IT - Consulting, s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/339/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311202779
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6311202779.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov
senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľky E.. L. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. XX, XXX XX T., právne zastúpenej JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, Advokátska
kancelária so sídlom ČSA 5, 977 01 Brezno, proti odporcovi IT-Consulting, s. r. o., so sídlom Horná
16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 779, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Patajová
Pataj, s. r. o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, o neúčinnosť právneho
úkonu, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/147/2011-67
zo dňa 19. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške
79,58 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu Advokátskej kancelárii Patajová - Pataj, s. r. o. so sídlom
J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“) návrh navrhovateľky zamietol (prvý výrok). O náhrade trov
prvostupňového konania rozhodol tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo
výške 565,23 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala
určenia, že právny úkon - kúpna zmluva, ktorou nadobudol odporca nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v
k. ú. T., zapísanú na LV č. XXXX v registri „C“ parc. ako byt č. 4, nachádzajúci sa na druhom
poschodí vo vchode č. 1, v bytovom dome súp. č. XXX, ktorý stojí na parc. CKN XXXX/X, spolu
so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti
11678/225258 k spoločným častiam a zariadeniam domu, a tým istým spoluvlastníckym podielom v
parcele, na ktorej je tento byt postavený - parc. CKN XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
1 063 m2, od predávajúceho E.. O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., R. X (ďalej
aj „dlžník“) kúpnou zmluvou zo dňa 28. 05. 2008, vklad vlastníckeho práva podľa tejto kúpnej zmluvy
povolil Katastrálny úrad T. T., Správa katastra v T. dňa 02. 06. 2008, pod č. V 1247/08, je
voči nej právne neúčinný.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že dlžník a C.. O.. O. G., ktorý je jediným konateľom a
spoločníkom spoločnosti odporcu (ďalej aj „konateľ odporcu“), sú bratia. Dlžník nadobudol predmetný
byt v dedičskom konaní po nebohej matke R. G.. Dlžník neplatil platby spoločenstvu vlastníkov bytov,
hrubo porušoval domový poriadok, preto chcel použiť voči nemu najzávažnejšie sankcie vyplývajúce



