T.K.S. spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/3/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216200743
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6216200743.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: A. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. XXX/X, XXX XX Y. F., proti žalovanému: T. K. S. spol. s r. o., so sídlom Hviezdoslavova 1142,
990 01 Veľký Krtíš, IČO: 360 53 635, zastúpený JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová
1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Cpr/1/2016 - 96 zo dňa 10. 11. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Cpr/1/2016 - 96 zo dňa 10. 11. 2017 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. konanie o určenie, že
skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a pracovný
pomer trvá, zastavil. Vo výroku II. zamietol žalobu o určenie, že skončenie pracovného pomeru na
základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
vo výške 691,20 eur ako odstupné. Výrokom III. priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v plnej výške. Zastavenie konania o určenie, že skončenie pracovného pomeru na základe
dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a pracovný pomer trvá, odôvodnil súd prvej inštancie
tým, že v tomto prípade šlo o eventuálny primárny petit, žalobkyňa v tejto časti zobrala žalobu účinne
späť (teda skôr než sa začalo pojednávanie) a preto došlo v tejto časti k zastaveniu konania podľa
ustanovenia § 145 ods. 2 CSP. Predmetom žaloby ostalo určenie, že skončenie pracovného pomeru na
základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
vo výške 691,20 eur ako odstupné. Súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zistenie, či dohoda
o zmene pracovnej zmluvy z 30. 11. 2015, ktorá zmenila pracovný pomer žalobkyne z dojednanej
doby neurčitej na dobu určitú do 31. 12. 2015 bola uzavretá platne. Žalobkyňa spochybňovala platnosť
dohody o zmene pracovnej zmluvy najskôr tvrdením, že si nepamätá, že by predmetnú dohodu vedome
podpísala. Následne uviedla, že ju pravdepodobne podpísala spolu s inými listinami priamo vo výrobe,
ktoré podpisovala žalovanému a zo strany žalovaného jej bola podstrčená na podpis, keďže podpis na
tejto dohode je jej vlastnoručným podpisom. Ďalej uviedla, že „pri kancelárii žalovaného je kuchynka,
kde niekto mohol počuť a potvrdiť jej tvrdenia“, čím potvrdila, že o dohode o zmene pracovnej zmluvy
jednala so žalovaným v kancelárii žalovaného. Svoje tvrdenia však žalobkyňa ničím nepreukázala.
Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení neoznačila a ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, na výzvu
súdu výslovne uviedla, že nechce vykonávať žiadne dokazovanie, ani vypočúvať žiadnych svedkov,
nakoľko ich nechce zaťažovať. Žalobkyňa naviac ani netvrdila, že by pri tom, ako podpisovala dohodu
o zmene pracovnej zmluvy, bol prítomný niekto ako svedok a teda mohol by dokázať, že bola uvedená
do omylu, alebo že by bola pri podpisovaní podvedená. Nebolo teda možné konštatovať, že uzavretá



