DELTA - M s.r.o.


Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/114/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6703899993
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6703899993.30

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcov I.) P..
A. L., nar XX. X. XXXX, trvale bytom C. - S., S. XXXX/XX, II.) N. L., bytom XXX XX C. - S., S. Č.. XXXX/
XX, proti žalovaným I.) DELTA - M, s.r.o., so sídlom Kriváň 311, 962 04 Kriváň, IČO: 36 053 333, II.) P..
Z. Ď., nar. X. XX. XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Jánom Miadokom, Námestie
SNP 2, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 2.987,45 € istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia vo svojej žalobe žiadali, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 2.987,45 € (90.000,-
Sk) titulom náhrady nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s uplatnením práva zodpovednosti žalovaných
za vady a súčasne z titulu náhrady škody.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie a rozsudkom naposledy zo dňa 8. 11. 2010 zaviazal druhého žalovaného
zaplatiť žalobcom sumu 968.75 € s 13 % ročným úrokom z omeškania od 12. 1. 2004 do zaplatenia a
nahradiť im trovy konania. Súčasne náhradu trov konania žalovanému nepriznal a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcov a druhého žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením číslo konania 15Co/98/2011 - 374 zo dňa 11. 8. 2011 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie okrem výroku, ktorým súd rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanému
I.) nepriznal. Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka P.. A. Ď., listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový stav:

Z výpovede žalobcov na pojednávaní súd zistil, že na jar roku 2002 kúpili chatku v obci E., na ktorej
bolo potrebné vykonať stavebné úpravy. Ústne sa s druhým žalovaným dohodli, že im vybuduje čističku
odpadových vôd, vykoná práce vo vnútri chaty a to konkrétne vybuduje celú kúpeľňu, t.j. celostenové
obklady, dlažbu v kúpeľni, sprchovací kút na pravej strane z pohľadu vchodu do kúpeľne, umývadla
na pravej strane steny, bojler na ohrev teplej vody, vchodové dvere, komplet rozvody a úpravu stropu
aj vrátane vymaľovania. Taktiež mal vybudovať vodovodnú prípojku, t.j. od centrálnej prípojky, zviesť
vodu do chalupy tak, že pôjde rovnobežne s krajom pozemku vchodom, potom obíde dom a do domu
bude zapojená z ľavej strany tak, ako bol urobený nákres v žiadosti o povolenie vodovodnej prípojky.



Pri preberaní prác im žalovaný ukázal vodovodnú prípojku, že ide takým spôsobom, ako sa dohodli.
V tom čase, nebolo podľa nich možné rozoznať, kade prípojka v skutočnosti ide, lebo pozemok bol v
takom stave, že žiadali neskôr jeho úpravu. Spoľahli sa preto na žalovaného a na to, ako im tvrdil, že
prípojka ide. Až rok po vykonaní prác sa ukázalo, že to nie je pravda a vodovodná prípojka ide iným
smerom. Ukázalo sa to vedy, keď bagrista, ktorý vykonával práce na základe ich pokynu, vodovodnú
prípojku roztrhol. Taký pokyn mu dali preto, lebo nemali vedomosť o tom, že tadiaľ vodovodná prípojka
vedie. Pokiaľ ide o terénne úpravy žiadali len, aby žalovaný dal pozemok do pôvodného stavu. Správcu
siete nežiadali o vyjadrenie k trase vodovodnej prípojky. Pokiaľ ide o vykonané práce vo vnútri chaty,
tieto neboli vykonané kvalitne, na čo viackrát písomne aj ústne žalovaného upozorňovali. Na tieto
upozornenia žalovaný nereagoval, hoci mohol tak predísť súdnemu sporu. Pri preberacom konaní zistili,
že časť práce nie je dokončená, napríklad obklady, schody, sokle, niektoré práce neboli vôbec urobené,
ako zemné práce a naopak, bol poškodený plot a studňa. Žalovaný sľúbil, že nedorobky odstráni, čo sa
nestalo. Celkove mu zaplatili 180.000,- Sk. Pre vadne vykonané práce boli nútení dať si ich opraviť inému
subjektu. Domáhali sa preto náhrady potrebných nákladov na odstránenie vád spôsobných druhým
žalovaným a tiež náhradu škody, ktorá im vznikla v dôsledku konania žalovaného II.).

