.400,--eur, ktorá bola
zhodne účastníkmi tvrdená s tým, že pokiaľ žalobca tvrdil dohodu o vyššej cene, žalovaný takúto poprel a
žalobca žiadny dôkaz o dohode, o inej cene, t. j. cene vyššej nepreukázal a nedoložil. Zároveň považoval
súd za preukázané tvrdenie žalobcu, že v priebehu zmluvného vzťahu došlo k postupným zmenám na
projekte. Súd považoval za preukázané aj zmeny v predmete diela, a to na základe predloženej emailovej
komunikácie medzi sporovými stranami a medzi žalobcom a profesistami v počiatočných fázach. Oproti
prvotnému zadaniu po informácii o financovaní stavby cez eurofondy boli do projektu zapracované izby
pre ubytovaných s vlastnou toaletou, wellnes, následne na požiadavku žalovaného aj súkromné priestory
na jeho ubytovanie. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že sa dohodol so žalovaným na tom,
že cena bude stanovená podľa Sadzobníka platného pre rok 2013, ktorú skutočnosť žalovaný poprel,
preto považoval za preukázané dojednanie dohody o predmete zmluvy o dielo a o cene diela vo výške
2.400,--eur, keď inú dohodu o cene diela nepreukázal. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že
v priebehu realizácie diela žalobca akceptoval skutočnosť, že žalovaný časť ohľadne elektriky si dal
vypracovať sám, na základe čoho sa znížila diela o 100,--eur a následne na požiadavku žalovaného
bolo dopracované do diela alternatívne kúrenie, na základe čoho sa zvýšila cena diela o 100,--eur.

6. K žiadosti žalobcu, aby cena diela bola určená znaleckým posudkom, súd uviedol, že takto je možné
postupovať len v tom prípade, ak cena diela nie je dohodnutá, prípadne určiteľná a zmluva je napriek
tomu platná. V danom prípade súd návrh žalobcu, aby sa cena diela určila ako cena obvyklá znaleckým
dokazovaním považoval za nedôvodný a tento návrh žalobcu zamietol. Za jedinú preukázanú dohodu
o cene považoval počiatočnú cenu diela vo výške 2.400,--eur.

7. V ďalšom sa súd prvej inštancie na pokyn odvolacieho súdu zaoberal vplyvom dojednaných zmien
na výslednú cenu diela. Podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že
by cena diela mala byť dojednaná podľa Sadzobníka platného pre rok 2013 a nejedná sa ani o prípady
dohody sporových strán o uzavretí záväzkového vzťahu aj bez určenia ceny diela. Preto súd vychádzal
z ustanovenia § 549 Obchodného zákonníka vo vzťahu k zisteným zmenám diela tak, ako boli popísané
žalobcom a v podstate potvrdené aj žalovaným, svedkom Žiakom a listinnými dôkazmi. Čo sa týka
určenia výšky ceny diela s prihliadnutím na rozšírenie, resp. zmenu prác na diele, žalobca nepreukázal
žiadne účelné náklady súvisiace s vykonávaním týchto zmien, preto súd rozdiel v cene stanovil v
rozsahu, v akom žalobca žiadal zaplatenie ceny diela pri stretnutí v hotely Poľana dňa 8.11.2013. Súd
považoval za účelové tvrdenie žalovaného, že sa jednalo len o zálohovú faktúru, a to z dôvodu, že
tieto svoje tvrdenia žalovaný ničím nepreukázal. Uviedol, že už v predchádzajúcich rozsudku uzavrel,
že aj z vysvetľujúceho emailu zo dňa 9.11.2013 celkom jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o cenu
konečnú vo vzťahu k dielu, ktoré malo byť odovzdané pri stretnutí dňa 8.11.2013, preto súd uzatvoril,
že v danom čase bolo opodstatnené, aby žalobca žiadal cenu diela vo výške 4.380,--eur (pôvodná cena
bez DPH 3.650,--eur).

8. V ďalšom sa súd zaoberal preukázaním, či žalobca dielo vykonal včas a riadne, a či žalovaný
je v omeškaní s plnením ceny diela. V danom prípade nebola dojednaná splatnosť ceny diela,
potom vychádzajúc z ust. § 548 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, nárok na cenu vzniká
vykonaním diela. Dielo je vykonané podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka jeho riadnym ukončením
a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. V tomto prípade žalobca preukázal predložením
vykonaného diela - projektovej dokumentácie, že dielo je ukončené. Doposiaľ však nedošlo k odovzdaniu
predmetu diela objednávateľovi, preto súd nepovažuje predloženie dôkazu v konaní za odovzdanie
predmetu diela objednávateľovi. Žalobca sa v konaní domáha synalagmatického plnenia diela, nakoľko
mu žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť na prevzatie diela, preto predmetom žaloby je okrem



povinnosti zaplatiť cenu diela aj povinnosť si ho prevziať. Keďže cena diela je splatná vykonaním diela,
až pri prevzatí diela objednávateľom dôjde k splatnosti ceny diela. Z uvedeného dôvodu súd konštatoval,
že žalovaný toho času nie je v omeškaní s platením ceny diela a pokiaľ namieta, že pri nahliadnutí do
výsledku zmluvy o dielo sa nejedná o dielo, ktoré si objednal, súd uviedol, že relevantné námietky vo
vzťahu k tomu, či je dielo vykonané riadne, si môže žalobca (správne žalovaný) uplatniť až po prevzatí
diela, keď dielo riadne skontroluje v rámci prípadného reklamačného konania vo vzťahu k žalovanému
(správne žalobcovi). Z uvedeného dôvodu je predčasné sa zaoberať tvrdeniami žalovaného o tom, či
dielo bolo vykonané v súlade s jeho požiadavkami, t. j., či bolo vykonané riadne. Za dohad zo strany
žalovaného bez relevantných dôkazov považoval súd tvrdenia žalovaného, že žalobca ani pri osobnom
stretnutí dňa 8.11.2013 zrejme nemal vypracovaný projekt v súlade s jeho požiadavkou, a preto im ho
odmietol ukázať. Je nesporné, že v septembri 2013 došlo k stretnutiu zástupcu žalovaného pána Žiaka,
žalobcu a profesistov, ktorí sa podieľali na projekte stavby, kde zo strany žalovaného po prejednaní
projektu bola znesená len nová požiadavka o zapracovanie alternatívneho kúrenia, čo následne žalobca
akceptoval. Z uvedeného potom podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca nemohol byť v omeškaní s
plnením svojho záväzku zo zmluvy o dielo v uvedenom období, keď by bolo nelogické, keď v septembri
2013 žalovaný žiadal o zapracovanie nových požiadaviek a na druhej strane tvrdí, že dielo malo byť
odovzdané do 31.8.2013.

