LION CAR, s.r.o.


Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 60C/49/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319202541
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1319202541.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore
žalobcu: LION CAR, s.r.o., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 31, Banská Bystrica, IČO: 36 053 961,
zastúpeného Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO: 50
492 934, proti žalovanému: K. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, D., o zaplatenie 692,16
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 692,16 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
13.06.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.05.2019 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
692,16 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 30.04.2018 do zaplatenia a uplatnil si nárok
na náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 21.12.2017 Nájomnú zmluvu č. XXX/
XXXX-D. (ďalej aj len ako „zmluva“), na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému
ako nájomcovi tzv. náhradné vozidlo zn. BMW M., ŠPZ: D. K., VIN XNXXXXX na užívanie. V nájomnej
zmluve boli dohodnuté podmienky použitia vozidla tak, že doba nájmu bude trvať od 21.12.2017 do
26.12.2017. Nájomné bolo podľa čl. II. bod 1. zmluvy 0 eur za tri dni nájmu a 500 kilometrov. Podľa čl. II.
bod 2. zmluvy v prípade najazdenia vyššieho počtu kilometrov ako 100km/deň, bude účtované nájomné
za každý kilometer 0,20 eur bez DPH. Podľa protokolu žalovaný vrátil vozidlo dňa 28.12.2017. V deň
jeho prevzatia do nájmu malo vozidlo stav tachometra 5330 kilometrov, v deň jeho vrátenia nájomcom
8714 kilometrov. Žalovaný prekročil dohodnutý počet najazdených kilometrov o 2884 kilometrov, čím
žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie nájomného vo výške 692,16 eur (2884 km x
0,20 eur + DPH = 576,80 eur + 20% DPH, t. j. 692,16 eur), pričom výška nájomného bola žalovanému
oznámená pri odovzdaní vozidla. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 10.04.2018 a listom zo
dňa 30.05.2018 na zaplatenie dlžnej sumy podľa zmluvy, pričom žalovaný na listy nereagoval. Žalobca
uviedol, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom došlo k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy podľa ust. § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„Občiansky zákonník“), pričom žalovaný ako nájomca si nesplnil povinnosť zaplatiť žalobcovi ako
prenajímateľovi nájomné. Okrem nároku na zaplatenie istiny vo výške 692,16 eur si žalobca uplatnil



aj nárok na úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa nasledujúceho po dni
vyzvania žalovaného na úhradu dlhu a žalovanému určenej 15-dňovej lehoty, t.j. od 30.04.2018 až do
zaplatenia.

3. Žalobca k žalobe pripojil na preukázanie svojich tvrdení listinné dôkazy: Nájomná zmluva č. XXX/
XXXX-D., výzva k úhrade z 10.04.2018 a 30.05.2018.

4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 60C/49/2019-23 zo dňa 27.05.2019, proti ktorému žalovaný
podal včas vecne odôvodnený odpor doručený súdu dňa 24.06.2019, v ktorom uviedol, že nárok
žalobcu považuje za neoprávnený a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný odvolávajúc
sa na ústnu dohodu medzi ním a p. C. C., zamestnancom žalobcu, uviedol, že so žalobcom uzavrel
bezodplatnú zmluvu o nájme motorového vozidla bez limitu spoplatneného nájazdu kilometrov, keďže
ako splnomocnený zástupca spoločnosti CA Group Slovakia, s.r.o. mal záujem o kúpu dvoch kusov
motorových vozidiel. Žalovaný označil žalobcom predložený dôkazný prostriedok - Nájomnú zmluvu
č. XXX/XXXX-D. zo dňa 21.12.2017 za účelovo pozmenený a upravený podľa potrieb žalobcu, a to
z dôvodu dosiahnutia žalobcovho cieľa - zaplatenia požadovanej sumy, pričom uviedol, že túto listinu
v danej konečnej obsahovej forme so zápisom stavu najazdených kilometrov, a to ani po vrátení
vozidla žalobcovi, žalovaný nevidel, nebol mu dodatočne predložený a s určitosťou ho v doloženom
obsahu so zápisom najazdených kilometrov ako ani odovzdávací protokol k vráteniu vozidla nepodpísal,
keďže uvedenú písomnosť podpisoval pri prevzatí vozidla dňa 21.12.2017. Žalovaný uviedol, že nebol
žalobcom vopred upovedomený o spoplatnení nájazdu kilometrov prekročených cez limit stanovený
zmluvou, nemal vedomosť o požadovaní vyčíslenej sumy vzhľadom k tomu, že výzva na zaplatenie
mu nebola doručená, keďže na adrese trvalého pobytu sa zdržiava sporadicky. Záverom sa žalovaný
opäť vyjadril, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva z dôvodu podozrenia z dodatočného
pozmeňovania a upravovania zmluvy o náhradnom vozidle č. XXX/XXXX-D., resp. nájomnej zmluvy,
keď žalovaný si od žalobcu „vypožičal“ testovacie vozidlo, a nie náhradné vozidlo, bez nájazdu určenia
výšky stanovenia spoplatnených kilometrov, o čom sa dohodol s p. Voskom.

