Rodenstock Slovensko, s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/58/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200375
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6615200375.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
právnej veci žalobcu Rodenstock Slovensko, s. r. o., so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica,
IČO:36 053 309, zastúpeného Lexpert, s. r. o. Horná 15, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej R., nar.
X.X.XXXX, bytom V., XXX XX Lučenec, zastúpenej Aequitas, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom
Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu škody 15.000,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/22/2015-314 zo dňa 14.januára 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/22/2015-314 zo dňa 14.januára 2019 v I. výrokovej
vete mení tak, že žalobu zamieta.

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/22/2015-314 zo dňa 14.januára 2019 v II. výrokovej
vete potvrdzuje.

III. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/22/2015-314 zo dňa 14.januára 2019 v III. výrokovej
vete mení tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi 15.000,--eur s 9% úrokom z omeškania od 15.1.2010 do zaplatenia v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou
rozhodol, že žalobca má nárok na zaplatenie 70,3% trov, ktoré mu vznikli proti žalovanej, ktorých výška
bude určená osobitným uznesením v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal zaplatenia 15.000,--eur, 2.105,29
eur na nákladoch na vymáhanie dlhu a 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.1.2010
do 8.4.2011, ktorý kapitalizoval vo výške 893,20 eur a 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.000,--
eur od 9.4.2019 do zaplatenia, pričom žalobu v priebehu konania rozšíril o úroky z omeškania, o náhradu
súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia
v exekučnom konaní vo výške 420,19 eur na tom skutkovom základe, že žalobca dodal spoločnosti
NOVOSILVER, s. r. o. zostavu dielenských prístrojov WEKO a to konkrétne automatický brús WEKO
Edge 650 výrobné číslo 01639-1070, snímač tvaru WEKO Trace 3 výrobné číslo 02222-1200, centrovací
systém WEKO Cad 5 výrobné číslo 02178-1200, magnetický ventil. Kúpnu cenu vo výške 40.965,75 eur
uhradil dlžník len čiastočne, a to sumou vo výške 25.965,75 eur, pričom kúpna cena ostala neuhradená
vo výške 15.000,-eur. Vzhľadom na uvedené podal žalobca voči dlžníkovi žalobu na Okresný súd



Lučenec, ktorý zaviazal dlžníka platobným rozkazom 14Rob 208/2011-19 zo dňa 3.8.2011 na zaplatenie
15.000,-eur s príslušenstvom. Nakoľko ani po vydaní platobného rozkazu dlžník dlh neuhradil, podal
žalobca na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie, s tým, že v rámci exekučného konania
nebol k dnešnému dňu nárok žalobcu uspokojený ani sčasti. Listom zo dňa 1.8.2012 exekútorský úrad
informoval žalobcu, že podľa vyjadrenia žalovanej už spoločnosť dlžníka nefunguje, exekútorský úrad
zistil, že prístroje, ktoré dodal žalobca dlžníkovi, sa nachádzajú na prevádzke spoločnosti Novooptik, a.s.,
so sídlom Rúbanisko I/9, Lučenec. Žalovaná predložila faktúru č. 10HIM0001, ktorá mala byť vystavená
dňa 30.9.2010 a malo ňou dôjsť k predaju prístrojov na spoločnosť DONAX, a.s., Banská Bystrica. Spolu
s faktúrou žalovaná predložila aj faktúru FV13/001 vystavenú dňa 12.12.2013, ktorou mala spoločnosť
Novooptik, a.s. nadobudnúť prístroje do svojho vlastníctva napriek tomu, že ich v tom čase užívala už
viac ako štyri roky. Spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o. sa zlúčila so spoločnosťou GAVALA, s. r. o. Galanta.
Zo zistení exekútorského úradu je spoločnosť GAVALA, s. r. o. nemajetná, nevlastní nehnuteľnosti
ani motorové vozidlá, nemá bankové účty ani zamestnancov, prístroje nevlastní, a teda ich scudzila.
Jedinou konateľkou spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. bola žalovaná. Vychádzajúc z tvrdení žalovanej
mala spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o. prístroje predať za sumu 43.014,04 eur. Žalobca má za to, že
takáto cena nebola spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. zaplatená, ak by zaplatená bola, nepochybne by
spoločnosti NOVOSILVER s. r. o. neostal dlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil aj o náklady spojené s jeho
vymáhaním a úroky z omeškania. Ak spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. bola vyplatená kúpna cena,
tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu. Ak spoločnosti bola nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak
tá nebola použitá v súlade so záujmami spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej
alebo tretej osoby. Nie je však vylúčené, že k prevodu na spoločnosť DONAX, a.s. ani nedošlo, ale došlo
k inému scudzeniu prístrojov, avšak bez adekvátnej protihodnoty. V dôsledku uvedeného mal za to, že
žalovaná pri scudzení prístrojov, resp. pri nakladaní s kúpnou cenou za ne nepostupovala s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých ich spoločníkov v súvislosti s čím poukázal
potom žalobca na ust. § 135a ods. 1, 2,5 Obchodného zákonníka a žiadal, aby žalovaná nahradila
žalobcovi škodu vo výške 15.000,--eur ako pohľadávku, ktorá zostala neuhradená, na nákladoch za
vymáhanie dlhu 2.105,29 eur a tiež žiadal priznať príslušný úrok z omeškania.

3. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 14Cb/22/2015-130 zo dňa 19.augusta 2015 žalobu zamietol a
žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v sume 5.846,83 eur. Voči rozsudku podal odvolanie
žalobca a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. 41Cob/362/2015-163
zo dňa 22.júna 2016 rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/22/2015-130 zo dňa 19.augusta
2015 potvrdil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 394,48
eur, keď v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že na to, aby konateľ spoločnosti porušil
povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti v zmysle ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné
splnenie niekoľkých predpokladov, a to, že veriteľ nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku
spoločnosti (ust. § 135 ods. 5 veta prvá Obchodného zákonníka) a ďalej, ak sú overené predpoklady
zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, a to
vznik škody, porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou,
keďže zákon porušenie povinnosti predpokladá, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosťou
a vznikom škody. V prejednávanej veci však žalobca zatiaľ nepreukázal relevantným dôkazným
prostriedkom základný hmotnoprávny predpoklad modifikovaného nároku spoločnosti na náhradu
škody voči žalovanej konateľke, a to nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky z majetku spoločnosti.
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami
žalobcu, najmä posúdením otázky premlčania. V závere odvolací súd zdôraznil, že dovolanie nie je
prípustné, nakoľko v danom prípade nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a Najvyšší súd SR ako súd dovolací
uznesením č. k. 2Obdo/76/2016-226 zo dňa 19.decembra 2017 rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 22.júna 2016 č. k. 41Cob/362/2015-163 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
odôvodnení uznesenia Najvyšší súd okrem iného uviedol, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie s výnimkami ustanovenými v § 213 ods. 2 až 7 O.s.p. (§ 213
ods. 1 O.s.p., teraz § 383 CSP). Ak mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje
sám (§ 213 ods. 3 O.s.p. teraz § 384 ods. 1 CSP). Postup odvolacieho súdu v danom prípade
nezodpovedal uvedeným ustanoveniam. Odvolací súd si pre svoje - z pohľadu prvoinštančného konania
odlišné skutkové závery neobstaral rovnocenné poklady. Dokazovanie vo veci nedoplnil, iba verejne
vyhlásil rozsudok. Zistená procesná vada konania podľa ust. § 420 ods. 1 písm. f/ CSP zakladá



prípustnosť odvolania. Dovolací súd mal za to, že odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí s odvolacími
dôvodmi žalobcu predstavujúcimi iné vady konania nezaoberal, nevysporiadal sa najmä s premlčaním
uplatneného nároku, neposkytol náležité odôvodnenie, a to napriek tomu, že námietka premlčania je z
procesného hľadiska a vzhľadom na hospodárnosť konania prvou otázkou, ktorou sa má súd zaoberať,
resp. vysporiadať. Je preto povinnosťou súdu v prvom rade preskúmať danú otázku a až následne
pristúpiť k prejednávaniu veci samej. Najvyšší súd SR preto dovolaním napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom sa nezaoberal ostatnými
dovolacími námietkami žalobcu, ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

5. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.
k. 41Cob/15/2018-257zo dňa 19.septembra 2018 rozsudok Okresného súdu Lučenec č .k.
14Cb/22/2015-130 zo dňa 19.augusta 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď okrem iného
v odôvodnení uviedol, že okresný súd v napadnutom rozsudku jasne a zrozumiteľne nedal odpoveď,
prečo v posudzovanom prípade žalobcu nepovažuje za poškodeného, ktorý si v zmysle ust. § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka uplatnil právo na náhradu škody. Pokiaľ okresný súd otázku premlčania
uplatneného nároku posudzoval vo vzťahu k jeho dlžníkovi - spoločnosti NOVOSILVER, odvolací súd
je toho názoru, že okresný súd túto otázku nesprávne právne posúdil. Odvolací súd mal za to, že
okresný súd nekonal v súlade s princípom právnej istoty, keď prioritne neposudzoval otázku premlčania
uplatneného nároku a náležite sa nevysporiadal ani s otázkou začatia plynutia a uplynutia premlčacej
doby. V ďalšom období mal okresný súd prioritne posúdiť otázku premlčania vo vzťahu k žalobcovi,
ktorý si uplatnil voči žalovanej ako konateľke spoločnosti NOVOSILVER právo na náhradu škody podľa §
135a ods. 5 Obchodného zákonníka vo výške 15.000,--eur spolu s príslušenstvom, mal posúdiť plynutie
premlčacej doby odo dňa, keď sa poškodený, v tomto prípade žalobca dozvedel alebo mohol dozvedieť o
škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu (§ 389 ods. 1 Obchodného zákonníka). V prípade, že okresný
súd zistí, že nárok nie je premlčaný, posúdi uplatnený nárok na náhradu škody a zistí, či v danom prípade
sú splnené všetky predpoklady na vznik zodpovednosti konateľa za škodu v zmysle všeobecnej úpravy
stanovenej v § 3 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j. splnenie troch základných predpokladov, vznik
škody, porušenie povinnosti, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Odvolací
súd zdôraznil, že v ďalšom konaní okresný súd na základe predložených dôkazov musí odstrániť
nejasnosti, ktoré sa týkajú údajnej úhrady kúpnej ceny formou hotovostnej platby vo výške 29.914,04
eur, ku ktorej malo dôjsť dňa 31.12.2010 a zápočtom vo výške 14.000,--eur , čo tvrdila žalovaná aj
svedok Jozef Národa, že kúpna cena za prevod prístrojov WEKO zo spoločnosti NOVOSILVER na
spoločnosť DONAX bola vyrovnaná formou zápočtu vo výške 14.000,--eur. Na základe predložených
dôkazov okresný súd potom posúdi aj existenciu predpokladov na vzájomné započítanie pohľadávok
vo výške 14.000,--eur, či k započítaniu došlo dohodou alebo jednostranným právnym úkonom medzi
uvedenými spoločnosťami

6. Po rozhodnutí odvolacieho súdu Okresný súd Lučenec vo veci konal a v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu opätovne posúdil otázku premlčania vo vzťahu k žalobcovi, ktorý si uplatnil
voči žalovanej ako konateľke spoločnosti NOVOSILVER právo na náhradu škody podľa § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka vo výške 15.000,--eur s príslušenstvom. Uviedol, že v zmysle ust. §
397 Obchodného zákonníka je subjektívna doba štvorročná a podľa § 398 Obchodného zákonníka
objektívna doba desaťročná pri právach na náhradu škody. Subjektívna doba začína plynúť dňom, kedy
sa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej dozvedieť mohol a o tom, kto je povinný škodu nahradiť.
Uvedená vedomosť sa viaže na existenciu obidvoch skutočností, t. j. škody a škodcu s tým, že škoda
nemusí byť identifikovaná presným rozsahom a výškou, ale znalosť poškodeného musí postačovať pre
povinnosť uplatnenia si nároku na súde. V súlade s uvedeným možno dôvodiť, že o vzniku škody sa
žalobca dozvedel na základe oznámenia súdnej exekútorky o stave exekučného konania, v ktorom
žalobca vymáhal svoju pohľadávku od spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o., ktoré je datované 1.8.2012.
Následne potom v priebehu konania bolo na základe tvrdení žalovanej a Jozefa Národu zistené, že časť
kúpnej ceny mala byť uhradená zápočtom vo výške 14.000,--eur a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške
29.014,04 eur v hotovosti, pričom k úhrade pokladne malo dôjsť dňa 31.12.2010. Keďže žaloba bola
podaná na súd 19.1.2015 a žalobca sa o vzniknutej škode a jej výške mohol dozvedieť najskôr k 1.8.2012
podľa oznámenia exekútorského úradu, mal súd za to, že právny nárok žalobcu týkajúci sa náhrady
škody nie je premlčaný, preto na námietku premlčania neprihliadal. O skutočnosti, že kúpna cena bola
zaplatená zápočtom vo výške 14.000,--eur a úhradou cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur bol žalobca
oboznámený počas tohto konania, čo je zrejmé z jeho vyjadrenia zo dňa 22.6.2015, kedy uviedol, že to
vyplýva z hlavnej knihy analytickej evidencie firmy DONAX, a. s. za obdobie od 1.1. do 31.12.2010 a



zo zoznamu prijatých faktúr zaúčtovaných za obdobie 1.1. až 31.12.2010, pričom z uvedených dôkazov
vyplývajú nové zásadné informácie, a to konkrétne, že spoločnosť DONAX, a. s. kúpnu cenu za prístroje
WEKO vyrovnala nielen zápočtom, ako doteraz tvrdila žalovaná, ale aj v hotovosti sumu 29.014,04 eur.
Aj z tohto podľa názoru súdu vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom tieto skutočnosti neboli
zo strany strán sporu spochybnené a súd ich považoval za nesporné. Čo sa týka zistení, či skutočne
aj došlo k úhrade cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur alebo ide len o fiktívne uvedenie platby, v
tomto smere sa žalovaná bližšie k veci nevedela vyjadriť a vzhľadom na to, že účtovníctvo spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o. zlúčením so spoločnosťou GAVALA, s. r. o. nebolo možné zabezpečiť, v konaní súd
nemohol ustáliť, či skutočne došlo k vyplateniu tejto peňažnej čiastky. Ohľadom zistení, či kúpna cena
vo výške 14.000,--eur bola zaplatená zápočtom, a to na základe jednostranného úkonu alebo dohodou
z vykonaného dokazovania vyplýva, že toto bolo uhradené na základe dohody medzi Jozefom Národom
a Quintou Hyravou tak, ako to vyplýva z ich výpovedí.

7. Súd prvej inštancie následne po zistení, že nárok žalobcu nie je premlčaný, posudzoval tento nárok
podľa príslušných ust. § 135a Obchodného zákonníka a konštatoval, že v zmysle ust. § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka si nárok na náhradu škody voči konateľke spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o.
uplatnil žalobca vo svojom mene a na vlastný účet ako veriteľ spoločnosti, nakoľko nemôže uspokojiť
svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že to
bolo preukázané, nakoľko exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zastavená,
v rámci ktorej exekúcie si žalobca uplatňoval nárok v súvislosti so svojou pohľadávkou, ktorá mu
bola priznaná platobným rozkazom v konaní 14Rob/208/2011.Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,
že Obchodný zákonník v § 135a ods. 1 ustanovuje povinnosť konateľov vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konanie
žalovanej spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. nebolo konaním, v ktorom by bola svoju pôsobnosť
vykonávala s odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti, keď žalovaná vo svojej výpovedi
uviedla, že stroje odkúpila spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o od spoločnosti Rodenstock, s. r.o. v roku
2010 a od tohto roku boli v spoločnosti NOVOOPTIK, a.s. a v tom istom roku previedla tieto stroje
na spoločnosť DONAX, a.s.. K ďalšiemu prevodu na spoločnosť DONAX, a. s. nevedela uviesť nič.
Nevedela sa vyjadriť ani k tej otázke, či zápočet prebehol na základe ústnej dohody alebo písomnej
dohody so spoločnosťou DONAX, a. s. a nemala vedomosť o tom, kde sa nachádza účtovníctvo
spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 11.3.2015 uviedol,
že kúpna cena za predaj strojov spoločnosti DONAX, a. s. nebola zaplatená a došlo k jej zaplateniu
započítaním a tiež poukázal na Zápisnicu o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Banská Bystrica zo
dňa 6.11.2014, kde svedok Jozef Národa v rámci svedeckej výpovede uviedol, že predaj bol uskutočnený
formou vzájomného zápočtu. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o vyplýva,
že žalovaná bola konateľkou v tejto jednoosobovej spoločnosti do 19.6.2012. Keďže bola zároveň
spoločníčkou tejto spoločnosti, a to jedinou, je možné prisvedčiť žalobcovi, že takáto spoločnosť si
neuplatní náhradu škody voči konateľke tejto jednoosobovej spoločnosti, pričom jej konanie spôsobuje
pochybnosti o tom, či pri vykonávaní pôsobnosti konateľky postupovala s odbornou starostlivosťou.

