ARAŠID spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/194/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513201745
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2513201745.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: N. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. Y. XXXX/XX, A., zastúpený advokátom : JUDr. Dalibor Kuciaň, Nitrianska 5, Piešťany,
proti žalovanému: ARAŠID spol. s r. o. , so sídlom Lazovná 69, Banská Bystrica, IČO: 36054241,
zastúpený splnomocencom: : Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica,
IČO: 36857793, o zaplatenie sumy 728,75 eura s príslušenstvom oproti vráteniu veci, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany sp.zn. 5C/16/2013-195 zo dňa 04. decembra 2017 vo
výroku III. o zamietnutí úrokov z omeškania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ktorým súd žalobu v časti úrokov
z omeškania zo sumy 397,77 Eur zamietol p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o žalobe žalobcu o zaplatenie 728,75 eura s
príslušenstvom oproti vráteniu veci rozhodol nasledovne :
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 728,75 eura spolu s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 330,98 eura od 30.1.2013 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobca je p o v i n n ý vydať žalovanému mobilný telefón SONY ERICSSON X10i Xperia
X10 Sensuous Black, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, typ AAD 3880056-BV AAAH, výrobné číslo Y s
príslušenstvom, t. j. nabíjačka s USB káblom, baterka BST-41, a Kingston MicroSDHC 8GB s SD
adaptérom, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobu v časti úrokov z omeškania zo sumy 397,77 eura z a m i e t a.
IV. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
V. P r i z n á v a štátu nárok na náhradu výdavkov proti žalovanému v plnom rozsahu.
VI. P r i z n á v a znalkyni Ing. Magdaléne Kadlečíkovej, PhD., s miestom výkonu činnosti Pekná
cesta 11, Bratislava, nárok na znalečné za podanie vysvetlenia na pojednávaní dňa 12.10.2015 proti
žalovanému v plnom rozsahu. „

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 2 ods. 2 písm. a), b), § 18 ods. 6, ods. 7, § 18 ods. 9 zák.č.
150/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 588, § 612, § 619 ods. 1, § 620 ods.1, § 621 veta prvá, § 623
ods. 1 veta prvá, § 625, § 626 ods.1, § 48 ods. 1 a 2, § 457, § 121 ods. 3, § 517 ods.2 Občianskeho
zákonníka a vecne tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.1.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany
dňa 30.1.2013, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 728,75 eura spolu s 8,75 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 728,75 eura od 30.1.2013 až do zaplatenia titulom odstúpenia



