Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/55/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200130
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200130.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany
Novotnej, v právnej veci žalobcu: Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť, so
sídlom Mikušovská cesta 17, 984 01 Lučenec, IČO: 36 054 259, právne zastúpený: JUDr. Róbert
Gombala, advokát, so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42 010 608, proti
žalovanému: predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, so sídlom Nám. SNP 23, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 08677/2018/ODDPRS zo dňa
13.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja č. 08677/2018/
ODDPRS zo dňa 13. decembra 2018, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja č. 08165/2018/ODDPRS, IČŽ: 72/2018 zo dňa 19.
októbra 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %,
v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca požiadal žiadosťou podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) o sprístupnenie informácií:
- „Právnej analýzy vo veci poradenstva a kontroly procesov vo verejnej osobnej doprave, ktorú pre
Banskobystrický samosprávny kraj spracovala spoločnosť TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., a to
na základe objednávky č. 5701/SL, ktorá bola zverejnená dňa 13.09.2018 na stránke Banskobystrického
samosprávneho kraja,
- Všetkých odborných stanovísk a analýz v rámci verejnej osobnej dopravy a v oblasti verejnej osobnej
doprave vykonávanej dopravcami poskytujúcimi služby vo verejnom záujme na území BBSK, ktoré pre
Banskobystrický samosprávny kraj spracoval L. F., a to na základe objednávky č. 5711/SL, ktorá bola
zverejnená dňa 17.09.2018 na stránke Banskobystrického samosprávneho kraja,
- Všetkých odborných stanovísk a analýz v rámci verejnej osobnej dopravy a v oblasti verejnej osobnej
dopravy vykonávanej dopravcami poskytujúcimi služby vo verejnom záujme na území BBSK, ktoré pre
Banskobystrický samosprávny kraj spracovala spoločnosť PROVED s. r. o., a to na základe objednávky
č. 5710/SL, ktorá bola zverejnená dňa 17.09.2018 na stránke Banskobystrického samosprávneho kraja.“

2. O žiadosti bolo rozhodnuté Úradom banskobystrického samosprávneho kraja (v rozhodnutí
uvedené Banskobystrický samosprávny kraj) rozhodnutím sp. zn.: 08165/2018/ODDPRS, IČŽ: 72/2018
zo dňa 19.10.2018 tak, že žiadosti žiadateľa nebolo vyhovené v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 18



ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to z dôvodu, že niektoré žiadateľom požadované
informácie sú obchodným tajomstvom, a tiež v zmysle § 3 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám, a to z dôvodu, že BBSK nemá niektoré žiadateľom požadované
informácie k dispozícii.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy 1. stupňa vo vzťahu k prvej žiadanej informácii
uviedol, že táto právna analýza je analýzou zmluvných vzťahov týkajúcich sa verejnej dopravy a je
tiež vecou vzťahu medzi klientom (BBSK) a advokátom. Analýza je výsledkom dlhodobých analytických
procesov, ktoré sú jednak predmetom tajomstva v zmysle zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „Zákon o advokácii“), a tiež obchodným tajomstvom partnerov - dopravcov, ktorí
poskytujú výkony vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území BBSK
na základe uzatvorených zmlúv v zmysle Obchodného zákonníka. V rámci procesu vypracovania takejto
analýzy dochádza k zváženiu viacerých strategických krokov, ktoré sa týkajú postavenia a činnosti BBSK
a k poskytnutiu dôverných informácií na účely vypracovania analýzy, ktoré nemožno sprístupňovať,
pretože môžu slúžiť ako nástroj na zneužitie zo strany tretích subjektov. Orgán verejnej správy 1. stupňa
považoval právnu analýzu ako celok, s výnimkou informácií, ktoré už boli zverejnené, za obchodné
tajomstvo, a to z dôvodu, že analýza obsahuje údaje o príslušných dopravcoch, ktorí poskytujú BBSK
výkony vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území BBSK na základe
uzatvorených zmlúv. Informácie obsiahnuté v analýze by príslušní dopravcovia mohli považovať za údaje
chránené podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, teda za obchodné tajomstvo a ich
sprístupnením by mohlo dôjsť k porušeniu obchodného tajomstva príslušných dopravcov.

4. Neboli splnené podmienky na aplikovanie zákonnej výnimky podľa § 10 ods. 2 Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám, pretože analýza neobsahuje informácie týkajúce sa závažného vplyvu na
zdravie, svetové, kultúrne a prírodné dedičstvo, životné prostredie, ani informácie týkajúce sa nakladania
s majetkom vyššieho územného celku.

5. Analýza obsahuje právne konštrukcie a analýzy zmluvných a právnych ustanovení a zmluvných
inštitútov, charakteristiku výkladov jednotlivých povinností zmluvných strán, právnych rád a
odporúčaných krokov, stanovísk zo strany autora - advokáta, jeho know how a návrhy postupov rôzneho
charakteru zoradených v určitom logickom slede zodpovedajúcom právnej a skutkovej situácii, dohode
a požiadavkám BBSK. Samotná konštrukcia právnej analýzy, jej vnútorný logický sled úprav, rozsah
úprav, formulácia, obsah jednotlivých článkov, dáva samo o sebe dôvod na opatrnosť pre povinnú osobu,
a to vzhľadom na nepochybnú potrebu ochrany takéhoto dokumentu, vyjadrujúceho nielen obchodné,
právne a ekonomické zámery účastníkov, ale aj výsledky duševnej činnosti jej tvorcu.

6. Informáciu nemožno zverejniť len preto, že objednávateľom a jedným zo subjektov, ktorého sa
analýza týka, je verejný subjekt - vyšší územný celok. Nemožno tak urobiť preto, ak by sa sprístupnenie
dokumentu mohlo dotknúť práv a oprávnených záujmov subjektov, na ktoré sa povinnosť vyplývajúca
zo Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevzťahuje. Ide o jeden ucelený celok, ktorého časti
či závery nie je možné spravidla odčleniť od celku bez toho, aby vyčlenená časť dávala jednoznačný
zmysel, a aby informácie uvedené v zverejnenej časti bez utajovaných informácií dávali logický sled
právnych vzťahov a myšlienok, a aby bol nespochybniteľne interpretovaný celistvý a správny právny
názor autora, ktorý mal v úmysle prostredníctvom tejto analýzy vyjadriť.

7. Orgán verejnej správy 1. stupňa uzavrel, že požadované informácie tvoria predmet obchodného
tajomstva podľa Obchodného zákonníka, a taktiež autor analýzy je viazaný advokátskym tajomstvom a
povinnosťou mlčanlivosti v zmysle Zákona o advokácii. Informácie uvedené v analýze sú bez pochyby
informáciami dôvernými, ktoré nie sú bežne dostupné tretím osobám a takéto informácie sú osoby
disponujúce nimi povinné zachovávať a chrániť pred poskytnutím tretím osobám.

8. Údaje obsiahnuté v žiadanom dokumente sú skutočnosťami obchodnej povahy, ktoré súvisia so
samotnou činnosťou podnikov (príslušných dopravcov poskytujúcich výkony vo verejnom záujme v
prímestskej pravidelnej autobusovej doprave) a slúžia k prevádzkovaniu podnikov vo verejnej doprave,
resp. s touto prevádzkou súvisia. Príslušní dopravcovia sú podnikateľmi, keďže ide o obchodné
spoločnosti so sídlom na území SR, zapísané v príslušných obchodných registroch. Sprístupnenie
požadovaných informácií by sa mohlo dotknúť činnosti a podnikania podnikateľov vo verejnej doprave,



ohrozenia ich záujmov, ako aj ohrozenia právnych, ekonomických, ako aj finančných záujmov
príslušných dopravcov, ako aj BBSK.