dohoda o zmene pracovnej zmluvy je neplatná a preto nebol žiadny dôvod určiť, že pracovný pomer
neskončil na základe dojednania v tejto dohode. Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že po skončení
pracovného pomeru u žalovaného pracovala na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa B., s. r. o.
Y. F., túto prácu skončila zo zdravotných dôvodov a následne pracovala na dohodu o vykonaní práce u
zamestnávateľa C., s. r. o. Y. F. a od februára 2016 je zamestnaná u tohto zamestnávateľa na základe
pracovnej zmluvy. Vyslovením neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyňa nemôže dosiahnuť
peňažné nároky, ktoré v konaní označila ako odstupné vo výške 691,20 eur, nedošlo totiž ku skončeniu
pracovného pomeru so zamestnancom zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods.
1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, alebo z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti pre výkon práce
u žalobkyne. Žalobkyňa takéto dôvody skončenia pracovného pomeru ani netvrdila. Preto jej nemohol
vzniknúť právny nárok na odstupné vzhľadom na ustanovenie § 76 Zákonníka práce. Peňažný nárok
žalobkyne na zaplatenie sumy 691,20 eur nemožno kvalifikovať ani ako nárok na náhradu mzdy, pretože
táto patrí zamestnancovi len za podmienky, ak oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej
zamestnával. Žalobkyňa žalovanému neadresovala žiadne písomné podanie, ktorým by mu oznámila, že
trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Takéto skutočnosti nielenže nepreukázala, ale ich ani netvrdila.
Súd vyvodil, že vzhľadom na okolnosti a postoj žalobkyne po skončení pracovného pomeru na základe
dohody o zmene pracovnej zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa stratila záujem na ďalšom trvaní pracovného
pomeru so žalovaným, dohodu o zmene pracovnej zmluvy aj fakticky svojim postojom akceptovala a
uznala ju za platne uzavretú. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že na pojednávaní výslovne uviedla, že
nemá záujem na pokračovaní pracovného pomeru so žalovaným a žalobu v prvom petite, ktorým sa
domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je
neplatné a pracovný pomer trvá, zobrala späť, súd toto konanie zastavil. Okresný súd z dokazovania
vyvodil, že okolnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy boli žalovaným so zamestnancami a
teda aj žalobkyňou prerokované individuálne, dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 30. 11. 2015 bola
vyhotovená písomne, podpis na dohode je vlastnoručným podpisom žalobkyne. Súd preto vychádzal
zo záveru, že žalobkyňa dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísala slobodne a vážne, vedomá si
všetkých dôsledkov svojho konania. Ničím nebolo preukázané, že by dohodu podpísala pod nátlakom,
v tiesni alebo za iných okolností, ktoré by zakladali pochybnosti o slobodnej a vážnej vôli žalobkyne.
Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy z
30. 11. 2015 je právny úkon, ktorý nezodpovedá jej skutočnej a vážnej vôli, že by dohodu podpísala len
nevedome, prípadne konala v omyle, ktorý vyvolal žalovaný. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu (§ 255 ods. 1 CSP).

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to
v plnom rozsahu. Rozsudok označila za nezákonný, právne nesprávny a nepreskúmateľný. Vytýka
súdu, že nevzal do úvahy argument, že predmetná dohoda nie je originál a že ide len o kópiu, tiež
poukázala na skutočnosť, že písomná forma danej dohody je podozrivá, keďže dokument pojednával o
zmene pracovného zaradenia a dojednanie o zmene pracovnej zmluvy je situované na spodnom okraji
dokumentu. Zákonník práce pri zmene pracovnej zmluvy vyžaduje písomnú formu a súhlas oboch strán,
avšak takéto spojenie dvoch právne významných skutočností do jedného dokumentu nenasvedčuje
poctivosti zámeru predkladateľa danej dohody. Neznamená to jej neplatnosť, no „v kombinácii s
tvrdením, že si bola (žalobkyňa) vedomá obsahu daného dokumentu a teda prejav svojej vôle nepokladá
za slobodný a predovšetkým vážny a zavdáva vážne pochybnosti. S týmto sa však súd dostatočne
nevysporiadal a z dôvodu absencie svedkov alebo dôkazov tvrdenie žalobkyne zamietol. Pokiaľ sa
vezmú do úvahy tieto nejasnosti, poukazuje na vedomé konanie žalovaného, ktorý podpísanie takejto
dohody situoval na miesto, kde sa žiadny svedok nenachádzal, keďže tento sa na danú situáciu a
možné problémy pripravil. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že so žalobkyňou jednala v takýchto
záležitostiach manželka zamestnávateľa a nie zamestnávateľ osobne, ako to tvrdil. Sám súd uvádza,
že musí vychádzať z jednoznačne preukázaných tvrdení, avšak žalobkyňou namietané skutočnosti
jednoznačne preukázané nie sú. Argument, že po rozviazaní pracovného pomeru si žalobkyňa hľadala
náhradné zamestnanie, čo nasvedčuje jej nezáujmu o dané pracovné miesto, označila za alibistický,
pretože vo svojej finančnej situácii si nemohla dovoliť ostať nezamestnaná a čakať na výsledok
sporu. Rozsudok považuje za nezákonný, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného vyhodnotenia dôkazov. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie, prípadne aby rozhodol tak, že jej žalobe v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že v odvolaní žalobkyňa neuvádza
žiadne nové skutočnosti, pričom pred súdom prvej inštancie bola poučená o možnosti navrhovať dôkazy,



