Rodenstock Slovensko, s.r.o.


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/76/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200375
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Miničová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6615200375.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Rodenstock Slovensko, s.r.o., Lazovná 69, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 053 309, zastúpeného Lexpert s.r.o., Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanej: R. E., nar. XX.XX.XXXX, V. I/9, XXX XX X., zastúpenej Aequitas s.r.o., Dolná 19, 974 01
Banská Bystrica, o náhradu škody 15.000,- Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Lučenec,
pod sp. zn. 14Cb/22/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
22. júna 2016, č. k. 41Cob/362/2015-163, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. júna 2016, č. k. 41Cob/362/2015-163 z r u š
u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa 19.08.2015 č. k. 14Cb/22/2015-130 žalobu zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 2.846,83 Eur v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca nárok odôvodnil tým, že predal spoločnosti NOVOSILVER
s.r.o., Rúbanisko I/9, 984 03 Lučenec, IČO: 36 642 088 (ďalej len „spoločnosť NOVOSILVER") zostavu
dielenských prístrojov WEKO tvorenú automatickým brúsom, snímačom tovaru, centrovacím systémom
a magnetickým ventilom (ďalej len „prístroje"). Kúpna cena za všetky prístroje bola dohodnutá vo
výške 40.965,75 Eur, pričom v časti 15.000,- Eur zostala kupujúcim, spoločnosťou NOVOSILVER,
neuhradená. Žalobca sa uhradenia zostávajúcej časti kúpnej ceny domáhal súdnou cestou, výsledkom
čoho bolo, že Okresný súd Lučenec vydal dňa 03.08.2011 platobný rozkaz č. k. 14Rob/208/2011-19,
ktorým zaviazal spoločnosť NOVOSILVER na zaplatenie 15.000,- Eur s príslušenstvom (ďalej len
„platobný rozkaz"). Nakoľko zo strany spoločnosti NOVOSILVER nedošlo k úhrade v zmysle vydaného
platobného rozkazu, žalobca vymoženie predmetnej pohľadávky postúpil súdnej exekútorke, ktorá
v rámci exekučného konania pohľadávku žalobcu v postavení oprávneného neuspokojila ani len
čiastočne. Napriek neúspešnému exekučnému konaniu súdna exekútorka zistila, že sa prístroje
nachádzajú na prevádzke spoločnosti Novooptik, a.s., so sídlom Rúbanisko I/9, 984 03 Lučenec, IČO:
44 043 341 (ďalej len „spoločnosť Novooptik"). Súd prvej inštancie v priebehu dokazovania zistil, že
spoločnosť NOVOSILVER prístroje predala spoločnosti DONAX, a.s., so sídlom Zvolenská cesta 37,
974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 343 731 (ďalej len „spoločnosť DONAX"), ktorá následne prístroje
predala spoločnosti Novooptik. K prevodu týchto prístrojov zo spoločnosti NOVOSILVER na spoločnosť
DONAX malo dôjsť dňa 30.09.2010, kedy dodávateľ NOVOSILVER vyfakturoval odberateľovi DONAX
kúpnu cenu týchto strojov vo výške 43.014,04 Eur vrátane DPH a k prevodu zo spoločnosti DONAX na
spoločnosť Novooptik malo dôjsť dňa 12.12.2013, kedy spoločnosť DONAX ako dodávateľ vyúčtoval
spoločnosti Novooptik ako odberateľovi kúpnu cenu týchto prístrojov vo výške 43.385,50 Eur. Vzhľadom
na uvedené žalobca tvrdil, že žalovaná ako konateľka spoločnosti NOVOSILVER mu spôsobila škodu
tým, že kúpnu cenu, ktorú obdržala spoločnosť NOVOSILVER od spoločnosti DONAX, ak nejakú reálne
obdržala, nepoužila v súlade so záujmami spoločnosti NOVOSILVER, ale na obohatenie žalovanej alebo
tretej osoby. Žalovaná naproti tomu namietala svoju zodpovednosť za túto škodu, pričom podľa jej názoru
k žiadnej škode spôsobenej jej konaním nedošlo a taktiež namietla premlčanie žalobcovho nároku.