9. Vo vzťahu k ďalším dvom žiadaným informáciám orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že
požadované dokumenty v súčasnosti nemá k dispozícii, pretože ešte neboli vyhotovené, preto nebolo
možné žiadané informácie poskytnúť.

10. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie. Namietal, že
odôvodnenie neposkytnutia informácií z dôvodu, že informácie sa považujú za obchodné tajomstvo, je
nesprávnym právnym posúdením veci. S odkazom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka
žalobca namietal, že BBSK nie je podnikateľom a v rámci verejnej dopravy neprevádzkuje podnik, preto
žiadané informácie nemôžu by obchodným tajomstvom BBSK, neslúžia podniku a nespĺňajú ani ďalšie
kritériá uvedené v § 17 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

11. Žiadané informácie nemôžu byť ani obchodným tajomstvom advokátskej kancelárie, ktorá analýzu
vypracovala. Táto je síce podnikateľom, no analýza sa nevzťahuje na podnik prevádzkovaný touto
osobou pri výkone jej podnikania a tento podnikateľ právnu analýzu pre BBSK vytvoril, a to z verejne
dostupných zdrojov a za verejné zdroje.

12. Skutočnosť, že analýza je dôverná vo vzťahu klient (BBSK) a advokát a prípadne obsahuje výsledky
tvorivej duševnej činnosti tvorcu, nespôsobuje, že by podliehala ochrane ako obchodné tajomstvo.

13. Analýza nemôže byť ani obchodným tajomstvom dopravcov, ktorých sa dotýka. Hoci môže
obsahovať údaje o dopravcoch a môže sa dotýkať práv a oprávnených záujmov týchto dopravcov, v
žiadnom prípade nespĺňa žiaden zo znakov obchodného tajomstva podľa § 17 ods. 1 Obchodného
zákonníka, pretože vo vzťahu k dopravcom bola vyhotovená na požiadanie verejného subjektu
advokátom.

14. Ak orgán verejnej správy 1. stupňa ustálil, aj keď podľa žalobcu nesprávne, že analýza zmlúv vo
verejnej doprave a stanoviská k zmluvám sú obchodným tajomstvom, tak aj napriek tomu mal v súlade s
§ 10 ods. 2 písm. c) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám analýzu zmlúv a stanoviská k zmluvám
sprístupniť.

15. Z verejne dostupnej stránky BBSK vyplýva, že advokátska kancelária vypracovala analýzu na
základe objednávky za odplatu vo výške 4 800,- Eur, čo znamená, že právna analýza bola získaná za
verejné prostriedky.
16. Právne analýzy zmlúv vo verejnej doprave a stanoviská k zmluvám vo verejnej doprave sa týkajú
nakladania s majetkom vyššieho územného celku a týkajú sa aj používania verejných prostriedkov. Preto
ak BBSK nesprístupnil žiadané informácie, a tieto sa získali za verejné prostriedky, týkajú sa nakladania
s majetkom vyššieho územného celku a týkajú sa aj používania verejných prostriedkov, konal v rozpore
s § 9 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

17. Za nezrozumiteľné označil žalobca závery, že BBSK odmietol zverejniť právnu analýzu s
odôvodnením, že by to mohol žiadateľ považovať za porušenie obchodného tajomstva, pričom ide
o informácie, ktoré sa týkajú samotného žiadateľa. Pre účely odvolacieho konania preto žalobca z
opatrnosti uviedol súhlas s tým, že informácie, ktoré sa ho týkajú, môžu byť poskytnuté.

18. Žalobca ďalej poukázal na to, že orgán verejnej správy 1. stupňa sa odklonil od názoru, ktorý
prezentoval v inej veci a boli sprístupnené údaje, ktoré sa týkali žiadateľa/žalobcu, mali charakter
obchodného tajomstva a žalobca so zverejnením týchto údajov nesúhlasil.

19. Žalobca v závere odvolania uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácií nepodáva zo žiadnych
špekulatívnych, resp. nekalých dôvodov, ale jedine z dôvodu, že doteraz nebolo poskytnuté relevantné
právne stanovisko, ktoré by podporovalo názor BBSK vyslovený v liste zo dňa 14.09.2018 a súvisiacich
mediálnych vyjadrení BBSK o tom, že BBSK považuje Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v
prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa
29.12.2008 za platnú len v zmysle pôvodného dojednania o zmluvnom období, a to do 31.12.2018. Aj



z tohto dôvodu je potrebné, aby BBSK právnu analýzu, ktorej závery môžu mať ďalekosiahle následky
pre samotný BBSK a aj pre dopravcov, sprístupnil.

20. Žalobca žiadal, aby odvolací orgán zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie len vo vzťahu k prvej
žiadanej informácii.

21. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím sp. zn. 08677/2018/ODDPRS zo dňa 13.12.2018
tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa potvrdil.

22. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že po oboznámení sa s výsledkami konania vo veci, najmä
s rozhodnutím orgánu verejnej správy 1. stupňa a s odvolaním žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie
je v súlade so zákonom.

23. Uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorý
dospel k názoru, že žiadateľom požadované informácie sú obchodným tajomstvom podľa Obchodného
zákonníka, že ich nemožno žiadateľovi sprístupniť a ustanovenie § 10 ods. 2 písm. c) Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám nemožno v predmetnom prípade aplikovať.

24. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa a ich zrušenia z dôvodov
podľa § 190 ods. 1 písm. c) a d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej
aj len „SSP“). Ďalej sa žalobca domáhal, aby správny súd v zmysle § 193 SSP uložil žalovanému
sprístupniť právnu analýzu vo veci poradenstva a kontroly procesov vo verejnej osobnej doprave, ktorú
pre BBSK spracovala spoločnosť TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., a to na základe objednávky
č. 5701/SL, ktorá bola zverejnená dňa 13.09.2018 na stránke BBSK. Zároveň si uplatnil náhradu trov
konania.

25. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy vychádzali pri vydaní rozhodnutí z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 191 písm. c) SSP), ktoré spočíva v tom, že žiadané informácie sú
obchodným tajomstvom a v tom, že ustanovenie § 10 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k
informáciám nemožno v predmetnom prípade aplikovať. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu
zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 písm. d) SSP).

26. BBSK nie je podnikateľom a v rámci verejnej dopravy neprevádzkuje podnik, preto právna analýza
zmlúv vo verejnej doprave a stanoviská k zmluvám vo verejnej doprave nemôžu byť obchodným
tajomstvom BBSK. Takéto právne analýzy a stanoviská neslúžia podniku a nespĺňajú ani ďalšie kritériá
uvedené v § 17 ods. 1 druhej vety a v § 17 ods. 2 Obchodného zákonníka.

27. Právna analýza zmlúv vo verejnej doprave a stanoviská k zmluvám vo verejnej doprave nie sú
obchodným tajomstvom advokátskej kancelárie, ktorá analýzu vypracovala. Táto advokátska kancelária
je síce podnikateľom, no právna analýza zmlúv vo verejnej doprave a stanoviská k zmluvám vo verejnej
doprave sa nevzťahujú na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone jej podnikania a tento
podnikateľ právnu analýzu pre BBSK len vytvoril, a to z verejne dostupných zdrojov (zmlúv, ich dodatkov,
právnych predpisov) a za verejné prostriedky. Skutočnosť, že právna analýza je dôverná vo vzťahu klient
(BBSK) a advokát a prípadne obsahuje výsledky duševnej činnosti jej tvorcu, nespôsobuje to, že by
podliehala ochrane ako obchodné tajomstvo advokátskej kancelárie.