8. Súd ďalej uviedol, že mal za to, že konateľka spoločnosti nekonala pri svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, preto porušila svoje povinnosti a v zmysle § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka zodpovedá za nároky veriteľov spoločnosti, nakoľko títo svoje nároky
nevedeli uspokojiť z majetku spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. a exekúcia bola pre nemajetnosť
spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. zastavená. Konštatoval, že povinnosťou konateľky spoločnosti
NOVOSILVER, s. r. o. bolo, aby súdu ozrejmila, akým spôsobom došlo k scudzeniu hnuteľných vecí,
ktoré spoločnosť nezaplatila žalobcovi a akým spôsobom bola obdržaná čiastka za tieto stroje použitá.
K tomu však nedošlo, žalovaná tieto skutočnosti vôbec nevedela súdu ozrejmiť, preto mal súd za to,
že došlo k porušeniu jej povinností stanovených v Obchodnom zákonníku a zodpovedá za škodu takto
spôsobenú, preto súd zaviazal žalovanú na náhradu škody vo výške 15.000,--eur.
Súd zaviazal žalovanú aj k zaplateniu 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 15.000,--eur od 15.1.2010
do zaplatenia v zmysle § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka.

9. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal za to, že žaloba čo do zaplatenia náhrady
súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním, trov právneho zastupovania v exekučnom konaní,
ako aj úroku z omeškania z vyššej sumy, ako je žalovaná nie sú nárokmi, ktoré vyplývajú z porušenia
povinnosti konateľky, netýkajú sa náhrady škody, ale súvisia s iným konaním.



10. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP s tým, že žalobca mal úspech čo
do zaplatenia 15.000,--eur na istine a neúspech čo do 2.105,29 eur na nákladoch na vymáhanie dlhu,
893,--eur na úrokoch z omeškania, 16,50 eur na náhrade súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným
konaním a 420,19 eur na trovách právneho zastupovania v exekučnom konaní, čo spolu predstavuje
neúspech čo do zaplatenia 3.434,98 eur, na základe čoho mu náleží zaplatenie 70,3 % trov konania,
ktoré mu vznikli podľa pomeru úspechu v spore. O trovách bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

11. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaná.

12. Žalobca v odvolaní uviedol, že ho podáva proti druhej výrokovej vete a keďže žalobcovi mal byť
priznaný celý, v konaní uplatňovaný nárok, s odvolaním proti druhej výrokovej vete je spojené aj
odvolanie čo do tretej výrokovej vety. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Poukázal na to, že v časti, v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol, žalobcovi nepriznal nárok
zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011,
t. j. sumu 893,20 eur, pri tejto položke nie je celkom zrejmé, či ju súd priznal alebo nepriznal, k čomu
sa žalobca viac vyjadruje v bode 8 odvolania. Sumu 900,--eur (zodpovedajúcu náhrade trov konania
vo výške 900,--eur v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. 14Rob/208/2011-19
zo dňa 3.8.2011) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 14.9.2011 do zaplatenia.
Sumu 786,60 eur (zodpovedajúcu náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 786,60 eur v zmysle
platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. 14Rob/208/2011-19 zo dňa 3.8.2011) spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 768,60 eur od 14.9.2011 do zaplatenia. Sumu 16,50 eur
(zodpovedajúcu náhrade za súdny poplatok za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50
eur v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie EX 1333/11 pred súdnym exekútorom JUDr. Blankou
Ružekovou) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16,50 eur od 11.5.2012 do
zaplatenia. Sumu 402,19 eur (zodpovedajúcu náhrade trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní
vo výške 402,19 eur v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie EX 1333/11 pred súdnym exekútorom
JUDr. Blankou Ružekovou) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 402,19 eur od
11.5.2012 do zaplatenia. Odôvodnenie, prečo súd vo zvyšku žalobu zamietol, že obsiahnuté výlučne v
stručnom a ťažko preskúmateľnom bode 64 napadnutého rozsudku.

13. Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o. a ani jej právny nástupca, t. j.
spoločnosť GAVALA, s. r. o. nezaplatila žalobcovi zostatok kúpnej ceny za prístroje WEKO vo výške
15.000,--eur. Zo začiatku išlo o bežný obchodnoprávny spor, kde sa javilo, že dlžník má nedostatok
finančných prostriedkov a dostal sa do omeškania. Dlžník neskôr časť kúpnej ceny zaplatil a časť zostala
nezaplatená. Z dôvodu omeškania dlžníka podnikol žalobca kroky na vymoženie jeho pohľadávky s tým,
že pohľadávka nepozostávala len zo zostatku kúpnej ceny, ale v dôsledku omeškania sa navýšila aj
o úroky z omeškania. V súvislosti so súdnym konaním sa pohľadávka navýšila aj o náklady spojené s
vymáhaním dlhu, a to konkrétne o náklady spojené so súdnom konaním č. 14Rob 208/2011 a o náklady
spojené s exekučným konaním č. EX 1333/2011. Úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením
(vymáhaním) predstavujú príslušenstvo v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca
má za to, že súd vec vo zvyšku nesprávne právne posúdil, keď položky žaloby uvedené v bode 4
odvolania žalobcovi nepriznal napriek tomu, že boli v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvo zostatku kúpnej ceny (15.000,--eur).

14. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011 tak v kontexte výroku I. napadnutého rozsudku a
odôvodnenia obsiahnutého v bode 64 rozsudku nie je zrejmé, či tento nárok mienil súd priznať alebo
zamietnuť. Súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 15.000,--eur od 15.01.2010 do
zaplatenia, čo v konečnom dôsledku predstavuje vyšší úrok z omeškania (týkajúci sa omeškania so
zaplatením kúpnej ceny) ako si ho uplatnil žalobou žalobca. Za tejto situácie má žalobca za to, že
súd mienil žalobcovi priznať (resp. v priznanom nároku na úrok z omeškania bol zahrnutý) aj úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. suma 893,20
eur, nakoľko to však výslovne z výroku a odôvodnenia rozsudku nevyplýva, tak žalobca podáva voči
tejto časti z opatrnosti odvolanie. Pokiaľ by súd žalobcovi nepriznal aj nárok zodpovedajúci úroku z



omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. sumu 893,20 eur,
tak by to znamenalo nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) tohto nároku, ktoré by
bolo v rozpore s chápaním príslušenstva v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nie je zrejmý
rozdiel medzi priznaním úroku z omeškania zo zostatku kúpnej ceny a priznaním úroku z omeškania
zo zaplatenia kúpnej ceny, ktorá tiež bola zaplatená v omeškaní. Pokiaľ teda súd nemienil žalobcovi
priznať nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 893,20 eur, tak mal toto nepriznanie náležite
odôvodniť. Odôvodnenie rozsudku je tak nepresvedčivé a v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalobca má
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutie a na to, aby sa súd vysporiadal so všetkými jeho relevantnými
argumentmi a keďže v súvislosti s týmto nárokom k tomu nedošlo, tak došlo k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

15. Nepriznanie nárokov zodpovedajúcim nárokom na vymáhanie pohľadávky vo výške 2.105,29 eur
(900 + 786,60 + 16,50 + 402,19) je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP) tohto nároku zo strany súdu prvej inštancie, pričom je v rozpore s chápaním príslušenstva
v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Náklady vo výške 2.105,29 eur boli vynaložené v
súvislosti s bežným vymáhaním dlhu obchodného partnera žalobcu. Náhradu trov súdneho konania
14Rob/208/2011 vo výške 900,--eur a 786,60 eur bol dlžník povinný zaplatiť do 13.9.2011 (platobný
rozkaz vykonateľný 14.9.2011), preto žalobca uplatnil nárok zodpovedajúci úroku z omeškania od
14.9.2011. Náklady spojené s exekučným konaním EX 1333/2011 vo výške 16,50 eur a 402,19 eur bol
dlžník povinný zaplatiť do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie - toto bolo dlžníkovi
doručené dňa 26.4.2012 a náklady mali byť zaplatené do 10.5.2012, preto si žalobca uplatnil nárok
zodpovedajúci úroku z omeškania od 11.5.2011.

16. Zamietnutie žaloby čo do nárokov zodpovedajúcich nákladom na vymáhanie pohľadávky vo výške
2.105,29 eur nie je náležite odôvodnené a je tak nepresvedčivé a v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP.
Vo vzťahu k nárokom zodpovedajúcim náhrade trov súdneho konania 14Rob/208/2011 vo výške 900,--
eur a 786,60 eur je napadnutý rozsudok absolútne neodôvodnený, tieto nároky nie sú spomenuté ani
v strohom bode 64 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca má právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia a na to, aby sa súd vysporiadal so všetkými jeho relevantnými argumentmi a keďže
v súvislosti s nárokmi týkajúcimi sa súdneho konania 14Rob 208/2011 a exekučného konania EX
1333/2011 k tomu nedošlo, preto došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b/ CSP).

