Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/59/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200197
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200197.4

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany
Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Slovenská
autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť, Mikušovská cesta 17, 984 01 Lučenec, IČO: 36 054
259, právne zastúpeného: JUDr. Róbert Gombala, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Ulica P.
Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Predseda Banskobystrického samosprávneho
kraja, Nám. SNP č. 23, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného sp.zn.: 06088/2019/ODDPRS, IČŽ : 62/2018 zo dňa 1. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja sp. zn. 06088/2019/
ODDPRS, IČŽ : 62/2018 zo dňa 1. februára 2019 a Rozhodnutie Úradu Banskobystrického
samosprávneho kraja sp. zn. 07898/2018/ODDPRS, IČZ: 62/2018 zo dňa 6. decembra 2018 z r u š u j e.
Banskobystrický samosprávny kraj so sídlom v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý sprístupniť žalobcovi
informácie požadované žiadosťou z 18. septembra 2018, a to: Všetky právne analýzy zmlúv vo verejnej
doprave a stanoviská k zmluvám vo verejnej doprave, ktoré pre Banskobystrický samosprávny kraj
spracovala AK Gruber s.r.o. na základe objednávky č. 5630/SL, ktorá bola zverejnená dňa 11. júla
2018 na stránke Banskobystrického samosprávneho kraja a na základe Zmluvy o poskytovaní právnych
služieb o odbornej činnosti zo dňa 14. septembra 2018. 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 2 -

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Dňa 19. septembra 2018 bola Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja ako povinnej osobe
(ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „povinná osoba“) v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“ alebo „zákon o slobode informácií“) doručená
žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií (ďalej len „Žiadosť“) a to: Všetkých právnych analýz zmlúv vo
verejnej doprave a stanovísk k zmluvám vo verejnej doprave, ktorú pre Banskobystrický samosprávny
kraj spracovala AK Gruber s.r.o., a to na základe objednávky č. 5630/SL, ktorá objednávka bola
zverejnená dňa 11. júla 2018 na stránke Banskobystrického samosprávneho kraja a na základe Zmluvy
o poskytovaní právnych služieb a odbornej činnosti zo dňa 14. septembra 2018“ (ďalej len „žiadaná
informácia“ alebo „právna analýza“) Povinná osoba Rozhodnutím sp. zn.: 07898/2018/ODDPRS, IČŽ:
62/2018 s poukazom na § 3 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Žiadosti nevyhovela (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie povinnej osoby“). V odôvodnení rozhodnutia poukázala
na § 10 ods. 1 zákona o slobode informácíí a § 17 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) a uviedla, že právna analýza napĺňa kritériá obchodného
tajomstva, ktorému je napriek ústavnému právu každého na informácie potrebné poskytnúť ochranu



za účelom zabezpečenia verejných záujmov a verejného poriadku s tým, že podmienka pre aplikáciu
výnimky z ochrany obchodného tajomstva nebola naplnená, pretože žalobcom žiadané informácie sa
netýkajú používania verejných prostriedkov, ani nakladania s verejným majetkom vyššieho územného
celku, ani nakladania s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom alebo na základe zákona,
ani nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Princíp prevažujúceho verejného záujmu
na získaní žiadanej informácie nebol naplnený, nakoľko jej sprístupnením by mohol byť potenciálne
ohrozený záujem verejnosti na plynulom poskytovaní služieb vo verejnej doprave a prevádzková činnosť
verejných dopravcov.
2. Povinná osoba posúdila žalobcom žiadanú právnu analýzu ako obchodné tajomstvo, pretože:
- ide o skutočnosť obchodnej povahy, ktorá súvisí s činnosťou spoločnosti AK Gruber s.r.o. (ďalej len
„zhotoviteľ právnej analýzy“) a tiež s činnosťou Banskobystrického samosprávneho kraja a nadväzuje
na obchodné a partnerské vzťahy s poskytovateľmi verejnej dopravy v Banskobystrickom kraji,
- má potenciálnu nemateriálnu hodnotu, pretože obsahuje právne názory, právne odporúčania, výklady
zákonov a nariadení, na základe ktorých povinná osoba vypracúva svoje ďalšie budúce strategické
kroky, 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 3 -