28. Právna analýza a stanoviská nie sú ani obchodným tajomstvom dopravcov, ktorých sa
právna analýza dotýka (Slovenskej autobusovej dopravy Lučenec, akciová spoločnosť a Slovenskej
autobusovej dopravy Zvolen, akciová spoločnosť). Pokiaľ analýza aj obsahuje údaje o dopravcoch a
tieto sa dotýkajú aj ich práv a oprávnených záujmov, táto analýza v žiadnom prípade nespĺňa žiadny zo
znakov obchodného tajomstva podľa § 17 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka, pretože vo vzťahu k
dopravcom je vyhotovená na požiadanie verejného subjektu (BBSK ako tretej osoby), advokátom (treťou
osobou) a určite:
- neobsahuje skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré
majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných
obchodných kruhoch bežne dostupné,



- údaje, ktoré obsahuje právna analýza, nemajú nič spoločné s vôľou namietateľa obchodného tajomstva,
pretože analýza bola vykonaná bez akejkoľvek vôle dopravcov,
- majiteľ obchodného tajomstva (dopravca) určite nezabezpečil utajenie žiadnych údajov z právnej
analýzy - naopak sa domáha sprístupnenia údajov z právnej analýzy, ktorých obsah nepozná.

29. Žiadané informácie nie sú nikoho obchodným tajomstvom, a preto orgány verejnej správy nesprávne
rozhodli o tom, že majú možnosť podľa § 10 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám
informácie nesprístupniť.

30. Nesprávny je aj záver, že ustanovenia § 10 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám
nemožno v predmetnom prípade aplikovať.

31. Z verejne dostupného zdroja (webová stránka BBSK, kde je zverejnená objednávka právnej analýzy)
vyplýva, že právnu analýzu a stanoviská k zmluvám pre BBSK spracováva advokátska kancelária
TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., a to na základe objednávky č. 5701/SL za odplatu 4 800,- Eur.
Z tejto informácie vyplýva, že právna analýza a stanoviská sa získali za verejné prostriedky.

32. Informácie - právne analýzy a stanoviská týkajúce sa zmlúv vo verejnej doprave, sa týkajú
nakladania s majetkom VÚC, čo je preukázané z medializovaných informácií uvádzaných BBSK, z
ktorých vyplýva, že predmetom analyzovania a posudzovania boli práve zmluvy vo verejnej doprave
uzavreté s dopravcami. Zmluvy vo verejnej doprave obsahujú dojednania o nakladaní s majetkom BBSK,
a preto informácie o nakladaní s majetkom VÚC musia logicky obsahovať aj právne analýzy, resp.
stanoviská advokátskej kancelárie k takýmto zmluvám, ktorých sprístupnenia sa žalobca domáha.

33. Informácie - právne analýzy a stanoviská týkajúce sa zmlúv vo verejnej doprave, sa týkajú aj
používania verejných prostriedkov, čo je tiež preukázané konaním BBSK, ktorý informácie týkajúce sa
používania verejných financií súvisiacich so zmluvami, ktoré sú predmetom právnej analýzy, opakovane
sprístupnil prostredníctvom médií.

34. Právna analýza bola získaná za verejné prostriedky, týka sa nakladania s majetkom VÚC, a týka sa aj
používania verejných prostriedkov, preto orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili, že ustanovenie
§ 10 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemožno v predmetnom prípade aplikovať.
Ak by aj boli žiadané informácie vyhodnotené ako obchodné tajomstvo, žalovaný nemal možnosť tieto
informácie nesprístupniť, ale mal ich sprístupniť minimálne podľa § 10 ods. 2 Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám.

35. S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) žalobca namietal, že žalovaný
sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a jeho rozhodnutie neobsahuje akékoľvek
ďalšie vecné odôvodnenie (dôvody) takéhoto konštatovania, a to aj napriek tomu, že žalobca v
rámci odvolania podrobne argumentoval, z akého dôvodu prvostupňový orgán rozhodol nesprávne. Z
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sa žalobca nedozvedel žiadny dôvod, ktorý by vysvetlil, čo viedlo
žalovaného k záveru, že požadované informácie sú obchodným tajomstvom, a koho sú obchodným
tajomstvom, a z akého konkrétneho dôvodu nemožno aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám. Podľa žalobcu je preto rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

36. S poukazom na ustanovenie § 193 SSP žalobca ďalej uviedol, že s poukazom na nesprávne právne
posúdenie veci a na absenciu dôvodov, pre ktoré žalovaný informácie nesprístupnil, navrhuje, aby
správny súd vyzval žalovaného, aby v súdom určenej lehote uviedol dôvody, pre ktoré nie je možné
žiadané informácie sprístupniť. Pokiaľ sa v konaní nepreukáže existencia dôvodov pre nesprístupnenie
informácie, tak okrem zrušenia rozhodnutí orgánov oboch stupňov žalobca žiadal, aby správny súd
uložil osobe povinnej sprístupniť informácie, t. j. Banskobystrickému samosprávnemu kraju povinnosť
sprístupniť požadované informácie v žiadanom rozsahu.

37. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v odvolacom konaní sa stotožnil s právnou
argumentáciou uvedenou v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa, z ktorej vyplývalo, že právna



analýza je obchodným tajomstvom v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, v dôsledku
čoho nemôže byť s poukazom na § 10 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sprístupnená.

38. Okrem argumentácie uvedenej v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa, ako aj v rozhodnutí
samotného žalovaného, žalovaný ďalej uviedol, že na aplikáciu výnimky podľa § 10 ods. 2 Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám nie sú splnené podmienky, pretože právna analýza neobsahuje
informácie týkajúce sa závažného vplyvu na zdravie, svetové, kultúrne a prírodné dedičstvo, životné
prostredie, ani informácie týkajúce sa nakladania s majetkom VÚC.

39. Zo samotného Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemožno vyvodiť, že informáciou je aj
poskytovanie rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov a
právnych návrhov a postupov, výkladov a analýz rôznej povahy, požívajúcich rôznu ochranu, a to tretím
subjektom, ktoré nie sú subjektami právnych vzťahov založených uvedenými úkonmi (nie sú zmluvnými
stranami).

40. Údaje obsiahnuté v právnej analýze sú skutočnosťami obchodnej povahy, ktoré súvisia so samotnou
činnosťou podnikov a služieb k prevádzkovaniu podnikov vo verejnej doprave, resp. súvisia s prevádzkou
týchto podnikov. Príslušní dopravcovia sú podnikateľmi a sprístupnenie požadovaných informácií by sa
mohlo dotknúť činnosti a podnikania príslušných dopravcov, ohrozenia ich záujmov, ako aj ohrozenia
právnych, ekonomických, ako aj finančných záujmov príslušných dopravcov, ako aj BBSK.

41. Žalovaný ďalej namietal nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca označil ako
žalovaného predsedu BBSK a v predmetnom prípade podľa ustálenej súdnej praxe žalovaný je správny
orgán, a to aj v prípade, ak rozhodnutie vydané v 2. stupni správneho konania, v danom prípade žalobou
napadnuté rozhodnutie, vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele.

42. K námietke žalobcu o tom, že rozhodnutie Úradu BBSK bolo podľa textu jeho výroku vydané BBSK
a nie Úradom BBSK, žalobca uviedol, že rozhodnutie Úradu BBSK je podpísané riaditeľom úradu,
z čoho jasne vyplýva, že rozhodnutie bolo vydané úradom a nie BBSK. V tejto súvislosti žalovaný
uviedol, že v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je povinnou osobou VÚC, ak je
žiadosť o sprístupnenie informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám doručená VÚC
(§ 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Sžo/182/2010 zo dňa 20.07.2011 sa pri VÚC analogicky uplatňuje tá istá právna úprava
prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu, ako opri obciach a mestách (§ 19 ods. 2 druhá
veta Zákona o slobodnom prístupe k informáciám). V prípade poskytovania informácií samosprávnym
krajom na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ide o prenesenie výkonu štátnej správy,
a nie o výkon samosprávy. Podľa Najvyššieho súdu SR preto v 1. stupni vydáva rozhodnutia úrad
samosprávneho kraja a v 2. stupni o odvolaní rozhoduje predseda samosprávneho kraja.

43. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

44. V replike k správnej žalobe žalobca uviedol, že žalovaný ani vo vyjadrení k správnej žalobe
jednoznačne a s poukázaním na príslušnú právnu úpravu nevysvetlil, z akého dôvodu žiadané
informácie nesprístupnil. Žalovaný opakovane tvrdí, že analýzu je potrebné ako celok považovať za
obchodné tajomstvo, ale už jednoznačne nedefinuje, z čoho pri tomto vyjadrení vychádza, a o akú
právnu úpravu opiera jeho záver, či už vo vzťahu k BBSK, alebo vo vzťahu k advokátskej kancelárii,
ktorá analýzu vypracovala, alebo vo vzťahu k dopravcom vo verejnej doprave.

45. Z argumentácie žalovaného nie je jasné, z akých dôvodov právnu analýzu žalovaný nesprístupnil
a aj keď je to podľa žalobcu pre účely správneho súdnictva nadbytočné, ešte k tejto argumentácii
opakovane uviedol, že nepovažuje právnu analýzu za svoje obchodné tajomstvo, pretože vo vzťahu
k nemu analýza nespĺňa žiadny zo znakov obchodného tajomstva, hlavne preto, že bola objednaná
treťou osobou, vyhotovená bez akejkoľvek vôle žalobcu, žalobca nezabezpečil utajenie žiadnych údajov
právnej analýzy, a naopak, domáha sa sprístupnenia údajov, ktorých obsah ani nepozná, pričom z
verejne dostupných informácií je prezentované, že obsah analýzy je práve v rozpore so záujmami
žalobcu. Žalobca sa z vyjadrenia žalovaného nedozvedel, z akých dôvodov by sa mohlo sprístupnenie
právnej analýzy dotknúť záujmov BBSK.



46. Je nepochybné, že analýza je výsledkom duševnej činnosti advokátskej kancelárie, no s takýmto
dôvodom žalovaný nesprístupnenie právnej analýzy nespojil. Žalobca sa nedomáha sprístupnenia
právnej analýzy od advokátskej kancelárie, ktorá má zo zákona stanovenú mlčanlivosť, ale od povinnej
osoby - BBSK, ktorý nemá stanovenú povinnosť mlčanlivosti a za spracovanie právnej analýzy vynaložil
verejné prostriedky.

47. Žalovaný ani v súdnom konaní nepreukázal dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu
sprístupniť.

48. Žalovaný z neznámeho dôvodu pri citácii § 10 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám
neprihliadol na celý text predmetného ustanovenia, pričom podľa § 10 ods. 2 písm. c) Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám platí aj to, že porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva
nie je najmä sprístupnenie informácie, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania
verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného
celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s
finančnými prostriedkami Európskej únie.

49. Právnu analýzu zmlúv a stanoviská týkajúce sa verejnej dopravy pre BBSK vypracovala advokátska
kancelária na základe objednávky za odplatu, ktorá bola poskytnutá z verejných prostriedkov, preto
žalovaný aj v prípade, ak by právnu analýzu vyhodnotil ako obchodné tajomstvo, nemal možnosť žiadanú
informáciu nesprístupniť.

50. K nedostatku pasívnej legitimácie žalobca poukázal na ustanovenie § 180 ods. 1 SSP, v zmysle
ktorého je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je
žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. O odvolaní žalobcu - právnickej osoby rozhodol
predseda BBSK, preto žalobca zastával názor, že žalovaného v správnej žalobe označil správne.

51. Z opatrnosti uviedol, že nesprávne alebo neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže
mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu,
pokiaľ správna žaloba obsahuje všetky predpísané náležitosti, nakoľko správne, resp. úplné označenie
žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/2/2010.

52. K označeniu orgánu verejnej správy 1. stupňa žalobca uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo
podľa textu výroku vydané Banskobystrickým samosprávnym krajom, pričom už v texte rozhodnutia
žalovaného je 1. stupňové rozhodnutie označované ako rozhodnutie Úradu BBSK. Išlo predovšetkým
len o omyl v texte výroku a táto otázka nie je podstatná pre vyhodnotenie veci.

53. V duplike žalovaný uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný nespojil argumentáciu
o nesprístupnení právnej analýzy s dôvodmi, že právna analýza je výsledkom duševnej činnosti
advokátskej kancelárie a v tejto súvislosti poukázal na časť odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej
správy 1. stupňa. Napriek tomu, že táto argumentácia nie je uvedená v rozhodnutí žalovaného
výslovne, žalovaný v rozhodnutí uviedol, že sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia,
že žiadateľom požadované informácie sú obchodným tajomstvom podľa Obchodného zákonníka a
nemožno ich sprístupniť.

54. Okrem toho, že právna analýza nebola sprístupnená s poukazom na § 10 ods. 1 Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám, teda že ide o obchodné tajomstvo podľa Obchodného zákonníka,
dôvodom na nesprístupnenie bola aj tá skutočnosť, že analýza je dielom advokátskej kancelárie, ktorá ju
vytvorila, pričom advokátska kancelária má vo vzťahu k obsahu právnej analýzy a jej klientovi povinnosť
zachovávať mlčanlivosť, keďže informácie obsiahnuté v právnej analýze sú bez pochyby dôvernými
informáciami, vo vzťahu ku ktorým má advokátska kancelária povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

55. Analýza obsahuje veľmi dôverné informácie, ktoré nie sú bežne dostupné tretím osobám. Informácie
by mohli mať vplyv a dopad na súčasné ako aj budúce zmluvné vzťahy založené (existujúce) medzi
BBSK a žalobcom a navyše by mohli zmeniť postavenie BBSK, keďže by tretím subjektom boli
sprístupnené citlivé informácie, ktoré špecifikujú zložité usporiadanie práv a povinností BBSK v oblasti
verejnej dopravy, ako aj vzájomné vzťahy vyplývajúce z týchto práv a povinností voči tretím subjektom.



56. Žalobca zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 03.05.2019 v časti, že sa nedomáhal sprístupnenia
právnej analýzy od advokátskej kancelárie, ale od BBSK, ktorá je povinnou osobou.

57. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný v konaní pred správnym súdom akoby dotváral časť
odôvodnenia svojho rozhodnutia. Žiadané informácie neboli poskytnuté predovšetkým z dôvodu, že sú
obchodným tajomstvom podľa Obchodného zákonníka.

58. Uznesením č. k. 23S/55/2019-69 zo dňa 05.11.2019 správny súd uložil žalovanému podľa § 84 a §
193 SSP, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia predložil správnemu súdu žiadanú informáciu v
zalepenej obálke označenej výrazným „NEOTVÁRAŤ“ a uviedol aj všetky dôvody, pre ktoré nemožno
žalobcom požadovanú informáciu sprístupniť, osobitné zdôvodnenie, prečo na vec nemožno aplikovať
ustanovenie § 10 ods. 2 písm. c) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

59. Na základe vyššie uvedeného uznesenia žalovaný predložil správnemu súdu žiadanú informáciu
a predložil aj vyjadrenie, v ktorom opätovne namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto
súdnom konaní.

60. Žalovaný sa vyjadril s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám s tým, že zákonodarca v tomto ustanovení uvádza, že povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní v prípade, ak sa to týka rozhodovacej činnosti
súdu. Právnou analógiou možno dospieť k názoru, že takéto nesprístupnenie alebo obmedzenie
sprístupnenia informácie možno realizovať aj v prípade, ak súdny spor ešte nezačal, ale existujú
jasné indície a dôvody, že súdne konanie sa začne, a teda predmetné informácie, chránené pred
nesprístupnením, sa stanú predmetom rozhodovacej činnosti súdu v súdnom konaní.