9. Súd ďalej uviedol, že je pravdou, že pri osobnom stretnutí dňa 8.11.2013 žalobca dielo neodovzdal
a nepreukázal svoje tvrdenie, že by to bolo pre nesúčinnosť žalovaného. Výsledkom stretnutia bola
dohoda strán o tom, že žalobca rozpíše požadovanú cenu diela a na základe toho bude dojednaný
medzi stranami ďalší postup. Podľa názoru súdu žalobca v ďalšom preukázal, že zaslal žalovanému
vyúčtovanie ceny diela a opakovane ho vyzýval na prevzatie diela a na zaplatenie ceny diela, eventuálne
navrhoval žalovanému aj ďalšie alternatívy riešenia vzájomného vzťahu, avšak žalovaný s ním prestal
komunikovať a na jeho výzvy nereagoval. Podľa názoru súdu žalovaný v priebehu mesiacov november
a december 2013 neposkytol žalobcovi k splneniu jeho povinnosti potrebnú súčinnosť, hoci žalobca
oznámil žalovanému, že dielo je vykonané a je pripravený ho odovzdať. Pokiaľ žalovaný po právnej
porade sa rozhodol vyzvať žalobcu na splnenie povinnosti, takúto výzvu súd považoval za nelogickú,
naopak bolo jeho povinnosťou poskytnúť žalobcovi riadnu súčinnosť k prevzatiu diela. V zmysle
uvedeného potom ďalší postup žalovaného nemôže byť v súlade s právnym stavom, keď sa žalovaný
rozhodol od zmluvy odstúpiť napriek tomu, že mal vedomosť, že žalobca dielo dokončil. Súd uvedené
odstúpenie od zmluvy považoval za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože
je vo výslovnom rozpore s ust. § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že medzi zmluvnými stranami
došlo k ústnemu dojednaniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej mal byť projekt polyfunkčnej stavby za
dojednanú cenu pôvodne 2.400,--eur. Žalobca dielo vykonal v súlade s požiadavkami žalovaného, do
projektu zapracoval zmeny podľa jeho požiadaviek a po ukončení diela vyúčtoval cenu diela faktúrou č.
20613041 zo dňa 26.11.2013 na sumu 4.380,--eur, preto súd zaviazal žalovaného povinnosťou prevziať
vykonané dielo od žalobcu oproti povinnosti zaplatiť žalobcovi cenu diela vo výške 4.380,--eur. V
prevyšujúcej časti súd nemal za preukázaný nárok žalobcu na cenu diela, ktorý si uplatnil v tomto konaní,
rovnako nebolo preukázané, že je žalovaný v omeškaní s platením ceny diela, preto aj v časti úroku z
omeškania žalobu zamietol. Vzhľadom na synalagmatický záväzok určil dlhšiu dobu splnenia povinnosti
s poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP a uložil žalovanému splniť povinnosť v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

11. K návrhu žalovaného dovypočuť svedka Žiaka k obsahu komunikácie medzi stranami a k návrhu
vyžiadania správ z daňového úradu ohľadne spornej faktúry, aby bolo zistené, či žalobca zaviedol do
účtovníctva faktúry pripojené k žalobe súd uviedol, že doplňujúci výsluch svedka Žiaka považoval v tomto
štádiu za nadbytočný, keďže svedok bol vypočutý v konaní v dostatočnom rozsahu a navrhovaný dôkaz
na zistenie, či žalobca má v účtovnej evidencii spornú faktúru, súd považoval v konečnom dôsledku
na výsledok sporu zanedbateľný, pretože uvedená okolnosť sama o sebe by nemala žiaden vplyv na
posúdenie okolností uvádzaných v odôvodnení rozsudku. Z týchto dôvodov dôkazné návrhy strany
žalovanej súd zamietol.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP podľa pomeru úspechu. Žalobca
bol z celkovo uplatnenej sumy 10.488,--eur úspešný v časti 4.380,--eur, čo činí 41,8 %, t. j. bol menej
úspešný ako žalovaný. V danom prípade patrí nárok na náhradu trov konania žalovanému od úspechu



ktorého sa odratúva neúspech (58,2 % - 41,8 %). Súd tak zaviazal žalobcu na náhradu trov konania
žalovaného v rozsahu 16,4 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po
právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.

13. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaný.

14. Žalovaný uviedol, že odvolanie podáva voči prvej a tretej výrokovej vete, odôvodňuje ho ust. §
365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. K stanoveniu ceny diela žalovaný uviedol, že odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie je vnútorne rozporné a protirečiace si. Súd na jednej strane uvádza, že
nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, pričom cena diela bola
dohodnutá vo výške 2.400,--eur, ktorá sa následne upravila na celkovú cenu vo výške 2.500,--eur, na
druhej strane súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že
cena diela mala byť určená podľa Sadzobníka platného pre rok 2013, a preto súd vychádzal z ust.
§ 549 Obchodného zákonníka. Zároveň súd v bode 36 odôvodnenia rozsudku uvádza, že žalobca
v konaní nepreukázal žiadne účelné náklady súvisiace s vykonávaním zmien na diele. Žalovaný sa
nestotožňuje s tvrdením súdu, ktorý mal za preukázané, že došlo k dohode o cene diela vo výške 2.500,--
eur a zároveň, že žalobca nepreukázal žiadne účelné náklady súvisiace s vykonávaním zmien diela.
Žalovanému nie je jasné a zrejmé, z akých dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný má
zaplatiť žalobcovi cenu diela vo výške 4.380,--eur. Pokiaľ by totiž súd prvej inštancie dospel k záveru,
že zo strany žalobcu neboli vykonané žiadne účelné zmeny diela, potom nie je daný dôvod na postup
podľa § 549 Obchodného zákonníka, pretože zvýšenie dohodnutej ceny diela v dôsledku jeho zmien, je
podmienené preukázaním, že žalobca vynaložil účelné náklady s tým súvisiace. Žalobca toto dôkazné
bremeno neuniesol, preto je žalovaný tohto názoru, že súd nepostupoval správne, keď zvýšil dohodnutú
cenu diela. Inak povedené, v danom prípadne neboli splnené podmienky predpokladané ust. § 549
Obchodného zákonníka na taký postup, ktorý zvolil súd prvej inštancie. Podľa žalovaného okrem toho,
že neobstojí žiadne zvýšenie dohodnutej ceny diela, nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že sa má
jednať práve o zvýšenie ceny diela o 1.080,--eur na celkovú zvýšenú cenu diela vo výške 4.380,--eur.
Javí sa, že súd prvej inštancie zvolil túto sumu len z dôvodu, že sa jednalo v podstate o prvú sumu
fakturovanú žalobcom. V odôvodnení rozsudku teda úplne absentuje odôvodnenie týkajúce sa tohto
záveru súdu prvej inštancie, čo je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný má za to, že rozhodnutie
súdu o zvýšení ceny diela je nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal žiadne účelné náklady súvisiace s vykonávaním zmien diela, preto súd nemohol žiadne
zvýšenie ceny diela žalobcovi priznať. Vzhľadom na závery súdu o nepreukázaní účelných nákladov
súvisiacich so zmenami diela by bolo logické, aby súd prvej inštancie priznal žalobcovi dohodnutú a v
konaní preukázanú cenu diela vo výške 2.500,--eur.