- informácie obsiahnuté v právnej analýze nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne
dostupné, pretože ide o jedinečné informácie, napr. právne názory, myšlienky, výklady zákonov a
nariadení a odporúčaní jej autora, ktoré majú tendenciu zásadne ovplyvniť činnosť Banskobystrického
samosprávneho kraja ako aj prevádzkovanie verejnej dopravy v Banskobystrickom samosprávnom kraji,
- zhotoviteľ právnej analýzy výslovne prejavil vôľu informácie v nej obsiahnuté utajiť a to prostredníctvom
Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorú uzatvoril s Banskobystrickým samosprávnym krajom
a neposkytol ústny, ani písomný súhlas s jej sprístupnením tretím osobám, pričom povinnosť tajiť
informácie obsiahnuté v právnej analýze vyplýva pre jej zhotoviteľa aj zo zákona č. 586/2003 Z. z. o
advokácii,
- zhotoviteľ právnej analýzy a tiež Banskobystrický samosprávny kraj ochranu informácií v nej
obsiahnutých zabezpečuje prostredníctvom zúženého okruhu osôb, ktoré sa s jej obsahom môžu
oboznamovať.
3. Povinná osoba tiež uviedla, že účelom informácií obsiahnutých v právnej analýze je ochrana verejných
záujmov, verejného poriadku a práv tretích osôb s tým, že informácie označené ako obchodné tajomstvo
majú povinnosť chrániť nielen podniky ale aj všetky podnikateľské subjekty (napr. advokáti) a tiež
subjekty nepodnikateľského typu a že právna analýza fyzicky tvorí jeden obsahovo ucelený prvok,
ktorého jednotlivé časti, či závery nie je možné odčleniť od jej ostatných častí bez toho, aby vyčlenená
časť dávala určený zmysel a bez rizika dezinterpretovania jej obsahu, a preto žalobcom žiadanú právnu
analýzu nebolo možné sprístupniť ani v časti, resp. anonymizovanou formou.
Rozhodnutie žalovaného
4. O podanom odvolaní žalobcu, v ktorom žalobca namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia
neobsahuje konkrétnymi zákonnými ustanoveniami presne vymedzené zákonné dôvody odmietnutia
sprístupnenia žiadanej informácie a že odôvodnenie neposkytnutia žiadanej informácie poukazom na
§ 10 ods. 1 zákona o slobode informácií je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože
právna analýza jednak nie je obchodným tajomstvom Banskobystrického samosprávneho kraja, ani jej
autora a ani dopravcov a jednak sa týka nakladania s majetkom vyššieho územného celku a používania
verejných prostriedkov, rozhodol predseda Banskobystrického samosprávneho kraja ako odvolací orgán
v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. (ďalej len „žalovaný“) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože nezistil nezákonnosť alebo nesprávnosť, ktorá by
odôvodňovala jeho zrušenie alebo zmenu.
5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah
podaného odvolania, citoval § 19 ods. 1, 2, 3 zákona o slobode informácií, § 57 ods. 2 a § 47 ods.
2 Správneho poriadku a uviedol, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce
z § 47 Správneho poriadku, pretože prvostupňový orgán uviedol vo výroku svojho rozhodnutia
ustanovenie, na základe ktorého bol splnomocnený rozhodovať a tiež presne, jasne a určito uviedol,
čo bolo predmetom konania a ako rozhodol. Konkrétne úvahy, právne konštrukcie, vykonané dôkazy a
posúdenie skutkovej a právnej stránky veci, spolu s ustanoveniami právnych predpisov, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil, uviedol prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia. 2 4
S / 5 9 / 2 0 1 9 - 4 -



6. S poukazom na § 10 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z. z. sa žalovaný stotožnil so závermi povinnej
osoby o tom, že žalobcom žiadaná právna analýza je obchodným tajomstvom, že priamo nesúvisí s
nakladaním s verejnými prostriedkami, že nebol daný dôvod na aplikáciu výnimky z nesprístupnenia
informácií, ktoré sú obchodným tajomstvom podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií a že
skutočnosť, že právna analýza je obchodným tajomstvom, prevažuje nad právom žalobcu na informácie.
7. Žalovaný uviedol, že cieľom žiadanej právnej analýzy bolo posúdenie právneho stavu súvisiaceho
s predĺžením dodatkov k zmluvám vo verejnej doprave, t. j. skutkového a právneho stavu platnosti
zmluvných dojednaní odborne spôsobilou osobou. Prípadné sprístupnenie požadovaných informácií
malo tendenciu vážne poškodiť budúce hospodárske záujmy Banskobystrického samosprávneho kraja
ako aj záujmy a podnikanie tretích osôb, najmä verejných dopravcov. Tým v zhode s prvostupňovým
orgánom verejnej správy odôvodnil neuplatnenie výnimky v zmysle § 10 ods. 2 cit. zákona z
nesprístupnenia žiadanej informácie, ktorá je obchodným tajomstvom a uviedol, že riziko vážneho
ohrozenia strategických a ekonomických záujmov povinnej osoby prevážilo nad právom verejnosti na
informácie, t. j. nad právom konkrétnej osoby (žalobcu) na jej získanie, a to napriek tomu, že právna
analýza bola získaná za verejné prostriedky. Žalovaný zdôraznil, že závery z právnej analýzy boli
verejnosti aj žalobcovi poskytnuté prostredníctvom médií. Konkrétne informácie obsiahnuté v právnej
analýze sa netýkali používania verejných financií, ani nakladania s verejným majetkom vyššieho
územného celku, ani s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom alebo na základe zákona, ani
nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Objednávka, zmluva uzavretá s autorom právnej
analýzy, ako aj ním vystavená faktúra vo výške 1 000,- EUR za vypracovanie právnej analýzy bola
povinnou osobou zverejnená na jej webovom sídle, keďže išlo o dokumenty, ktoré sa týkali nakladania
s verejnými prostriedkami. Tiež uviedol, že oboznamovať sa s obsahom právnej analýzy, disponovať a
manipulovať s ním je oprávnený len obmedzený okruh osôb povinnej osoby a jej zhotoviteľa.
Žaloba
8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal ochrany svojich subjektívnych práv a
žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné pre
nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie veci zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a podľa § 193 SSP uložil povinnej osobe
sprístupniť žalobcovi žiadané informácie. Uplatnil si právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.
9. Rovnako ako v podanom odvolaní žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobcom žiadané informácie nie sú obchodným
tajomstvom, a preto nebol daný dôvod na ich nesprístupnenie v zmysle § 10 ods. 1 zákona o slobode
informácií. Argumentoval definíciou obchodného tajomstva (Predmetom práv patriacich k podniku
je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo
technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo
nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle
majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich
utajenie zabezpečuje) a jeho majiteľa (majiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 5 -

ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania podľa § 2 ods. 1)
podľa § 17 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 (podnikaním sa rozumie sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o
hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu) a § 5 Obchodného
zákonníka (podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných
zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a
slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť) a na ich
základe tvrdil, že Banskobystrický samosprávny kraj nie je podnikateľom a v rámci verejnej dopravy
neprevádzkuje podnik. Preto žiadaná právna analýza nemôže byť jeho obchodným tajomstvom, pretože
neslúži podniku a nespĺňa ani ďalšie kritéria upravené v § 17 ods. 1 druhej vete a v § 17 ods. 2
Obchodného zákonníka.
10. Právna analýza nie je podľa žalobcu ani obchodným tajomstvom AK Gruber, s.r.o., hoci je
podnikateľom, pretože sa nevzťahuje na podnik prevádzkovaný týmto subjektom pri výkone jej
podnikania. AK Gruber, s.r.o. právnu analýzu len vytvorila pre Banskobystrický samosprávny kraj ako
jej objednávateľa z verejne dostupných zdrojov (zmlúv a ich dodatkov a právnych predpisov) a za
verejné prostriedky. Žalobca zdôraznil, že i keď je právna analýza dôverná vo vzťahu objednávateľa