61. Zneužitie požadovaných informácií malo v tomto prípade zabrániť predovšetkým zneužitiu Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám v neprospech BBSK. Na základe právnej analýzy BBSK zvažoval
a zvažuje vhodné právne kroky, resp. právnu stratégiu, ktorá by mohla byť z jeho strany podniknutá voči
protistrane v súdnom konaní (voči žalobcovi). Zverejnením právnej analýzy, ktorá obsahuje zásadné
právne závery, by sa mohla citeľne oslabiť pozícia BBSK pri hájení jeho záujmov v príslušnej právnej
veci. Nesprístupnenie požadovaných informácií má preto za cieľ primárne ochrániť záujmy BBSK, a
preto môže obsahovať legitímne obmedzenie práva žiadateľa na informácie.

62. Sprístupnenie požadovaných informácií by v konečnom dôsledku mohlo byť použité proti BBSK
napríklad v prípade, ak BBSK príjme rozhodnutie iniciovať súdne konanie proti žalobcovi, alebo naopak,
ak protistrana, teda žalobca, príjme rozhodnutie iniciovať konanie proti BBSK, a to aj na základe a s
použitím právnej argumentácie obsiahnutej v požadovanej právnej analýze, pričom protistrana by tak
mala k dispozícii analýzu ešte pred začatím samotného konania. Takýmto konaním by bol narušený
jednak princíp rovnosti zbraní v civilnom procese, a mohlo by dôjsť k úplnému zmareniu prípadného
úspechu BBSK v súdnom spore. Aj vzhľadom na tieto okolnosti môže v konkrétnom prípade prevážiť
verejný záujem na ochrane požadovaných informácií nad právom žiadateľa sprístupniť informácie.

63. Sprístupnením právnej analýzy by sa mohla podstatným spôsobom zhoršiť pozícia BBSK v
prípadných budúcich súdnych sporoch, vo veciach týkajúcich sa verejnej osobnej dopravy, keďže právna
analýza zahrňuje problematiku predĺženia platnosti zmlúv o výkone vo verejnej prímestskej pravidelnej
autobusovej doprave na území BBSK.

64. Žalovaný ešte uviedol, že medzi SAD Lučenec, a. s. (žalobca) a BBSK bola dňa 29.12.2018
uzatvorená Zmluva o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na
území BBSK v zmysle § 15 a § 29b písm. c) zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení
neskorších predpisov a zároveň obsahuje aj náležitosti v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 1370/2017 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave,
ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70. Ďalej poukázal na podpísanie
dodatku č. 9 k zmluve s tým, že ešte pred uplynutím platnosti pôvodne dojednanej zmluvy informoval
žalobcu o existencii prekážky plnenia zmluvnej povinnosti s tým, že dodatok č. 9 v časti, ktorá predlžuje
trvanie zmluvy o 50 %, je absolútne neplatný.



65. Z uvedených dôvodov existovala dôvodná obava, že medzi žalobcom a žalovaným vznikne súdny
spor, čo sa aj stalo, nakoľko je vedené súdne konanie na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 13Cb/73/2019
(BBSK ako žalobca proti SAD Lučenec, a. s. ako žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 641 001,- Eur s prísl.) a konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 63Cb/141/2018 (SAD Lučenec, a. s. v procesnej pozícii žalobcu proti BBSK v procesnej pozícii
žalovaného o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).

66. V čase, keď bola doručená žiadosť o sprístupnenie informácie, súdny spor začatý nebol.
Bezprostredne po doručení žiadosti zo strany žalobcu sa však začalo na Okresnom súde Banská
Bystrica konanie, a to podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na časové
súvislosti vykonania jednotlivých úkonov zo strany žalobcu, možno dospieť k záveru, že právna analýza,
ktorú žalobca žiadal sprístupniť na základe svojej žiadosti, mala byť použitá v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, teda v neprospech BBSK.

67. Advokátska kancelária, ktorá vypracovala analýzu, v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Lučenec zastupuje BBSK ako právny zástupca na základe mandátnej zmluvy zo dňa 14.02.2018.
Sprístupnením analýzy by došlo k oslabeniu pozície BBSK a k porušeniu procesných práv BBSK
v súdnych sporoch, v ktorých táto advokátska kancelária zastupuje BBSK (okrem súdneho konania
týkajúceho sa žalobcu aj v súdnom konaní proti žalovanému SAD Zvolen, a. s., Zvolen). Vzhľadom na
to, že závery analýzy je možné analogicky aplikovať aj na zmluvný vzťah založený na základe Zmluvy
o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území BBSK zo dňa
29.12.2008, uzavretej medzi BBSK a SAD Zvolen, sprístupnením právnej analýzy by došlo k ohrozeniu
postavenia BBSK aj v súdnych konaniach, ktoré sú v súčasnosti vedené medzi BBSK a SAD Zvolen,
a. s.

68. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžo/182/2010 zo dňa 20.07.2011 a uviedol, že aj zo záveru prezentovaného v tomto uznesení
vyplýva, že pokiaľ v 2. stupni rozhoduje predseda VÚC (čo sa stalo aj v tejto veci) a toto rozhodnutie je
preskúmateľné súdom, tak ako žalovaný má byť v správnej žalobe označený predseda VÚC a žalobca
ho označil správne. Aj nesprávne označenie žalovaného by ale nemohlo viesť k odmietnutiu správnej
žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie.

69. K odkazu na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám žalobca
uviedol, že právnou analógiou ho nemožno rozšíriť na žalovaného ako povinnú osobu z dôvodu, že
predseda BBSK, ani BBSK nevykonáva kompetencie spočívajúce v rozhodovacej činnosti súdu. Pokiaľ
by sa pripustila takáto argumentácia, tak nebolo by možné sprístupniť skoro každú informáciu, ktorú má
povinná osoba k dispozícii, pretože ohľadne akejkoľvek informácie by povinná osoba mohla tvrdiť, že
sa môže stať predmetom rozhodovacej činnosti súdu, resp. iných orgánov uvedených v ustanovení §
11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

70. Analýza sa obstarala za verejné prostriedky a pokiaľ má slúžiť na posúdenie vhodných právnych
krokov povinnej osoby v rámci súdneho konania, musel si byť žalovaný ako povinná osoba vopred
vedomý skutočnosti, že pokiaľ právna analýza obsahuje nejaké informácie, ktoré by mohli oslabiť
pozíciu povinnej osoby v rámci vedenia súdneho sporu, že takéto informácie sa práve z dôvodu, že sa
zaobstarali za verejné prostriedky, môžu stať verejnými.

71. Zároveň žalobca uviedol, že takáto argumentácia je úplne novou argumentáciou, ktorú žalovaný
uviedol až vo vyjadrení, a týmto nebolo prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutie odôvodnené, a
preto na túto argumentáciu by nemal správny súd vôbec prihliadať, a to či už z hľadiska zdôvodnenia
napadnutých rozhodnutí a ani z hľadiska dodatočného uvedenia dôvodov postupom podľa § 193 SSP,
pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť.