15. V ďalšej časti odvolania žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
odstúpenie od zmluvy možno považovať za neplatný úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože
je vo výslovnom rozpore s ust. § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalovaného v konaní
nebolo sporné, že od zmluvy odstúpil z dôvodu omeškania žalovaného (zrejme mal na mysli žalobcu),
do ktorého sa dostal tým, že dielo neodovzdal včas. Pokiaľ žalobca neodovzdal dielo ani na osobnom
stretnutí dňa 8.11.2013, nasledujúcim dňom sa dostal so splnením svojej povinnosti do omeškania.
Pokiaľ teda žalobca neodovzdal dielo v dohodnutom čase a na dohodnutom mieste, z dôvodov na
jeho strane, jediným logickým záverom musí byť omeškanie žalobcu so splnením si svojej povinnosti
diele odovzdať. Keďže žalobca si nesplnil svoju povinnosť odovzdať dielo ani v dodatočnej lehote,
ktorú mu žalovaný poskytol, vzniklo mu v súlade s ust. § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka právo od
zmluvy o dielo odstúpiť, ktoré aj žalovaný využil. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že
v odstúpení od zmluvy zo dňa 18.2.2014 žalovaný uviedol, že dielo malo byť odovzdané do 31.8.2013,
nakoľko odstúpenie od zmluvy nemusí obsahovať dôvod odstúpenia. Ďalej uviedol, že žalobca v konaní
nepreukázal, že by žalovaný neposkytol súčinnosť pre odovzdanie diela, resp., že by dielo odmietol
prevziať, preto neobstojí záver súdu prvej inštancie o tom, že nemohol žalovaný od zmluvy o dielo platne
odstúpiť z dôvodu, že žalobcova povinnosť už bola splnená. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu
mu z ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka nesplnil, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote, v
dôsledku čoho žalovaný uplatnil svoje zákonné právo na odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ žalobca doručil
spoločnosti predbežnú výzvu na prevzatie diela zo dňa 9.1.2014, nemožno ju považovať za správu o
splnení povinnosti podľa § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože v prípade zmluvy o dielo splnenie
povinnosti zahŕňa jednak riadne ukončenie diela a zároveň odovzdanie objednávateľovi, t. j. spoločnosti
žalovaného. Je nesporné, že k odovzdaniu dielu zo strany žalobcu nikdy nedošlo, pričom nie z dôvodu,



že by mu žalovaný neposkytol súčinnosť. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že dielo malo
byť odovzdané na osobnom stretnutí dňa 8.11.2013 v hoteli Poľana, došlo zároveň k dohode strán
sporu o mieste odovzdania diela, z ktorého dôvodu nie je možné na túto vec aplikovať dispozitívne
pravidlá o určovaní miesta odovzdania diela v zmysle § 554 Obchodného zákonníka, nakoľko súd prvej
inštancie v rámci dokazovania ustálil, že dielo malo byť odovzdané dňa 8.11.2013 na osobnom stretnutí
v hoteli Poľana, inak povedané, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že medzi stranami
sporu bolo dohodnuté aj miesto odovzdania diela. Pokiaľ teda žalovaný po márnom uplynutí lehoty na
dodatočné splnenie povinnosti pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o dielo, učinil tak stále v čase, kedy
žalobca neoznámil, že je jeho povinnosť splnená, resp. v čase, kedy žalobca svoju povinnosť stále
nesplnil a bol naďalej v omeškaní. Odstúpenie od zmluvy je teda potrebné hodnotiť ako platný právny
úkon, ktorý vyvoláva právne následky spôsobujúce zánik zmluvy o oddielo, čoho dôsledkom malo byť
zo strany súdu prvej inštancie zamietnutie žaloby ako celku.

16. Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdením súdu, že sa jedná o synalagmatický záväzok, keďže o
takýto záväzok by sa jednalo v prípade, ak by predmetom sporu boli vzájomné plnenia strán sporu, čo
by zároveň muselo byť vyjadrené aj v petite žaloby podanej žalobcom. Synalagmatický záväzok a spor
z neho vyplývajúci má vyjadrenie spravidla v tom, že sa jednej strane sporu ukladá splnenie povinnosti
oproti splneniu povinnosti druhej strane sporu. Jedná sa o podmienené povinnosti. Z rozhodnutia súdu
prvej inštancie preto vyplýva, že žalovaného súd zaviazal na dve povinnosti, a to prevziať dielo a zaplatiť
jeho cenu. Pokiaľ však žalobca petit podanej žaloby neformuloval tak, ako to synalagmatický záväzok
požaduje, jedná sa o vadu podanej žaloby, ktorej dôsledkom je automatické zamietnutie, nakoľko súd
je viazaný žalobným návrhom a sám nemôže do výroku synalagmaticitu vyjadriť. Žalobca v konaní
nepreukázal, že dielo žalovanému odovzdal.

17. Žalovaný považuje za vadu majúcu vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie aj skutočnosť, že
súd nevykonal dôkazy, ktoré žalovaný vykonať navrhol, a to svedecká výpoveď svedka Žiaka, ktorou
chcel žalovaný konajúcemu súdu bližšie ozrejmiť priebeh komunikácie medzi stranami sporu a dopyt
na daňový úrad ohľadom faktúry žalobcu by mohol objasniť skutočnosti ním tvrdené, nakoľko daňový
úrad by mohol poskytnúť odpoveď na otázku, či bola alebo nebola faktúra žalobcu v danom čase riadne
zaúčtovaná a daň z pridanej hodnoty riadne odvedená.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací
rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku I. zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a
vo výroku III. zmenil tak, že prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu
100%.

19. Žalobca uviedol, že odvolanie podáva proti všetkým jeho výrokom a odôvodňuje ho tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).

20. K nesprávnym skutkovým zisteniam žalobca uviedol, že má za to, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že zmluva o dielo bola uzavretá bez záväzného určenia ceny diela, nakoľko v deň uzavretia
neboli známe skutočnosti ohľadom relevantných a základných technických otázok nevyhnutných pre
vyhotovenie diela. Preto nemohla byť zo strany žalobcu cena navrhnutá inak ako odhadom, pretože
nebolo zrejmé, aký rozsah projekt bude mať. Pôvodná objednávka zo strany žalovaného bola na
rodinný dom, a až neskôr sa z nej stala objednávka na polyfunkčný objekt. Je preto zrejmé, že pôvodná
objednávka na vypracovanie projektovej dokumentácie na výstavbu rodinného domu sa značne odlišuje
od neskôr skutočne požadovanej projektovej dokumentácie na výstavbu polyfunkčného projektu s
vlastným wellness, konferenčnou miestnosťou, sociálnymi zariadeniami a podobne. Listinné dôkazy
jasne preukazujú, že sa zo začiatku pracovalo na inom zadaní v oveľa menšom rozsahu, ku ktorému
sa viazal aj odhad ceny žalobcu (2.400,--eur - 4.000,--eur). Následne bol projekt viackrát zo strany
žalovaného rozširovaný a bolo upresnené, že cena bude dohodnutá výpočtom. Uvedenú skutočnosť
potvrdil aj samotný žalovaný v liste o odstúpení od zmluvy. Nie je preto jasné, prečo súd prvej inštancie
vyhodnotil, že mala byť preukázaná v konaní konkrétna výška ceny diela. Vzhľadom na uvedené
považuje názor súdu o tom, že cena bola dohodnutá vo výške 2.400,--eur za nesprávny, nakoľko
nevyplýva z vykonaného dokazovania. Žalobca si v zmysle cenníkových cien mohol uplatňovať sumu
11.850,--eur bez DPH, nakoniec žiadal od žalovaného zaplatiť sumu 8.740,--eur bez DPH, čo je hlboko
pod výpočtom podľa cenníka, dokonca podľa znaleckého posudku, či iných cenníkov predložených súdu.



