G.N.T. s.r.o.


Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Cb/21/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213199
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6714213199.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu G. N.
T., s. r. o., IČO: 36 052 752, Radvanská 15, 974 05 Banská Bystrica, právne zast. TOMÁŠ KOHÚT
advokátska kancelária, s. r. o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému:
ViaSoldi, s. r. o., IČO: 47 165 413, Ružová 1359/47, 960 01 Zvolen, právne zastúpený: JUDr. Martina
Mészáros Bariaková, advokátka, Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 10.488,00 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý prevziať vykonané dielo a zaplatiť žalobcovi sumu 4.380,-- € v lehote do
15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vrátane trov odvolacích konaní v
rozsahu 16,4 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 22. 04. 2014 žalobu, ktorá bola odstúpená
tunajšiemu súdu dňom 11. 09. 2014 na základe námietky miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným
pri prvom úkone, ktorý mu patril. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
prevziať vykonané dielo a zaplatiť navrhovateľovi na účet sumu 10.488,00 € spolu s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že koncom mája 2013 bol oslovený pánom Žiakom na vypracovanie
projektovej dokumentácie na chatu, resp. prízemný rodinný dom s jednou školiacou miestnosťou
pre cca 20 ľudí, situovaný na parcele č. XXXX/X, dňa 23. 06. 2013 bol spresnený názov stavby:
Villa Via - ubytovanie v súkromí. Investorom mal byť žalovaný, ktorého zastupovala S.. H., t. času
X.. Predmet zmluvy bol postupne menený a rozširovaný. Pri prvotnom stretnutí sa hovorilo len o
bungalove a dokumentácii na stavebné povolenie, kedy sa žalobca vyjadril o cene aj termíne plnenia,
išlo však len o hrubý odhad. Počas projektovania variánt sa stavba zväčšila dvojnásobne a po
vypracovaní bol odsúhlasený druhý variant. Následne pri osobnom stretnutí dňa 28. 06. 2013 ho
žalovaný informoval o úmysle financovať dielo cez eurofondy, z čoho vyplývajú vyššie nároky na
rozsah a obsah dokumentácie. Preto bol už rozpracovaný projekt po tretí krát zmenený, aby vyhovoval
požiadavkám na stavbu financovanú cez eurofondy. Dňa 25. 07. 2013 žalovaný vzniesol požiadavku
vypracovať etapovitosť výstavby s tým, že ak by sa neschválili eurofondy, stavba by bola financovaná
z vlastných zdrojov a teda by sa postavila a skolaudovala len prvá etapa a neskôr by sa stavba
dostavala. Preto bola spracovaná a odsúhlasená prvá etapa stavby so stavebno-technickými úpravami
umožňujúcimi jej samostatnú prevádzku. Celý projekt bol minimálne jeden krát týždenne komunikovaný
s pánom Žiakom, ktorý sa následne zúčastnil aj porady dňa 06. 09. 2013 spolu s profesistami.



O stave rozpracovanosti projektu bol e-mailami informovaný pán Ž. aj pani X.. Keďže zo strany
žalovaného dochádzalo k neustálym zmenám projektu, jeho dokončenie sa prirodzene odďaľovalo.
Z pôvodného bungalovu vznikla dvojpodlažná stavba s prístavbou kotolne, drevárne, s podzemnou
záchytnou nádržou na vodu, žumpou, s predprípravou na osadenie ČOV, studňou, s riešením záložného
vykurovania, samostatným dvojizbovým bytom a šiestimi izbami hotelového charakteru a veľkou
školiacou multifunkčnou miestnosťou. Do termínu predpokladaného plnenia zasiahlo dovolenkové
obdobie a trojtýždňové liečenie pôvodne dojednanej projektantky časti vodovod a kanalizácia, preto
bol odporca informovaný, že na tejto časti projektu sa začalo robiť 21. 08. 2013. Dňa 18. 10. 2013 bol
projekt na stavebné povolenie pripravený na odovzdanie, o čom bol odporca informovaný e-mailom a
niektoré časti projektu boli spracované aj v rozsahu dokumentácie pre realizáciu stavby tak, aby bolo
možné urobiť na stavbu rozpočet pre potreby financovania cez eurofondy. Napokon došlo k osobnému
stretnutiu až 08. 11. 2013, avšak na stretnutí odovzdanie diela od žalobcu nebolo vyžadované, nebol
ani záujem vidieť a preberať konečné riešenia stavby, ktoré boli ešte upravené. Jedinou témou stretnutia
bola cena za dielo, ktorú žalovaný odmietol akceptovať a požiadal rozpis cien na jednotlivé stupňové
projektové stupne, čo mu bolo zaslané nasledujúceho dňa 09. 11. 2013. Následne sa žalovaný úplne
odmlčal, nereagoval na e-maily, telefonáty a ani po mesiaci si neprišiel dielo prevziať. Preto žalobca dňa
26. 11. 2013 vystavil a odoslal faktúru s dodacím listom, na čo odporca nereagoval. Až dňa 13. 12. 2013
mu pani X. zdvihla telefón a oznámila mu, že faktúra s dodacím listom má formálnu chybu, preklep
v dátume. Obratom dňa 13. 12. 2013 zaslal opravenú faktúru, avšak opäť sa nič nedialo. Preto dňa
09. 01. 2014 zaslal poštou predžalobnú výzvu na prevzatie diela a súčasne dňa 10. 01. 2014 obdržal
rovnakú výzvu od právnej zástupkyne žalovaného. Žalovaný naplánoval stretnutie na 12. 02. 2014,
čo je štvrtok, kedy však dobre vedel, že sa ho žalobca nemôže zúčastniť, pretože pracoval v Žiline.
O tomto termíne sa však žalobca dozvedel až dodatočne dňa 28. 02. 2014. Šesť dní po žalovaným
navrhnutom termíne bol žalobcovi zaslaný list s odstúpením od zmluvy. Dôvod odstúpenia od zmluvy
považuje žalobca len za zinscenovaný, pretože fakty uvádzané v liste sú vymyslené a to najmä, že
neboli dojednané všetky stupne projektovej dokumentácie, pretože stupeň dokumentácie pre realizáciu
stavby (DRS) je vhodné robiť až po vydaní stavebného povolenia a stupeň dokumentácie skutočného
vyhotovenia (DSV) je možné urobiť až po skončení výstavby. Nie je pravdou, že by sa zaviazal k
odovzdaniu diela do 31. 08. 2013, pretože niektoré podklady od žalovaného dostal neskôr, napríklad
zameranie možnej polohy studne, riešenie záložného vykurovania, elektrická prípojka a podobne. Cena
diela vo výške 2.400,00 € nebola nikdy konečná a bola stanovená ako spodná hranica odhadu ceny
na pôvodne zamýšľanú stavbu bungalovu oproti diametrálne odlišnému rozsahu stavby. Tak isto nie je
pravdou, že by počas realizácie diela došlo k dohode o zúžení rozsahu diela, došlo k jednostrannému
zásahu do zmluvy pánom Ž., ktorý bez vedomia žalobcu dal spracovať časť projektu elektrickej prípojky
tretej strane. Zo strany žalovaného došlo k opakovanému rozširovaniu rozsahu diela počas realizácie
jednak o kombinované kúrenie, o zámer výstavby, o etapovitosť výstavby, využitia financovania diela, čo
malo za následok niekoľko nepredpokladaných úprav veľkosti stavby a technického riešenia. To malo
vplyv na rozsah projektových častí, cenu i termín plnenia. Dielo bolo dokončené už 18. 10. 2013, o čom
bol žalovaný informovaný, ale o prevzatie diela sa nezaujímal ani pri osobnom stretnutí. Odstúpenie od
zmluvy žalovaným považoval žalobca za neoprávnené a mal zato, že žalovaný je povinný splniť svoj
záväzok a to prevziať vykonané dielo a uhradiť zaň cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo
v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok v súlade s § 546 ods.1 Obchodného
zákonníka. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu počnúc dňom 19. 11.
2013, vzniká žalobcovi právo účtovať úrok z omeškania v súlade s predpismi obchodného práva.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, doručené súdu dňa 16. 07. 2014, v ktorom nesúhlasil so
žalobou žalobcu a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že je pravdou, že spolu uzavreli Zmluvu
o dielo, predmetom ktorej bola kompletná projektová dokumentácia na vybudovanie stavby Via Villa -
ubytovanie v súkromí. Žalovaný mal záujem realizovať zariadenie rekreačno-školiaceho typu a projekt
mal byť podľa dojednaní vyhotovený tak, aby bol relevantným podkladom pre udelenie stavebného
povolenia na výstavbu príslušným stavebným úradom, ako aj pre účely možnosti uchádzať sa o časť
prostriedkov na jeho realizáciu z eurofondov. Pôvodne dojednaná cena diela bola 2.400,00 € a následne
najprv po dojednaní zúženého rozsahu realizovaného diela a následnom rozšírení, bola dojednaná cena
diela 2.500,00 €. K dojednaniu podstatných náležitostí zmluvy došlo pred dňom 23. 06. 2013, pretože
tohto dňa došlo len k upresneniu názvu stavby, pričom jej rozsah bol obom zmluvným stranám známy
pri jednaní o predmete a cene diela, na základe detailne opísaného rozsahu projektu aký žalovaný pre
účely realizácie diela potrebuje. Žalobca sa podujal projektovú dokumentáciu v dojednanom rozsahu
vyhotoviť. Nie je pravdou, že pri uzatváraní Zmluvy o dielo bola zo strany žalobcu cena stanovená len



orientačne. Naopak, medzi zmluvnými stranami došlo k určitému a jasnému dojednaniu o rozsahu diela,
ako aj jeho cene. Žalobca bol osobne na mieste plánovanej realizácie stavby, poznal špecifiká miesta a
to ešte pred dojednaním zmluvných strán o cene diela. Jeho tvrdenia o podstatnom rozšírení rozsahu
diela a menení požiadaviek žalovaného na projekt nie sú pravdivé. Čo sa týka termínu odovzdania
diela, žalobca sa zaviazal toto zrealizovať a odovzdať žalovanému do 31. 08. 2013, avšak termín nebol
dodržaný v dôsledku osobných prekážok na strane konateľa žalobcu ako bola zahraničná dovolenka,
predĺžené víkendy, iné pracovné záväzky žalobcu, jeho neschopnosť zabezpečiť osoby, ktoré sa mali
podieľať na zhotovení projektu, čo boli skutočnosti výlučne na strane žalobcu. Preto žalobca termín
odovzdania diela posúval. Pri stretnutí dňa 08. 11. 2013 žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie
nepomerne vyššej sumy podľa faktúry, ktorá činila 4.343,50 €. Konateľka žalovaného na stretnutí
odmietla zaplatiť uvedenú cenu, pretože bola dojednaná suma 2.500,00 €. Žalobca žalovanej projekt ani
neukázal a miesto stretnutia bez odovzdania diela opustil. Okrem toho predmetná faktúra bola žalovanej
doručená pred uvedeným stretnutím s dátumom 03. 05. 2013, t. j. v čase, kedy žalovaná spoločnosť ešte
neexistovala. Neskôr konateľ žalobcu faktúru opravil na dátum 26. 11. 2013, faktúry žalobca doručoval
konateľke žalovaného len ako prílohy e-mailu. Tieto faktúry však nezodpovedali faktúram predložené
žalobcom ako príloha k podanej žalobe. Sumu rovnajúcu sa istine uplatnenej žalobou o zaplatenie v
tomto konaní nikdy žalobca žalovanému nedoručil. Bol to práve konateľ žalobcu, ktorý s konateľkou
žalovaného nekomunikoval alebo rôznymi prekážkami dôvodil, prečo dielo nie je dokončené včas a tak
žalovaná má pochybnosti o tom, že dielo bolo zrealizované podľa dojednaní, ku ktorým medzi zmluvnými
stranami došlo. Pokiaľ ide o termín osobného stretnutia, pri ktorom malo dôjsť k odovzdaniu diela, tento
termín sa odďaľoval pre prekážky na strane konateľa žalobcu práve preto, že mal mať dôležitú zákazku
v Žiline, kde sa zdržiaval od pondelka do štvrtku, navyše dva víkendy podľa svojich tvrdení od piatku
do nedele absolvoval rodinné návštevy pri príležitosti sviatku zosnulých, takže problém s dojednaním
termínu na odovzdanie diela bol na strane konateľa žalobcu. Pokiaľ sa stretnutie uskutočnilo, žalobca
dielo žalovanému odmietol odovzdať napriek tomu, že sa na tomto stretnutí odovzdania diela dožadoval.
Žalobca bol listom podaným na poštovú prepravu doporučenou zásielkou dňa 08. 01. 2014 vyzvaný
žalovaným na odovzdanie diela, v tom čase žalobca vyzval žalovaného na prevzatie diela dňa 09. 01.
2014, na čo žalovaný reagoval odpoveďou odoslanou na poštovú prepravu 05. 02. 2014, kde navrhol
žalobcovi presný dátum, miesto a čas stretnutia za účelom odovzdania a prevzatia diela. Žalobca však
ani v tejto náhradnej poskytnutej lehote na odovzdanie diela žalovanému dielu neodovzdal a na tento
návrh nijako nereagoval. Žalobca bol pritom požiadaný, ak by mu termín nevyhovoval, aby navrhol
miesto a čas odovzdania diela v náhradnom termíne, čo však neurobil. Preto žalovaný od uzavretej
Zmluvy o dielo so žalobcom odstúpil a to dokumentom žalobcovi doručeným dňa 19. 02. 2014. Z týchto
dôvodov žalovaný považoval žalobu za bezdôvodnú a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

