EMME s.r.o. v likvidácii


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/168/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113218436
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113218436.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci
navrhovateľky v 1/ rade O. K., J.. XX. XX. XXXX, G. G.Á. G., H. XX a navrhovateľky v 2/ rade F.. L.
N., J.. XX. XX. XXXX, G. G. G., Z. XX, obe v konaní zastúpené Mgr. Robertom Antalom, advokátom,
Advokátska kancelária Banská Bystrica, Ul. Kláry Jarunkovej 2, proti odporcovi EMME s.r.o. v likvidácii,
so sídlom Banská Bystrica, Komenského 14/C, IČO: 36 052 922, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Patajová Pataj, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, J. Chalupku 8, IČO: 36 867 519, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 1/ rade 698,42 Eur spolu s 6,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1 596,72 Eur od 09. 07. 2011 do 12. 11. 2013 a s 6,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 698,42 Eur od 13. 11. 2013 až do zaplatenia a navrhovateľke v 2/ rade sumu 175,05 Eur spolu
s 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 399,12 Eur od 09. 07. 2011 do 12. 11. 2013 a 6,5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 175,05 Eur od 13. 11. 2013 až do zaplatenia, a to v lehote 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 1/ rade sumu 855,20 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania od 01. 05. 2015 až do zaplatenia a navrhovateľke v 2/ rade sumu 213,80 Eur spolu 5,05
% ročným úrokom z omeškania od 01. 05.2015 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd konanie vo zvyšnej časti z a s t a v u j e .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke v 1/ rade náhradu trov konania vo výške 95,50 Eur a
navrhovateľke v 2/ rade 23,50 Eur za zaplatené súdne poplatky, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky 1/, 2/ podaným návrhom zo dňa 08. 07. 2013 žiadali súd, aby vo svojom rozhodnutí
zaviazal odporcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas.

Navrhovateľky 1/ a 2/ sa svojím návrhom domáhali vydania bezdôvodného obohatenia s tým, že sú
podielové spoluvlastníčky pozemkov nachádzajúcich sa v Banskej Bystrici zapísané na Katastrálnom
úrade Banská Bystrica, Správa katastra Banská Bystrica, na LV č. XXXX pre kat. úz. Kremnička ako
parcely registra D. Č. XXX Q. I. XXXX S.X M. K. V. D. Č. XXX Q. I. XXXX S.X. Navrhovateľke v 1/ rade
z týchto nehnuteľností patrí podiel vo veľkosti 20/75 a navrhovateľke v 2/ rade podiel vo veľkosti 5/72.



Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie Listom vlastníctva č. XXXX zo dňa 12. 02. 2013, na základe
ktorého mal tieto tvrdené skutočnosti za osvedčené.

Podľa tvrdenia navrhovateliek časť týchto nehnuteľností užíva od roku 2003 odporca, pričom skutočnosť
ohľadne výmery takto užívaných nehnuteľností navrhovateľky 1/ sa 2/ preukázali geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 23. 06. 2003, overeného Správou katastra Banská Bystrica dňa 30. 06.
2003. Z tohto geometrického plánu vyplýva výmera pozemkov, ktoré sú ohraničené plotom a patria
do areálu odporcu, ktorý tieto nehnuteľnosti užíva. Rozsah výmery potom predstavuje sumu 1437 m2,
pričom rozsah takto uvedených nehnuteľností mal súd za preukázané aj práve geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XX/XX.

Navrhovateľky sa teda domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré sa rovná cene obvyklého
nájomného za porovnateľné nehnuteľnosti v danej lokalite a v rozhodnom čase. Na preukázanie tvrdení
hodnoty takéhoto nájomného predložili v konaní oznámenie obvyklej trhovej ceny nájmu nehnuteľností
od realitnej spoločnosti Reality Market, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Horná 65A a oznámenie od
realitnej spoločnosti od realitnej spoločnosti TUreality s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 5. Z
takýchto vyjadrení potom vyplýva, že priemerná výška nájomného za hore označené pozemky je vo
výške 2,-- Eur za 1/m2/rok.