(Banskobystrický samosprávny kraj) a zhotoviteľa (AK Gruber, s.r.o.) a prípadne obsahuje aj výsledky
duševnej činnosti zhotoviteľa, nepodlieha ochrane ako obchodné tajomstvo AK Gruber, s.r.o.
11. Žalobca ďalej tvrdil, že právna analýza nie je ani obchodným tajomstvom dopravcov (Slovenská
autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť, Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová
spoločnosť) zabezpečujúcich zmluvne dojednanú verejnú dopravu v Banskobystrickom samosprávnom
kraji, pokiaľ aj obsahuje údaje týkajúce sa práv a oprávnených záujmov dopravcov, pretože nespĺňa
žiadny zo znakov obchodného tajomstva v zmysle § 17 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka.
Neobsahuje ani skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s ich podnikom,
ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu a nie sú
v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné. Právna analýza bola vypracovaná bez vôle
dopravcov, ktorí jej obsah nepoznajú a nezabezpečili, ani nezabezpečujú utajenie žiadnych údajov, ktoré
obsahuje.
12. V nadväznosti na uvedené označil žalobca za nesprávne tvrdenie žalovaného, že zverejnenie
objednávky na vypracovanie právnej analýzy a zmluvy uzavretej medzi advokátskou kanceláriou AK
Gruber, s.r.o. a povinnou osobou na jej vyhotovenie bolo dostačujúce, pretože len tieto dokumenty sa
týkali nakladania s verejnými prostriedkami.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca zdôraznil, že žalovaný, ani povinná osoba nemali
možnosť nesprístupniť žiadané informácie, aj ak ich hodnotili ako obchodné tajomstvo, pretože sa týkajú
nakladania s majetkom vyššieho územného celku, používania verejných prostriedkov a tiež boli získané
za verejné prostriedky. V súlade s § 10 ods. 2 zákona o slobode informácií mal žalovaný (povinná osoba)
rozhodnúť o sprístupnení 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 6 -

žiadaných informácií. Pokiaľ ich nesprístupnil, konal v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o slobode informácií,
a teda nezákonne.
14. K argumentácii žalovaného, ktorou odôvodnil neaplikovanie § 10 ods. 2 zákona o slobode informácií
tým, že ochrana záujmov povinnej osoby prevažuje nad právom verejnosti na informácie, žalobca
uviedol, že sprístupnenie právnych analýz, ktorých záver je verejne dostupný, nie je spôsobilé vyvolať
ohrozenie strategických a ekonomických záujmov povinnej osoby a že žalobcom uplatnený výklad
ochrany povinnej osoby pred sprístupňovaním informácií nie je v súlade s účelom zákona o slobode
informácií, a preto označil argumentáciu žalovaného za nesprávnu.
15. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (aj povinnej osoby) pre jeho nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov žalobca odôvodnil poukazom na § 47 ods. 1 Správneho poriadku a tvrdením,
že žalovaný sa napriek podrobnej argumentácii žalobcu nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou,
že právna analýza nie je obchodným tajomstvom. Okrem všeobecného konštatovania žalovaného,
že sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, neobsahuje rozhodnutie žalovaného
akékoľvek ďalšie vecné dôvody pre prevzatie právneho názoru povinnej osoby, a to napriek skôr
vydanému zrušujúcemu rozhodnutiu žalovaného, ktorým povinnej osobe uložil povinnosť zaoberať sa
argumentáciou žalovaného v súvislosti s namietaným posúdením právnej analýzy ako obchodného
tajomstva.
16. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného aj pre jeho nezrozumiteľnosť, pretože
žalovaný nereagoval na namietanú zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia, ktorá podľa žalobcu
spočívala v tom, že prvostupňové rozhodnutie vo výroku neobsahuje ustanovenie právneho predpisu,
ktorým by vymedzoval zákonné dôvody odmietnutia sprístupnenia žiadanej informácie. Žalobca tvrdil, že
výroková časť rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia neobsahuje presne vymedzené
zákonné dôvody odmietnutia sprístupnenia informácií, a preto žalobca označil rozhodnutie žalovaného
za nezrozumiteľné.
17. Obsahom podanej správnej žaloby bola s poukazom na § 193 SSP aj žiadosť žalobcu, aby správny
súd vyzval žalovaného na uvedenie dôvodov, pre ktoré nie je možné žiadanú informáciu sprístupniť
a v prípade nepreukázania existencie takých dôvodov navrhol, aby správny súd uložil povinnej osobe
sprístupniť žiadané informácie.
Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP a priznal žalovanému
náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalobcom napadnuté rozhodnutie považoval za správne,
vydané na základe správneho právneho posúdenia veci a dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené s tým,
že zákonný bol aj procesný postup, ktorý jeho 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 7 -

vydaniu predchádzal. Zotrval na názore, že právna analýza je obchodným tajomstvom, pretože v
kontexte jej širšieho obsahu obsahuje vysoko citlivé informácie o strategických zámeroch žalovaného



