T.K.S. spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3Cpr/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216200743
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6216200743.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobkyne A. H., X.. XX. XX. XXXX,
L. X. XXX/X, XXX XX Y. F., proti žalovanému T. K. S. spol. s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 1142, 990
01 Veľký Krtíš, IČO: 36053635, zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1,
990 01 Veľký Krtíš, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej
zmluvy je neplatné a pracovný pomer trvá z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu o určenie, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej
zmluvy je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 691,20 Eur ako odstupné
z a m i e t a.

III. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa prvým petitom domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného
pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a pracovný pomer trvá. Alternatívne
sa druhým petitom domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o
zmene pracovnej zmluvy je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu 691,20 Eur ako odstupné,
ktoré jej prináleží ako zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru. V žalobe uviedla, že dňa 01.
03. 2013 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej jej vznikol pracovný pomer u
žalovaného, a to na dobu neurčitú a na pracovnú pozíciu robotník vo výrobe - výrobný robotník v
pekárenstve. Do práce nastúpila dňa 04. 03. 2013, pričom mzdu mala dohodnutú vo výške 337,70
Eur mesačne a skúšobná doba bola určená v trvaní 3 mesiace. Na dohodnutú pracovnú pozíciu bola
prijatá ako zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou, pretože je invalidná. Pred koncom
kalendárneho roka 2015 jej bolo oznámené, že pracovný pomer končí na základe dohody o zmene
pracovnej zmluvy z 30. 11. 2015, ktorou sa pracovná zmluva z 01. 03. 2013, uzavretá na dobu neurčitú
zmenila na dobu určitú do 31. 12. 2015. Tvrdila, že nikdy dobrovoľne nepristúpila k zmene pracovnej
zmluvy a dohodu o zmene pracovnej zmluvy pravdepodobne podpísala nevedome pri podpisovaní iných
dokumentov, ktoré jej každomesačne dával zamestnávateľ podpisovať a bola jej úmyselne podstrčená.
Je si vedomá, že podpisom takejto dohody o zmene pracovného pomeru by sa okrem straty zamestnania
pripravila aj o nárok na odstupné. Ďalej uviedla, že jej prejav vôle nikdy nesmeroval k uzatvoreniu
akejkoľvek zmeny pracovnej zmluvy, preto je neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Z tohto
dôvodu by ju nikdy vedome a dobrovoľne nepodpísala, pretože s ňou nesúhlasila. Má za to, že pracovný
pomer, ktorý skončil dohodou o zmene pracovnej zmluvy na základe absolútne neplatného právneho
úkonu, ktorým je dohoda o zmene pracovného pomeru, je skončený neplatne.



2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila ako dôkazy Pracovnú zmluvu zo dňa 01. 03. 2013,
Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2015, Potvrdenia o mzde za mesiace január 2015
až december 2015, ktoré k žalobe aj pripojila.

