L - TRADE, s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/132/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220364
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6713220364.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: O. P.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. - O. XXX/X, XXX XX N. X., zastúpenej JUDr. Renátou Matejovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Voljanského ul. 1368/14, 960 01 Zvolen, AK: ul. ČSA 25,
974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: L - TRADE, s. r. o., Môťovská cesta 276, 960 01 Zvolen, IČO:
36 053 431, zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám.
SNP 70/36, 960 01 Zvolen, za vedľajšej účasti intervenienta KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Miroslav Maďar, s. r. o. so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299,
o zaplatenie 11 304,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku
Okresného súdu Zvolen zo dňa 28.03.2019, č.k. 11C/18/2014-515, takto

r o z h o d o l :

Medzitýmny rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že „základ žalovaného nároku je daný“.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa názoru súdu došlo k zhode medzi sporovými stranami v tom,
že k vzniku škody došlo pri prevádzkovej činnosti žalovaného, v čom sa zhodli aj obidvaja súdni
znalci. Súdny znalec G.. C. na rozdiel od súdneho znalca G.. C. poukázal na skutočnosti súvisiace
s príčinou vzniku škody, ktorá spočívala v nesprávnosti technologického postupu pri stavbe gabiónu.
Súdny znalec G.. C. sa v znaleckom posudku nevyjadril k prípadnej miere spoluzavinenia žalobkyne,
ktorá nesúhlasila ani so súdnym znalcom určenou výškou spôsobenej škody. Prípadné posúdenie
miery spoluzavinenia žalobkyne na spôsobenej škode, by mohlo byť určené len znaleckým posudkom.
Sporové strany okrem znaleckého posudku G.. C. a G.. C. nepredložili súdu žiadny iný znalecký
posudok. Znaleckým posudkom nie je ani predložená expertná správa spoločnosti Inservis Slovakia,
s. r. o., Bratislava zo dňa 11.11.2014, v ktorej sa uvádza, že ku škode došlo nesprávnou technickou
realizáciou gabiónu. Expertná správa je v rozpore s predloženým znaleckým posudkom súdneho
znalca G.. C.. Medzi sporovými stranami zostala sporná príčina vzniku škody. Podľa názoru súdu
došlo k vzniku škody jednoznačne, pri prevádzkovej činnosti žalovaného dňa 10.10.2012. Žalovaný
nepreukázal v zmysle § 422a ods. 3 Občianskeho zákonníka, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou
udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke a nepreukázal ani, že k vzniku škody došlo vlastným konaním,
poškodeného. Poškodeným subjektom je žalobkyňa a táto si sama nespôsobila škodu na opornom múre
- gabióne. Miera jej prípadnej spoluzodpovednosti na vzniknutej škode môže byť len predmetom ďalšieho
znaleckého dokazovania, ktorým by bola preukázaná aj výške skutočne spôsobenej škody žalovaným.
S prihliadnutím na to, že podľa názoru súdu je základ žalovaného nároku daný, súd rozhodol v spore
medzitýmnym rozsudkom. Pokiaľ medzitýmny rozsudok nadobudne právoplatnosť, predmetom sporu
zostane rozhodnúť o výške spôsobenej škody.