3. Súd vo veci rozhodol prvý krát rozsudkom dňa 14. 10. 2015 tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol, keď na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že medzi sporovými stranami nedošlo
k platnému dojednaniu Zmluvy o dielo. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
sp. zn. 41Cob/58/2016 zo dňa 30. 06. 2016 zrušil rozsudok I. inštančného súdu a vrátil mu vec na
ďalšie konanie s poukazom na to, že na základe tvrdenia oboch sporových strán bolo potvrdené, že
došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo ústnou formou a zhodne strany potvrdili dohodu o cene diela vo
výške 2.400,-- €. V ďalšom bolo odvolacím súdom nariadené vykonať dokazovanie za účelom zistenia,
či dielo bolo skutočne vykonané, a či žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu diela
2.400,-- €. K tvrdeniam žalobcu o dohode o zvýšení ceny diela v relácii na zmenu projektu odvolací
súd konštatoval, že táto skutočnosť nebola preukázaná a poukázal na dôkaznú povinnosť žalobcu svoje
tvrdenia preukázať relevantnými dôkazmi. Po doplnení dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom
dňa 21. 02. 2017, v zmysle ktorého bol žalovaný zaviazaný oproti povinnosti prevziať vykonané dielo,
zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- € s príslušenstvom titulom ceny diela. Voči rozsudku sa odvolali obe
sporové strany a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 28. 06. 2018 zrušil rozsudok I.
inštančného súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na okolnosti
stretnutia sporových strán, pri ktorých malo dôjsť k odovzdaniu diela a s poukazom na právny stav
a ustálenú konštantnú judikatúru uviedol, že za odovzdanie diela možno považovať jeho faktické
odovzdanie objednávateľovi a preto považoval záver okresného súdu v tom, že dielo by malo byť
odovzdané na pojednávaní dňa 21. 02. 2017 za nesprávny, čo je tiež v rozpore so záverom o omeškaní
žalovaného s prevzatím diela od splatnosti faktúry dňa 10. 12. 2013. Odvolací súd tiež konštatoval,
že z obsahu spisového materiálu nemožno ustáliť, či je správny záver ohľadne výšky ceny diela s
poukazom na námietky sporových strán, keďže došlo k viacerým zmenám projektovej dokumentácie,



pôvodne dohodnutá suma 2.500,-- € nie je súladná s výslednou cenou za realizáciu diela. Tento
rozpor dokazovaním nebol odstránený napriek skutočnosti, že pozitívne bola zistená skutočnosť, že
na základe požiadaviek žalovaného došlo k zmene projektu, ktorý vypracoval žalobca a z toho dôvodu
sa žalobca domáha zaplatenia ceny diela vo vyššom rozsahu ako v sume 2.500,-- €. Odvolací súd
uložil I. stupňovému súdu opätovne sa vysporiadať s námietkou žalovaného, kedy v skutočnosti došlo
k odovzdaniu a prevzatiu diela a k jeho povinnosti zaplatiť cenu diela, následne je potrebné posúdiť
omeškanie žalovaného so zaplatením ceny diela. Rovnako bola dôvodná námietka žalobcu v tom, že
súd I. inštancie neodstránil rozpor v zisťovaní ceny diela, ktorá je sporná, preto v ďalšom dokazovaní
bude potrebné sa zamerať na zistenie tejto skutočnosti v náväznosti na vykonané zmeny diela oproti
pôvodnému projektu a pôvodne dohodnutej ceny diela v sume 2.500,-- €. V intenciách rozhodnutia
odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie výsluchom sporových strán, predloženými listinnými dôkazmi
a znaleckým posudkom a zistil nasledujúci stav veci.

4. Žalobca prostredníctvom konateľa J. H. uviedol, že bol oslovený pánom Ž., ktorý bol v kamarátskom
vzťahu s jeho bratrancom pánom X. ohľadne projektu bytovky v obci K., ktorá sa nachádzala na
pozemkoch pána Ž.. Táto dohoda však uzavretá nebola, avšak dohodli iný projekt a to chatu v oblasti
Hriňová niekde na samotách s tým, že obdobnú chatu navrhovateľ projektoval aj pre svojho bratranca
pána X.. Po prvý krát sa koncom mája stretli s pánom Ž. a s pani X., v tom čase sa volala pani H.. Išli
spolu na miesto zamýšľanej stavby a ešte v aute mu obaja hovorili, že majú záujem o chatu s jednou
väčšou miestnosťou, kde by sa robili školenia. Vtedy sa vyjadril o cene, ktorá sa vzťahovala na takto
plánovanú rekreačnú chatu s jednou väčšou miestnosťou pre školenie 15 osôb. Predbežne tak uviedol
cenu 2.400,00 až 4.000,00 € a bolo dohodnuté, že pripraví nejaké varianty. Informoval odporkyňu, že
k projektu si potrebuje zistiť informácie ohľadne inžinierskych sietí, najmä elektrinu, vodu, kanalizáciu,
prístup na verejné komunikácie, parkovanie a podobne. Na to mu pani X. zaslala e-mailom informáciu,
že v uvedenej oblasti sa dá napojiť na elektrickú sieť, neexistuje tam kanalizácia. Informácie o vode v
tom čase neboli známe. Uviedol im časový odhad, že projekt môže byť pripravený zhruba do mesiaca
a ďalší mesiac na vzájomnú komunikáciu a zapracovanie pripomienok, zhruba to mohlo celé trvať 3
až 4 mesiace. Určite sa nerozprávali o termíne 31. 08. 2013. Možno si tento termín určil žalovaný len
z toho, čo na začiatku uvádzal žalobca ako odhad. Ďalej žalobca oznámil obom, že je zamestnaný v
Žiline, kde dochádza od pondelka do štvrtka, a že voľný čas, kedy sa môže venovať ich projektu je piatok
až nedeľa. Preto sa stretávali vždy práve v tomto období. Žalobca uviedol, že spracoval prvý variant,
jednalo sa o chatu s 2-3 miestnosťami, z ktorých jedna bola veľká školiaca miestnosť. Pri prejednávaní
tohto variantu hovorili o konkrétnom tvare, veľkosti školiacej miestnosti, zakresľoval rozmiestnenie stolov
a zariadenia a po pripomienkach spracoval druhý variant. Vtedy sa opätovne stretol s obomi a v tomto
čase mu predniesli úvahu, že školenia by mohli prebiehať aj dlhšie ako jeden deň a teda by bolo
vhodné zabezpečiť ubytovanie pre školiacich sa. Rovnako mali požiadavku, aby bol vypracovaný aj
byt pre ich osobné využitie. Na základe tejto požiadavky sa však pôvodný projekt zmenil a žalobca
žalovaného upozornil, že to bude mať súvis s cenou, voči čomu nemali žiadne námietky. To znamená,
že vtedy mali požiadavku na nový projekt na objekt, kde v jednej časti bude ich vlastné ubytovanie a
druhá časť bude verejná, t. j. kuchyňa, prednášková sála, ktorú žiadali prepracovať na multifunkčnú
miestnosť, t. j. okrem prednášok by bolo možné ju využiť aj ako herňu. Ďalej žiadali ubytovanie v troch
až štyroch izbách, nakoniec sa ustálilo šesť izieb. Stavba pôvodne ako jednoposchodová vzhľadom
na tieto úpravy sa zmenila na dvojposchodovú. V priebehu vypracovania projektácie mu oznámili, že
stavbu chcú financovať cez eurofondy, na čo ich žalobca upozornil, že projekt vyžaduje ďalšie úpravy
s čím žalovaný súhlasil. Zmena sa týkala napr. toho, že pôvodne bolo spoločné sociálne zariadenie,
avšak pri uvedenom financovaní každá izba musí mať vlastné sociálne zariadenie, aby spĺňala kategóriu
hotelového ubytovania. Rovnako bolo potrebné vypracovať vstup a izbu pre osobu so zdravotným
handicapom, ďalej zmenu parkovania, čo všetko malo následok na zmeny v projekte. Ďalej žiadali
aj o zmenu vo využití okolia objektu do budúcna napr. vypracovať prístup k altánku alebo k ihrisku,
ktoré plánovali v budúcnosti vybudovať na uvedenom pozemku. Dňa 06. 09. 2013 prebehlo osobné
stretnutie s pánom Ž., kedy tento žiadal doprojektovať alternatívne kúrenie, na čom sa dohodli a čo
si vyžadovalo zapracovať do projektu kotolňu, dreváreň, zmenu požiarnej ochrany objektu. Žalobca
poukázal na to, že všetky tieto požiadavky zo strany žalovaného, ktoré postupne uvádzal na projekt
neznamenali len vyššiu náročnosť na úpravy projektu po stránke časovej, ale aj po stránke termínovej.
To znamená, že termín uvádzaný žalovaným 31. 08. 2013 nemohol byť nikdy dojednaný, keď ešte dňa
06. 09. 2013 bola vznesená zmena, resp. doplnenie projektu pánom Ž.. Počas realizácie diela bol v
intenzívnej komunikácii, či už telefonickej alebo e-mailovej so žalovaným, pričom komunikoval najmä
technické záležitosti iba s pánom Ž.. Pani X. ako konateľka žalovaného sa osobne zúčastnila dvoch



stretnutí na začiatku, potom už nie. Je pravdou, že v letnom období odchádzal na dovolenku, avšak dňa
03. 08. 2013 pred odchodom informoval pána Ž. e-mailom, že nie je k dispozícii vodár, ak má možnosť,
aby si ho zohnal vlastnou cestou skôr, pretože ním oslovený bude k dispozícii až od 21. 08. 2013.
Zároveň zaslal pánovi Ž. podklady, ktoré potreboval, aby mohli pokračovať vo svojich prácach. Poukázal
i na to, že táto zmena bola podmienená zmenami na základe požiadaviek zo strany žalovaných, pretože
ohľadne vody musel začať spolupracovať s ďalšou vodárkou, ktorá sa zúčastnila pracovného stretnutia
dňa 06. 09. 2013. Čo sa týka projektovania elektriny, pán Ž. bez vedomia navrhovateľa oslovil pána
R. vo Zvolene, ktorý mu projekt elektriny urobil napriek tomu, že to malo byť v rámci zadania Zmluvy o
dielo. Pán Žiak mu to oznámil až niekedy v auguste alebo v septembri 2013 pred uvedeným pracovným
stretnutím, na čo žalobca musel svojho elektrikára pozastaviť v projekte, pričom zo strany pána Ž. sa
jednalo o konanie, na ktorom dopredu neboli dohodnutí. Pán Ž. to dôvodil tým, že sa mešká s elektrickou
prípojkou, preto to urobil sám, aby mohli kopať vodu. Vodárka však uviedla, že v danom štádiu nie je
potrebná elektrická prípojka, pretože firma, ktorá vŕta studňu si to vie zabezpečiť cez generátor. Napriek
tomu voči konaniu pána Ž. vtedy nič nenamietal. Na základe pokynov pána Ž. dňa 06. 09. 2013 bol
projekt dokončený do jedného mesiaca a e-mailom zo dňa 18. 10. 2013 vyzval pána Ž. aj žalovanú na
prevzatie diela. Keďže na jeho e-mail nereagovali, pokúšal sa im dovolať a je pravdou, že sa bavili o
stretnutí len počas víkendu a v tom čase bol sviatok všetkých svätých, tak sa dohodli na termíne 08. 11.
2013, výslovne sa jednalo o stretnutie za účelom odovzdania a prevzatia diela. Deň predtým im zaslal
faktúru, ktorou bola vyúčtovaná cena diela. K stretnutiu došlo v Hoteli Poľana, kde sa dostavili pán Ž. aj
pani X.. On mal u seba projektovú dokumentáciu a mal pripravenú aj faktúru, ktorá zároveň slúžila ako
dodací list, kedy pri prevzatí diela mu mal túto žalovaný potvrdiť. Prvou reakciou z ich strany bolo, že
nesúhlasia s navrhovanou cenou, pretože sa pôvodne hovorilo o sume 2.400,00 €. Na to im vysvetlil, že
uvedená cena bola uvádzaná na iný projekt, čo však oni neakceptovali. Pán Ž. hovoril, že taký projekt mu
môže urobiť hocikto za 1.100,00 €. Požiadali ho, aby im zaslal rozpis ceny na jednotlivé stupne realizácie
a na to sa rozišli. Na druhý deň im žalobca poslal rozpis ceny podľa postupnej realizácie a informoval
ich, z akých častí sa projekt skladá. Pri stretnutí 08. 11. 2013 nedošlo k prejednaniu projektu, pretože si
ho žalovaný nežiadal, nežiadali ani, aby ho aspoň ukázal. Hovorili len, že nesúhlasia s cenou a potom sa
uvidí. Okrem rozpisu cien žalobca poslal žalovanému aj štyri spôsoby vyporiadania, avšak na jeho e-mail
nereagovali a tak dňa 26. 11. 2013 ich opätovne vyzval na prevzatie diela. Neprišla žiadna odpoveď.
Pokúšal sa ich telefonicky kontaktovať, zasielal e-maily dňa 09. 12. 2013, 13. 12. 2013, kedy uvádzal,
že je dielo pripravené na odovzdanie. Prvý krát mu prišla reakcia od právnej zástupkyne žalovanej na
odovzdanie diela zo dňa 17. 12. 2013, čo však považoval za nelogické, keďže on ich sám opakovane
vyzýval na prevzatie diela. Zaslal ako predžalobnú výzvu dňa 09. 01. 2014 výzvu na prevzatie diela
a následne na to mu prišla výzva na stretnutie dňa 12. 02. 2014 za účelom odovzdania diela. Jednalo
sa o deň určený na stredu, kedy žalovaný veľmi dobre vedel, že je kvôli zamestnaniu v Žiline a preto
takto stanovený termín zo strany žalovaného považuje za špekulatívny. Ďalej na vysvetlenie žalobca
uviedol, že výzvu prevzala jeho matka, keďže on v tom čase bol počas týždňa zamestnaný v Žiline,
splnomocnil svoju matku na preberanie úradných zásielok za spoločnosť G. N. T., s. r. o. Matka mu však
poštu neotvára a zásielku si otvoril až keď prišiel domov, hneď na to o šesť dní dostal odstúpenie od
zmluvy. Reagoval na toto písomne tak, že nesúhlasí s odstúpením od zmluvy s tým, že je to v rozpore so
zákonom. Poukázal na ustanovenie § 349 Obchodného zákonníka, kedy strana nemá možnosť odstúpiť
od zmluvy potom, čo jej je oznámené, že povinnosť je už splnená. Správanie zo strany žalovaného
považoval len za špekulatívne, pretože on ich opakovane vyzýval na prevzatie diela, na čo nereagovali,
následne ho oni vyzvali na odovzdanie diela, určili miesto stretnutia v strede týždňa, hoci vedeli, že
je to pre neho nereálne a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Toto konanie zo strany žalovaného
je špekulatívne za účelom vyhnúť sa zaplateniu ceny diela. Je pravdou, že pôvodne žalovanej poslal
faktúru, kedy došlo k chybe v dátume, jednalo sa však len o pisársku chybu, pričom v zmysle zákona,
obchodný partner je povinný informovať druhého partnera na odstránenie chýb. Keďže však žalovaná
nereagovala a až keď sa jej on dovolal, mu oznámila, že na faktúre je zlý deň, obratom zaslal opravenú
faktúru so správnym dátumom. V súvislosti s podanou žalobou vyúčtoval cenu diela faktúrou v súlade so
Sadzobníkom pre navrhovanie projektových cien, projektových prác a inžinierskych činností. K dohode o
cene diela žalobca uviedol, že sa nedohodli na pevnej cene, ale uvádzal žalovanej, že cena sa vypočíta
v súlade s uvedeným Sadzobníkom. To bolo hneď na začiatku zmluvného vzťahu. Preto cenu vyčísľoval
podľa uvedeného Sadzobníka, podľa ktorého sa obvykle postupuje, pričom použil najnižšie sadzby. V
prípade, že by boli pochybnosti o určení ceny diela takýmto spôsobom, je možnosť, aby súd ustálil cenu
diela i znaleckým dokazovaním. Pokiaľ na začiatku spomínal cenu v rozsahu 2.400,00 až 4.000,00 €,
jednalo sa o projekt chaty obdobného charakteru ako projektoval pre svojho bratranca pána X., avšak
následne došlo k zmenám na projekte a tak sa vyslovil, že cena projektu bude stanovená dohodou