v prípadných súdnych sporoch so žalobcom. Tvrdil, že zámer žalobcu získať žiadanú informáciu je
špekulatívny, s cieľom jej využitia vo vzniknutých súdnych sporoch so žalovaným. Žalobca vyvíja
aktivitu na dosiahnutie zmluvného obmedzenia žalovaného v oblasti poskytovania verejných dopravných
služieb. Sprístupnením žiadanej informácie by bola narušená rovnosť strán v prebiehajúcich súdnych
sporoch so žalobcom i v obchodných rokovaniach, pretože žalobca by mal prístup k obsahu právnej
argumentácie žalovaného, k vypracovaniu ktorej boli použité analytické postupy obsahujúce obchodné
tajomstvo je spracovateľa. AK Gruber, s.r.o. pritom neudelila súhlas na ich sprístupnenie tretím osobám.
Žalovaný zopakoval, že v čase vydania rozhodnutí o nesprístupnení žiadanej informácie prevažoval a
stále prevažuje hospodársky, strategický a finančný záujem povinnej osoby a žalovaného nad verejným
záujmom. Žiadal, aby správny súd pri rozhodovaní zobral do úvahy § 11 ods. 1 písm. a) a c ), a najmä
§ 11 ods. 3 zákona o slobode informácií (pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od
tretej osoby na plnenie úloh na základe osobitného zákona, podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje
povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím,
ktoré však možno podľa tohto zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré
priamo súvisia s jej úlohami), ktoré žiadal aplikovať na základe analógie legis. Zároveň vyjadril názor,
že právne riešenie vzniknutej situácie s ohľadom na argumenty účastníkov je nevyhnutné odvodiť aj
z analógie legis tak, aby sa žalovaný ako subjekt verejnej správy, ktorý nakladá s veľkým objemom
verejných financií a jeho rozhodnutia majú vplyv na veľký počet obyvateľov, mohol efektívne brániť voči
žalobcovi a neutrpel škodu v oblasti vynakladania verejných financií.
Replika žalobcu
19. Žalobca poukázal na to, že vyjadrením k žalobe žalovaný neprípustne „dotvára“ dôvody, pre
ktoré žalobcovi nesprístupnil žiadanú informáciu poukazom na okolnosti, ktoré povinnosť sprístupnenia
žiadanej informácie neovplyvňujú. Zdôraznil, že nikdy neskrýval svoj zámer poznať obsah právnej
analýzy, ktorej závery mali vplyv na širokú verejnosť v súvislosti so zabezpečovaním prímestskej
dopravy v Banskobystrickom samosprávnom kraji, na okolnosti ktorého v podrobnostiach poukázal.
Argumentácia žalovaného poukazom na narušenie rovnosti strán v súdnych sporoch podľa žalobcu
neobstojí, pretože aktuálne prebieha (v štádiu dovolacieho konania) jediné súdne konanie medzi
žalobcom a žalovaným ohľadom nariadenia neodkladného opatrenia na zabezpečenie plnenia
zmluvných dojednaní. Prípadné budúce súdne spory nie sú relevantným dôvodom na nesprístupnenie
žiadanej informácie. Žalobca zdôraznil, že verejným orgánom je dovolená činnosť len na základe zákona
a v jeho medziach, a preto sa žalovaný nemôže domáhať ochrany pred zverejnením jemu prístupných
informácií použitím analógie legis a analógie iuris. Zotrval na podanej správnej žalobe. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sži/39/2014, vydané podľa jeho názoru za totožnej skutkovej
situácie.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 8 -

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní žalobou napadnutého
rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca aj žalovaný
zotrvali na pojednávaní pred správnym súdom na svojich stanoviskách a ich dôvodoch.
21. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. a) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách,
23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
24. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,



25. Podľa § 1 zákona o slobode informácií tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného
prístupu k informáciám.
26. Podľa § 2 ods. l zákona o slobode informácií 1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
27. Podľa § 3 ods. l, 3 zákona o slobode informácií (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré
majú povinné osoby k dispozícii.
(3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý
sa informácia požaduje.
28. Podľa § 10 ods. l, 2 písm. c) zákona o slobode informácií (1) Informácie označené ako obchodné
tajomstvo povinná osoba nesprístupní.
(2) Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie
c) ktorá sa získala za verejné prostriedky, 7a) alebo sa týka používania verejných prostriedkov,
nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo 2 4 S / 5 9 /
2 0 1 9 - 9 -

majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými
prostriedkami Európskej únie
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o slobode informácií (1) Povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak
a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby
písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie
osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so
sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená,
(2) Ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky,
7a) alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce,
majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe
zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
30. Podľa § 22 ods. l zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
31. Podľa § 3 ods. l Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
32. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
33. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
34. Podľa § 193 SS pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného
podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom
uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia
dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať
informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.
35. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý žiadosti žalovaného
o sprístupnenie žiadanej informácie nevyhovel. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a postup, ktorý 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 10 -



ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v podanej správnej žalobe. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy, má Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na
súdnu ochranu. Je len na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a
právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutia a
postupu orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená,
že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny
súd je viazaný jednak obsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené. Správny
súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z
obsahu administratívnych rozhodnutí, ani z obsahu administratívnych spisov za žalobcu vyhľadávať, a
tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať (§ 182 ods. 1 SSP).
To znamená, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad
neumožňujú súdny prieskum zákonnosti.
36. Zákon o slobode informácií v § 1 upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k
informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 Ústavy SR, ktorá síce nemá
normatívnu povahu, ale pokiaľ o účel zákona o slobode informácií, vyjadruje zámer zákonodarcu chrániť
jeho reálne uplatnenie.
37. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1999 Zb. sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
38. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR).
39. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu
garantovanými Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Ústava SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú
predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným
osobám. Druhú tvoria informácie, ktoré štátne orgány a iné orgány verejnej moci nemusia predložiť
oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na
informácie, a tretiu skupinu informácií tvoria tie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie
podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.
40. Z cit. ustanovení vyplýva, že Ústava SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje
obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatnení práva na informácie tak, aby sa vytvorila
primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov upravuje § 8 a nasledujúcich zákona o slobode informácií
obmedzenia prístupu k informáciám. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd
je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa
musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah
obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Ústavnú povinnosť orgánov
verejnej moci poskytovať verejnosti informácie o svojej činnosti, a teda ústavné 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 11 -