3. Žalobkyňa sa na pojednávaní pridržiavala podanej písomnej žaloby a ďalej uviedla, že netrvá na
prvom petite žaloby a žiada, aby súd rozhodol o druhom petite, a určil, že skončenie pracovného pomeru
na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť jej odstupné vo
výške 691,20 Eur. Potvrdila, že podpis na danej dohode o zmene pracovnej zmluvy je jej vlastnoručným
podpisom, nemá však vedomosť kedy a kde by ju podpisovala, ani nikto zo strany žalovaného jej
nehovoril, že dôjde k uzatvoreniu takejto dohody o zmene pracovnej zmluvy. Pripustila, že ju mohla
podpísať pri práci na páse alebo na váhe, lebo podpisovali žalovanému rôzne listiny, vzhľadom na to,
že išlo o pracovné miesto chránenej dielne a žalovaný žiadal od nej podpisovanie listín pre úrad práce,
číslo účtu a pod. O existencii dohody sa dozvedela až vtedy, keď ju a pani H. zavolala p. F. do kancelárie,
s tým, že nie je robota, že ich prepustí a keď sa domáhali odstupného, tvrdila, že podpísali dohodu o
zmene pracovnej zmluvy a preto ich pracovný pomer skončil. Ďalej uviedla, že nesúhlasí so spôsobom
skončenia pracovného pomeru, pretože bola ukrátená o nárok na odstupné, ktorý jej patrí pri skončení
pracovného pomeru. V súčasnej dobe nemá záujem pracovať u žalovaného, pretože sa vo februári
2016 zamestnala na pracovnú zmluvu u súčasného zamestnávateľa, u ktorého pracovala najskôr len
na dohodu. Potvrdila tiež, že po skončení pracovného pomeru u žalovaného pracovala na dohodu u
iného zamestnávateľa.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 11. 03. 2016 navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na
náhradu trov konania. Tvrdil, že žalobkyňa dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísala slobodne,
vážne a zrozumiteľne, pričom v žalobe neuviedla a ani nepredložila súdu žiadne dôkazy k tvrdeniam o
okolnostiach uzavretia dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2013, hoci je dôkazné bremeno
na strane žalobkyne. Zdôraznil, že žalobkyňa pracovala u neho ako robotník vo výrobe, výrobný robotník
v pekárenstve a v pracovnej náplni nemala podpisovanie akýchkoľvek písomností. Pokiaľ sa týka dohody
o zmene pracovnej zmluvy, podpísala len jednu listinu, ktorú si pred podpisom prečítala a vyslovila so
zmenou pracovnej zmluvy súhlas. Pokiaľ sa jedná o sumu odstupného, nie je zrejmé, z akého právneho
titulu sa jej žalobkyňa domáha, najmä či sa jedná o náhradu škody, resp. náhradu ušlej mzdy alebo
odstupného, nárok žalobkyne je nejasný a nepreskúmateľný. Okrem toho žalobkyňa formulovala petit
alternatívne, nežiadala však určiť neplatnosť dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, ale navrhla
určiť, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a
pracovný pomer trvá, k čomu však nepredložila žiadne dôkazy.

5. Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že sa na tunajšom súde už viedol proti nemu identický
spor pod sp. zn. 11Cpr/1/2016, ktorý skončil v neprospech inej žalobkyne a hoci súd nie je viazaný
rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ale musí takéto rozhodnutie brať do úvahy. Tvrdil, že
žaloba žalobkyne je nejasná, nezrozumiteľná a neurčitá, najmä z dôvodu, že sa žalobkyňa domáha
neplatnosti skončenia pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy, pokiaľ by
však súd vyslovil neplatnosť skončenia pracovného pomeru, následkom takéhoto rozhodnutia by bolo
to, že pracovný pomer by sa mal skončiť dohodou k určitému dňu, pričom žalobkyňa v súčasnej dobe už
pracuje u konkurenčnej spoločnosti, a nemá záujem pracovať u neho. Okrem toho odstupné je možné
priznať len vtedy, keď sa pracovný pomer skončí dohodou alebo výpoveďou z taxatívne uvedených
dôvodov v Zákonníku práce a nie je možné ho vyplatiť v prípade vyslovenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, vtedy by prináležala iba náhradu ušlej mzdy. Štatutárny zástupca žalovaného ďalej
uviedol, že nie je pravda, že jeho manželka bola za žalobkyňou vo výrobe a dala jej podpísať dohodu
o zmene pracovnej zmluvy. So žalobkyňou jednal osobne v kancelárii, kde jej dal predmetnú dohodu
o zmene pracovnej zmluvy prečítať. Žalobkyňa si ju riadne prečítala a podpísala, pritom nerobil na ňu
žiadny psychický nátlak, vždy sa jej snažil vychádzať v ústrety. Tak isto osobne jednal v kancelárii aj
pani Murínovou, ktorá si tiež prečítala a podpisovala dohodu. Túto dohodu jej dal podpísať najmä z toho
dôvodu, že sa dozvedel, že traja zamestnanci, medzi nimi aj žalobkyňa, odchádzajú ku konkurencii a toto
sa aj potvrdilo tým, že následne nastúpili pracovať do spoločnosti ADANO, ktorá je jeho konkurenciou.
Pani žalobkyňa nemala žiadne námietky k tejto dohode, pretože chcela odísť od neho zo zamestnania
a podpísala ju dobrovoľne.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa ako zamestnanec dňa 01. 03. 2013
uzatvorila so žalovaným ako zamestnávateľom písomnú pracovnú zmluvu v zmysle § 43 Zákonníka



