Rodenstock Slovensko, s.r.o.


Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Cb/22/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200375
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6615200375.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu Rodenstock
Slovensko, s.r.o., IČO: 36 053 309, so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, zastúpená Lexpert
s.r.o., Horná 15, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. F., XXX XX
X., zastúpená Aequitas s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, v
konaní o náhradu škody - zaplatenie 15.000,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 15.000,- Eur s 9% úrokom z omeškania od 15.01.2010
do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á n á r o k na zaplatenie 70,3% trov, ktoré mu vznikli proti žalovanému, ktorých výška
bude určená osobitným uznesením, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 15.000,- Eur, 2.105,29 Eur na nákladoch na
vymáhanie dlhu a 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 25.000,- Eur od 15.01.2010 do 08.04.2011,
ktorý kapitalizoval vo výške 893,20 Eur a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.000,- Eur od
09.04.2011 do zaplatenia, pričom žalobu v priebehu konania rozšíril o úroky z omeškania, o náhradu
súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní vo výške 420,19 Eur, na tom skutkovom základe, že žalobca dodal spoločnosti J.
zostavu dielenských prístrojov WEKO a to konkrétne automatický brús WEKO Edge 650 výrobné číslo
XXXXX-XXXX, snímač tvaru WEKO Trace 3 výrobné číslo XXXXX-XXXX, centrovací systém WEKO
Cad 5 výrobné číslo XXXXX-XXXX, magnetický ventil, pričom kúpnu cenu vo výške 40.965,75 Eur
uhradil dlžník len čiastočne, a to sumou vo výške 25.965,75 Eur, pričom kúpna cena ostala neuhradená
vo výške 15.000,- Eur. Vzhľadom na uvedené podal žalobca voči dlžníkovi žalobu na Okresný súd X..
Zaviazal dlžníka platobným rozkazom XXRob XXX/XXXX-XX zo dňa 03.08.2011 na zaplatenie 15.000,-
Eur s príslušenstvom. Nakoľko ani po vydaní platobného rozkazu dlžník dlh neuhradil, podal žalobca na
exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie. V rámci exekučného konania nebol k dnešnému dňu
nárok žalobcu uspokojený ani sčasti. Listom zo dňa 01.08.2012 exekútorský úrad informoval žalobcu,
že podľa vyjadrenia žalovanej už spoločnosť dlžníka nefunguje. Zároveň exekútorský úrad zistil, že
prístroje, ktoré dodal žalobca dlžníkovi, sa nachádzajú na prevádzke spoločnosti J.., so sídlom V.. Po
zistení vyššie uvedených skutočností sa žalobca v konaní sp.zn. XC/XX/XXXX pred Okresným súdom
X. domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov, ktorými došlo k scudzeniu prístrojov. Spoločnosť J.,
a.s. odmietla poskytnúť akékoľvek informácie o titule, na základe ktorého prístroje užíva. Po nariadení
predbežného opatrenia, ktorým bolo spoločnosti J., a.s. v konaní sp.zn. XC/XX/XXXX zakázané nakladať
s prístrojmi, žalovaná predložila faktúru č. XXHIMXXXX, ktorá mala byť vystavená dňa 30.09.2010,



ktorou malo dôjsť k predaju prístrojov na spoločnosť O., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L. cesta XX,
G. G.. Spolu s touto faktúrou žalovaná predložila aj faktúru P vystavenú dňa 12.12.2013, ktorou mala
spoločnosť J., a.s. nadobudnúť prístroje do svojho vlastníctva napriek tomu, že ich v tom čase užívala
už viac ako štyri roky. Ďalším následkom konania XC/XX/XXXX pred Okresným súdom v X. bolo aj to,
že v priebehu mesiacov február, marec 2014 sa spoločnosť J., s.r.o. zlúčila so spoločnosťou A., s.r.o.
so sídlom E. XXX, A.. Podľa zistení exekútorského úradu je spoločnosť A., s.r.o. nemajetná, nevlastní
nehnuteľnosti ani motorové vozidlá, nemá bankové účty, ani zamestnancov. Zo zistení exekútorského
úradu je zrejmé, že spoločnosť J., s.r.o. prístroje nevlastní, a teda ich scudzila. Jedinou konateľkou
spoločnosti J., s.r.o. bola žalovaná. Vychádzajúc z tvrdení žalovanej mala spoločnosť J., s.r.o. prístroje
predať za sumu 43.014,04 Eur. Žalobca má za to, že takáto cena nebola spoločnosti J., s.r.o. zaplatená
- ak by zaplatená bola nepochybne by spoločnosti J., s.r.o. neostal dlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil
aj o náklady spojené s jeho vymáhaním a úroky z omeškania. Ak spoločnosti J., s.r.o. bola vyplatená
kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu. Ak spoločnosti J., s.r.o. bola nejaká časť kúpnej
ceny vyplatená, tak táto nebola použitá v súlade so záujmami spoločnosti J., s.r.o., ale na obohatenie
žalovanej alebo tretej osoby. Nie je však vôbec vylúčené, že k prevodu na spoločnosť O. a.s. ani nedošlo
a došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak bez adekvátnej protihodnoty. V dôsledku vyššie uvedeného
je zrejmé, že žalovaná pri scudzení prístrojov, resp. pri nakladaní s kúpnou cenou za ne nepostupovala
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých ich spoločníkov v súvislosti
s čím poukázal potom žalobca na ustanovenie § 135a ods. 1, 2, 5 Obchodného zákonníka a žiadal, aby
žalovaná nahradila žalobcovi škodu vo výške 15.000,- Eur ako pohľadávku, ktorá zostala neuhradená,
na nákladoch na vymáhanie dlhu 2.105,29 Eur a žiadal taktiež priznať príslušný úrok z omeškania

2. Žalobca na pojednávaniach prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu trval na
podanej žalobe z titulu nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného
zákonníka. Nárok odôvodnil tým, že žalobca mal pohľadávku voči spoločnosti J., s.r.o., ktorá bola
priznaná platobným rozkazom tunajšieho súdu, pričom táto pohľadávka nebola voči spoločnosti J., s.r.o.
vymožená ani v exekučnom konaní a žalobca dodal spoločnosti J., s.r.o. prístroje označené v návrhu,
pričom tieto prístroje spoločnosť J., s.r.o. podľa dokladov predložených žalovanou predala ešte predtým
ako zaplatila kúpnu cenu žalobcovi. Má za to, že pri scudzení týchto prístrojov žalovaná nepostupovala
v súlade s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti J., s.r.o. napriek tomu, že ako
konateľka bola povinná tak postupovať. Toto odvodzoval z toho, že napriek tomu, že spoločnosť J. , s.r.o.
mala obdržať od spoločnosti O., a.s. kúpnu cenu, ktorá sa rovnala kúpnej cene, za akú tieto prístroje
kúpila spoločnosť J., s.r.o. od žalobcu, takúto kúpnu cenu žalobcovi nevyplatila. Spoločnosť J., s.r.o.
bola úspešnou spoločnosťou, ktorá dosahovala v roku 2009 a 2010 obraty okolo 300.000,- Eur ročne.
V týchto rokoch dosahovala zisk a napriek tomu nevyplatila cenu prístrojov žalobcovi. Má za to, že k
tomu došlo z toho dôvodu, že kúpnu cenu J., s.r.o. ani reálne neobdržala, ak túto obdržala, táto nebola
použitá v súlade so záujmami spoločnosti a musela byť použitá pre záujmy iných osôb. Poukázal na
ustanovenie § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa prezumuje zodpovednosť konateľa
spoločnosti. Konateľ sa môže zbaviť tejto zodpovednosti len v prípade, ak preukáže, že postupoval pri
výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere v súlade so záujmami spoločnosti.
Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou, poukázal na ustanovenie § 398 Obchodného
zákonníka, keď žalobca sa o škode dozvedel len v priebehu roku 2014 a teda jeho návrh premlčaný
nemôže byť. Rozšíril žalobu čo do zaplatenia úrokov z omeškania a nákladov súvisiacich s exekučným
konaním. Žalobca ďalej tvrdil, že bez ohľadu na to, či žalovaná časť kúpnej ceny použila pre vlastné
potreby alebo časť kúpnej ceny vo výške 29.014,04 Eur ani neobdržala a vyplatenia od spoločnosti O.,
a.s. sa nedomáhala, tak ide zo strany žalovanej ako konateľky spoločnosti J., s.r.o. o konanie, ktoré nie
je konaním s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a
zároveň konaním, ktorým spoločnosti J., s.r.o. vznikla škoda. Z vyššie uvedenej situácie je preukázané
porušenie povinnosti žalovanej ako konateľky spoločnosti J., s.r.o., preukázaná je aj škoda a tiež príčinná
súvislosť medzi nimi. Nárok žalobcu je tak dostatočným spôsobom preukázaný z doteraz vykonaných
dokazovaní. Žiadal žalobe vyhovieť.

3. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu uviedla, že považuje nárok
za nepodložený, nedôvodný, založený len na špekuláciách a nepodložených tvrdeniach. Žalobca
žiadnym spôsobom nekonkretizoval konkrétne konanie, ktorým mala byť spoločnosti J., s.r.o. spôsobená
škoda. Je pravdou, že kúpna cena za predaj strojov spoločnosťou O., a.s. nebola zaplatená a došlo
k jej zaplateniu započítaním. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a
žiadnym spôsobom neuviedol, v čom konkrétne malo spočívať porušenie povinnosti konať s odbornou



starostlivosťou. Žalovaná ako konateľka spoločnosti J., s.r.o. predmetné stroje predala spoločnosti
O., a.s. za cenu, ktorá nebola nižšia ako cena pri nákupe a kúpna cena za ne bola zaplatená. Vo
vzťahu k obrane ohľadom námietky premlčania právny zástupca nesprávne stotožňuje začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby s okamihom, kedy sa o nej dozvedel žalobca. V tomto prípade sa jedná o
nárok na náhradu škody spoločnosti J., s.r.o. voči konateľovi, to znamená, že okamih začatia plynutia
premlčacej doby je stotožnený s okamihom, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedela spoločnosť J.,
s.r.o., a to je okamihom, kedy bol právny úkon vykonaný. Na preukázanie tvrdení, že kúpna cena
bola zaplatená započítaním, predložil zápisnicu o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Banská
Bystrica zo dňa XX.XX.XXXX, konkrétne poukázal na to, kde svedok Z. J., ktorý bol v predmetnom čase
konateľom spoločnosti O., a.s. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že predaj bol uskutočnený formou
vzájomného zápočtu. Týmto preukazoval nepravdivosť tvrdení protistrany. Žalovaná prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu ďalej namietala premlčanie žalobcovho nároku. Žiadala žalobu
zamietnuť.

4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že ohľadom prevodu prístrojov medzi spoločnosťou J., s.r.o. a
O., a.s. môže uviesť toľko, že tieto boli prevedené na základe faktúry v roku 2010, keď stroj odkúpila
spoločnosť J., s.r.o. od spoločnosti Rodenstock Slovensko, s.r.o. v roku 2010 a tieto stroje boli od roku
2010 v spoločnosti J., a.s., a to v sídle spoločnosti v X.. Previedla tieto stroje potom zo spoločnosti J.,
s.r.o. na spoločnosť O., a.s. v roku 2010. Tento prevod bol zaznamenaný v účtovníctve spoločnosti J.,
s.r.o. v roku 2010. Ohľadom ďalšieho prevodu na spoločnosť O., a.s., ku ktorému malo dôjsť, nevedela
uviesť nič. K prevodu prístrojov zo spoločnosti J., s.r.o. na spoločnosť O. a.s. došlo ústne.

5. K veci bol vypočutý ako svedok Z. J., ktorý uviedol, že bol predsedom predstavenstva spoločnosti
O., a.s., a táto v minulosti kúpila prístroje od spoločnosti J., s.r.o. Tieto prístroje boli spoločnosti O., a.s.
odovzdané a nepamätá sa, kedy a kde sa nachádzali.

6. Po vykonaní príslušného dokazovania prvostupňový súd rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu
zaviazal nahradiť trovy konania žalovanej v sume 2.846,83 Eur.

7. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca.
Žiadal zmeniť rozhodnutie okresného súdu, resp. zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Žalobca v prvom rade napádal odňatie možnosti konať pred súdom. Z ustálenej
judikatúry vyplýva, že otázkou premlčania sa mal súd zaoberať na základe námietky, vždy ako primárnou
otázkou a až následne má meritórne posudzovať uplatnený nárok žalobcom. Judikatúra je v súlade so
zásadou hospodárnosti konania, ktorá má viesť súd k tomu, aby prednostne posúdil vznesenú námietku
premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu rozhodnutiu
vo veci samej. Ak súd dospel k záveru, že nárok je premlčaný, a pokiaľ žalobu nezamietol na prvom
pojednávaní, spôsobil minimálne vznik zbytočných trov konania. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia
v otázke premlčania nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je jasné, kedy
začala plynúť premlčacia doba a kedy uplynula. Okrem toho okresný súd sa nezaoberal argumentmi
žalobcu o nepremlčaní uplatneného nároku, ktoré boli zhrnuté vo vyjadrení zo dňa 22.05.2015. Riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku č. 46
ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné C IV.ÚS 147/07 ). K požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia existuje
početná judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky.

8. K samotným predpokladom na náhradu škody žalobca uviedol, že v tomto smere rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd dospel k záveru, že
neboli naplnené zákonné predpoklady nároku na náhradu škody. Rozhodnutie v tomto považuje za
nepreskúmateľné, vnútorne rozporné, nespĺňajúce náležitosti § 157 ods. 2 O.s.p. Okresný súd nevyužil
možnosť uloženia poriadkových opatrení v zmysle § 53 v spojení s§ 202 ods. 3a§ 126 ods. 1 O.s.p.
vo vzťahu k Z. J., ktorý na pojednávaní 01.06.2015 začal vypovedať ako svedok, ale následne
odmietol odpovedať na otázky právneho zástupcu žalobcu. Vytýkal okresnému súdu, že viaceré dôkazy
listinou neboli vykonané v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p., keď sudca na pojednávaní listinu neprečítal
ani neoznámil jej obsah. Pochybenia sa dopustil napr. v súvislosti s vyjadrením žalovanej zo dňa
05.08.2015 a tiež v súvislosti s bližšie neidentifikovanými spismi XXRob/XXX/XXXX a XC/XX/XXXX.
Týmto postupom odňal okresný súd žalobcovi možnosť konať pred súdom.



9. Žalobca potreboval pripomenúť, že obrana žalovanej v konaní spočívala okrem námietky premlčania
aj v tvrdení, že kúpna cena za prevod prístrojov WECO zo spoločnosti J., s.r.o. na spoločnosť O., a.s.
bola vyrovnaná zápočtom. Toto tvrdenie žalovanej bolo jednoznačné, bez akýchkoľvek pochybností.
Právny zástupca žalovanej za prítomnosti žalovanej na pojednávaní dňa 11.03.2015 potvrdil, že kúpna
cena za predaj strojov spoločnosťou O., a.s. nebola zaplatená a k jej zaplateniu došlo započítaním. V
rámci svedeckej výpovede na pojednávaní pred Daňovým úradom v Banskej Bystrici dňa 06.11.2014
svedok Z. J., ktorý bol v tom čase štatutárnym zástupcom spoločnosti O., s.r.o. tiež potvrdil predaj
formou vzájomného započítania. Z tvrdení žalovanej, jej druha Z. J. a právneho zástupcu je zrejmé, že
spoločnosť J., s.r.o. mimo zápočtu nedostala žiadne ďalšie reálne hotovostné protiplnenie od spoločnosti
O., a.s., resp. ak ho dostala, tak nebolo použité pre potreby spoločnosti a žalovaná si ich ponechala pre
seba. Žalovaná na pojednávaní 11.03.2015 uviedla, že predmetné stroje previedla na spoločnosť O..
a.s., že prevod bol zaznamenaný v účtovníctve spoločnosti J., s.r.o., teda v čase svojej výpovede musela
mat' podrobné informácie o dotknutom prevode, napriek tomu žalovaná zotrvala na vyjadrení svojho
právneho zástupcu v tom smere, že kúpna cena nebola zaplatená, ale došlo len k zápočtu. Samotný
predaj prístrojov WECO medzi spoločnosťami J., s.r.o. a O., a.s. bol neobvyklým obchodom, nakoľko
tieto prístroje sa využívali v optikách a ani jedna z týchto spoločností optiku neprevádzkovala. Žalovaná
spôsobila spoločnosti J., s.r.o. škodu, nakoľko pre jej potreby nebola použitá hotovostná časť kúpnej
ceny vo výške 29.014,04 Eur, keďže jedinou odplatou za prevod prístrojov pre spoločnosť J., s.r.o. bol
zápočet a to len vo výške 14.000,- Eur.