Faktúra, na ktorú poukazoval súd, a z ktorej vychádzal pri určovaní výšky sumy diela (4.380,--eur) bola
zálohovou a nie konečnou faktúrou, ako nesprávne skutkovo vyhodnotil súd, rovnako ako zálohové
faktúry predkladali jednotliví profesisti. Zo súdom priznanej sumy 4.380,--eur nie je možné reálne uhradiť
ani náklady na profesistov a odmena žalobcu ako zhotoviteľa za vykonanie diela je vo výsledku nulová.
Čiastkové body projektu boli preukázateľne dokončené a vyplatené zálohy za ich odovzdanie (inak
by ich žalobcovi neodovzdali), preto bola aj faktúra žalobcu označená v zmysle vysvetlenia ako prvá
poradová faktúra k zákazke 04 z roku 13. Faktúra s poradovým číslom 2 dopĺňa faktúru s poradovými
číslom 1 na sumu žiadanú žalobou = sumu stanovenú podľa cenníka výpočtom. Ďalej uviedol, že
od pôvodnej objednávky (projekt na rodinný dom) došlo k značnej zmene zadania na vypracovanie
diela (polyfunkčný objekt), s čím sú spojené neporovnateľne vyššie náklady na vypracovanie takejto
projektovej dokumentácie, z ktorých skutočností súd mohol dospieť k logickým záverom, že cena
diela nemohla byť 2.400,--eur. Následne súd postupom podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka
stanovil rozdiel v cene v rozsahu, v akom žalobca žiadal zaplatenie ceny diela na stretnutí v hotely
Poľana vo Zvolene dňa 8.11.2013. Uvedený záver súdu prvej inštancie je nesprávny a nevychádza
z vykonaného dokazovania, nakoľko na tomto stretnutí bola žalovanému predložená len zálohová
faktúra a nie konečná faktúra, ako nesprávne uvádza súd v rozsudku. Súd sa tak vôbec nezaoberal
určením primeranej zvýšenej ceny, ale ako túto primeranú cenu určil výšku zálohovej faktúry. Za účelom
preukázania, že žalobcom uplatňovaná cena za vyhotovenie diela je cena obvyklá a primeraná, dal
žalobca na vlastné náklady vypracovať znalecký posudok, ktorý jednoznačne určil, že hodnota projektu
je vo výške 12.755,16 eur bez DPH (15.306,19 eur s DPH). Konajúci súd uvedenú skutočnosť pri
rozhodovaní vôbec nebral do úvahy s odkazom na § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, že cena mala
byť dohodnutá vo výške 2.400,--eur. Následne súd však postupom podľa § 549 ods. 1 Obchodného
zákonníka určil cenu „primerane“ zvýšenú na sumu podľa zálohovej faktúry.

21. Je nespochybniteľné, že súd mal v konaní za preukázané, že došlo k zmene rozsahu diela, a teda aj
k zvýšeniu ceny diela, avšak v rozpore s vykonaným dokazovaním nebral do úvahy znalecký posudok
č. 127/2018, ktorým bola preukázaná dôvodnosť výšky žalovanej sumy ako ceny diela. Uvedený postup
súdu prvej inštancie tak považuje žalovaný za nesprávny a prijaté závery nevychádzajú z vykonaného
dokazovania. Súd prvej inštancie nebral do úvahy (v rozpore s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ktorým bola vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie) vykonané dokazovanie smerujúce k
objasneniu zmeny ceny diela.

22. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie žalobca uviedol, že rozhodnutie
konajúceho súdu, ktorým zamietol žalobcom uplatňované úroky z omeškania s odôvodnením, že
nebolo preukázané, že žalovaný je v omeškaní s platením ceny diela je v priamom rozpore s
vykonaným dokazovaním, ako aj konštatovaním súdu v bode 37 rozsudku, kde uvádza, že žalobca
zaslal žalovanému vyúčtovanie ceny diela a opakovane vyzýval žalovaného na prevzatie diela, pričom
žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, čo žalovaný potvrdil aj v rámci výsluchu. S poukazom na ust.
§ 554 ods. 1 a § 370 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že uskutočnil všetky kroky smerujúce
k splneniu svojho záväzku odovzdať dielo žalovanému (osobne dňa 8.11.2013), pričom v dôsledku
nesplnenia povinností žalovaného dielo prevziať, tento sa dostal do omeškania. Uvedenú skutočnosť
preukazuje aj emailová komunikácia, z ktorej je evidentné, že žalobca kontaktoval a vyzýval žalovaného
na prevzatie diela. Skutočnosť, že žalovaný neposkytol súčinnosť v rámci odovzdania diela nemôže byť
na ťarchu žalobcu, ktorý ako zhotoviteľ diela splnil všetky zákonné a zmluvné povinnosti smerujúce k
odovzdaniu diela. V prípade akceptovania názoru súdu prvej inštancie by tak žalovaný nemusel prevziať
dielo nikdy a tým by nebol povinný zaplatiť cenu diela a nedostal by sa ani do omeškania. Konanie
žalovaného je potrebné vnímať za konanie účelové s cieľom zbaviť sa zodpovednosti a povinnosti
uhradiť cenu diela, čomu nasvedčuje aj nelogická výzva na odovzdanie diela pre žalobcu, ktorý predtým
viackrát vyzýval žalovaného na prevzatie diela. Uvedený krok bol vyslovene účelový s cieľom vypovedať
zmluvu o dielo a zbaviť sa tak svojej povinnosti uhradiť cenu diela, pričom aj súd jednoznačne vyhodnotil
uvedený krok žalovaného ako neplatný právny úkon.