Z výpovede druhého žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní súd zistil, že medzi
žalobcami a ním došlo k uzavretiu ústnej dohody o tom, že žalovaný im poskytne odborné služby
za odplatu v rámci voľna. Konkrétne mal vybudovať žalobcom kúpeľňu, čistiareň odpadových vôd
a vodovodnú prípojku. Tieto práce riadne vykonal, žalobcovia práce prevzali, skontrolovali ich a za
ne zaplatili. V čase osobného prevzatia prác žalovanému nevytýkali vady. Predmetom sporu sú dve
položky a to náhrada škody vo výške 26.299,- Sk, z titulu škody na vodovodnej prípojke 6.426,- Sk
za terénne úpravy, t.j. spolu 1.086,30 €. Túto sumu by mohli žalobcovia žiadať, ak by preukázali, že
majú na ňu nárok. Čo sa týka vodovodnej prípojky, táto vybudovaná bola, taktiež bola vybudovaná
kúpeľňa a čistiareň odpadových vôd. Namietal, že doposiaľ nebolo preukázané, že by za škodu na
vodovodnej prípojke zodpovedal on. Poukázal na výpoveď svedka P.. A. Ď., ktorý potvrdil, že s trasou
vodovodnej prípojky žalobcov oboznámil vzhľadom na priestorové umiestnenie vodovodnej prípojky
a hĺbku umiestnenia a bolo vylúčené, aby žalobcovia nevedeli, kadiaľ vedie. Doposiaľ tak nebolo
preukázané, že by to bol žalovaný, ktorý im spôsobil škodu. Ak došlo ku škode, čo doposiaľ žalobcovia
nepreukázali, bol to bagrista, ktorý práce vykonával, alebo majiteľ, ktorý dal pokyn na tieto práce a títo by
mali za škodu zodpovedať. Taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a
vznikom škody. Ak žalobca robil terénne úpravy, nepreukázal, či boli robené v súlade s § 71 stavebného
zákona a namietal, že terénne úpravy ani neboli predmetom dohody medzi ním a žalobcami. Taktiež,
pokiaľ sa žalobca odvolával na náčrt, kadiaľ malo viesť vodovodné potrubie, namietal, že ide len o
nezáväzný náčrt. Čo sa týka ostatných prác, ktoré vyčíslili žalobcovia z titulu nekvalitne vykonávaných
prác, poukázal na znalecký posudok, kde znalec konštatoval, že tieto práce s odstupom času nebolo
možné hodnotiť a žalobca prekryl práce žalovaného prácami iného remeselníka. Ak žiada z toho titulu
zľavu 90.000,- Sk, táto suma je neprimeraná a žalobcovia nepreukázali, v čom porušil svoje povinnosti.
Povinnosťou žalobcov naopak bolo v čase preberania prác preveriť si ich kvalitu a okrem toho žiadal
zohľadniť, že žalobcom bola vyplatená suma 13.740,- Sk z titulu poistnej udalosti. Podľa jeho názoru
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali výšku škody, ani príčinnú súvislosť medzi škodou
a konaním žalovaného.

Z výpovede svedka P.. M. K. súd zistil, že pôsobil do decembra 2003 v Slovenskej poisťovni, naposledy
na úseku likvidácie majetkových škôd. Z titulu tejto funkcie bol na ohliadke 28. 8. 2003, ktorá sa týka
poškodeného vodovodného potrubia na chate žalobcov. Vyhotovil o tom zápis a fotodokumentáciu,
výpočet náhrady škody nerobil. V príčine, prečo došlo k roztrhnutiu vodovodného potrubia sa nevedel
vyjadriť.