práce. Z obsahu pracovnej zmluvy vyplýva, že deň nástupu do práce bol 04. 03. 2013, druh práce
robotník vo výrobe - výrobný robotník v pekárenstve, miesto výkonu práce Veľký Krtíš, Hviezdoslavova
1142 (2PS Chránená dielňa č. 002/56/2013). Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitú dobu. Mzdové
podmienky boli hodonuté tak, že mzda je splatná do 28. dňa nasledujúceho mesiaca vo výške 337,70
Eur. Podľa § 45 Zákonníka práce sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na skúšobnej dobe v
trvaní 3 mesiace. V čl. 9 pracovnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že obsah zmluvy môže byť
zmenený len vtedy, ak sa na jeho zmene dohodnú obaja účastníci písomne, formou dohody o zmene
obsah pracovných podmienok. Žalobkyňa a žalovaný dňa 30. 11. 2015 uzavreli písomne Dohodu o
zmene pracovnej zmluvy. Predmetom tejto dohody bola zmena pracovnej zmluvy z 01. 03. 2013,
dojednanej na dobu neurčitú tak, že sa pracovný pomeru uzatvára na dobu určitú do 31. 12. 2015. V
dohode je vyznačené, že zmena pracovnej zmluvy sa vykonáva so súhlasom pracovníka. Žalobkyňa na
pojednávaní potvrdila, že podpis na tejto dohode je jej vlastnoručným podpisom. Znenie dohody o zmene
pracovnej zmluvy sformuloval žalovaný, ktorý pracovný pomer takýmto spôsobom skončil u dvoch
zamestnancov. Dôvodom zmeny obsahu pracovnej zmluvy bolo zabezpečenie chodu výroby žalovaného
a najmä umožnenie žalobkyni zmeniť zamestnanie. Žalobkyňa do doby skončenia pracovného pomeru
dohodou o zmene pracovnej zmluvy, t.j. do 31. 12. 2015 nedoručila žalovanému žiadne písomné
stanovisko, ktorým by trvala na zamestnávaní, podpísala všetky výstupné dokumenty potrebné pre
formálne skončenie pracovného pomeru. V súčasnej dobe je žalobkyňa zamestnaná u zamestnávateľa
ADANO, s.r.o., so sídlom Veľký Krtíš, na pracovný pomer na neurčitý čas, na základe pracovnej
zmluvy z februára 2016. Na pojednávaní vyjadrila svoje stanovisko, že nemá záujem o pokračovanie
pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným ani v prípade úspechu v tomto spore. Z pripojeného spisu
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 11Cpr/1/2016 v spore žalobkyne Lucie Murínovej proti žalovaného
T.K.S. s.r.o. Veľký Krtíš, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru súd zistil, že v obdobnej
právnej veci bola rozsudkom z 14. 06. 2016 č. k. 11Csp/1/2016-29 zamietnutá žaloba žalobkyne a bola
jej uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v uplatnenej výške. Rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 20. 12. 2016 č. k. 13CoPr/9/2016-52 bol rozsudok okresného súdu potvrdený
a žalobkyni bola uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 19. 01. 2017.

7. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou
zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné
vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

8. Podľa ustanovenia § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len
vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu
pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

9. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z podanej žaloby vyplýva,
že sa žalobkyňa domáhala vydania petitu, ktorým žiadala, aby súd určil, že skončenie pracovného
pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a pracovný pomer trvá. Druhým
petitom sa domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene
pracovnej zmluvy je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu 691,20 Eur ako odstupné.
Žalobkyňa označila tento petit ako alternatívny, podľa názoru súdu sa však nejednalo o alternatívny petit,
pretože alternatívnym petitom sa navrhuje viac nárokov s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného,
ktorý z nich splní, o čo sa v danom spore nejednalo. V danej veci sa jednalo o eventuálny petit,
ktorého podstatou je to, že sa žalobou požaduje uloženie určitej povinnosti resp. prisúdenie určitého
plnenia (primárny petit) s tým, že pre prípad, ak tento prvý (primárny petit) bude zamietnutý (napr. pre
nemožnosť plnenia) súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom (eventuálnom) petite. Vzťah
medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným
petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, pretože o eventuálnom petite rozhoduje až vtedy, ak
primárny petit neprichádza do úvahy. Pokiaľ súd vyhovie primárnemu petitu, o sekundárnom petite
nerozhoduje. Z uvedeného je teda zrejmé, že vzájomný vzťah oboch petitov je daný tým, že súd sa
môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná
neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého (primárneho) petitu. Z dôvodu, že
žalobkyňa zobrala žalobu v časti primárneho petitu späť, preto súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie
v časti o určenie, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy
je neplatné a pracovný pomer trvá, zastavil. V zmysle § 146 ods. 1 CSP sa na prípadný nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliada, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo



pojednávanie. Predmetom žaloby zostalo už len určenie, že skončenie pracovného pomeru na základe
dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
691,20 Eur ako odstupné.

10. Zákonník práce v ustanovení § 54 stanovuje, že zmena pracovnej zmluvy je možná len na základe
dohody oboch zmluvných strán. Ide o jeden zo základných princípov záväzkovo-právnych vzťahov
a civilného práva. Pracovný pomer je dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, ktorého obsah je daný
dohodou účastníkov tohto právneho vzťahu, a to zamestnávateľa a zamestnanca. Preto zmena obsahu
tohto dvojstranného vzťahu si vyžaduje participáciu oboch účastníkov. Výnimky jednostrannej zmeny
pracovných podmienok ustanovuje Zákonník práce v § 55 a nasl. Zamestnávateľ a zamestnanec môžu
dohodou zmeniť len tie pracovné podmienky, ktoré si dohodli v pracovnej zmluve alebo ktoré vyplývajú
z dispozitívnych ustanovení Zákonníka práce resp. iných pracovnoprávnych predpisov. Dohodou o
zmene pracovných podmienok nie je možné meniť tie práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z kogentných
ustanovení Zákonníka práce alebo iných pracovnoprávnych predpisov. Dohoda o zmene pracovných
podmienok by mala byť písomná, pričom Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť vyhotoviť
dohodu o zmene pracovnej zmluvy písomne. Nedostatok písomnej formy dohody o zmene pracovných
podmienok nemá za následok jej neplatnosť, pretože Zákonník práce nevylučuje, aby sa zamestnávateľ
a zamestnanec dohodli na zmene pracovných podmienok ústne alebo aj konkludentne. Strany si však v
čl. 9 pracovnej zmluvy z 01. 03. 2013 písomne dohodli, že obsah pracovnej zmluvy môže byť zmenený
len vtedy, ak sa na jeho zmene dohodnú obaja účastníci písomne, preto pre platnosť Dohody o zmene
pracovne zmluvy sa vyžadovala písomná forma a dohoda strán.

11. Predmetnom sporu bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu neplatnosti
Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 30. 11. 2015. V danom spore teda podstatnou skutočnosťou pre
rozhodnutie bolo preukázanie, či Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 30. 11. 2015, ktorá zmenila
pracovný pomer žalobkyne z dojednanej doby neurčitej na dobu určitú do 31. 12. 2015, bola platne
uzavretá. Žalobkyňa spochybňovala platnosť dohody o zmene pracovnej zmluvy najskôr tým, že tvrdila,
že si nepamätá, že by predmetnú dohodu vedome podpísala. Následne uviedla, že ju pravdepodobne
podpísala spolu s inými listinami priamo vo výrobe, ktoré podpisovala žalovanému, a zo strany
žalovaného jej bola podstrčená na podpis, pretože podpis na tejto dohode je jej vlastnoručným podpisom.
Potom uviedla, že pri kancelárii žalovaného je kuchynka, kde niekto mohol počuť a potvrdiť jej tvrdenia,
čím potvrdila, že o dohode o zmene pracovnej zmluvy jednala so žalovaným v kancelárii žalovaného.
Svoje tvrdenia však žalobkyňa ničím nepreukázala. Súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu musí byť
založené na základe vykonaných dôkazov a nie na základe spochybňujúcich argumentov. Žalobkyňa
na preukázanie svojich tvrdení neoznačila a ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, dokonca na výzvu
súdu, aby označila návrhy na doplnenie dokazovania výslovne uviedla, že nechce vykonávať žiadne
dokazovanie ani vypočúvať žiadnych svedkov, pretože ich nechce zaťažovať, hoci je možné že niekto
mohol niečo počuť a potvrdiť jej tvrdenia, ale z dôvodu, že si každý chráni svoju robotu predpokladá, že by
nechceli vypovedať pred súdom ako svedkovia. Žalobkyňa ani netvrdila, že by pri tom, ako podpisovala
dohodu o zmene pracovnej zmluvy, bol prítomný niekto ako svedok a teda mohol by dokázať, že bola
uvedená do omylu, alebo že by pri podpisovaní bola podvedená.