3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že okresný súd vo svojom prístupe pri dokazovaní,
hodnotení a posudzovaní skutkového stavu a právneho stavu, postupoval svojvoľným, protirečivým a
nezákonným spôsobom, ktorý nezodpovedá procesnému a skutkovému stavu a na vec vzťahujúcej
sa právnej úprave. Súd svoj záver ohľadom danosti zodpovednosti žalovaného vysloveného pod
bodom 58., žiadnym spôsobom skutkovo ani právne bližšie nezdôvodnil. Na vydanie medzitýmneho
rozsudku neboli splnené procesné podmienky, ani vecnoprávne podmienky. Argumentácia súdu týkajúca
sa údajného protiprávneho konania žalovaného príčinne súvisiaceho so škodou žalobkyne, resp.
existencie zodpovednosti žalovaného v súvislosti s prevádzakovaním činnosti pôsobí značne paušálne,
mechanicky, bez náležitej a preskúmateľnej opory vo vykonanom dokazovaní a odôvodnení napádaného
rozsudku. Tvrdenia súdu sú produkované arbitrárne a rozporuplne bez toho, aby súd zrozumiteľne
a určitým transparentným spôsobil a odôvodnil existenciu tvrdenej zodpovednosti žalovaného, aká
konkrétna príčinná súvislosť je medzi činnosťou a zodpovednosťou žalovaného a vecnou (majetkovou)
škodou žalobkyne. Žalovaný vykonal pre žalobkyňu realizáciu stavebno-cestných prác dňa 10.10.2012,
kedy ich aj ukončil. Pracovníci žalovanému pri výkone činnosti pracovali vo vzdialenosti cca 1 až 2 m
od oporného múra, samotného múra sa nedotýkali, ani po ňom nejazdili. Žalovaný nespochybňoval
samotné vykonanie úpravy príjazdovej komunikácie pre žalobkyňu, avšak tvrdenie žalobkyne týkajúce
sa vzniku vecnej škody na opornom múre v príčinnej súvislosti s touto činnosťou a existencie
zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobkyni, žalovaný konania skutkovo a právne
popieral a neuznával. Žalovaný o postoji a požiadavkách žalobkyne riadne informoval intervenienta
- KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, o vstup ktorého do konania požiadal. V
konaní sa v súlade s dojednanou poistnou zmluvou riadil a prihliadal aj na stanoviská tohto subjektu.
V priebehu konania žalobkyňa zmenila svoje skutkové tvrdenia aj v otázke údajného spôsobu vzniku
tvrdenej škody. Procesný postup súdu sa javí ako nespravodlivý a ako konanie majúce inú vadu okrem
iného aj preto, že súd o tejto skutkovej zmene žalovaného návrhu nerozhodol v zákonom predpísaným
a náležitým spôsobom. Žalobkyňou predložený znalecký posudok vypracovaný G.. G. C. č. 20/2013
žalovaný ako aj intervenient namietali, pre obsahové ako aj formálne nedostatky. Počas konania bol z
rozhodnutia súdu vypracovaný znalecký posudok G.. C. č. 2/2015 obsahujúci statické posúdenie G.. Q..
V znaleckom posudku znalec konštatoval, že na realizovanie stavebných prác na výstavbe gabiónu bolo
potrebné vydať v zmysle platnej právnej úpravy stavebné povolenie, čo v skutočnosti žalobkyňa žiadnymi
listinnými dôkazmi nepreukázala. Táto dokumentácia mala byť nielen podkladom pre riadne stavebné
povolenie a kolaudáciu, ale aj pre zmluvný dodávateľský vzťah, kde by bol predne určený spôsob
výstavby, cena a všetky ostatné podstatné náležitosti zmluvného vzťahu. Rovnako statik vo svojom
statickom posúdení gabiónového múru potvrdil, že ku gabiónu neexistuje žiadna relevantná samostatná
projektová dokumentácia. Znalecký posudok potvrdil, že predmetný gabiónový múr bol zle konštruovaný
a náplne jednotlivých košov nezodpovedali určeným štandardom. Žalovaný vyjadril nesúhlas odborne
nepodloženým tvrdením znalca v časti, v ktorej vyslovil, že k poškodeniu celkovej deformácii gabiónu
pri rodinnom dome došlo v dôsledku použitia ťažkých mechanizmov žalovaného. Samotná žalobkyňa
potvrdila, že po postavení múru sa nad múrom opakovane pohybovali mechanizmy s hmotnosťou 7,5 až
10 ton. Aj pohyb týchto mechanizmov mohol spôsobiť porušenie a deformáciu oporného gabiónového
múra. Spornosť skutkových okolností (základu) posudzovaného prípadu sa prenáša aj do pochybnosti
nad jeho právnym posúdením učineným žalobkyňou v zmysle § 415, 420a Občianskeho zákonníka.
Ukázalo sa, že výraznú mieru a rozsah zodpovednosti za deformáciu múra nesie zrejme aj samotná
žalobkyňa, a to aj v súvislosti s nedostatkami pri územnom a stavebnom realizovaní oporného múra,
jeho projektovaní, konštruovaní a realizácii, v spôsobe užívania múra a prístupovej komunikácie aj s
ohľadom na skutočnosť, že sa jednalo o pôvodne svahovitý terén. Okresný súd pripustil spoluzavinenie
na strane žalobkyne (bod 58.), avšak vyslovil názor, že miera prípadnej spoluzodpovednosti žalobkyne
na vzniknutej škode môže byť len predmetom ďalšieho znaleckého dokazovania. Takýto právny
názor odporuje jednak právnej úprave a ustálenej judikatúre, a odporuje aj samotnému napádanému
rozsudku, ktorý v iných častiach odôvodnenia naopak konštatuje absenciu liberačných dôvodov na
strane žalovaného. Zodpovedanie a určenie otázky týkajúcej sa zavinenia, prípadne spoluzavinenia
poškodenej osoby tvorí súčasť zisťovania a hodnotenia základu nároku, a predstavuje jednu z
nevyhnutných podmienok pre prípadné vydanie medzitýmneho rozsudku (rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4Cdo/78/2013). V súvislosti s vydaním napádaného medzitýmneho rozsudku nebola splnená
ani podmienka účelnosti. Odôvodnenie skutkových a právnych záverov vyslovených v medzitýmnom
rozsudku súd obmedzil na všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné formulácie, rozhodnutie okresného



súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalovaný namietal aj procesný postup okresného súdu s
poukazom na ust. § 181 CSP.

4. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že medzitýmny rozsudok navrhuje ako vecne správny
potvrdiť. Má za to, že žalobkyňa preukázala znaleckým posudkom, svojimi tvrdeniami, právnou
argumentáciou, že ku škode došlo prevádzkovou činnosťou žalovaného, čo v konečnom dôsledku
uzavrel aj súd prvej inštancie. Žalovaný neprodukoval žiadny iný dôkaz v súvislosti s príčinou vzniku
škody ako iba ten, že oporný gabiónový múr nebol správne postavený, čo sa preukázalo ako nepravdivé
tvrdenie, pretože gabiónový múr zostal od roku 2012 (kedy ku škode došlo) deformovaný iba vplyvom
prevádzkovej činnosti žalovaného. Podstatné je, že oporný múr naďalej stojí. Z oznámenia poistnej
udalosti k poisteniu zodpovednosti za škodu zo dňa 29.01.2013, nespochybniteľne vyplýva, že poistnú
udalosť zavinil žalovaný, zavinenie malo spočívať v tom, že sa jednalo o silný tlak zeminy a zosuv pôdy
na múr, v časti spoluzavinenia poškodeného nie je uvedená voči žalobkyni žiadna miera zodpovednosti
za škodu. V rámci podrobného opisu vzniku poistnej udalosti sa uvádza, že po ukončení prác žalovaný
spozoroval posun oporného múru. Znalecké dokazovania objasnili príčinu vzniku škody, ktorou bola
v danom prípade prevádzková činnosť žalovaného. Žalovaný použil ťažký mechanizmus - 21 tonové
rýpadlo, ktoré sa pri jeho veľkosti muselo pohybovať aj v tesnej blízkosti gabiónového múra, inak
by práce vykonávať nemohol. Uvedený 21 tonový mechanizmus určite nebol správnou voľbou pre
výkon objednaných prác zo strany žalobkyne. Výsledkom prevádzkovej činnosti žalovaného je zjavná
deformácia gabiónového oporného múra. Žalovaný mal vzhľadom na skúsenosti z prace vedieť,
aký vhodný mechanizmus musí použiť na výkon objednaných prác, žalobkyňu vopred neupozornil
na žiadne prekážky, ktoré by mu bránili vo výkone práce, od žalobkyne pred začatím výkonu prác
nevyžiadal žiadnu dokumentáciu, posudky, či projektovú dokumentáciu. Po 30 minútach výkonu prác
oznámil žalobkyni, ktorá bola v práci, že oporný múr je poškodený a po príchode žalobkyne na
pozemok boli všetky mechanizmy z priestoru, kde sa mali vykonávať terénne úpravy odpratané,
to znamená, že žalovaný týmto sám zmaril preukázanie skutkového stavu v danom spore. Názory
prezentované žalovaným a tiež G.. Q. o tom, že žalobkyňa nemala vypracovaný žiadny projekt, resp.
nedisponovala stavebným povolením, považuje žalobkyňa za irelevantné, pretože múr bol stavebným
úradom posudzovaný ako záhradné úpravy k rodinnému domu. Žalobkyňa po celú dobu uvádzala jedinú
príčinu vzniku škody, ktorý spočívala v použití nevhodného postupu žalovaného, keďže pri realizácii
prác použil ťažký mechanizmus, v dôsledku čoho došlo ku vzniku škody. Žalobkyňa sa nestotožňuje
s vyjadrením žalovaného, že v priebehu konania postupne menila vyjadrenia, pokiaľ ide o ozrejmenie
príčin vzniku škody. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť, žalovaný sa mohol zbaviť zodpovednosti na
základe preukázania liberačných dôvodov, a to preukázaním skutočnosti, že škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