5. Žalovaný k odporu doložil listiny: cenová ponuka k zvažovanej kúpe motorových vozidiel zo dňa
19.01.2018, Kúpna zmluva podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 28.12.2017, zálohová
faktúra č. 13170172 zo dňa 28.12.2017.

6. Uznesením č. k. 60C/49/2019-45 zo dňa 03.07.2019 súd zrušil platobný rozkaz v súlade s ust. § 267
ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). Súd následne odpor
žalovaného doručil žalobcovi a vyzval ho, aby sa v súdom stanovej lehote k odporu žalovaného vyjadril.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného doručenom súdu dňa 30.07.2019 naviac uviedol, že
popiera všetky skutkové tvrdenia uvádzané žalovaným v celom obsahu odporu. Žalobca uviedol, že
žalovaný pôvodne prišiel do prevádzky žalobcu s verziou vozidlo si požičať, lebo má záujem o kúpu
viacerých vozidiel od žalobcu, čo sa nikdy nezrealizovalo. Pod zámienkou budúcej kúpy si zapožičal
vozidlo, na ktorom najazdil x kilometrov, využíval ho na súkromné účely bez obmedzenia. K uzatvoreniu
a naplneniu kúpnych zmlúv predložených žalovaným nedošlo. Zmluvu o nájme č. XXX/XXXX-D. zo dňa
21.12.2017 žalovaný riadne podpísal, pričom všetky náležitosti o výške nájmu sú v nej uvedené. Čo
sa týka skutkových tvrdení žalovaného, žalobca uviedol, že keď žalobca volal s p. Voskom ohľadom
vrátenia vozidla, tak zavádzal a tvrdil, že na vozidle najazdil približne 350 kilometrov, čo však nebola
pravda, keďže podľa reality najazdil na motorovom vozidle až 3384 kilometrov; pri poskytnutí vozidla
bolo jasne dohodnuté, že na vozidle je možné najazdiť bezplatne 500 kilometrov, čiže o tejto skutočnosti
bol žalovaný aj ústne poučený. Žalovaný naviac celý čas nepravdivo tvrdil, že má generálnu plnú moc
na to, aby konal za spoločnosť CA Group Slovakia, s.r.o. ako údajného záujemcu o kúpu motorových
vozidiel, ani na výzvu žalobcu žalovaný plnú moc nepredložil, v uvedenej spoločnosti nikdy nefiguroval.
Kúpne zmluvy boli vygenerované po „testovaní“ motorového vozidla žalovaným, po vypracovaní kúpnej
zmluvy bola vystavená zálohová faktúra č. XXXXXXXX, ktorá nebola uhradená a k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy nikdy nedošlo. Žalobca popiera, že by obsah zmluvy pozmeňoval - zmluva mala dve strany
- prvú s údajmi na zmluvné strany, popis motorového vozidla, stav motorového vozidla, na druhej
strane boli ďalšie podmienky zmluvy, vrátane v bode II. sadzby nájomného. Na základe Nájomnej
zmluvy č. XXX/XXXX-D. dostal žalovaný ako nájomca od žalobcu ako prenajímateľa do nájmu vozidlo
zn. BMW M., ŠPZ: D. K. XXX, VIN: XNXXXXX, pričom v zmluve boli výslovne, v časti „Podmienky
nájomnej zmluvy“ dohodnuté podmienky použitia vozidla tak, ako uvádzal v žalobe. O obsahu písomnej