10. Napokon žalobca v súvislosti s posúdením námietky premlčania okresným súdom žiadal, aby v
prípade ak odvolací súd potvrdí rozsudok okresného súdu pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie v
zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. Podľa jeho názoru otázkou zásadného významu po právnej stránke je, či na
účely § 398 v spojení s § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka je potrebné za poškodeného považovať
veriteľa spoločnosti, ktorý uplatňuje nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi vo svojom
mene a na vlastný účet, a teda, že premlčacia nedoba začína plynúť už od momentu, kedy sa o škode
dozvedel konateľ spoločnosti, voči ktorému uplatňuje veriteľ spoločnosti nárok na náhradu škody podľa
§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, ale, že premlčacia doba začína plynúť až od momentu kedy sa
veriteľ dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu.

11. Podaním doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 08.09.2015 žalobca doplnil dôvody odvolania a
na účelovosť zbavenia sa spoločnosti J., s.r.o., ktorej nástupcom je spoločnosť A. s.r.o. Argumentoval,
že spoločnosť A., s.r.o. je nečinná a účelom zlúčenia spoločnosti J., s.r.o. so spoločnosťou A., s.r.o.
bolo sťaženie vymoženia nároku žalobcu. Potvrdzuje to aj fakt, že spoločnosť A., s.r.o. bola už dňa
07.06.2014 zverejnená v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na
zrušenie registrácie pre DPH. Zverejnenie v tomto zozname potvrdzuje účelovo zbavenia sa spoločnosti
J., s.r.o. Okresný súd na účelovosť, zbavenia sa spoločnosti J., s.r.o., pri hodnotení dôkazov, a to vo
vzájomných súvislostiach neprihliadol. Doplnil, že už len samotný fakt, že hotovostnú platbu 29.014,04
Eur spoločnosť J., s.r.o. reálne nedostala, spôsobil spoločnosti J., s.r.o. škodu, z ktorej mohla byt'
pohľadávku žalobcu v celom rozsahu uhradená.

12. Okresný súd v rozpore s § 129 ods. 1 O.s.p. nečítal obsah spisu Okresného súdu Lučenec XC/XX/
XXXX a neoboznámil jeho obsah.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že dôvody na základe ktorých žalobca podal
odvolanie považuje za irelevantné. Podľa jej názoru okresný súd rozhodol vo veci správne, v súlade s
platnými predpismi a bez porušenia práva ktoréhokoľvek z účastníkov konania. Nesúhlasí s názorom
žalobcu, že okresný súd mal námietku premlčania posúdiť už na prvom pojednávaní. Žalobca na
prvom pojednávaní dňa 11.03.2015 požadoval odročiť pojednávanie za účelom vypočutia svedka Z. J.
a na druhom pojednávaní navrhol ako dôkaz predložiť trestné oznámenie na konateľa spoločnosti O.,
a.s. Z. J.. Tretie pojednávanie bolo odročené len za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. K
ďalším pojednávaniam v tomto konaní a k žalobcom tvrdenému porušeniu zásady rýchlosti súdneho
konania došlo práve z dôvodu na strane žalobcu. Pokiaľ okresný súd vo veci nerozhodol na prvom
pojednávaní tento postup súdu nie je žiadnym z dôvodov na podanie odvolania podľa § 205 a nasl.
Žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje zákonom stanovené
náležitosti. Súd uvádza ku ktorému dátumu sa spoločnosť J., s.r.o. mohla dozvedieť o vzniku škody
a kedy sa na posúdenie otázky premlčania vzťahuje všeobecná štvorročná lehota. Z rozhodnutia je



zrejmé, že premlčacia doba uplynula 31.12.2014. Skutočnosť, že súd v odôvodnení výslovne neuvádza,
z akého dôvodu nesúhlasí s argumentáciou žalobcu o nepremlčaní jeho práva ešte neznamená
nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Súd jednoznačne uviedol, že žalobca nepreukázal žiadne porušenie
povinnosti žalovanej, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom uplatňovanej škody, aj
preto návrh žalobcu zamietol. Pokiaľ žalobca špekuluje o tom, či hotovostná platba napriek predloženým
dokladom bola uskutočnená, akým spôsobom žalovaná prijaté finančné prostriedky použila uviedol,
že tvrdenia žalobcu sú založené len na jeho predpokladoch a domnienkach, ktoré žiadnym spôsobom
nepreukázal. Nepredložil a nešpecifikoval akým spôsobom mala žalovaná konať v rozpore so záujmami
spoločnosti J., s.r.o., na základe akého dôkazu dospel žalobca k záveru, že žalovaná použila prijaté
peňažné prostriedky na svoju osobnú spotrebu a spôsobila tak škodu spoločnosti J., s.r.o. Svedok Z.
J. mal v súlade s § 126 ods. 1 O.s.p. právo odoprieť vypovedať v danej veci a nemôže byt' stíhaný za
uplatnenie svojho práva. V konaní žalobca nepredložil žiadny dôkaz potvrdzujúci jeho tvrdenie o účelom
zbavení sa spoločnosti J., s.r.o. Je toho názoru, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadny relevantný
dôvod, na základe ktorého by bolo možné zrušiť rozhodnutie okresného súdu. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny s tým, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo
výške 394,48 Eur. Odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu ako nedôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny podľa s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia zdôraznil,
že na to aby konateľ spoločnosti porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti v zmysle ust.
§ 135a ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné splnenie niekoľkých predpokladov, a to, že veriteľ
nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti (ust. § 135 ods. 5 veta prvá Obchodného
zákonníka), a ak sú preukázané predpoklady zodpovednosti konateľa za škodu v zmysle ust. § 1358
a ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka t.j. vznik škody, porušenie povinnosti konateľa vykonávať
svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody. V prejednávanej veci však odvolací súd zastáva názor, že žalobca zatiaľ nepreukázal relevantným
dôkazným prostriedkom základný hmotnoprávny predpoklad modifikovaného nároku spoločnosti J. na
náhradu škody voči žalovanej konateľke, a to nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky z majetku
spoločnosti J.. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími
odvolacími námietkami žalobcu a najmä posúdením otázky premlčania.

15. V závere odvolací súd zdôraznil, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko v danom prípade nejde o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

16. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ") dovolanie, ktorého
prípustnosť odôvodnil tým, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces podľa ust. § 420 ods. 1 písm. f/ C.s.p. Dovolateľ porušenie svojich procesných práv vidí v tom,
že odvolací súd sa nezaoberal ďalšími odvolacími dôvodmi, keď len skonštatoval, že nie je dostatočným
spôsobom preukázaná skutočnosť nemožnosti uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti J., a preto
nie je potrebné sa zaoberať ďalšími dôvodmi. Súčasne namietal, že nebol upovedomený o termíne
verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku, napriek tomu, že o to požiadal.

17. Argumentáciu odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku týkajúcu sa nepreukázania
nemajetnosti spoločnosti J. považuje za prekvapivú, nakoľko uvedené nebolo žalobcovi vytknuté súdom
prvej inštancie, a preto na uvedenú skutočnosť nemohol náležite zareagovať a preukazovať opak.
Za prekvapivé považuje dovolateľ aj to, že odvolací súd neposúdil správy exekútorského úradu za
relevantný dôkaz o nemajetnosti povinného, teda spoločnosti J.