V priebehu konania žalobca namietal konanie žalovanej, ktorá nepostupovala pri prevode prístrojov s
odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti NOVOSILVER, nakoľko nie je zrejmé, ako
bolo naložené s kúpnou cenou vo výške 29.014,04 Eur uhradenou zo strany spoločnosti DONAX v
prospech spoločnosti NOVOSILVER.
2. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v priebehu konania nepreukázal naplnenie všetkých
zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, a to vznik škody, porušenie
povinnosti, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobca existenciu svojej
pohľadávky voči spoločnosti NOVOSILVER, v ktorej žalovaná bola štatutárnym orgánom, preukázal,
a z oznámenia exekútorského úradu vyplýva nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku
spoločnosti NOVOSILVER. Avšak žalobca nepreukázal vznik nároku spoločnosti NOVOSILVER na
náhradu škody voči konateľke, nakoľko v konaní nebolo preukázané protiprávne konanie žalovanej.
Súd prvej inštancie skonštatoval, že samotné tvrdenie žalobcu, že peniaze použila pre vlastnú potrebu,
prípadne ich vôbec od spoločnosti DONAX neprijala, nebolo postačujúce. Zo zoznamu prijatých faktúr
podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že k úhrade kúpnej ceny došlo úhradou cez pokladňu vo
výške 29.014,04 Eur a zápočtom vo výške 14.000,- Eur. Na základe predložených dôkazov súd prvej
inštancie ustálil, že nie je možné konštatovať, že žalovaná tieto peniaze použila pre vlastnú potrebu,
prípadne, že tieto vôbec neboli uhradené. V konaní nebolo zistené, také protiprávne konanie žalovanej,
ktoré by spôsobilo vznik nároku spoločnosti NOVOSILVER na náhradu škody voči nej ako konateľke.
Keďže neboli naplnené zákonné predpoklady nároku spoločnosti NOVOSILVER na náhradu škody
voči konateľke, nemohol vzniknúť ani nárok spoločnosti NOVOSILVER a žalobu bolo potrebné ako
nedôvodnú zamietnuť.
3. V súvislosti s námietkou premlčania uplatnenou žalovanou v priebehu konania súd prvej inštancie
uviedol, že v danom prípade platí všeobecná štvorročná premlčacia doba podľa ust. § 397 Obchodného
zákonníka, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a
o tom, kto je povinný na jej náhradu v zmysle ust. § 398 Obchodného zákonníka. K úhrade pokladňou
malo dôjsť ku dňu 31.12.2010 a taktiež k úhrade zápočtom, čo vyplýva zo zoznamu prijatých faktúr so
zaúčtovaním spoločnosti DONAX, pričom žaloba bola podaná dňa 19.01.2015. Keďže poškodeným v
tomto prípade mala byť v prvom rade spoločnosť NOVOSILVER, ktorá sa o vzniku tejto škody mohla
dozvedieť k uvedenému dátumu, súd prvej inštancie skonštatoval, že premlčacia doba uplynula, a preto
postupoval v zmysle ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, napadnutým rozsudkom zo
dňa 22.06.2016, č. k. 41Cob/362/2015-163, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 19.08.2015, č.
k. 14Cb/22/2015-130 potvrdil s tým, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho
konania vo výške 394,48 Eur. Odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu ako nedôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa s ust. § 219 ods. 1 O. s. p. V odôvodnení
rozhodnutia zdôraznil, že na to aby konateľ spoločnosti porušil svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti v zmysle ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné splnenie niekoľkých
predpokladov, a to, že veriteľ nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti (ust. § 135
ods. 5 veta prvá Obchodného zákonníka), a ak sú preukázané predpoklady zodpovednosti konateľa za
škodu v zmysle ust. § 135a a ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka t. j. vznik škody, porušenie
povinnosti konateľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, príčinnú súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody. V prejednávanej veci však odvolací súd zastáva názor, že
žalobca zatiaľ nepreukázal relevantným dôkazným prostriedkom základný hmotnoprávny predpoklad
modifikovaného nároku spoločnosti NOVOSILVER na náhradu škody voči žalovanej konateľke, a to
nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky z majetku spoločnosti NOVOSILVER. Vzhľadom na vyššie
uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu a
najmä posúdením otázky premlčania.
5. V závere odvolací súd zdôraznil, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko v danom prípade nejde o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ") dovolanie, ktorého
prípustnosť odôvodnil tým, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces podľa ust. § 420 ods. 1 písm. f/ C. s. p. Dovolateľ porušenie svojich procesných
práv vidí v tom, že odvolací súd sa nezaoberal s ďalšími odvolacími dôvodmi, keď len skonštatoval, že
nie je dostatočným spôsobom preukázaná skutočnosť nemožnosti uspokojenia pohľadávky z majetku
spoločnosti NOVOSILVER, a preto nie je potrebné sa zaoberať ďalšími dôvodmi. Súčasne namietal,