zmluvy teda žalovaný vedel a mal vedieť, aj zo zákona je nájom odplatné použitie cudzej veci a
nie bezplatná zápožička. Podľa protokolu žalovaný vrátil vozidlo dňa 28.12.2017, pričom najazdil na
motorovom vozidle 3384 kilometrov, čím žalovaný prekročil dohodnutý počet najazdených kilometrov o
2884 kilometrov (z toho 500 kilometrov mal jazdiť žalovaný bezplatne) a zvyšok za odplatu, žalobcovi
ako prenajímateľovi tak vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie nájomného vo výške 692,16 eur.

8. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním doručeným súdu dňa 06.11.2019, v ktorom zotrval
na svojich tvrdeniach a argumentácii, že so žalovaným uzatvoril nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX-D. zo
dňa 21.12.2017, keď konal v úmysle kúpiť vozidlo, resp. vozidlá pre spoločnosť CA Group Slovakia,
s.r.o., ktorú de facto zastupoval, pričom dňa 21.12.2017 pri prevzatí vozidla bola žalovanému predložená
zmluva s uvedením nájmu v bezodplatnej forme, ktorá s určitosťou v tom čase nezakladala žiadnu
obmedzujúcu skutočnosť užívania predmetu nájmu na území SR a to ani vo vzťahu k reálnemu nájazdu
kilometrov nájomcom a opätovne poukázal na pozmeňovanie predmetnej zmluvy žalobcom. Žalovaný
opätovne uviedol, že ako nájomca nebol zo strany prenajímateľa informovaný o spoplatnení nájazdu
kilometrov.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec meritórne prejednal a vykonal dokazovanie prednesom
právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka p. C. C. a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi založenými v spise a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav
rozhodný pre posúdenie veci:

10. V rámci prednesu právny zástupcu žalobcu uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá, poukazuje
na to, že právnym titulom nároku, ktorého sa žalobca domáha je odplata podľa Nájomnej zmluvy č. XXX/
XXXX-D., na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté motorové vozidlo na účely testovania na dobu
5 dní, pričom reálna doba bola dlhšia o 2 dni. Žalobca doplnil a poukázal na to, že zmluva obsahuje
všetky náležitosti s tým, že na prvej strane sú uvedené náležitosti týkajúce sa identifikácie zmluvných
strán, motorového vozidla, vrátane stavu tachometra pri jeho preberaní. Je zrejmé, že stav tachometra
dňa 21.12.2017 bol 5.330 kilometrov a dňa 28.12.2017 pri vrátení vozidla bol 8.714 kilometrov, žalovaný
teda najazdil o 2.884 kilometrov viac než bolo dohodnuté. Prvá strana predmetnej zmluvy vyslovene
uvádza, že súčasťou zmluvy sú podmienky nájomnej zmluvy, ktoré sú uvedené na zadnej strane
tlačiva a že účastníci podpisom vyjadrujú súhlas s celým znením zmluvy. Z čl. II podmienok zmluvy
je jednoznačné, že bezodplatne bolo poskytnuté motorové vozidlo na 3 dni nájmu a 500 najazdených
kilometrov, pričom za vyšší počet kilometrov je účtované nájomné v sadzbe 0,20 eur bez DPH za každý
kilometer. Ku skutočnosti, že žalovaný nebol upovedomený o tom, že ide o odplatný právny vzťah,
žalobca poukázal na to, že táto skutočnosť, t.j. odplatnosť nájomnej zmluvy, je zrejmá zo znenia zmluvy
a je zrejmé, že bezodplatné užívanie je umožnené len do určeného počtu kilometrov. Nejde o neobvyklú
obchodnú podmienku, takéto užívanie je bežné a štandardné pre daný vzťah. Požadované nájomné
bolo účtované v súlade s touto zmluvou. Skutočnosť, že žalovaný a zamestnanec žalobcu riešili ďalšie
obchodné vzťahy, nie je vo vzťahu k nároku relevantná. Dňa 28.12.2017 uzavrel žalovaný so žalobcom
ďalšiu Nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX-D. za totožných podmienok a totožného znenia okrem sadzby
kilometrovného. Vzhľadom na to, že žalovaný najazdil menej ako 500 kilometrov, nevznikol žalobcovi
nárok na účtovanie nájomného žalovanému. Žalobca popiera akékoľvek pozmeňovanie zmluvy, ako aj
zavádzanie žalovaného ohľadom zmluvných podmienok.