23. V závere odvolania žalobca uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo nespochybniteľne
preukázané, že žalobca vypracoval dielo - projektovú dokumentáciu na základe objednávky žalovaného
a následne bola projektová dokumentácia na základe pokynov žalovaného viackrát doplňovaná, kedy sa
z pôvodného projektu na rodinný dom stal projekt polyfunkčného objektu. Už z uvedeného je zrejmé, že
pôvodne odhadovaná (ním dohodnutá) cena diela cca 2.400,--eur nie je konečnou cenou. Z vykonaného
dokazovania jasne vyplýva, že na základe pokynov žalovaného bola projektová dokumentácia postupne



doplnená o viaceré časti, čo navýšilo pôvodnú cenu diela. Napriek tomu, že žalobca v konaní predložil
znalecký posudok, ktorý určil hodnotu projektovej činnosti na sumu 15.306,19 eur s DPH, súd vzal
ako určujúcu len zálohovú faktúru žalobcu bez akýchkoľvek logicko-právnych súvislostí. Vo vzťahu
k neprevzatiu diela zo strany žalovaného má za to, že splnil všetky zákonné a zmluvné povinnosti
smerujúce k odovzdaniu diela, žalovaného vyzval viackrát na prevzatie diela, tento svoju povinnosť
prevziať riadne vypracované dielo nesplnil, čím sa dostal do omeškania s prevzatím diela, ako aj so
zaplatením ceny diela, ktorá je naviazaná na prevzatie diela.

24. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen tak, že
žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

25. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje na znenie § 549
Obchodného zákonníka, má žalovaný za to, že toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že by mal
žalobca nárok na zaplatenie všeobecnej ceny toho-ktorého diela. Odhliadnuc od ostatných skutočností,
ktoré žalovaný v konaní namietal a ktoré sú dôvodom na zamietnutie žaloby ako celku, žalobca by mal
nárok len na účelne vynaložené náklady, ktoré však v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal.

26. K právnemu posúdeniu veci a najmä otázky omeškania sa žalovaný vyjadroval vo svojom odvolaní,
preto nepovažuje za účelné sa v tomto vyjadrení opakovať. V celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie
ním podaného odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie a dodáva, že konanie žalovaného nikdy
nebolo účelové, no správanie sa a postup žalobcu v danej veci nedal žalovanému inú možnosť, než od
zmluvy o dielo odstúpiť. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne tvrdenia, že na stretnutí v hoteli Poľana dňa 8.11.2013 mal dielo pripravené na odovzdanie, toto
však odmietol žalovanému odovzdať s odôvodnením, že ho radšej hodí do koša, akoby ho odovzdal
pred zaplatením faktúry a rovnako neuniesol ani dôkazné bremeno o tom, že čo i len jednu cenu diela
fakturovanú viacerými faktúrami, nie však všetkými žalovanému doručenými, fakturoval dôvodne, a
teda na základe dojednania o cene diela, ktoré by dojednal so žalovaným. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na žalovaným podané odvolanie zmenil, žalobu žalobcu
zamietol a priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že zmluva o dielo bola uzavretá bez záväzného určenia ceny diela v deň uzavretia (koncom mája,
resp. 30.5.2013), neboli známe skutočnosti ohľadom relevantných a základných technických otázok
nevyhnutných pre vyhotovenie diela. Preto nemohla byť zo strany žalobcu navrhnutá cena inak
ako odhadom. Je preto zrejmé, že pôvodná objednávka na vypracovanie projektovej dokumentácie
na výstavbu rodinného domu sa značne odlišuje od neskôr skutočne požadovanej projektovej
dokumentácie na výstavbu polyfunkčného objektu s vlastným wellness, konferenčnou miestnosťou,
sociálnymi zariadeniami a podobne. Ďalej uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval
skutočnosť, že zadanie na dielo sa viackrát menilo a rozširovalo, preto nemôže existovať dôvod, prečo
by súd nemal postupovať podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je možné primerane
zvýšiť cenu diela vzhľadom na to, že došlo k vzniku ďalších nákladov. Od pôvodnej objednávky došlo
k značnej zmene zadania na vypracovanie diela, s čím sú spojené neporovnateľne vyššie náklady
na vypracovanie takejto projektovej dokumentácie. Už len z týchto skutočností je potrebné dospieť
k logickým záverom, že cena diela nemohla byť 2.400,--eur. Za účelom preukázania, že žalobcom
uplatňovaná cena za vyhotovenie diela je cena obvyklá a primeraná, dal žalobca na vlastné náklady
vypracovať znalecký posudok, konajúci súd však uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní vôbec nebral do
úvahy.

28. Konanie žalovaného, ktorým odstúpil od zmluvy je potrebné vnímať za konanie účelové s cieľom
zbaviť sa zodpovednosti a povinnosti uhradiť cenu diela, čomu nasvedčuje aj nelogická výzva na
odovzdanie diela pre žalobcu, ktorý predtým viackrát vyzýval žalovaného na prevzatie diela. K
namietanému nesprávnemu petitu žaloby žalobca uviedol, že vyjadrenie vzájomnej povinnosti v petite
žaloby považuje za irelevantné z dôvodu, že žalobca bol pripravený odovzdať dielo už v roku 2013.
Aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca mal záujem odovzdať dielo, pričom naopak
žalovaný neposkytoval súčinnosť a nesplnil si svoju povinnosť dielo prevziať. Námietku žalovaného,
že petit žaloby je nesprávne formulovaný, a preto by mala byť žaloba zamietnutá, považuje žalobca
za neopodstatnenú, nakoľko aj v prípade, ak by žalobný návrh nebol správne koncipovaný, súd nie je
viazaný žalobným návrhom doslovne a súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak vo výroku vyjadrí



rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal, pričom je evidentné a nespochybniteľné, čoho
sa žalobca v tomto spore domáha. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

30. Predmetom odvolania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
zaviazal žalovaného prevziať vykonané dielo a zaplatiť žalobcovi sumu 4.380,--eur v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, v časti, v ktorej žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy
konania v rozsahu 16,4 %.

31. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetnou žalobou sa žalobca domáha, aby súd uložil
žalovanému prevziať vykonané dielo a zaplatiť žalobcovi na účet sumu 10.488,--eur s príslušenstvom.
Okresný súd Zvolen vo veci koná a prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 18Cb/21/2014-162 zo dňa
14.októbra 2015, keď návrh v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že sa žalobcovi nepodarilo
preukázať svoje tvrdenia, keď konštatoval, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nebol platne
dojednaný, s tým, že pokiaľ žalobca nevedel preukázať svoje tvrdenia o dohode o predmete a cene
diela, podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno, preto považoval z tohto dôvodu
jeho návrh za nepreukázaný.

32. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k.
41Cob/58/2016-202 zo dňa 30.júna 2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, keď v odôvodnení okrem iného uviedol, že sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom
nevysporiadal s tvrdením oboch sporových strán, že k uzavretiu zmluvy o dielo došlo ústnou formou
a sporové strany vo svojich výpovediach zhodne potvrdili dohodu o cene diela vo výške 2.400,--eur,
ktorú skutočnosť opakovane potvrdil aj samotný žalovaný v podanom stanovisku k odvolaniu žalobcu,
v ktorom zdôraznil, že so žalobcom sa dohodol na pevnej cene diela 2.400,--eur. Odvolací súd potom
konštatoval, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústne s dohodou o cene
diela vo výške 2.400,--eur a čo sa týka tvrdenia žalobcu, že medzi sporovými stranami došlo aj k dohode
o zvýšenej cene diela v relácii na zmenu projektu, odvolací súd uviedol, že z doposiaľ predložených
dôkazov v spise táto skutočnosť nie je preukázaná, dôkazná povinnosť ohľadom preukázania tejto
skutočnosti spočíva na žalobcovi a toto svoje tvrdenie ohľadom zvyšnej uplatnenej sumy musí preukázať
relevantnými dôkazmi.