bola však pasívna a neuniesla dôkazné bremeno, jej tvrdenia v odvolaní sú len opakovaním tvrdení
prezentovaných pred okresným súdom. Žalobkyňa neuvádza žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by
spĺňali kritériá riadneho zdôvodnenia odvolania, a ktoré by mali byť dôvodom toho, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie sa
podrobne zaoberal skutkovým dejom ako aj vykonanými dôkazmi, jeho rozhodnutie a odôvodnenie
rozsudku považuje za zákonné a správne. Odvolací súd nemôže nahrádzať pochybenia žalobkyne pred
súdom prvej inštancie, pričom podala žalobu nespĺňajúcu kritériá pre možné vyhovenie takejto žaloby,
žalobkyňa si nesprávne vysvetľuje ustanovenia Zákonníka práce, keďže jej cieľom bolo získať odstupné,
na ktoré nemala nárok. Na hlavnom pojednávaní nepoprela, že by takúto dohodu o zmene pracovnej
zmluvy nebola podpísala a že by podpis na dohode nebol jej, čím v podstate uznala, že dohoda existuje a
jej tvrdenia ohľadne iných skutočností týkajúcich sa uzavretia takejto dohody preukázané neboli. Navrhol
napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“)
preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd zároveň s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na podstatné dôvody
napadnutého rozsudku, ktoré považuje za vecne správne, skutkové zistenia zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania, rovnako za správne považuje odvolací súd aj právne posúdenie veci.

6. Vzhľadom na predmet sporu, ktorým bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu
tvrdenej neplatnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy z 30. 11. 2015 bolo podstatnou skutočnosťou
pre toto rozhodnutie preukázanie skutočnosti, či dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorá zmenila
pracovný pomer z dojednanej doby neurčitej na dobu určitú do 31. 12. 2015 bola platná alebo
neplatná. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, žalobkyňa najskôr tvrdila, že dobrovoľne nikdy
nepristúpila k zmene pracovnej zmluvy, existenciu podpisu na uvedenom dokumente odôvodňovala
tým, že dohodu musela podpísať nevedome pri podpisovaní iných dokumentov, ktoré každomesačne
podpisovala, dohoda jej musela byť na podpis podstrčená úmyselne. Tvrdila, že jej prejav vôle v
tomto prípade bol neplatný, pretože ho urobila nevedome, že bola uvedená do omylu, že podpisuje
iný dokument. V tomto prípade je podstatné, že bola uzavretá písomná dohoda zo dňa 30. 11. 2015,
ktorou došlo k zmene pracovnoprávneho vzťahu, došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy tak, že
namiesto pôvodne dohodnutého pracovného pomeru na dobu neurčitú (v zmysle pracovnej zmluvy
zo dňa 04. 03. 2013) došlo k zmene pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31. 12. 2015 a to so
súhlasom pracovníka (žalobkyne). Žalobkyňa spochybnila v konaní platnosť dohody o zmene pracovnej
zmluvy, uznala za vlastný jej podpis na tejto dohode, avšak podľa jej vedomia nevedela o tom, že by
takúto dohodu podpisovala a malo sa tak stať nevedomým podpisom pri podpisovaní iných dokladov,
ktoré jej mal „podstrčiť“ zamestnávateľ. V tomto smere odvolací súd odkazuje na zistenia súdu prvej
inštancie, zdôrazňuje, že žalobkyňa, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno, nielen že svoje tvrdenia o
takomto nevedomom podpísaní uvedenej dohody, resp. omylom spôsobeným žalovaným, žiadnym
relevantným dôkazným prostriedkom nepreukázala, ale ani neoznačila a nenavrhla vykonať žiadne
dôkazy na svoje tvrdenia. Správne potom vyvodil okresný súd záver, že v danom prípade nebolo
ničím preukázané, že by uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy bola neplatná tak, ako to tvrdila
žalobkyňa. Nebol potom dôvod určiť, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene
pracovnej zmluvy je neplatné. Pokiaľ v odvolaní žalobkyňa uvádza, že prejav svojej vôle nepokladá
za slobodný a vážny a zároveň uvádza, že „zavdáva“ vážne pochybnosti, pričom vytýka súdu, že
musí vychádzať z jednoznačne preukázaných tvrdení, avšak „jej namietané skutočnosti jednoznačne
preukázané nie sú“ odvolací súd upozorňuje, že ide o povinnosti, ktoré má v konaní sporová strana
a nie súd a práve z dôvodu, že sa žalobkyni nepodarilo svoje tvrdenia (o nevedomom podpísaní z
dôvodu uvedenia do omylu, resp. podstrčenia dokumentu zo strany zamestnávateľa) dokázať dospel
súd k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že predmetnú dohodu podpísala nevedome, prípadne v omyle
spôsobenom žalovaným a teda neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia.