podľa toho, aké budú požiadavky na projekt zo strany žalovaného. Je pravdou, že následne cenu
neupresňovali konkrétnym číslom, len sa hovorilo, že zmeny na projekte sa odrazia v cene projektu.
Bolo to pri prvých stretnutiach v máji 2013 ako aj pri ďalšom stretnutí v júli 2013. Je pravdou, že pri
stretnutí dňa 08. 11. 2013 mal k dispozícii faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 26. 11. 2013 na sumu 4.380,00
€ s DPH. V tom čase bola na uvedenej faktúre chyba v dátume, ktorú však následne upravil. Jednalo
sa o fakturáciu prvej časti konečnej ceny diela, preto aby mohol vyplatiť svojich spolupracovníkov, ktorí
spolupracovali na projekte, a ktorých aj vyplatil. Ďalšiu faktúru č. XXXXXXXX vystavil 17. 04. 2014 na
sumu 6.108,00 €, pričom sa jedná o doúčtovanie, t. j. druhú časť ceny diela. Je pravdou, že túto faktúru
nedoručoval žalovanému z dôvodu, že mu doposiaľ nebola uhradená ani prvá faktúra. Uvedené faktúry
nemá evidované vo svojom účtovníctve, ani z nich neodvádzal DPH, pretože faktúry neboli prevzaté.
K stretnutiu dňa 08. 11. 2013 navrhovateľ uviedol, že mal so sebou uvádzanú faktúru, ktorá je zároveň
dodacím listom a predpokladal, že dôjde k odovzdaniu diela štandardným spôsobom, to znamená,
že žalovanému odovzdá dielo a po prezretí dôjde k podpisu faktúry, ktorá zároveň slúži aj ako dodací
list. K tomu však nedošlo, hoci mal dielo pripravené, nikto ho oň nepožiadal, pričom predmetnú faktúru
mala žalovaná deň vopred v e-maili, takže dobre vedela podmienky za akých je uvedené stretnutie.
Žalovaná iba uvádzala, že cena je neúmerne vysoká, že s ňou nesúhlasí. V tom čase mal zato, že
pokiaľ by dielo prezreli, ukázal by im aj drobné vylepšenia, o čom ešte predtým informoval odporcov.
Žalovaná sa však o to vôbec nezaujímala, jednalo sa len o drobné úpravy a to vylepšenie vstupov do WC,
technickej miestnosti, zmena v dispozícii, aby sa získalo lepšie logické prepojenie vedľajších priestorov.
Na stretnutí žalovaná len vzniesla námietku proti cene a rozišli sa s tým, že im zašle vyúčtovanie. Pokiaľ
bola následne zo strany právnej zástupkyne výzva na stretnutie na odovzdanie diela, je pravdou, že na
toto nereagoval, pretože tesne predtým on sám zaslal predžalobnú výzvu na prevzatie diela a rovnako
zo strany žalovanej nebolo žiadne vyjadrenie, žiadna reakcia.

5. Na pojednávaní dňa 21. 02. 2017 žalobca doplnil, že hoci je pravdou, že sa na začiatku rozprávali o
cene vo výške 2.400,-- €, on uviedol žalovaným rozsah ceny diela od 2.400,-- do 4.000,-- € s tým, že
cena bude spresnená po dodaní podkladov zo strany klienta. Jednalo sa o cenu vo vzťahu k projektu
na rodinný dom, na ktorom spočiatku prvý mesiac pracoval, potom však došlo k zmene projektu na
polyfunkčný objekt a neskôr došlo aj k zmene financovania stavby cez eurofondy, a napokon žalovaný
žiadal etapovité rozpracovanie projektu, ak by financovanie cez eurofondy nevyšlo. To znamená, že
bol vypracovaný iný projekt než bol na začiatku dojednaný, preto nemôže platiť cena 2.400,-- €. Čo sa
týka dohadovania o cene, nebolo možné na každú navrhovanú zmenu žalovaného ihneď vyrátať inú
cenu a dohodnúť sa, či táto cena môže byť, a či môže žalobca pokračovať v prácach a následne túto
cenu aj prejednať s každým jedným profesistom. Preto sa žalobca so žalovaným dohodol, že cena bude
určená na konci podľa platobného Sadzobníka za rok 2013. Žalobca poukázal na to, že cena 2.400,--
€ nemôže zodpovedať vypracovanému projektu vzhľadom na zmeny, ktoré žiadal žalovaný. Žalobca
poukázal na to, že žalovanej predložil výpočet ceny diela a v konaní predložil súdu ďalší výpočet ceny
diela podľa iného programu Honorár s poukazom na to, že predtým predložené ceny boli vyčíslené
v programe Odis podľa sadzobníka cien Unica. Žalobca ďalej navrhol, že pokiaľ nie je možné ustáliť
cenu diela, aby súd vo veci nariadil vykonať znalecké dokazovanie na určenie ceny obvyklej. Právna
zástupkyňa žalovaného namietla navrhovaný dôkazný návrh z dôvodu, že je povinnosťou žalobcu uniesť
vo veci dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazu o skutočnostiach, ktoré uvádza a uvedeným by došlo
k neprimeranému preneseniu dôkazného bremena na súd. Súd zamietol dôkazný návrh žalobcu na
znalecké dokazovanie k cene diela z dôvodu, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania takýto
postup určenia ceny diela by nebol v súlade s príslušnými právnymi predpismi, čo súd rozvádza nižšie
v odôvodnení rozhodnutia.

6. Žalobca na preukázanie splnenia povinností na vyhotovenie diela predložil súdu projekt vo forme ako
bol vyhotovený od 18. 10. 2013 v štyroch paré, pričom predložil súdu paré č. 4. Žalobca tvrdil, že takto
vyhotovený projekt bol pripravený na odovzdanie v čase stretnutia so žalovaným. V prípade pochybností
o dokončení projektu poukázal na konanie profesistov, ktorí sa podieľali na projekte, čím môže potvrdiť,
že oni odovzdali svoje časti projektov, za čo im žalobca zaplatil zálohu a projekt bol dokončený v
septembri 2013. Ďalej predložil súdu záznam odbornej praxe a zoznam projektov, ktoré predkladal ku
skúške z 18. 02. 2016 na rozšírenie svojej profesie. V prvom bode je uvedený práve predmetný projekt
a zoznam projektov bol jeden z povinných podkladov k predmetnej skúške. Tento projekt bol predložený
komisii, ktorá ho preskúmala, čím preukazuje, že projekt v tom čase bol vyhotovený v predloženej forme
a rozsahu.



7. Na pojednávaní dňa 10. 10. 2018 konateľ žalobcu doplnil svoju výpoveď a zotrval na tom, že hneď na
začiatku objednávka projektu znela na rekreačnú chatu a to na podklade projektu, na základe ktorého
mal postavenú rekreačnú chatu spoločný známy sporových strán. On bol oslovený žalovanou a pánom
Ž., že majú záujem o obdobný projekt. Pokiaľ sa spytovali, koľko by taký projekt stál, uviedol im sumu od
2.400,-- do 4.000,-- € podľa objemu prác na projekte. V tom čase totiž nevedel, či by sa projektovala napr.
aj elektrická, vodovodná prípojka, kanalizácia a podobne. Bez týchto informácií nevedel upresniť cenu
diela. Následne od žalovanej obdržal e-mail, že majú záujem o rodinný dom aj s elektrickou prípojkou.
Rovnako uviedla, že s obcou je predbežne odsúhlasené pripojenie na pitnú vodu a odkanalizovanie.
Žiadali projekt na rodinný dom, ktorý by mal zároveň jednu väčšiu miestnosť na školenie osôb v počte
zhruba 10-12 ľudí. Na základe toho žalobca oslovil príslušných profesistov, či sú schopní mu vypracovať
súvisiace projekty a odhadol termín dokončenia do 31. 08. O cene diela sa so žalovanou nedohadovali s
tým, že cena diela sa následne upresní. Vyhotovil jeden dispozičný projekt a došlo k ďalšiemu stretnutiu,
kde im ho predstavil s tým, či majú nejaké svoje pripomienky, ktoré možno zapracovať. Zároveň ich
pri stretnutí upozornil, že sa bude meniť aj cena projektu, cena projektu sa vypočíta podľa Cenníka.
Žalovaná nemala voči tomu žiadne výhrady, to znamená, že dojednanie znelo, že sa cena určí až na
základe finálneho projektu. Zmeny ceny diela nebolo možné priebežne dojednávať, pretože aj k úpravám
projektu zo strany žalovaného prichádzali priebežne a priebežne sa zapracúvali do projektu. Rovnako
žalovaných upozornil, že termín do 31. 08. bude možné len ťažko dodržať vzhľadom na popísané zmeny.
Pri tomto stretnutí obaja uviedli, že pokiaľ sa budú vykonávať školenia, bolo by vhodné, aby účastníci
školenia mali možnosť ubytovania a požiadali ho, aby do návrhu zapracoval aj priestory na ubytovanie
cca pre 10-12 ľudí, neskôr ubytovaciu kapacitu rozšírili na 20 osôb. Ďalšou podstatnou zmenou, o ktorej
bol informovaný až v priebehu projektu bolo, že chcú stavbu financovať cez eurofondy. Následne na to ich
upozornil, že sa jedná o iný rozsah projektu, pretože mal v tom skúsenosti s predchádzajúcim projektom.
Zmena bola v tom, že každá izba musí mať vlastné sociálne zariadenie, t. j., že sa musí jednať o izby
hotelového typu. Zvýšené nároky sú na funkčnosť, t. j. je potrebné zachovať účel rozvoja turistiky a týmto
smerom sa mal ich projekt uberať, čo znamená, že objekt mal slúžiť aj na vzdelávanie, ale aj na šport
a voľnočasové aktivity. Žalovaní ho teda požiadali, aby zapracoval do projektu aj saunu. Už vtedy bolo
zrejmé, že sa upustilo od projektu na rodinný dom, ale sa jednalo o nový projekt a to chata s ubytovaním
s tým, že jedna z izieb mala slúžiť na ubytovanie pre žalovaného. Následne po dvoch týždňoch ho však
oslovili s tým, že chcú naprojektovať v objekte dvojizbový súkromný byt s kuchyňou ako súčasť objektu
aj so samostatným sociálnym zariadením na stále bývanie. To znamenalo ďalšiu zmenu k architektúre,
stavebnej časti, materiálom, vypracovanie statiky stavby, pričom projekt musel byť dokončený do štádia,
aby ho mohol predložiť profesistom na prípravu prác, ktorú mali vykonať oni. V dôsledku týchto zmien
sa čas prác predĺžil. Keďže sa pred žalovanými vyjadril tak, že cena bude vypočítaná podľa Cenníka a
Cenník je verejný doklad - jedná sa o knihu, ktorá sa dá verejne kúpiť a žalovaní ho nikdy nežiadali o
presné vyčíslenie ceny, mal zato, že nespochybňovali to, že dôjde k záverečnému vyúčtovaniu takýmto
spôsobom. Bola teda dohoda, že po dokončení projektu vypracuje žalobca cenu podľa Cenníka a
následne bude uhradená. Bola dohoda o ďalšej spolupráci, pretože žalovaní boli rozhodnutí ísť do
stavby, k čomu sa vyžaduje tzv. realizačný projekt, ktorý rieši samotnú realizáciu stavby. Postup je
taký, že projekt sa najskôr vypracúva v prvom stupni pre stavebné povolenie, kedy sa spravidla nerobí
projekt pre realizáciu stavby. Je to z dôvodu, že v rámci stavebného povolenia môže dôjsť k rôznym
zmenám na námietky rôznych inštitúcií, prípadne iných účastníkov, kedy sú potrebné dispozičné zmeny.
Na základe stavebného konania sa prípadné zmeny zapracujú do projektu pre realizáciu stavby a to je
už druhá fáza projektu. Žalovaní prezentovali, že po stavebnom povolení budú stavbu realizovať a bola
dojednaná spolupráca, že žalobca vypracuje projekt pre realizáciu stavby. K poslednej zmene projektu
došlo 06. 09., kedy už projekt bol hotový, pri stretnutí sa pán Ž. dožadoval vypracovania projektu na
alternatívne kúrenie. Túto požiadavku žalobca zadal profesistovi a pán Ž.S. si pre túto časť projektu
osobne šiel prevziať k profesistovi a zaplatil mu 200,-- €, t. j. toto bola dohoda medzi nimi, o ktorej žalobca
nevedel, bol z toho prekvapený, avšak v konečnom dôsledku ju akceptoval, nakoľko predpokladal ďalšiu
spoluprácu. Táto časť projektu musela byť zapracovaná do celkového výsledného projektu, takže si ju
sám žalobca vyžiadal od príslušného profesistu a následne ju zapracoval do celého projektu. Týmto
postupom pána Ž. bol zaskočený, poukázal na obdobné konanie pána Ž. pri projekte na elektrickú
prípojku. Uviedol, že takýto postup nie je bežný, pretože hlavný projektant si zabezpečuje všetkých
profesistov, v tomto prípade mu pán Ž. len oznámil, že si tohto profesistu zabezpečil sám. Okrem toho
práve túto časť projektu mu pán R., ktorého zabezpečil pán Ž. odovzdal až dňa 04. 10. a až vtedy
mohol túto časť zapracovať do celkového projektu. Poukázal na to, že túto časť ešte predtým zadal
vlastnému profesistovi, s ktorým spolupracoval a musel mu potom dať pokyn, aby v tom ďalej nerobil. K
18. 10. bol teda celý projekt pripravený na odovzdanie. Následne si dohadovali rôzne termíny stretnutia