Z tohto dôvodu preto navrhovateľky 1/ a 2/, keďže odporca užíva nehnuteľnosť v rozsahu 1437 m2,
predstavuje bezdôvodného obohatenie za každý kalendárny rok sumu vo výške 2874,-- Eur, čo mesačne
predstavuje na sumu 239,50 Eur. Na spoluvlastnícky podiel potom pripadá navrhovateľke v 1/ rade suma
66,53 Eur za mesiac a pri navrhovateľke v 2/ rade suma 16,63 Eur za mesiac. Celkové bezdôvodné
obohatenie za obdobie dvoch rokov predstavuje pre navrhovateľku v 1/ rade sumu 1596,72 Eur a pre
navrhovateľku v 2/ rade sumu 399,12 Eur.

Skutočnosti ohľadne výšky priemerného nájomného za nehnuteľnosti mal súd za preukázané
vykonaným dokazovaním realitných spoločností Reality Market s.r.o. a TUreality s.r.o., obe so sídlom
v Banskej Bystrici.

Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k úhrade časti bezdôvodného obohatenia navrhovateľky
zobrali svoj návrh čiastočne späť a žiadali konanie v tejto časti zastaviť s tým, že navrhovateľka v 1/
rade sa ďalej domáhala zaplatenia sumy 698,42 Eur spolu so 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 1596,72 Eur od 02. 07. 2011 do 12. 11. 2013 a 6,5 % ročným úrokom z omeškania od 13. 11.
2013 zo sumy 698,42 Eur až do zaplatenia.

Zároveň navrhovateľka v 2/ rade sa domáhala zaplatenia sumy 175,05 Eur spolu so 6,5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 399,12 Eur od 02. 07. 2011 do 12. 11. 2013 a 6,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 175,05 Eur od 13. 11. 2013 až do zaplatenia.

Súd s poukazom na ustanovenie § 96 ods.1 OSP konanie v prevyšujúcej časti návrhu navrhovateliek
oproti pôvodnému návrhu zastavil.

Navrhovateľky 1/ a 2/ ďalej v priebehu konania z dôvodu plynutia premlčacích lehôt rozšírili žalobu
podanú dňa 08. 07. 2013, kedy si uplatnili svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 08. 07. 2011 do 08. 07. 2013, keďže odporca aj v období následnom užíval tieto nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu a to až do 05. 08. 2014, kedy svoje nehnuteľnosti odpredal tretej osobe, rozšírili
navrhovateľky 1/ a 2/ svoj návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia aj na obdobia od 09. 07. 2013
do 04. 08. 2014.

Súd pripustil zmenu takéhoto návrhu svojím uznesením zo dňa 12. 05. 2015 vyhláseným na pojednávaní
tak, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľke sumu 855,20 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 01. 05. 2015 až do zaplatenia a navrhovateľke v 2/ rade sumu 213,80 Eur spolu s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania od 01. 05. 2015 až do zaplatenia.

Navrhovateľky 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedli, že odporca užíva celý rozsah
výmery tak, ako je uvedená v žalobnom návrhu s tým, že celý areál je oplotený, uzamknutý a teda