od kúpnej zmluvy v rámci uplatnenia zodpovednosti za vady mobilného telefónu kúpeného žalobcom
od žalovaného prostredníctvom internetu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobný nárok
odvodzoval od zmluvného vzťahu strán sporu založeného kúpnou zmluvou uzavretou na diaľku medzi
žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim dňa 16.8.2011 prostredníctvom webového
portálu žalovaného. Predmetom kúpy bol mobilný telefón SONY ERICSSON X10i Xperia X10 Sensuous
Black s príslušenstvom, t. j. s nabíjačkou s USB káblom, baterkou a mikroprocesorovou kartou Kingston
MicroSDHC 8GB s SD adaptérom. Mobil sa pri používaní prehrieval, samovoľne sa reštartoval, písal
iné znaky, než ktoré boli pri písaní na mobile zadávané, mal krátku výdrž batérie, po vypnutí telefónu
sa nedal zapnúť, čo sa dalo až po nabití batérie. Následne žalobca dňa 24.5.2012 a dňa 3.7.2012
reklamoval zakúpený tovar u žalovaného, avšak jeho reklamácie boli zamietnuté. Žalobca poukázal
na to, že žalovaný porušil pri prvej reklamácii ust. § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení
neskorších predpisov, a pri druhej reklamácii nezákonne aplikoval odsek 7 citovaného ustanovenia,
pretože odkaz na internetovú stránku nie je splnením povinnosti dodávateľa spotrebiteľovi oznámiť,
komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie, navyše, žalovanému bol zaslaný popis
v nemeckom jazyku. Nakoľko mobil bol nepoužiteľný, žalobca listom zo dňa 22.8.2012 odstúpil od
zmluvy a požiadal žalovaného o vrátenie kúpnej ceny vo výške 330,98 eura do 10 dní od jeho doručenia
žalovaného, na čo žalovaný reagoval emailom z 24.8.2012, ktorým odstúpenie od zmluvy neakceptoval
a vyjadril iba ľútosť, že žalobca nemôže predmetný mobilný telefón používať. Preto žalobca reklamoval
predmetný tovar tretíkrát, pričom tretiu reklamáciu podľa § 18 ods. 7 citovaného zákona už nebolo možné
zamietnuť. Žalobný nárok v časti o zapletenie sumy 330,98 eura s príslušenstvom si uplatňoval titulom
ním zaplatenej kúpnej ceny a žalobný nárok v časti o zaplatenie sumy 397,77 eura titulom náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu znaleckého vyjadrenia
č. 3-2012 vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Kusendom dňa 30.12.2012, ktorý zistil, že predmetný
mobil má problémy hardwarového i softwarového charakteru s tým, že na prístroji nebolo zistené žiadne
poškodenie mechanického charakteru, ktoré by vzniklo nesprávnym používaním a ktoré by malo vplyv
na funkčnosť prístroja, hlavne na funkciu nabíjania akumulátora.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že reklamačným protokolom z 24.5.2012 si žalovaný
ako dodávateľ splnil svoju zákonnú povinnosť vybaviť reklamáciu v zákonom stanovenej lehote, pričom
v časti označenej ako Popis vybavenia reklamácie žalovaný uviedol text: “Vyjadrenie autorizovaného
servisu: Základná doska poškodená vonkajším vplyvom“ s tým, že toto odôvodnenie uviedol na
základe odborného posúdenia autorizovanej osoby, ktorou bola v danom prípade spoločnosť K.
B. so sídlom v D., kam žalovaný zaslal reklamovaný tovar na posúdenie, ktorá skonštatovala, že
základná doska mobilného telefónu bola mechanicky poškodená, a preto žalovaný reklamáciu zamietol.
K druhej reklamácii uviedol, že s prihliadnutím na prax Slovenskej obchodnej inšpekcie, odkaz na
internetovú stránku so zoznamom súdnych znalcov považuje za dostatočné splnenie podmienok podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný navyše zaslal žalobcovi výsledok odborného posúdenia v
nemeckom jazyku, čo nebolo jeho povinnosťou. Odstúpenie od zmluvy žalobcom žalovaný považuje
za neoprávnené, keďže žalobcovi nárok na odstúpenie od zmluvy nevznikol. Žalovaný mal nárok na
odstúpenie od zmluvy len v prípade, ak by žalovaný nedodržal zákonnú 30-dňovú lehotu na vybavenie
reklamácie. Žalovaný musel reklamáciu opätovne zamietnuť, nakoľko bol viazaný odborným posúdením
z prvej reklamácie. K znaleckému vyjadreniu predloženému žalobcom žalovaný uviedol, že znalec sa
nijakým spôsobom nevysporiadal so skôr zistenou vadou mechanickým poškodením, ktorá bola zistená
pri prvom odbornom posúdení. Znalec sa nezameral na podstatu zamietnutia reklamácie.

4. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že strany sporu uzavreli spotrebiteľskú kúpnu
zmluvu, na základe ktorej si žalobca ako spotrebiteľ dňa 16.8.2011 prostredníctvom internetového
portálu žalovaného kúpil od žalovaného ako predávajúceho a dodávateľa zároveň mobilný telefón
SONY ERICSSON X10i Xperia X10 Sensuous Black, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, typ AAD 3880056-
BV AAAH, výrobné číslo Y s príslušenstvom, t. j. nabíjačku s USB káblom, baterku BST-41, za kúpnu
cenu 319,99 eura vrátane DPH, a Kingston MicroSDHC 8GB s SD adaptérom za kúpnu cenu 10,99
eura vrátane DPH. Tovar si žalobca prevzal od kuriéra dňa 17.8.2011, ktorý bol zabalený v balíku na
dobierku, pričom kuriérovi zaplatil v hotovosti sumu 335,97 eura. Predmetný mobilný telefón vykazoval
viacero vád, ktoré ho robili neupotrebiteľným, ktoré bránili žalobcovi v jeho riadnemu používaniu. Mobil
sa prehrieval, mrzol, samovoľne sa reštartoval, pri písaní správ reagoval inými znakmi, než ktoré boli
zadané. Preto žalobca tento výrobok reklamoval u žalovaného dňa 24.5.2012. Túto reklamáciu žalovaný
zamietol ako neoprávnenú s odôvodnením, že bolo autorizovaným servisom zistené, že základná doska
bola poškodená vonkajším vplyvom. Nakoľko mobil neskôr vykazoval aj ďalšie vady, a to krátku výdrž



batérie, indikovanie plného stavu batérie, pričom po vypnutí sa mobil nedal zapnúť, čo bolo možné
až po nabití batérie. Preto žalobca druhýkrát reklamoval tento mobil u žalobcu, a to reklamáciou z
3.7.2012, ktorú žalovaný opätovne vyhodnotil ako neoprávnenú s odôvodnením, že na mobile bolo
zistené mechanické poškodenie, čo je porušením záručných podmienok, a preto tento mobil nie je možné
úspešne reklamovať. Následne listom zo dňa 22.8.2012 žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, a požadoval
od žalovaného vrátenie kúpnej ceny s tým, že po vrátení kúpnej ceny žalobca vráti žalovanému mobil aj
s príslušenstvom. Žalovaný odstúpenie od zmluvy neakceptoval, v dôsledku čoho žalobca reklamoval
mobil aj s príslušenstvom tretíkrát, a to listom zo dňa 14.1.2013 adresovaným žalovanému, ktorým ho
vyzval na vrátenie kúpnej ceny mobilu aj s príslušenstvom v sume 330,98 eura a nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, a to 300,- eur za odborné posúdenie znalcom Ing. Kusendom a 97,77 eura
za poskytnutie právnych služieb spojených s reklamáciou predmetného mobilu. Na tretiu reklamáciu
žalovaný reagoval emailom dňa 16.1.2013, ktorým reklamáciu opätovne neuznal.

5. Podľa vtedajšej právnej úpravy žalovaný ako predávajúci (pozn. dodávateľ) nebol zo zákona povinný
poskytnúť žalobcovi ako spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie
reklamácie. Zákon taktiež neupravoval, akým spôsobom bol žalovaný povinný uviesť, komu môže
žalovaný zaslať výrobok na odborné posúdenie (§ 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z.). Žalovaný
nepreukázal, že by spoločnosť J. bola v čase vybavovania prvej a druhej reklamácie autorizovanou
osobou na poskytovanie odborného posúdenia, nakoľko v konaní predložil iba certifikát vystavený dňa
1.10.2012, t. j. po zamietnutí prvých dvoch reklamácií. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nemohol
znova uplatnenú reklamáciu, v danom prípade ako tretiu v poradí, zamietnuť, pričom zamietnutie tretej
reklamácie žalovaným bolo porušením ust. § 18 ods. 7 (poslednej vety) zákona č. 250/2007 Z. z.
Nakoľko 24-mesačná zákonná záručná doba začala plynúť dňom prevzatia tovaru žalobcom, t. j. dňa
17.8.2011, všetky tri reklamácie uplatnil u žalovaného v záručnej dobe, pričom všetky reklamácie
obsahovali popis vád reklamovaného tovaru. Znaleckým dokazovaním bolo v konaní preukázané, že pri
výrobe predmetného mobilu sa použil materiál, v dôsledku čoho mobil stratil svoju funkčnosť. V plaste
mobilu znalkyňa diagnostikovala trhlinu, a to na elastomére, ktorý mal predovšetkým plniť funkciu fixovať
µUSB konektor na PCB a zároveň tlmiť mechanické namáhanie pri zastrčení a vysunutí µUSB konektora
kábla. Žiadne neoprávnené zásahy inou osobou do mobilu, a teda ani mechanické poškodenie žalobcom
či niekým iným, nebolo znaleckým dokazovaním preukázané. Znalkyňa zistila, že metodikou, ktorú pri
diagnostikovaní vady použilo servisné zmluvné stredisko žalovaného, nebolo možné túto skutočnosť
exaktne zistiť. Mobil je neopraviteľný, pričom nikto, dokonca ani jeho výrobca, už nemôže zaručiť
prevádzkovú funkčnosť mobilného telefónu a jeho bezpečnosť.

6. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd mal za nepochybne
preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ si kúpil od žalovaného ako predávajúceho a dodávateľa tovar,
na ktorom sa vyskytli vady v záručnej dobe, ktoré žalobca nezavinil nevhodným používaním tovaru.
Tieto vady žalobca riadne v záručnej dobe u predávajúceho opakovane reklamoval, a keďže predmetný
mobil trpel viacerými vadami, ktoré ho robili neupotrebiteľným a neopraviteľným, žalobca bol zo zákona
oprávnený od kúpnej zmluvy odstúpiť, čo aj urobil, čo žalovaný opakovane odmietal akceptovať.
V neprospech žalovaného svedčí aj skutočnosť, že žalovaný zamietnutím tretej reklamácie porušil
zákonný zákaz zamietnuť znova uplatnenú reklamáciu podľa § 18 ods. 7 poslednej vety zákona č.
250/2007 Z. z. V jeho neprospech nasvedčuje aj skutočnosť, že mobilné telefóny toho istého typu boli
stiahnuté z obehu pre výrobnú vadu, čo žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal. Nakoľko žalobca
odstúpil od zmluvy v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, odstúpením od zmluvy bola kúpna
zmluva od začiatku zrušená (§ 48 OZ), preto obe zmluvné strany, ktoré sú zároveň stranami sporu,
sú povinné navzájom vrátiť druhej to, čo zo zmluvy dostali (§ 457 OZ), t. j. žalobca je povinný vrátiť
reklamovaný mobil so všetkým príslušenstvom a žalovaný zaplatenú kúpnu cenu. Preto súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu mobilu a príslušenstva (I. výrok) za súčasného
uloženia povinnosti žalobcovi vrátiť žalovanému predmetný mobil aj s príslušenstvom (II. výrok).

7. V súlade s ust. § 121 ods. 3 OZ žalobcovi vznikol popri nároku na vrátenie kúpnej ceny aj nárok
na príslušenstvo pohľadávky. Ako príslušenstvo si uplatnil úroky z omeškania a náhradu nákladov
spojených s jej uplatnením, ktoré preukázal 397,77 eura, pozostávajúce zo sumy 300,- eur za
znalecké vyjadrenie a 97,77 eura za poskytnuté právne služby. V časti úrokov z omeškania zo sumy
prevyšujúcej zaplatenú kúpnu cenu súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol (III. výrok),
nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje veriteľovi pohľadávky požadovať od dlžníka príslušenstvo
z príslušenstva pohľadávky (istiny), a to ani vtedy, ak je príslušenstvo vyčíslené, príp. aj keby bolo