17. Ďalej v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nesprávne určil v bode 49 odôvodnenia, že žalobca
sa mohol o vzniknutej škode a jej výške dozvedieť najskôr k 1.8.2012. Správa exekútorky z 1.8.2012
naznačovala, že došlo k odporovateľnému úkonu a aj z tohto dôvodu bola najskôr podaná odporovacie
žaloba v konaní 6C 12/2013. V tom čase nebolo vôbec známe, že došlo k predaju prístrojov spoločnosti
DONAX, a. s. a teda žalobca v tom čase ešte nevedel o škode, ktorú by si mohol uplatniť v zmysle ust.
§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Takéto skutočnosti sa začali objavovať až potom, čo žalovaná
v konaní 6C 12/2013 pred Okresným súdom Lučenec predložila faktúru 10HIM 0001 na pojednávaní
dňa 14.2.2014.

18. Žalobca uviedol, že keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené,
tak by s poukazom na ust. § 390 CSP nemalo dôjsť k opätovnému zrušeniu rozsudku súdu prvej
inštancie, ale odvolací súd by mal vo veci rozhodnúť. Žalobca sa domáha zmeny napadnutého
rozhodnutia a to tak, aby boli žalobcovi priznané aj tie nároky, ktoré súd prvej inštancie zamietol.
So zmenou rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu je v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP spojené aj
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Keďže sa žalobca domáha, aby
mu v rozhodnutím odvolacieho súdu bol uplatnený nárok priznaný v celom rozsahu, tak sa domáha aj
toho, aby mu bola priznaná aj náhrada trov konania vo výške 100%.

19. Uviedol, že aj keby nedošlo k zmene druhého výroku napadnutého rozsudku, tak je nutné
konštatovať, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré je ale nižšia, ako mala
byť. V tejto časti rozsudok trpí inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie. Iná vada
spočíva v tom, že aj pri zamietnutí časti žaloby priznal súd prvej inštancie žalobcovi nižší nárok na
náhradu trov konania ako ten, ktorý zodpovedal pomeru úspechu a neúspechu. Súd prvej inštancie
zarátal do neúspechu žalobcu náklady spojené s exekučným konaním (16,50 + 402,19 eur) dvakrát,
pretože tieto položky sú zahrnuté aj v sume 2.105,29 eur. Za situácie, keď do pomeru neúspechu zarátal



aj úroky z omeškania vo výške 893,--eur, tak mal zohľadniť aj úspech žalobcu čo do úrokov z omeškania,
ktoré súd priznal v prvom výroku. Naviac rozsudok je nepreskúmateľný, čo do určenia, prečo bola
priznaná náhrada trov konania práve vo výške 70,3%, čím je zas dotknuté právo žalobcu na spravodlivé
súdne konanie.

20. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. suma 893,20 eur, sumu 900,--
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 900,--eur od 14.9.2011 do zaplatenia,
sumu 786,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 786,60 eur od 14.9.2011
do zaplatenia, sumu 16,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16,50 eur od
11.5.2012 do zaplatenia, sumu 402,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
402,19 eur od 11.5.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň, aby
odvolací súd zmenil tretiu výrokovú vetu rozsudku, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania
vo výške 70,3 % tak, že žalobca má nárok na zaplatenie 100% z trov, ktoré mu vznikli proti žalovanému
a ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia a
žalobca má nárok na zaplatenie 100 % trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli proti žalovanému,
a ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

21. Žalovaná podala voči rozsudku Okresného súdu Lučenec odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

22. Žalovaná uviedla, že napriek tomu, že okresný súd sa pomerne rozsiahlo zaoberal posudzovaním
otázky premlčania, naďalej zotrváva na názore, že pohľadávka uplatnená žalobou je premlčaná, a to
z dôvodov, ktoré už boli uvedené v konaní. Argumentácia, o ktorú sa opiera konajúci súd vychádza
skôr z predstavy súdu o tom, ako by zákonná úprava mala vyzerať, ale nemá oporu v samotnom
zákonnom znení. Výklad právneho predpisu, akokoľvek sa opiera o zmysel a cieľ zákonodarcu, nesmie
dotvárať samotné znenie právneho predpisu. Nie je úlohou súdov, aby korigovali činnosť zákonodarcu.
Namietala, že prvostupňový súd sa absolútne nedostatočne vysporiadal s otázkou preukázania nároku
na náhradu škody, ktorá mala byť v konaní uplatnená, keď nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k
tvrdenému porušeniu povinnosti žalovanou, ktorá však nebola zo strany žalobcu nikdy konkretizovaná,
žiadnym spôsobom neustálil výšku škody, ktorá mala byť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. konaním
žalovanej spôsobená, keď nepochopiteľne stotožnil výšku spôsobenej škody s pohľadávkou, ktorú sa
žalobcovi nepodarilo vymôcť, žiadnym spôsobom sa nezaoberal príčinnou súvislosťou medzi škodovým
konaním a vzniknutou škodou. Žalobca doteraz žiadnym spôsobom nekonkretizoval, akým konaním,
či nekonaním žalobkyne (správne žalovanej) malo dôjsť k porušeniu povinnosti konateľa konať s
odbornou starostlivosťou. Tvrdenie, že žalovaná porušila povinnosť konať s odbornou starostlivosťou
je právnou otázkou a hodnotenie tejto otázky prislúcha súdu. Je však úlohou žalobcu, aby v konaní
tvrdil konkrétne skutočnosti týkajúce sa konania, či nekonania žalovanej a na ich preukázanie označil
a navrhol vykonanie dôkazov. Nemožno nahradiť skutkové tvrdenie o porušení povinnosti konateľa
len zákonnou citáciou ustanovenia o zodpovednosti konateľa za škodu. Právne hodnotenie nemôže
nahrádzať preukazovanie skutkových okolností veci. Žalovaná tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne tvrdeného porušenia povinností konateľa, t. j. ohľadne konkrétneho protiprávneho
konania žalovanej. Uviedla, že je pravdou, že zodpovednosť konateľa za škodu je zodpovednosťou
objektívnou, v ktorej sa zavinenie nevyžaduje, to však nezbavuje žalobcu povinnosti tvrdiť a uniesť
dôkazné bremeno o tom, že žalovaná konkrétnym konaním porušila svoju zákonnú povinnosť.

23. Namietla, že súd porušil ust. § 181 ods. 2 CSP, kedy v rozpore so svojimi povinnosťami na
pojednávaní konanom dňa 17.12.2018 neuviedol po prednesoch sporových strán svoje predbežné
posúdenie veci. Postup prvostupňového súdu a jeho rozsudok je o to viac prekvapujúci a
neočakávateľný, že v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí sa o otázke preukazovania nároku na
náhradu škody vyjadril úplne odlišne (strana 6 rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb
22/2015-130 zo dňa 19.5.2015). Žalovaná tvrdí, že keďže žalobca od pôvodného prvostupňového



rozhodnutia neprodukoval žiadne dôkazy ani konkrétne tvrdenia, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie
súdu vo veci, tak je postup prvostupňového súdu prekvapivý, keď bez akéhokoľvek relevantného
dôvodu zmenil svoje posúdenie preukázaných a nepreukázaných skutočností. Prekvapivosť súdneho
rozhodnutia je v tomto prípade jednoznačných porušením práva žalovanej na spravodlivý súdny proces.
Žalovaná dôvodne predpokladala, že prvostupňový súd vychádza pri rozhodovaní z rovnakého právneho
posúdenia toho, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, a teda dôvodne očakávala,
že keďže nedošlo k zmene dôkaznej situácie, tak mal nároky žalobcu za nepreukázané. Práve z
tohto dôvodu neprodukovala žiadne dôkazy, pretože s ohľadom na posúdenie veci súdom prvého
stupňa v prvotnom rozhodnutí považovala nárok za nepreukázaný. Prvostupňový súd sa v tomto smere
neriadil ani závermi zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v bode 28
a 29 odôvodnenia uložil okresnému súdu ako má vo veci ďalej postupovať. Namietla, že rozsudok
prvostupňového súdu je absolútne nepreskúmateľný a jeho znenie je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP.
Namietala, že súd sa vôbec nevysporiadal s neunesením dôkazného bremena na strane žalobcu, keď
žalobca na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy. Poukázala na
stranu 12 rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/362/2015-163, kde súd uviedol: „aj
v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a na vlastný
účet veriteľ spoločnosti v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno o porušení
povinnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju pohľadávku
voči žalovanej konateľke porušením jej povinností konateľa spoločnosti“. V tejto súvislosti poukázala aj
na závery Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 2Cob/68/2012 zo dňa 16.5.2013.

