DARNER s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/45/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120413615
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120413615.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
GO-KO, s.r.o. so sídlom 1. mája 1051/88, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 50 895 311, právne
zast. JUDr. Martin Benický, advokát so sídlom Oravská Polhora č. 71, 029 47 Oravská Polhora proti
žalovanému DARNER s.r.o. so sídlom Erenburgova 16, 984 01 Lučenec, IČO: 36 053 121, právne zast.
JUDr. Daniel Přibyl, advokát so sídlom Ul. Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec v konaní o zaplatenie 16.828,40
Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/39/2020-101 zo
dňa 17. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/39/2020-101 zo dňa 17. mája 2021 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
16.828,40 Eur s 8 % úrokom z omeškania od 20.10.2020 do zaplatenia a žalobu čo do zaplatenia 1 %
úroku z omeškania zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia
16.828,40 Eur proti žalovanému na tom skutkovom základe, že medzi stranami sporu došlo k rokovaniam
ohľadne výstavby autoumyvárky vrátane technológie, ktorá mala byť umiestnená v areáli žalobcu v
Kysuckom Novom Meste. Žalobca poskytol žalovanému sumu 2.818,40 Eur, ktorá mala slúžiť okrem
výstavby čističky odpadových vôd aj na práce na diele, na ktorých sa mali so žalovaným následne
dohodnúť. Aj po poskytnutí predmetnej sumy nebola medzi stranami uzavretá žiadna zmluva o dielo
na dodanie celej technológie. Žalovaný zaslal žalobcovi návrh zmluvy o dielo, tento návrh však žalobca
neakceptoval. Žalobca od žalovaného stále žiadal, aby mu položkovito uviedol cenu jednotlivých dielov,
ktoré majú tvoriť predmetné dielo. Bolo to v dôsledku toho, že žalobca si jednotlivé komponenty vedel
zaobstarať aj sám a lacnejšie. Medzi stranami sporu nedošlo k dohode o diele. Napriek tomu, že
nedošlo k uzavretiu zmluvy, žalovaný podľa jeho tvrdení vyrobil predmetné dielo aj bez toho, aby
sa na ňom so žalobcom dohodol. Jediné čo dodal žalovaný pre žalobcu bola technológia čističky
odpadových vôd, pričom ju neuviedol do prevádzky a žalobca mu zaplatil 29.818,40 Eur za práce na
prípadnom diele, na ktorom sa mali dodatočne dohodnúť, čo sa však nestalo. Dodatočne zaslal žalovaný
žalobcovi dňa 13.10.2020 faktúru-zálohu pod č. 200047, kde ho vyzval na zaplatenie sumy 91.019,19
Eur ako zálohovú platbu za časti a súčasti technológie, ich nainštalovanie a spustenie do prevádzkovej
činnosti. Bol k nim priložený aj rozpočet, ktorý obsahoval poslednú položku údaj o tom, že čistička
odpadových vôd stála 12.990,- Eur. To znamená, že žalovaný žiadal od žalobcu opätovne uhradiť za
dodanie čističky odpadových vôd, ktorú pri tom už žalobcovi čiastočne dodal, aj keď ju ešte neuviedol



do činnosti. Žalobca poslal žalovanému sumu 29.818,40 Eur a žalovaný v rámci tejto sumy namontoval
čističku odpadových vôd. Dodal však len čističku odpadových vôd, ktorá má stáť 12.990,- Eur. Žalobca
žalobou požadoval rozdiel medzi tým, čo žalobca žalovanému zaplatil ako zálohu za prípadné dielo
vo výške 29.818,40 Eur a cenou za dodanie čističky odpadových vôd vo výške 12.990,- Eur. Zostatok
nespotrebovanej sumy by mal žalovaný vydať žalobcovi. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie celej
sumy, na to aby si zobral čističku odpadových vôd, žalovaný na túto výzvu nereagoval. Žalobca poukázal
na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce vydanie bezdôvodného obohatenia a
žiadal, aby žalovaný vydal naspäť finančné prostriedky vo výške 16.828,40 Eur, ktoré neoprávnene
zadržiava bez právneho dôvodu.

3. Okresný súd uviedol, že Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v
zákonnej lehote podal odpor, na základe čoho bol platobný rozkaz zrušený. Žalovaný v odpore uviedol,
že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva, predmetom ktorej bolo zhotovenie technológie
autoumyvárky podľa požiadaviek žalobcu a následne montáž u žalobcu. Na základe prechádzajúcich
jednaní, vyhotovení realizačnej dokumentácie a dodaní stavebnej časti stavebnej pripravenosti, bolo
žalobcom objednané zhotovenie a dodanie technologického zariadenia autoumyvárky podľa jemu
zaslanej ponuky obsahujúcej špecifikáciu ceny a to dňa 18.11.2019 o 09.00 h vo variáciách 1 alebo
2 a následne po upresnení variácie 2 ponuka bola poslaná 18.11.2019 o 19.10 h rozúčtovanie
vrátane poskytnutia zľavy a následne úhradou zálohy dňa 18.12.2019; tieto boli podkladom pre
zaplatenie vystavených faktúr - záloh žalobcu po objednaní diela a následne boli doručené daňové
doklady. Žalovaný ako zhotoviteľ zhotovil technológiu podľa špecifických požiadaviek žalobcu, z dôvodu
nemožnosti montáže počas obdobia prvej vlny pandémie Covid-19 v mesiacoch marec, apríl a máj
roku 2020 nedošlo k dodaniu diela a následne žalobca spochybňoval cenu objednaného diela, z toho
dôvodu žalovaný žiadal od neho písomné potvrdenie uzavretej zmluvy, k čomu dosiaľ nedošlo; nikdy
žalobca nevzniesol žiadne pripomienky k predloženým písomným návrhom zmluvy. Žalovaný vyjadril
názor, že dielo zhotovil podľa požiadaviek objednávateľa a žalobcovi nevzniklo ním tvrdené bezdôvodné
obohatenie, nakoľko technológia sa nachádza uskladnená v jeho prevádzke. Ďalej uviedol, že žalobcom
uplatňovaný nárok nebol doručený faktúrou a z toho dôvodu neeviduje uplatnený nárok v účtovníctve a
nebol k tomu vystavený žiadny účtovný doklad. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