72. K poukazu na vedenie súdnych konaní medzi žalobcom a BBSK, a medzi SAD Zvolen, a. s. a
BBSK, žalobca uviedol, že nikdy neskrýval svoj zámer dozvedieť sa celý obsah právnych analýz zmlúv
vo verejnej doprave a stanovísk k týmto zmluvám, ktorú pre BBSK spracovali advokátske kancelárie,
pričom jeho hlavným záujmom bolo a je zistiť, aké boli podklady pre vypracovanie právnych analýz, a
aký konkrétny záver právnych analýz existuje. Tento záujem je a bol úplne legitímny, pretože analýzu si
dal vyhotoviť verejný subjekt, za právnu analýzu vynaložil verejné prostriedky, výsledky právnej analýzy



vyvolali následok pre širokú verejnosť - pre všetkých potenciálnych cestujúcich v rámci prímestskej
dopravy BBSK, žalovaný sám informácie verejne o niektorých záveroch právnej analýzy zverejnil a
na základe právnej analýzy aj začal vykonávať faktické kroky k zabezpečeniu verejnej dopravy od
01.01.2019 dopravcami, ktorých verejne vyzval na predkladanie ponúk na vykonávanie tejto dopravy, v
roku 2019 podal žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia voči dopravcom, pričom všetko sa udialo
za situácie, že žalobca mal so žalovaným uzavretú zmluvu zo dňa 29.12.2008 v znení dodatkov a bola
predĺžená platnosť tejto zmluvy do 31.12.2023.

73. Je nepochopiteľné, že žalovaný obhajuje zákonnosť svojho konania vyplývajúceho zo záverov
právnych analýz, a týmto záverom uspôsobuje všetky kroky týkajúce sa verejnej prímestskej dopravy,
zároveň však žalovaný tvrdí, že sa dôvodne obáva, že by sprístupnením obsahu právnej analýzy došlo
k podstatnému zhoršeniu jeho situácie, citeľnému oslabeniu jeho pozície, resp. dokonca k neúspechu
v súdnych konaniach.

74. BBSK nemá dôvod na nesprístupnenie právnej analýzy a pokiaľ takýto dôvod má, tak takýto dôvod
nie je zákonom povýšený u verejného subjektu na dôvod odmietnutia sprístupnenia informácie.

75. Vo vyjadrení zo dňa 01.06.2020 žalobca ešte poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Sži/39/2014 zo dňa 19.08.2015 a Programové vyhlásenie Vlády SR na obdobie roku 2020 až
2024, konkrétne na princípy otvoreného vládnutia a na presadzovanie zásady „všetko, čo nie je tajné,
je verejné“.

76. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na
deň 17.06.2020. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom svojich písomných
prednesov.
77. Správny súd preskúmal správnou žalobu napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby (§ 134 SSP), postupujúc aj podľa § 193 SSP (na návrh žalobcu) a dospel k záveru,
že správna žaloba žalobcu je dôvodná. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Žalobné námietky
žalobcu správny súd vyhodnotil ako z časti dôvodné (námietky týkajúce sa nesprávneho právneho
posúdenia veci), avšak v rámci postupu podľa § 193 SSP zistil iný dôvod, pre ktorý v rámci ďalšieho
postupu v konaní nemožno povinnou osobou žiadanú informáciu sprístupniť.

78. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

79. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

80. Podľa čl. 26 ods. 1, 2, 4 Ústavy SR; (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2)
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

81. Podľa § 84 SSP; pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže
správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho
spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní.



82. Podľa § 193 SSP; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného
podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom
uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia
dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať
informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

83. Podľa § 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; tento zákon upravuje podmienky, postup a
rozsah slobodného prístupu k informáciám.

84. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; osobami povinnými podľa tohto
zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné
celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti.

85. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; (1) Každý má právo na
prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (2) Povinná osoba podľa § 2 ods.
3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu
majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo
odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných
na základe uzatvorenej zmluvy.

86. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; žiadateľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.

87. Podľa § 10 ods. 1, 2 a 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; (1) Informácie označené ako
obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní.

(2) Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie
a) týkajúcej sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, životné
prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability,
b) o znečisťovaní životného prostredia,
c) ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s
majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb
zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie,
d) o štátnej pomoci a informácie podľa § 3 ods. 2.

(3) Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je ani zverejnenie zmluvy podľa § 5a.

88. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak
a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby
písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie
osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so
sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená,
b) ju zverejňuje na základe zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe,
iba do tejto doby,
c) tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou,
ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie
informácie udelí súhlas,
d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného
v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia
policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a
informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak
ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy,
e) sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem
informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,



f) sa týka miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a hrozí ich
neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie,
g) by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
h) sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov
okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej
sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,
i) ide o dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie
a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia alebo objektov
osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitných predpisov.

89. Podľa § 17 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka; (1) Predmetom práv patriacich k podniku je
aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo
technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo
nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle
majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich
utajenie zabezpečuje. (2) Majiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou
pri výkone podnikania podľa § 2 ods. 1.
90. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka; podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť
registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

91. Podľa § 5 Obchodného zákonníka; podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako
aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty,
ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú
tomuto účelu slúžiť.

92. Správny súd pri preskúmavaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí postupoval podľa § 84
SSP a vyžiadal si od žalovaného dotknutú informáciu v záujme overenia argumentácie žalovaného,
prečo nemožno žiadanú informáciu sprístupniť. Informácia nebola súčasťou súdneho spisu a správny
súd ju nesprístupnil žalobcovi.

93. Správny súd postupoval aj podľa ustanovenia § 193 SSP (žalobca v správnej žalobe navrhol
správnemu súdu, aby uložil podľa tohto ustanovenia žalovanému povinnosť sprístupniť žiadanú
informáciu) a uznesením sp. zn. 23S/55/2019-69 zo dňa 05.11.2019 uložil žalovanému, aby predložil
žiadanú informáciu v zalepenej obálke označenej výrazným „neotvárať“ a zároveň, aby uviedol všetky
dôvody, pre ktoré nemožno žalobcom požadovanú informáciu sprístupniť, a to v lehote 10 dní od
doručenia uznesenia. Osobitne správny súd uložil žalovanému zdôvodniť, prečo na vec nemožno
aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 písm. c) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

94. Po doručení vyjadrenia žalovaného, na ktoré bol vyzvaný vyššie uvedeným uznesením, správny
súd toto vyjadrenie doručil žalobcovi a umožnil mu zaujať k tomuto vyjadreniu stanovisko.

95. Postup správneho súdu podľa ustanovenia § 193 SSP určitým spôsobom „posúva“ súdny
prieskum správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, pretože správny súd preskúmava rozhodnutia o
nesprístupnení informácií nielen z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktoré reflektujú na dôvody
nesprístupnenia informácií uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach. Správny súd má oprávnenie
vyzvať žalovaný orgán verejnej správy, aby oznámil všetky dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru
nemožno žiadanú informáciu sprístupniť, aby tak správny súd v súdnom konaní prebiehajúcom na
základe správnej žaloby v úplnosti posúdil, či existujú dôvody na nesprístupnenie informácie. Účelom
tohto zákonného ustanovenia je, aby orgány verejnej správy opakovane nevydávali nepreskúmateľné
rozhodnutia, alebo opakovane nesprístupňovali žiadané informácie vždy s použitím iného dôvodu
nesprístupnenia, čím by sa len neefektívne predlžoval čas neposkytnutia informácie. V záujme
zabezpečenia efektívneho uplatnenia práva na slobodný prístup k informáciám je preto v právomoci
správneho súdu uložiť žalovanému orgánu verejnej správy, aby oznámil všetky dôvody, pre ktoré podľa
jeho názoru nemožno žiadanú informáciu sprístupniť, aby sa v konaní pred správnym súdom vyriešila



podstata veci a to, či existujú dôvody na nesprístupnenie informácie. Správny súd nezisťuje dôvody,
prečo je potrebné informáciu sprístupniť, ale zameriava sa na zisťovanie, či existujú dôvody, pre ktoré
informáciu nemožno sprístupniť (takýto postup vyplýva zo samotnej podstaty Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám).