samostatným predmetom konania. V danom prípade súd nemohol priznať žalobcovi úroky z omeškania
z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v preukázanej sume 397,77 eura, pretože tak úroky z
omeškania, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, sú v danom prípade iba príslušenstvom
pohľadávky, pričom výška pohľadávky, t. j. istiny v danom prípade zodpovedá výške zaplatenej kúpnej
ceny. K vzniku bezdôvodného obohatenia na oboch stranách došlo okamihom doručenia odstúpenia
od zmluvy žalovanému, čo bolo najneskôr dňa 16.1.2013, kedy reagoval na tretiu reklamáciu spojenú
s odstúpením od zmluvy, a preto žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania od 17.1.2013, t. j. od
prvého dňa bezprostredne nasledujúceho po doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému, pričom výška
zákonných úrokov z omeškania k 17.1.2013 zodpovedala 8,75 % ročne. Nakoľko žalobca si uplatnil
úroky z omeškania až od 30.1.2013, keďže súd nemohol prekročiť žalobný návrh, priznal žalobcovi úroky
z omeškania odo dňa požadovaného žalobcom.

8. Nakoľko v spore mal žalobca výrazne väčší úspech než žalovaný, pričom neúspech žalobcu v spore
je nepatrný, a týka sa iba časti uplatneného príslušenstva pohľadávky, súd podľa § 255 ods. 1 CSP
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

9. V tomto spore súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. Kadlečíkovou, ktorá podala vo veci
znalecký posudok, za ktorý jej súd priznal znalečné v sume 819,01 eura, ktoré bolo sčasti hradené z
preddavkov zložených stranami sporu a v časti 419,01 eura z finančných prostriedkov štátu. Vychádzajúc
z čl. 4 ods. 2 a § 259 CSP súd priznal štátu nárok na náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli vyplatením
časti znalečného tejto znalkyni, pričom tento nárok priznal štátu vo vzťahu k neúspešnému žalovanému.

10. Nakoľko súd vykonal dokazovanie aj výsluchom znalkyne Ing, Kadlečíkovej na pojednávaní dňa
12.10.2015, za ktorý si uplatnila znalečné, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté, súd priznal znalkyni
nárok na znalečné proti žalovanému v plnom rozsahu.

11. O výške náhrady trov konania žalobcu, o výške náhrady výdavkov štátu ako aj o výške znalečného
rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods.
2 CSP).

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z
dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP). Poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, na znenie §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 18 ods. 7 Zák. č. 250/2007 Zb. zákonov, ďalej § 517 ods. 1 a
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému teda záväzok - dlh žalovaného
voči žalobcovi pozostával pred uplatnením práva na súde z nevrátenej kúpnej ceny 330,98 Eur a z
neuhradenej sumy 300,-- Eur za odborné posúdenie a sumy 97,77 Eur ako s tým súvisiace vynaložené
náklady na právnu pomoc. Spolu išlo tak o celkový peňažný dlh vo výške 728,75 Eur, s ktorým bol
žalovaný v omeškaní a ktorý súd aj priznal. Má však za to, že tak ako bol priznaný úrok z omeškania
zo sumy 330,98 Eur, mal byť priznaný aj úrok zo zvyšného peňažného dlhu, teda zo sumy 397,77 Eur,
nakoľko nie je dôvod na iný postup. Súd prvého stupňa podriadil sumu 397,77 Eur v zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka, tzn. náklady spojené s uplatnením pohľadávky, avšak pohľadávkou uplatnenou
na súde nebola len táto suma, nakoľko tieto náklady neboli spojené s výlučne s jej uplatnením, čo
by odôvodňovalo postup podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale išlo o všetky súvisiace
účelne vynaložené náklady podľa citovaného § 18 ods. 7 Zákona č. 250/2007 Zb. zákonov. V súlade
s uvedeným je názoru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu v otázke,
čo tvorí pohľadávku a tak nesprávne právne posúdil vec v časti požadovaných úrokov z omeškania,
preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil a priznal žalobcovi
úroky z omeškania vo výške 8,75 % aj zo sumy 397,77 Eur od 30.01.2013 do zaplatenia v súlade so
zmeneným žalobným návrhom.

13. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril. Vyslovil názor, že sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, na základe ktorého súd výrokom III. zamietol žalobcom
uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 397,77 Eur. Predmetná suma predstavuje
podľa právneho názoru žalovaného náklady žalobcu spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka a teda ide o príslušenstvo pohľadávky žalobcu. Poukázal na znenie § 121 ods.



3 Občianskeho zákonníka s tým, že nie je možné požadovať úroky z omeškania z príslušenstva, náhrady
nákladov spojených s jej uplatnením, nakoľko táto suma náhrady nákladov spojených s jej uplatnením
nie je súčasťou pohľadávky. Tento názor žalovaného je pritom v súlade s rozhodovacou praxou súdov
Slovenskej republiky, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/4/1964. Skutočnosť, že súd
prvej inštancie vec posúdil správne, keď sumu 397,77 Eur posúdil ako príslušenstvo pohľadávky
potvrdzujú aj niektoré skutočnosti, na ktoré upozorňuje. Žalobca svoj mobilný telefón reklamoval spolu
tri krát, prvý raz 24.05.2012, druhý raz 03.07.2012, prvý a druhý raz teda v dobe prvých 12 mesiacov
od kúpy mobilného telefónu, pričom predávajúci postupoval v súlade s ustanovením § 18 ods. 6 Zákona
č. 250/2007 Zb. zákonov o ochrane spotrebiteľa, kedy reklamáciu zamietol na základe odborného
posúdenia a tretí krát 14.01.2013, žalobca treťou reklamáciou zo dňa 14.01.2013, ktorá bola už po
uplynutí 12 mesiacov odo dňa kúpy mobilného telefónu požadoval od žalovaného aj náhradu nákladov
vynaložených na odborné posúdenie, ako aj všetkým s tým súvisiace účelne vynaložené náklady,
žalovaný tretiu reklamáciu žalobcu zo dňa 14.01.2013 však zamietol. S poukazom na znenie § 18 ods.
7 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má za to, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu
všetkých nákladov vynaložených na odborné posúdenie, ako aj všetkých s tým spojených súvisiacich
účelne vynaložených nákladov podľa už citovaného § 18 ods. 7 Zákona č. 250/2007 Zb. zákonov a teda
súd prvej inštancie postupoval správne, keď sumu 397,77 Eur posúdil ako príslušenstvo pohľadávky. V
zmysle ustanovenia § 18 ods. 7 Zákona č. 250/2007 Zb. zákonov o ochrane spotrebiteľa tento nárok by
žalobcovi vznikol až v prípade, ak by po zamietnutí reklamácie teda nie pred jej zamietnutím po uplynutí
doby 12 mesiacov od kúpy mobilného telefónu ( tretej reklamácie ) zaslal mobilný telefón na odborné
posúdenie a následne by reklamáciu uplatnil znova. Vzhľadom na to, že to po zamietnutí prvej reklamácie
a po uplynutí doby 12 mesiacov od kúpy mobilného telefónu žalobca nezaslal mobilný telefón na odborné
posúdenie a nedošlo ani k následnému znovu uplatneniu reklamácie, nárok podľa ustanovenia § 18
ods. 7 Zákona č. 250/2007 Zb. zákonov nemohol žalobcovi vzniknúť. Na základe týchto skutočností
postupoval súd prvej inštancie správne, keď sumu 397,77 Eur posúdil ako náklady spojené s uplatnením
pohľadávky, ale podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a výrokom 3 predmetného
rozsudku zamietol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z predmetnej sumy. Navrhol preto, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku)
a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

15. Podstatou odvolania je tvrdenie žalobcu o nesprávnom právnom posúdení nároku na sumu 397,77
Eur tvoriace podľa súdu prvej inštancie príslušenstvo istiny, z ktorého nebolo možné priznať úrok z
omeškania.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci
samej, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

17. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť len
nasledovné.