za účelom odovzdania projektu, prvý bol k 18. 10., avšak po vzájomnom dohadovaní si našli spoločný
ustálený termín, stretnutie 08. 11. v Hoteli Poľana. Žalovaného oboznámil o cene projektu tak, aby mohol
zaplatiť profesistom za ich časti, je pravdou, že profesistov v tom čase vyplácal z vlastných finančných
prostriedkov. Pokiaľ pred stretnutím zasielal žalovanému faktúru, jednalo sa o zálohovú cenu, z ktorej by
mohol vyplatiť časť prác profesistom. Nebolo dojednané, či túto cenu uhradia ihneď pri stretnutí alebo
sa vystaví faktúra, kde je lehota splatnosti. Na stretnutie si zobral so sebou faktúru, ktorá zároveň je
potvrdením o prevzatí diela a došlo k formálnemu pochybeniu v dátume aj v DPH, potom čo ho druhá
strana upozornila, tieto nedostatky odstránil. Pri stretnutí začal rozhovor s tým, že im chcel ukázať
projekt, pretože na ňom urobil drobné zmeny ako je otočenie dverí, riešenie dispozícií schodiska, čo bolo
lepšie priestorové riešenie, avšak nemalo žiaden podstatný vplyv na výsledok projektu. Mal so sebou
štyri paré projektu a ponúkol žalovanej a Ž., že si ich môžu pozrieť a dá im k tomu potrebné vysvetlenia.
Predložil faktúru, aby ju podpísali, pretože faktúra bola zároveň dodacím listom. Ich prvá reakcia bola,
že namietajú cenu uvedenú vo faktúre, pretože pôvodne dojednávali cenu 2.500,-- €. Na to im žalobca
vysvetľoval, že tá cena sa mala vzťahovať na chatu, avšak v danom prípade na základe ich požiadaviek
vypracoval iný projekt a požiadal ich, aby túto faktúru uhradili, nakoľko musel vyplatiť profesistov, ktorým
cenu už uhradil. Jednalo sa odhadom asi 30-40 % z konečnej ceny. Následne došlo k dohadovaniu o
cene diela a pán Ž. sa vyjadril tak, že taký projekt si vie zohnať za 1.100,-- €, čo žalobca považoval za
absurdné. Žalovaní tvrdili, že sú ochotní vyplatiť 2.500,-- €, žalobca sa nevedel vyjadriť, či túto sumu mali
aj pri sebe. Požiadali ho, aby im rozpísal cenu na jednotlivé kroky a potom sa uvidí. S týmto sa rozišli. Na
vysvetlenie žalobca uviedol, že pre krátkosť času nevyhotovil riadnu faktúru, nakoľko nestihol vypočítať
cenníkovú cenu, preto vystavil len uvedenú faktúru ako zálohovú a až následne by vypracoval riadnu
faktúru, pretože sa predpokladala ďalšia spolupráca v tejto veci. Bolo dohodnuté, že konečná cena sa
vypočíta podľa Cenníka s tým, že túto cenu mal vypočítať on. Je pravdou, že konečnú cenu napokon
vyrátal až vo faktúre, ktorá je súčasťou žaloby. Okrem toho mal pochybnosti na koho vystaviť faktúru,
pretože sa žalovaní nevedeli jednoznačne vyjadriť, či budú platiť na faktúru alebo v hotovosti a na akú
firmu má byť vlastne faktúra vystavená alebo to budú realizovať na fyzickú osobu. Preto vystavil uvedenú
faktúru ako zálohovú a ak by sa na stretnutí dohodli na inom, vystavil by faktúru riadnu. Po tomto stretnutí
e-mailom zo dňa 09. 11. rozpísal postup pri výpočte ceny, odvtedy s ním však prestali komunikovať.
V decembri mu žalovaná oznámila, že je nesprávny dátum a DPH na predloženej faktúre, čo obratom
opravil. Keďže mu prestali dvíhať telefón, začal ich urgovať e-mailami a následne poslal predžalobný
list a bol mu doručený predžalobný list ich právnej zástupkyne. Žalobca poukázal práve na e-mail z 09.
11., kde vyčíslil cenníkovú cenu na 11.850,-- €. Pokiaľ tam uvádzal „nejdem podľa Cenníka“, myslel tým
to, že neúčtuje takto vo vzťahu k profesistom, pretože im neúčtuje podľa Cenníka. S profesistami sa
dohaduje o cene tak, že cenu projektu jednotlivého si určí sám profesista. Keď mu odovzdá profesista
svoju časť, zaplatí mu cenu v hotovosti alebo z účtu. Čo sa týka faktúr doložených k žalobe, tieto zrejme
nemá zavedené vo svojom účtovníctve a poukázal na to, že zo znenia č. faktúry je zrejmé o akú faktúru
sa jedná. Na faktúre (čl. 8) je číslo XXXXXXXX, čo znamená, že časť 206 je archívne číslo projektu, ktorý
si archivuje, časť 1304 znamená, že projekt bol vyhotovený v roku 2013, a že sa jedná v danom roku
o projekt č. 4 (t. j. poradie) a posledné číslo je poradové číslo faktúry u daného obchodného prípadu,
v danom prípade je faktúra č. 1. Nasledujúca faktúra (čl. 9) má koncové číslo 2, t. j. bola vystavená
ako druhá faktúra pre tento obchod, kde dopočítal cenu ako cenu konečnú podľa Cenníka. Žalobca
ďalej poukázal, že tieto faktúry nezavádzal do účtovníctva, nakoľko ani nevedel, či sú vystavené na
správneho objednávateľa a faktúry neboli odsúhlasené druhou stranou. Po e-maily z 23. 06. 2019 zo
strany žalovaných nasledovali rôzne údaje, ako by sa to fakturovalo, či to budú riešiť na firmu alebo na
fyzickú osobu, prípadne či si založia novú firmu. Keďže toto napokon neupresnili, aj z tohto dôvodu podal
žalobu voči spoločnosti ViaSoldi. Faktúru druhú v poradí nedoručoval protistrane, pretože sa nevedel s
nimi spojiť a nevedel, či aj prvá faktúra bola písaná správne. Na otázky právnej zástupkyne žalovanej
žalobca spresnil, že k dojednaniu ceny podľa Cenníka došlo pri spoločnom stretnutí, kedy predložil
pánovi Ž. a pani X. projekt s pôdorysom prvého a druhého podlažia na požiadavky žalovaného, ktorým
reagoval na ich zmeny, pretože z jeho pohľadu odborníka sa jednalo o lacnejší variant - ako by sa mal
robiť projekt na väčší dom s jedným podlažím. To znamená, že najskôr pripravil návrh chaty s tromi izbami
a jednou väčšou školiacou miestnosťou pre 15 ľudí. Následne im predložil na základe požadovaných
zmien druhú variantu, t. j. dvojpodlažný variant pre ubytovanie školiacich, napokon bol projekt ustálený
zhruba v polovici júla a to na požiadavku žalovaného, aby si mohli na pozemku vytýčiť predbežne
stavbu za účelom stavby studne. Preto im uvedený náčrt predložil a tento bol podkladom pre geodetickú
firmu, ktorá to mala na pozemku vytýčiť. Na otázku, prečo po stretnutí z 08. 11. 2013 nestanovil presný
termín a miesto odovzdania diela, žalobca uviedol, že len vyzýval e-mailom protistranu na komunikáciu,
chcel, aby si dátum dohodli a odsúhlasili tak, aby to vyhotovovalo obom stranám, pretože dovtedy vždy



takto komunikovali, t. j. dohodli miesto stretnutia po vzájomnej dohode. Žalovaní však s ním prestali
komunikovať. Na vysvetlenie ako vyčíslil konečnú uplatnenú čiastku 10.488,-- € žalobca uviedol, že sa
jedná o súčet pôvodnej ceny uvedenej vo faktúre ako zálohovej faktúre a následného dopočtu zvyšnej
ceny, čo spolu činí 10.488,-- €. Je pravdou, že prvý krát zaslal žalovanej faktúru s nesprávnym dátumom,
ktorú následne opravil, potom zistil, že bola nesprávne uvedená DPH a znovu faktúru opravil, t. j. konečná
tretia faktúra znela na sumu 3.650,-- € bez DPH, DPH 730,-- €, spolu 4.380,-- €. Túto faktúru doručoval
e-mailom žalovanej. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že ani jedna z faktúr doložená v spise na čl.
8 a 9 nebola žalovanej doručená.

8. Konateľka žalovaného R. X. na pojednávaní uviedla, že dňa 26. 05. 2013 prebehlo pracovné stretnutie
so žalobcom a pánom Ž. v Lieskovci, kedy žalobcu im odporučil pán X. ako projektanta. Žalovaná má
firmu, ktorá robí školenia zhruba pre 40 ľudí, preto mala záujem o projekt a to pre firmu na ubytovanie
v súkromí. Od prvého momentu prezentovala, že má záujem o väčší projekt so školiacou miestnosťou,
ubytovaním ako aj ďalšími aktivitami. O tomto sa rozprávali a následne šli na miesto samé, aby mal
žalobca predstavu o čo sa jedná. V tom čase sa jasne dohodli na cene ako aj čase, do kedy bude
projekt urobený. Žalobca sa vyjadril, že taký projekt stojí 2.400,00 €, a že priebežne na ňom bude
pracovať a bude hotový maximálne za 3 mesiace. V tom čase sa dohodli, že do 31. 08. bude projekt
vypracovaný. Následné technické záležitosti riešil pán Ž.. Hneď na začiatku stanovili rozsah plochy,
ktorá má byť zastavaná a to 250 m2. To bolo hneď pri prvom stretnutí, kedy žalovaná uviedla svoju
požiadavku, aby v projekte bola veľká zasadačka, ubytovacie priestory pre 20 až 25 ľudí a to apartmány
so samostatným WC, pretože chceli využiť eurofondy, inak by projekt nespĺňal požadované parametre.
Toto hovorila osobne žalobcovi už pri prvom stretnutí. Následné technické detaily vybavoval pán Ž..
Dohodli sa, že žalobca pripraví projekt, asi o 2-3 týždne sa znovu stretli, avšak z predloženého projektu
mala žalovaná pocit, že nie je tak, ako žiadala. Tvrdil to aj pán Ž., pričom ešte dňa 23. 06. 2013 e-
mailom posielala žalobcovi názov diela „Villa Via - polyfunkčný objekt“ s tým, že investorom diela je
žalovaný. Pri druhom stretnutí hovorila, že niekde sa stala chyba a aby to vyriešili s pánom Ž.. Následne
s žalobcom komunikoval pán Ž. a tento jej dával vedieť, čo sa deje s projektom. Je pravdou, že aj žalobca
jej posielal e-maily, čo sa robí, uvádzal jej okolnosti, napr., že profesisti majú dovolenku, lebo bolo letné
obdobie, aj on sám šiel na dovolenku, ale ona viac žalobcovi pokyny k dielu nedávala, komunikoval
s ním výlučne pán Ž.. Vedela len o jednej zmene na zadanom projekte ohľadne vody a v tej súvislosti
žiadali o projekt elektriny, na čo bol potrebný samostatný projekt od profesistu. Keďže dokonca augusta
mal byť hotový celý projekt, k čomu však nedošlo, pán Ž. šiel za žalobcom, aby odovzdal aspoň projekt
k elektrike. Žalobca hovoril, že to nie je hotové a preto pán Ž. požiadal pána R., aby to pripravil, čo
aj urobil. Vtedy sa s žalobcom dohodli na zľave na cene diela o 100,00 €. To znamená, že cena diela
sa znížila na 2.300,00 €. Z ich strany bola požiadavka na zmenu kúrenia, čo sa s žalobcom dohodli a
vtedy im žalobca oznámil, že sa cena navýši o 200,00 €, proti čomu nemali žiadne námietky. Pokiaľ
bol žalobca v omeškaní s celým projektom uvádzal rôzne dôvody, ktoré z ich strany boli tolerované,
avšak nedošlo k posunu času ukončenia diela. Žiadali ho, aby to bolo čím skôr hotové, pretože do
konca roka chceli mať hotovú hrubú stavbu. V podstate komunikácia medzi nimi bola v poriadku, avšak
následne začala dostávať od žalobcu e-maily, že sa s ňou nevie spojiť, hoci bola v sídle spoločnosti na
tom istom mieste. Následne dohodli osobné stretnutie 08. 11. v Poľane vo Zvolene, kedy malo dôjsť k
prevzatiu projektu. Žalobca chcel, aby podpísali a uhradili faktúru s tým, že potom im dielo dá. Dielo im
však neukázal, hoci sa ho dožadovali, preto vyslovila predpoklad, že ho v tom čase nemal hotové. Oni
mali u seba finančné prostriedky 2.500,00 €, tak ako sa pôvodne dohodli a boli pripravení túto sumu
zaplatiť. Je pravdou, že pred stretnutím im žalobca zaslal faktúru, kde však bol uvedený dátum 03.
05. 2013. Tejto faktúre nedávala žiadnu váhu, mala zato, že jej bola doručená len omylom, čo aj e-
mailom žalobcovi oznámila. Je pravdou, že v októbri 2013 jej žalobca oznamoval ceny, ktoré uhrádzal
profesistom, avšak ona sama tomu nerozumela. Dňa 18. 10. 2013 jej zaslal rozpis ceny za projekt pre
stavebné povolenie. Tomu však taktiež neporozumela, pretože vedela len o rozdiele 200,00 € ako sa
dohodli a aj preto sa chcela osobne stretnúť so žalobcom. Už pri tomto stretnutí sa žalobca vyhrážal,
že to bude riešiť súdnou cestou a následne dňa 09. 11. im poslal Cenník na 11.000,00 € bez DPH a e-
mailom tvrdil, že on už DPH zaplatil, následne začal tvrdiť, že DPH nezaplatil. Dna 02. 12. mali posledný
telefonický rozhovor, kedy jej vulgárne vynadal. Nie je pravdou, že by mu dovtedy nedvíhala telefóny,
nakoľko má aj iných obchodných partnerov a má zvykom volať späť na telefónne číslo. Z uvedených
dôvodov zašla za advokátkou a napísali výzvu na odovzdanie diela, pretože ho mali záujem prevziať. Zo
strany žalobcu však nedošlo k žiadnej reakcii, preto sa rozhodli odstúpiť od zmluvy. Tým považuje vec
za uzavretú, do dnes jej žiaden projekt predložený nebol. Na základe uvedeného je presvedčená, že
na predmetnom stretnutí žalobca nemal žiaden projekt, a až keď ho dokončil, chcel ho odovzdať počas