odporca užíva nielen nehnuteľnosti, ktoré sú pod stavbami, ktoré odporcovi vlastnícky patrili, ale aj
ďalšie časti, ktoré sú využívané ako parkoviská pre nákladné stroje, resp. iné parkoviská či odkladacie
priestory pre odpad. Z týchto záverov, o ktorých predložili aj listinný dôkaz, a to fotografie z areálu
nehnuteľností, a to stavieb vlastnícky patriacich v minulosti odporcovi, takéto skutočnosti aj vyplývali. Z
tohto dôvodu potom navrhovateľky 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdili, že odporca
z tohto dôvodu nemôže namietať rozsah užívaných predmetných pozemkov v tom zmysle, že tieto
časti neužíva, resp. že je tam postavená trafostanica či stĺpy elektrického vedenia. Odporca vo svojom
písomnom vyjadrení potvrdil skutočnosti, že je vlastníkom stavby súpisné číslo 2630 a súčasne potvrdil,
že časť pozemkov, ktorá je spolu so stavbami oplotená, pričom túto časť oplotených pozemkov aj
reálne užíva. Odporca však spochybnil rozsah užívaných pozemkov z dôvodov, že na niektorých sa
nachádza trafostanica s ochranným pásmom a elektrické vedenie, resp. že sa jedná o časť pozemkov
nachádzajúcich sa v pomerne strmom zraze, ktorý z nich robí z pohľadu odporcu nepoužívateľnými.
Zároveň spochybnil aj výšku odplaty za takéto užívanie, kedy geometrickým plánom, ktorý v konaní
predložil pod č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 08. 07. 2011, kedy bol overený Správou katastra Banská
Bystrica, tvrdil že sa jedná o pozemky s rôznou výškou odplaty, keďže sa jedná právo o pozemky, kde
v častiach sa teda nachádza trafostanica s ochranným pásmom resp. pozemok so strmým zrázom.
Teda jedná sa o pozemky, ktoré možno stavebne využiť resp. takýmto spôsobom ich stavebne využiť
nie je možné alebo sa jedná o ochranné pásmom vysokého napätia. Zároveň odporca predložil aj
znalecký posudok spracovaný F.. K. V. Č.. XXX/XXXX, ktorým bola určená cena nájmu za bezprostredne
susediace pozemky za obdobie rokov 2007 až 2009 a to vo výške 1,752 Eur/m2/rok.

Odporca ďalej uviedol, že napriek tomu, že nespochybňuje rozsah užívania pozemkov navrhovateliek,
ktoré sa nachádzajú v oplotenom areáli odporcu, namieta svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že
mal podpísanú nájomnú zmluvu a to zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 11. 08. 2011 so
spoločnosťou Ekolumi, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta 29, ktorú v konaní aj predložil
pričom ako predmet nájmu boli definované stavby súpisné číslo XXXX na pozemkoch parc. č. H.-U.
XXX/X, XXX/X M. XXX/XX. Z tohto dôvodu pokiaľ odporca sám osobne tieto nehnuteľnosti neužíval a
naopak na základe takejto nájomnej zmluvy ich užívala spoločnosť Ekolumi, s.r.o., nie je daná pasívna
legitimácia odporcu v konaní.

Navrhovateľky 1/ a 2/ na tvrdenia odporcu reagovali tým spôsobom, že odporca užíva dlhodobo ich
pozemky v rozsahu, ktorý medzi účastníkmi konania nie je sporný a to bez právneho dôvodu, čím sa na
úkor navrhovateliek 1/ a 2/ bezdôvodne obohatil. Poukázali na to, že v minulosti aj písomným spôsobom
uznal výšku bezdôvodného obohatenia v rozsahu 2,-- Eur/m2/rok a až v januári roku 2015 prvýkrát
tvrdil to, že tieto pozemky on osobne neužíva, ale užíva ich tretia osoba. Navrhovateľky 1/ a 2/ uviedli,
že odporca prenechal užívanie svojich nehnuteľností vrátane pozemkov navrhovateliek 1/ a 2/ tretej
osobe, pričom táto skutočnosť nemá vplyv na uplatnený nárok navrhovateliek v tomto konaní, pretože
aj tak sa jedná o užívanie pozemkov bez právneho dôvodu, kedy ich prenechal do užívania tretej osobe,
čím získal na úkor navrhovateliek 1/ a 2/ bezdôvodné obohatenie. Je nepochybné, že bez prenechania
pozemkov navrhovateliek 1/ a 2/ do užívania tretej osoby nájomcovi by tento svoju nehnuteľnosť stavbu
nemohol prenajať, pretože by k nim nájomca nemal zabezpečený prístup. Z tohto dôvodu ani v nájomnej
zmluve nie je uvedený, že by bol odporca vlastníkom týchto pozemkov a preto ich ani prenajať nemohol.
Uviedli ďalej, že práve z nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomca preberá do nájmu nehnuteľnosti s právom
prístupu do prenajatých priestorov cez spoločné priestory a s právom užívať prístupové komunikácie.