Svedok Z. O. potvrdil, že pracoval v poisťovni ako likvidátor poistných udalostí v roku 2003 a žalobcom
bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 13.704,- Sk z titulu poškodeného vodovodného zariadenia v
stene domu. Škoda bola spôsobená vodou z vodovodného potrubia, príčinu, prečo došlo k poškodeniu
neskúmal. Rozhodujúce bolo zistenie poškodenia a to, že bola preukázaná existencia média, z ktorého
bola voda napustená.



Svedok Z. S. na pojednávaní potvrdil, že ho oslovil prvý žalobca s tým, aby vykonal určité práce na
chate. Robil pre neho rôzne murárske práce, omietal chatu zvnútra a zvonku. Robil strechu, prístavbu k
budove, podlahu, obklady a dlažbu v kúpeľni a výmenu okien. Za tieto práce si vyúčtoval sumu 60.000,-
Sk, čo bola cena vrátane materiálu. Či bolo potrubie urobené kvalitne, sa nevedel vyjadriť, len potvrdil
existenciu fľaku v kúpeľni. Tento vzniklo z toho, že slzilo vodovodné potrubie. Keď takto slzí, jeho príčinou
je zlý zvar, alebo vada materiálu, ale môže to byť aj hocičo iné. Či boli maľovky v kuchyni, kúpeľni a
predsieni vykonané kvalitne, na to sa nepamätal. Potvrdil tiež, že nebolo vodovodné potrubie ťahané
tak, ako bol náčrt, ale išlo kolmo na dom. Musela sa potom dodatočne vykopávať nová trasa, lebo keď
robili terénne úpravy, potrubie sa roztrhlo, lebo nikto nevedel, že ide týmto smerom. Predpokladalo sa,
že bolo vedené tým smerom, ako bol urobený náčrt.

Svedok Š. N. potvrdil, že vykonával pre žalobcov prácu v roku 2003, bolo potrebné vymeniť jeden ventil
na šachte vonku, keď sa roztrhol vodovod. Nezaujímal sa, prečo vodovod roztrhlo, či boli predchádzajúce
práce vykonané kvalitne, alebo nie.

Svedok P.. A. Ď., brat druhého žalovaného, uviedol, že pracoval na vodovodnej prípojke, bol prítomný
pri výkope aj montáži vodovodného potrubia. Žalobcovia sa chodili pozerať cez víkend na to, ako práce
postupujú. Ukazovali im, kade bude viesť vodovodná prípojka, teda ukázal im trasu, ventily a prívod
vody. Po prvom týždni bol zavolaný, lebo všetko vytekalo von, žalobcovia zabudli zatvoriť vypúšťací
ventil a voda, ktorá pritekala, nešla do chaty, ale vytekala von. Robil im celú montáž vodovodného
potrubia vonku aj vnútri, ukázal im spôsob uzavretia vody, otváranie kohútikov odvzdušnenie. Keď im
odovzdával vodovodnú prípojku, bola prítomná celá rodina žalobcov. Žalobcovia k tejto trase vodovodnej
prípojky, ktorú im ukázal nemali výhrady a so všetkým súhlasili. Taktiež ho nepožiadali, aby po ukončení
vodovodnej prípojky vykonal terénne úpravy.

