SAMAG MZ s.r.o.


Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Cb/10/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202762
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416202762.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:
COFIDIS SA, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve d´ Ascq, CEDEX
598 66, Francúzska republika, číslo zápisu: 325307106, ktorý na území Slovenskej republiky koná
prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Einsteinova ulica
11/3677, Bratislava, IČO: 50 595 628, žalobca v konaní právne zastúpený alianciaadvokátov ak., s. r. o.,
so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, proti žalovaným: 1/ SAMAG MZ s. r. o., so sídlom
Komenského 391/5, Žiar nad Hronom, IČO: 36 052 892, 2/ Š. V., W.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
R.. Q. XXX/X, Ž. W. Q., v konaní o zaplatenie 9.142,51 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 9.142,51 Eur s úrokom vo výške 14,10 % ročne
do 07.08.2015 v sume 481,01 Eur, s úrokom z omeškania do 07.08.2015 v sume 13,06 Eur, s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.623,52 Eur od 08.08.2015 do zaplatenia a náklady
súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške 408,- Eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
žalovaného.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa pôvodný žalobca Banco Banif Mais, S.A. voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal
zaplatenia sumy 9.142,51 Eur so zmluvným úrokom vo výške 14,10 % ročne do 07.08.2015 vo výške
522,21 Eur, s úrokom z omeškania do 07.08.2015 vo výške 114,31 Eur, s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 9.664,72 Eur od 08.08.2015 do zaplatenia a tiež nákladov súvisiacich
s vymáhaním pohľadávky vo výške 408,- Eur a napokon aj náhrady trov konania a trov právneho
zastúpenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
žalovaného.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.07.2014 uzavrel so žalovaným 1/ ako dlžníkom zmluvu o úvere číslo
18033, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné úverové podmienky. Na základe zmluvy poskytol
žalovanému 1/ úver vo výške 9.979,80 Eur za účelom kúpy motorového vozidla a tento úver mal žalovaný
1/ splatiť v mesačných splátkach vo výške 239,66 Eur v počte splátok 60. Žalovaný 1/ zaplatil len sedem
splátok úveru, naposledy dňa 20.02.2015. Odvtedy už úver nesplácal aj napriek tomu, že listom zo dňa
20.07.2015 bol vyzvaný na plnenie si zmluvných povinností s upozornením, že ak nastane omeškanie
s platbou splátky o viac ako tri mesiace, bude celý úver vyhlásený za splatný spolu s príslušenstvom
i všetkými platbami. Súčasne dňa 11.07.2014 uskutočnil žalovaný 2/ ručiteľské vyhlásenie, na základe



ktorého sa zaviazal za riadne a včasné splnenie záväzkov žalovaného 1/. Vzhľadom na nesplácanie
úveru potom pôvodný žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 07.08.2015 listom z 30.07.2015
v súlade s bodom 20 všeobecných úverových podmienok.

3. Následne súd zistil, že v priebehu konania došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti pôvodného
žalobcu s aktuálnym žalobcom a preto uznesením zo dňa 15.06.2017 č.k. 20Cb/10/2016-66 vyslovil, že
bude v konaní pokračovať s poukazom na § 64 Civilného sporového poriadku s aktuálnym žalobcom.

4. Podaním zo dňa 09.06.2017 žalobca zobral žalobu čiastočne späť a žiadal od žalovaných zaplatenie
sumy 9.142,51 Eur s príslušenstvom ako je toto uvedené pod bodom I. výrokovej časti rozsudku. Súd
preto vo zvyšku konanie zastavil s poukazom na § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

5. Žaloba bola žalovanému 1/ v súlade s § 106 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku doručovaná
na adresu sídla zapísaného v Obchodnom registri, odkiaľ sa zásielka vrátila súdu dňa 19.04.2017 (č.l.
53 spisu) s oznámením o neznámom adresátovi. Uvedeným dňom však došlo k riadnemu doručeniu
žaloby žalovanému 1/ v súlade s ust. § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ktorý stanovuje, že ak
nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

6. Žalovaný 2/ nemá v Registri obyvateľov SR evidovanú adresu, má evidovaný iba trvalý pobyt Mesto
Ž. W. Q.. Súdu sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo, preto postupoval podľa § 106 ods. 3 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) a doručil žalobu žalovanému 2/ oznámením na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa 12.05.2017). Podľa uvedeného ustanovenia
sa písomnosť považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tom nedozvie.