96. Ak správny súd dôvody pre nesprístupnenie informácie v rámci postupu podľa § 193 SSP nezistí
(iné dôvody ako boli uvedené v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach), je oprávnený v rozsudku
uložiť osobe povinnej sprístupňovať informácie povinnosť požadovanú informáciu sprístupniť. Ak však
správny súd v súdnom konaní zistí iný dôvod, pre ktorý žiadanú informáciu nemožno sprístupniť (iný
dôvod ako bol uvedený v rozhodnutiach napadnutých správnou žalobou), správny súd rozhodnutie zruší
a uvedie v ňom iné právne posúdenie veci - iný dôvod, pre ktorý nemožno žiadanú informáciu sprístupniť,
pričom orgány verejnej správy sú v rámci ďalšieho postupu v konaní viazané týmto právnym názorom
správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP). V súvislosti s týmto postupom správny súd odkazuje aj na závery
vo Veľkom komentári k Správnemu súdnemu poriadku, autori: Baricová, Fečík, Števček, Filová a spol.,
C. H. Beck 2018, str. 939 a nasl.

97. Žalobné námietky o nesprávnom právnom posúdení veci, keď orgány verejnej správy uviedli ako
dôvod nesprístupnenia informácie argument, že ide o obchodné tajomstvo, považuje správny súd za
dôvodné. Žalovaný podrobne v tomto smere nereagoval ani na odvolacie námietky žalobcu prednesené
v odvolaní, ale len stručne uviedol, že závery v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa
považuje za správne.

98. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal aj iné skutočnosti
o charaktere žiadaných informácií (citlivé informácie, dôverné vo vzťahu klienta a advokáta), ktoré
sprístupneniu žiadaných informácií mali brániť, uvádzal ako dôvod nesprístupnenia informácie aj
povinnosť mlčanlivosti, ktorá podľa jeho názoru vyplýva pre advokátsku kanceláriu (ktorá vypracovala
právnu analýzu) zo Zákona o advokácii, avšak vo výroku svojho rozhodnutia ako dôvod nesprístupnenia
informácie uviedol, že žiadané informácie nemožno poskytnúť, pretože ide o obchodné tajomstvo.

99. Skutočnosti obsiahnuté v žiadanej informácii nemajú podľa správneho súdu taký charakter, aby
naplnili definíciu obchodného tajomstva v zmysle Obchodného zákonníka (§ 17 ods. 1 a 2), a to ani
vo vzťahu k Banskobystrickému samosprávnemu kraju, ani vo vzťahu k verejným dopravcom, a ani vo
vzťahu k advokátskej kancelárií, ktorá žiadanú informáciu - právnu analýzu vypracovala a poskytla. Z
obsahu žiadnej informácie vyplýva, že jej obsahom nie sú také skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo
technickej povahy, ktoré by súviseli s podnikom konkrétneho subjektu, a ktoré by mali skutočnú alebo
aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, neboli by v príslušných obchodných kruhoch
dostupné, a subjekt, ktorého sa dotýkajú - majiteľ by prejavil vôľu, aby zostali utajené a zodpovedajúcim
spôsobom by utajenie zabezpečil.

100. Keďže nešlo o obchodné tajomstvo, ako dôvod nesprístupnenia žiadanej informácie bolo
nesprávne v rozhodnutiach orgánov verejnej správy oboch stupňov uvedené právne posúdenie podľa
§ 10 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z dôvodu, že nešlo o obchodné tajomstvo,
zároveň nebol dôvod na posudzovanie možnej aplikácie § 10 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k
informáciám, ktoré obsahuje podmienky, za ktorých možno „prelomiť“ ochranu obchodného tajomstva
poskytnutú v § 10 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (podľa tohto zákonného
ustanovenia informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupni) a informáciu
obsahujúcu obchodné tajomstvo za splnenia týchto podmienok sprístupniť. Preto žalobné námietky,
ktorými žalobca poukazoval na to, že orgány verejnej správy mali postupovať podľa § 10 ods. 2
písm. c) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nie sú dôvodné. Keďže nešlo o obchodné
tajomstvo, nebol dôvod pre to, aby sa správny súd zaoberal dôvodnosťou námietky, že informácia mala
byť sprístupnená, pretože aj keď obsahovala skutočnosti, ktoré podľa svojej povahy boli obchodným
tajomstvom, bola obstaraná za verejné prostriedky, týka sa nakladania s majetkom VÚC a používania
verejných prostriedkov.

101. Ako už bol uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, žalovaný sa vysporiadal
s odvolacou námietkou žalobcu len veľmi stručne, stotožnil sa so záverom orgánov verejnej správy
prvého stupňa, že žiadané informácie sú obchodným tajomstvom a ustanovenie § 10 ods. 2 Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám nebolo možné podľa jeho názoru v predmetnej veci aplikovať.



Žalovaný podrobne nereagoval na odvolacie námietky žalobcu, čo by mohlo byť aj dôvodom pre
konštatovanie nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. V prejednávanej veci vo vzťahu k dôvodom
rozhodnutia bol ale podstatný žalobcom navrhnutý postup podľa § 193 SSP.

102. Správny súd v prejednávanej veci postupoval na návrh žalobcu podľa § 193 SSP, čím sa
na základe určitým spôsobom „posunul“ rozsah a dôvody súdneho prieskumu mimo preskúmavané
rozhodnutia a žalobné námietky, pretože správny súd v rámci tohto postupu skúmal, či existuje dôvod
na nesprístupnenie informácie, ktorý nebol uvedený v preskúmavaných rozhodnutiach, účelom tohto
postupu je zabezpečiť meritórne rozhodnutie o podstate veci s tým, aby nedochádzalo k zrušovaniu
rozhodnutí orgánov verejnej správy len z formálnych dôvodov bez vyriešenia podstaty veci - či sú dôvody
na nesprístupnenie informácie.

103. Správny súd dospel k záveru, že dôvody pre nesprístupnenie informácie uvedené v
preskúmavaných rozhodnutiach o tom, že išlo o obchodné tajomstvo, boli nesprávne a orgány verejnej
správy preto v tomto smere vec nesprávne právne posúdili.

104. Správny súd ale v rámci postupu podľa § 193 SSP zistil iný dôvod, pre ktorý žiadanú informáciu
nie je možné žalobcovi sprístupniť, a to podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe
k informáciám. Žiadaná informácia bola vypracovaná advokátskou kanceláriou za účelom riešenia
sporného záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a BBSK. Tento spor je riešený v rámci
súdnych konaní príslušnými okresnými súdmi. Žiadaná informácia obsahuje návrhy postupov a stratégie
riešenia sporného záväzkovo-právneho vzťahu, teda ide o právne poradenstvo poskytnuté advokátom
klientovi. Obsah žiadanej informácie sa v podstate premieta do jednotlivých krokov zo strany BBSK
pri riešení sporného vzájomného záväzkovo-právneho vzťahu a zrejme aj do argumentácie pri riešení
prebiehajúcich sporov pred inými súdmi. Sprístupnením týchto informácií by sa protistrane v súdnom
konaní, ale aj verejnosti, sprístupnil obsah právneho poradenstva, stratégia a argumentácia BBSK,
čím by mohlo dôjsť v podstate aj k pochybnostiam o tom, či boli efektívne a účinne vynaložené
verejné prostriedky, keď služba za ne obstaraná, resp. jej obsah, by bol zverejnený ešte pred samotnou
realizáciou jednotlivých krokov v analýze obsiahnutých, čo by mohlo oslabiť pozíciu účastníka pri
riešení sporného vzťahu, teda k narušeniu rovnosti strán sporu. Správny súd nepopiera dôležitosť
verejného záujmu na kontrole vynakladania verejných prostriedkov - či boli vynaložené účelne, efektívne,
hospodárne, v súlade so zákonom a posudzovanie tejto otázky presahuje predmet tohto súdneho
konania. Zároveň presahuje predmet tohto súdneho konania riešenie sporného zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a BBSK. Podstatné pre zistenie dôvodu pre nesprístupnenie informácie je, že žiadaná
informácia obsahuje také skutočnosti, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu, pretože súvisia
s prebiehajúcimi súdnymi sporovými konaniami a nemožno ich preto sprístupniť. Ich sprístupnením
by protistrana v súdnych konaniach pred ich skončením disponovala celou stratégiou a právnou
argumentáciou pri riešení sporu, ktorého podstatou je taktiež nakladanie s verejnými prostriedkami a
zabezpečovanie realizácie verejných potrieb. Správny súd v tejto súvislosti ale zdôrazňuje, že v tomto
konaní bola predmetom riešenia len otázka, či je dôvodné nesprístupnenie žiadanej informácie a nie, či
je stratégia a argumentácia obsiahnutá v žiadanej právnej analýze dôvodná, resp. či išlo o hospodárne
nakladanie s verejnými prostriedkami.