33. Následne rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 18Cb/21/2014-250 zo dňa 21.februára 2017
tak, že žalovaného zaviazal prevziať vykonané dielo a zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,--eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne od 11.12.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Proti rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd
odvolací uznesením č. k. 41Cob/163/2017-290 zo dňa 28.júna 2018 rozsudok okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, keď okrem iného v odôvodnení s poukazom na ust. §
554 Obchodného zákonníka považoval za nesprávny záver okresného súdu, ktorým považoval dielo
za odovzdané na pojednávaní dňa 21.2.2017, čo protirečí aj jeho záveru o omeškaní žalovaného
s prevzatím diela od splatnosti faktúry dňa 10.12.2013, ktorá bola vystavená dňa 8.11.2013 a ďalej
konštatoval, že v tomto štádiu konania z obsahu spisového materiálu nie je možné ustáliť, či okresný
súd dospel k správnemu záveru ohľadne výšky ceny diela s poukazom na námietky sporových strán,
že cena diela bola pôvodne dohodnutá na 2.500,--eur, ale vzhľadom na viaceré zmeny projektovej
dokumentácie nie je súladná s výslednou cenou za realizáciu diela, ktorý rozpor nebol podľa názoru
odvolacieho súdu v konaní pred okresným súdom odstránený, napriek tomu, že bolo pozitívne v rámci
dokazovania pred okresným súdom zistené, že na základe požiadaviek žalovaného došlo k zmene
projektu, ktorú vypracoval žalobca a z tohto dôvodu sa domáhal zaplatenia ceny diela vo vyššom rozsahu
ako v sume 2.500,--eur. V ďalšom konaní zaviazal okresný súd vysporiadať sa s námietkou žalovaného,
kedy v skutočnosti došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela a k jeho povinnosti zaplatiť cenu diela, s tým,



že následne posúdi omeškanie žalovaného so zaplatením ceny diela, keďže bola dôvodná námietka
žalobcu v tom, že súd prvej inštancie neodstránil rozpor v zisťovaní ceny diela.

34. Okresný súd Zvolen doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a
dospel k záveru, že medzi sporovými stranami došlo k ústne uzavretej zmluve o dielo, predmetom ktorej
bol polyfunkčný objekt s názvom Villa Via a cena bola dohodnutá na 2.400,--eur.

35. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, keď z obsahu spisu nesporne
vyplýva, že pôvodne dohodnutá cena diela medzi stranami sporu bola suma vo výške 2.400,--eur.
Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že si mohol uplatňovať cenu diela podľa sadzobníka platného pre
rok 2013, keď žiadna takáto možnosť z dokazovania nevyplynula a stotožnil sa aj so záverom súdu
prvej inštancie, ktorý k predloženému znaleckému posudku zo strany žalobcu uviedol, že by tak mohol
postupovať len v prípade, ak by cena diela nebola dohodnutá a zmluva by bola napriek tomu platná. V
danom prípade však súd prvej inštancie zhodne s názorom odvolacieho súdu mal za preukázané, že
cena diela bola pri uzatváraní zmluvy dohodnutá na sumu 2.400,--eur.

36. Podľa § 536 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

37. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá
sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

38. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

39. Podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene
diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo
zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so
zmeneným vykonávaním diela.

40. Sporná medzi stranami sporu zostala cena diela po zmene realizácie diela, platnosť odstúpenia
od zmluvy zo strany žalovaného, ako aj skutočnosť, že doposiaľ nedošlo k odovzdaniu diela zo strany
žalobcu.

41. Ako už odvolací súd vyššie uviedol za preukázanú považoval pri uzatváraní zmluvy cenu diela
v rozsahu 2.400,--eur. Bolo nesporne preukázané, že po uzavretí zmluvy došlo k zmene diela, keď
pôvodná projektová dokumentácia mala byť vypracovaná na prízemný rodinný dom s jednou školiacou
miestnosťou pre cca 20 ľudí, ktorá bola zmenená na dvojpodlažnú stavbu s prístavbou kotolne, garáže,
s podzemnou záchytnou nádržou na vodu, žumpou, s predprípravou na osadenie ČOV, studňou,
s riešením záložného vykurovania, samostatným dvojizbovým bytom a šiestimi izbami hotelového
charakteru, veľkou školiacou multifunkčnou miestnosťou. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 549
ods. 2 Obchodného zákonníka zmena zmluvy ohľadne rozšírenia alebo zúženia rozsahu diela, prípadne
celkovej zmeny diela je možná len na základe dohody strán, nie je možná na základe jednostranných
právnych úkonov. Strany by si mali pre zmene rozsahu diela alebo zmene predmetu diela dohodnúť,
ako sa táto skutočnosť prejaví na výške ceny za dielo. Ak k dohode o zmene ceny nedôjde, zákon
upravuje povinnosť objednávateľa zaplatiť zvýšenú alebo zníženú cenu obdobne, ako pri rozšírení
alebo obmedzení rozsahu diela. Prihliada sa pritom na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti zhotoviteľa
a na to, aké práce musel vykonať na splnenie požiadaviek objednávateľa v súvislosti so zmeneným
dielom. Rozsah vykonaných prác sa porovná s účelne vynaloženými nákladmi na splnenie požiadavky
objednávateľa.



42. Správne súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 549 Obchodného zákonníka, keďže od pôvodnej
požiadavky na vyhotovenie projektovej dokumentácie došlo nesporne k zmene diela. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že keďže žalobca nepreukázal žiadne účelné náklady súvisiace s
vykonávaním zmien, súd rozdiel v cene stanovil v rozsahu, v akom žalobca žiadal zaplatenie ceny diela
pri stretnutí v hotely Poľana dňa 8.11.2013. V tejto súvislosti žalobca namietol, že pri faktúre na sumu
4.380,--eur sa jednalo len o zálohovú faktúru a nemohol preto súd prvej inštancie zaviazať žalovaného
len na zaplatenie tejto sumy, keď mal za to, že na stretnutí v hotely Poľana bola žalovanému predložená
len zálohová faktúra a nie konečná faktúra, ako súd uvádzal v rozsudku. S týmto tvrdením žalobcu sa
odvolací súd nestotožnil, keď z predmetnej faktúry č. 20613041 z 26.11.2013, splatnej 10.12.2013 na
sumu 3.650,--eur bez DPH, 4.380,--eur s DPH nevyplýva, že by sa jednalo len o zálohovú faktúru, keď
predmetom fakturácie bolo vypracovanie projektovej dokumentácie na stavbu: Villa Via - ubytovanie v
súkromí, ktorá bola vybudovaná na parcele registra „C“, parc. č. 5999/2. Nie je potom pravdivé tvrdenie
žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal určením primeranej zvýšenej ceny, keďže ako už uviedol
odvolací súd, z ničoho nevyplýva, že by v prípade faktúry č. 20613041 malo ísť o zálohovú faktúru.
Potom sa aj odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že takto uvedená cena za vykonané
dielo je cena správna a uvedenú sumu bol žalovaný žalobcovi ako vykonávateľovi diela povinný uhradiť.