7. Odvolací súd k spochybňovaniu predmetného dokumentu - dohody z dôvodu, že nejde o originál,
označovanie písomnej formy za podozrivú vzhľadom na jej situovanie na spodnom okraji dokumentu
odvolací súd považuje za také dôvody, na ktoré nemôže prihliadať, nakoľko všetky tieto skutočnosti bola
žalobkyňa povinná uviesť v konaní pred súdom prvej inštancie a nejde o také prostriedky procesného



útoku, ktoré žalobkyňa ako odvolateľka bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 písm. d) CSP). Žalobkyňa aj po poučení súdu o možnosti a povinnosti sporových strán
označiť a predkladať dôkazy, ako aj navrhovať dokazovanie, žiadne dokazovanie nenavrhla. Pokiaľ
poukazuje na situovanie miesta podpísania dohody „kde sa žiadny svedok nenachádzal, keďže tento sa
na danú situáciu a možné problémy pripravil (tento treba rozumieť zamestnávateľa - pozn. odvolacieho
súdu), odvolací súd k takejto námietke nemohol prihliadnuť, pretože je neurčitá, nezrozumiteľná, naviac
je v úplnom rozpore s tvrdením žalobkyne, že jej nie je známe, že by takúto dohodu podpisovala (preto
jej nemôže byť podľa jej tvrdenia známe ani miesto, kde sa mala podpisovať). Žalobkyňa na pojednávaní
výslovne uviedla, že nechce „vypočúvať žiadnych svedkov.“

8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené uzatvára, že okresný súd ako súd prvej inštancie
správne rozhodol, keď zamietol žalobu ako určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na
základe dohody o zmene pracovnej zmluvy a o zaplatenie odstupného z dôvodu, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala (neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o neplatnosti dohody o zmene pracovnej
zmluvy). Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobkyne v odvolaní, podľa ktorého je rozsudok nezákonný,
právne nesprávny a nepreskúmateľný, okresný súd ako súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, jeho úvahy sú jasne zreteľné z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej
inštancie sa dôsledne vysporiadal so skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi oboch sporových
strán a tieto aj správne vyhodnotil. Následne vec správne právne posúdil keď dospel k záveru, že nebolo
preukázané tvrdenie o neplatnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy z dôvodu nedostatku slobodnej a
vážnej vôle žalobkyne podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie rozsudku je
dostatočne presvedčivé a podľa odvolacieho súdu spĺňa atribúty vyžadované ustanovením § 220 CSP.

9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny a správne odôvodnený.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a úspešnej strane, to znamená žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu účelne vynaložených trov konania.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).