4. Okresný súd uviedol, že žalobca sa v konaní vyjadril, že so štatutárnym zástupcom žalovaného sa
viackrát stretol a urobili predtým aj nejaké obchody, pričom žalovaný mu dodal spodok autoumyvárky
- panely, ktoré si s ním zúčtoval a vyrovnal a potom vstúpili do jednania ohľadom autoumyvárky, kde
štatutárny zástupca žalovaného mu poslal jeho návrh zmluvy, pričom k tomuto návrhu mal nejaké
pripomienky, skoro ku všetkým častiam a žalovaný mu k tomu nevedel dať položkový rozpočet. On mu
potom povedal, že takúto zmluvu v živote nepodpíše a ani nepodpísal. Na príprave si urobil kopec vecí
sám a povedal žalovanému, že má toto odrátať, pričom tento povedal, že mu odráta 1.200,- Eur, čo nie
je ani štvrtina ceny, ktorú mal odrátať a preto mu povedal, že sa s ním nemá o čom rozprávať. Menil
cenu linky, povedal mu, že sa určite nedohodnú, lebo nedodrží slovo. Zálohu uhradil v dobrej viere -
štatutárny zástupca žalovaného sa stále bál, že mu neuhradí peniaze, chcel mu tým len dokázať, že
na to peniaze má. Žalobca mal za to, že v tomto prípade medzi stranami sporu žiadna zmluva o dielo
nevznikla. Žalobný návrh sa týka vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný bez právneho
dôvodu zadržuje finančné prostriedky žalobcu. Žalobca žiada vrátiť len časť peňazí bez hodnoty čističky
odpadových vôd. Podľa jeho názoru je nárok preukázaný a poukázal na to, že pokiaľ žalovaný tvrdí,
že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v ústnej forme 18.12.2019, z predložených dokladov vyplýva, že
niekoľko mesiacov od údajného uzavretia zmluvy boli žalobcom posielané návrhy ohľadne vizualizácie
navrhovaného diela, resp. špecifikácie technológie, z čoho je zrejmé, že zmluva nemohla byť 18.12.2019
nijako uzavretá. Zmluva nemôže byť uzavretá len na základe toho, že žalovaný pošle ponukový formulár,
resp. návrh zmluvy, pričom je zrejmé, že žalobca mal voči navrhovanej zmluve výhrady a nesúhlasil s
ňou. Sám žalovaný počas výsluchu uviedol, že chcel so žalobcom uzavrieť písomnú zmluvu, predtým
uzavrel ústnu zmluvu o dielo, tak prečo potom chcel uzavrieť písomnú zmluvu.

5. Okresný súd uviedol, že štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní predložil kompletnú
dátumovú chronológiu komunikácie, na základe ktorej je podľa žalovaného zrejmé, že predošlé
vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu sú zavádzajúce a neobjasňujú skutočnú podstatu veci, a
to objednanie samoobslužnej autoumyvárky do prevádzky v Kysuckom Novom Meste. Ďalej popísal
časový sled udalostí týkajúcich sa dodania najprv prefabrikátov pod uvedenú autoumyvárku a následne
potom samotných autoumyvárok vrátane čističky odpadových vôd. Tvrdil, že žalobca zaplatil zálohovú