43. Čo sa týka námietky žalovaného, že neobstojí žiadne zvýšenie dohodnutej ceny diela a nie je mu
ani zrejmé, ako dospel súd prvej inštancie k záveru, že by mal žalovaný uhradiť žalobcovi práve cenu
4.380,--eur, keď podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal žiadne účelné náklady súvisiace
s vykonávaním zmien diela, poukazuje odvolací súd na emailovú korešpondenciu medzi stranami sporu.
Dňa 18.10.2013 zasielal žalobca žalovanému cenu za projekt pre stavebné povolenie, kde uviedol že
k úhrade zostáva suma 3.650,--eur bez DPH, čo je suma, ktorá korešponduje s cenou vyúčtovanou
faktúrou č. 20613041 (4.380,--eur s DPH). Ďalej odkazuje odvolací súd na email žalobcu adresovaný
žalovanému dňa 9.11.2013, v ktorom okrem iného uvádza, že im odovzdá projekt tak, ako ho má
pripravený za ponúknutú cenu 3.650,--eur bez DPH alebo odovzdá projekt za minimálne 2.750,--eur
bez DPH (t. j. v stupni DSP) s tým, že ak bude žalovaný chcieť od neho viac, tak uzatvoria na to zmluvu,
ktorú ako uvádza žalobca mal spraviť na začiatku a tento stupeň stojí (spolu s predošlým) 5.820,--eur
bez DPH.

44. Z vyššie citovanej emailovej komunikácie medzi stranami sporu je nesporné, že sumu 4.380,--eur
na zaplatenie, ktorej zaviazal súd prvej inštancie žalovaného uvádzal žalobca v emailovej komunikácii
žalovanému, a to konkrétne dňa 18.10.2013 a zároveň aj dňa 9.11.2013, kde tvrdil, že mu odovzdá
projekt tak, ako ho má v tom čase pripravený, a to práve za ponúknutú cenu 3.650,--eur bez DPH. Ďalej
odvolací súd uvádza, že nie je mu zrejmá komunikácia medzi stranami sporu, v ktorej by žalovaný na
uvedené ponuky žalobcu reagoval nesúhlasne, teda že by rozporoval ponúknutú cenu 3.650,--eur bez
DPH, prípadne že by nebol ochotný uvedenú cenu žalobcovi uhradiť. Z uvedeného dôvodu potom
nie je dôvodná námietka žalovaného, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje záver
týkajúci sa toho, prečo zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 4.380,--eur ak dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal žiadne účelné náklady súvisiace s vykonávaním zmien diela. Odvolací súd je
toho názoru, že žalobca preukázal, že došlo k zmene v rozsahu vykonávaného diela, v dôsledku čoho je
nesporné, že muselo dôjsť k navýšeniu ceny proti pôvodne dohodnutej cene 2.400,--eur a ak samotný
žalobca poukazoval na to, že projekt tak ako ho mal pripravený bol v cene 3.650,--eur bez DPH, dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 4.380,--eur ako ceny diela v čase, keď medzi stranami sporu prebiehala komunikácia ohľadne
možného prevzatia diela a jeho ceny.

45. Súd prvej inštancie sa v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu ďalej zaoberal preukázaním,
či žalobca dielo vykonal včas a riadne a či žalovaný je v omeškaní s platením ceny diela. Súd prvej
inštancie vychádzal z ust. § 548 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, podľa ktorého nárok na cenu
vzniká vykonaním diela. Správne konštatoval, že žalobca preukázal predložením vykonaného diela,
že je dielo ukončené, avšak doposiaľ nedošlo k odovzdaniu predmetu diela objednávateľovi. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný toho času nie je v omeškaní s platením
ceny diela, nakoľko do dnešného dňa nie je dielo zo strany žalovaného prevzaté a z tohto dôvodu sa
žalobca dôvodne dožaduje okrem uloženia povinnosti zaplatiť cenu diela aj povinnosti žalovaným dielo
prevziať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ nie je dielo odovzdané
žalovanému, nemôže byť žalovaný v omeškaní, keďže nemá povinnosť uhradiť žalobcovi cenu diela,



skôr ako dielo prevezme. Tak ako vyplýva z dôkazov založených v súdnom spise, nemohlo byť dielo
zhotovené najneskôr do 31.8.2013 ako uvádza žalovaný, keď ešte v septembri 2013 prebiehala
komunikácia medzi stranami sporu ohľadne požiadavky o zapracovanie alternatívneho kúrenia, ako aj
vyjadrenia k obsaditeľnosti objektu a ohrady plochy na zalievanie, k návrhu kapacity podzemných nádrží,
resp. ČOV. Z tohto dôvodu nemohol odvolací súd prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že dielo malo byť
zhotovené najneskôr do 31.8.2013.

46. V konaní bolo preukázané, že strany sporu sa stretli 8.11.2013 v hotely Poľana vo Zvolene, pričom
na tomto stretnutí k odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo. Následne aj podľa tvrdenia žalovaného,
žalobcu a aj podľa emailovej komunikácie založenej v súdnom spise mal odvolací súd preukázané, že
po tomto termíne prebiehala medzi žalobcom a žalovaným emailová komunikácia, napr. z 9.11.2013
(č.l. 34 spisu). Následne, tak ako uvádzal aj žalobca v žalobe po tomto termíne došlo k ukončeniu
komunikácie na cca 2 mesiace, keď sa v spise nachádza email z 9.12.2013, ktorým žalobca píše pani
Golianovej a pánovi Žiakovi, že mu dňa 2.12.2013 sľúbila, že do konca týždňa dá určite odpoveď na
prevzatie projektu Villa Via, ktorý si u neho objednali. V emaily uvádza, že jej telefonoval z parkoviska
pred sídlom firmy žalovaného, ktorú tam nenašiel (žiadna menovka, schránka) s tým, že sa chcel so
žalovaným stretnúť, čo sa nepodarilo, oznámil žalovanému, že projekt, ktorý tak súrne potreboval a
urgoval pred jeho dokončením minimálne jedenkrát týždenne, teraz stojí zbalený už vyše mesiaca u
neho doma a žalovaného vôbec nezaujíma. Dotazoval sa žalovaného, či sa naozaj vyhýba preberaniu
a zaplateniu za prácu, ktorú pre nich urobil s tým, že z faktúry odviedol DPH. O reakciu požiadal
do 12.12.2013. V ďalšom emailovom podaní z 13.12.2013 sa žalobca ospravedlnil za chybu v dátume
faktúry, na ktorú bol upozornený v telefonáte s tým, že opravenú faktúru posiela žalovanému v prílohe a
vyzýva žalovaného na prevzatie projektu, ktorý si objednal a ktorý má pripravený od 18.10.2013. Zároveň
sa žalovaného pýtal, či pokladá sa seriózne prestať komunikovať, dva mesiace si neprevziať projekt,
neodpovedať na emaily, netelefonovať, nereagovať na jeho návrhy, neponúknuť žiadny návrh riešenia,
nereagovať na výzvy k fakturácii s tým, že pán Žiak mu neberie telefón. V emaily zo dňa 26.11.2013
adresovanom žalovanému žalobca uviedol, že na stretnutí 8.11.2013 sa navzájom dohodli, s tým, že on
poslal žalovanému výpočet ceny cenníkovej pre stavebné povolenie aj pre realizáciu stavby ako aj návrh
na vysporiadanie dňa 9.11.2013 a niekoľkokrát predtým vyzýval žalovaného na podklady k fakturácii
- na koho má vystaviť faktúru (posledným emailom z 18.10.2013). Keďže žalovaný nijako nereagoval,
zaslal mu faktúru podľa doterajšej vzájomnej komunikácie a podľa stavu projektu, ktorý je pripravený
na odovzdanie už od 18.10.2013. Zároveň dotazoval žalovaného, kedy si projekt prevezme.