24. Žalovaná ďalej namietla, že žalobca nekonkretizoval škodové konanie (protiprávne konanie
konateľky), ktorým mala byť spoločnosti spôsobená škoda. Bez takejto konkretizácie nie je možné
posúdiť ani samotnú protiprávnosť, ani to, či v danom prípade konateľ nepostupoval v dobrej viere, že
koná v záujme spoločnosti. Bez konkretizácie škodového konania nie je možné ani určiť výšku škody,
ktorá mala byť spoločnosti týmto konaním spôsobená, čo je základným a nevyhnutným predpokladom
priznania nároku na náhradu škody. Pre úspešnosť žaloby na náhradu škody je nevyhnutné, aby žalobca
tvrdil konkrétne porušenie zákonnej povinnosti opisom skutkových okolností (nie právnou kvalifikáciou),
preukázal toto porušenie, preukázal vznik škody aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním
a vzniknutou škodou. Na tieto otázky prvostupňové rozhodnutie nedáva žiadne odpovede. Súd sa
meritórne uplatneným nárokom na náhradu škody zaoberal len v bode 59 odôvodnenia rozsudku, kde
však nekonštatoval konkrétne protiprávne konanie žalovanej. Svoj záver o výške spôsobenej škody
neoprel o žiaden dôkaz, len sa mechanicky stotožnil s výškou pohľadávky žalobcu, ktorý sa mu z
majetku spoločnosti nepodarilo vymôcť. Rovnako žiadnym spôsobom nezdôvodnil príčinnú súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.

25. Poukázala na viaceré závery rozhodnutí súdov týkajúcich sa zodpovednosti konateľa za škodu, ktoré
potvrdzujú, že dôkazné bremeno ohľadne existencie porušenia povinnosti konateľa je na strane žalobcu,
ktorý ho jednoznačne neuniesol (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/201/2016,
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/39/2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 5Co/151/2009) a ďalej poukázala aj na závery rozhodnutí súdov týkajúcich sa rozhodnutí
za škodu vo všeobecnosti, a to najmä vo vzťahu k absolútnej nedostatočnosti prvostupňového
rozsudku pri odôvodnení jeho rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/130/2010 a
5Cdo/126/2009).

26. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu Lučenec zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žiada, aby odvolací súd odvolanie žalovanej
odmietol s poukazom na ust. § 386 písm. d/ CSP, nakoľko nemá náležitosti podľa § 363 CSP, k
čomu sa podrobnejšie žalobca vyjadruje v čl. II. odvolania a z opatrnosti sa žalobca v článku III. - VI.
vyjadruje k tvrdeniam žalovanej obsiahnutým v jej odvolaní, ktoré neboli subsumované pod konkrétne
odvolacie dôvody. Pre prípad, že by sa odvolací súd týmito tvrdeniami meritórne zaoberal a odvolanie by
neodmietol, tak žalobca žiada, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolaním žalobcu zo dňa 1.2.2019.

28. Odvolacie dôvody uviedla žalovaná v odvolaní len formálne bez toho, aby pod vymedzené zákonné
dôvody subsumovala konkrétne pochybenia súdu. Žalovaná neidentifikovala, v akom konkrétnom



pochybení vidí naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov, teda svojim odvolacím dôvodom nevymedzila
obsah. Nie je úlohou súdu, aby miesto odvolateľa zisťoval, akým konkrétnym pochybením mohli byť
v zákone uvedené dôvody naplnené. Takýmto postupom by procesná aktivita strany bola neprípustne
nahradená aktivitou súdu, čím by došlo k porušeniu rovného postavenia strán v konaní.

29. K otázke premlčania žalovaná uviedla, že argumentácia, o ktorú sa opiera konajúci súd vychádza
skôr z predstavy súdu o tom, ako by zákonná úprava mala vyzerať, ale nemá oporu v samotnom
zákonnom znení, keď podľa názoru žalobcu z týchto tvrdení žalovanej nie je zrejmé, o akom zákonnom
znení žalovaná píše ani to, v čom by malo byť posúdenie súdu nesprávne. Argumentácia žalovanej
je teda formálna a nekonkrétna, preto žalobca v otázke premlčania zotrváva na svojich doterajších
argumentoch a tvrdí, že jeho nárok proti žalovanej premlčaný nie je.

30. K tvrdeniu žalovanej, že žalobca doteraz žiadnym spôsobom nekonkretizoval akým konaním či
nekonaním žalovanej malo dôjsť k porušeniu povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou,
žalobca uviedol, že žalovaná bola jedinou konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti NOVOSILVER,
s. r. o., t .j. dlžníka žalobcu. V takomto prípade bolo akékoľvek konanie dlžníka realizované
prostredníctvom žalovanej, pričom žaloba je založená na tom, že žalovaná ako konateľka dlžníka
porušila svoju povinnosť konať v záujme tejto spoločnosti. Nakoľko dlžník bol jednoosobou
spoločnosťou, tak nemal reálnu možnosť uplatňovania svojich nárokov voči žalovanej. Žalobca nemohol
presne vedieť, ako sa nakladalo s kúpnou cenou od spoločnosti DONAX, a. s., ale prioritne tvrdil,
že dlžník neobdržal za prístroje WEKO reálnu platbu a ak platba bola vykonaná, tak nebola použitá
pre potreby dlžníka, ale pre potreby iných osôb. Po vykonaní dokazovania na pojednávaní 10.8.2015
(dôkazy predložené vyjadrením žalobcu z 22.6.2015) a aj v súvislosti so zápisnicou Daňového úradu
Banská Bystrica zo 6.11.2014 predloženou žalovanou na pojednávaní 11.3.2015 žalobca ustálil, že
žalovaná hotovostnú platbu 29.014,04 eur od spoločnosti DONAX, a. s. zatajila a použila pre vlastnú
potrebu v rozpore so záujmami dlžníka čo spôsobilo že žalobca nemohol uspokojiť svoj nárok z
majetku dlžníka. Po vrátení veci na súd prvej inštancie žalobca aj vo vyjadrení z 7.12.2018 zotrval na
argumentácii, že dlžník za predaj sústavy prístrojov WEKO nedostal minimálne časť kúpnej ceny vo
výške 29.014,04 eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná sa snažila preukázať svoje tvrdenie o zápočte
celej kúpnej ceny zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica zo 6.11.2014 o výsluchu jej druha
Jozefa Národu, ale účelovo nepredložila prílohy tejto zápisnice, z ktorých vyplývalo, že zápočet mal byť
vykonaný len do výšky 14.000,--eur. Ak by si žalovaná neponechala hotovostnú platbu 29.014,04 eur pre
svoje potreby, tak nemala dôvod zatajovať túto hotovostnú platbu a nebol dôvod, prečo by mala tvrdiť, že
odplatou pre dlžníka od DONAX, a. s. za prístroje WEKO bol len zápočet. Tieto skutočnosti je potrebné
hodnotiť aj v kontexte zmiznutého účtovníctva dlžníka, jeho zlúčenia a predaja dlžníka „bielemu koňovi“.
Uviedol, že dôkazy je potrebné hodnotiť aj v tom kontexte, že obchod medzi dlžníkom a spoločnosťou
DONAX, a. s. realizovali žalovaná za dlžníka a Jozef Národa za DONAX, a.s. teda za dve cez žalovanú
prepojené spoločnosti konali druh a družka, teda osoby blízke.