105. Podľa správneho súdu nemožno uznať argumentáciu žalobcu o tom, že podľa ustanovenia § 11
ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám by mohli pri obmedzovaní sprístupnenia
informácií alebo pri nesprístupnení informácií postupovať len orgány činné v trestnom konaní a súdy.
Takejto argumentácii nenasvedčuje ani znenie tohto ustanovenia, ktoré obsahuje aj vymedzenie, že
informácia sa nesprístupní alebo jej sprístupnenie sa obmedzí vtedy, ak sa týka rozhodovacej činnosti
súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov. Z tejto formulácie vyplýva, že toto ustanovenie sa týka
nielen takých informácií, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov, ale ide aj o také
skutočnosti, ktoré sa môžu týkať medzinárodných súdnych orgánov, pričom v zmysle § 2 Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám nemožno logicky za povinnú osobu označiť medzinárodný súdny
orgán.

106. Konkrétne ustanovenia Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je potrebné vykladať podľa
okolnosti veci a vždy v konkrétnom prípade vyhodnotiť obsah žiadanej informácie. Nepochybné je,
že podľa § 3 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa informácie sprístupňujú bez
preukázania právneho alebo iného dôvodu, alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Toto



zákonné ustanovenie ale nevylučuje, aby sa konfrontoval záujem na sprístupnení informácií v záujme
dodržania zásady „všetko čo nie je tajné, je verejné“ a záujem, ktorý je predmetom ochrany žiadanej
informácie, resp. aby sa konfrontovali následky, ktoré môžu byť privodené sprístupnením informácie.
V prejednávanej veci je preto v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nepodstatný
dôvod, pre ktorý žalobca informáciu žiadal. Podstatný je obsah žiadanej informácie a skutočnosť, že
právna analýza vo veci poradenstva a kontroly procesov vo verejnej osobnej doprave, ktorá bola pre
BBSK vypracovaná advokátskou kanceláriou, a bola vypracovaná pre účely riešenia „živého“ sporu v
záväzkovo-právnom vzťahu a jej sprístupnením (nielen žalobcovi) by došlo k zmareniu účelu, za ktorým
bola informácia obstaraná - došlo by k sprístupneniu plánovaného postupu vo veci prebiehajúceho
sporu. Sprístupnili by sa jednotlivé kroky a stratégia právneho poradenstva. Podľa správneho súdu je
preto dôvodné nesprístupnenie informácie do právoplatného ukončenia sporu, ktoré prebiehajú medzi
žalobcom a BBSK. V rámci ďalšieho postupu v konaní sú orgány verejnej správy viazané právnym
názorom vysloveným správnym súdom v tomto rozhodnutí (§ 191 ods. 6 SSP), pričom bude ich
povinnosťou zároveň prihliadnuť na aktuálne skutkové okolnosti vo vzťahu k prebiehajúcim sporom a
rozhodnutie náležite odôvodniť.

107. Pokiaľ žalobca namietal, že ak by sa interpretovalo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám takým spôsobom, ako to podal žalovaný, bolo by možné každú
informáciu nesprístupniť so zdôvodnením, že by mohol vzniknúť v budúcnosti nejaký spor, správny súd
považuje za potrebné k tejto námietke uviesť, že nesprístupnenie informácie musí byť vždy odôvodnené
konkrétnymi skutkovými okolnosťami, z ktorých musí bez pochybností vyplývať, prečo sa v danej
konkrétnej veci nemôže informácia sprístupniť (alebo sa obmedzí sprístupnenie informácie) z dôvodu, že
sa týka rozhodovacej činnosti súdu. Dôvody nesprístupnenia alebo sprístupnenia v obmedzenej forme
pritom nemôžu byť len hypotetické, ale musia vyplývať z reálnych skutkových informácií.

108. Pokiaľ žalovaný namietal, že správna žaloba žalobcu je šikanózna a žiadal ju odmietnuť podľa §
98 ods. 1 písm. h) v spojení s § 28 a § 5 ods. 2 SSP, správny súd sa s touto argumentáciou žalovaného
nestotožnil. Podľa správneho súdu správna žaloba žalobcu nemá šikanózny charakter a takýto charakter
správnej žaloby nemožno odvodzovať len z tej skutočnosti, že žalobca je s BBSK v súdnych sporoch,
a že žiadaná informácia sa ho dotýka.

109. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok pasívnej legitimácie, správny súd sa s touto argumentáciou
nestotožnil. Podľa § 180 ods. 1 SSP je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o
riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobca fyzická alebo právnická osoba. V predmetom prípade
bolo rozhodnutie vydané predsedom samosprávneho kraja. Napokon aj zo samotného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/182/2010 zo dňa 20.07.2011, na ktoré poukazoval samotný žalovaný,
vyplýva, že označenie žalovaného je správne. Aj v zmysle záverov tohto rozhodnutia, ktoré žalovaný
citoval, sa pri vyšších územných celkoch (samosprávnych krajov) má analogicky uplatniť tá istá
úprava orgánov verejnej správy prvého a druhého stupňa vo veciach Zákona o slobodnom prístupe k
informáciám, ako je to pri obciach a mestách (§ 19 ods. 2 druhá veta Zákona o slobodnom prístupe k
informáciám). Je nepochybné, že v týchto veciach ide o prenesený výkon štátnej správy a nie o výkon
samosprávy, pričom v prvom stupni má rozhodnutie vydať úrad samosprávneho kraja a v druhom stupni
o odvolaní rozhoduje predseda samosprávneho kraja.

110. Pokiaľ ide o označenie orgánu verejnej správy prvého stupňa, je pravdou, že v rozhodnutí
orgánu verejnej správy 1. stupňa bolo uvedené, že Banskobystrický samosprávny kraj žiadosti
žiadateľa (žalobcu) o sprístupnenie informácie nevyhovuje. Z odtlačku úradnej pečiatky obsiahnutej na
štvrtej strane prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že ide o rozhodnutie Úradu BBSK, ktoré vydal
riaditeľ úradu. Nesprávne označenie orgánu verejnej správy prvého stupňa v záhlaví a vo výroku
prvostupňového rozhodnutia je zrejmou nesprávnosťou v tomto rozhodnutí a išlo skôr o formálny
nedostatok. Keďže došlo k zrušeniu tak rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, bližšie sa zaoberať týmto
nedostatkom je nadbytočné.

111. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, pretože správny súd uznal za dôvodné
jeho žalobné námietky o tom, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, keď žalobcovi
informáciu neposkytli z dôvodu, že ide obchodné tajomstvo. Žalobca bol tak v konaní pred správnym
súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov



konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradní
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

112. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.