11. Žalovaný v priebehu konania odkázal na ním podaný odpor a neskoršie vyjadrenia a súčasne
opakovane uviedol, že nemal vedomosť o limite 500 kilometrov. K zmluve uviedol, že túto podpísal
večer, bola skoro záverečná, zmluva mala len jeden list, túto neotáčal a nevie, čo bolo na druhej
strane, v tom čase na nej žiaden iný podpis nebol, neboli tam uvedené kilometre, o žiadnych ďalších
podmienkach informovaný nebol. Nepopiera, že najazdil počet kilometrov tak, ako uviedol žalobca,
avšak o žiadnom spoplatnení nájazdu kilometrov nebol informovaný, na druhej strane však žalobca bol
žalovaným informovaný o úmysle žalovaného najazdiť vyšší počet kilometrov. Žalovaný poukázal na
to, že nebol oboznámený s druhou stranou zmluvy, a to ani zo strany svedka p. C..

12. Z výsluchu svedka p. C. C. vyplynulo, že svedok je zamestnancom žalobcu, so žalovaným sa
dohodli, že žalovaný si na sviatky od 21.12.2017 zapožičia motorové vozidlo BMW M.-M. s tým, že deň
vrátenia motorového vozidla bol určený na deň 26.12.2017, avšak keďže bol sviatok, svedok sa so
žalovaným dohodol na vrátení motorového vozidla dňa 27.12.2017. Svedok uviedol, že dňa 21.12.2017
uzavrel žalobca so žalovaným štandardnú Nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX-D. so zapožičaním do



27.12.2017, ktorá pozostávala z dvoch strán, pričom na prvej strane sú uvedené údaje o vozidle,
o spoločnosti, o klientovi a v polovici strany sú údaje ako sa vozidlo odovzdáva, na spodnej časti
strany ako sa vozidlo vracia, a na druhej strane sú všeobecné podmienky zmluvy. Klient je pred
odovzdaním motorového vozidla informovaný o tom, koľko je paliva v nádrži motorového vozidla,
či je na vozidle diaľničná známka, ak má vozidlo len prevozné značky, tak je informovaný o tom,
že nemôže cestovať do zahraničia a zároveň je klient informovaný, koľko môže najazdiť kilometrov.
Nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX-D. zo dňa 21.12.2017 žalovaný podpísal v prítomnosti svedka a p.
F., zamestnankyne žalobcu, pričom žalovanému boli zároveň odovzdané doklady a rovnopis nájomnej
zmluvy. Žalobca so žalovaným uzavreli ďalšiu obdobnú nájomnú zmluvu. Z výsluchu svedka ďalej
vyplynulo, že nie je obvyklé, aby žalobca poskytoval potenciálnym klientom na užívanie motorové vozidlo
bez stanovenia limitu najazdených kilometrov a bez obmedzenia kilometrov, žalobca vopred oznámil
žalovanému informáciu o povolenom nájazde kilometrov. Po zistení, že žalovaný najazdil a prekročil
limit nespoplatnených kilometrov o 2884 kilometrov, žalobca komunikoval so žalovaným telefonicky
a e-mailom, avšak postupom času žalovaný prestal komunikovať a z toho dôvodu žalobca začal
komunikovať so žalovaným prostredníctvom pošty.