31. Podľa názoru žalobcu, keďže žalovaná neuviedla, akým spôsobom nakladala so sumou 29.014,04
eur za tej situácie ostalo nesporné, že ich použila pre vlastnú potrebu, t. j. v rozpore so záujmami dlžníka
a tým spôsobila dlžníkovi škodu minimálne vo výške 29.014,04 eur, čo je menej žalobcovi priznaná ako
žalobcovi náhrada škody. Prípad prezentovaný žalovanou nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou,
porovnáva neporovnateľné situácie a je neúčelné sa mu ďalej venovať. Už len to, že žalovaná použila
sumu 29.014,04 eur inak ako pre potreby dlžníka spôsobilo, že žalobca nemohol uspokojiť svoj nárok z
majetku dlžníka. Medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou je tak príčinná súvislosť a sú splnené
všetky predpoklady pre zaviazanie žalovanej na náhradu škody. Žalovaná nepredložila na svoju obranu
žiadne dôkazy a na kópiu jednostranného započítania pohľadávok nemožno v odvolacom konaní aj s
poukazom na § 366 prihliadnuť. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, že zápočet
čo do sumy 14.000,--eur bol zákonný, najmä že existovala reálna pohľadávka. Z opatrnosti žalobca
z dokumentu predloženého žalovanou „Oznámenie o zápočte - jednostranný zápočet č. ID100007“
uvádza, že tento nepreukazuje, že došlo k započítaniu pohľadávok a vôbec nie, že by spoločnosť
DONAX, a.s. mala proti dlžníkovi reálnu protipohľadávku. Dokumentom nedošlo k započítaniu - je ním
len oznámené, že niekto mal previesť zápočet, nie je zrejmé kto a ani kedy. Údajné pohľadávky a záväzky
sú označené len účtovnými číslami, z ktorých nemožno vyvodiť, o aké pohľadávky a záväzky by malo ísť.

32. Ako nové tvrdenie žalovaná uvádza, že táto vykonávala uznesenie valného zhromaždenia, čím
naznačuje, že jej valné zhromaždenie, t. j. ona sama schválilo, aby hotovostnú platbu použila na vlastné



účely. Ak k tomu skutočne došlo, tak by to nespôsobilo zánik nároku žalobcu ako veriteľa v zmysle §
135a ods. 5 Obchodného zákonníka proti žalovanej. Aj takéto konanie žalovanej by bolo rozporné s
dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

33. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti rozsudku uviedla, že považuje odvolanie podané
žalobcom v celom rozsahu za nedôvodné. V celom rozsahu sa pridržiava dôvodov, z ktorých samotná
žalovaná podala odvolanie proti rozsudku s tým, že ich uvádzanie v rámci tohto vyjadrenia by bolo
duplicitné, a preto na ne žalovaná poukazuje.

34. Nad rámec týchto skutočností konštatuje, že právny zástupca žalobcu znovu uvádza vo svojich
vyjadreniach urážlivé hodnotiace úsudky na adresu žalovanej a jej konania, ktorých sa právny zástupca
ako advokát je povinný zdržať a žalovaná sa voči nim dôrazne ohradzuje. Právny zástupca opakovane
tvrdí skutočnosti ohľadne ktorých neposkytol žiadne dôkazy a nie je úlohou ani povinnosťou žalovanej
vyvracať každú domnienku, myšlienku či podozrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý sám nesie vo
veci dôkazné bremeno. Podané odvolanie žalobcu len preukazuje skutočnosť, že žalobca, rovnako ako
prvostupňový súd v rámci rozsudku absolútne nerozlišuje medzi škodou, ktorú mala žalovaná spôsobiť
spoločnosti a svojou vlastnou pohľadávkou voči spoločnosti. Jedná sa o dva odlišné nároky, ktoré
sú založené na rozdielnych skutkových okolnostiach, jeden na zmluvnom vzťahu, druhý na údajnom
porušení povinnosti a tomu musí zodpovedať aj dokazovanie. Na základe uvedených skutočností žiada,
aby odvolací súd zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a rozsudok okresného súdu zmenil tak, že
žalobu v celom rozsahu zamieta a žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100%.

35. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej, žalovaná uviedla, že ňou podané odvolanie má
všetky potrebné náležitosti, z podaného odvolania sú odvolacie dôvody jednoznačne zrejmé a právne
posúdenie, ktoré sa snaží prezentovať právny zástupca žalobcu je nesprávne. Žalovaná nemohla uviesť
zákonné znenie, pretože uviedla, že súd argumentuje na základe takej predstavy o zákonnom znení,
ktorá sa v zákone nenachádza. Žalobca opakovane uvádza svoje tvrdenia, konštrukcie a špekulácie,
ktorými však nemožno nahradiť nedostatky samotnej žaloby, ako aj neunesenie dôkazného bremena
žalobcom. Žalovaná nikdy netvrdila, že by uznesením valného zhromaždenia malo byť schválené
použitie hotovostnej platby na vlastné účely. Naďalej popiera, že by platbu vo výške 29.014,04,--eur
použila pre osobné účely. Tieto peňažné prostriedky boli použité na úhradu záväzkov spoločnosti
NOVOSILVER, s. r. o.

36. Na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu reagoval žalobca. Uviedol, že žalovaná len všeobecne
uvádza, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, neuvádza konkrétne výhrady voči odvolaniu,
len odkazuje na svoje odvolanie. Konštatuje, že právny zástupca žalobcu uvádza urážlivé hodnotiace
úsudky na adresu žalovanej a voči nim že sa žalovaná ohradzuje, avšak neuvádza, ktoré hodnotiace
úsudky považuje za urážlivé a neuvádza ani svoje vnímanie rozhodujúcich skutočností. Za tejto situácie
žalobca zotrváva na doterajších vyjadreniach vrátane odvolania z 1.2.2019.

37. Uviedol, že v odvolaní z 1.2.2019 sa žalobca v bodoch 8 - 13 zaoberal aj úrokmi z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011. V bode 4A odvolania žalobca tiež uviedol,
že nie je zrejmé, či súd tento nárok priznal alebo nepriznal, resp. mienil priznať alebo nepriznať, keďže
súd priznal žalobcovi 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 15.000,--eur od 15.1.2010 do zaplatenia.
Keď bol zostatok kúpnej ceny vo výške 25.000,--eur splatný 14.11.2020 a bol čiastočne uhradený sumou
10.000,--eur dňa 8.4.2011, tak úrok z omeškania bolo možné vyjadriť dvoma spôsobmi: a/ 9% ročne
zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011 a 9% ročne zo sumy 15.000,--eur od 9.4.2011 do
zaplatenia alebo b/ 9% ročne zo sumy 10.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011 a 9% ročne zo sumy
15.000,--eur od 15.11.2010 do zaplatenia, pričom pri oboch je výsledok rovnaký. Je teda možné, že súd
vo výroku použil iné vyjadrenie úroku z omeškania, s akým pracoval žalobca. Platí to o to viac, že súd
neuviedol žiadny argument, prečo by žalobca nemal mať nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011.

38. K vyjadreniu žalovanej z 25.3.2019 žalobca uviedol, že žalovaná prezentuje hypotetické možnosti
iného konania - ide pritom o konanie, ktoré by sa po právnej stránke považovalo práve za konanie
v mene žalovanej. Znovu sa ukazuje snaha žalovanej zamlčovať rozhodujúce skutočnosti, kedy
neuvádza konkrétne tvrdenia, ale o svojom konaní uvádza len hypotézy, že nemusela konať priamo,



ale prostredníctvom rôznych zástupcov. Keď už mieni žalovaná popierať skutkové tvrdenia, tak na
účelné popretie skutkových tvrdení sa vyžaduje nielen holé popretie, ale aj uvedenie vlastných tvrdení o
predmetných skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 2 CSP). Žalovaná jednoducho nechce priznať, čo s
peniazmi získanými za predaj prístrojov WEKO urobila a len holo popiera tvrdenia žalobcu. K hypotézam
žalovanej o tom, kto všetko mohol v jej mene s kúpnou cenou za prístroje nakladať žalobca doplní len
toľko, že hypotézy sú len hypotézami, skôr žalovaná netvrdila, že by pri predaji prístrojov WEKO niekto
za ňu konal, alebo že by mala akékoľvek výhrady k jeho konaniu. Žalobca má aj za to, že jeho tvrdenie,
že hotovostnú platbu 29.014,04 eur od spoločnosti DONAX, a. s. zatajila a použila pre vlastnú potrebu
treba považovať za nespornú. K tomuto tvrdeniu dospel žalobca, pretože takéto finančné prostriedky
neboli k dispozícii dlžníka (NOVOSILVER, s.r.o.), o čom svedčí aj výsledok exekučného konania.

39. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vzhľadom na obsah vyjadrenia, ktoré podľa
jej názoru neprináša vo veci nič relevantné zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.

40. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na prejednanie odvolania žalobcu a žalovanej
nariadil v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP pojednávanie. Po oboznámení s obsahom spisu sudkyňou
spravodajkyňou právny zástupca žalobcu zotrval na podanom odvolaní, uviedol, že odvolanie protistrany
považuje za nedôvodné. Navrhol, aby súd v plnom rozsahu odvolaniu žalobcu vyhovel a odvolanie
žalovanej odmietol. Uviedol, že nárok na náhradu škody voči žalovanej žalobca v konaní preukázal,
žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z funkcie konateľky, v dôsledku čoho vznikol
nárok žalobcu v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Nárok premlčaný byť nemôže, keďže
žalobca si uplatňuje tento nárok vo vlastnom mene a na vlastný účet a žalobou ho uplatnil ešte pred
uplynutím premlčacej doby.

41. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keď
má za to, že žalobca svoj nárok nepreukázal, nebolo preukázané tvrdené škodové konanie žalovanej,
čo je nevyhnutným predpokladom pre úspešnosť takejto žaloby, nebol preukázaný ani vznik škody na
strane spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ktorú spoločnosti mala spôsobiť žalovaná a nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi tvrdeným konaním a špekulatívnym konaním uvádzaným žalobcom. Opätovne
uviedol, že pohľadávka, ktorá je uplatňovaná, je premlčaná, pretože hoci veriteľ uplatňuje takýto nárok
na náhradu škody vo vlastnom mene a na vlastný účet, tak uplatňuje nárok, ktorý je nárokom pôvodne
voči konateľovi. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností, a
to je podľa jeho názoru základný dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu a priznanie žalovanej
nároku na náhradu trov konania v celej výške.

42. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku Okresného súdu
Lučenec, ktorým prvou výrokovou vetou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 15.000,--eur s 9% úrokom
z omeškania od 15.1.2020 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhou
výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má nárok
na zaplatenie 70,3 % trov proti žalovanej.

43. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáha voči žalovanej zaplatenia
sumy 15.000,--eur, 2.105,29 eur na nákladoch na vymáhanie dlhu, ako aj príslušenstva na tom
skutkovom základe, že dodal spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zostavu dielenských prístrojov za
kúpnu cenu vo výške 40.965,75 eur, z ktorej spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. uhradila žalobcovi len
časť, a to sumu 25.965,75 eur. Žalobca sa domáhal uhradenia zvyšku kúpnej ceny od spoločnosti
NOVOSILVER,s .r.o. aj návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol Okresným súdom Lučenec
pod č. k. 14Rob/208/2011-19 zo dňa 3.8.2011 vydaný a spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. bola
zaviazaná na zaplatenie sumy 15.000,--eur s príslušenstvom. Následne podal žalobca voči spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o. návrh na vykonanie exekúcie s tým, že exekučné konanie bolo zastavené pre
nemajetnosť spoločnosti GAVALA,s.r.o. ako právneho nástupcu spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.

44. Žalobca si svoj nárok voči žalovanej uplatňoval v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene
a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane.



45. Pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým,
že porušili svoje povinnosti. Porušenie sa môže týkať povinností uložených konateľom zákonom,
spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Zodpovednosť konateľa za škodu sa
bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a spoločnosti
ako absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu. Na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú
škodu vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti zodpovednosť za
škodu sa bude posudzovať bez ohľadu na jeho zavinenie. Konštrukcia zodpovednosti konateľa za škodu
uvedená v Obchodnom zákonníku je upravená tak, že v § 135a ods. 2,3,4,5 sa nachádza osobitná
úprava zodpovednosti za škodu konateľa a len v prípade, ak toto ustanovenie nemá osobitnú úpravu,
použijú sa na zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti všeobecné ustanovenia Obchodného
zákonníka o náhrade škody podľa ustanovení § 373 a nasl. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu
vyžaduje všeobecná úprava v § 373 a nasl. splnenie troch základných predpokladov, a to vznik škody,
porušenie povinnosti, príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody. Tieto predpoklady
musia byť splnené kumulatívne, pretože nesplnenie čo i len jedného zákonného predpokladu má za
následok, že nedochádza k vzniku zodpovednosti. Obchodný zákonník len demonštratívne uvádza tie
povinnosti, pri porušení ktorých vzniká zodpovednosť konateľov za škodu. Ich zodpovednosť môže
vzniknúť aj pri porušení iných povinností, ako tých, ktoré sú príkladom uvedené v § 135a ods.
2. Podľa odseku 2 prvej vety tohto ustanovenia je daná zodpovednosť konateľov za škodu v prípade
akéhokoľvek porušenia povinnosti, ktoré je zverené do ich pôsobnosti, t. j. bez ohľadu na to, či ide o
porušenie povinností uvedených v § 135a ods. 2 písm. a/, b/, alebo či ide o porušenie iných povinností
zverených do pôsobnosti konateľov.

46. Okrem spoločníkov môžu uplatňovať nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom aj veritelia
spoločnosti. Základným predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody voči konateľom zo strany
veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa, ktorá smeruje voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym
orgánom. Ďalším predpokladom je nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Za
predpokladu existencie týchto dvoch skutočností môže aj veriteľ spoločnosti vo vlastnom mene a na
vlastný účet uplatniť aj súdnou žalobou nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. Podanie
takejto žaloby veriteľa smerujúcej voči konateľovi je kvantitatívne obmedzené do výšky pohľadávky
s príslušenstvom veriteľa voči spoločnosti. Základným predpokladom podania takejto žaloby veriteľa
voči konateľovi je vznik škody na strane spoločnosti, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti
konateľa. Veriteľ je povinný uplatňovať náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti, teda nie jemu a
zároveň je povinný preukázať aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti. Aj v tomto súdnom
konaní pri podaní žaloby veriteľa sa budú preukazovať základné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu, t. j. porušenie povinnosti konateľa, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a porušením povinnosti konateľa. Postavenie veriteľa v súdnom konaní bude pomerne komplikované,
pretože musí jednak preukazovať vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi (so
všetkými predpokladmi tohto vzniku nároku), existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť
uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Len za splnenia týchto predpokladov môže byť
žaloba veriteľa voči konateľovi pri uplatnení nároku na náhradu škody úspešná.

47. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že má preukázaný nárok žalobcu vzniknutý nezaplatením
celej kúpnej ceny za predmetné prístroje spoločnosťou NOVOSILVER, s.r.o., keď tieto skutočnosti
nesporne vyplývajú aj z dôkazov predložených súdu prvej inštancie, podľa ktorých mal žalobca ako
veriteľ snahu vymôcť zvyšok svojej pohľadávky od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. (podaním návrhu
na vydanie platobného rozkazu) a neskôr podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá však bola pre
nemajetnosť spoločnosti GAVALA, s.r.o. zastavená.

48. Ako už bolo konštatované, odvolací súd mal pri prejednaní sporu preukázané, že na strane žalobcu
existuje pohľadávka voči spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. titulom doplatenia kúpnej ceny za dodaný
tovar. Tiež je nesporné, že žalovaná bola konateľom dlžníka - spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a tiež bola
v konaní preukázaná nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku tejto spoločnosti, a to s poukazom
na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku právneho nástupcu spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. -
spoločnosti GAVALA,s.r.o.

49. Aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a
na vlastný účet veriteľ podľa ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno o porušenie



povinností konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju pohľadávku
voči žalovanému konateľovi, porušením jeho povinnosti konateľa spoločnosti.

50. V prejednávanej veci žalobca ako veriteľ obchodnej spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. sa domáha
voči žalovanej náhrady škody v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Splnenie zákonných
predpokladov v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka preukazoval tým, že má pohľadávku
voči spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom vydaným Okresným
súdom Lučenec č. k. 14Rob/208/2011-19 zo dňa 3.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.9.2011
a ktorým bola zaviazaná spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,--eur s
ročným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011,
t. j. suma vo výške 893,20 eur, zo sumy 15.000,--eur od 9.4.2011 do zaplatenia, trovy konania vo
výške 900,--eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 786,60 eur. Priznanú pohľadávku však nie je
možné uspokojiť z majetku spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., čo preukazuje jednak správou súdnej
exekútorky, u ktorej sa viedlo exekučné konanie a tiež uznesením Okresného súdu Lučenec č. k.
12Er/987/2011-18 zo dňa 21.12.2016, ktorým bola exekúcia zastavená vzhľadom na to, že majetok
povinného - spoločnosti GAVALA, s. r. o. (právny nástupca spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.) nestačí
ani na pokrytie trov exekúcie. Zastával názor, že nevyplatením zvyšku kúpnej ceny priznanej platobným
rozkazom žalovanou ako konateľkou spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. mu vznikla škoda. Vychádzal
pritom z tvrdení žalovanej, že spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. prístroje ďalej predala za sumu 43.014,04
eur a žalobca má za to, že takáto cena nebola spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zaplatená. Tvrdil, že
ak by zaplatená bola, nepochybne by spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. neostal dlh voči žalobcovi. Mal
za to, že ak spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. bola vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v
celom rozsahu a ak jej bola nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak táto nebola použitá v súlade so
záujmami spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby, keď nie
je podľa názoru žalobcu vylúčené, že k prevodu na spoločnosť DONAX, a.s. nedošlo a došlo k inému
scudzeniu prístrojov, avšak bez adekvátnej protihodnoty.