súdneho konania. Rovnako nie je pravdou, že by po stretnutí dňa 08. 11. 2013 ich žalobca vyzýval na
prevzatie diela, chcel len uhradenie ceny diela. K účtovaniu zo strany žalobcu žalovaná uviedla, že tento
im zaslal tri faktúry, pričom každá bola na inú sumu. Prvá faktúra bola zo dňa 03. 05. 2013 na sumu
4.343,50 €, následne im bola zaslaná faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 26. 11. 2013, splatná 10. 12. 2013 na
sumu 4.343,40 €, ktorú zaslal žalobca po stretnutí dňa 08. 11. 2013, kedy bol upozornený na nesprávny
dátum. Potom, čo sa telefonicky kontaktovali, kedy mu vytkla aj sumu, žalobca poukazoval, že už dňa
18. 10. zasielal ceny, ktoré uhrádzal profesistom a prešiel do vyhrážok, že si to bude uplatňovať súdnou
cestou, prešiel aj do vulgárností, na čo mu následne oznámila, že je ochotná prevziať dielo za cenu, na
ktorej sa pôvodne dohodli. Oznámila mu, že tiež nebude uhrádzať za niečo, čo nevidela, a že najskôr
chce dielo vidieť a potom dôjde k úhrade. Žalobca však trval na tom, aby mu uhradila faktúry a až potom
jej dá projekt. Faktúry predložené žalobcom v žalobe znejú na rôzne sumy, tieto jej však doručené nikdy
neboli. Žalovaná ďalej uviedla, že na preukázanie toho, že už vopred žalobca vedel, o aký projekt sa
jedná, uviedla, že už v tom čase mala súhlas Mesta Hriňová o vyňatí zastavanej plochy z pozemku,
ktoré boli pôvodne trvalé trávnaté porasty a to vo výmere 250 m2, čo bolo oznámené žalobcovi. Ešte
predtým, keď sa dohadovala s pánom Ž. o spoločnom zámere, dohodli sa, že takáto výmera bude
postačovať a na doporučenie pracovníčky mestského úradu pani R., podali žiadosť na Mesto Hriňová,
pričom nedokladovali k tomu žiadne listiny a ich žiadosti bolo vyhovené. Na to žalobca uviedol, že
vyňatie zastavanej plochy z pozemku je možné len na základe projektu, čo právna zástupkyňa žalovanej
namietla.

9. K výpovedi žalovanej žalobca uviedol, že podľa neho nie je možné vyňať časť pozemku len na základe
písomnej žiadosti, pretože o tom nerozhoduje mesto, ale pozemkový fond. Od počiatku im tvrdil, že
cena sa vypracuje podľa Cenníka, pretože dopredu nie je možné v takomto prípade povedať cenu
ani termín dokončenia diela, pretože v priebehu projektu sa menil jeho rozsah. Už v septembri 2013,
kedy prebehlo pracovné stretnutie s projektantmi, pán Ž. videl, v akom štádiu je projekt rozpracovaný,
takže tvrdenia žalovanej považuje len za výmysly ničím nepodložené. On svoje tvrdenia preukazuje e-
mailovou komunikáciou.

10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 21. 02. 2017 uviedla, že zhodne s rozhodnutím
odvolacieho súdu má žalovaný zato, že došlo platne k uzavretiu Zmluvy o dielo ústnou formou a k
dohode o cene diela vo výške 2.400, -- €. Žalovaný vyzval žalobcu dňa 08. 01. 2014 na odovzdanie
diela, napriek tomu žalobca dielo dodnes neodovzdal. Už na stretnutí dňa 18. 10. 2013 žalobca dielo
žalovaným neukázal s tým, že kým faktúru neuhradia, dielo im neodovzdá. Žalovaný mal pri tom právo
preveriť si, či dielo je vykonané riadne a v súlade s jeho požiadavkami. Žalobcovi bol následne stanovený
dodatočný termín na odovzdanie diela v primeranej lehote, tento nijako nereagoval, dielo neodovzdal,
preto žalovaný Listom zo dňa 18. 02. 2014 pristúpil k odstúpeniu od Zmluvy o dielo z dôvodu nevykonania
diela. List bol žalobcovi doručený dňa 19. 02. 2014 a uvedeným právnym úkonom došlo k zániku
zmluvy. Čo sa týka pokusov žalobcu v priebehu súdneho konania odovzdať dielo právnemu zástupcovi
žalovaného, toto konanie považuje žalovaný za právne irelevantné, pretože zmluva zanikla. Preto
žalovaný zotrval na svojom stanovisku a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

11. Na to žalobca uviedol, že postup zo strany žalovaného považuje len za účelový s cieľom vyhnúť
sa plneniu zo zmluvy, poukázal na to, že dielo bolo vypracované už dňa 06. 09. 2013, kedy došlo
k osobnému stretnutiu s pánom Ž. i profesistami, a na tomto stretnutí Ž. požadoval ďalšie doplnenie
alternatívneho kúrenia, takže bolo potrebné zapracovať ešte túto požiadavku. Po jej zapracovaní bolo
dielo vyhotovené a pripravené na odovzdanie pri stretnutí dňa 18. 10. 2013, kedy žalovaný odmietol
podpísať faktúru, ktorá mala byť zároveň potvrdením o dodaní diela. Následne po dohode žalobca
špecifikoval vyčíslenie ceny diela podľa požiadaviek žalovaného, odvtedy žalovaná nereagovala na
žiadne jeho e-maily ani návrhy napriek tomu, že bola opakovane osem krát vyzvaná na prevzatie
diela. Pokiaľ bol následne kontaktovaný právnou zástupkyňou žalovanej na odovzdanie diela a bola mu
stanovená lehota na odovzdanie diela, túto považoval za neprimeranú a preto aj odstúpenie od zmluvy
mu doručené považoval za neplatné s poukazom na § 349 Obchodného zákonníka.

12. Na pojednávaní dňa 23. 01. 2019 konateľka žalovaného doplnila, že už na prvom stretnutí dňa 26.
05. 2013 v mieste trvalého bydliska pána Ž. sa stretli so žalobcom a už odvtedy žiadali od žalobcu
vypracovanie projektu na stavbu s názvom Villa Via a aj mu uviedli, čo konkrétne potrebujú. Žiadali o
projekt na vilu s ubytovaním, kde by bola aj zasadačka a priestor na ubytovanie ľudí. Hoci žalobcu
im doporučil spoločný znám pán X., ktorému žalobca robil projekt na jeho chatu, z ich strany nemali



záujem o projekt na takú chatu, ako mal pán X., ale o iný projekt. Už na prvom stretnutí žalobcovi presne
popísali o aký projekt majú záujem, chceli tam mať aj wellnes, saunu, chceli, aby to bol otvorené a aby
sa to dalo užívať v lete aj v zime. Vo vrchnej časti chceli mať ubytovanie a v dolnej časti prednáškovú
miestnosť, saunu, šatne. Keď na následné stretnutie žalobca doniesol náčrt, zistili, že je tam iné ako to,
čo chceli, jednalo sa o projekt na takú chatu ako mal pán X., t. j. menšiu chatku. V danom prípade však
mali oni zadaný rozmer 250 m2, čo je väčší priestor ako na menšiu chatu. To znamená, že už pri prvom
stretnutí predniesli svoju predstavu, že dole chcú zasadačku cca pre 20 ľudí, majú byť dole aj sociálne
zariadenia, kuchynka a spodná časť mal byť otvorený priestor pre spoločenské využitie. Jednalo sa
o jej podnikateľský zámer, pretože v tom čase vykonávala školenia ako zástupkyňa spoločnosti OVB,
a aby si nemusela prenajímať napr. hotel, žiadala aj izby cca pre tých 20 ľudí s vlastnou toaletou.
Taktiež hneď uvádzali, že chcú využiť eurofondy, s čím ale skúsenosti nemali a tak to ponechali na
ňom, pretože on vedel, čo je k tomu potrebné a 100 %-ne mu dôverovali. On im len oznámil, že kvôli
financovaniu cez eurofondy je potrebné aj WC pre vozíčkarov, čo následne zapracoval do projektu.
Už pri predostrení týchto požiadaviek sa jednoznačne dohodli na cene, žalobca uviedol, že na taký
projekt bude cena 2.400,-- € a považovali to za cenu konečnú. Rovnako sa žalobca vyjadril, že nie je
problém taký projekt vyhotoviť do 3 mesiacov. Hoci si bola žalovaná vedomá, že je leto, dovolenkové
obdobie, môže sa termín posunúť, dohodnutú cenu však považovala za konečnú. Na základe uvedených
informácií mala zato, že dali žalobcovi dostatok informácií o stanovení ceny. Dohodli sa, že žalobca
pripraví náčrt a znovu sa stretli cca o 2 týždne, avšak žalobca im predložil úplne iný náčrt ako od neho
žiadali. Pán Ž. mu na ten náčrt dokreslil, čo vlastne chcú, pretože nesedeli ani rozmery, ani priestorové
rozloženie. Žalobca sa vyjadril, že to teda prekreslí a pošle im náčrt a znovu sa stretnú. Následne
im posielal druhý náčrt, ktorý sa už zhodoval s ich predstavami a tak sa znovu stretli, kedy došlo k
menším úpravám ako je zmena dispozície schodiska, korekcia hornej časti tak, aby sa nenarúšal celkový
vzhľad nehnuteľnosti. Technické veci potom so žalobcom riešil pán Ž.. Na jeseň žalovaná plánovala
urobiť základy nehnuteľnosti a mala zato, že žalobca po poslednom stretnutí do 2 mesiacov projekt
urobí. Následne však žalobca uvádzal, že nestíha, že je dovolenkové obdobie, že aj profesisti sú na
dovolenkách. K okolnosti, že žalobca nevedel, kto je investorom a o aký projekt sa jedná, poukázala
na e-mail z 23. 06., kde všetky tieto údaje žalobcovi zaslala. Je pravdou, že na stretnutí v septembri,
kde boli prítomní aj profesisti, sa riešilo kombinované kúrenie, ktoré žiadali do projektu dopracovať a
zhodli sa aj na navýšení ceny. Ešte v priebehu projektu sa riešila elektrika a kontaktovali žalobcu, či
má hotovú časť elektriky. Tento potvrdil, že je pripravená, avšak následne zistili, že nie je, keďže ju
potrebovali, dali si ju vyhotoviť pánovi R. za dohodnutú cenu 100,-- €. O túto cenu bola dohodnutá zľava
na celkovom projekte. Už v danom čase bolo zrejmé, že je žalobca v omeškaní s vyhotovovaním projektu.
Okrem popísaných zmien, t. j. toaleta pre vozíčkarov, elektrika a kombinované kúrenie, o iných zmenách
žalovaná nevie, pokiaľ žalobca komunikoval s pánom Ž., riešili len technické záležitosti projektu, pán Ž.
jej žiadnu inú zmenu neoznámil. Po stretnutí v septembri 2013 žalobca povedal, že do mesiaca bude
projekt hotový, k čomu však nedošlo. Nie je pravdou, že by po stretnutí v Poľane prestali so žalobcom
komunikovať, pokiaľ im poslal rozpis cien, ona mu telefonovala, aby jej to vysvetlil, on sa však začal
vulgárne vyjadrovať a hovoril, že to celé dá na súd. Tvrdila mu, že je ochotná projekt prevziať a zaplatiť
mu pôvodne dojednanú cenu 2.400,-- €, nech si to premyslí a určí miesto stretnutia. Je pravdou, že
následne jej žalobca posielal e-maily od 26. 11. do 13. 12. a následne spolu telefonovali, pričom žalovaná
zotrvala na svojom postoji, že má záujem projekt prevziať, ale zaplatí mu len dojednanú cenu, s čím
žalobca nesúhlasil. Preto začala zvažovať, čo ďalej a oslovila právnu zástupkyňu, ktorú informovala
o svojej situácii. Dohodli sa, že žalobcu vyzvú na predloženie projektu, pretože nadobudla dojem, že
žalobca projekt ešte nemá hotový. Je pravdou, že aj žalobca im poslal výzvu na prevzatie diela, avšak
neuviedol žiaden čas, ani miesto prevzatia. Preto následne písomne určili miesto stretnutia, na ktoré
žalobca neprišiel, hoci výzvu prevzal a tak sa rozhodla zmluvný vzťah ukončiť. K svojmu tvrdeniu, že
žalobca nemal projekt hotový pri spomínanom stretnutí žalovaná predložila súdu kópiu náčrtu, ktorá
obsahovala číslo projektu ako 2041302, pričom sám žalobca na vysvetlenie uvádzal, že poradie projektu
je 02 a bol z dátumu 7/2013. Na druhej strane žalobca sám v rámci znaleckého posudku, ktorý doložil do
spisu predložil náčrt, ktorý obsahuje číslo XXXXXXX s dátumom 10/2013, z čoho je zrejmé, že žalobca
v čase nemal včas projekt hotový. Po doručení znaleckého posudku sa tiež oboznámila s projektovou
dokumentáciou a namietla, že táto nesúhlasí s tým, na čom sa dohodli, pretože tam napríklad nie sú
šatne, jedná sa o inú dispozíciu prednáškovej miestnosti, na druhom podlaží chýba jedna izba a sú tam
viaceré odlišnosti a teda sa nejedná o projekt, ktorý žiadali od žalobcu. Žalovaná k cene diela poprela,
že by sa so žalobcom dohadovali o inej cene ako o sume 2.400,-- €. Pokiaľ tvrdila, že dielo malo byť
odovzdané k 31. 08. 2013, vychádzala z vyjadrenia žalobcu, ktorý pri druhom stretnutí sa vyjadril, že
projekt bude ukončený do 2 mesiacov, čo je koniec augusta 2013. Rovnako žalobca po stretnutí 06.