právo verejnosti na prístup k informáciám, upravuje na zákonnej úrovni vo všeobecnosti zákon o slobode
informácií, pričom špeciálnu právnu úpravu prístupu k informáciám v niektorých špecifických situáciách
obsahujú aj iné právne predpisy. Právo na prístup k informáciám a povinnosť štátu poskytovať verejnosti
informácie vyplýva aj z čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinné osoby
upravené v § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú
povinnosť v rozsahu svojej činnosti. Plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4
Ústavy SR namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá
s majetkom štátu alebo obcí alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe
zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej
informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv
a slobôd. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný
záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu pre možnosť verejnej kontroly zo strany
občanov a posilnenie dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom.
41. Prístup k informáciám je pre demokratickú spoločnosť životne dôležitý. Bez prístupu občanov k
informáciám nie je existencia skutočnej demokracie možná. Pravým vlastníkom informácií, ktoré majú k
dispozícii štát a orgány verejnej moci, sú občania. Len informovaní občania môžu skutočne rozhodovať o
ďalšom smerovaní krajiny alebo kontrolovať orgány verejnej moci, či používanie verejných prostriedkov.
Prístup k informáciám prispieva k dobrému a zodpovednému fungovaniu verejnej správy, znižuje riziko
korupcie a zároveň posilňuje dôveru občanov v štát a jeho orgány. Do prijatia zákona o slobode informácií



pretrvával v praxi orgánov verejnej moci princíp diskrétnosti, resp. utajenosti verejnej správy, ktorý
je typický pre autoritatívne a nedemokratické režimy. Princíp diskrétnosti znamená, že verejnosti sú
prístupné iba tie informácie, ktoré zákon výslovne označí za „verejné“, a ktorých sprístupnenie výslovne
dovoľuje, pričom všetky ostatné informácie o činnosti orgánov verejnej moci sú utajené. Prihlásením
sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základných
práv a slobôd a Ústavy SR došlo k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i
samosprávy) k princípu publicity správy (t.j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné
právne - filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej
správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám
okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené.
42. V preskúmavanej veci bola sporná otázka aplikácie § 10 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o slobode
informácií na sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií (uvedené v bode 1 tohto rozsudku) vo
vzťahu k Banskobystrickému samosprávnemu kraju ako povinnej osobe. V napadnutom rozhodnutí
(aj v rozhodnutí povinnej osoby) sa riešila konkrétna otázka, či žalobcom požadovaná informácia je
obchodným tajomstvom, a teda je z povinnosti jej sprístupnenia vylúčená podľa § 10 ods. 1 a zároveň,
či jej nesprístupnenie nie je obmedzené výnimkou podľa § 10 ods. 2 písm. c) cit. zákona. Povinná
osoba i žalovaný sa zhodli, že právna analýza je obchodným tajomstvom a nesúvisí s nakladaním s
verejnými prostriedkami a že právo na obchodné tajomstvo prevažuje nad právom žalobcu (verejnosti)
na sprístupnenie žiadanej informácie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí potvrdil, že právna analýza bola
získaná za verejné prostriedky. 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 12 -

43. Žalobná námietka, týkajúca sa nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného (bod 16 tohto rozsudku)
nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Obsahové náležitosti rozhodnutia,
ktorým sa žiadosti o sprístupnenie informácií nevyhovuje, nie sú normované v zákone o slobode
informácií ako špeciálnej právnej norme upravujúcej podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu
k informáciám. Preto, s poukazom na § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, je pri posudzovaní
dodržania predpísaných obsahových náležitostí takého rozhodnutia potrebné vychádzať zo všeobecnej
právnej úpravy, a to § 47 Správneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na konanie, v ktorom rozhodujú správne
orgány v oblasti verejnej správy o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických
a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona rozhodnutie
musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak
sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia
výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon. Výrok rozhodnutia je jeho záväznou časťou. Musí byť jednoznačný,
určitý, stručný a musí byť z neho zrejmé, komu je určený. Výrok rozhodnutia obsahuje podstatnú
informáciu, a to informáciu o tom, ako bolo o uplatnenom nároku alebo o podanej žiadosti, či o iných
právach a povinnostiach dotknutých subjektov rozhodnuté.
44. Žalobca namietal nedostatok výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým nebolo jeho žiadosti o
sprístupnenie informácie vyhovené preto, že v ňom nebolo obsiahnuté konkrétne zákonné ustanovenie,
ktoré podľa orgánov verejnej správy odôvodňovalo jej nesprístupnenie. Takto formulovanej žalobnej
námietke nemohol správny súd priznať úspech. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že zákonné ustanovenie,
odôvodňujúce nesprístupnenie informácií je obsahovou náležitosťou výroku rozhodnutia, pretože takéto
tvrdenie nemá oporu v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Z neho vyplýva, že výrok rozhodnutia
musí (okrem iných náležitostí) obsahovať uvedenie ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého
sa rozhodlo, teda zákonné ustanovenie upravujúce procesný postup príslušných orgánov verejnej
správy v rámci posudzovania žiadosti o sprístupnenie informácií a spôsob jej vybavenia. Uvedenie
zákonného ustanovenia na základe ktorého orgán verejnej správy o podanej žiadosti rozhodol, t.j.
hmotnoprávne posúdenie veci z hľadiska možnosti, resp. nemožnosti sprístupnenia žiadanej informácie,
je obsahovou náležitosťou odôvodnenia rozhodnutia, čo vyplýva z § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Preskúmaním prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že jeho výrok obsahoval údaj, že povinná
osoba rozhodovala podľa § 3 ods. 1 (t. j. rozhodovala o práve žalobcu na prístup k žiadanej informácii) a
rozhodla o nej podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií tak, že vydala písomné rozhodnutie, pretože
žiadosti o sprístupnenie žiadanej informácie nevyhovela. Preto takýto obsah výroku prvostupňového
rozhodnutia zodpovedá § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Tvrdenie žalobcu, že pre nedostatok výroku
bolo prvostupňové rozhodnutie zmätočné, nebolo dôvodné, pretože nezodpovedalo jeho obsahu a