platbu presne vo výške 50 % ceny autoumyvárky, pričom táto autoumyvárka následne nebola dodaná
len v dôsledku toho, že boli vydané vládou obmedzenia týkajúce sa koronavírusu a nebolo možné túto
montovať. Uvedená technológia autoumyvárok je hotová a pripravená k dodaniu. Nakoľko nie je možné
začať výrobu bez uhradenia zálohovej platby, požiadal štatutárneho zástupcu žalobcu niekoľkokrát
aby sa vyjadril k navrhnutým zmluvám a očistil ich a ošetril, čo je pre neho vhodné alebo nie, alebo
napísal záväznú písomnú objednávku, čo on potom nevykonal. Ústne stále opakoval, že si objednával
u žalovaného autoumývarku, zdôvodnil, že zaplatil presne do centa polovicu zálohovej platby za pre
neho vypracovanú ponuku. Žiadal si aj automatickú umývaciu linku. Čistička odpadových vôd je povinná
podľa rozhodnutia Úradu životného prostredia, pokiaľ by robil len ručnú autoumyvárku, tak čistička
odpadových vôd závisí na vyjadrení Úradu životného prostredia a nakoľko budoval aj umývaciu linku,
čistička odpadových vôd je nutná. Ďalej uviedol, že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť pri osobnom stretnutí,
a to je pri osobnej návšteve štatutárneho zástupcu žalobcu p. Kormana a potom pri osobnom stretnutí
na autosalóne, kde ho navštívil a následne pri osobnom stretnutí, keď bol u neho, keď už boli položené
prefabrikáty a následne ho požiadal telefonicky 18.12.2019, že pokiaľ má začať niečo vyrábať a naozaj
pre neho inštalovať je nutné uhradiť aj platbu, s čím p. Korman súhlasil a odpovedal telefonicky, že si
volí variáciu 2 z ponuky zaslanej 18.11.2019 a následne prišli aj platby. Kúpna cena bola dohodnutá
18.12.2019 na základe konzultácie a ponúk, ktoré prebiehali od 19.03.2019 s tým, že podľa vyjadrenia
žalobcu tepelné hospodárstvo si bude inštalovať on sám. Vypracoval potom dve ponuky, pričom žalobca
si vybral ponuku č. 2 a táto suma bola fakturovaná a zaplatená bez akýchkoľvek námietok. Právny
zástupca žalovaného uviedol, že zmluva bola uzavretá v nie písomnej podobe a na základe tejto zmluvy
došlo k čiastočnému plneniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie a dodanie technológie
samoobslužnej autoumývarky. Dokonca došlo k čiastočnému zhotoveniu diela, následne z dôvodov
nezhôd medzi objednávateľom a zhotoviteľom nedošlo k uzavretiu zmluvy. Ďalej uviedol, že zmluva
bola uzavretá 18.12.2019, kedy bola vyslovená akceptácia návrhu variantu 2 z tejto ponuky. Následne
v zmysle ponuky, ale aj rozpočtu zo dňa 18.12.2019 došlo k fakturácii zo strany žalovaného, v ktorej
je jasne uvedené, že sa jedná o zálohovú platbu za dodanie technológie samoobslužnej autoumývarky
a teda bol dohodnutý predmet, cena, spôsob platby a lehota dodania, ktorá je podstatnou náležitosťou
zmluvy o dielo. Medzi žalobcom a žalovaným ako to vyplynulo aj z predložených listín, ako aj výsluchu
je zrejmé, že aj v minulosti dochádzalo k uzatváraniu zmlúv o dodaní diela, predmetom ktorých boli
jednotlivé súčasti autoumývarky, pričom niečo sa týkalo umývarky ručnej, niečo umývacej linky. Obchod
bol vykonaný na základe dobrej viery a táto dobrá viera podľa obchodnej zvyklosti medzi zmluvnými
stranami bola na základe toho, že toto v minulosti zaviedli. Dokonca technológie, ktoré boli medzi nimi
dohodnuté, konkrétne čistička odpadových vôd, je dodaná. Nebola samostatne objednaná, jednalo sa
o súčasť technológie. Mal za to, že z komplexného pohľadu na všetky okolnosti uzatvárania zmlúv,
vzájomných jednaní, ako aj konečného dohodnutia predmetu zmluvy, resp. podstatných náležitostí
zmluvy vyplýva, že tento právny úkon bol uzavretý. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pre posúdenie veci mal za nutné vyriešiť otázku,
či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Žalovaný v konaní tvrdil, že došlo k uzavretiu
zmluvy o dielo v ústnej forme, naproti tomu žalobca tvrdil, že k žiadnemu uzavretiu zmluvy o dielo
nedošlo.

7. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že pre platnosť uzavretia zmluvy o dielo sa nevyžaduje
písomná forma a postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy,
ďalej vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia musí existovať
v čase vzniku zmluvy, nie len počas prípravy rokovania o zmluve. V priebehu konania bolo zistené, že
účastníci konania zmluvu o dielo v písomnej forme neuzavreli, pričom ide o nespornú skutočnosť. Ďalšou
nespornou skutočnosťou je tá, že žalobca uhradil žalovanému zálohu za prevedenie diela vo výške
29.818,40 Eur na základe faktúry č. 19010675. Sporným zostalo v konaní tvrdenie, že strany v spore
uzavreli zmluvu v ústnej forme tým, že žalovaný zaslal dve ponuky variant A a variant B, pričom žalobca
si mal vybrať variant B, čo však žalobca poprel. Uvedenú zmluvu mal žalobca uzavrieť so žalovaným tak
že, 18.12.2019 mal akceptovať variant 2 z tejto ponuky, avšak žiaden dôkazový materiál o tom žalovaný
nepredložil k odporu proti platobnému rozkazu, pričom uvedené mal potvrdiť žalobca telefonicky, čo však
žalobca poprel. Vzhľadom na to súd mal za to, že zmluva o dielo medzi stranami sporu platne uzavretá
nebola. Je pravdou, že žalovaný predložil dôkazový materiál k odporu proti platobnému rozkazu, a to
viacero ponúk dodávok technologických a stavebných častí, avšak tieto nie sú potvrdené žalobcom a
z ničoho nevyplýva, že by žalobca s takouto ponukou súhlasil. Vzhľadom na to okresný súd bol toho
názoru, že medzi stranami sporu ide o bezzmluvný vzťah, v rámci ktorého žalobca zaplatil žalovanému



zálohu za dodávku diela vo výške 29.818,40 Eur, pričom žalovaný dodal žalobcovi čističku odpadových
vôd, ktorú v položkovitom rozpise uviedol v cene 12.990,- Eur, ktorú čiastku žalobca odpočítal od
zaplatenej zálohy vo výške 29.818,40 Eur a žiadal aby mu túto čiastku žalovaný vrátil vrátane úroku
z omeškania. Naproti tomu žalovaný odmietal časť zálohy vrátiť žalobcovi a tvrdil, že samoobslužná
umývacia linka je pripravená na dodávku a nebola dodaná len z dôvodu protipandemických opatrení.
Keďže v konaní absentuje dohoda o predmete diela ako aj o cene, ide o bezzmluvný vzťah, nakoľko tieto
tvoria podstatné náležitosti zmluvy o dielo, súd ďalej veci posudzoval v zmysle príslušných ustanovení
upravujúcich vydanie bezdôvodného obohatenia.