12. Ak teda nebolo možné konštatovať, že uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy je neplatná,
nebol potom žiadny dôvod určiť, že pracovný pomer neskončil na základe dojednania v tejto dohode.
Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že po skončení pracovného pomeru u žalovaného pracovala
na dohodou o vykonaní práce u zamestnávateľa ZAEL, s.r.o. Veľký Krtíš, ktorú prácu skončila zo
zdravotných dôvodov. Následne pracovala na dohodou o vykonaní práce u zamestnávateľa ADANO,
s.r.o. Veľký Krtí a od februára 2016 je zamestnaná u tohto zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy.
Vyslovením neplatnosti skončenia pracovného pomeru, žalobkyňa nemôže dosiahnuť peňažné nároky,
ktoré v konaní označila ako odstupné vo výške 691,20 Eur, nedošlo totiž ku skončeniu pracovného
pomeru so zamestnancom zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ alebo
písm. b/ Zákonníka práce alebo z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti pre výkon práce u žalobkyne.
Žalobkyňa takéto dôvody skončenia pracovného pomeru ani netvrdila. Preto žalobkyni nemohol vzniknúť
právny nárok na odstupné so zreteľom na ustanovenie § 76 Zákonníka práce. Peňažný nárok žalobkyne,
ktorým sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 691,20 Eur zo strany žalovaného, nemožno kvalifikovať
ani ako nárok na náhradu mzdy, pretože táto patrí zamestnancovi len za podmienky, ak oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Žalobkyňa žalovanému neadresovala
žiadne písomné podanie, ktorým by mu oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával,



nepreukázala takéto oznámenie ani ústne a ani takéto oznámenie, adresované žalovanému netvrdila.
Z týchto okolností a postoja žalobkyne po skončení pracovného pomeru, na základe dohody o zmene
pracovnej zmluvy, možno jednoznačne vyvodiť, že stratila záujem na ďalšom trvaní pracovného pomeru
so žalovaným, dohodu o zmene pracovnej zmluvy i fakticky svojím postojom akceptovala a uznala ju za
platne uzavretú. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že na pojednávaní výslovne uviedla, že nemá záujem
na pokračovaní pracovného pomeru so žalovaným a žalobu v prvom petite, ktorým sa domáhala, aby
súd určil, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné
a pracovný pomer trvá, zobrala späť a súd konanie o ňom zastavil.

13. Z dokazovania vyplynulo, najmä z výsluchu žalovaného ako aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 11Cpr/1/2016, v spore žalobkyne Z. H.Í. proti žalovanému, že okolnosti dohody o zmene obsahu
pracovnej zmluvy boli žalovaným so zamestnancami a teda aj so žalobkyňou, prerokované individuálne.
Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 30. 11. 2015 bola vyhotovená písomne, podpis na danej dohode
je vlastnoručným podpisom žalobkyne. Preto súd vychádzal zo záveru, že žalobkyňa dohodu o zmene
pracovnej zmluvy podpísala slobodne a vážne, vedomá si všetkých dôsledkov svojho konania, ktoré
si zvážila. Ničím nebolo preukázané, že by danú dohodu podpísala pod nátlakom, v tiesni alebo za
iných okolností, ktoré by zakladali pochybnosti o slobodnej a vážnej vôli žalobkyni. So zreteľom na
to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z
30. 11. 2015 je právny úkon, ktorý nezodpovedá jej skutočnej a vážnej vôli, pretože dohodu podpísala
len nevedome, prípadne konala v omyle, ktorý by vyvolal žalovaný. Súd preto považoval žalobu za
nedôvodnú a žalobu žalobkyne zamietol.

14. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady
úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní
od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom
Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné
náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).