platnej právnej úprave. Žalovaný sa s rovnako formulovanou odvolacou námietkou žalobcu v odôvodnení
svojho rozhodnutia vysporiadal v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 13 -

a správne konštatoval, že výrok prvostupňového rozhodnutia má všetky zákonné náležitosti. Nie je teda
pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa s uvedenou odvolacou námietkou žalobcu nevysporiadal.
Preto na základe takto tvrdeného dôvodu nemohol správny súd dospieť k záveru, že rozhodnutie
žalovaného je nezákonné pre jeho nezrozumiteľnosť.
45. Žalobná námietka, týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov
(bod 15 tohto rozsudku) bola dôvodná. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak je nejasné alebo protirečivé.
Nezrozumiteľnosť rozhodnutia môže byť jazyková alebo logická, napr. keď z rozhodnutia nie je zrejmé,
či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal a pod. Rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, ak z
jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri hodnotení dokazovania alebo pri
právnom posudzovaní veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia,
ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu.
Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových,
pričom musí ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Požiadavky na
obsah odôvodnenia rozhodnutia orgánov verejnej správy sú normované v § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Z neho vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Po preskúmaní
rozhodnutia žalovaného dospel správny súd k záveru, že trpí namietanou vadou nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa nevysporiadal s konkrétnou vecnou odvolacou argumentáciou
žalobcu, ktorej podstatou bolo jeho tvrdenie, že skutkový záver povinnej osoby o tom, že žiadaná
právna analýza je obchodným tajomstvom, je nesprávny. Na tejto skutkovej otázke pritom bolo založené
rozhodnutie povinnej osoby aj rozhodnutie žalovaného, pretože žiadosti o sprístupnenie právnej analýzy
nebolo vyhovené s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo, ktoré sa v zmysle § 10 ods. 1
zákona o slobode informácií nesprístupňuje. Povinná osoba žalobcom žiadanú právnu analýzu označila
ako obchodné tajomstvo z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 2) tohto rozsudku. Voči skutkovému
záveru povinnej osoby, že právna analýza je obchodným tajomstvom argumentoval žalobca v podanom
odvolaní rovnako, ako je uvedené v bodoch 9, 10 a 11 tohto rozsudku. Žalovaný sa v preskúmavanom
rozhodnutí s touto odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal tak, že: „posúdenie žiadaných informácií
ako obchodné tajomstvo je v súlade s § 10 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a
stotožňuje sa s dôvodmi, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol orgán prvého stupňa“. Z uvedeného
je zrejmé, že žalovaný sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal len formálne. Neuviedol žiadnu
úvahu, z ktorej by bolo možné zistiť, z akých dôvodov neakceptoval právnu argumentáciu žalobcu
ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým orgánom verejnej správy. Žalobca
pritom predložil vecné dôvody, týkajúce sa zákonnej charakteristiky obchodného tajomstva, podnikania,
podnikateľa, či podniku, pre ktoré považoval označenie právnej analýzy ako obchodné tajomstvo za
nesprávne, avšak 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 14 -

z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, či sa nimi vôbec zaoberal. Bez uvedenia úvah pri hodnotení
dôkazov vo vzťahu k spornej skutočnosti, na ktorej rozhodnutie založil a pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých žalovaný rozhodol, je v tejto časti rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Bez poznania právnej argumentácie žalovaného k tejto spornej otázke nemohol
správny súd preskúmať jej správnosť. Vyriešenie tejto spornej skutkovej otázky však nebolo pre
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podstatné, pretože bez ohľadu na to, či právna
analýza je alebo nie obchodným tajomstvom, podlieha sprístupneniu, pretože bola získaná za verejné
prostriedky. Podrobné zdôvodnenie tohto právneho záveru správneho súdu je uvedené nižšie v texte
tohto rozsudku.
46. Pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného bola daná len vo vzťahu k posúdeniu otázky,
či právna analýza je obchodným tajomstvom, ostatné oddeliteľné skutkové a právne otázky, ktorých
vyriešenie malo význam pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správny súd preskúmal.
47. Išlo o otázku, či za ustálenej skutkovej situácie, že právna analýza je obchodným tajomstvom, bol
daný zákonný dôvod v zmysle § 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií, a teda, či žalovaný
(a povinná osoba) vec správne právne posúdili, keď neuplatnili výnimku z nesprístupnenia žiadanej
informácie, ktorú považovali za obchodné tajomstvo z dôvodu, že záujem na ochrane obchodného
tajomstva prevážil verejný záujem na práve na informácie.