8. Okresný súd bol toho názoru, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
vzhľadom na to, že žalobca zaplatil žalovanému peňažné prostriedky bez právneho dôvodu, ktorých časti
sa domáhal vo forme vrátenia poskytnutého plnenia po odpočítaní príslušnej čiastky čističky odpadových
vôd v cene, ktorú uviedol žalovaný. Žalovaný naproti tomu žalobcovi odmietal vydať bezdôvodné
obohatenie. Okresný súd mal za to, že vzhľadom na to, že je nesporné, že žalobca zaplatil žalovanému
sumu 29.818,40 Eur bez právneho dôvodu a vzhľadom na to, že bol nesporné, že bola dodaná čistička
odpadových vôd v sume 12.990,- Eur podľa názoru súdu patrí žalobcovi právo na vrátenie 16.828,40
Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

9. Okresný súd poukázal na ust. § 153 CSP a uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný uplatnil prostriedky
procesnej obrany na pojednávaní napriek tomu, že ich mohol predložiť už skôr, pričom žalobca namietal
včasnosť predloženia a vykonanie týchto dôkazov by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
a vykonanie ďalších úkonov súdu, súd na tieto prostriedky procesnej obrany súd neprihliadal.

10. Okresný súd zistil, že úroková sadzba má byť zvýšená o 8 percentuálnych bodov od úrokovej sadzby
ECB, ktorá predstavovala 0 %. Preto žalobu v časti úroku z omeškania zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi,
ktorý mal úspech v spore, priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech vo veci
nemal.

12. Proti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16.828,40 Eur s
príslušenstvom a s ním súvisiacemu tretiemu výroku okresného súdu o trovách konania podal odvolanie
žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností:
- na základe skutočností uvádzaných žalobcom pri vykonaní dôkazu - výsluch účastníka konania
žalobcu na pojednávaní dňa 19.04.2021, ktoré pri predchádzajúcich procesných úkonoch neuvádzal,
cit. „My sme sa s p. W. viackrát stretli, dokonca sme spolu urobili aj nejaké obchody.“ „Pán W. mi
spracoval nejaké náčrty, nebolo tam absolútne nič a on to neberie ako dokumentáciu.“ „Podľa jeho
názoru mu žiadnu dokumentáciu nedodal.“ „Čistička nemala nič spoločné s autoumyvárkou, t.j. ručnou
autoumyvárkou, ktorú mal dodať Darner s.r.o.“ „Uhradil som to v dobrej viere, bolo to poslané preto,
lebo p. W. sa stále bál, že mu neuhradím peniaze a chcel som mu len ukázať, že na to peniaze mám.
Ja som nikdy neobjednal niečo, na čo nemám peniaze“... Žalovaný uviedol, že pojednávaní predložil
súdu listinné dôkazy, ktoré vyvracali tvrdenia žalobcu dosiaľ v súdnom konaní neuvádzané. Uviedol, že
sa jednalo o listiny, ktoré boli žalobcovi v priebehu rokov 2019 a 2020 postupne doručované, zasielané
emailom, teda bol s nimi oboznámený, nejednalo sa o dôkazy, ktoré by pre neho boli nové a teda nič mu
nebránilo, aby sa k tým vo vzťahu k jeho predchádzajúcim tvrdeniam pri výsluchu vyjadril. Súd podľa
žalovaného nemusel nariaďovať ďalšie pojednávanie a ani vykonávať ďalšie úkony súdu, teda žalovaný
mal za to, že súd nesprávne aplikoval ust. § 153 ods. 2 CSP ak na tieto prostriedky procesnej obrany
neprihliadol pri svojom rozhodovaní.

13. Žalovaný uviedol, že predloženými dôkazmi sa preukazovalo, že medzi žalobcom a žalovanou sa
stále jednalo o jeden obchod - zhotovenie a montáž autoumyvárky, teda opak tvrdenia žalobcu pri
výsluchu na pojednávaní
- že bola žalobcovi spracovávaná a zasielaná stavebnotechnická dokumentácia pre stavebné konanie,
- že žalobcovi dodaná čistička odpadových vôd žalovaným bola nedeliteľnou súčasťou diela, ktoré bolo
predmetom objednania zo strany žalobcu a nie samostatným obchodom, teda že k jej dodaniu v mesiaci
február 2020 (t.j. po žalovaným tvrdenom uzavretí zmluvy o dielo ústne dňa 18.12.2019, súčasťou ktorej
bola aj táto čistička) by bez dohody o celkovom predmete diela a jej cene nedošlo,



- že žalobca preukázal zaplatením zálohy - preddavku na cenu diela, že má dostatok peňazí na
objednané dielo,
- teda opak jeho tvrdení o neuzavretí zmluvy o dielo pri výsluchu na pojednávaní.

14. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Odhliadnuc od neprihliadnutia súdu na dôkazy predložené žalovaným na
pojednávaní, okresný súd dospel k uvedeným zisteniam, že medzi žalobcom a žalovaným absentuje
dohoda o predmete diela, ako aj o cene a ide o bezzmluvný vzťah, pričom sa nevysporiadal s
nasledovnými skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z
1. nespornej skutočnosti dodania čističky odpadových vôd zo strany žalovaného žalobcom, pričom táto
bola ako súčasť predmetu cenovej ponuky zo dňa 18.11.2019 a teda zjavne sa jednalo o dodanie časti
diela, o ktorom tvrdí žalobca, že si ho neobjednal,
2. nespornej skutočnosti zistenej z dôkazu faktúra - záloha č. 19041 zo dňa 11.12.2019 uhradenej
žalobcom - popis predmetu dodania tovaru alebo služby cit. „I časť zálohovej platby za dodanie
technológie samoobslužnej umyvárky“ zodpovedajúcej platobným podmienkam z ponúk uvádzaných v
bode 1., ktorej súčasťou bolo aj dodanie čističky odpadových vôd, ktorá bola dodaná,
3. nespornej skutočnosti zistenej z dôkazu faktúra k prijatej platbe č. 19010675 zo dňa 23.12.2019, ktorá
bola vystavená žalobcovi ako účtovný doklad o zdaniteľnom plnení budúcej dodávky tovarov v zmysle
ustanovení Zákona o dani z pridanej hodnoty vo vzťahu k zaplateniu faktúry - zálohy č. 19041 zo dňa
11.12.2019 uvedené v bode 2, a to že žalobca ako platiteľ DPH si uplatnil (vyplýva z vyhlásenia žalobcu v
návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, v ktorom uviedol, že tento nárok uvádza v
kontrolnom výkaze) z tohto zdaniteľného plnenia - budúcej dodávky tovarov odpočet DPH v zmysle ust. §
49 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z.z., tento je však možný len v prípade,
ak sa jedná o reálne dodanie tovarov špecifikovaných zmluvnými stranami, v tomto prípade žalobcom
ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom na budúce dodanie tovaru autoumyvárky dohodnuté
s vystavovateľom faktúry - teda žalovaným, v prípade ak by žalobca nemal vedomosť o hodnovernosti
a preukaznosti (o obsahu, za čo uhrádza peňažné prostriedky, teda o predmete zmluvy o dielo a cene
diela) daňového dokladu - faktúry k prijatej platbe vystavenej na základe úhrady zálohy na základe
zálohovej faktúry nemal dôvod takúto uhradiť a nesmel si odpočítať DPH v zmysle uvádzaného právneho
predpisu, nakoľko žalobca sumu na základe vystavenej faktúry - záloha č. 19041 zo dňa 11.12.2019
uhradil a na základe následne vystavenej faktúry k prijatej platbe č. 19010675 zo dňa 23.12.2019 si
uplatnil odpočet DPH, vykonal tak s vedomím budúceho dodania konkrétneho tovaru, ktorý mal byť
v budúcnosti dodaný na základe dohody so žalovaným, v opačnom prípade by sa dopustil konania v
rozpore s ustanoveniami Zákona o DPH.

15. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že je preukázané uzavretie zmluvy o dielo ústne medzi
žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom s dohodnutým predmetom a cenou a teda
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko neobstojí
posúdenie žalobcom uplatneného práva z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia pri existencii
zmluvného vzťahu so žalovaným, na základe čoho navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
okresného súdu tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť žalovanému trovy konania.

16. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že ho považuje v plnom rozsahu za nedôvodné. Zotrval
na tom, že v konaní žalovaný nepreukázal vznik záväzkového vzťahu, na základe ktorého by mal
právny nárok na žalovanú sumu. Nebolo preukázané, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu
zmluvy o dielo ústnou formou na základe podkladov predložených v konaní. Žalovaný v konaní tvrdil,
že údajná zmluva o dielo bola uzavretá 18.12.2019, žiadnym spôsobom však nešpecifikoval rozsah
ani samotné dielo. Z predložených dôkazov vyplýva, že niekoľko mesiacov od údajného uzavretia
zmluvy (18.12.2019) boli žalobcovi posielané návrhy ohľadne vizualizácie navrhovaného diela, ceny,
špecifikácie technológie. Z uvedeného je zrejmé, že nemohla byť 18.12.2019 medzi zmluvnými stranami
uzavretá zmluva o dielo a je potrebné podotknúť, že žalovaný nemôže mať za to, že uzavrel zmluvu
o dielo s iným podnikateľským subjektom len na základe toho, že mu poslal ponukový formulár, resp.
návrh zmluvy (kde je jasné, že žalobca mal voči navrhovanej zmluve výhrady a nesúhlasil s ňou).