18. Suma 397, 77 Eur predstavuje sumu, ktorú žalobca vynaložil v súvislosti s reklamáciou od
žalovaného kúpeného mobilného telefónu.

19. Zo znaleckého vyjadrenia č. 3-2012 vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Kusendom pre žalobcu
dňa 30.12.2012 súd zistil, že predmetný mobilný telefón nie je schopný udržať nastavené inicializačné
údaje, ktoré je potrebné zadať po prvom zapnutí prístroja a po vybití akumulátora. Tento jav je prejavom
vady hardwaru, t. j. pamäte zodpovednej za uchovanie prvotne nastavených údajov. Druhou vadou je
poškodenie hlavného softwaru, tzv. zacyklenie softwaru, a to je nefunkčnosť nabíjacej funkcie a nutnosť
jeho preinštalovania. Tieto zistenia dokazujú, že predmetný mobilný telefón má problémy hardwarového
aj softwarového charakteru. Na prístroji neboli zistené žiadne poškodenia mechanického charakteru,
ktoré by vznikli nesprávnym používaním a ktoré by mali vplyv na funkčnosť prístroja, hlavne na funkciou
nabíjania akumulátora.

20. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného Ing. Ladislavom Kusendom dňa 8.1.2013 súd
zistil, že Ing. Ladislav Kusenda prijal od žalobcu sumu 300,- eur vrátane DPH.

21. Z reklamácie zo dňa 14.1.2013 (pozn. v poradí tretej) súd zistil, že JUDr. Kuciaňová ako právna
zástupkyňa žalobcu oznámila žalovanému, že po dvoch zamietnutých reklamáciách sa žalobca obrátil na
znalca Ing. Kusendu, ktorý skonštatoval, že na prístroji neboli zistené žiadne poškodenia mechanického
charakteru, ktoré by vznikli nesprávnym používaním a ktoré by mali vplyv na funkčnosť prístroja, hlavne
na funkciu nabíjania akumulátora. Znalec skonštatoval problémy predmetného mobilného telefónu
hardwarového aj softwarového charakteru. Žalobca opätovne požiadal o uznanie reklamácie a o vrátenie
zaplatenej kúpnej ceny, ako aj o nahradenie všetkých nákladov spojených s uplatnenou reklamáciou,
všetko do 14 dní od doručenia tejto reklamácie žalovanému s tým, že po vrátení kúpnej ceny a náhrade
všetkých účelne vynaložených výdavkov žalobca vráti žalovanému mobilný telefón aj s príslušenstvom,
a že v opačnom prípade sa obráti na súd.

22. Z podacieho lístka zo dňa 14.1.2013 súd zistil, že advokátka JUDr. Kuciaňová v daný deň na pošte
Piešťany 1 odoslala na poštovú prepravu zásielku adresovanú žalovanému.

23. Z odpovede žalovaného zo dňa 16.1.2013 zaslanej právnej zástupkyni žalobcu súd zistil, že
žalovaný oznámil právnej zástupkyni, že znalec, ktorého oslovil žalobca, vôbec neskúmal dôvod, pre
ktorý autorizovaný servis zamietol reklamáciu, a to prasknutý lepový spoj USB konektora na pripojení
k základnej doske. Mobil má síce aj iné vady, avšak mechanické poškodenie tovaru je v rozpore so
záručnými podmienkami, preto žalovaný reklamáciu opätovne odmietol.

24. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného advokátkou JUDr. Magdalénou Kuciaňovou dňa
10.1.2013 súd zistil, že táto advokátka prijala od žalobcu sumu 97,77 eura za 3 právne úkony súvisiace
s reklamáciou mobilného telefónu Sony Ericsson Xperia X10i.

25. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie v bode 58
napadnutého rozsudku a nesúhlasí s odvolacou argumentáciou žalobcu.

26. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto
námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody,
pre ktoré žalobu zamietol a vec správne právne posúdil. Pokiaľ žalobca zotrváva na právnych názoroch,
ktoré sú odlišné (iné) od právneho posúdenia veci konajúcim súdom, polemika o nesprávnosti súdom
prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu,
sama o sebe nie je dostatočným podkladom pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej
inštancie.



27. Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých
12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného
posúdenia; bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu
nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením. Predávajúci je
povinný poskytnúť spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie
najneskôr do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Tým nie je dotknutá povinnosť predávajúceho
podľa odseku 9.k spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju
zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu
môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie.

28. Podľa ods. 7 ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného
posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez
ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť
predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia
záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia
reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne
vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť

29. Zo spisu vyplývajúci postup žalobcu pri vybavovaní reklamácie však nebol taký, ako je popísaný
vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení. Reklamovaný mobilný telefón totiž po tretíkrát nebol
posudzovaný osobou určenou predávajúcim, ale žalovaným vybraným znalcom Ing. Kusendom.Nejedná
sa teda o náklady, ktorý by bol povinný zaplatiť predávajúci v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie vec ohľadne tohto nároku správne
posúdil, že sa jedná o príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ku
ktorému už zákon úroky z omeškania neumožňuje priznať.

30. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolací dôvod uvádzaný žalobcom nie je
naplnený.

31. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší
(akcesorický). O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp.
k získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším (akcesorickým) peňažným záväzkovým vzťahom je mimo
iného záväzok (povinnosť) dlžníka zo zmluvy alebo zo zákona zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú pomernú
časť (spravidla určenú percentuálnou sadzbou) hlavného peňažného záväzku. Úrokový právny vzťah
môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi (platne) založený hlavný peňažný záväzkový právny
vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka
so splnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a spočíva v tom, že dlžník musí
poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti peňažného
dlhu (záväzku), s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi
nový (ďalší) záväzkový právny vzťah. Ak teda vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z
omeškania, dochádza k zmene v obsahu práv a povinností dlžníka, inak povedané, k zmene v obsahu
záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník
povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický).

32. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Nejvyššieho soudu České republiky
č. k. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004, v ktorom vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo
zhodnej so slovenskou, uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia
príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre
obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v
náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie
(istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ,
že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až
omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený
platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho
zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé



úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva,
nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z
príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky
ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky
zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.
Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo
z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky,
odôvodnený len úpravou obsiahnutou v posledne označenom ustanovení (§ 517 ods. 2 OZ), by totiž bez
väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 OZ viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo
z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava
obsiahnutá v § 517 ods. 2 OZ ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym
záväzkom, pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením
hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí
(ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ právo požadovať
úrok z omeškania). Ďalej odôvodnenie cituje diela, ktoré sa taktiež prikláňajú k názoru, že dojednané
úroky sa nestávajú súčasťou istiny, a preto sa ďalej neúročia. Nejvyšší soud ČR má tiež za to, že
dikcia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (čo do slovného spojenia „peňažný záväzok“) oporou pre
iný výklad riešeného problému nie je. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa (typovo
napríklad v medziach zmluvy o úvere), že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa
dohody účastníkov budú pripočítané) a následne potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre
prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dojednanú alebo zákonom stanovú sadzbu
úrokov z omeškania. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že sa takto opäť úročí len istina a nie
príslušenstvo pohľadávky. Podľa záveru Nejvyššího soudu ČR teda záver založený na úvahe, podľa
ktorej zákon (obchodný zákonník v spojení s občianskym zákonníkom) priznávajú veriteľovi bez ďalšieho
aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky (žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov) je
nesprávny. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené platí aj pre ostatné formy príslušenstva čím sú i
náklady spojené s uplatnením istiny.

33. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
III. v časti zamietnutia úroku z omeškania zo sumy 397,77 Eur podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).