18. Dovolateľ je toho názoru, že potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zmaril možnosť
odstránenia vád prvostupňového konania, ktoré boli popísané v odvolaní žalobcu, pričom tieto vady
spôsobili porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Išlo najmä o vady súvisiace s nezistením
hotovostnej platby vo výške 29.014,04 Eur, pričom dovolateľ považuje rozsudok súdu prvej inštancie v
tejto časti za nepreskúmateľný a v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Rovnako poukázal na rozporuplný
postup súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 01.06.2015 pri výpovedi svedka Z. J., ktorý je
druhom žalovanej a otcom jej detí, kedy svedkovi neboli uložené žiadne poriadkové opatrenia vzhľadom



na to, že odmietol odpovedať na žalobcove otázky. Podľa dovolateľa je zrejmé, že svedok mal záujem
na výsledku sporu. a preto vypovedal len to, čo považoval za prospešné pre žalovanú.

19. Okrem iného upozornil, že neboli vykonané viaceré listinné dôkazy v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p.,
kedy listiny neboli súdom na pojednávaní prečítané, ani súd neoboznámil s ich obsahom (vyjadrenie
žalovanej zo dňa 05.08.2015). Rovnako tomu tak bolo aj v súvislosti s bližšie neidentifikovanými
spismi XXRob/XXX/XXXX a XC/XX/XXXX, s ktorými sa síce súd mal podľa odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia na str. 4 oboznámiť a vykonať dokazovanie, ale tieto na pojednávaní nečítal ani neoznámil
ich obsah. Uvedený postup súdu prvej inštancie považuje za odňatie možnosti konať pred súdom.

20. Ďalej vo svojom dovolaní k veci samej uviedol, že sa jedná o spriaznené osoby, ktoré po nadobudnutí
prístrojov od žalobcu tieto medzi sebou navzájom scudzovali a v tejto súvislosti dal do pozornosti
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2005, sp.zn. ObdoV/53/2003, ktorý bol
publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk vo veciach občianskoprávnych, obchodných a správnych
pod č. 48/2005. V závere skonštatoval, že konanie žalovanej a s ňou spriaznených osôb nebolo obvyklé,
poctivé, spravodlivé a bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom jej snaha bola znevýhodniť žalobcu
a spôsobiť mu ujmu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

21. V rámci doplnenia dovolania dovolateľ poukázal na okolnosti prípadu, a to, že pán Z. J. sa v období
február/marec 2014 stal jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti A., s.r.0., so sídlom E. XXX, XXX
XX A., IČO: XX XXX XXX, ktorá sa stala nástupníckou spoločnosťou (ďalej len „nástupnícka spoločnosť")
spoločnosti J., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia. Z jeho výpovede bolo zrejmé, že v nástupníckej
spoločnosti pôsobil len ako tzv. „biely kôň", pričom vo svojej výpovedi uviedol, že účtovníctvo spoločnosti
J. mu nebolo odovzdané. Na pojednávaní dňa 11.03.2015 žalovaná uviedla, že nemá u seba účtovníctvo
spoločností J. a ani nemá vedomosť, kde sa účtovníctvo nachádza. Dovolateľ uvedený postup (zmiznutie
účtovníctva a zbavenie sa spoločnosti J. zlúčením a jej napísaním na „bieleho koňa ) zhrnul ako typický
pre podnikateľa, ktorý nemá záujem, aby bolo skúmané jeho protiprávne konanie.

22. Z tvrdení žalovanej, jej druha Z. J. a jej právneho zástupcu je podľa dovolateľa zrejmé, že spoločnosť
J. mimo zápočtu nedostala žiadne ďalšie reálne hotovostné protiplnenie od spoločnosti O.. Z účtovných
dokumentov spoločnosti O. jasne vyplynulo, že zápočet mal byť len čo do sumy 14.000,- Eur a že
žalovaná zamlčala sumu 29.014,04 Eur, ktorá mala byť vyplatená cez pokladňu. Účtovné dokumenty
spoločnosti O. predložil druh žalovanej Z. J. Daňovému úradu Banská Bystrica pri jeho výpovedi dňa
06.11.2014. Zápisnicou o výsluchu Z. J. pred Daňovým úradom Banská Bystrica disponovala aj žalovaná
a predložila ju aj súdu v tomto konaní. avšak bez príloh. Predpokladaným dôvodom takéhoto postupu
žalovanej bolo, že z príloh vyplývalo, že suma 29.014,04 Eur bola vyplatená v hotovosti. Aj za tejto
situácie žalovaná aj naďalej tvrdila, že kúpna cena prístrojov bola vyrovnaná len zápočtom. Na základe
uvedeného dovolateľ dospel k názoru, že spoločnosti J., O. a J. si medzi sebou prevádzali prístroje
nadobudnuté od žalobcu bez toho, aby spoločnosť J. dostala za to reálnu protihodnotu, v dôsledku
čoho došlo k zmareniu uspokojenia žalobcovej pohľadávky voči spoločnosti J.. Za účelom preukázania
prepojenia jednotlivých spoločností cez osobu žalovanej, dovolateľ uviedol, že žalovaná bola v čase
kúpy a predaja prístrojov jedinou spoločníčkou a jedinou konateľkou spoločnosti J., v spoločnosti O.
pôsobí ako členka dozornej rady a v spoločnosti J. je jedinou akcionárkou a členkou dozornej rady.

23. Dovolateľ zároveň upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania nepreukázala
ani to, či v sume 14.000,- Eur došlo k zápočtu s tým, že sa zápočet týka reálnych pohľadávok. V
danom prípade sa jedná len o tvrdenia žalovanej a jej spriaznených osôb o tom, že existovali vzájomné
pohľadávky medzi spoločnosťami J. a O., ktoré mohli byt' započítané. V rámci svojho dovolania
poukazuje na rozporuplnosť tvrdení žalovanej a jej spriaznených osôb o celkovom zápočte kúpnej ceny
(vo výške 43.014,04 Eur) za prístroje medzi spoločnosťami J. a O. a čiastočnej úhrade kúpnej ceny v
hotovosti a zostávajúcej časti zápočtom.

24. V súvislosti s nemajetnosťou spoločnosti J. exekútorský úrad zistil, že nástupnícka spoločnosť
nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiadny majetok a dlh je teda voči nej nevymožiteľný. Súdna
exekútorka podala aj podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť nástupníckej spoločnosti
(spoločnosti A., s.r.o.). Na doplnenie dovolateľ uviedol, že nástupnická spoločnosť bola bezprostredne
po zlúčení vedená v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie



registrácie pre DPH. Dovolateľ tiež zdôraznil, že sa odvolací súd vôbec nevysporiadal so skutočnosťou,
že spoločnosť J. nemala odo dňa 15.06.2012 konateľa, nakoľko sa žalovaná vzdala výkonu funkcie
konateľky. Vzhľadom na konania žalovanej sa dovolateľ domnieva, že žalovaná tak urobila za účelom,
aby zodpovedné orgány nemali s kým ohľadom spoločnosti J. konať a táto spoločnosť bola nefunkčná.
Zo súdneho spisu zároveň vyplýva, že nástupnícka spoločnosť nepreberá ani len poštu, čo len
potvrdzuje jej nefunkčnosť.

25. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobcom podané dovolanie je neprípustné a
nedôvodné. Podľa názoru žalovanej neinformovanie žalobcu o verejnom vyhlásení rozsudku súdom nie
je porušením práva na spravodlivý proces a nedošlo tak k znemožneniu uskutočňovania procesných
práv žalobcu. Tvrdenie žalobcu v dovolaní, že mu postupom odvolacieho súdu bolo znemožnené
rozvinutie jeho odvolacích dôvodov, považuje žalovaná za nesprávne s poukazom na ust. § 205 ods. 3
O. s. p., podľa ktorého mohol žalobca svoje odvolacie dôvody rozvinúť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Ďalej zdôraznila, že čokoľvek, čo by malo byt' predmetom odvolacieho konania a nebolo
predmetom konania pred súdom prvej inštancie mohol žalobca uplatňovať len a výlučne v súlade s ust.
§ 205a O. s. p. Žalobca ako dovolateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by boli splnené podmienky
uvedené v ust. § 205a O. s. p., ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre uvádzanie nových skutočností,
resp. predkladanie nových dôkazov. Vzhľadom na uvedené je žalovaná toho názoru, že tvrdenia žalobcu
sú irelevantné.