Znalec P.. M. C. na pojednávaní potvrdil závery znaleckého posudku, ktorý doručil súdu. Uviedol, že
pri ohliadke bolo zistené, že bola porušená trasa prekládky vodovodu, ktorá bola potvrdená obcou.
Išlo o schému, kde bola jasne uvedená trasa vodovodného potrubia pri hranici pozemku, pričom v
skutočnosti bol vodovod vedený krížom cez pozemok. V znaleckom posudku č. 165/2007 a doplnku
č. 1 vyčíslil znalec hodnotu skutočne vykonaných prác druhým žalovaným sumou 191,250,40,- Sk s
DPH. Pokiaľ sa mal vyjadriť ku kvalite vykonávaných prác na prestavbe a modernizácii chaty uviedol,
že žalobcovia ich nahradili novými stavebnými prácami, okrem prípojky a kanalizácie a z toho titulu už
nebolo možné ohliadkou posúdiť kvalitu vykonaných prác. Pokiaľ ide o vady diela na chate, tieto hodnotil
na základe ohliadky z 26. 7. 2007 a hodnota prác potrebných na ich odstránenie podľa jeho vyčíslenia
predstavovala sumu 10.199,80,- Sk vrátane DPH. Vady na vodovodnom potrubí boli odstránené pred
ohliadkou a preto nie je možné posúdiť príčinu ich vzniku. Hodnotu prác potrebných so zmenou trasy
vodovodného potrubia vyčíslil sumou 26.299,- Sk a náklady na záverečné terénne úpravy v súvislosti s
daním pozemku do pôvodného stavu sumou 6.426,- Sk vrátane DPH.

Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:

Podaním zo dňa 12. 6. 2002 požiadal prvý žalovaný Obec E. v mene P.. A. L. P.. N. L. o povolenie
na vybudovanie vodovodnej prípojky k rodinnému domu v katastri Obce E., Č. T., popisné Č. XXX.
Na žiadosti je podpísaná konateľka Q. Ď., je tu pečiatka Obecného úradu E., uvedené „súhlasím“ a
nečitateľný podpis.

Listom zo dňa 27. 1. 2003 požiadal prvý žalobca druhého žalovaného, aby najneskôr do 15. 4. 2003
odstránil všetky chyby a nedorobky na stavbe v E. a poukázal na to, že chce byť osobne prítomný pri
ich odstraňovaní.

Listom z 9. 5. 2003 prvý žalobca upozornil druhého žalovaného, že vzhľadom k tomu, že od októbra
minulého roku nereaguje na početné telefonické a osobné urgencie týkajúce sa odstránenia závad na
prácach, ktoré vykonal v rámci rekonštrukcii chalupy v E., obracajú sa na neho druhýkrát písomnou



formou a vytýkajú mu, že práce súvisiace s uvedením vodovodu zabudovaním čističky stavbou kúpeľne,
opravami domu a terénnymi úpravami, ktoré sľúbil ukončiť začiatkom minuloročného júla, horko-ťažko
stihol do konca augusta s množstvom nedorobkov a nekvalitnej práce. Napriek tomu, že odstránenie
nedorobkov viackrát prisľúbil, nedodržal ani jeden termín. Súčasne mu vytkli ďalšie nedostatky, ktoré sa
vyskytli po vykonaných prácach.

Výzvou zo dňa 4. 7. 2003 vyzvalo spoločenstvo advokátov E., H..L..X.. prvého žalovaného na
odstránenie nákladov, ktoré vznikli klientom, t.j. žalobcom v súvislosti s uplatnením práva zodpovednosti
za vady v zmysle § 509 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vyzval ich, aby okamžite vrátil kľúče od chaty,
poskytol záručné listy a návody spotrebičom a zaplatil 90.000,- Sk z titulu vadne vykonaných prác.