13. Z Nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX-D. zo dňa 21.12.2017 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ
a žalovaný ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, ktorej
predmetom bolo prenechanie motorového vozidla do nájmu žalovanému na dohodnutú dobu. Podľa čl.
II. zmluvy označeného ako „Nájomné“ účastníci zmluvy sa dohodli na nájomnom vo výške 0 eur bez DPH
za tri dni nájmu a 500 kilometrov, pričom v prípade najazdenia vyššieho počtu kilometrov ako 100 km/deň,
je účtované za každý kilometer 0,20 eur za každý kilometer. Nájomná zmluva č. XXX/XXXX-D. zo dňa
21.12.2017 pozostáva z dvoch strán, pričom obsahom prvej strany zmluvy je čl. I. s uvedením zmluvných
strán. Čl. II. zmluvy obsahuje špecifikáciu odovzdávaného motorového vozidla, stav tachometra pri
preberaní vozidla s uvedením údaja 5330 kilometrov, deň odovzdania motorového vozidla nájomcovi dňa
21.12.2017, dohodnutý deň vrátenia motorového vozidla v sídle prenajímateľa dňa 26.12.2017, záznam
o stave vozidla a podpis osoby odovzdávajúcej motorové vozidlo nájomcovi (pričom z výsluchu svedka
dňa 06.05.2020 vyplynulo, že ide o podpis p. F., zamestnankyne žalobcu). Obsahom čl. III. zmluvy
označeného ako „Vrátenie vozidla“ sú nasledovné údaje: stav tachometra pri vrátení vozidla s uvedením
údaja 8714 kilometrov, záznam o stave vozidla s poznámkou „vozidlo preberané večer“. Na spodnej časti
prvej strany zmluvy je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú podmienky nájomnej zmluvy
o nájme náhradného vozidla, ktoré sú uvedené na zadnej strane tlačiva (pozn. druhá strana zmluvy).
Obsahom druhej strany zmluvy sú podmienky nájomnej zmluvy na náhradné vozidlo upravujúce predmet
zmluvy, nájomné, technický stav vozidla, ostatné dojednania a záverečné dojednania.

14. Z Nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX-D. zo dňa 28.12.2017 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ
a žalovaný ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, ktorej
predmetom bolo prenechanie motorového vozidla do nájmu žalovanému na dohodnutú dobu. Podľa
čl. II. označeného ako „Nájomné“ Nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX-D. účastníci zmluvy sa dohodli na
nájomnom vo výške 0 eur bez DPH za jeden deň nájmu a 500 kilometrov, pričom v prípade najazdenia
vyššieho počtu kilometrov ako 30 km/deň, je účtované za každý kilometer 0,50 eur za každý kilometer.
Nájomná zmluva č. XXX/XXXX-D. zo dňa 28.12.2017 pozostáva z dvoch strán, pričom obsahom prvej
strany zmluvy je čl. I. s uvedením zmluvných strán. Čl. II. zmluvy obsahuje špecifikáciu motorového
vozidla, stav tachometra pri preberaní vozidla s uvedením údaja 1068 kilometrov, deň odovzdania
motorového vozidla nájomcovi dňa 28.12.2017, dohodnutý deň vrátenia motorového vozidla v sídle
prenajímateľa dňa 29.12.2017, záznam o stave vozidla a podpis osoby odovzdávajúcej motorové vozidlo
nájomcovi (pričom z výsluchu svedka dňa 06.05.2020 vyplynulo, že ide o podpis p. F., zamestnankyne
žalobcu). Obsahom čl. III. zmluvy označeného ako „Vrátenie vozidla“ sú nasledovné údaje: stav
tachometra pri vrátení vozidla s uvedením údaju 1479 kilometrov, záznam o stave vozidla. Na spodnej
časti prvej strany zmluvy je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú podmienky nájomnej zmluvy
o nájme náhradného vozidla, ktoré sú uvedené na zadnej strane tlačiva (pozn. druhá strana zmluvy).
Obsahom druhej strany zmluvy sú podmienky nájomnej zmluvy na náhradné vozidlo upravujúce predmet
zmluvy, nájomné, technický stav vozidla, ostatné dojednania a záverečné dojednania.