5. Intervenient vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok okresného súdu
navrhuje zmeniť tak, že súd žalobu žalobkyne zamietne. Poukázal na doterajšie výsledky znaleckého
dokazovania súdnymi znalcami G.. C. a G.. Q.. Zo znaleckého dokazovania je zrejmé, že tak žalobkyňa
zásadne pochybila pri obstarávaní a realizácii gabiónového oporného múru. Nepreukázala, že pri
stavbe tohto múru postupovala v súlade so stavebným zákonom a súčasne nebolo zo strany žalobkyne
preukázané, že pri realizácii tejto stavby neboli zo strany žalovaného dodržané všetky technické
normy, či technologické postupy. Žalobkyňa pri obhliadne potvrdila, že pri postavení múru sa nad
múrom opakovane pohybovali ťažké pracovné mechanizmy s hmotnosťou 7,5 až 10 ton, pričom tento
pohyb mechanizmov mohol rovnako spôsobiť narušenie a deformáciu poškodeného gabiónového
múru. V expertnej správe bol záver, že nebolo preukázané poškodenie gabiónového múru žalovaným.
Príčin vzniku poškodenia predmetného gabiónového múru je preukázateľne niekoľko, a to jednak jeho
nesprávne technické prevedenie, skonštruovanie a materiálové poddimenzovanie a jednak pohyb iných
ťažkých mechanizmov (mimo mechanizmu žalovaného). Nebola jednoznačne preukázaná príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a poškodením gabiónového múru žalobkyne,
a teda nemôže ani dôjsť k vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Intervenient sa v celom
rozsahu stotožňuje s odvolaním žalovaného.

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu intervenienta uviedla, že intervenient rovnako ako
žalovaný poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania súdnych znalcov, ku ktorým sa žalobkyňa
už niekoľkokrát písomne vyjadrovala, a preto na tieto vyjadrenia odkazuje. Intervenient neuviedol vo
svojom podaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by doposiaľ neboli v tomto prebiehajúcom súdnom spore



uvádzané z jeho strany a žalobkyňa má za to, že nemá význam opakovane uvádzať skutkové a právne
tvrdenia, ktoré z jej strany podané už boli.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojich doterajších
tvrdeniach v predmetnom konaní. Má za to, že v prípade oznámenia o poistnej udalosti k poisteniu
zodpovednosti za škodu zo dňa 29.01.2013 boli obsahom tohto podania predbežné, neúplné a
nepresné informácie a okolnosti. Poukázal na to, že znalecký posudok vypracovaný znalcom G..
C. spolu s expertnou správou vypracovanou spoločnosťou Inservis Slovakia, s. r. o., Bratislava
zo dňa 11.11.2014 proklamujú totožné stanovisko o tom, že k poškodeniu oporného gabiónového
múru došlo v dôsledku jeho nesprávneho technického prevedenia. Žalovaný opakovane oponuje
tvrdeniam žalobkyne, že mechanizmus použitý žalovaným „sa pohyboval po opornom gabiónovom
múre“. Procesný postup vo veci konajúceho súdu žalovaný nepovažuje za zákonný a opodstatnený,
nakoľko pre vydanie medzitýmneho rozsudku musia byť naplnené zákonom obligatórne vyžadované
vecnoprávne predpoklady.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že medzitýmny rozsudok okresného súdu je
zaťažený vytýkanými vadami, ktoré odvolací súd považuje za dôvodne namietané zo strany žalovaného.
Na vydanie medzitýmneho rozsudku okresný súd nemal splnené procesné ani vecnoprávne podmienky.
S touto námietkou žalovaného sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, pričom naviac je dôvodná
aj námietka žalovaného ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, jeho arbitrárnosť, čím súd
znemožnil stranám sporu uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Sem možno zahrnúť aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nedáva odpoveď na
relevantné otázky pre vyriešenie sporu, čím robí rozhodnutie nepresvedčivým a nepreskúmateľným.

10. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe alebo dôvode uplatneného nároku. Základ
uplatneného nároku definuje iba teória a judikatúra, a odvíja sa od delenia predmetu konania v
občianskom súdnom poriadku ešte z roku 1950. Toto delenie spočívalo v tom, že základ predmetu
konania bol postavený do protikladu proti výške predmetu konania. Základom predmetu konania sú
všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od
ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. V zmysle konštantnej judikatúry sem zahŕňame
otázky premlčania, prekluzie, spoluzavinenia poškodeného, či otázku samotného vzniku škody a kto
za škodu zodpovedá. V medzitýmnom rozsudku teda musí byť posúdený celý právny základ veci.
Právnym základom veci je všetko, čo nemožno podriadiť pod pojem výška uplatneného nároku, to
znamená, že musia byť vyriešené všetky právne otázky, nielen niektoré alebo dokonca len jedna z nich.
Aby medzitýmny rozsudok bol preskúmateľný a mohol byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu v opravnom konaní z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti, súd sa v ňom musí
vysporiadať so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu, o ktorom medzitýmnym
rozsudkom rozhoduje, a musí z neho byť zrejmé, o akom základe v prejednávanej veci rozhodol, na
základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil. Otázky, ktoré sa týkajú základu nároku,
možno totiž riešiť len v medzitýmnom rozsudku. Ak sa tak nestane, je vylúčené, aby k nim súd prihliadol
v ďalšom konaní pri rozhodovaní o výške nároku (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/78/2013). Po vydaní
medzitýmneho rozsudku sa súd môže v ďalšom konaní zaoberať už len výškou uplatneného nároku
(uznesenie NS SR z 11.12.2017, sp. zn. 4Cdo/194/2017).
11. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vôbec nezaoberal námietkou žalovaného ohľadom
prípadnej spoluzodpovednosti žalobkyne za spôsobenú škodu, a preto sa súd v medzitýmnom rozsudku
nevysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu, o ktorom rozhodol
medzitýmnym rozsudkom. Absencia argumentácie súdu prvej inštancie v tomto smere robí jeho
rozhodnutie arbitrárnym a nepreskúmateľným. Odvolací súd zdôrazňuje, že po vydaní medzitýmneho
rozsudku sa súd môže v ďalšom konaní zaoberať už len výškou uplatneného nároku. Pokiaľ mal
okresný súd za to, že žalobkyňa je spoluzodpovedná za vznik škody, vo výroku rozhodnutia okresného
súdu mal určiť rozsah jej prípadnej spoluzodpovednosti a tento zohľadniť vo výrokovej časti rozhodnutia
okresného súdu (zlomkové alebo percentuálne vyjadrenie spoluzavinenia žalobkyne). Zodpovedanie
a určenie otázky týkajúcej sa zavinenia, prípadne spoluzavinenia poškodenej osoby, tvorí súčasť



zisťovania a hodnotenia základu nároku a predstavuje jednu z nevyhnutných podmienok pre prípadné
vydanie medzitýmneho rozsudku (NS SR sp. zn. 4Cdo/78/2013).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že medzitýmny rozsudok okresného
súdu neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu medzitýmnym
rozsudkom, a preto odvolací súd musel napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. V ďalšom konaní okresný prihliadnuc na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu bude vo veci
ďalej konať v súlade s CSP, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP a vysporiada sa so zásadnými námietkami a argumentmi strán sporu.

14. V ďalšom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).