Zo správy Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. C. C. - N. súd zistil, že žiadosť
o povolenie na vybudovanie vodovodnej prípojky účastníkov konania neevidujú a nenachádza sa ani
v archívnych materiáloch.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že predmetom sporu je náhrada sumy 10.199,80,- Sk z titulu zľavy
za odstránenie vád za nekvalitne vykonané práce, ďalej suma 26.299,- Sk za práce na vodovodnej
prípojke a 6.426,- Sk z titulu nákladov na záverečné terénne úpravy. Účastníci konania na pojednávaní
nepopreli, že medzi nimi došlo na jar roku 2002 k uzavretiu ústnej dohody, predmetom ktorej bolo
vybudovanie kúpeľne, t.j. celostenových obkladov, obklad na pravej strane kúpeľne z hľadiska vchodu,
dlažba v kúpeľni, sprchovací kút na pravej strane z pohľadávku vchodu do kúpeľne, umývadlo na pravej
strane steny, bojler na ohrev teplej vody, vchodové dvere, komplet rozvody a úpravu stropu vrátane
vymaľovania a práce uvedené v súpise. Taktiež predmetom dohody bolo vybudovanie vodovodnej
prípojky od centrálnej prípojky do chalupy. Terénne úpravy pôvodne dohodnuté neboli. Práce prevzali
žalobcovia začiatkom septembra 2002 a za takto vykonané práce druhému žalovanému zaplatili
180.000,- Sk. Listom zo dňa 27. 1. 2003 a 9. 5. 2003 upozornili druhého žalovaného na chyby a
nedorobky na stavbe a žiadali ich odstrániť.

Podľa § 644 Občianskeho zákonníka ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vzniklo objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za
zhotovenie veci.

Podľa § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená
na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú pri prevzatí veci v záručnej
dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

Podľa § 648 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ
oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného
odkladu.

Podľa § 649, prvá veta Občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u
zhotoviteľa v záručnej dobe, inak práva zaniknú.

Podľa § 646 ods. 1 Občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov.

Podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o opravu, alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu, alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne
právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu, alebo úpravu veci.



Podľa § 652 ods. 2 Občianskeho zákonníka opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady
veci, následky jej poškodenia, alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä
mení povrch veci, alebo jej vlastnosti.

Podľa § 653 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava,
alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v
záručnej dobe.

Podľa § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná, alebo
osobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej 18 mesiacov.

Vykonaným dokazovaní mal súd preukázané, že žalobcovia si uplatnili nárok z titulu vád za nekvalitnej
vybudovanú kúpeľňu vo vnútri chaty. Išlo o vytvorenie novej kúpeľne s príslušenstvom. Tieto práce
súd posudzoval podľa § 652 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle § 655 ods
1 Občianskeho zákonníka mali žalobcovia právo na bezplatné odstránenie vád, ktoré bol žalovaný
povinný odstrániť v dohodnutej dobe. Ako potvrdili účastníci konania na pojednávaní, nedošlo medzi
nimi k dohode, že vady treba odstrániť, ani k termínu, dokedy sa má tak uskutočniť, keďže žalovaný
na upozornenia žalobcovi písomné a telefonické nereagoval. Pokiaľ žalovaný vady neodstránil, mali
žalobcovia právo na zrušenie zmluvy, alebo na primerané zníženie ceny opravy. Žalobcovia si uplatnili
sumu 10.199,80,- Sk ako hodnotu prác na odstránenie vád, za ktoré zodpovedá druhý žalovaný a to z
titulu vád, ktoré vznikli po prasknutí trúbky v stene. Súd mal preukázané, že za škodu, ktorá im takto
vznikla, im bolo vyplatené poistné vo výške 13.740,- Sk. V konaní ďalej nebolo preukázané, že by
žalobcovia v súvislosti s týmto nárokom dôsledne trvali na odstránení vady, taktiež z toho titulu od zmluvy
neodstúpili, ani si neuplatnili zníženie ceny opravy, alebo o úpravy u žalobcovu pred podaním žaloby.
Takto mal súd preukázané, že za škodnú udalosť z titulu poškodenia vodovodného potrubia im bolo
vyplatené poistné, iný nárok si neuplatnili. Okrem toho aj podľa záveru znalca nebolo možné posúdiť,
či zo strany žalovaného boli práce vykonané tak nekvalitne, ako to namietali žalobcovia, nakoľko túto
skutočnosť nepotvrdilo ani nariadené znalecké dokazovanie. a nepotvrdili to, resp. nevedeli sa ku kvalite
prác vyjadriť ani žalobcom navrhnutí svedkovia. Práce vykonané druhým žalovaným na prestavbe a
modernizácii chaty boli žalobcom odstránené a nahradené novými stavebnými prácami okrem prác
na príslušenstve a to prípojke vody a kanalizácie a z toho dôvodu nemohol ani znalec posúdiť kvalitu
stavebných prác. Súd preto návrh žalobcov v tejto časti zamietol.