47. Následne po emailovej komunikácii z 13.12.2013 právna zástupkyňa žalovaného listom zo
17.12.2013 vyzvala žalobcu na odovzdanie diela. Aj napriek tomu, že po predmetnej emailovej
komunikácii žalobcu k odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo, žalovaný bezdôvodne vyzval listom zo
dňa 17.12.2013 žalobcu na odovzdanie diela, hoci na jeho žiadosti o prevzatie diela nijako nereagoval,
aj keď mu žalobca oznámil, že dielo je vykonané a je pripravený mu ho odovzdať. Opätovne listom
z 9.1.2014 zaslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na prevzatie diela, na predžalobnú výzvu
reagoval žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne listom z 31.1.2014, v ktorej odpovedi navrhol
žalobcovi termín na odovzdanie a prevzatie diela dňa 12.2.2014 o 9.00 h v Europa Shopping Centrum
vo Zvolene. Žalobca v žalobe uviedol, že na tento termín sa dostaviť nemohol, pretože pracuje v Žiline,
kam chodieva na štvortýždňové turnusy a o tomto stretnutí ho žalovaný neinformoval ani emailom ani
telefonicky a na prevzatie oznámenia mu nenechal primeranú lehotu, takže sa o navrhovanom termíne
dozvedel až 28.2.2014, teda po termíne.

48. Následne potom žalovaný listom zo dňa 18.2.2014 od zmluvy odstúpil s odôvodnením, že žalobca
je od 31.8.2013 v omeškaní s odovzdaním diela, preto v zmysle § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka
od zmluvy žalovaný odstupuje (č.l. 16). Žalovaný v odstúpení od zmluvy poukazuje na ust. § 346 ods.
1 Obchodného zákonníka s tým, že spoločnosti žalobcu bola poskytnutá dodatočná primeraná lehota
na splnenie povinnosti dielo odovzdať, v tejto lehote žalobca dielo neodovzdal, teda svoju povinnosť
odovzdať dielo si nesplnil, preto žalovaný od uvedenej zmluvy o dielo odstupuje, čím zmluva zaniká v
celom rozsahu.

49. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy nemožno považovať
za platný právny úkon už aj s poukazom na ust. § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že bola splnená
povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Žalobca v konaní preukázal,



že viackrát vyzýval žalovaného na prevzatie diela, od stretnutia konaného dňa 8.11.2013, na ktorom
však nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela žalobca viackrát písomne komunikoval so žalovaným,
vyzýval ho na prevzatie diela, ako vyplýva z emailovej komunikácie chcel sa so žalovaným stretnúť,
dokonca pred sídlom firmy žalovaného, žalovaný nepreukázal snahu dohodnúť sa so žalobcom na
stretnutí ohľadne prevzatia diela a ako vyplýva z predloženej komunikácie žalovaný na výzvy ohľadne
prevzatia diela nereagoval až do 17.12.2013, kedy žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval
žalobcu na odovzdanie diela. Je teda nepochybné, že žalobca sa snažil o komunikáciu so žalovaným,
predmetom ktorej malo byť odovzdanie diela - zhotovenej projektovej dokumentácie, avšak vzhľadom
na nekomunikáciu žalovaného k tomuto odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo. Potom, ako žalobca
preukázal, že viackrát vyzýval žalovaného na prevzatie diela, dospel odvolací súd k záveru, že žalobca
nemal právo od zmluvy o dielo odstúpiť, stotožnil sa preto so záverom súdu prvej inštancie, že sa jedná
o neplatné odstúpenie od zmluvy. Na druhej strane sa odvolací súd stotožnil aj s názorom súdu prvej
inštancie, že vzhľadom k neodovzdaniu diela sa nemohol žalovaný dostať do omeškania so zaplatením
ceny diela, keďže je splatná vykonaním diela. Až pri prevzatí diela objednávateľom, dôjde k splatnosti
ceny diela, z tohto dôvodu žalovaný, keďže dielo do dnešného dňa neprevzal, nie je v omeškaní s
platením ceny diela. Žalobca v žalobe žiadal spolu so zaplatením ceny diela zaviazať žalovaného
prevziať vykonané dielo. Strany v spore si nedohodli miesto odovzdania diela, ani povinnosť žalobcu
ako zhotoviteľa odovzdať predmet diela, bolo na žalobcovi a žalovanom dohodnutie si konkrétneho
termínu a miesta prevzatia diela, k čomu však nedošlo, keďže žalovaný na výzvy na prevzatie diela
nereagoval a so žalobcom nekomunikoval. Ak teda do dnešného dňa nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu
diela, oprávnene sa žalobca vo svojej žalobe domáha okrem uloženia povinnosti uhradiť mu cenu diela
aj povinnosti zo strany žalovaného dielo prevziať, s tým, že povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.380,--
eur má žalovaný v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku po prevzatí vykonaného diela.

50. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy svedeckou výpoveďou svedka
Žiaka, ktorou chcel konajúcemu súdu bližšie ozrejmiť priebeh komunikácie medzi stranami sporu a dopyt
na daňový úrad ohľadom faktúry žalobcu nie je vadou podľa odvolacieho súdu vadou, ktorá by mala vplyv
na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Je len na rozhodnutí súdu, ktoré
stranou navrhované dôkazy na zistenie skutkového stavu vykoná.

51. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je právo účastníka na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS
230/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08).

52. V preskúmavanej veci dospel súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie
uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia dalo odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom
rozsahu odpovedalo na otázky, prečo súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru,
že len povinnosť uhradenia sumy 4.380,--eur spolu s povinnosťou prevziať vykonané dielo je dôvodná.
Zároveň súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo vo zvyšku žalobu zamietol a okolnosť, že táto odpoveď
neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd
prvej inštancie správne aplikoval právnu platnú úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného
skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.

53. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom
na čiastočný úspech žalobcu ako aj žalovaného v odvolacom konaní

55. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).