Rodenstock Slovensko, s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/76/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613200803
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6613200803.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek
senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: Rodenstock Slovensko,
s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 69, IČO: 36 053 309, zast. spoločnosťou: Lexpert, s. r. o., so
sídlom Banská Bystrica, Horná 15, proti žalovanému: Novooptik, a. s., so sídlom Lučenec, Rúbanisko
I/9, IČO: 44 043 341, zast. spoločnosťou: Aequitas, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Dolná 19, o
určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec
č. k. 6C/12/2013-239 zo dňa 06. 11. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania, ktorým súd stranám sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) konanie o určenie, že právne úkony spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o., IČO: 36 642 088, so
sídlom Rúbanisko I/9, 98 03 Lučenec, ktorými došlo k scudzeniu zostavy dielnických prístrojov WECO
pozostávajúce z automatického brúsu WECO Edge 650 W.Č.: 01639-1070, snímača tvaru WECO Trace
3, W.Č.: 02222-1020, centrovacieho systému WECO Cab C5, WČ.: 02178-1020 a magnetického ventilu,
zastavil. Rozhodol tiež, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vzal svoju žalobu späť, avšak
nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania žalovanému. Žiadal, aby súd rozhodol v súlade s § 257
CSP a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa žalobcu
boli v postupe žalovaného, ktorý uvádzal rozhodujúce skutočnosti postupne, pričom ním prezentovaný
skutkový stav, ktorý sa mal odohrať medzi troma prepojenými spoločnosťami bol značne pochybný,
v bežnom podnikateľskom smere ťažko predstaviteľný a z ekonomického, ako aj akéhokoľvek iného
ohľadu nezmyselný. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby s tým, že od počiatku sa bránil tým, že
právny úkon uvedený v žalobe sa nikdy nestal a tvrdenia o jeho existencii uvádzal len žalobca. Keďže zo
strany žalobcu sa jedná od počiatku o obsolentnú žalobu, na čo ho osobitne právny zástupca žalovaného
upozornil, nie je dôvod osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.

3. Prvostupňový súd po preskúmaní okolností, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde,
ich postoja a ich procesného postupu, dospel k záveru, že vzhľadom na nesplnenie si povinnosti zo
strany žalovaného a nereagovaním žalovaného na snahu o mimosúdne riešenie sporu, zahmlievaním
skutočností spôsobil, že žalobca súdne konanie začal voči žalovanému a až do späťvzatia v ňom
pokračoval. Vzhľadom na zistené okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby a na pasívny postoj zo strany
žalovaného v konaní je podľa názoru súdu prvej inštancie daný dôvod podľa § 257 CSP, aby súd



nepriznal stranám sporu náhradu trov konania. Vzhľadom na podiel žalovaného na vzniku a priebehu
sporu, súd nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.

4. Skutočnosti, že žalovaný mal v čase výkonu exekúcie voči povinnej spoločnosti NOVOSILVER
s.r.o. predmetný stroj vo svojej prevádzke a žalovaný mal jedinú akcionárku Quintu Hyravú, ktorá
bola zároveň jediným spoločníkom povinnej spoločnosti, boli podľa súdu dostatočne odôvodňujúce
pre podanie žaloby zo strany žalobcu voči žalovanému. V súlade s vtedy platným a účinným § 101
ods. 1 OSP, bol aj žalovaný povinný pravdivo a úplne uviesť všetky podstatné a skutkové okolnosti,
rovnako predložiť na svoje tvrdenia dôkazy riadne a včas a to aj podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP.
Žalobca objektívne nemohol disponovať dôkazným prostriedkom - kúpnou zmluvou, resp. faktúrami o
prevode predmetných prístrojov ktorými disponoval len žalovaný pokiaľ sa jednalo o predmetnú hnuteľnú
vec, čo zosilňuje skutočnosť existencie prepojenia medzi žalovaným ako aj ďalšími subjektmi, ktorými
prechádzalo vlastníctvo predmetného technického zariadenia.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe len stručne uviedol, že
nenadobudol uvedenú zostavu dielenských prístrojov WECO, nevlastní ju a ani nikdy nevlastnil. Svoje
tvrdenie však v rozpore s § 101 ods. 1 OSP nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami - zmluvami a
faktúrami. Žalobca predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval. Žalovaný reagoval len stručne, popieral
tvrdenia o nadobudnutí a vlastníctve predmetnej hnuteľnej veci a nepredkladal dôkazy, napriek tomu,
že aj on mal v zmysle § 101 ods. 1 OSP vysvetľovaciu povinnosť a povinnosť predložiť dôkazy na svoje
uvedené tvrdenia. Nemožno preto hovoriť o splnení povinnosti žalovaného podľa § 101 ods. 1 OSP, ak
svoje tvrdenia nepreukázal dôkaznými prostriedkami v rámci svojej povinnosti - predložiť protidôkaz (a
nie ako žalovaný namietal, že nemôže preukazovať neexistenciu právneho úkonu, keď mohol preukázať
vlastníctvo a právny titul nadobudnutia predmetných prístrojov). Rovnako nič nebránilo žalovanému
uviesť skutkové tvrdenia o tom, ako nadobudol predmetné prístroje spolu s dôkaznými prostriedkami
(zmluvami, faktúrami, výpismi o zaplatení).