09. po požiadavke pána Ž. na dopracovanie projektu sa vyjadril, že projekt vyhotoví do 1 mesiaca,
projekt im v tejto lehote nebol doručený. Ani v e-maili z 18. 10., ktorým žalobca zaslal, nestanovil čas
a miesto na prevzatie diela. Pri stretnutí v Poľane, keď odmietli podpísať predloženú faktúru, pretože
dielo ani nevideli, sa žalobca vyjadril tak, že ten projekt radšej hodí do koša a odišiel. Je pravdou, že
na vysvetlení ceny sa dohodli, že žalobca pošle e-mailom rozpis ceny a tento e-mail aj poslal. Žalovaná
napokon poprela, že by jej bola doručená niektorá z faktúr vystavených žalobcom poštou, nikdy jej
nebola doručená správna cena, či už podľa čísla projektu alebo ceny.

13. Svedok Ľ.Í. Ž. pred súdom vypovedal, že kontaktoval žalobcu, pretože mali záujem o projekt.
Stretli sa koncom mája 2013, kedy žalobcovi hovorili, že majú záujem o vypracovanie projektu vily na
ubytovanie. Chceli na to čerpať eurofondy a konkrétne hovorili, že sa jedná o ubytovanie osôb nad 12,
v priebehu rozhovoru sa ustálili na 22 osôb. Uvádzali, že chcú mať najskôr prvé podlažie, potom sa to
nadvihne na druhé podlažie. Na počiatku určili rozlohu a hovorili, že to chcú financovať cez eurofondy,
avšak nemajú o tom znalosti a preto to ponechali na žalobcu. Na základe tejto požiadavky pribudlo
ešte WC pre invalidov. Potom šli pozrieť pozemok v teréne a dohodli sa, že žalobca vypracuje projekt
a pripraví dokumentáciu. Doniesol im nejaké podklady, ktoré sa upresňovali, pretože niektoré veci im
nevyhovovali, napr. rozlohu, umiestnenie na svetové strany a podobne. Po čase sa realizovali prípojky,
kanalizácia, voda, čo tiež navrhli a čakali výsledný projekt, ktorý mal byť hotový do dvoch mesiacov.
Hneď na začiatku bola dojednaná cena za projekt 2.400 € a toho sa aj držali, preto ďalej cenu neriešili.
Cena sa riešila len dodatočne, keď bola požiadavka na doplnenie kúrenia na pevné palivo, kedy došlo k
navýšeniu ceny od profesistu. Keď pán H. oznámil, že je to hotové, bolo stretnutie s profesistami a vtedy
sa riešilo toto kúrenie, kedy sa doplnilo kúrenie na pevné palivo. Tu bola prítomná vodárka, kúrenár a
s nimi komunikoval najmä pán H., on do projektu nijako nezasahoval. Po stretnutí čakali na výsledný
projekt. Nakoniec sa dohodli a projekt mal byť odovzdaný v Hoteli Poľana. Ešte predtým žalobca zaslal
faktúru na sumu cca 4.200,00 €, čo im však nebolo jasné, prečo je taká cena. Na toto sa opýtali žalobcu
pri stretnutí v Poľane. Od uvedeného pracovného stretnutia s profesistami sa už nič neupresňovalo, len
sa čakalo na odovzdanie projektu. Je pravdou, že v tom čase on bol zamestnancom žalovanej a mal
na starosti technické veci, v priebehu postupu projektu na žiadosť žalobcu odsúhlasoval nejaký postup
z jeho strany, a to keď sa riešilo schodisko a druhý krát invalidné WC. Iné úpravy svedok od žalobcu
nežiadal. Pokiaľ ide o financovanie cez eurofondy, v tom čase ešte nevedeli, či im bude schválené alebo
nie takéto financovanie, avšak vec riešili len financovaním cez eurofondy s tým, že ak by im neboli
schválené, vyriešili by to následne.

14. K výsluchu svedka žalobca poukázal na to, že začiatkom júla 2013 mu v e-maile pán Ž. posielal
vytýčenie studne ku stavbe, pretože v tom čase už bola vytýčená a zameraná celá stavba na pozemku, k
čomu svedok uviedol, že došlo len k vytýčeniu toho, kde sa má vŕtať studňa tak, aby to nezasahovalo do
pozemku. Ďalej svedok potvrdil, že dňa 25. 06. 2013 im boli zo strany žalobcu zaslané podklady k tomu,
čo si dohodli na prvom stretnutí. Boli to vlastne podklady potom, čo prebehlo stretnutie, kedy žalobca
doniesol nejakú dokumentáciu, s ktorou však oni nesúhlasili a po vydiskutovaní zaslal im spomínaný e-
mail. Prílohou toho e-mailu bol nejaký náčrt alebo nákres, čo bolo odsúhlasené, avšak nejednalo sa o
žiadne zmeny v priestore alebo veľkosti stavby, len sa riešili veci ako otočenie miestnosti, presklenie
terasy a podobne. K financovaniu z eurofondov svedok uviedol, že mal vedomosť o podmienke, aby
každá izba mala samostatné WC a sprchu a bolo k dispozícii WC pre invalidov. V uvedenom náčrte toto
bolo. Ostatné bolo vecou žalobcu. Žalobca poukázal na obsah e-mailu, kde žalovaný uviedol výhrady,
kedy žiadali zrušiť celú ľavú stranu prvého nadzemného podlažia, nechať zasadačku a dve toalety, z
čoho vyplýva, že v tom čase ešte nebola reč o samostatných toaletách na každej izbe a izbe pre 20-
tich ľudí. Toto sa začalo riešiť až následne v júli. K realizácii studne svedok uviedol, že žiadne podklady
žalobcovi nedával. K projektu elektriky svedok uviedol, že na základe telefonického rozhovoru žiadal
žalobcu o projekt na elektriku, kedy mu žalobca uviedol, že si poň môže ísť. Následne asi o 10 minút mu
volal, že ten projekt ešte nie je hotový a preto ho svedok dal vypracovať pánovi R.. Žalobca toto tvrdenie
svedka označil za výmysel. Ďalej svedok uviedol, že okrem náčrtu v rámci spomínaného e-mailu,
iný výsledok zo strany žalobcu nevidel. Priebežne vypracovanie projektu nekontroloval, o jednotlivých
projektových krokoch a ich rozsahu ho žalobca nijako neinformoval. Ani na stretnutí dňa 09. 09. 2013, kde
boli účastní aj profesisti, žiaden projekt nevidel. Na tomto stretnutí sa riešila časť kúrenia o čo sa následne
navýšila cena o 200,00 €, toto však dojednávala s navrhovateľom pani X. a svedkovi to oznámila.
Pokiaľ ide o dohodovanie ceny alebo termínu odovzdania diela, svedok uviedol, že cena 2.400,00 € bola
pôvodne dohodnutá hneď pri prvom stretnutí a následne sa už s ním cena nijako neriešila. Rovnako tak
aj dátum odovzdania diela.



15. Žalobca vystavil pre žalovaného faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 03. 05. 2013, ktorou bolo vyúčtované
vypracovanie projektovej dokumentácie na stavbu Villa Via - ubytovanie v súkromí, ktorá bude
vybudovaná na parcele registra C, parcele číslo XXXX/X a to v cene 3.650,00 € bez DPH, 19 % DPH
v sume 693,50 €, výsledná cena s DPH 4.343,50 € splatná dňa 17. 05. 2013 (čl. 113). Žalobca vystavil
pre žalovaného faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 26. 11. 2013, ktorou fakturoval vypracovanie projektovej
dokumentácie na stavbu Villa Via - ubytovanie v súkromí, ktorá bude vybudovaná na parcele registra
C, parcelné číslo XXXX/X a to dokumentácia pre stavebné povolenie DSP v cene 3.650,00 €, DPH 19
% v sume 693,50 €, spolu cena s DPH 4.343,50 € splatná 10. 12. 2013 (čl. 114). Žalobca vystavil pre
žalovaného faktúru č. XXXXXXXX dňa 26. 11. 2013, predmetom ktorej bolo vypracovanie projektovej
dokumentácie na stavbu Villa Via - ubytovanie v súkromí, ktorá bude vybudovaná na parcele registra C,
parcelné číslo XXXX/X a to dokumentácia pre stavebné povolenie DSP v cene 3.650,00 €, DPH 20 %
720,00 €, spolu cena s DPH 4.380,00 € splatná 10. 12. 2013 (čl. 8). Žalobca vystavil pre žalovaného
faktúru č. XXXXXXXX dňa 17. 04. 2015, predmetom ktorého bola fakturácia vypracovania projektovej
dokumentácie na stavbu Villa Via - ubytovanie v súkromí, ktorá bude vybudovaná na parcele registra C,
parcelné číslo XXXX/X a to spracovanie štúdií etáp a dokumentácie pre územné rozhodnutie - DUR v
cene spolu s DPH 1.152,00 €, dokumentácia pre stavebné povolenie - doplatok v sume s DPH 2.148,00
€, dokumentácia pre realizáciu stavby časť stavebná v sume s DPH 1.548,00 €, časť statika v sume s
DPH 1.260,00 €, spolu bola vyúčtovaná suma k úhrade 6.108,00 € s DPH splatná dňa 01. 05. 2014 (čl. 9).

16. Na dotaz súdu k vystaveným faktúram žalobca uviedol, že k oprave faktúry tak ako je uvedená na čl.
8 bolo po stretnutí v novembri 2013, kedy zasielal novú faktúru s opraveným dátumom a po telefonickom
kontakte s odporcom zaslal obratom opravenú faktúru v dátume aj v časti DPH, z e-mailovej komunikácie
vyplýva, že k tomu došlo 02. 12. 2013. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že zo strany navrhovateľa jej
boli zaslané tri faktúry, pričom každá bola na inú sumu. Po stretnutí dňa 08. 11. bol žalobca upozornený
na nesprávny dátum a novú faktúru so správnym dátumom jej zaslal e-mailom okolo 26. 11. 2013, avšak
faktúry, ktoré žalobca doložil do spisu jej nikdy neboli doručené.

17. Súd oboznámil e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom, žalovanou a svedkom Ž., e-mail zo dňa 18.
10. 2013 (čl. 32), kde bol rozpis ceny za projekt podľa jednotlivých častí s tým, že v cene bola zahrnutá
aj cena ČOV, ktorá sa zatiaľ nerealizovala a cena za prípojku NN (R.), ktorá bola uvádzaná len ako
orientačná. Bol urobený výpočet úhrady z pôvodnej sumy 4.100,00 €, ku ktorej žalobca tvrdil, že sa malo
jednať o zálohovú platbu za projekt, bola odpočítaná suma 200,00 € za ČOV, ktorá mala byť zapracovaná
až po získaní stavebného povolenia, odpočítaná čiastka 150,00 € za rozpočet, ktorý nebol vypracovaný a
mal byť urobený až po získaní stavebného povolenia, odpočítaná čiastka 100,00 € a to dohodnutá zľava
za projekt v časti elektriky, výsledná suma bola 3.650,00 € a DPH. V e-maile zároveň žalobca žiadal
o zaslanie fakturačných údajov v prípade, že to budú chcieť na faktúru. Ďalej e-mailom zo dňa 08. 11.
2013 od D. H. pre žalobcu (čl. 33) je suma 520,00 €, ktorá zodpovedá rozpisu ceny za projekt v e-maile z
18. 10. 2013. K tomu žalobca uviedol, že si vyžiadal cenu od profesie vodár, nakoľko žalovaný ho žiadal
o predbežnú kalkuláciu na projekt pre realizáciu stavby. Ďalej súd oboznámil e-mail z 09. 11. 2013 (čl.
34) zaslaný žalobcom žalovanému a svedkovi Ž., kde vysvetlil tvorbu ceny, kedy dokumentácia sa člení
na DUR - dokumentácie pre územné rozhodnutie, t. j. tu účtoval len architektúru - dispozičné riešenia
a vzhľad stavby, DSP - dokumentácia pre stavebné povolenie, t. j. statika a technické výkresy, DRS -
dokumentácia pre realizáciu stavby, t. j. podklad pre rozpočet stavby, DSV - dokumentácia skutočného
vyhotovenia - túto časť neúčtoval. Ďalej žalobca v e-maile uvádza: „Moje časti (stavebná a statika) sú
takmer kompletné, pre dokončenie profesií do stupňa DRS bude potrebné dodať ešte nejaké detaily,
to znamená, že podľa tohto projektu je možné stavať. Nebude to stačiť pre eurofondy, kde bude nutný
rozpočet a ten sa nedá vypracovať bez všetkých detailov a teda bez stupňa DRS od všetkých profesií.
Pre zaujímavosť som Vám vypočítal aj cenníkovú cenu, ktorá sa bežne používa na stanovenie ceny.
Šiel som na minimálne hodnoty rozpätia, ale ja podľa tohto cenníka nejdem. Vyšlo mi to 11.850,00 €.
Určite som na začiatku vravel, že cena môže byť 2,5 až 4.000,00 € za projekt, aký som spravil, nie DRS,
pretože vtedy ste ešte o eurofondoch nehovorili a ani prvé varianty neboli tak koncipované.“ V závere
e-mailu žalobca predložil verzie ukončenia spolupráce: 1/ odovzdať projekt tak ako je pripravený za
ponúknutú cenu 3.650,00 € bez DPH, 2/ odovzdať projekt za minimálne 2.750,00 € bez DPH v stupni
DSP, 3/ ak budú chcieť viac, to znamená komplet stupeň DRS, uzatvorí sa zmluva, čo stojí spolu s
predošlými 5.820,00 € bez DPH.