15. Žalobca doručoval žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 10.04.2018, ktorou žalobca vyzval
žalovaného na úhradu sumy 692,16 eur titulom nájomného v lehote 15 dní od doručenia výzvy
a predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 692,16 EUR zo dňa 30.05.2018, ktorou žalobca
opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 692,16 eur titulom nájomného v lehote do 5 dní



od doručenia výzvy. Výzvy boli žalovanému doručované na adresu trvalého pobytu žalovaného. V
priebehu konania žalobca uviedol, že výzva zo dňa 10.04.2018 bola zasielaná žalovanému žalobcom
doporučenou poštou dňa 11.04.2018, o čom predložil podací lístok. Ďalšia výzva zo dňa 30.05.2018
bola doručovaná žalovanému dňa 30.05.2018, táto mu bola doručená dňa 07.06.2018, o čom žalobca
predložil doručenku, podpísanú za adresáta splnomocnencom. Vo vzťahu k preberaniu zásielok
žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nijak nerozporoval, naviac uviedol, že z dôvodu, že sa dlhodobo
zdržiaval v zahraničí a mimo adresu trvalého pobytu, mala jeho sestra plnú moc, táto poštu prevzala, ale
nebola splnomocnená ju otvoriť a o doručení zásielky ho neinformovala; zároveň potvrdil, že má niekde
obálky z týchto zásielok, ktoré si zabezpečil od sestry po doručení zásielky zo súdu.

16. V rámci záverečnej reči žalobca zotrval na svojich vyjadreniach, že nárok považuje za preukázaný
v celom rozsahu, keď nárok vyplýva zo zmluvy č. XXX/XXXX-D., ktorú riadne žalovaný podpísal dňa
21.12.2017, táto pozostávala z dvoch strán, čo najmä vyplýva z ustanovenia v poslednej vete prvej
strany zmluvy, kde je uvedené, že jej nedeliteľnou súčasťou sú podmienky nájomnej zmluvy o nájme
náhradného vozidla, ktoré sú uvedené na zadnej strane tlačiva a účastníci svojimi vlastnoručnými
podpismi vyjadrujú svoj súhlas s celým obsahom zmluvy. Počet strán zmluvy potvrdil aj vypočutý svedok.
Nájomné bolo dohodnuté na druhej strane zmluvy, pričom bolo dohodnuté, že v prípade najazdenia
vyššieho počtu kilometrov ako 100 kilometrov za deň, je účtované za každý kilometer 0,20 eur bez
DPH., z čoho vyplýva, že zdarma bolo vozidlo poskytnuté len na tri dni a len do 100 kilometrov denne
a ak nájomca prejazdí viac, nájazd navyše km sa spoplatní. Aj keby došlo k predĺženiu doby nájmu o
dva dni, došlo zároveň k naplneniu druhej skutočnosti na účtovanie nájomného a to najazdením spolu
3384 kilometrov namiesto 500 kilometrov. O obsahu písomnej zmluvy žalovaný vedel a mal vedieť, v
danom prípade išlo o bežný typ zmluvy obdobný vo všetkých prípadoch, čo potvrdzuje aj ďalšia žalobcom
predložená nájomná zmluva č. XXX/XXXX-D. so žalovaným, ktorá je obdobná a rovnako pozostávala z
dvoch strán a nájomné bolo taktiež viazané na určitý počet dní a najazdených kilometrov. Skutočnosť,
že za užívanie motorového vozidla na základe nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX-D. nebola žalovanému
účtovaná žiadna sadzba nájomného vyplýva z toho, že počas užívania motorového vozidla žalovaný
nenajazdil viac ako 500 kilometrov.

17. V rámci záverečnej reči žalovaný poukázal na tvrdenia už prezentované v konaní, a to najmä, že
zmluvu v obsahovej forme tak, ako bola žalobcom predložená v konaní nepodpísal a zmluvu označuje
za účelovo pozmenenú a upravenú podľa potrieb žalobcu. Žalovaný opätovne uviedol, že nemá k
dispozícii rovnopis zmluvy, ktorý zabudol v motorovom vozidle, ktoré mu bolo prenechané na dočasné
užívanie a z toho dôvodu nemôže predložiť súdu zmluvu v podobe, ako ju dňa 21.12.2017 podpísal.
Žalovaný záverom považoval za dôležité uviesť, že aj samotný zákon uznáva status „nájmu, prenájmu
veci, zapožičania veci" po dohode zmluvných strán za bezodplatný a nie len ako odplatné použitie
cudzej veci a určite môže byt' predmet nájmu aj bezplatnou zápožičkou, a to nielen vtedy, ak z veci
následne vyplývajú priame náležité výhody ktorejkoľvek zo zmluvných strán. Namieta, že by mu bola
žalobcom oznámená výška neuhradeného finančného záväzku, poplatku, nájomného za samotný limit
nájazdu voľných a následne spoplatnených kilometrov, a to ani pri odovzdaní motorového vozidla.
Taktiež poukázal na v poradí druhú, obdobnú, nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX-D. zo dňa 28.12.2017
uzatvorenú medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, z ktorej žalovanému
nevyplynula povinnosť zaplatiť nájomné.

18. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

19. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

20. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku



s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s
vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany.

21. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

22. Podľa ust. § 659 Občianskeho zákonníka, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec
po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

23. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

24. Podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

25. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

27. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Z.z."), účinného v čase vzniku
omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Súd mal v konaní za preukázané, že dňa 21.12.2017 žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako
nájomca uzatvorili Nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX-D., ktorej predmetom bolo prenechanie motorového
vozidla D. M., ŠPZ D. K. XXX, VIN XNXXXXX žalobcom žalovanému na dočasné užívanie na vopred
dohodnutú dobu od 21.12.2017 do 26.12.2017. Stav tachometra motorového vozidla pri odovzdaní
motorového vozidla nájomcovi dňa 21.12.2017 bol v zmysle zmluvy 5330 kilometrov. Pri vrátení
motorového vozidla prenajímateľovi dňa 28.12.2017 (so súhlasom zamestnanca žalobcu) bol stav
tachometra 8714 kilometrov. Z daného vyplýva, že žalovaný najazdil na motorovom vozidle počas doby
trvania nájmu 3384 kilometrov, ktorú skutočnosť žalovaný aj výslovne potvrdil. V zmysle čl. II. bod 2.
zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nájomnom v sume 0,20 eur bez DPH za každý kilometer, a to
v prípade najazdenia vyššieho počtu kilometrov ako 100 kilometrov za deň po uplynutí doby troch dní
(predĺženej na päť dní), na ktoré bolo vozidlo poskytnuté bezplatne.

29. Z ust. § 663 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájomná zmluva zakladá odplatný nájomný pomer.
Prenajímateľ prenecháva nájomcovi predmet nájmu za odplatu - nájomné. Bez platenia nájomného by
nájomná zmluva nebola nájomnou zmluvou, keďže charakteristickým znakom nájomnej zmluve je jej
odplatnosť.

30. V časti bezodplatného užívania motorového vozidla žalovaným v zmysle čl. II. bod 1. zmluvy,
súd poukazuje na skutočnosť, že v tejto časti ide o zmluvu o výpožičke, keď odplatnosť je jedným z
pojmových znakov zmluvy o nájme, pričom práve odplatnosť nájmu odlišuje nájomnú zmluvu od zmluvy
o výpožičke. Podľa čl. II bod 1. zmluvy, bolo žalovanému prenechané motorové vozidlo na bezodplatné
užívanie za tri dni nájmu (predĺženej na 5 dní) do najazdenia 500 kilometrov.



31. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, dospel súd
k záveru, že žalovaný nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu, keď žalovanému bolo prenechané
motorové vozidlo do nájmu na základe Nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX-D. zo dňa 21.12.2017, pričom
žalovaný naplnil podmienku v zmysle bodu čl. II. a III. zmluvy a najazdil na motorovom vozidle počas
trvania doby nájmu celkom 3384 kilometrov. S ohľadom na čl. II. bod 1. zmluvy, žalovaný motorové
vozidlo bezodplatne užíval motorové vozidlo počas doby trvania nájmu (predĺženého) do najazdenia
500 kilometrov. Po odpočítaní najazdených 500 kilometrov v rámci bezodplatného užívania motorového
vozidla ako výpožičky tak žalovaný najazdil 2884 kilometrov počas doby trvania nájmu, za ktoré je v
zmysle čl. II. bod 2. zmluvy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nájomné v sume 0,20 eur bez DPH
za kilometer, čo celkom predstavuje žalovanú sumu (576,80 eur, t.j. 692,16 eur vrátane DPH).