Žalobcovia si ďalej uplatnili náhradu škody vo výške 26.299,- Sk za stavebné práce na vodovodnej
prípojke, v dôsledku toho, že došlo k jej pretrhnutiu a náhradu za terénne úpravy vo výške 6.426,- Sk,
ktoré boli vykonané následne po oprave vodovodnej prípojky. Súd vychádzal z toho, že na vybudovanie
vodovodnej prípojky bolo potrebné aplikovať § 644 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, keďže ide
o zhotovenie veci. Žalobcovia sa domáhali náhrady škody v súvislosti s jej poškodením.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a zavinenie. Súd sa preto zaoberal
skúmaním, či v danom prípade boli splnené tieto základné predpoklady. Ako zistil z výpovedí žalobcov,
uplatnili si náhradu škody za stavebné práce, ktoré bolo potrebné vykonať po poškodení vodovodnej
prípojky, nakoľko došlo k jej pretrhnutiu, musela sa vybudovať nová a následne vykonať terénne úpravy,
za ktoré žiadali žalobcovia zaplatiť sumu 6.426,- Sk. Porušenie právnej povinnosti zo strany druhého
žalovaného videli žalobcovia v tom, že žalovaný nevybudoval prípojku v súlade s nákresom, ktorý bol
súčasťou žiadosti o povolenie vybudovania prípojky a preto došlo k jej roztrhnutiu. Žalovaný aj svedok
P.. A. Ď. na pojednávaní tvrdili, že žalobcovia boli prítomní pri vybudovaní pôvodnej vodovodnej prípojky,
videli teda, kadiaľ vedie, boli pri odovzdávaní prác. Sám prvý žalobca na pojednávaní dňa 11. 6. 2012
pri výsluchu svedka P.. Ď. tvrdil, že trasu, kadiaľ viedla vodovodná prípojka im ukázal druhý žalovaný
a svedok im ukázal napúšťací a vypúšťací ventil. Aj keď spochybnil výpoveď svedka, nepoprel, že o



trase, kade vedie vodovodné potrubie, vedel. Žalovaný nebol prítomný pri prácach, pri ktorých došlo k
roztrhnutiu vodovodnej prípojky, ani na tieto práce nedal pokyn. Nebolo tak preukázané, že by porušil
právnu povinnosť, ani nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom
škody a nebolo preukázané ani jeho zavinenie. Keďže neboli preukázané základné predpoklady pre
vznik škody, súd žalobu voči druhému žalovanému aj v tejto časti uplatneného nároku zamietol. Keďže
nevznikol žalobcom nárok na náhradu škody za vodovodnú prípojku, nemohol im následne vzniknúť
nárok ani na náhradu škody za terénne úpravy, ktoré boli vykonané po vybudovaní, alebo oprave
vodovodnej prípojky.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Podľa § 644 Občianskeho zákonníka ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vzniklo objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za
zhotovenie veci.

Podľa § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená
na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú pri prevzatí veci v záručnej
dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

Podľa § 648 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ
oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného
odkladu.

Podľa § 649, prvá veta Občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u
zhotoviteľa v záručnej dobe, inak práva zaniknú.

Podľa § 646 ods. 1 Občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov.

Podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o opravu, alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu, alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne
právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu, alebo úpravu veci.

Podľa § 652 ods. 2 Občianskeho zákonníka opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady
veci, následky jej poškodenia, alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä
mení povrch veci, alebo jej vlastnosti.

Podľa § 653 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava,
alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v
záručnej dobe.

Podľa § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná, alebo
osobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej 18 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,



4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).