6. Žalovaný si teda podľa názoru prvostupňového súdu nesplnil svoju povinnosť ani na základe výzvy
súdu doručenej žalovanému dňa 07.06.2013 na návrh žalobcu, aby sa vyjadril a zaslal listinné dôkazy,
z akého právneho titulu predmetné stroje sa u žalovaného nachádzali. Žalovaný tak mal vykonať
do 10 dní. Až na pojednávaní 14.02.2014 svedkyňa M. V. (a teda nie žalovaný v rámci uloženej
povinnosti) predložila faktúru medzi spoločnosťou NOVOSILVER s.r.o. a spoločnosťou DONAX a.s. na
predaj predmetného prístroja a faktúru, ktorá mala preukazovať predaj zo spoločnosti DONAX, a.s. na
žalovaného. Je zrejmé, že žalovaný musel disponovať minimálne dokladom o nákupe voči spoločnosti
DONAX a.s. a príp. potvrdením o zaplatení napr. výpisom z účtu. Toto však žalovaný nepredložil a
nesplnil si povinnosť uloženú súdom, ktorá mu zároveň vyplývala z § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 OSP.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný. Uviedol, že odvolanie podáva proti
výroku, ktorým súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Domáhal sa zmeny
uznesenia prvostupňového súdu v napadnutom výroku tak, že „žalobca má nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %“ (zrejme žalovaný mal na mysli zmenu tak, že žalovaný má
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % - poznámka odvolacieho súdu).

8. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žaloba bola od počiatku zbytočná. Žalobca sa
domáhal neúčinnosti právneho úkonu, o ktorom sa neoprávnene domnieval, že sa predmetný právny
úkon stal. Podľa jeho názoru bolo úlohou a zároveň aj povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno
ohľadom ním tvrdenej existencie právneho úkonu. Žalovaný tieto dôkazy predkladal nad rámec svojej
povinnosti. Žalobca by teda nemal mať lepšie postavenie keď zobral svoju žalobu späť, oproti postaveniu
keby bolo o žalobe meritórne rozhodnuté. Žalovaný už v rámci svojho právneho vyjadrenia zo dňa 16. 04.
2013 uviedol, že nedošlo k právnemu úkonu, a teda že dielenské prístroje nenadobudol od obchodnej
spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. Súd mal teda prihliadnuť najmä na okolnosti, že žalovaný, ktorému
sa mala priznať náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý mu patril.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Žalobca uviedol, že vysvetlenia žalovaného sú značne
pochybné a skutkový stav, ako ho prezentuje žalovaný, ťažko uveriteľný. V ďalšom texte vyjadrenia k



podanému odvolaniu žalobca opísal obchodné transakcie medzi žalovaným spoločnosťou DONAX, a.
s., a spoločnosťou NVOSILVER, s. r. o.

10. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu uviedol, že v rámci konania pravdivo
opísal rozhodujúce skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o žalobnom návrhu, čím splnil povinnosť
obsiahnutú v ust. § 101 OSP. Žalobný návrh nemá slúžiť na zisťovanie si údajov o protistrane a že
žalovaný nebol povinný nič iné preukazovať, okrem konštatácie, že sa odporovateľný právny úkon
nestal. Opätovne uviedol, že keďže sa právny úkon, ktorý bol predmetom odporovacej žaloby nestal,
jedinou obranou žalovaného bolo práve len tvrdenie, ku ktorému ako k negatívnej skutočnosti žalovaný
nemôže produkovať žiadne dôkazy.

11. Na vyjadrenie žalovaného reagoval duplikou žalobca, ktorý zotrval v celom rozsahu na svojich
vyjadreniach. Uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje na svoju povinnosť podľa § 101 OSP, z predmetnej
povinnosti si vyberá len to čo mu vyhovuje a nezohľadňuje, že mal rozhodujúce skutočnosti opísať
úplne. Týmto spôsobom získal žalovaný čas, aby si interne medzi tromi závislými subjektmi (žalovaným,
DONAX, a. s., NOVOSILVER, s. r. o.) vytvoril čiastočnú dokumentáciu, ktorou sťažil uplatnenie
žalobcových práv).

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 370,
§ 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP uznesenie
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa
trov konania a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolaním napadnutým uznesením, osvojuje
si dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom
rozsahu poukazuje. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie v tejto časti.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď súce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach u strán sporu.

18. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter (pozri k tmou napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti
zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu
súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 17/2009,
sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3Mcdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by
zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým



druhom konania alebo určitej procesnej situácii, keď sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

19. Odvolací súd v zhode s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že v danom prípade je daný
dôvod aplikovať § 257 CSP v súvislosti s rozhodovaním o trovách prvostupňového konania.

20. Odmietanie odpovedať na relevantné otázky zo strany žalovaného (aj s poukazom na prepojenia
svedkyne pani B.so spoločnosťou DONAX, a.s., cez ktorú malo prebehnúť odkúpenie prístroja od
povinného Novosilver s.r.o. ku žalovanému, pretože v dozornej rade DONAX a.s. je taktiež pani V.
ako zároveň jediná konateľka pôvodného povinného subjektu Novosilver s.r.o., ktorý previedol túto
vec na spoločnosť DONAX, a.s. a ten na žalovaného, kde je jediná akcionárka pani V.) odôvodnene
vzbudzovalo pochybnosti žalobcu o pravosti uvedených prevodoch. Nič nebránilo žalovanému, aby
neskôr ním uvádzané skutkové tvrdenia o nadobudnutí predmetných prístrojov uviedol už pri prvom
úkone, resp. aby vysvetlil na základe čoho, teda akým právnym titulom sa predmetné prístroje nachádzali
v jeho priestoroch. Nepredloženie žiadnej zmluvy o prevode predmetných prístrojoch (vzhľadom na
zistenia zo správy exekútorky) a vzhľadom na personálne prepojenie jednotlivých firiem (žalovaný,
DONAX, a. s., NOVOSILVER, s. r. o.), sa aj odvolaciemu súdu javí ako nelogické a oprávnene vzbudzuje
pochybnosti o zámere vytvorenia časového priestoru, aby sa interne medzi tromi závislými subjektmi
(žalovaným, DONAX, a. s., NOVOSILVER, s. r. o.) vytvorila potrebná dokumentáciu. Je nelogické, aby
žalovaný úž v čase začatia súdneho konania nevedel riadne vysvetliť, na základe akého dôvodu sa
predmetné prístroje nachádzali v jeho priestoroch.

21. Vzhľadom na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu si práva na súde, ale predovšetkým na
postoj žalovaného k splneniu si svojej povinnosti v zmysle § 101 ods. 1 OSP platného v rozhodnom
čase (zahmlievanie skutočností, ktoré je typické pre trestné konania, kde obžalovaný nie je povinný seba
samého usvedčovať) je daný dôvod podľa § 257 CSP, aby súd nepriznal stranám sporu náhradu trov
prvostupňového konania.

22. Za tohto stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o
trovách konania ako vecne správne potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).