32. V konaní bolo povinnosťou strán tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať. Tvrdenia
žalovaného ohľadne toho, že došlo k pozmeňovaniu zmluvy, že z jeho strany nedošlo k jej podpísaniu
v podobe, aká bola predložená súdu, žalovaný nijak nepreukázal a nevyplynuli ani z vykonaného
dokazovania. V konaní neboli preukázané ústne dohody medzi žalovaným a svedkom p. C.W. C.
(bezodplatnosť prenechania vozidla bez obmedzenia nájazdu km) - práve naopak, svedok potvrdil
uzavretie (v zásade štandardnej formulárovej) zmluvy pozostávajúcej z 2 strán za podmienok tam
dohodnutých ako zmluvy odplatnej po prekročení stanoveného počtu km alebo dní. Tento záver a prax
potvrdzuje aj ďalšie uzavretie zmluvy č. XXX/XXXX-D. zo dňa 28.12.2017. Skutočnosť, že žalovaný
ponechal (zabudol) svoje vyhotovenie zmluvy v poskytnutom motorovom vozidle nemôže byť na ťarchu
žalobcu, keď žalovaný ako zmluvná strana záväzkovo-právneho vzťahu disponoval jedným originálom
zmluvy, a ak si tento originál žalovaný neponechal (z akýchkoľvek dôvodov) išlo o jeho rozhodnutie,
majúce vplyv výhradne na jeho dôkaznú pozíciu. Rovnako skutočnosť, že žalovaný a zamestnanec
žalobcu riešili ďalšie obchodné vzťahy, nie je vo vzťahu k nároku žalobcu relevantná.

33. Ak nájomca nezaplatí nájomné v určenom termíne, dostane sa do omeškania a postihnú ho
následky omeškania ustanovené v ust. § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný nezaplatil riadne a včas nájomné žalobcovi, a to ani v dodatočnej lehote na základe
výziev žalobcu zo dňa 10.04.2018 a 30.05.2018, dostal sa do omeškania. Žalobca uviedol, že úrok z
omeškania žiada od 30.04.2018 ako odo dňa nasledujúceho po dni vyzvania žalovaného na úhradu
dlhu a uplynutia žalovanému určenej 15-dňovej lehoty. V priebehu konania žalobca síce preukázal, že
výzva zo dňa 10.04.2018 bolo zasielaná žalovanému žalobcom doporučenou poštou dňa 11.04.2018,
o čom predložil podací lístok, avšak nebolo možné ustáliť moment jej doručenia žalovanému a teda
ani uplynutia 15-dňovej lehoty na plnenie. Súd mal jednoznačne za preukázané až doručenie výzvy
zo dňa 30.05.2018 žalovanému (prostredníctvom splnomocnenca žalovaného na preberanie zásielok)
dňa 07.06.2018, dodatočná lehota 5 dní na splnenie záväzku uplynula 12.06.2018, žalovaný sa tak
nasledujúci deň 13.06.2018 dostal sa do omeškania so splnením svojho záväzku voči žalobcovi, ktorému
týmto dňom vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania,
Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania
súd žalobu zamietol.

34. Argumentácia žalobcu, že splnomocnenec na preberanie písomností (jeho sestra) nebol
splnomocnený zásielku otvoriť a o doručení zásielky ho sestra neinformovala, nemá vplyv na posúdenie
účinkov riadneho doručenia písomnosti. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach
oprávnenia zastupovať (v danom prípade preberanie zásielok), vzniknú tým práva a povinnosti priamo
splnomocniteľovi, v danom prípade žalovanému. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z
plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým
splnomocnenec konal. Rovnako bez právneho významu pre posúdenie účinkov doručenia je skutočnosť,
či splnomocnenec splnomocniteľovi písomnosti odovzdal a aj to, že sa s nimi splnomocniteľ (s
akéhokoľvek dôvodu) neoboznámil.

35. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonané dôkazy, ktoré
považoval za potrebné, v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.



36. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

39. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd posudzujúc úspech žalobcu
podľa výšky priznanej istiny, priznal plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden



rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.