TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Košice II Spisová značka: 35Er/2337/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214217732 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7214217732.2  Uznesenie Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, so sídlom v Košiciach, Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484 proti povinnému: GASTROX s.r.o., so sídlom v Košiciach, Topásová 33, IČO: 36 053 988 o vymoženie 169,53 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom  r o z h o d o l :  Exekúciu z a s t a v u j e.  Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, so sídlom v Michalovciach, Ľudovíta Štúra 12 trovy exekúcie vo výške 41,29 €, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.  o d ô v o d n e n i e :  Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 11.06.2014 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 169,53 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach č. 700-3413673613-GC04/13 zo dňa 14.10.2013. Dňa 18.06.2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 111822 zo dňa 02.07.2014. Dňa 08.03.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 41,29 €. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd konaním vo veci a po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj exekučného spisu súdneho exekútora zistil, že po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor vydal dňa 04.08.2014 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa povinnému nepodarilo doručiť na poslednú známu adresu sídla spoločnosti. Súdny exekútor sa pokúsil vykonať exekúciu spôsobom prikázaním pohľadávky z účtu v banke, avšak tento spôsob výkonu exekúcie nebol úspešný. Následne súdny exekútor zistil, že povinný bol dňa 18.10.2016 ex offo vymazaný z obchodného registra, a to na základe rozhodnutia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obch. zák. z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 68 ods. 8 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu.    Podľa ust. § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, prvá veta, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Pretože v danom prípade bola povinná spoločnosť zrušená bez likvidácie, je zrejmé, že majetok povinnej spoločnosti nepostačoval ani na náhradu výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, a teda možno konštatovať nemajetnosť povinného. Preto súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom špecifikované nasledovne: 1/ Odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky............................................................................33,19 € 20% DPH............................................................................................................................6,64 € Spolu.................................................................................................................................39,83 € 2/ Náhrada hotových výdavkov - poštovné (doručenka 1 x 1,46 €).................................1,46 €  Celkom..............................................................................................................................41,29 €  Podľa ust. § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd skúmal, či boli trovy exekúcie súdnym exekútorom vyčíslené v súlade s vyhláškou. Súdny exekútor si v položke ad 1/ vyčíslil odmenu určenú paušálnou sumou vo výške 33,19 €. Nakoľko súdnemu exekútorovi v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky patrí odmena v minimálnej výške 33,19 €, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu tak, ako si ju vyčíslil. Rovnako nakoľko je súdny exekútor platcom DPH, súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH vo výške 6,64 €. Súdny exekútor si ďalej vyčíslil náhradu hotových výdavkov v podobe poštovného vo výške 1,46 €. Pretože v exekučnom spise súdneho exekútora sa nachádza niekoľko doručeniek preukazujúcich napr. doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému aj povinnému, príkazu na začatie exekúcie, či exekučného príkazu, súd mal za preukázané hotové výdavky v požadovanej výške. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak, ako si ich vyčíslil t.j. vo výške 41,29 €. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na    vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd rozhodol tak, že povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie uložil oprávnenému.  Poučenie:  Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.  Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 357 C. s. p.).   