48. Z § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií vyplýva, že povinná osoba nemá povinnosť sprístupniť
informácie označené ako obchodné tajomstvo, pokiaľ nejde o informáciu, ktorá sa získala za verejné
prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom
obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na
základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie (ods. 2 písm. c), pretože
uvedené je dôvodom, pre ktorý má povinná osoba povinnosť sprístupniť aj informáciu, ktorá je označená
za obchodné tajomstvo.
49. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že právna analýza bola na základe objednávky povinnej
osoby č. 5630/SL a na základe Zmluvy o poskytnutí právnych služieb a odbornej činnosti zo dňa 14.
septembra 2018 vypracovaná Advokátskou kanceláriou Gruber, s.r.o. Sporná nebola ani skutočnosť, že
bola získaná za verejné prostriedky v rozsahu 1 000,- EUR, (resp. 14 400,- EUR) podľa zverejnených
informácií (vyššie uvedenej objednávky, zmluvy) v Centrálnom registri zmlúv, objednávok a faktúr
Banskobystrického samosprávneho kraja. Zverejnené boli aj závery právnej analýzy, čo nebolo sporné.
Povinná osoba vo svojom rozhodnutí uviedla, že „pri preskúmaní princípu verejného záujmu dospela
k záveru, že právna analýza napĺňa kritéria obchodného tajomstva v súlade s § 17 Obchodného
zákonníka“ a že „je potrebné obchodnému tajomstvu poskytnúť ochranu za 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 15 -

účelom zabezpečenia verejných záujmov a verejného poriadku“ s tým, že „princíp prevažujúceho
verejného záujmu na získaní požadovanej informácie nie je naplnený, pretože jej sprístupnením by
mohol byť potenciálne ohrozený záujem verejnosti na plynulom poskytovaní služieb vo verejnej doprave
a prevádzková činnosť verejných dopravcov“. Podľa povinnej osoby nebol dôvod na aplikáciu výnimky
z obchodného tajomstva v zmysle § 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií, pretože informácie
obsiahnuté v právnej analýze sa netýkajú používania verejných financií, ani nakladania s verejným
majetkom vyššieho územného celku, ani majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom alebo na
základe zákona, ani nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Skutočnosť, že právna
analýza bola získaná za verejná prostriedky povinná osoba opomenula a nezaujala k nej žiadny postoj.
Žalovaný sa s argumentáciou povinnej osoby stotožnil s tým, že napriek tomu, že informácia bola získaná
za verejné prostriedky „nebol dôvod na aplikáciu výnimky z nesprístupnenia informácie označenej ako
obchodné tajomstvo, pretože jej sprístupnením by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu strategických aj
ekonomických záujmov povinnej osoby a k poškodeniu záujmov a podnikania verejných dopravcov“.
50. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a z argumentácie orgánov verejnej správy dospel
správny súd k záveru, že nesprístupnenie právnej analýzy, hoci aj označenej ako obchodné tajomstvo,
bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože právna analýza bola získaná za verejné
prostriedky, čo v konaní nebolo sporné. V uvedenom zákonnom ustanovení sú definované viaceré
samostatné skutkové predpoklady pre sprístupnenie informácie, ktorá je obchodným tajomstvom a pre
jeho aplikáciu postačuje preukázanie ktorejkoľvek z nich. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal
sprístupnenia právnej analýzy, ktorú povinná osoba získala za verejné prostriedky. To znamená, že
bol naplnený zákonný predpoklad pre sprístupnenie žiadanej informácie v zmysle § 10 ods. 2 písm.
c) zákona o slobode informácií, pretože porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je
sprístupnenie informácie, ktorá sa získala za verejné prostriedky. Hoci povinná osoba, ani žalovaný
skutočnosť, že právna analýza bola získaná za verejné prostriedky nerozporovali, právnu analýzu
žalobcovi nesprístupnili s odôvodnením, že právo na informácie neprevýšilo nad záujmom konkrétnych
osôb na ich ochrane.
51. Úvaha žalovaného (povinnej osoby), podľa ktorej nebola aplikácia podľa § 10 ods. 2 písm. c)
zákona o slobode informácií dôvodná, pretože právo žalobcu na sprístupnenie informácie, ktorá je
obchodným tajomstvom neprevýšilo záujem na ochrane obchodného tajomstva, ktorého zverejnením
by mohlo nastať vážne ohrozenie strategických a ekonomických záujmov povinnej osoby, je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nezodpovedá platnej právnej úprave. Právnym
posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu,
ktorá 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 16 -

sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu alebo ak orgán verejnej správy aplikoval
nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku
čoho dospel k nesprávnym právnym záverom.



52. Kategórie informácií, ktoré sú chránené a nemôžu sa sprístupniť, sú vymedzené v § 8 až 11 zákona o
slobode informácií a v zmysle § 10 cit. zákona k nim patrí aj obchodné tajomstvo. Zákon však vymedzuje
určité situácie (výnimky), kedy je vo verejnom záujme potrebné sprístupniť aj tie informácie, ktoré sú inak
podľa zákona chránené. Tak je tomu aj v prípade obchodného tajomstva, ktorého ochrana spočívajúca
v nesprístupnení informácie označenej za obchodné tajomstvo sa neuplatní, ak sú pre to splnené
zákonné podmienky upravené (okrem iných) v § 10 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií. Ak
informácia označená za obchodné tajomstvo bola získaná za verejné prostriedky tak, ako tomu bolo v
preskúmavanej veci, nie je možné uplatniť ochranu obchodného tajomstva podľa § 10 ods. 1 zákona
o slobode informácií.
53. Žalovaný (povinná osoba) nesprávne vyložil aplikovaný § 10 zákona o slobode informácií, keď
vychádzal z predpokladu, že je oprávnený posudzovať, či verejný záujem na sprístupnení právnej
analýzy (ne)prevažuje nad zákonom garantovanou ochranou obchodného tajomstva, a preto dospel k
nesprávnym právnym záverom. Priamo v § 10 ods. 2 je jednoznačne upravený princíp prevažujúceho
verejného záujmu na sprístupnení aj takých informácií, ktoré boli získané za verejné prostriedky, hoci sú
obchodným tajomstvom, čím je naplnený princíp otvorenosti a transparentnosti štátnej správy za účelom
jej dôveryhodnosti, možnosti jej kontroly a informovanosti občanov, ktorá je predpokladom existencie
skutočnej demokracie. To znamená, že úvaha žalovaného o prevažujúcom záujme na ochrane
obchodného tajomstva, ktorú považoval v zhode s povinnou osobou za dôvod za nesprístupnenie
žalobcom žiadanej právnej analýzy, bola v priamom rozpore s platnou právnou úpravou s následkom
vydania nezákonného rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci, a preto bola žalobná námietka
týkajúca sa nesprávneho neaplikovania § 10 ods. 2 zákona o slobode informácií dôvodná. Žalovaný
(povinná osoba) mal žalobcom žiadanú právnu analýzu sprístupniť napriek tomu, že ju označil za
obchodné tajomstvo, pretože bola získaná za verejné prostriedky, a tým bola ochrana obchodného
tajomstva v zmysle § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií vylúčená podľa § 10 ods. 2 písm. c) cit.
zákona. Váženie záujmu na ochrane obchodného tajomstva a verejného záujmu na práve verejnosti
na informácie v zmysle § 10 zákona o slobode informácií vôbec neprichádza do úvahy, pretože takáto
možnosť v ňom nie je obsiahnutá. Okrem toho, v § 10 ods. 2 cit. zákona je priamo zakotvený princíp
prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení informácií označených v písm. a) až d). Preto, pokiaľ
orgány verejnej správy vážili vyššie uvedené záujmy, neprípustne dotvárali zákon o slobode informácií,
ktorý takúto úvahu ani nepripúšťa a v dôsledku uvedeného dospeli k nesprávnym právnym záverom.
Žalovaný sa pri rozhodovaní správneho súdu bezdôvodne domáhal aplikácie analógie legis a analógie
iuris, 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 17 -