18. K dojednaniu predmetu sporu žalobca doložil e-mailovú komunikáciu a písomnú komunikáciu, na
základe ktorej dňa 05. 06. 2013 (čl. 20) bolo žalobcovi žalovanou zaslané vyjadrenie a to k projektovej
dokumentácii k výstavbe predbežne rodinného domu v k. ú. Hriňová na pozemku CKN p.č. XXXX/X,
informácie k čističke odpadových vôd, informácie SSE. E-mailom zo dňa 23. 06. 2013 (čl. 21) zaslala
žalovaná žalobcovi názov stavby Villa Via - polyfunkčný objekt, kde investorom bol žalovaný. E-mailom
zo dňa 25. 06. 2013 zaslal žalobca žalovanej druhý variant - pôdorysy prízemia a poschodia spolu s
návrhmi úprav, z ktorých je zrejmé dojednávanie ubytovania pre 22 ľudí so spoločným WC pre dámy
a pánov. Dňa 26. 06. 2013 žalovaný zaslal e-mail žalobcovi, v ktorom potvrdil prijatie návrhov a uviedol
svoje výhrady, bolo navrhnuté osobné stretnutie.

19. E-mailom z 19. 06. 2013 (čl. 23) oslovil žalobca profesistov vody a elektriny na prízemný RD výškovo
na dvoch neprekrývajúcich sa úrovniach, novostavba má stáť na lazoch nad Hriňovou. E-mailom zo dňa
02. 07. 2013 žalobca profestistom oznámil, že je požiadavka financovania cez eurofondy, preto došlo k
zmenám a zdržaniu. Na to profesista vody uviedol e-mailom, že ide o zložitejší projekt, preto z časových
dôvodov zákazku nemôže spracovať.

20. Ďalej žalobca predložil e-maily, v ktorých komunikoval o projekte s jednotlivými profesistami v júli
2013 (čl. 25 až 28).

21. Žalobca doložil e-mailovú komunikáciu so svedkom Žiakom z augusta a septembra 2013, predmetom
ktorej bolo riešenie vody, kedy ešte v septembri 2013 žiadal o doplňujúce údaje od Ž..

22. O stave pripravenosti diela žalobca doložil e-mailovú komunikáciu z júla 2013, ktorej súčasťou boli
náčrty polohy stavby, kde žalovaný mal vyznačiť svoju predstavu kadiaľ má ísť voda, čím žalobca
dokladoval, že žalovaný bol informovaný o stave rozpracovanosti diela.

23. Žalovaná doložila stanovisko mesta Hriňová (čl. 126a) k výstavbe rodinného domu v k. ú. Hriňová
na pozemku CKN p. č. XXXX/X o výmere 250 m2 a to súhlasné stanovisko s realizáciou predmetnej
stavby zo dňa 04. 06. 2012.

24. Na preukázanie splnenia povinnosti vypracovať projekt stavby žalobca predložil súdu uvedený
projekt, ktorý sa nachádza v prílohovej obálke súdneho spisu.

25. Žalobca predložil záznamník odbornej praxe a zoznam projektov vypracovanej pre účely odbornej
skúšky, kde na prvom mieste je projekt Villa Via Hriňová - Priehalina, novostavba, dĺžka trvania projektu
od 5/2013 do 10/2013. Záznamník je opatrený odtlačkom autorizačnej pečiatky S.. Q. Z., autorizovaného
stavebného inžiniera ako odborného garanta.

26. Žalobca predložil výpočet honoráru architekta v programe Honorár (čl. 238, 239), kde celkový
honorár za výkonové fázy je 35.565,20 až 40.391,41 €.

27. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na prevzatie diela zo dňa 09. 01. 2014, v ktorom
posledný krát vyzval k okamžitému prevzatiu diela žalovaného. Poukázal na to, že na opakované výzvy
doposiaľ žalovaný nereagoval a od 18. 10. 2013 prestal so žalobcom komunikovať. Ďalej žalobca
uvádza, vzhľadom na to, že žalovaný nie je ochotný akceptovať navrhovanú cenu za dielo, od tohto
dňa je cena diela stanovená v zmysle Cenníka, ktorý je odporúčaný Slovenskou komorou stavebných
inžinierov - podľa Sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych
činností 2013 s poukazom na e-mail zo dňa 09. 11. 2013. Výpočet ceny mal byť priložený v prílohe.

28. Podľa výzvy zo dňa 17. 12. 2013 (na pojednávaní stranami ustálené, že sa malo jednať o výzvu
zo dňa 02. 01. 2014 danú na odoslanie podľa podacieho lístka dňa 08. 01. 2014), právna zástupkyňa
žalovaných poukázala na uzavretie Zmluvy o dielo a to ústne koncom mája 2013, kedy bola dojednaná
cena diela na 2.400,-- € a v priebehu realizácie došlo k ustáleniu ceny diela na 2.500,-- €. Bolo
poukázané, že žalobca neoprávnene žiada uhradiť cenu diela vo výške 4.343,50 € s tým, že dielo malo
byť odovzdané do 31. 08. 2013. Bolo poukázané, že žalobca je v omeškaní s odovzdaním diela a nie
žalovaný je v omeškaní s prevzatím diela. Preto bol vyzvaný na riadne odovzdanie diela s tým, že ak dielo
nebude mať vady, žalovaný neodkladne zaplatí zmluvne dojednanú cenu diela. Listom zo dňa 31. 01.
2014 (žalobcovi doručená dňa 07. 02. 2014) právna zástupkyňa žalovaných reagovala na predžalobnú



výzvu žalobcu zo dňa 09. 01. 2014, v ktorom uviedla, že túto výzvu považuje za bezdôvodnú, pretože
pri osobnom stretnutí bol to žalobca, ktorý odmietol dielo odovzdať. Bolo navrhnuté stretnutie za účelom
odovzdania a prevzatia diela v Europa Shopping Center vo Zvolene dňa 12. 02. 2014 o 09.00 hod.
Zároveň bol žalobca požiadaný v prípade, že nebude možné navrhované stretnutie realizovať, aby o
tejto skutočnosti neodkladne informoval v advokátskej kancelárii a zároveň navrhol náhradný termín
miesta a času odovzdania diela. Listom zo dňa 18. 02. 2014 žalovaný odstúpil od Zmluvy o dielo s
poukazom na to, že žalobca je od 31. 08. 2013 v omeškaní s odovzdaním diela. Dňa 08. 01. 2014
bola žalobcovi zaslaná výzva na odovzdanie diela, na ktorú žalobca mal reagovať v tom význame, že
nebude komunikovať s advokátom, pretože sa nepreukázal plnomocenstvom na zastupovanie. Dňa 07.
02. 2014 bola žalobcovi doručená opätovná výzva na odovzdanie diela s navrhnutým stretnutím dňa
12. 02. 2014, pričom žalobca žalovaného do navrhovaného termínu nekontaktoval, na stretnutie sa
nedostavil a neoznámil termín odovzdania diela napriek tomu, že žalovaný deklaroval ochotu uhradiť
dohodnutú cenu za dielo vo výške 2.500,-- € s DPH. Žalovaný listom odstúpil od Zmluvy o dielo, na
základe čoho zmluva v celom rozsahu zanikla s poukazom na § 351 Obchodného zákonníka.

29. Listom zo dňa 09. 01. 2014 (zrejme nesprávne uvedený dátum žalobcom), žalobca odpovedal
žalovanému na odstúpenie od zmluvy s poukazom na to, že dielo bolo dokončené od 18. 10. 2013, o
čom žalovaný veľmi dobre vedel, preto namietal, že by bol v omeškaní so zhotovením diela. Postup
žalovaného označil za účelový a špekulatívny v úmysle vyhnúť sa zaplateniu ceny diela.

30. Podľa e-mailov z 29. 07. 2013 (čl. 374) komunikoval žalobca s D. Q. (elektrikár) o upresnení
projektovej časti v oblasti elektrika, komunikáciu z 09. 09. 2013 (čl. 376), v zmysle ktorej žalobca žiadal
D. Q., aby sa spojil s pánom R., ktorý potrebuje isté údaje k projektu prípojky. Ďalej žalobca predložil
e-mailovú komunikáciu s R. R. zo dňa 02. 10. 2013 a 03. 10. 2013, ktorou ho žalobca dotazuje, či mu
skutočne poslal všetko, čo je potrebné.

31. Žalovaná predložila listinu - NN prípojku pre novostavbu penzión vypracovanú R. R. s dátumom
9/2013 pre stupeň DSP a realiz., kde investor je uvedená S.. R.Á. H.. Ďalej predložila náčrt - koordinačný
výkres a vytýčenie stavby s názvom Vila Via Hriňová, vypracované S.. J. H. s dátumom 7/2013, číslo
PD XXXXXXX, kde ako investor je uvedený Ľ. Ž. L. a S.. R. H..

32. Žalovaný k spolupráci s profesistami doložil nasledovné doklady:
-čl. 392 - faktúra vystavená dodávateľom D. Q. - Q. zo dňa 03. 10. 2013 na sumu 720,-- € s DPH splatná
17. 10. 2013, faktúra vystavená pre žalobcu s popisom: Villa Via Hriňová - elektroinštalácia v stupni
pre stavebné povolenie - záloha,
-čl. 394 - faktúra č. XX/XX vystavená dodávateľom TreGend, s. r. o. Banská Bystrica zo dňa 30. 09. 2013
na sumu 520,-- € splatná 14. 10. 2013 pre žalobcu s popisom - spracovanie projektovej dokumentácie
pre Villa Via Hriňová v profesii zdravotno-technické inštalácie, projektová dokumentácia pre stavebné
povolenie,
-čl. 390, 391 - výpis z účtu vedený v Tatrabanke žalobcu v období 10/2013, v zmysle ktorého dňa 01.
10. 2013 došlo k úhrade sumy 520,-- € a dňa 29. 10. 2013 k úhrade sumy 720,-- €,
-čl. 393 - faktúra č. XX/XXa vystavená dodávateľom E. J. - Globus Banská Bystrica pre žalobcu zo dňa
27. 09. 2013 na sumu 250,-- € s popisom požiarno-bezpečnostné riešenie stavby Villa Via Hriňová s
dátumom splatnosti ihneď.

33. Bol oboznámený znalecký posudok č. 127/2018 znaleckej organizácie Ústav stavebnej ekonomiky,
s. r. o. Bratislava, ktorý si dal vypracovať ako súkromný znalecký posudok žalobca v súlade s §
209 C. s. p. Úlohou znalca bolo stanovenie ceny dokumentácie po výkonovú fázu pre stavebné
povolenie - DSP a DRS v profesiách stavebná časť a statika v štádiu projektu pre realizáciu stavby
DRS. Znalec mal k dispozícii podklady dodané zadávateľom a to technické výkresy, nákresy podlaží
- projektová dokumentácia pre SP, predprojektovú prípravu v štyroch variantoch a časti DUR DSP
a DRS, tak ako je uvedené na strane 2 znaleckého posudku. Znalec postupoval tak, že stanovil
predpokladanú hodnotu projektovaného objektu, stanovil objem stavby a prenásobil ho rozpočtovým
ukazovateľom, ktorý bol získaný z verejne publikovaných ukazovateľov. Následne upravil jednotlivé
oddiely stavby podľa predloženej projektovej dokumentácie prenásobením koeficientom vybavenosti,
ktorý reprezentuje štandard posudzovaného objektu. Predpokladaná hodnota projektového diela tvorí
základ pri odhadovaní ceny projektovej činnosti a inžinierskej činnosti, ktoré sa ďalej stanovovali
percentuálnym odhadom podľa verejne publikovaných ukazovateľov firmy ÚSE a UNIKA. Následne



znalec uviedol súhrnnú tabuľku so stanovením hodnoty projektovanej stavby a stanovením hodnoty
projektovej činnosti. V závere znalec uviedol, že cena projektovej činnosti dopytovanej činnosti
zadávateľom činí 12.755,16 € bez DPH, 15.306,19 € s DPH.

34. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ods. 2, dielom sa rozumie
zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie
dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa
rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa ods. 3,
cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany
v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

34.1. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

34.2. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu
v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

34.3. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Podľa ods. 3, ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a
ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa
zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste,
o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo
vykonávať. Podľa ods. 4, v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie
diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú
zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi. Podľa ods. 6, ak o to požiada ktorákoľvek strana,
spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

34.4. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet
diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s
predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554.

34.5. Podľa § 556 Obchodného zákonníka, ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení
veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v
rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok
činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.

34.6. Podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene
diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo
zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so
zmeneným vykonávaním diela.

34.7. Podľa § 370 Obchodného zákonníka, veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi
povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo
neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.

34.8. Podľa § 371 ods. 1 Obchodného zákonníka, od veriteľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník
požadovať splnenie jeho povinnosti, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné. Podľa ods.2, dlžník je
oprávnený požadovať od veriteľa, ktorý je v omeškaní, náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od
zmluvy môže dlžník v prípadoch ustanovených zákonom alebo zmluvou.

34.9. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným



spôsobom. Podľa ods.4, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku
omeškania veriteľa.

34.10. Podľa § 366 Obchodného zákonníka, pokiaľ zákon neustanovuje pre jednotlivé druhy zmlúv
niečo iné, môže veriteľ pri omeškaní dlžníka trvať na riadnom plnení záväzku.

34.11. Podľa § 367 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od
neho náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje
zákon alebo zmluva.

34.12. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

34.13. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Podľa ods. 2, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela
v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy,
ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude
mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
porušenie zmluvy nie je podstatné. Podľa ods. 3, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej
povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo
odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným
pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo
odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

34.14. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá.