17. Žalobca vo vyjadrení opätovne pripomenul, že od žalovaného žiadal konkrétny rozpis technológie
a jednotlivé ceny a že mu nestačilo vedieť, koľko bude stáť nejaká celá časť diela, ale chcel vedieť
presne, aké produkty a o akom výkone budú inštalované. Žalovaný napr. nechcel žalobcovi uviesť,
aké parametre, prípadne akej značky budú čerpadlá tvoriace jednu z častí technológie. Taktiež mal



žalobca zásadný problém s návrhom zmlúv a predmetný návrh zmluvy odmietal podpísať. Žalovaný
uvádzal žalobcovi, že on nevie spraviť takýto rozpočet detailný, čo však nebola vina žalobcu. Pri zložení
technológie listom zo 07.07.2020, teda po polroku od údajného uzavretia zmluvy žalovaný žalobcovi
opäť iba rozposlal položky bez toho, aby uviedol, koľko konkrétna položka bude stáť. Zároveň žalovaný
uviedol, že on už dielo pre žalobcu vyrobil a žalobca si ho má prebrať, k čomu žalobca uviedol, že nikdy
nevidel žiadne vyrobené dielo, na ktorom sa ani so žalovaným nedohodol a zároveň položil otázku, ako
mohol žalovaný pre žalobcu zhotoviť nejaké dielo, keď neboli dohodnutí a dodnes nie sú dohodnutí na
špecifikácii, cene a termíne dodania.

18. Žalobca zdôraznil, že sám žalovaný počas svojho výsluchu uviedol, že chcel so žalobcom uzavrieť
písomnú zmluvu, predtým však vraj uzavrel ústnu zmluvu o dielo. V tejto súvislosti položil otázku, na čo
potom chcel uzavierať žalovaný písomnú zmluvu, keď už zmluvu uzavretú mal. Žalobca poukázal na to,
že v konaní nebolo preukázané ani to, čo tvrdil žalovaný ohľadne toho, že žalobcovi zaslal špecifikáciu
jednotlivých technológií. Zdôraznil, že z predložených listín zo dňa 07.07.2020 je zrejmé, že žalovaný
poslal navrhované zloženie technológie, avšak bez určenia toho, koľko technológia stojí. Pripomenul, že
v konaní poukazoval na tvrdenie žalovaného, že ak bola zmluva o dielo uzavretá v decembri 2019, prečo
potom v marci a v júli roku 2020 zasielal žalobcovi žalovaný špecifikáciu navrhovaného diela. Poukázal
na výpoveď štatutára žalovaného na pojednávaní a zdôraznil, že v konaní nebolo vôbec preukázané,
že by žalobca odpovedal žalovanému telefonicky, že si volí variáciu č. 2 z jeho ponuky.

19. K procesným námietkam žalovaného žalobca uviedol, že okresný súd námietku žalobcu správne
vyhodnotil, pokiaľ ide o predloženie listín žalovaným na pojednávaní napriek tomu, že tak žalovaný
mohol urobiť už predtým. Zároveň poukázal na to, že predmetné listiny nepreukazujú nič, okrem toho,
že žalovaný zasielal ponuky žalobcovi, čo ani nebolo sporné. Zároveň aj z týchto podkladov je zrejmé,
že žalobca nijakým spôsobom nesúhlasil s ponukou žalovaného.

20. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný vytrhol z kontextu odpovede žalobcu a že
v konaní nebolo sporné, že predtým p. W. s p. W. urobili nejaké obchody. To, že v minulosti urobili
nejaké obchody neznamená, že uzatvorili predmetnú zmluvu o dielo. Uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdil,
že žalobcovi dodaná čistička odpadových vôd bola nedeliteľnou súčasťou diela, tak to nebolo žiadnym
spôsobom preukázané. Zároveň poukázal na výpoveď p. W., ktorý na pojednávaní odpovedal, že
dodaná čistička nie je súčasťou diela, čím sám vyvrátil uvedené tvrdenie. Vzhľadom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd zamietol odvolanie a rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219
ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na
úradnej tabuli krajského súdu.

22. Odvolací súd vychádzal v zmysle § 383 CSP zo skutkového stavu zisteného okresným súdom:
žalobca so žalovaným v rámci obchodných vzťahov mali jednania ohľadom výstavby autoumývarky
vrátane technológie, ktorá mala byť umiestnená v Kysuckom Novom Meste, pričom túto mal dodávať
žalovaný pre žalobcu. V konaní žalobca tvrdil, že sa nedohodli na podmienkach zmluvy a on uhradil
žalovanému bez právneho dôvodu 29.818,40 Eur, pričom z tejto čiastky po odpočítaní sumy za dodávky
čističky odpadových vôd v sume 12.990,- Eur žiadal, aby mu žalovaný vrátil z titulu bezdôvodného
obohatenia 16.828,40 Eur s prísl. Naproti tomu žalovaný v konaní tvrdil, že došlo k uzavretiu ústnej
zmluvy o dielo dňa 18.12.2019 na základe toho, že zaslal žalobcovi dve varianty ponuky, z ktorej si
žalobca vybral variantu B, čím došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v ústnej forme keď žalobca potvrdil
žalovanému, že si vyberá variantu B telefonicky. Toto žalobca popieral, žalovaný naopak zotrvával na
svojich tvrdeniach, pričom ďalej tvrdil, že technológia autoumývarky je vyrobená, je u neho uskladnená,
túto môže dodať, avšak žalobca svojim konaním spôsobuje, že toto nie je možné plniť a žiadal žalobu
ako bezdôvodnú zamietnuť.

23. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o dielo
sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.



24. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

25. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

26. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

29. Žalovaný v odvolaní namietol procesný postup súdu, kedy podľa jeho názoru okresný súd nesprávne
aplikoval ustanovenie § 153 ods. 2 CSP a neprihliadol na prostriedky procesnej obrany predložené na
pojednávaní konanom dňa 19.04.2021. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a so
zápisnicou o pojednávaní zo dňa 19.4.2021 a zistil, že štatutárny zástupca žalovaného po zákonnom
poučení sudcom uviedol, že na dôkaz celej komunikácie so zástupcom žalobcu dokladá do spisu
kompletnú dátumovú chronológiu komunikácie, na základe ktorej mali byť zrejmé skutočnosti tvrdené
žalovaným. V reakcii na to právny zástupca žalobcu už na pojednávaní upozornil, že dôkazy predložené
žalovaným mali byť v zmysle sudcovskej koncentrácie predložené skôr a pokiaľ by sa k nim mal žalobca
vyjadriť, muselo by byť odročené pojednávanie.

30. Okresný súd následne zvolil správny procesný postup v súlade s ust. § 153 CSP, v zmysle ktorého
sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný
si bol vedomý rozsahu skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe a vyjadroval sa k nim už v
podaní zo dňa 25.11.2020 v rámci odporu proti platobnému rozkazu. O tom, že okresný súd bude
tvrdenia sporových strán preskúmavať na pojednávaní žalovaný vedel už od 18.12.2020, kedy mu
bolo doručené predvolanie na prvý pôvodne stanovený termín pojednávania vytýčený na 11.01.2021.
V súvislosti s opatreniami proti Covid 19 boli vytýčené pojednávania postupne odročované a podarilo
sa zrealizovať až pojednávanie konané dňa 19.04.2021, na ktoré bol žalovaný predvolaný, pričom
predvolanie prevzal dňa 19.03.2021. Z uvedenej chronológie je zrejmé, že žalovaný mal dostatočný
časový priestor na to, aby doručil žalobcovi, ako aj okresnému súdu, všetky dôkazy, ktoré považoval
v konaní za relevantné vzhľadom na jeho skutkové tvrdenia. Pokiaľ strana nepostupuje starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, Civilný sporový poriadok ustanovuje následok vo
forme zákonom upravenej sudcovskej koncentrácie konania tak, že na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas súd prihliadnuť nemusí, a to najmä, ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V danom prípade
by oboznámenie sa s listinnými dôkazmi predloženými na pojednávaní žalovaným vyvolalo odročenie
pojednávania, a to za účelom toho, aby sa s nimi žalobca mohol oboznámiť. Tvrdenie žalovaného,
že išlo o také dôkazné prostriedky, ktoré boli žalobcovi v priebehu rokov 2019 až 2020 postupne
doručované a teda bol s nimi oboznámený, je v danom prípade irelevantné, pretože v čase, keď bol s
nimi oboznámený, nemali charakter dôkazu v súdnom konaní. Žalobca by sa v prípade súdneho konania
musel s týmito dôkazmi oboznámiť a vyhodnotiť ich vo vzťahu k vykonávanému dokazovaniu. Pokiaľ
by mu na ich vyhodnotenie nebola poskytnutá primeraná časová lehota, došlo by k porušeniu rovnosti
zbraní. Aplikácia sudcovskej koncentrácie konania tak v tomto prípade bola odôvodnená a bola v súlade
s Civilným sporovým poriadkom.

31. Žalovaný sa v odvolaní domáhal toho, čo sa malo dôkazmi, ku ktorým súd neprihliadol, preukázať.
V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje, že k obsahu dôkazov predložených na pojednávaní, na
ktoré okresný súd v súlade s pravidlom sudcovskej zákonnej koncentrácie neprihliadol, nie je možné



prihliadnuť ani v rámci odvolacieho konania. Preto sa odvolací súd ani nemôže vyjadriť k tomu, aké
skutočnosti mali tieto dôkazy údajne preukazovať.

32. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že
medzi žalobcom a žalovaným absentovala dohoda o predmete diela, ako aj o cene a že teda išlo
o bezzmluvný vzťah. Odôvodňoval to tým, že súd sa nevysporiadal so zisteniami vyplývajúcimi zo
skutočnosti, že bola dodaná čistička odpadových vôd zo strany žalovaného, pričom táto bola súčasťou
predmetu cenovej ponuky a podľa žalovaného sa tak jednalo o dodanie časti diela, o ktorom tvrdí
žalobca, že si ho neobjednal. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že čistička odpadových vôd nie
je predmetom tohto konania a hodnota čističky odpadových vôd nie je súčasťou nároku uplatneného
žalobcom v žalobe. Súd preto nepreskúmaval okolnosti dodania čističky odpadových vôd. Zároveň z
dôkazov predložených žalovaným nevyplýva, že by čistička odpadových vôd bola integrálnou súčasťou
zmluvy o dielo smerujúcej k zmontovaniu a dodaniu autoumyvárky. Čističku je možné zabezpečiť
samostatne, i keď jej účelom je slúžiť pre autoumývarku, objednanie a namontovanie čističky môže
byť samostatným predmetom právneho vzťahu a nič iné v konaní preukázané nebolo. Zo samotnej
skutočnosti, že žalovaný pre žalobcu vykonal určité dielo (dodanie čističky odpadových vôd), resp.
že pre neho vykonával aj iné diela v predchádzajúcom obchodnom styku žalobcu a žalovaného ešte
nepreukazuje, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy aj ohľadom ďalších prípadných
diel, konkrétne zmontovaniu autoumyvárky, ktoré je predmetom tohto konania.

