AQUAPARK Banská Bystrica, a.s. "v likvidácii"


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/1402/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107214586
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6107214586.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného ENERGYR spol. s r. o. so sídlom Rudlovská
cesta 53, 974 01 Banská Bystrica, zast. I.. I. F. so sídlom Y. X, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému
1/ AQUAPARK Banská Bystrica, a.s. "v likvidácii" so sídlom Švermova 45, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 053 546 a 2/ V.. C. W., T.. XX. XX. XXXX, H. K. XXXX/X, 974 11 Banská Bystrica, štátny občan
SR,, na vymoženie pohľadávky vo výške 19.750,38 eura s príslušenstvom spoločne a nerozdielne,
vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica,
Horná 23, 974 01 Banská Bystrica ako nástupcom súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša so sídlom
exekútorského úradu Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 111/2007

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,19 eura, a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému 1/
a 2/ na vymoženie pohľadávky vo výške 19.750,38 eura s príslušenstvom spoločne a nerozdielne, a to
na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 16Zm/41/2007-8 zo dňa 26. 06. 2007.

Poverením č. 5601 029343 zo dňa 17. 07. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica,
Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 111/2007. Dňom 12. 01. 2012 bol
súdny exekútor JUDr. Tomáš Boľoš z funkcie súdneho exekútora odvolaný, dňom 13. 01. 2012 bol ako
jeho náhradník ustanovený Mgr. Jozef Deák.

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 12. 03. 2010, podal súdny
exekútor podnet na rozhodnutie súdu v exekučnom konaní, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali
skutočnosti, ktoré mu znemožnili pokračovať v exekúcii. U povinného 1/ a 2/ bola zistená nemajetnosť
a vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného 1/ a 2/ nestačí ani na úhradu zostatku trov exekúcie,
súdny exekútor žiada súd, aby zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s ust. § 58
Exekučného poriadku a zároveň žiada zaviazať na úhradu zostatku trov exekúcie vo výške 33,19 eura
oprávneného s tým, že táto suma bude zúčtovaná z preddavku poskytnutého oprávneným v zmysle ust.
§ 197 ods. 2 Exekučného poriadku.



Z obsahu podania súdneho exekútora vyplýva, že u povinného 1/ a 2/ bola vykonaná lustrácia majetku
s nasledovným výsledkom: povinný 1/ ani povinný 2/ nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR,
povinný 1/ ani povinný 2/ nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, počas exekúcie došlo k
čiastočnému vymoženiu pohľadávky prikázaním pohľadávky z účtu v banke, v ďalšom priebehu exekúcie
však k vymoženiu ďalších finančných prostriedkov nedošlo, povinný 2/ je poberateľom starobného
dôchodku, ktorého zablokovanie však súdny exekútor na základe žiadosti oprávneného nevykonal,
povinný 2/ bol evidovaný ako zamestnanec, avšak jeho odmena v zmysle dohody o vykonaní práce
nedosahovala ani základnú sumu určenú nariadením vlády, v dôsledku čoho nebolo možné vykonať
exekúciu zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Voči povinnému 1/ a 2/ je vedených niekoľko ďalších
exekúcií. Z lustrácie majetku povinného 1/ a 2/ vyplynulo, že povinný 1/ ani povinný 2/ v súčasnosti
nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť zvyšok vymáhanej pohľadávky, ani nie je
predpoklad jeho nadobudnutia v budúcnosti. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať
ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku,
resp. za daného stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, a to pre
nemajetnosť povinného 1/ a 2/.

Oprávnený súdu v podaní zo dňa 15. 03. 2012, v nadväznosti na vyššie uvedené podanie súdneho
exekútora, na výzvu súdu oznámil, že na ďalšom pokračovaní exekúcie netrvá.

V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu v zmysle § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora mal v konaní
preukázanú skutočnosť, že majetok povinného 1/ a 2/ nestačí ani na úhradu zvyšku trov exekúcie a jej
ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v
konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 33,19 eura, predstavujúce zostatok
vynaložených hotových výdavkov (poštovného) vyčíslených v zmysle ust. § 22 vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
(ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné



náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia
citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť
súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v zostatkovej výške, pozostávajúce z hotových výdavkov
(poštovného) vo výške 33,19 eura. Podľa oznámenia súdneho exekútora, tieto budú zúčtované z
preddavku poskytnutého oprávneným v zmysle ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 88,89 eura.
Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie
exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia
povinným v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v
danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov exekúcie oprávneného zaviazať povinného.
Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému
nepriznáva.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.). Odvolaniu podanému proti
rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca,
ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p.
pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.