34.15. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. podľa ods.
2, oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená
povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

35. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, s poukazom na závery druhoinštančného
súdu, po doplnení dokazovania súd uzatvára, že medzi sporovými stranami došlo k ústne uzavretej
Zmluve o dielo, predmetom ktorej bol polyfunkčný objekt s názvom Villa Via. K dohode o cene bolo
medzi stranami nesporne preukázané, že na počiatku bola dohoda o cene vo výške 2.400,-- €. Hoci
žalobca uvádzal, že z jeho strany došlo k návrhu ceny od 2.400,-- do 4.000,-- €, v tejto časti bola zhodne
účastníkmi tvrdená suma 2.400,-- €, pokiaľ žalobca tvrdil dohodu o vyššej cene, žalovaný takúto dohodu
poprel a žalobca žiaden dôkaz o dohode o inej cene, t. j. cene vyššej, nepreukázal a nedoložil. Tvrdenie
žalobcu, že v priebehu zmluvného vzťahu došlo k postupným zmenám na projekte, považoval súd za
preukázané. Žalovaný ako aj svedok Ž. potvrdili, že v priebehu realizácie diela boli v kontakte, žalovaný
dával pokyny k vykonávaniu diela, čo žalobca rešpektoval. Hoci žalovaný uvádzal, že od počiatku žiadali
od žalobcu projekt, ktorý bol následne ustálený a len pre neporozumenie žalobcu tento spočiatku pripravil
iný projekt, uvedené súd nepovažoval za preukázané, pretože aj z predloženej e-mailovej komunikácie
medzi sporovými stranami a medzi žalobcom a profesistami v počiatočných fázach zmluvy boli zrejmé
vzájomné jednania o zmenách a upresňovaní predmetu diela. Oproti prvotnému zadaniu po informácií o
financovaní stavby cez eurofondy bol do projektu zapracované izby pre ubytovaných s vlastnou toaletou
(oproti prvotnému návrhu so spoločnými toaletami - viď e-mail z 25.6.2013). Ďalej bol do projektu
dopracovaný welnes a následne na požiadavku žalovaného súkromné priestory na jeho ubytovanie.
Ak žalobca tvrdil, že sa dohodol so žalovanými na tom, že cena bude stanovená podľa Sadzobníka
platného pre rok 2013, žalovaný toto tvrdenie žalobcu poprel a žalobca žiaden dôkaz o takejto dohode
nepreukázal. Súd preto uzatvára, že v konaní pred súdom bolo preukázané dojednanie dohody o



predmete Zmluvy o dielo a o cene diela vo výške 2.400,-- €. Inú dohodu o cene diela žalobca pred
súdom nepreukázal. Ďalej medzi sporovými stranami bolo taktiež nesporné, že v priebehu realizácie
diela žalobca akceptoval skutočnosť, že žalovaný časť ohľadne elektriky si dal vypracovať sám, na
základe čoho sa znížila cena diela o 100,-- € a následne na požiadavku žalovaného bolo dopracované do
diela alternatívne kúrenie, na základe čoho sa zvýšila cena diela o 200,-- €. K žiadosti žalobcu, aby cena
diela bola určená znaleckým posudkom súd uvádza, že takto je možné postupovať len v tom prípade,
ak cena diela nie je dohodnutá, prípadne určiteľná a zmluva je napriek tomu platná. Jedná sa o ten
prípad, kedy zmluvné strany dojednajú predmet diela, avšak jednoznačne sa dohodnú na tom, že v čase
uzavretia záväzkového vzťahu uzavrú zmluvu aj bez určenia ceny diela. V tomto prípade takúto situáciu
súd nemal za preukázanú a preto návrh žalobcu, aby sa cena diela určila ako cena obvyklá znaleckým
dokazovaním, súd považoval za nedôvodný a preto tento návrh žalobcu zamietol. Súd opakovane
uvádza, že v konaní pred súdom žalobca preukázal jedinú dohodu o cene a to počiatočnú dohodu o
cene diela vo výške 2.400,-- €. Inú dohodu žalobca pred súdom nepreukázal, so svojim tvrdením o inak
dojednanej cene diela zostal osamotený a toto tvrdenie súd bral len v rovine nepreukázanej, t. j. žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že cena diela mala byť určená podľa Sadzobníka platného pre
rok 2013. Ani v takomto prípade by však súd neurčoval cenu obvyklú, ako sa dožadoval žalobca, ale
cena by musela byť určená podľa uvádzaného Sadzobníka.

36. V ďalšom súd na pokyn odvolacieho súdu sa zaoberal vplyvom dojednaných zmien na výslednú
cenu diela. Tak ako súd uviedol vyššie, žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že by
cena diela mala byť dojednaná podľa Sadzobníka platného pre rok 2013 a nejedná sa tiež o prípad
dohody sporových strán o uzavretí záväzkového vzťahu aj bez určenia ceny diela. Preto súd vychádzal
z ustanovenia § 549 OBZ vo vzťahu k zisteným zmenám diela tak, ako boli popísané žalobcom a v
podstate potvrdený žalovanou a svedkom Žiakom a listinnými dôkazmi. Čo sa týka určenia výšky ceny
diela s prihliadnutím na rozšírenie, resp. zmenu prác na diele, žalobca nepreukázal žiadne účelné
náklady súvisiace s vykonávaním týchto zmien, preto súd rozdiel v cene stanovil v rozsahu, v akom
žalobca žiadal zaplatenie ceny diela pri stretnutí v Poľane dňa 08. 11. 2013. Hoci žalovaný v konaní tvrdil,
že sa jednalo o zálohovú faktúru, toto tvrdenie súd považoval len za účelové, ničím nepreukázané. Už
v predchádzajúcich rozsudkoch súd uzavrel, že aj z vysvetľujúceho e-mailu zo dňa 09. 11. 2013 celkom
jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o cenu konečnú vo vzťahu k dielu, ktoré malo byť odovzdané pri
stretnutí dňa 08. 11. 2013. Preto súd uzatvára, že v danom čase bolo opodstatnené, aby žalobca žiadal
cenu diela vo výške 4.380,-- € (pôvodná cena bez DPH 3.650,-- €).

37. Uvedená dokumentácia - predmet diela, mala byť vydaná v štádiu pre stavebné povolenie (DSP). V
ďalšom sa súd zaoberal preukázaním, či žalobca dielo vykonal včas a riadne, a či žalovaný je v omeškaní
s plnením ceny diela. Keďže v danom prípade nebola dojednaná splatnosť ceny diela, vychádzajúc z
ustanovenia § 548 ods.1 druhá veta OBZ, nárok na cenu vzniká vykonaním diela. Dielo je vykonané
podľa § 544 ods.1 OBZ jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. V
tomto prípade žalobca preukázal predložením vykonaného diela - projektovej dokumentácie, že je
dielo ukončené. Doposiaľ však nedošlo k odovzdaniu predmetu diela objednávateľovi, súd nepovažuje
predloženie dôkazu v konaní za odovzdanie predmetu diela objednávateľovi. Súd poukazuje na
to, že žalobca sa v konaní domáha synalagmatického plnenia, nakoľko mu žalovaný neposkytol
potrebnú súčinnosť na prevzatie diela, preto predmetom žaloby je okrem povinnosti zaplatiť cenu
diela, aj povinnosť dielo prevziať. Keďže cena diela je splatná vykonaním diela, až pri prevzatí diela
objednávateľom dôjde k splatnosti ceny diela. Preto súd konštatuje, že žalovaný toho času nie je v
omeškaní s platením ceny diela. Pokiaľ žalovaný namieta, že pri nahliadnutí do výsledku Zmluvy o
dielo sa nejedná o dielo, ktoré si objednal, súd uvádza, že relevantné námietky vo vzťahu k tomu, či
je dielo vykonané riadne si môže žalobca uplatniť až po prevzatí diela, keď dielo riadne skontroluje v
rámci prípadného reklamačného konania vo vzťahu k žalovanému. Keďže k tomu doposiaľ nedošlo,
je predčasné sa zaoberať tvrdeniami žalovaného o tom, či dielo bolo vykonané v súlade s jeho
požiadavkami, t. j., či bolo vykonané riadne. Tvrdenia žalovaného, že žalobca ani pri osobnom stretnutí
dňa 08. 11. 2013 zrejme nemal vypracovaný projekt v súlade s jeho požiadavkou a preto im ho odmietol
ukázať, súd považuje len za dohad zo strany žalovaného bez relevantných dôkazov. Je nesporné, že v
septembri 2013 došlo k stretnutiu zástupcu žalovaného pána Ž., žalobcu a profesistov, ktorí sa podieľali
na projekte stavby, kde zo strany žalovaného po prejednaní projektu bola vznesená len nová požiadavka
o zapracovanie alternatívneho kúrenia, čo následne žalobca akceptoval. Z uvedeného potom vyplýva,
že žalobca nemohol byť v omeškaní s plnením svojho záväzku zo Zmluvy o dielo v uvedenom období,
bolo by nelogické, keď v septembri 2013 žalovaný žiadal o zapracovanie nových požiadaviek a na



druhej strane tvrdí, že dielo malo byť odovzdané do 31. 08. 2013. Uvedené dojednanie súd hodnotí ako
dohodu zmluvných strán o zmene termínu plnenia a v konečnom dôsledku došlo k dojednaniu termínu
odovzdania diela na osobnom stretnutí dňa 08. 11. 2013. Je pravdou, že pri tomto osobnom stretnutí
žalobca dielo neodovzdal a nepreukázal svoje tvrdenie, že by to bol pre nesúčinnosť žalovaného.
Žalovaný tvrdenia žalobcu poprel, žalobca žiaden iný dôkaz o tom, že sa pri tomto stretnutí pokúsil
odovzdať dielo žalovanému nepreukázal. Výsledkom uvedeného stretnutia však bola dohoda strán o
tom, že žalobca rozpíše požadovanú cenu diela a na základe toho bude dojednaný medzi stranami
ďalší postup. Žalobca v ďalšom preukázal, že zaslal žalovanému vyúčtovanie ceny diela a opakovane
žalovaného vyzýval e-mailami na prevzatie diela a na zaplatenie ceny diela, ev. navrhoval žalovanému
aj ďalšie alternatívy riešenia vzájomného vzťahu, avšak žalovaný s ním prestal komunikovať, na jeho
výzvy nereagoval. Hoci žalovaný sa bránil tým, že žalobca neurčil konkrétny termín a miesto prevzatia
diela, žalobca postupoval v zmysle dovtedajšej praxe, kedy bolo každé stretnutie výsledkom vzájomnej
dohody, žalovaný však na výzvy žalobcu nereagoval, čo v podstate žalovaný pri výsluchu aj potvrdil.
Žalovaný v priebehu mesiacov november a december 2013 neposkytol žalobcovi k splneniu jeho
povinnosti potrebnú súčinnosť, hoci žalobca oznámil žalovanému, že dielo je vykonané a je pripravený
ho odovzdať. Pokiaľ žalovaný po právnej porade sa rozhodol vyzvať žalobcu na splnenie povinnosti,
takúto výzvu súd považuje za nelogickú, naopak, bolo jeho povinnosťou poskytnúť žalobcovi riadnu
súčinnosť k prevzatiu diela. Ďalší postup žalovaného potom nemôže byť v súlade s právnym stavom,
keď sa žalovaný rozhodol odstúpiť od zmluvy o dielo napriek tomu, že mal vedomosť, že žalobca dielo
dokončil. Preto uvedené odstúpenie od zmluvy možno považovať za neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka, pretože je vo výslovnom rozpore s ustanovením § 349 ods.2 Obchodného
zákonníka.

38. Na základe uvedeného súd uzatvára, že medzi zmluvnými stranami došlo k ústnemu dojednaniu
Zmluvy o dielo, predmetom ktorej mal byť projekt polyfunkčnej stavby za dojednanú cenu pôvodne
2.400,-- €. Žalobca dielo vykonával v súlade s požiadavkami žalovaného, do projektu zapracoval zmeny
podľa jeho požiadaviek a po ukončení diela vyúčtoval cenu diela faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 26. 11.
2013 na sumu 4.380,-- € splatná 10. 12. 2013. Je pravdou, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že by takto
vystavenú faktúru riadne doručil žalovanému, čo však nič nemení na tom, tak ako súd uviedol vyššie, že
cena diela je splatná vykonaním diela, t. j. až jeho riadnym odovzdaním objednávateľovi, t. j. žalovanému.
Súd preto zaviazal žalovaného povinnosťou prevziať vykonané dielo od žalobcu oproti povinnosti zaplatiť
žalobcovi cenu diela vo výške 4.380,-- €. V prevyšujúcej časti súd nemal za preukázaný nárok žalobcu
na cenu diela, ktorú si uplatnil v tomto konaní, rovnako nebolo preukázané, že je žalovaný v omeškaní
s platením ceny diela, preto aj v časti úroku z omeškania bola žaloba žalobcu zamietnutá. Vzhľadom
na synalagmatický záväzok súd určil dlhšiu dobu splnenia povinnosti oproti zákonnej 3-dňovej lehote
s poukazom na § 232 ods.3 C. s. p. a uložil žalovanému splniť povinnosť v lehote do 15-tich dní
právoplatnosti rozsudku.

39. V konaní strana žalovaného navrhla dopočuť svedka Ž. k obsahu komunikácie medzi stranami a
taktiež žiadali, aby súd vyžiadal správu z daňového úradu ohľadne spornej faktúry, aby bolo zistené, či
žalobca zaviedol do účtovníctva faktúry pripojené k žalobe. Doplňujúci výsluch svedka Ž. súd v tomto
štádiu považoval za nadbytočný, svedok bol v konaní vypočutý v dostatočnom rozsahu. Navrhovaný
dôkaz na zistenie, či žalobca má v účtovnej evidencii spornú faktúru súd považoval v konečnom dôsledku
na výsledok sporu zanedbateľný, pretože uvedená okolnosť sama o sebe by nemala žiaden vplyv na
posúdenie okolností uvádzaných v odôvodnení rozsudku vyššie. Z týchto dôvodov dôkazné návrhy
strany žalovanej súd zamietol.

40. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1, 2 C. s. p., kedy súd priznáva náhradu trov
konania podľa pomeru úspechu. Žalobca bol z celovo uplatnenej sumy 10.488,-- úspešný v časti sumy
4.380,-- €, čo činí 41,8 %, t. j. bol menej úspešný ako žalovaný. V danom prípade patrí nárok na náhradu
trov konania žalovaného, od úspechu ktorého sa však odratúva neúspech (58,2 % - 41,8 %), súd tak
zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 16,4 %. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.