33. Kĺúčové pre rozhodnutie súdu je, že nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo
k uzavretiu zmluvy o dielo. Obsah údajne uzavretej zmluvy o dielo v konaní nebol žiadnym spôsobom
preukázaný. Pokiaľ nie je preukázané, že strany sa zhodli na esenciálnych náležitostiach zmluvy, nie je
možné konštatovať, že zmluva bola uzavretá. V konaní pritom nebolo preukázané, čo presne malo byť
predmetom diela (jeho konkrétne komponenty), pretože rokovania medzi stranami zrejme nedospeli k
takému záveru, ktorý by potvrdil nielen žalovaný ako dodávateľ, ale aj žalobca ako objednávateľ. Svedčia
o tom aj snahy žalovaného aby mu žalobca dal záväznú objednávku, resp. podpísal s ním zmluvu. Zámer
žalobcu zmluvu uzavrieť je zrejmý aj zo skutočnosti, že zaplatil zálohu, avšak zámer uzavrieť zmluvu
nestačí, ak sa strany nedohodnú na predmete diela. Žalovaný svoje tvrdenie, že žalobca pristúpil na
jeho ponuku akceptovaním verzie 2 v telefonickom kontakte nijak nepreukázal a zároveň sám žalovaný
po tomto údajnom telefonáte vyzval žalobcu na uzavretie zmluvy, z čoho je zrejmé, že ani žalovaný ju
za uzavretú nepovažoval.

34. Skutočnosť, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo nevyplýva ani zo zálohovej faktúry č. 19041,
na ktorú žalovaný poukazoval, pretože ak aj bola vystavená ako prvá časť zálohovej platby za
dodanie technológie samoobslužnej umyvárky, nevyhnutne z toho nevyplýva, že došlo k uzavretiu
zmluvy. Obchodným partnerom nič nebráni v dojednaní smerujúcom k tomu, aby objednávateľ poskytol
zhotoviteľovi určitú zálohu ako zábezpeku toho, že v budúcnosti, po uzavretí zmluvy, bude mať dostatok
finančných prostriedkov na uhradenie ceny diela.

35. Žalovaný v odvolaní pomerne rozsiahlo poukazoval na údajné porušenie povinnosti žalobcu v
súvislosti so Zákonom o dani z pridanej hodnoty, vo vzťahu ku ktorej odvolací súd zdôrazňuje, že aj za
predpokladu, ak by zo strany žalobcu došlo k porušeniu daňových povinností, toto nie je predmetom
konania o vydanie bezdôvodného obohatenia a všeobecný súd v obchodnoprávnom spore nie je
oprávnený riešiť prípadné delikty daňových subjektov vo vzťahu k ich daňovým povinnostiam.

36. Ak bolo dôvodom uvedenia postupu žalobcu v súvislosti s platením dane poukázanie na to, že
aj z takéhoto úkonu vyplýva, že považoval žalobca zmluvu za uzavretú, odvolací súd sa s takýmto
záverom nestotožnil. Zaplatenie dane potvrdzuje zámer zmluvu uzavrieť, ktorý je zrejmý aj z poskytnutia
zálohy. Avšak ako bolo uvedené vyššie, pokiaľ zámer nie je naplnený dohodou o obsahu zmluvy, medzi
objednávateľom a zhotoviteľom k uzavretiu zmluvy nedôjde. Odvolací súd tiež prihliadol na skutočnosti
tvrdené žalobcom, ktoré tento riadne a včas preukázal, z ktorých vyplýva, že sám žalovaný ešte v podaní
zo dňa 05.05.2020 upozornil žalobcu, že mu niekoľkokrát zaslal aj návrh zmluvy o dielo a žiadal v prípade
následnej spolupráce o zaslanie záväznej objednávky. Z uvedeného vyplýva, že ešte v máji 2020
sám žalovaný vyhodnotil vzájomný vzťah so žalobcom ako taký, pri ktorom nielenže nebola uzavretá
zmluva o dielo, ale nebola zaslaná ani záväzná objednávka. Tvrdenie žalovaného, že k uzavretiu zmluvy
o dielo tak došlo už zaplatením zálohy dňa 18.12.2019 je v rozpore s ďalším vývojom vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným vrátane skutočnosti, že žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na uzavretie zmluvy



o dielo. Zároveň odvolací súd prihliadol k tvrdeniam žalobcu, ktorý zdôrazňoval, že k uzavretiu zmluvy
o dielo nedošlo práve z dôvodov na strane žalovaného, ktorý nepredložil žalobcovi dostatočne presnú
špecifikáciu jednotlivých položiek diela, pričom skutočnosť, že žalobca mal záujem o vykonanie diela
vyplýva aj z toho, že poskytol žalovanému zálohu zrejme v očakávaní riadneho a včasného vykonania
diela.

37. Z uvedeného vyplýva, že žalobca preukázal tvrdenie, že zaslal žalovanému na jeho účet finančné
prostriedky, pričom však zo spisu nevyplýva tvrdenie žalovaného, že tieto finančné prostriedky prijal na
základe uzavretej zmluvy o dielo. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že finančné
prostriedky od žalobcu prijal na základe zmluvného vzťahu, odvolací súd sa stotožnil so záverom
okresného súdu, ktorý dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným zmluva o dielo uzavretá nebola.
Na základe toho prijal žalovaný finančné prostriedky bez právneho dôvodu a preto je povinný ich vydať
ako bezdôvodné obohatenie.

38. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto napadnuté
rozhodnutie okresného súdu preskúmaval iba v rozsahu odvolania žalovaného a inými dôvodmi sa
nezaoberal.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

41. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).