V tejto súvislosti súd vypočul konateľov obchodnej spoločnosti Ekolumi, s.r.o. a to S.. S. P., ktorý vo
svojej výpovedi ako svedok uviedol, že v rokoch 2011 a 2013 ich obchodná spoločnosť mala prenajatú
skladovú halu na adrese H. XXX, kedy sa jednalo o skladovú halu, ktorú oni užívali spolu s pozemkami
s tým, že mali túto halu prenajatú od p. P., t. j. konateľa odporcu. Svedok vo svojej výpovedi uviedol,
že konateľ odporcu tvrdil, že pozemky má prenajaté a z tohto dôvodu ich nemôže dať do nájmu tretej
osobe, ale s tým, že on za tieto pozemky platí nájom a tieto plochy je možné takýmto spôsobom užívať.
Táto skutočnosť vyplývala aj z nájomnej zmluvy, ktorú mali spolu uzatvorenú. Svedok ďalej uviedol, že
sa nejednalo len o prístupovú komunikáciu, ale aj o priľahlé pozemky s tým, že tieto mohli využívať na
svoju činnosť, ktorú vlastne oni aj sami pre svoje podnikanie potrebovali. Nejednalo sa teda len o nejaké
právo prechodu. Svedok ďalej uviedol, že konateľ odporcu uviedol, že sám vybudoval trafostanicu a
prostredníctvom nej je možný alebo zabezpečený prívod elektrickej energie. Vo svojej výpovedi ďalej
uviedol, že sa jednalo o pozemok, ktorý bol oplotený, odporca tam mal uskladnené drevo, nejakú garáž,
pričom oni túto nevyužívali. Súdu zároveň predložil fotografiu, z ktorej je zrejmé, že ja v súčasnej dobe



je tam zložené drevo, je tam psia búda, garáž, teda tie nehnuteľnosti alebo hnuteľné veci, ktoré oni
nevlastnili alebo ich nevyužívali. Zároveň svedok uviedol, že konateľ odporcu tam mal sídlo svojej firmy,
kde si preberal aj poštu, vybavoval svoju agendu a tak isto tam parkoval svojím osobným motorovým
vozidlom. Zároveň uviedol, že konateľ odporcu tam mal uskladnené nejaké časti nepoužitých alebo
nepoužívaných strojov, náhradných dielov a ďalších súčiastok.

Ďalší konateľ obchodnej spoločnosti Ekolumi, s.r.o. S.. X. Č. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol,
že v období rokov 2011 do roku 2013 asi do augusta alebo do septembra mali prenajatú halu, ktorej
vlastníkom bol odporca s tým, že na základe dohody mohli využívať aj vonkajšie pozemky, pretože táto
hala bez užívania týchto pozemkov by sa užívať ani nedala, pretože by tam nebol prístup. Uviedol, že oni
využívali jednak skladové priestory, ale aj časť vonkajších priestorov, pričom v tomto areáli neboli žiadni
iní nájomníci. Uviedol, že kancelárie tam mal aj konateľ odporcu, ktorý sa tam aj zdržiaval. Uviedol, že
celý areál bol oplotený, kľúče od areálu mali oni ako konatelia nájomcu a samozrejme odporca. Uviedol,
že okrem ich prevádzky tam mal odporca zložené nejaké drevo, mal tam garáž, mal tam nejaké debny s
výrobkami alebo súčiastkami, ktoré súviseli s jeho podnikaním. Svedok ďalej uviedol, že konateľ odporcu
uviedol, že nie je vlastníkom vonkajší plôch, avšak tieto má prenajaté a z tohto dôvodu ich nemôže
prenechať do ďalšieho nájmu s tým však, že oni ich môžu užívať.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkovo-právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za
splnenia predpokladov, a to že vznik bezdôvodného obohatenia je objektívne merateľný v peňažných
jednotkách, k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych
skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone, vznik majetkovej ujmy je vyjadriteľný v peniazoch,
ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému
bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď
zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.

Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité
majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch. Predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť
jednak veci, napríklad hnuteľné veci a to vrátane peňazí, práva a iných majetkových hodnôt, ktoré môžu
byť vyjadrené v peniazoch.

Z ustanovenia § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná skutková podstata
bezdôvodného obohatenia, kedy bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká
tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho na koho úkor
k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty
bezdôvodného obohatenia sú ustanovené v § 451 ods.2 a § 454 Občianskeho zákonníka.

Posúdením, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia je teda závislý od naplnenia
vyššie uvedených znakov, pričom týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový
prospech, t. j. že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo zníženiu pasív, poprípade, že jeho
majetkový stav sa nezmenil, k čomu by za bežných okolností došlo a ďalej, že právny dôvod plnenia
na jeho strane neexistoval alebo dodatočne odpadol, resp. či mu bolo plnené z neplatného právneho
dôvodu alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení týchto znakov mu vzniká
povinnosť vydať všetko o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo,



požadovať o vydanie tohto plnenia. Podľa názoru súdnej praxe o plnenie bez právneho dôvodu ide
aj v prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho dôvodu, napr. bez nájomnej zmluvy alebo aj v
prípade, keď podielový spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu
bez toho, aby s ostatnými spoluvlastníkmi uzavrel nájomnú zmluvu.

Súd na základe vyššie uvedeného mal potom za preukázané, že na strane odporcu vzniklo
bezdôvodné obohatenie užívaním nehnuteľností, ktoré patria vlastnícky do podielového spoluvlastníctva
navrhovateľkám 1/ a 2/, a to bez právneho dôvodu.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné rozsah, výmera týchto pozemkov, ktoré sú ohraničené plotom
areálu odporcu, ktorý tento aj reálne užíval a predstavujú výmeru 1437 m2.

Súd nemohol akceptovať námietku odporcu v tom, že nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože túto
časť nehnuteľností nevyužíval osobne a využívala ich iná obchodná spoločnosť, pretože len konaním
odporcu, kedy prenajal svoje nehnuteľnosti - stavby, skladovacie priestory tretej osobe, zároveň tejto
osobe umožnil užívať aj všetky priľahlé okolité pozemky ohraničené práve týmto oplotením, ktoré boli
uzamknuté a s kľúčom disponoval jednak nájomca a jednak odporca. Je pritom nepodstatné, o aký
druh sa v danom prípade jednalo a či jeho užívanie bolo sťažené alebo nejakým spôsobom aj vylúčené
(trafostanica či mierne svahovitý pozemok). Potvrdenie rozsahu užívanej nehnuteľnosti vyplýva práve
z nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel odporca s treťou osobou, pretože bez prístupových komunikácií a
okolitých pozemkov mimo pozemkov, ktoré sú pod stavbou, ktoré vlastnícky patrili odporcovi, by túto
nehnuteľnosť prenajať nemohol, pretože by prístup k nej zabezpečený nijakým spôsobom nebol.

Súd ďalej považoval za preukázané aj výšku obvyklého nájomného za porovnateľné nehnuteľnosti
v danej lokalite a v rozhodnom čase, kedy navrhovateľky tieto preukazovali vyjadreniami realitných
kancelárií v meste Banská Bystrica, ktoré poskytli trhové ocenenie nájmu takýchto nehnuteľností v
rozhodnom čase. Z týchto dôvodov preto súd návrhu navrhovateliek 1/ a 2/ vyhovel a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, kedy vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý bol v
rámci konania preukázaný.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP a to tak, že
navrhovateľky 1/ a 2/ v konaní mali právo na náhradu trov konania, ktoré im súd priznal za zaplatený
súdny poplatok v konaní a to navrhovateľke v 1/ rade vo výške 95,50 Eur a navrhovateľke v 2/ rade 23,50
Eur, pričom trovy právneho zastúpenia navrhovateliek 1/ a 2/ nepriznal v zmysle § 151 ods.1 a 2, kedy
právny zástupca v lehote do pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia tieto trovy konania nevyčíslil,
preto mu ich súd priznať nemohol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.