zo zákona (realizáciu dražby bytu) v prípade, ak nevyrovná všetky záväzky voči nemu do konca mája
r. 2008. Úhrady v súvislosti s užívaním bytu za dlžníka vyplácal ďalšiemu veriteľovi (Slovenskému
plynárenskému priemyslu, a. s., Bratislava) konateľ odporcu, ktorý sa následne dozvedel, že dlžník
má dlhy v súvislosti s užívaním bytu i voči iným osobám. Ich okruh a rozsah dlhov dlžníka
sa snažil zistiť v mesiaci máji r. 2008 i za súčinnosti dlžníka, preto bol vyhotovený zoznam veriteľov
dlžníka. Na základe zistenia rozsahu dlhov došlo medzi dlžníkom a odporcom k uzavretiu kúpnej zmluvy
predmetom, ktorej bol prevod trojizbového bytu nachádzajúceho sa v T. na ulici R. 1, ktorú za kupujúceho
(odporcu) podpísal jeho konateľ. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 17 933,77 Eur, ktorú sa odporca
zaviazal zaplatiť veriteľom dlžníka podľa ich špecifikácie v predmetnej kúpnej zmluve (Prvej stavebnej
sporiteľni, a. s., Wüstenrot - Stavebnej sporiteľni, a. s., Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových
priestorov „R. 1“ v T., Orange Slovensko, a. s., T-Mobile Slovensko, a. s., TATRA BANKE,
a. s., Všeobecnej úverovej banke, a. s., Slovenskej advokátskej komore, Stredoslovenskej energetika,
a. s., Slovenskému plynárenskému priemyslu, a. s., Mestu Brezno). Zmluva bola zavkladovaná dňa
02. 06. 2008 pod č. V 1247/2008. Z obsahu kúpnej zmluvy okresný súd mal
preukázané, že úmyslom odporcu bolo zaplatením dohodnutej kúpnej ceny uhradiť všetky záväzky
dlžníka, ktorých existenciu mu oznámil i preukázal a zároveň „zachrániť“ rodičovský byt konateľa
odporcu, ktorý by bol postihnutý exekúciou. Odporca bol opakovane dlžníkom ubezpečený o tom, že
rozsah jeho záväzkov voči veriteľom, špecifikovaných v kúpnej zmluve, je úplný a kompletný. Konateľ
odporcu (za odporcu) podpísal kúpnu zmluvu s vedomím, že uhradením dohodnutej kúpnej zmluvy
uhradí všetky záväzky dlžníka existujúce ku dňu podpisu kúpnej zmluvy. Okresný súd zistil, že konateľ
odporcu nemal vedomosť o ďalších veriteľoch a dlhoch dlžníka, a teda ani o dlhu voči navrhovateľke.
Podľa neho kúpna cena v kúpnej zmluve bola stanovená bez akýchkoľvek špekulatívnych zámerov,
pretože bolo v nej zahrnutých celkom 11 veriteľov, ktorým odporca uhradil a aj v súčasnosti uhrádza
dlhy dlžníka. Okresný súd mal preukázané, že v období, keď kúpna zmluva bola podpísaná, a to
po mesačnom zisťovaní pohľadávok a veriteľov dlžníka a následným prednostným zavkladovaním
kúpnej zmluvy (k čomu došlo v dôsledku krátkodobého pobytu konateľa odporcu na území Slovenskej
republiky), odporca nemal vedomosť o pohľadávke navrhovateľky voči dlžníkovi. Rozsudkom okresného
súdu č. k. 5C/57/2010-55 zo dňa 23. 11. 2011 bola dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu 10 854,41 Eur s príslušenstvom. Okresný súd konštatoval, že odporca postupoval
so všetkou náležitou opatrnosťou a starostlivosťou, aby pri prevode bytu patriacemu dlžníkovi zistil
všetky jeho dlhy s tým, že s veriteľmi komunikoval o úhrade dlhov v splátkach. Už pred uzavretím
kúpnej zmluvy odporca zaplatil dlhy voči veriteľom dlžníka a taktiež aj po uzatvorení kúpnej zmluvy.
Odporca úzko spolupracoval s dlžníkom, komunikoval s potencionálnymi veriteľmi dlžníka, preto mu
nemožno prisudzovať vedomosť o tom, že dlžník mal úmysel ukrátiť navrhovateľku. Navrhovateľka
nepreukázala, že by bol odporcovi eventuálny úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľku známy. Konateľ
odporcu vynaložil adekvátnu náležitú starostlivosť, aby zistil všetky dlhy dlžníka. Okresný súd uviedol,
že nárok navrhovateľky nie je premlčaný.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“) s použitím ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ktoré predstavovali trovy právneho zastúpenia vo
výške 565,23 Eur (za 2 úkony právnej služby v roku 2011 po 57,- Eur - prevzatie a príprava zastúpenia,
vyjadrenie k návrhu na začatie konania, 3 úkony právnej služby v roku 2012 po 58,69 Eur - doplnenie
vyjadrenia k návrhu na začatie konania zo dňa 21. 08. 2012, účasť na pojednávaní dňa 03. 10. 2012,
dňa 05. 10. 2012, 2x režijný paušál za rok 2011 po 7,41 Eur, 3x režijný paušál za rok 2012 po
7,63 Eur), cestovné náhrady za 2 cesty Banská Bystrica - Brezno a späť dňa 03. 10. 2012 vo výške
21,87 Eur a dňa 05. 10. 2012 vo výške 21,87 Eur (vzdialenosť 84 km, priemerná spotreba 5,3 litra/100
km, cena PHM 1,46 Eur/1 liter, paušálna náhrada 0,183 Eur/km, náhradu za stratu času dňa 03. 10.
2012 vo výške 50,84 Eur a dňa 05. 10. 2012 vo výške 50,84 Eur (4 polhodiny po 12,71 Eur), 20 %
DPH zo sumy 460,20 Eur vo výške 92,04 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že kúpna
cena, za ktorú odporca kúpil od dlžníka na základe kúpnej zmluvy trojizbový byt v centre Mesta Brezna o
rozlohe 116 m2 za kúpnu cenu 17 933,77 Eur (540 273,- Sk), nezodpovedala skutočnej trhovej hodnote
bytu. Podľa jej názoru, v súčasnosti má byt minimálnu trhovú hodnotu vo výške 38 000,- Eur a v čase
predaja mohla byť cena tejto nehnuteľnosti vyššia. Počas prvostupňového konania predložila znalecký