51. V tejto situácii odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak nastane situácia, že obchodná
spoločnosť nemá dostatok majetku na uspokojenie splatných, prípadne aj vykonateľných pohľadávok
svojich veriteľov, neznamená, to, že všetky tieto pohľadávky veriteľov je povinný uhradiť konateľ
obchodnej spoločnosti. Konateľovi obchodnej spoločnosti takáto povinnosť na náhradu škody podľa
citovaného ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka vznikne len vtedy, že nemajetnosť obchodnej
spoločnosti spôsobil porušením svojich povinností konateľa, a to porušením povinností ustanovených v
§ 135a ods. 1, 2,3 a § 135 Obchodného zákonníka o povinnostiach konateľov.

52. Súd prvej inštancie síce správne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na zákonné
predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a Obchodného zákonníka, ktoré musia
byť splnené pre vyhovenie žaloby, avšak tieto už následne, vychádzajúc z doposiaľ vykonaného
dokazovania nesprávne skutkovo a právne vyhodnocuje, pokiaľ vyvodzuje záver, že podľa názoru
súdu konateľka spoločnosti nekonala pri vykonávaní svojich pôsobností s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti, preto porušila svoje povinnosti a v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného
zákonníka zodpovedá za nároky veriteľov spoločnosti, nakoľko títo svoje nároky nevedeli uspokojiť z
majetku spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER,
s.r.o. zastavená. Mal za to, že je povinnosťou bývalej konateľky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.,
aby ozrejmila tú skutočnosť, akým spôsobom došlo k scudzeniu hnuteľných vecí, ktoré spoločnosť
nezaplatila žalobcovi a akým spôsobom bola obdržaná čiastka za tieto stroje použitá. K tomuto nedošlo,
žalovaná tieto skutočnosti vôbec nevedela súdu ozrejmiť, preto mal za to, že došlo k porušeniu jej
povinností ustanovených v Obchodnom zákonníku a zodpovedá za škodu takto spôsobenú.

53. Zákon v ustanovení § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka priznáva, tak ako už bolo vyššie uvedené,
právo uplatniť náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči konateľom aj veriteľovi, ktorý ju uplatňuje vo
svojom mene a na svoj účet, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. Preto v konaní musí preukázať, že
spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, teda, že vznikla v príčinnej súvislosti s
porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach nesie
veriteľ, teda žalobca. Nie je podstatná skutočnosť, či neuhradením faktúry (v nadväznosti na to, nároku
priznaného platobným rozkazom) žalovanou vznikla žalobcovi v tejto výške škoda, pretože žalobca
sa môže ako veriteľ domáhať voči konateľom spoločnosti náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti, nie



veriteľovi, a to za splnenia predpokladov, že konateľ nekonal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere,
že koná v záujme spoločnosti.

54. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým konkrétnym
konaním, resp. porušením povinností žalovanej ako bývalej konateľky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.
pri výkone jej funkcie konateľa, kedy a v akej výške vznikla spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. škoda.
Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že vychádzajúc z tvrdení žalovanej mala spoločnosť
NOVOSILVER, s.r.o. prístroje predať za sumu 43.014,04 eur a mal za to, že takáto kúpna cena nebola
spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zaplatená, pretože ak by zaplatená bola, nepochybne by neostal
spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. dlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil aj o náklady spojené s jeho
vymáhaním a o úroky z omeškania. Tvrdil tiež, že ak spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. bola vyplatená
kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu a ak jej bola nejaká časť kúpnej ceny vyplatená,
tak nebola použitá v súlade so záujmami spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej
alebo tretej osoby. Nie je však podľa názoru žalobcu vôbec vylúčené, že k prevodu strojov na spoločnosť
DONAX, a. s. nedošlo, ale došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak bez adekvátnej protihodnoty. Mal
za to, že v dôsledku uvedeného žalovaná pri scudzení prístrojov, resp. pri nakladaní s kúpnou cenou
za ne nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej
spoločníkov. Tým, že žalovaná pri scudzení prístrojov, resp. pri nakladaní s kúpnou cenou za prístroje
nepostupovala v súlade s ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, tak spoločnosti NOVOSILVER,
s.r.o. spôsobila škodu, ktorú je povinná nahradiť v súlade s ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka.

55. Žalobca v konaní tvrdil, že zo zoznamu prijatých faktúr spoločnosti DONAX, a.s., ktorá mala
nadobudnúť predmetné prístroje od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. vyplýva, že táto kúpna cena bola
zaplatená zápočtom, ale len vo výške 14.000,--eur a úhradou cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur
s tým, že z týchto dôkazov vyplývajú zásadné informácie, a to konkrétne, že spoločnosť DONAX,
a.s. vyrovnala kúpnu cenu za prístroje WEKO nielen zápočtom, ako tvrdila žalovaná, ale vyplatila v
hotovosti sumu 29.014,04 eur. Podľa vyjadrenia samotnej žalovanej odplatou za predaj prístrojov pre
spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. bol len zápočet, z čoho je podľa názoru žalobcu zrejmé, že spoločnosť
NOVOSILVER, s.r.o. nedostala zostatok kúpnej ceny vo výške 29.014,--eur, ktorá mala byť vyplatená v
hotovosti, ale bez ohľadu na to, či žalovaná túto časť kúpnej ceny použila pre vlastné potreby (keďže z
dokladov spoločnosti DONAX, a.s. vyplýva, že kúpna cena mala byť vyplatená v celom rozsahu) alebo
časť kúpnej ceny vo výške 29.014,--eur ani neobdržala a jej vyplatenia sa od spoločnosti DONAX, a. s.
nedomáhala, tak ide podľa názoru žalobcu zo strany žalovanej ako konateľky spoločnosti NOVOSILVER,
s.r.o. o konanie, ktoré nie je konaním s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a
všetkých jej spoločníkov a zároveň konaním, ktorým spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. vznikla škoda.

56. Žalobca k svojmu tvrdeniu ako dôkazy predložil hlavnú knihu analytickej evidencie spoločnosti
DONAX, a.s., teda spoločnosti, ktorá mala následne predmetné prístroje od spoločnosti NOVOSILVER,
s.r.o. zakúpiť a z ktorej vyplýva, že táto spoločnosť zaúčtovala kúpu prístrojov WEKO dňa 30.9.2010
v zmysle faktúry pod interným číslom FD100011 (č.l. 86) a zoznam prijatých faktúr so zaúčtovaním
spoločnosti DONAX, a. s., z ktorého podľa názoru žalobcu vyplýva, že táto kúpna cena bola zaplatená
zápočtom vo výške 14.000,--eur a úhradou cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur ( č. l. 87).

57. So záverom súdu prvej inštancie, že konateľka spoločnosti nekonala pri vykonávaní svojej
pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, keď nevedela súdu ozrejmiť
akým spôsobom došlo k scudzeniu hnuteľných vecí, ktoré spoločnosť nezaplatila žalobcovi a tiež to,
akým spôsobom bola obdržaná čiastka za tieto stroje použitá, čím došlo k porušeniu jej povinností
stanovených v Obchodnom zákonníku a zodpovedá za škodu takto spôsobenú sa odvolací súd
nestotožnil, pretože žalobca v konaní nepreukázal vznik škody spôsobenej spoločnosti NOVOSILVER,
s.r.o. a porušenie konkrétnej povinnosti žalovanej ako bývalej konateľky v priamej súvislosti so vznikom
škody spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka.

58. Odvolací súd konštatuje, že z dôkazov predložených samotným žalobcom, a to hlavnej knihy
analytickej evidencie firmy DONAX, a. s. a zoznamu prijatých faktúr firmy DONAX, a. s., podľa ktorých
mala byť suma za kúpené prístroje vo výške 29.014,04 eur uhradená pokladňou a zápočet mal byť
realizovaný na sumu 14.000,--eur, nevyplývajú a ani nie sú preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom,
že spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. vznikla škoda, keď zo samotných dôkazov vyplýva, že suma



29.014,04 eur mala byť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. uhradená cez pokladňu a ani nepreukázal,
akú konkrétnu povinnosť žalovaná porušila.

59. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť
svojho nároku voči žalovanej, preto rozsudok súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete v zmysle §
388 CSP zmenil a žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete, ktorým súd
žalobu vo zvyšku zamietol, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Rozsudok súdu
prvej inštancie v tretej výrokovej vete podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP
zmenil tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

60. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

61. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).