že nebol upovedomený o termíne verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku, napriek tomu, že o to
požiadal.
7. Argumentáciu odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku týkajúcu sa nepreukázania
nemajetnosti spoločnosti NOVOSILVER považuje za prekvapivú, nakoľko uvedené nebolo žalobcovi
vytknuté súdom prvej inštancie, a preto na uvedenú skutočnosť nemohol náležite zareagovať a
preukazovať opak. Prekvapivé považuje dovolateľ aj to, že odvolací súd neposúdil správy exekútorského
úradu za relevantný dôkaz o nemajetnosti povinného, teda spoločnosti NOVOSILVER.
8. Dovolateľ je toho názoru, že potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zmaril možnosť
odstránenia vád prvostupňového konania, ktoré boli popísané v odvolaní žalobcu, pričom tieto vady
spôsobili porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Išlo najmä o vady súvisiace s nezistením
hotovostnej platby vo výške 29.014,04 Eur, pričom dovolateľ považuje rozsudok súdu prvej inštancie v
tejto časti za nepreskúmateľný a v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Rovnako poukázal na rozporuplný
postup súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 01.06.2015 pri výpovedi svedka Jozefa
Národa, ktorý je druhom žalovanej a otcom jej detí, kedy svedkovi neboli uložené žiadne poriadkové
opatrenia vzhľadom na to, že odmietol odpovedať na žalobcove otázky. Podľa dovolateľa je zrejmé,
že svedok mal záujem na výsledku sporu, a preto vypovedal len to, čo považoval za prospešné pre
žalovanú.
9. Okrem iného upozornil, že neboli vykonané viaceré listinné dôkazy v súlade s ust. § 129 ods. 1 O. s.
p., kedy listiny neboli súdom na pojednávaní prečítané, ani súd neoboznámil s ich obsahom (vyjadrenie
žalovanej zo dňa 05.08.2015). Rovnako tomu tak bolo aj v súvislosti s bližšie neidentifikovanými spismi
14Rob/208/2011 a 6C/12/2013, s ktorými sa síce súd mal podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
na str. 4 oboznámiť a vykonať dokazovanie, ale tieto na pojednávaní nečítal ani neoznámil ich obsah.
Uvedený postup súdu prvej inštancie považuje za odňatie možnosti konať pred súdom.
10. Ďalej vo svojom dovolaní k veci samej uviedol, že sa jedná o spriaznené osoby, ktoré po nadobudnutí
prístrojov od žalobcu tieto medzi sebou navzájom scudzovali a v tejto súvislosti dal do pozornosti
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2005, sp. zn. ObdoV/53/2003, ktorý bol
publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk vo veciach občianskoprávnych, obchodných a správnych
pod č. 48/2005. V závere skonštatoval, že konanie žalovanej a s ňou spriaznených osôb nebolo obvyklé,
poctivé, spravodlivé a bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom jej snaha bola znevýhodniť žalobcu
a spôsobiť mu ujmu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
11. V rámci doplnenia dovolania dovolateľ poukázal na okolnosti prípadu, a to, že pán Ján Németh
sa v období február/marec 2014 stal jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti GAVALA, s.r.o., so
sídlom Hlavná 991, 924 01 Galanta, IČO: 36 333 697, ktorá sa stala nástupníckou
spoločnosťou (ďalej len „nástupnícka spoločnosť") spoločnosti NOVOSILVER, ktorá zanikla v dôsledku
zlúčenia. Z jeho výpovede bolo zrejmé, že v nástupníckej spoločnosti pôsobil len ako tzv. „biely kôň",
pričom vo svojej výpovedi uviedol, že účtovníctvo spoločnosti NOVOSILVER mu nebolo odovzdané. Na
pojednávaní dňa 11.03.2015 žalovaná uviedla, že nemá u seba účtovníctvo spoločnosti NOVOSILVER a
ani nemá vedomosť, kde sa účtovníctvo nachádza. Dovolateľ uvedený postup (zmiznutie účtovníctva a
zbavenie sa spoločnosti NOVOSTILVER zlúčením a jej napísaním na „bieleho koňa") zhrnul ako typický
pre podnikateľa, ktorý nemá záujem, aby bolo skúmané jeho protiprávne konanie.
12. Z tvrdení žalovanej, jej druha Jozefa Národu a jej právneho zástupcu je podľa dovolateľa zrejmé,
že spoločnosť NOVOSILVER mimo zápočtu nedostala žiadne ďalšie reálne hotovostné protiplnenie
od spoločnosti DONAX. Z účtovných dokumentov spoločnosti DONAX jasne vyplynulo, že zápočet
mal byť len čo do sumy 14.000,- Eur a že žalovaná zamlčala sumu 29.014,04 Eur, ktorá mala byť
vyplatená cez pokladňu. Účtovné dokumenty spoločnosti DONAX predložil druh žalovanej Jozef Národa
Daňovému úradu Banská Bystrica pri jeho výpovedi dňa 06.11.2014. Zápisnicou o výsluchu Jozefa
Národu pred Daňovým úradom Banská Bystrica disponovala aj žalovaná a predložila ju aj súdu v
tomto konaní, avšak bez príloh. Predpokladaným dôvodom takéhoto postupu žalovanej bolo, že z
príloh vyplývalo, že suma 29.014,04 Eur bola vyplatená v hotovosti. Aj za tejto situácie žalovaná aj
naďalej tvrdila, že kúpna cena prístrojov bola vyrovnaná len zápočtom. Na základe uvedeného dovolateľ
dospel k názoru, že spoločnosti NOVOSILVER, DONAX a Novooptik si medzi sebou prevádzali prístroje
nadobudnuté od žalobcu bez toho, aby spoločnosť NOVOSILVER dostala za to reálnu protihodnotu, v
dôsledku čoho došlo k zmareniu uspokojenia žalobcovej pohľadávky voči spoločnosti NOVOSILVER.
Za účelom preukázania prepojenia jednotlivých spoločností cez osobu žalovanej, dovolateľ uviedol, že
žalovaná bola v čase kúpy a predaja prístrojov jedinou spoločníčkou a jedinou konateľkou spoločnosti
NOVOSILVER, v spoločnosti DONAX pôsobí ako členka dozornej rady a v spoločnosti Novooptik je
jedinou akcionárkou a členkou dozornej rady.