26. Má za to, že žalobca sa v dovolaní nedomáha práva na spravodlivý súdny proces, ale toho, aby
dovolací súd posúdil žalobu v merite veci odlišne od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, nakoľko ich
závery vyjadrené v rozhodnutiach považuje za nesprávne. K ostatným dôvodom uvedeným v dovolaní
žalovaná nepovažovala za potrebné sa vyjadriť, nakoľko sa nejedná o dôvody v zmysle ust. § 420 C.s.p.,
ale sú to len dôvody, pre ktoré žalobca nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie a s rozsudkom
odvolacieho súdu.

27. V závere svojho vyjadrenia žalovaná zhrnula, že žalobca vo svojom dovolaní nepreukázal ani
porušenie práva na spravodlivý proces, ani nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, ani záverov
odvolacieho súdu. Nakoľko žalobca nepreukázal nemajetnosť spoločnosti J., ktorá je predpokladom jeho
aktívnej legitimácie, žalobe nebolo možné vyhovieť a ani skúmať podmienky prípadnej zodpovednosti
konateľa za škodu. Premlčanie nároku konštatované súdom prvej inštancie žalobca v dovolaní žiadnym
spôsobom nevyvrátil.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [ust. § 35 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.")], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca
zastúpený v súlade s ust. § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443
C.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru. že dovolanie je dôvodné.

29. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za prekvapivé,
nakoľko prekvapivo, odlišne od súdu prvej inštancie skonštatoval, že žalobca nepreukázal základný
hmotnoprávny predpoklad modifikovaného nároku na náhradu škody voči žalovanej konateľke, a to
nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky z majetku spoločnosti J.. Navyše opomenutými a bez nápravy
zostali v odvolaní namietané vady konania pred súdom prvej inštancie t.j., že viaceré listinné dôkazy
neboli vykonané v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. a odvolací súd sa tiež nevyjadril k výsluchu svedka
Z. J. ani k rozhodnutiam, na ktoré žalobca poukázal v odvolaní /rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
02.09.2009, sp. zn. 29Cdo/3526/2007, ktorý bol publikovaný v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovísk
pod č. 82/2010 a ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (29Cdo/3212/2013 zo dňa 26.05.2015 a
29Cdo/524/2015 zo dňa 25.05.2015/. Odvolací súd sa otázkou premlčania vôbec nezaoberal. Dovolateľ
tiež uviedol, že v časti týkajúcej sa hotovostnej platby vo výške 29.014,04 Eur zo strany spoločnosti O.,
je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, vnútorne rozporný a nespĺňa zákonné náležitosti.
Potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie rozsudkom odvolacieho súdu, podľa názoru dovolateľa, došlo
k naplneniu ust. § 420 písm. f/ C.s.p.

30. Dovolací súd pripomenul, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd
prvej inštancie s výnimkami ustanovenými v § 213 ods. 2 až 7 O.s.p. (§ 213 ods. 1 O.s.p., teraz §
383 C.s.p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3



O.s.p., teraz § 384 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu. aby na základe
opakovaného dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môže byť odlišné od
skutkového zistenia súdu prvej inštancie. Ak sa odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení súdu
prvej inštancie, musí dokazovanie sám opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné
hodnotenie v zmysle § 132 O.s.p.; je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým
zisteniam, vedúcim k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania riadneho dokazovania. Postup
odvolacieho súdu v danom prípade nezodpovedal uvedeným ustanoveniam. Odvolací súd si pre svoje
- z pohľadu prvoinštančného konania - odlišné skutkové závery neobstaral rovnocenné podklady.
Dokazovanie vo veci nedoplnil, iba verejne vyhlásil rozsudok.

31. Zistená procesná vada konania podľa ust. § 420 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (nesprávny procesný postup.
ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) zakladá prípustnosť dovolania.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 22.06.2016. č. k. XXCob/XXX/XXXX-XXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ust.
§ 449 ods. 1. ust. § 450 C.s.p.), pričom sa nezaoberal ostatnými dovolacími námietkami žalobcu, ani
vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici ( ďalej len odvolací súd ), vec znovu prejednal podľa § 379, § 378
ods. 1, § 380 a po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

34. Odvolací súd zo spisu zistil, že okresný súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní dňa
10.8.2015 ( predchádzajúce 2 pojednávania odročil za účelom vykonania ďalšieho dokazovania ),
vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci
na 19.8.2015 o 13.00 hod. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 10.8.2015 je zrejmé. že okresný
súd na tomto pojednávaní nevykonal dokazovanie listinou zo dňa 5.8.2015 ( vyjadrenie žalovanej )
neoboznámil žalobcu s jeho obsahom ani spismi XXRob/XXX/XXXX a XC/XX/XXXX údajne pripojenými
k tomuto spisu s ktorými podľa odôvodnenia rozhodnutia mal vykonať dokazovanie a oboznámiť
účastníkov s ich obsahom. Pokiaľ sa vykonáva dokazovanie predloženými listinami toto sa musí
vykonať na pojednávaní súdu v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého dôkaz listinou sa
vykonáva tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta
alebo oboznámi jej obsah (to neplatí len vtedy, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie). Tvrdenie
okresného sudu v odôvodnení rozsudku, že vykonal dokazovanie aj písomným vyjadrením žalovanej
(bližšie nešpecifikoval deň písomného vyjadrenia žalovanej) a obsahom spisov XXRob/XXX/XXXX a
XC/XX/XXXX, ktoré neboli pripojené k predmetnému spisu, je v rozpore s procesným postupom súdu
na pojednávaní dňa 10.8.2015, obsahom zápisnice o pojednávaní z uvedeného dňa, keďže okresný
súd na uvedenom pojednávaní nevykonal žiadne dokazovanie týmito spismi a listinou. Týmto svojim
nesprávnym procesným postupom okresný súd znemožnil žalobcovi ( ale aj žalovanej ) uskutočňovať im
patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedená
vada konania zakladá v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia za predpokladu, že tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Tento predpoklad je v prejednávanej veci splnený, keďže z právnej úpravy dokazovania pred odvolacím
súdom ( § 384 CSP ) nevyplýva povinnosť a ani možnosť odvolacieho súdu nahrádzať chýbajúce
dokazovanie pred súdom prvej inštancie vlastným dokazovaním.

34. Dôvodná je aj námietka žalobcu, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec
nevysporiadal s argumentáciou žalobcu o nepremlčanom uplatnenom nároku v súvislosti s poukazom
aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo 352/2007 z 2.9.2009. V konaní žalobca
viackrát zdôrazňoval. že si voči žalovanej uplatnil právo podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka,
že jeho je potrebné považovať za poškodeného a nie spoločnosť J. a v tomto prípade premlčacia doba
začína plynúť od momentu, kedy sa žalobca ako poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a
o tom, kto za škodu zodpovedá a nie od momentu, keď sa konateľka spoločnosti J. o škode dozvedela,
alebo mohla dozvedieť o tom, kto za škodu zodpovedá.

36. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia nedal na tento
významný argument žiadnu odpoveď, jasne a zrozumiteľne nedal odpoveď prečo v posudzovanom
prípade žalobcu nepovažuje za poškodeného, ktorý si v zmysle § 135a ods. 5 O.s.p. uplatnil právo na



náhradu škody. Pokiaľ okresný súd otázku premlčania uplatneného nároku posudzoval vo vzťahu k jeho
dlžníkovi, spoločnosti J. odvolací súd je toho názoru, že okresný súd túto otázku nesprávne právne
posúdil.

37. Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd nekonal ani v súlade s princípom právnej istoty, keď
prioritne neposudzoval otázku premlčania uplatneného nároku. Náležite sa nevysporiadal ani s otázkou
začatia plynutia a uplynutia premlčacej doby, keď v odôvodnení len konštatoval „ že k úhrade pokladňou
malo dôjsť k 31.12.2010 a taktiež k úhrade zápočtom, keďže poškodenou v prvom rade mala byť
spoločnosť J., s.r.o., ktorá sa o škode mohla dozvedieť k uvedenému dátumu", preto premlčacia doba
uplynula. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že takéto odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky stanovené v § 157 ods. 2 O.s.p., preto odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

38. V ďalšom konaní okresný súd prioritne posúdi otázku premlčania vo vzťahu k žalobcovi, ktorý si
uplatnil voči žalovanej, ako konateľke spoločnosti J. právo na náhradu škody podľa § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka vo výške 15.000,- Eur spolu s príslušenstvom, posúdi plynutie premlčacej doby
odo dňa, keď sa poškodený, v tomto prípade žalobca dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o
tom, kto je povinný na jej náhradu ( § 389 ods. 1 Obchodného zákonníka ). V prípade, že okresný súd
zistí, že nárok nie je premlčaný posúdi uplatnený nárok na náhradu škody a zistí, či v danom prípade
sú splnené všetky predpoklady na vznik zodpovednosti konateľa za škodu v zmysle všeobecnej úpravy
stanovenej v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. plnenie troch základných predpokladov, vznik
škody, porušenie povinnosti, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

39. V ďalšom konaní okresný súd na základe predložených dôkazov musí odstrániť nejasnosti, ktoré
sa týkajú údajnej úhrady kúpnej ceny formou hotovostnej platby vo výške 29.914,04 Eur, ku ktorej malo
dôjsť k 31.12.2010 a zápočtom vo výške 14.000,- Eur, čo tvrdila žalovaná a aj svedok Z. J., že kúpna
cena za prevod prístrojov WECO zo spoločnosti J. na spoločnosť O. bola vyrovnaná formou zápočtu vo
výške 14.000,- Eur. Na základe predložených dôkazov okresný súd posúdi aj existenciu predpokladov
na vzájomné započítanie pohľadávok vo výške 14.000,- Eur, či k započítaniu došlo dohodou alebo
jednostranným právnym úkonom medzi uvedenými spoločnosťami.

40. Súd opätovne vypočul právnych zástupcov, pričom splnomocnený právny zástupca žalobcu uviedol,
že keďže žalobca ako veriteľ spoločnosti J., s.r.o. si uplatňuje v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného
zákonníka nárok vo vlastnom mene a na vlastný účet, dá sa hovoriť o tom, že ide o hmotnoprávny nárok
žalobcu, a teda je potrebné, aby premlčacia doba plynula od momentu kedy sa o škode dozvedel práve
žalobca a v prípade, ak by tomu tak nebolo ale bolo by to viazané na to, kedy sa dozvie poškodená
spoločnosť o škode, tak by veriteľ v podstate nemal možnosť využiť inštitút podľa § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že tu došlo k zbaveniu sa účtovníctva, nakoľko žalovaná tak
aj jej druh Z. J. vyhlásili, že účtovníctvom nedisponujú s takisto to vyhlásil aj konateľ Z. J.. Žalovaná
predala prístroje WEKO spoločnosti O. za cenu 43.014,04 Eur, avšak reálne spoločnosť J. takúto
sumu nedostala, pričom nedostala minimálne sumu 29.014,04 Eur. Žalovaná od začiatku konania tvrdila,
že odplatou za predaj prístrojov bol zápočet so spoločnosťou O. a žiadnu inú odplatu neuvádzala. Z
dokladov predložených druhom žalovanej, Z. J., Daňovému úradu Banská Bystrica vyplýva, že zápočet
mal byť vykonaný len vo výške 14.000,- Eur, teda zápočet medzi spoločnosťami J., s.r.o. a O., a.s.
Jasne to preukazuje, že žalovaná pri scudzení prístrojov WEKO si nesplnila povinnosť postupovať s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Tiež si nesplnila povinnosť predchádzať
škodám. Práve v dôsledku porušenia týchto povinností žalovanej žalobca nemohol svoju pohľadávku
proti spoločnosti J., s.r.o. uspokojiť v rámci exekučného konania, preto je práve žalovaná povinná
nahradiť škodu žalobcovi, žalobca je veriteľom pôvodného dlžníka, teda spoločnosti J., s.r.o. Žalobca
má za to, že zaznamenanie hotovostnej platby 29.014,04 Eur v účtovníctve spoločnosti O., a.s. bolo len
účtovným vyrovnaním sa medzi spriaznenými spoločnosťami bez toho, aby reálne došlo k vyplateniu
tejto sumy. Aj druh žalovanej Z. J., v súvislosti s odplatou za prístroje WEKO uvádzal len zápočet, a
to tak v konaní pred Daňovým úradom ako aj v trestnom konaní. Po začatí exekúcie proti spoločnosti
J., s.r.o. žalovaná robila opatrenia na znefunkčnenie tejto spoločnosti, ktoré spočívali v tom, že pár dní
po tom ako ju navštívil zamestnanec exekútorského úradu, tak v pozícii jedinej spoločníčky spoločnosti
odvolala samu seba z funkcie konateľa spoločnosti a napriek povinnosti podľa § 66 ods. 1 Obchodného
zákonníka, nevymenovala nového konateľa a v rozpore s ustanovením § 66 ods. 2 Obchodného
zákonníka, neupozornila spoločnosť J. na možnosť vzniku škody v súvislosti s reálne neobdržanou



odplatou za predaj prístrojov WEKO a ani na opatrenia, ktoré bolo potrebné vykonať na odvrátenie
škody. Následne žalovaná zlúčila spoločnosť J., s.r.o. s inou zadlženou spoločnosťou, v ktorej bol
zneužitý bezdomovec, ktorý je onkologickým pacientom. Ďalej poukázal na to, že zápočet, ktorý mal byť
vykonaný vo výške 14.000,- Eur nebol oprávnený a neexistovala na strane spoločnosti O., a.s. reálna
protipohľadávka a neboli splnené podmienky, aby takýto zápočet mohol byť vykonaný. Nárok žalobcu
nemôže byť premlčaný, pretože o tom, že k predaju došlo sa žalobca dozvedel menej ako jeden rok pred
tým ako podal žalobu na súd, pričom až po predložení faktúry zo strany žalovanej sa žalobca dozvedel
to, že nedošlo k vyplateniu minimálne hotovostnej sumy. Žalobca si tento nárok uplatnil vo vlastnom
mene a na vlastný účet a je teda oprávneným subjektom, pri ktorom treba hodnotiť plynutie premlčacej
doby nezávisle od spoločnosti J., s.r.o. Zodpovednosť žalovanej ako bývalej konateľky spoločnosti J.,
s.r.o. za škodu je objektívna, riadi sa Obchodným zákonníkom v súlade s ustanoveniami § 261 ods.
1, písm. a) a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaná zjavne poškodila spoločnosť J., s.r.o.,
nekonala s odbornou starostlivosťou a ani v dobrej viere, že koná v súlade so záujmami spoločnosti. Má
za to, že bolo preukázané, že nárok žalobcu je daný.

41. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nárok uplatnený žalobcom je neoprávnený, nepreukázaný,
žaloba nie je dôvodná a je nekvalifikovaná. Vo vzťahu k otázke premlčania nároku žalobca nemôže
byť v lepšom právnom postavení ako samotná spoločnosť, ktorej mala byť škoda spôsobená. Nie
je pravdou, že takýto nárok boli spôsobilí uplatniť spoločníci spoločnosti, a to tvrdenie právneho
zástupcu nemá oporu v zákone. Žalobca je povinný tvrdiť konkrétne porušenie konkrétnej povinnosti
konateľa, nepostačuje všeobecné tvrdenie, že konatelia sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou
starostlivosťou. Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody musí byť uvedený konkrétny skutok, ktorého
sa mal dopustiť ten voči komu je náhrada škody uplatňovaná. Je zodpovednosťou žalobcu, aby presne
špecifikoval kedy došlo ku konaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná a toto konanie je v rozpore s
konkrétnou povinnosťou konateľa a že takýmto konaním vznikla spoločnosti škoda. Poprel tú skutočnosť,
že by spoločnosť J. neobdržala peňažné prostriedky, resp. úhradu kúpnej ceny za predaj a poprel, že
by vôbec došlo ku konaniu, ktoré by bolo porušením právnej povinnosti. Zároveň poprel, že by vznikla
spoločnosti J. konaním žalovanej škoda, a zároveň poprel aj to, že tu nemôže existovať žiadna príčinná
súvislosť. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