pretože právna úprava obsiahnutá v § 10 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií bola konkrétna a
jednoznačná.
54. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú pre nesprávne
právne posúdenie veci, a preto rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil
v súlade podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s jeho ods. 3 písm. a) SSP.
55. Súčasťou podanej správnej žaloby bola žiadosť žalobcu, aby uložil povinnej osobe sprístupniť
žiadanú právnu analýzu. Správny súd žalovanému podľa § 193 SSP uložil, aby uviedol dôvody, pre ktoré
nemožno právnu analýzu sprístupniť. V podaní z 1. augusta 2019 žalovaný uviedol, že „sprístupnením
požadovanej právnej analýzy by sa vážnym spôsobom narušila jedna zo základných zásad a práv
každého účastníka civilného procesu, a to rovnosť strán v danom spore a predkladania dôkazov v
súdnom konaní, keďže žalobca ako strana sporu by získal právne rozbory, odporúčania a analýzy,
na základe ktorých žalovaný uplatňuje obranu v súdnych konaniach iniciovaných žalobcom a ktorými
žalovaný (povinná osoba) argumentuje a mieni do budúcna argumentovať Z uvedených dôvodov sú
pre žalovaného požadované informácie vysoko citlivé a kľúčové z hľadiska ich obsahu“. Na základe
uvedeného dospel správny súd k záveru, že existencia dôvodov na nesprístupnenie právnej analýzy
nebola preukázaná, pretože žiadna so žalovaným tvrdených skutočností nebola právne významná pre
vylúčenie aplikácie § 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií, t. j. pre nesprístupnenie právnej
analýzy, ktorá bola získaná za verejné prostriedky. Dôvodom pre jej nesprístupnenie by v zmysle § 10
ods. 2 cit. zákona mohla byť len skutočnosť, preukazujúca neexistenciu tých skutkových predpokladov,
ktoré odôvodňujú aplikáciu výnimky z nesprístupnenia informácie, ktorá je obchodným tajomstvom.
Žiadne takéto skutočnosti (§ 10 ods. 2) neboli žalobcom tvrdené, ani preukázané. Naopak, z obsahu
administratívneho spisu jednoznačne vyplynulo, že právna analýza bola získaná za verejné prostriedky,
v dôsledku čoho bol naplnený princíp prevažujúceho verejného záujmu na sprístupnení tejto informácie
pred ochranou obchodného tajomstva. Z obsahu administratívneho spisu, t.j. zo skutkového stavu veci,
ktorý ním bol preukázaný ku dňu právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nezistil



a ani žalovaný nepreukázal žiadny z dôvodov, ktoré by odôvodňovali nesprístupnenie žalobcom žiadanej
právnej analýzy. Dôvod, pre ktorý sa sprístupnenie informácie požaduje je v zmysle § 3 ods. 1, 3
zákona o slobode informácií právne bezvýznamný. Pre úplnosť správny súd dodáva, že dôvodom na
nesprístupnenie právnej analýzy nebola ani argumentácia obsiahnutá v prvostupňovom rozhodnutí, a
síce, že AK Gruber s.r.o. prejavila zmluvou uzavretou s povinnou osobou o poskytovaní právnych služieb
výslovne svoju vôľu utajiť informácie obsiahnuté v právnej analýze, čo jej naviac vyplýva aj zo zákona o
advokácii, pričom súhlas na jej sprístupnenie povinnej osobe neposkytla (§11 ods. 1 písm. a), pretože
aplikácia tohto zákonného ustanovenia je vylúčená, ak ide o informácie získané za verejné prostriedky,
ako tomu bolo v preskúmavanej veci. 2 4 S / 5 9 / 2 0 1 9 - 18 -

56. Správny súd preto po zrušení rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
v súlade s § 193 SSP uložil povinnej osobe sprístupniť žalobcovi informáciu, ktorej sprístupnenia sa
podanou žiadosťou domáhal. Jej sprístupnenie bude povinná osoba realizovať postupom vyplývajúcim
zo zákona o slobode informácií.
57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na
náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní úspešný. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom
úspešný, a preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
O ich výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).