Rent - car, s.r.o.


Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Er/15/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607200249
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Botevová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5607200249.3

Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Rent - car, s. r. o. (predtým JF Trans, s.
r. o.), so sídlom Somolického 3, 960 01 Zvolen, IČO: 36 053 848, proti povinnému: KÖGEL Company,
s. r. o., naposledy so sídlom Bellova 2038, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 426 601, pre vymoženie 790,02
eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu
Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. Ex 5227/06, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa zastavuje.

Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške
44,70 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom sa dňa 20. 11. 2006 začalo exekučné konanie pod sp.
zn. Ex 5227/06 na vymoženie pohľadávky vo výške 23.800,- Sk s prísl., priznanej platobným rozkazom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Rob/358/2006 zo dňa 15. 8. 2006. Súdny exekútor začal
vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *007159 zo dňa 23. 1. 2007, ktoré v súlade s ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť 23.800,- Sk a trovy exekúcie.

Súdny exekútor dňa 31. 7. 2013 doručil súdu podanie označené ako návrh na zastavenie exekúcie.
Súdny exekútor podanie odôvodnil výmazom povinného z obchodného registra.

Súdny exekútor nie je účastníkom konania (s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie), preto súd
posúdil jeho podanie ako podnet na zastavenie exekúcie bez návrhu.

Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd preukázané, že na základe uznesenia
Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/122/2011-33 zo dňa 2. 2. 2012, ktorým súd rozhodol o zrušení
spoločnosti bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom KÖGEL Company, s. r. o.,
so sídlom Bellova 2038, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 426 601 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného
zákonníka vymazaná z obchodného registra Okresného súdu v Žiline dňom 30. 5. 2012.

Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti
zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov



a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní
povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by
postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto
osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe
právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti
z obchodného registra.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je
právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho
zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade
dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda
príčinou zániku povinného je nedostatok majetku, exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 M Cdo/10/2011 zo dňa 24. 11. 2011, sp. zn. 6 M Cdo/13/2012 zo dňa 15. 08. 2012).

Nakoľko povinný bol v priebehu exekúcie zrušený bez likvidácie, teda bez zanechania majetku a bez
právneho nástupcu, exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil,
nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 52,40 eur a predložil ich špecifikáciu a exekútorský
spis Ex 5227/06.

Podľa § 243b Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd v
súlade s ust. § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku zaviazal oprávneného povinnosťou uhradiť
súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 20. 11. 2006, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena
a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008.



Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd
podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 1 hodinu a 45 minút, t. j. za dve začaté
hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške po 200,- Sk a to za spracovanie návrhu na vykonanie
exekúcie v rozsahu 35 minút, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 35 minút, vyhotovenie
návrhu na zastavenie exekúcie - 35 minút, t. j. spolu vo výške 400,- Sk.

Súd poukazuje na ust. § 14 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorej základná hodinová sadzba je 200,- Sk (6,64
eur) za každú aj začatú hodinu. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je potrebné, aby súdny exekútor
určil čas trvania jednotlivých čiastkových úkonov exekučnej činnosti, potom časové trvanie jednotlivých
úkonov sčítal a následne takto ustálenému časovému rozsahu priradil konkrétnu sumu odmeny.
Legislatívnemu termínu „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“ zodpovedá sčítanie
jednotlivých čiastkových časových trvaní a nie je prípustné aby súdny exekútor za každú takúto čiastkovú
činnosť automaticky priradil odmenu 200,- Sk. Uvedený výklad je v súlade s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 7/2006 z 28. 5. 2007.

Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu
sumu odmeny vo výške 100,- Sk za zisťovanie účtu povinného (žiadosť o súčinnosť Daňový úrad
Liptovský Mikuláš) a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť Okresný
dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš), spolu vo výške 200,-Sk.

V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene priznaná náhrada
hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 482,32 Sk (16,01 eur) a overenie poverenia 39,77 Sk (1,32
eur).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov označených ako poštovné za vrátenie
poverenia vo výške 1,10 eur, nakoľko súdny exekútor si môže uplatniť len trovy, ktoré mu vzniknú do
času, kedy súd rozhoduje o trovách exekúcie. Takto uplatnené hotové výdavky nespĺňajú podmienku
preukázateľnosti trov exekúcie, preto nie je možné priznať ich náhradu.

Podľa ust. § 196 druhej vety Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Súdny exekútor si uplatnil aj navýšenie odmeny a náhrad o 20 % daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súdny
exekútor je platiteľom tejto dane, súd zvýšil priznanú odmenu 600,-Sk a náhrady 522,09 Sk
o 20 % DPH, t. j. o 224,42 Sk (7,45 eur).

Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 1.346,51
Sk. Po prepočítaní tejto výslednej sumy podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny
euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd priznal exekútorovi náhradu
trov exekúcie 44,70 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi
oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline, písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum,



podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.