42. Súd vykonal dokazovanie a oboznamovanie sa s návrhom na začatie konania platobným rozkazom
vo veci XXRob/XXX/XXXX-XX, upovedomením o začatí exekúcie EX XXXX/XX zo dňa 02.01.2012,
oznámením o stave exekučného konania zo dňa 01.08.2012, faktúrou č. XXHIMXXXX, faktúrou
č. P výpis z obchodného registra spoločnosti A., s.r.o., predžalobnou výzvou zo dňa 28.11.2014,
vyjadrením žalovanej zo dňa 02.03.2015, výpisom z obchodného registra spoločnosti J. a.s., výpisom
z obchodného registra spoločnosti J. s.r.o., výpisom z obchodného registra spoločnosti O., a.s.,
zápisnicou o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Banská Bystrica, výpisom z obchodného registra
spoločnosti A., s.r.o., poskytnutím súčinnosti Daňovým úradom Banská Bystrica zo dňa 15.04.2015,
vyjadrením žalobcu zo dňa 22.05.2015, rozsudkom sp.zn. XXCdo XXXX/XXXX, úrokovými sadzbami
ECB, doručenkou od spoločnosť J. s.r.o., vyjadrením žalobcu zo dňa 22.06.2015, zápisnicami o výsluchu
svedka Z. J. pred orgánmi polície zo dňa 30.01.2015, 25.11.2013, výpisom z hlavnej knihy analytickej
evidencie spoločnosti O., a.s. zo dňa 05.11.2014, výpisom z obchodného registra spoločnosti A.,
s.r.o., výpisom z obchodného registra spoločností, v ktorých figuruje fyzická osoba Z. J., písomným
vyjadrením žalovanej, priloženou judikatúrou rozsudkom, najmä Krajského súdu K. XCob XX/XXXX,
rozhodnutiami odvolacieho súdu, dovolacieho súdu, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 07.12.2018,
uznesením XXEr/XXX/XXXX-XX, uznesením XXEr/XXX/XXXX-XX, rozhodnutím jediného spoločníka
zo dňa 15.06.2012, Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, zmluvou o zlúčení spoločnosti, rozhodnutiami
jediného spoločníka, priloženým spisovým materiálom XC/XX/XXXX, priloženým spisovým materiálom
XXRob/XXX/XXXX.

43. Žalobca odpredal spoločnosti J., s.r.o. zostavu dielenský prístrojov WEKO, a to automatický brús,
snímač tvaru, centrovací systém, magnetický ventil za kúpnu cenu vo výške 40.965,75 Eur, ktorú
táto spoločnosť uhradila len čiastočne, a to sumu vo výške 25.965,75 Eur, pričom kúpna cena ostala
neuhradená vo výške 15.000,- Eur. Vzhľadom na to potom podal žalobca proti dlžníkovi žalobu a Okresný
súd Lučenec zaviazal dlžníka platobným rozkazom č.k. XXRob XXX/XXXX-XX zo dňa 03.08.2011 na
zaplatenie 15.000,-Eur s prísl. Následne potom sa žalobca obrátil na exekútorský úrad s návrhom
na vykonanie exekúcie a v rámci tohto exekučného konania nárok žalobcu nebol uspokojený ani
sčasti. Exekútorský úrad zistil, že prístroje, ktoré dodal žalobca dlžníkovi, sa nachádzajú na prevádzke



spoločnosti J., a.s., so sídlom V. F., X.. Na základe toho sa potom žalobca v konaní č. XC XX/XXXX.
domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov, ktorými došlo k scudzeniu prístrojov spoločnosťou J.,
a.s., ktoré konanie je momentálne prerušené. Ďalej súd zistil, že spoločnosť J., s.r.o. mala toto zariadenie
odpredať spoločnosti O., a.s. a spoločnosť O., a.s. toto zariadenie previedla na spoločnosť J., a.s.
K prevodu týchto strojov zo spoločnosti J., s.r.o. na spoločnosť O., a.s. malo dôjsť 30.09.2010, kedy
dodávateľ J., s.r.o. vyfakturoval odberateľovi O., a.s. kúpnu cenu týchto strojov vo výške 43.014,04 Eur
vrátane DPH a k prevodu zo spoločnosti O., a.s. na spoločnosť J., a.s. malo dôjsť 12.12.2013, kedy
spoločnosť O., a.s. ako dodávateľ vyúčtoval spoločnosti J., a.s. ako odberateľovi kúpnu cenu týchto
strojov vo výške 43.385,50 Eur. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná ako konateľka spoločnosti J., s.r.o.
mu spôsobila škodu tým, že kúpnu cenu, ktorú obdržala spoločnosť J., s.r.o., ak nejakú obdržala, táto
nebola použitá v súlade so záujmami spoločnosti J., s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej
osoby. Žalovaná naproti tomu namietala tú skutočnosť, že by zodpovedala za túto škodu. Podľa jej
názoru k žiadnej škode spôsobenej jej konaním nedošlo a taktiež namietla premlčanie žalobcovho
nároku. V podstate tvrdila tú skutočnosť, že je veľmi spochybniteľné tvrdenie, že z dohodnutej ceny za
celok hnuteľných vecí v sume 43.014,04 Eur zo spoločnosti O., a.s. na J., s.r.o. malo byť zaplatené
v hotovosti 29.014,04 Eur a zápočtom 14.000,- Eur, pričom pokiaľ by tomu tak bolo, spoločnosť J. by
mala dostať minimálne sumu 29.014,04 Eur a žalovaná nevysvetlila čo sa mohlo ďalej stať. Pokiaľ by
tomu tak nebolo, žalovaná nepostupovala ako konateľka spoločnosti v súlade so záujmami spoločnosti
a s odbornou starostlivosťou. Žalobca ďalej uvádzal, že to, že si spoločnosť J., s.r.o. neuplatnila nárok
na náhradu škody voči žalovanej neznamená, že sa tento nárok premlčal, obzvlášť za situácie, keď
žalovaná spôsobila, že spoločnosť J. nemala ani len konateľa, ktorý by takéto nároky v mene spoločnosti
mohol uplatňovať a nárok na náhradu škody spočíval v okamihu, keď si žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody v súlade s ustanovením § 135a ods.5 Obchodného zákonníka vo vlastnom mene a na vlastný
účet. Žalovaný naproti tomu tvrdil, že žalobca nepreukázal existenciu zákonných predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody a taktiež poukázal na premlčanie žalobcovho nároku.

44. V súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd v ďalšom konaní prvostupňový súd
opätovne posúdil otázku premlčania vo vzťahu k žalobcovi, ktorý si uplatnil voči žalovanej ako konateľke
spoločnosti J. právo na náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka vo výške 15.000,-
Eur s príslušenstvom. Keďže odvolací súd nariadil prvostupňovému súdu posúdiť otázku premlčania
vo vzťahu k žalobcovi, ktorý si uplatnil voči žalovanej ako konateľke spoločnosti J. právo na náhradu
škody opätovne posúdil prvostupňový súd plynutie premlčacej doby odo dňa, keď sa poškodený, v tomto
prípade žalobca, dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu.

45. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

46. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

47. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

48. Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí
sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

49. Na základe uvedeného je možné dovodiť, že v zmysle § 397 je subjektívna doba štvorročná a podľa
§ 398 je objektívna doba desaťročná pri právach na náhradu škody. Subjektívna doba začína plynúť
dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej dozvedieť mohol a o tom, kto je povinný
škodu nahradiť. Uvedená vedomosť sa viaže na existenciu oboch skutočností, t.j. škody a škodcu s
tým, že škoda nemusí byť identifikovaná presným rozsahom a výškou ale znalosť poškodeného musí
postačovať pre povinnosť uplatnenia si nároku na súde. V súlade s uvedeným možno dôvodiť, že o
vzniku škody sa dozvedel na základe oznámenia súdnej exkútorky o stave exekučného konania, v
ktorom žalobca vymáhal svoju pohľadávku od spoločnosti J., s.r.o., ktoré oznámenie je datované na
01.08.2012. Následne potom v priebehu konania bolo na základe tvrdení žalovanej a Z. J. zistené, že
časť kúpnej ceny mala byť uhradená zápočtom vo výške 14.000,- Eur a zvyšná časť kúpnej ceny vo