7. Súd potom na pojednávaní dňa 15.06.2017 prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti ospravedlneného
žalobcu a v neprítomnosti riadne predvolaných žalovaných 1/ a 2/.
8. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že právny predchodca
žalobcu ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník uzavreli dňa 10.07.2014 úverovú zmluvu, ktorej predmetom
bolo poskytnutie úveru žalovanému 1/ vo výške 8.400,- Eur (nie vo výške 9.979,80 Eur ako bolo
uvedené v žalobe) na kúpu osobného motorového vozidla špecifikovaného v zmluve. Úver sa žalovaný 1/
zaviazal vrátiť spolu so spracovateľským poplatkom vo výške 1.579,80 Eur v 60 pravidelných mesačných
splátkach po 239,66 Eur (zahŕňajúcich podľa zmluvy aj spracovateľský poplatok) so splatnosťou prvej
splátky dňa 20.08.2014 a splatnosťou ďalších mesačných splátok 20. dňa v mesiaci. Bola dohodnutá
fixná úroková sadzba vo výške 14,10 % ročne. Zmluva v podrobnostiach odkazuje na všeobecné
obchodné podmienky, ktoré žalovaný 1/ podpísal 10.07.2014. Súčasne žalovaný 2/ svojim podpisom v
ručiteľskom prehlásení zo dňa 11.07.2014 (č.l. 18 spisu) potvrdil, že ak žalovaný 1/ ako dlžník nesplní
svoj záväzok z predmetnej úverovej zmluvy, poskytne plnenie on ako ručiteľ.

9. Predložený prehľad platieb potom dokazuje (iný dôkaz doložený nebol), že žalovaný 1/ uhradil len
prvých 7 splátok, iné úhrady už nerealizoval. Preto veriteľ dôvodne v súlade s článkom 20 všeobecných
úverových podmienok listom zo dňa 29.07.2015 (po predchádzajúcom písomnom upozornení) vyhlásil
splatnosť celého úveru a súčasne iným listom z toho istého dňa žiadal o úhradu dlhu žalovaného 2/
ako ručiteľa.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.



12. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

13. Aplikujúc uvedené ustanovenia súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.142,51
Eur s úrokmi ako sú tieto uvedené vo výroku rozsudku, pretože tento si nesplnil svoj záväzok vrátiť
poskytnuté úverové prostriedky a zaplatiť dojednané úroky s tým, že povinnosť žalovaného 2/ zaplatiť
uvedenú sumu žalobcovi vyplýva z jeho ručiteľského vzťahu.

14. Nakoľko sa žalovaní so splnením záväzku dostali do omeškania (§ 340 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka), žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
v znení účinnom od 01.02.2013 v spojení s § 1 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vlády č. 21/2013
Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 3a cit. nariadenia), podľa
ktorého sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov.
Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania len vo výške 5,05 % ročne, teda v nižšej výške než by mu patrila.

15. Napokon súd vyhovel žalobe aj ohľadne zaplatenia nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky
vo výške 408,- Eur, ktorých vznik žalobca dokázal faktúrou na túto sumu, ktorú mu vystavila spoločnosť
Credit solution s.r.o. (č.l. 15 spisu) s tým, že z hľadiska právneho posúdenia sa jedná o nárok žalobcu na
náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka vzniknutej v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti
žalovaným 1/ splácať úver včas (t.j. v stanovených splátkach).

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu
úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania
bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.



Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.