posudok z iného súdneho konania, v ktorom bola oceňovaná hodnota jednoizbového bytu. Ceny bytov
v Brezne sú známou skutočnosťou, ktorú je možné poznať i z ďalšej činnosti súdu v procese jeho
rozhodovania. Okresný súd mal preukázané, že cieľom uzavretia kúpnej zmluvy bola snaha odporcu
vyriešiť neudržateľnú finančnú situáciu dlžníka. Návrh na vklad kúpnej zmluvy bol podaný so zaplatením
správneho poplatku za prednostné zavkladovanie kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa
28. 05. 2008 a samotný vklad bol povolený dňa 02. 06. 2008. Jej záväzok voči dlžníkovi bol splatný dňa
30. 06. 2012. Poukázala na to, že podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) úmysel dlžníka ukrátiť pohľadávku veriteľa nie je potrebné preukázať ako esenciálny predpoklad
odporovateľnosti, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi alebo osoby, ktoré s dlžníkom spája
rodinný, či obdobný pomer. Je irelevantné, či právny úkon dlžníka ukrátil len jedného veriteľa alebo
viacerých veriteľov prípadne len niektorých z nich. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 21Cdo/4333/2007 a rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2007. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil a vyhovel jej návrhu v celom rozsahu, eventuálne, aby napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že v prvostupňovom konaní preukázal dôvody, ktoré ovplyvnili výšku dohodnutej
kúpnej ceny, ktorá zohľadňovala celú históriu ekonomických vzťahoch medzi ním a dlžníkom a všetkých
ním ovládaných obchodných spoločností, ktoré dlhodobo riešili ekonomické problémy dlžníka. Dlžníkovi
vyplácal odmeny bez ohľadu na vykonávanú prácu, resp. jej výsledky, poskytovali sa mu
iné materiálne výhody bez zachovania princípu vzájomnej výhodnosti a opakovane
sa uhrádzal za dlžníka jeho hromadiace sa záväzky rôzneho druhu evidované voči rôznym veriteľom
(i okrem záväzkov špecifikovaných v kúpnej zmluve). Dlžník mu nikdy nevrátil, ani jeho konateľovi,
alebo ktorejkoľvek ním ovládanej spoločnosti to, čo za neho kedykoľvek v čase pred uzatvorením kúpnej
zmluvy plnili, alebo to, čo si od nich bez akéhokoľvek právneho titulu v čase pred uzatvorením
kúpnej zmluvy zobral. Konečná výška kúpnej ceny bola determinovaná práve týmito skutočnosťami.
Dohodnutá kúpna cena nebola cenou fiktívnou, ale bola ním aj reálne uhradená. Nikdy
nespochybňoval skutočnosť, že uzatvorením kúpnej zmluvy sa snažil vyriešiť neudržateľnú finančnú
situáciu dlžníka tým, že uhradí všetky jeho existujúce záväzky, o ktorých mal vedomosť, či už na
základe informácií opakovane mu poskytnutých dlžníkom, ako aj na základe informácií získaných
na základe vlastnej iniciatívy. Jeho snaha o vyriešenie finančnej situácie dlžníka formou uhradenia
všetkých jeho existujúcich a známych záväzkov nemôže byť posudzovaná na jeho ťarchu. Nemôže niesť
zodpovednosť za to, že i napriek jeho viacerým výzvam adresovaných dlžníkovi a napriek zisťovaniu
okruhu veriteľov, vykonávaného jeho zamestnancami, nezistil existenciu pohľadávky navrhovateľky.
Inštitút urýchleného konania o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
je legálnym inštitútom upraveným ustanovením § 32 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných právnych nehnuteľnostiach v znení neskorších právnych
predpisov. Jeho konateľ pri nadobúdaní alebo pri predaji nehnuteľností tento inštitút preferuje, pretože sa
zdržiava v zahraničí a všetky obchodné transakcie chce mať zásadne ukončené predtým, ako opätovne
opustí územie Slovenskej republiky. Nie je možné akceptovať tvrdenie navrhovateľky o tom, že urýchlené
konanie o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností automaticky bez
ďalšieho znamená snahu ukrátiť ju. Samotnej navrhovateľke musí byť známa skutočnosť, že v prípade,
ak dlžník dobrovoľne neplní svoj záväzok, musí svoj nárok uplatniť v súdnom konaní, ktorého dĺžka
sa zvyčajne počíta na roky. Pre účely prípadného faktického speňažovania predmetného bytu, ktorý
bol predmetom kúpy, je potom rozhodujúci okamih vzniku exekučného titulu. Poukázal na to, že
navrhovateľka až do roku 2010 (i napriek tomu, že vedela o existencii kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
dlžníkom a odporcom) svoj nárok voči dlžníkovi žiadnym spôsobom nevymáhala. Naopak, v roku 2010
dlžníkovi požičala ďalších 10 600,- Eur. Pri odporovateľnom právnom úkone vykonanom medzi blízkymi
osobami je v zmysle ustanovenia § 42 OZ úmysel ukrátiť veriteľa predpokladaný priamo zákonom s tým,
že táto domnienka je vyvrátiteľná. Priamo ustanovenie § 42 ods. 2, veta za bodkočiarkou
OZ výslovne určuje, že možnosť domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu neplatí, ak druhá strana
preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Uviedol,
že preukázal vynaloženie náležitej a požadovateľnej starostlivosti pri zisťovaní rozsahu a štruktúry
záväzkov dlžníka. Všetky jemu známe záväzky evidované voči jednotlivým veriteľom dlžníka zaplatil,
resp. v zmysle dohodnutej kúpnej zmluvy uhrádza aj v súčasnej dobe. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.



Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2
O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Ako už bolo uvedené, predmetom tohto konania je určenie, že kúpna zmluva je voči navrhovateľke
neúčinná podľa ustanovenia § 42a OZ.

Podľa ustanovenia § 42a ods. 1, 2 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116
a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Z ustanovenia § 42a ods. 3 OZ vyplýva, že: „Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a: a) osobou jemu
blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a)
majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v
ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v
písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo
ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c)
alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.“

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho
dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces,
pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.
Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite
vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o
odôvodnenosti žaloby žalobcu. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku,
rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 2
O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty navrhovateľky uvedené v odvolaní.

Podstatou odporovateľnosti právneho úkonu je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe (tzv.
relatívna neplatnosť), ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z
predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.



Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky. Zákon taxatívnym spôsobom nevymedzuje okruh právnych úkonov, ktoré
môže veriteľ odporovať. Odporovať možno právne úkony dlžníka, ktoré sú urobené s úmyslom poškodiť
veriteľa (in fraudem creditoris). Právo odporovať právny úkon môže uplatniť veriteľ žalobou na súde.
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech.

Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu právne neúčinné
v prípade, ak:

a) dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky,

b) dlžník urobil tento úkon v úmysle ukrátiť svojho veriteľa,

c) tento úmysel dlžníka musel byť druhej strane známy, pričom v prípade, ak sa jedná o právny úkon
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, predpokladá sa, že tento úmysel bol druhej strane známy
(vyvrátiteľná právna domnienka),

d) odo dňa urobenia takéhoto právneho úkonu neuplynula trojročná (prekluzívna) lehota.

Aby mohlo dôjsť k úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, musia byť súčasne splnené všetky
uvedené zákonné predpoklady. V prípade, ak hoci len jeden z uvedených kumulatívnych zákonných
predpokladov nie je splnený, nie je možno žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa
citovaných ustanovení vyhovieť.

Veriteľ má právo domáhať sa na súde v zmysle § 42a ods. 3 OZ určenia, že dlžníkove právne úkony
sú voči nemu právne neúčinné v prípade, ak:

1/ dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky,

2/ odo dňa urobenia takéhoto právneho úkonu neuplynula trojročná (prekluzívna) lehota,

3/ ku ktorému došlo medzi dlžníkom a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b/ právnickou
osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10%
v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo
osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom
alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť
aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d),

eventuálne ak tento úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch v prospech týchto osôb.

Pri osobách taxatívne vymenovanými v ustanovení § 42a ods. 3 písm. a), b), c), d) OZ platí vyvrátiteľná
domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka, pretože úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť blízkej
osoby o existencii tohto úmyslu dlžníka sa predpokladá (prezumuje).

Táto domnienka neplatí len vtedy, ak odporca (druhá strana právneho úkonu) preukáže, že ani pri
náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V tejto spojitosti odporca
má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že medzi dlžníkom a odporcom bola dňa 28. 05. 2008
uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej dlžník v pozícii predávajúceho predal odporcovi byt č. 4, na
2. poschodí bytového domu, nachádzajúceho sa v XXX na ul. XXX1, súp. č. XXX,
vo vchode 1, za kúpnu cenu 540 273 Sk (č.l.38 - 43 spisu).



Je nesporné, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v posledných troch rokoch pred začatím
konania, teda pred podaním návrhu navrhovateľky (ktorý bol okresnému súdu doručený dňa 28. 04. 2011
- č.l. 1 spisu), preto nárok navrhovateľky na odporovanie kúpnej zmluvy nezanikol (nebol prekludovaný).

Z pripojeného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5C/57/2010 mal odvolací súd preukázané, že
navrhovateľka preukázala existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi vo výške 327 000 Sk s
príslušenstvom s odkazom na rozsudok č. k. 5C/57/2010-55 zo dňa 23. 11. 2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18. 01. 2012.