výške 29.014,04 Eur v hotovosti, pričom k úhrade pokladne malo dôjsť k 31.12.2010. Keďže žaloba
bola podaná na súd 19.01.2015 a žalobca sa o vzniknutej škode a jej výške mohol dozvedieť najskôr
k 01.08.2012 podľa oznámenia exekútorského úradu, súd mal za to, že právny nárok žalobcu týkajúci
sa náhrady škody nie je premlčaný, a preto na námietku premlčania nemohol prihliadať. O skutočnosti
ohľadom toho, že kúpna cena bola zaplatená zápočtom vo výške 14.000,- Eur a úhradou cez pokladňu
vo výške 29.014,04 Eur bol žalobca oboznámený počas tohto konania, čo vyplýva z jeho vyjadrenia
zo dňa 22.06.2015, kedy uviedol, že to vyplýva z hlavnej knihy analytickej evidencie firmy O., a.s. za
obdobie od 01.01. do 31.12.2010 a zo zoznamu prijatých faktúr zaúčtovaných za obdobie 01.01. až
31.12.2010, pričom z vyššie uvedených dôkazov vyplývajú nové zásadné informácie, a to konkrétne,
že spoločnosť O., a.s. vyrovnal kúpnu cenu za prístroje WEKO nielen zápočtom ako doteraz tvrdila
žalovaná, ale aj v hotovosti sumou 29.014,04 Eur. Aj z tohto vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný,
pričom tieto skutočnosti neboli zo strany strán sporu spochybnené a súd ich považoval za nesporné.
Čo sa týka zistení, či skutočne aj došlo k úhrade cez pokladňu vo výške 29.014,04 Eur alebo ide len
o fiktívne uvedenie platby, v tomto smere sa žalovaná bližšie k veci nevedela vyjadriť a vzhľadom na
to, že účtovníctvo spoločnosti J., s.r.o. zlúčením so spoločnosťou A., s.r.o. nebolo možné zabezpečiť
v konaní súd nemohol ustáliť, či skutočne došlo k vyplateniu tejto peňažnej čiastky. Ohľadom zistení,
či kúpna cena vo výške 14.000,- Eur bola zaplatená zápočtom, a to na základe jednostranného úkonu
alebo dohodou, z vykonaného dokazovania vyplýva, že toto bolo uhradené na základe dohody medzi
Z. J. a R. E., tak ako to vyplýva z ich výpovedí.

50. Súd ďalej posudzoval nárok žalobcu na náhradu škody v zmysle príslušných ustanovení § 135a
Obchodného zákonníka.

51. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

52. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v
rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

53. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali
uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s
právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,
ak ich konanie dozorná rada schválila.

54. Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi
uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

55. V zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka si nárok na náhradu škody voči konateľke
spoločnosti J., s.r.o. uplatnil žalobca vo svojom mene a na vlastný účet ako veriteľ spoločnosti, nakoľko
nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Z vykonaného dokazovania súd mal za
to, že toto bolo preukázané, nakoľko exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.
zastavená, v rámci ktorej exekúcie si žalobca uplatňoval nárok v súvislosti so svojou pohľadávkou, ktorá
mu bola priznaná platobným rozkazom v konaní 14Rob/208/2011.



56. Ďalej súd posudzoval žalobcov nárok na náhradu škody vo výške ustanovenej v § 373 Obchodného
zákonníka.

57. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

58. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, zodpovednosť za škodu je objektívnou
zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik
zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti ustanovenej v
Obchodnom zákonníku), je vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti. Podľa § 373 pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinnosti z
obchodného záväzkového vzťahu alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom
zákonníku. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením
povinností.

59. Obchodný zákonník v § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovuje povinnosť konateľov
vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých
jej spoločníkov. Konanie žalovanej spoločnosti J., s.r.o. nebolo konaním, v ktorom by svoju pôsobnosť
vykonávala s odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti, keď žalovaná vo svojej výpovedi
uviedla, že stroje odkúpila spoločnosť J., s.r.o. od spoločnosti Rodenstock, s.r.o. v roku 2010 a od tohto
roku boli v spoločnosti J., a.s. a v tom istom roku previedla tieto stroje na spoločnosť O., a.s. K ďalšiemu
prevodu na spoločnosť O., a.s. nevedela uviesť nič. Nevedela sa vyjadriť k taj otázke, či zápočet prebehol
na základe ústnej dohody alebo písomnej dohody so spoločnosťou O., a.s., nemala vedomosť o tom, kde
sa nachádza účtovníctvo spoločnosti J., s.r.o. Je pravdou, že právny zástupca žalovanej na pojednávaní
dňa 11.03.2015 uviedol, že kúpna cena za predaj strojov spoločnosťou O., a.s. nebola zaplatená a
došlo k jej zaplateniu započítaním. Taktiež právny zástupca na tomto pojednávaní poukázal na zápisnicu
o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Banská Bystrica zo dňa 06.11.2014, konkrétne na stranu
4 tejto zápisnice, kde svedok Z. J. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že predaj bol uskutočnený
formou vzájomného zápočtu. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti J., s.r.o. vyplýva, že žalovaná
bola konateľkou v tejto jednoosobovej spoločnosti do 19.06.2012. Keďže bola zároveň spoločníčkou
tejto spoločnosti, a to jedinou spoločníčkou, je možné prisvedčiť žalobcovi, že takáto spoločnosť si
neuplatní náhradu škody voči konateľke tejto jednoosobovej spoločnosti, pričom jej konanie spôsobuje
pochybnosti o tom, či pri vykonávaní pôsobností konateľky postupovala s odbornou starostlivosťou. V
súvislosti s tým je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 29Cdo/3526/2007,
ktorý sa zaoberal možnosťou uplatnenia náhrady škody v jednoosobovej spoločnosti voči konateľovi
takejto spoločnosti. Keďže konateľka spoločnosti nekonala pri vykonávaní svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, súd mal za to, že porušila svoje povinnosti, a
preto v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka zodpovedá za nároky veriteľov spoločnosti,
nakoľko títo svoje nároky nevedeli uspokojiť z majetku spoločnosti J., s.r.o. a exekúcia bola pre
nemajetnosť spoločnosti J., s.r.o. zastavená. Je povinnosťou bývalej konateľky spoločnosti J., s.r.o.,
aby súdu ozrejmila tú skutočnosť, akým spôsobom došlo k scudzeniu hnuteľných vecí, ktoré spoločnosť
nezaplatila žalobcovi a akým spôsobom bola obdržaná čiastka za tieto stroje použitá. K tomuto však
nedošlo, žalovaná tieto skutočnosti vôbec nevedela súdu ozrejmiť, preto súd mal za to, že došlo k
porušeniu jej povinností stanovených v Obchodnom zákonníku a zodpovedá za škodu takto spôsobenú.,
preto súd zaviazal žalovanú na náhradu škody vo výške 15.000,- Eur.

60. Súd zaviazal žalovanú taktiež k zaplateniu 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 15.000,- Eur od
15.01.2010 do zaplatenia v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

61. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s účinnosťou k 15.01.2010, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.



62. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka s účinnosťou k 15.01.2010, úroky z omeškania sa stanú
splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa
stanú splatnými uplynutím 30 dní od: a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku
dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

63. Na základe uvedeného súd rozhodol o zaplatení úroku z omeškania.

64. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko súd mal za to, že žaloba čo do zaplatenia
náhrady súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním, trov právneho zatupovania v exekučnom
konaní ako aj úroku z omeškania z vyššej sumy ako je žalovaná, nie sú nárokmi, ktoré vyplývajú z
porušenia povinnosti konateľky, netýkajú sa náhrady škody ale súvisia s iným konaním na základe čoho
súd v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

65. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Ďalej bolo o trovách rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal úspech čo do zaplatenia 15.000,- Eur na istine
a neúspech čo do 2.105,29 Eur na nákladoch na vymáhanie dlhu, 893,- Eur na úrokoch z omeškania,
16,50 Eur na náhrade súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním a 420,19 Eur trov právneho
zastupovania v exekučnom konaní, čo spolu predstavuje neúspech čo do zaplatenia 3.434,98 Eur, na
základe čoho zistil, že žalobca mal úspech čo do zaplatenia 15.000- Eur a neúspech čo do zaplatenia
3.434,98 Eur, na základe mu náleží zaplatenie 70,3% trov konania, ktoré mu vznikli podľa pomeru
úspechu v spore.

67. Ďalej o trovách bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.