13. Dovolateľ zároveň upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania nepreukázala
ani to, či v sume 14.000,- Eur došlo k zápočtu s tým, že sa zápočet týka reálnych pohľadávok. V
danom prípade sa jedná len o tvrdenia žalovanej a jej spriaznených osôb o tom, že existovali vzájomné
pohľadávky medzi spoločnosťami NOVOSILVER a DONAX, ktoré mohli byť započítané. V rámci svojho
dovolania poukazuje na rozporuplnosť tvrdení žalovanej a jej spriaznených osôb o celkovom zápočte
kúpnej ceny (vo výške 43.014,04 Eur) za prístroje medzi spoločnosťami NOVOSILVER a DONAX a
čiastočnej úhrade kúpnej ceny v hotovosti a zostávajúcej časti zápočtom.
14. V súvislosti s nemajetnosťou spoločnosti NOVOSILVER exekútorský úrad zistil, že nástupnícka
spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiadny majetok a dlh je teda voči nej nevymožiteľný.
Súdna exekútorka podala aj podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť nástupníckej spoločnosti
(spoločnosti GAVALA, s.r.o.). Na doplnenie dovolateľ uviedol, že nástupnická spoločnosť bola
bezprostredne po zlúčení vedená v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody
na zrušenie registrácie pre DPH. Dovolateľ tiež zdôraznil, že sa odvolací súd vôbec nevysporiadal so
skutočnosťou, že spoločnosť NOVOSILVER nemala odo dňa 15.06.2012 konateľa, nakoľko sa žalovaná
vzdala výkonu funkcie konateľky. Vzhľadom na konania žalovanej sa dovolateľ domnieva, že žalovaná
tak urobila za účelom, aby zodpovedné orgány nemali s kým ohľadom spoločnosti NOVOSILVER konať
a táto spoločnosť bola nefunkčná. Zo súdneho spisu zároveň vyplýva, že nástupnícka spoločnosť
nepreberá ani len poštu, čo len potvrdzuje jej nefunkčnosť.
15. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobcom podané dovolanie je neprípustné a
nedôvodné. Podľa názoru žalovanej neinformovanie žalobcu o verejnom vyhlásení rozsudku súdom nie
je porušením práva na spravodlivý proces a nedošlo tak k znemožneniu uskutočňovania procesných
práv žalobcu. Tvrdenie žalobcu v dovolaní, že mu postupom odvolacieho súdu bolo znemožnené
rozvinutie jeho odvolacích dôvodov, považuje žalovaná za nesprávne s poukazom na ust. § 205 ods. 3
O. s. p., podľa ktorého mohol žalobca svoje odvolacie dôvody rozvinúť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Ďalej zdôraznila, že čokoľvek, čo by malo byť predmetom odvolacieho konania a nebolo
predmetom konania pred súdom prvej inštancie mohol žalobca uplatňovať len a výlučne v súlade s ust.
§ 205a O. s. p. Žalobca ako dovolateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by boli splnené podmienky
uvedené v ust. § 205a O. s. p., ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre uvádzanie nových skutočností,
resp. predkladanie nových dôkazov. Vzhľadom na uvedené je žalovaná toho názoru, že tvrdenia žalobcu
sú irelevantné.
16. Má za to, že žalobca sa v dovolaní nedomáha práva na spravodlivý súdny proces, ale toho, aby
dovolací súd posúdil žalobu v merite veci odlišne od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, nakoľko ich
závery vyjadrené v rozhodnutiach považuje za nesprávne. K ostatným dôvodom uvedeným v dovolaní
žalovaná nepovažovala za potrebné sa vyjadriť, nakoľko sa nejedná o dôvody v zmysle ust. § 420 C. s.
p., ale sú to len dôvody, pre ktoré žalobca nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie a s rozsudkom
odvolacieho súdu.
17. V závere svojho vyjadrenia žalovaná zhrnula, že žalobca vo svojom dovolaní nepreukázal ani
porušenie práva na spravodlivý proces, ani nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, ani záverov
odvolacieho súdu. Nakoľko žalobca nepreukázal nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, ktorá je
predpokladom jeho aktívnej legitimácie, žalobe nebolo možné vyhovieť a ani skúmať podmienky
prípadnej zodpovednosti konateľa za škodu. Premlčanie nároku konštatované súdom prvej inštancie
žalobca v dovolaní žiadnym spôsobom nevyvrátil.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [ust. § 35 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca
zastúpený v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C.
s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
19. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,
sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za
splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá
konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia,
či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do
výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
20. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu.
Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolanie je
prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 C. s. p.).



21. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust. § 420 až ust.
§ 423 C. s. p.
22. Podľa ust. § 420 písm. f/ C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
23. Podľa ust. § 431 ods. 1 a 2 C. s. p. dovolanie prípustné podľa ust. § 420 možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada.
24. Dovolanie v Civilnom sporovom poriadku prešlo zásadnou koncepčnou zmenou. Je koncipované,
ako mimoriadny opravný prostriedok sporovej strany. Na základe teoretických úvah, doterajších
skúseností súdnej praxe a na základe rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva sa určili
dve základné úlohy, ktoré má dovolanie plniť.
Prvou úlohou je náprava najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí.

25. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). V danom prípade žalobca odôvodnil dovolanie tým, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ust. § 420 písm. f/ C.
s. p. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu sú zásah súdu do práva na spravodlivý
proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby
(procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

26. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

27. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03).

28. Pod pojmom „procesný postup" sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj
na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný
priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

29. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za prekvapivé,
nakoľko prekvapivo, odlišne od súdu prvej inštancie skonštatoval, že žalobca nepreukázal základný
hmotnoprávny predpoklad modifikovaného nároku na náhradu škody voči žalovanej konateľke, a to
nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky z majetku spoločnosti NOVOSILVER. Navyše opomenutými a
bez nápravy zostali v odvolaní namietané vady konania pred súdom prvej inštancie t.j., že viaceré listinné
dôkazy neboli vykonané v súlade s ust. § 129 ods. 1 O. s. p. a odvolací súd sa tiež nevyjadril k výsluchu
svedka Jozefa Národu ani k rozhodnutiam, na ktoré žalobca poukázal v odvolaní /rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 02.09.2009, sp. zn. 29Cdo/3526/2007, ktorý bol publikovaný v Sbírke soudních
rozhodnutí a stanovísk pod č. 82/2010 a ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (29Cdo/3212/2013
zo dňa 26.05.2015 a 29Cdo/524/2015 zo dňa 25.05.2015/. Odvolací súd sa otázkou premlčania vôbec
nezaoberal. Dovolateľ tiež uviedol, že v časti týkajúcej sa hotovostnej platby vo výške 29.014,04 Eur
zo strany spoločnosti DONAX, je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, vnútorne rozporný a
nespĺňa zákonné náležitosti. Potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie rozsudkom odvolacieho súdu,
podľa názoru dovolateľa, došlo k naplneniu ust. § 420 písm. f/ C. s. p.



30. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalobca v priebehu konania nepreukázal naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, a to vznik škody, porušenie povinnosti, príčinnú súvislosť
medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobca existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti
NOVOSILVER, v ktorej žalovaná bola štatutárnym orgánom, preukázal a z oznámenia exekútorského
úradu vyplýva nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti NOVOSILVER. Avšak
žalobca nepreukázal vznik nároku spoločnosti NOVOSILVER na náhradu škody voči konateľke, nakoľko
v konaní nebolo preukázané protiprávne konanie žalovanej. Súd prvej inštancie skonštatoval, že
samotné tvrdenie žalobcu, že peniaze použila pre vlastnú potrebu, prípadne ich vôbec od spoločnosti
DONAX neprijala, nebolo postačujúce. Odvolací súd potvrdzujúci rozsudok verejne vyhlásil 22.06.2016.
V prejednávanej veci vyslovil názor, že žalobca zatiaľ nepreukázal relevantným dôkazným prostriedkom
základný hmotnoprávny predpoklad modifikovaného nároku spoločnosti NOVOSILVER na náhradu
škody voči žalovanej konateľke, a to nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky z majetku spoločnosti
NOVOSILVER. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími odvolacími námietkami žalobcu a najmä posúdením otázky premlčania.

31. Dovolací súd pripomína, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej
inštancie s výnimkami ustanovenými v § 213 ods. 2 až 7 O. s. p. (§ 213 ods. 1 O. s. p., teraz § 383
C. s. p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.
s. p., teraz § 384 ods. 1 C. s. p.). Uvedené ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu, aby na základe
opakovaného dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môže byť odlišné od
skutkového zistenia súdu prvej inštancie. Ak sa odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení súdu
prvej inštancie, musí dokazovanie sám opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné
hodnotenie vzmysle § 132 O. s. p.; je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým
zisteniam, vedúcim k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania riadneho dokazovania. Postup
odvolacieho súdu v danom prípade nezodpovedal uvedeným ustanoveniam. Odvolací súd si pre svoje
- z pohľadu prvoinštančného konania - odlišné skutkové závery neobstaral rovnocenné podklady.
Dokazovanie vo veci nedoplnil, iba verejne vyhlásil rozsudok.

32. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva žalobcu
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

33. Zistená procesná vada konania podľa ust. § 420 ods. 1 písm. f/ C. s. p. (nesprávny procesný postup,
ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) zakladá prípustnosť dovolania.

34. Dovolací súd ďalej pre úplnosť poukazuje na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2017, sp. zn. 1VCdo/2/2017, ako aj v ňom citované
stanovisko sp. zn. R2/2016, v zmysle ktorého „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku." Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť
od 1.07.2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto
stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni.

35. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí s vyššie uvedenými odvolacími dôvodmi žalobcu
predstavujúcimi iné vady konania nezaoberal, nevysporiadal sa najmä s premlčaním uplatneného
nároku, neposkytol náležité odôvodnenie, a to napriek tomu, že námietka premlčania je z procesného
hľadiska a vzhľadom na hospodárnosť konania prvou otázkou, s ktorou sa má súd zaoberať, resp.
vysporiadať. Je povinnosťou súdu v prvom rade preskúmať danú otázku a až následne súd pristúpi k
prejednávaniu veci samej.

36. Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 22.06.2016, č. k. 41Cob/362/2015-163 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ust. §



449 ods. 1, ust. § 450 C. s. p.), pričom sa nezaoberal ostatnými dovolacími námietkami žalobcu, ani
vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

37. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho
konania (ust. § 453 ods. 3 C. s. p.).

38. Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 C. s. p.).

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.