Keďže v prejednávanej veci ide o kúpnu zmluvu medzi dlžníkom a odporcom (právnickou osobou),
ktorého jediným spoločníkom a zároveň jediným konateľom, bol brat dlžníka, C.. O.. O. G., preto podľa
názoru odvolacieho súdu, navrhovateľke stačilo tvrdiť, že napadnutým úkonom došlo k ukráteniu jej
vymáhateľnej pohľadávky, keďže v zmysle ustanovenia § 42a ods. 3 OZ sa úmysel ukrátiť ju v pozícii
veriteľa predpokladá. Dôkazným bremenom totiž zákon zaťažil druhú stranu odporovateľného úkonu
(odporcu), pretože z citovaného ustanovenia vyplýva, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá
strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť ju v pozícii
veriteľa. Odporca mal preto nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť preukázať, že dlžníkov
úmysel ukrátiť navrhovateľku v pozícii veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohol rozpoznať.

Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu uvádza, že odporca takéto dôkazné bremeno uniesol,
pretože ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľku. Vynaloženie
náležitej starostlivosti totiž predpokladá, že osoba blízka odporcovi vykonala s ohľadom na okolnosti
prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa (ktorý v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť), z ich výsledku spoznala, teda,
aby sa o tomto úmysle dozvedela.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že okresný súd dôsledne skúmal, či odporca mohol, eventuálne
nemohol rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľku. Správne vyhodnotil postoj odporcu ako
aktívny, keďže odporca od samotného dlžníka, ale i veriteľov dlžníka s maximálnym úsilím zisťoval okruh
všetkých veriteľov dlžníka, za účelom zaplatenia všetkých jeho dlhov. Z kúpnej zmluvy totiž vyplýva, že
odporca kúpnu cenu za byt nezaplatil k rukám dlžníka, ale jeho veriteľom, ktorí boli špecifikovaní v čl.
VIII kúpnej zmluvy vrátane výšky ich pohľadávok voči dlžníkovi.

V priebehu prvostupňového konania nebolo preukázané, že by dlžník, resp. navrhovateľka odporcovi
(prípadne konateľovi odporcu) pred uzavretím kúpnej zmluvy oznámili, že navrhovateľka má voči
dlžníkovi konkrétnu pohľadávku v určitej výške.

V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľky odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/163/2007 zo dňa 17. 12. 2008 (ktoré označila i samotná odporkyňa odvolaní),
z ktorého vyplýva: „Pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a OZ,
ak išlo o právne úkony medzi dlžníkom a osobou blízkou, bolo postačujúce preukázať ich urobenie
v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
i vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (prezumuje). Blízka osoba musí naopak
preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho
úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať“. Odvolací súd zdôrazňuje, že
síce navrhovateľka preukázala, že medzi dlžníkom a odporcom došlo k uzavretiu platného úkonu
(kúpnej zmluvy), avšak argumentácia navrhovateľky ohľadne trhovej hodnoty bytu, správneho konania
v súvislosti so zavkladovaním predmetnej kúpnej zmluvy, bola irelevantná, keďže v danom prípade sa
úmysel dlžníka ukrátiť ju prezumuje (§ 42a ods.3 OZ). Podstatnou okolnosťou, pre ktorú okresný súd jej
návrh správne zamietol, bola skutočnosť, že odporca preukázal (uniesol dôkazné bremeno), že ani pri
náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť ju v pozícii veriteľa.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.
s. p. ako vecne správny potvrdil. Podľa uvedeného ustanovenia potvrdil rozsudok i vo výroku o trovách
prvostupňového konania, pretože okresný súd správne aplikoval zásadu úspechu v spore vyplývajúcu
z ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., v dôsledku čoho správne uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť



odporcovi účelne vynaložené trovy prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú trovy právneho
zastúpenia.

Ako už bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.
s. p.), a keďže navrhovateľka v odvolaní nenamietala, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom
nespochybnila výšku odporcovi priznaných trov konania, preto sa odvolací súd touto otázkou
nezaoberal.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu podľa vyššie
citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Ako už bolo uvedené, odporca si uplatnil trovy odvolacieho konania (predstavujúce trovy právneho
zastúpenia) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd
uložil navrhovateľke (ktorá bola v odvolacom konaní neúspešná) povinnosť, nahradiť odporcovi trovy
odvolacieho konania v celkovej sume 79,58 Eur. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho
zastúpenia v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm. a) vyhlášky (základnou sadzbou tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu) za 1 úkon právnej služby v r. 2012
- vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej v sume 58,69 Eur a z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za
uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vrátane 20% DPH (§ 18 ods.3
vyhlášky) zo sumy 66,32 Eur, vo výške 13,26 Eur.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľka povinná zaplatiť uvedené trovy odvolacieho
konania právnemu zástupcovi odporcu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.