Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/168/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913218623
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6913218623.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobkyne L. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. V. XXX, zast. JUDr. Alexandrom Filom, advokátom so sídlom Lučenec, P. Rádayho 14/A, proti
žalovaným: 1/ Slovenská autobusová doprava Lučenec, a. s., so sídlom Lučenec, Mikušovská cesta 17,
IČO: 36 054 259, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom Lučenec, P. Rádayho 14/A,
2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, 3/
Fagus SR, s. r. o., so sídlom Hnúšťa, kpt. Nálepku 141, IČO: 36 042 978, zastúpeného spoločnosťou Mgr.
Viera Kadášová - konateľka, advokátka, so sídlom Rimavská Sobota, Železničná 1877, IČO: 47 247 851,
4/ Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast.
spoločnosťou Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 6,
a 5/ C.. Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., kpt. O. XXX, zast. spoločnosťou Mgr. Viera Kadášová -
konateľka, advokátka, s. r. o., so sídlom Rimavská Sobota, Železničná 1877, IČO: 47 247 851, o náhradu
škody z titulu ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobkyne a žalovaných 3/ a 5/ proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/4/2014-403 zo dňa 20. 02. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu v časti výroku, ktorým súd žalobu žalobkyne zamietol, čo do hodnoty sporu
1.838,87 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej tiež „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvostupňový súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. Vyslovil, že stranám nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v podanej žalobe žiadala
zaviazať žalovaných 1/, 3/ a 5/ medzi sebou spoločne a nerozdielne spolu aj so žalovanými 2/ a 4/
zaplatiť jej z titulu náhrady škody istinu vo výške 6.851,66 Eur s tým, že plnením jedného zo všetkých
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných a tiež zaviazať žalovaných na
náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že žalovaný 5/ dňa 25. 11. 2011 asi o 11.00 hod viedol pod
vplyvom alkoholu osobné auto značky AUDI A6, ev. č.XXXAG, ktorého držiteľom je žalovaný 3/ a to
v obci Padarovce v smere od Rimavskej Soboty na Teplý Vrch, pričom v zákrute dostal šmyk, prešiel
do protismeru, čím došlo k čelnej zrážke tohto auta s oproti idúcim autobusom hromadnej dopravy
SAD žalovaného 1/ ev. č. RS 180AK, v ktorom sa ako cestujúca nachádzala aj žalobkyňa. Žalobkyňa
pri tejto havárii utrpela úraz s rozličnými zraneniami (nalomenie horného ramena lonovej kosti vľavo,
vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice a iné), v dôsledku čoho sa musela dlhodobo liečiť a bola z
toho dôvodu aj práceneschopná od 25. 11. 2011 do 06. 04. 2012. Za toto protiprávne konanie bol



žalovaný 5/ trestným rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/171/2012 zo dňa 28.
08. 2012 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods.1, 3 písm.c) Tr. zák., za čo mu bol vymeraný jednak peňažný trest 1.000,00 Eur a trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. Zároveň bol žalovaný 5/ zaviazaný zaplatiť
žalobkyni ako poškodenej z titulu náhrady škody 1.076,60 Eur a so zvyškom jej nároku na náhradu
škody bola žalobkyňa odkázaná na občianskoprávne konanie. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody
predovšetkým od žalovaných 1/ a 3/, pretože žalovaný 1/ je právnickou osobou vykonávajúcou dopravu
a v čase havárie bola žalobkyňa riadne prepravovanou osobou v hromadnom dopravnom prostriedku
žalovaného 1/, teda na základe zmluvy o preprave uzavretej so žalovaným 1/ bola cestujúcou na
pravidelnej linke v autobuse žalovaného 1/ a tak škoda, ktorú pri tejto havárii žalobkyňa utrpela, jej
vznikla počas prepravy. Žalobkyňa tu poukázala na ustanovenie § 764 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Škoda bola žalobkyni spôsobená v dôsledku havárie dvoch vozidiel, pri ktorej do autobusu žalovaného
1/ vrazilo osobné auto žalovaného 3/, ktoré ako vodič viedol žalovaný 5/. Teda žalobkyňa utrpela škodu v
dôsledku stretu prevádzok dvoch motorových vozidiel, z ktorých jedno vykonávalo dopravu pre dopravcu
a druhé bolo prevádzkované jeho prevádzkovateľom. Z uvedeného vyplýva, že škoda bola žalobkyni
spôsobená osobitnou povahou prevádzky každého jedného z uvedených dvoch motorových vozidiel, a
zároveň aj okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke každého jedného z uvedených dvoch motorových
vozidiel. Ide teda o objektívnu zodpovednosť žalovaných 1/ a 3/ za škodu, ktorú žalobkyňa pri tejto
havárii utrpela, preto sa jej náhrady žalobkyňa touto žalobou domáha predovšetkým od žalovaných 1/ a
3/ ako prevádzkovateľov týchto motorových vozidiel. Keďže žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ autobusu
bol v čase havárie podľa Zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení povinne zmluvne poistený pre prípad
vzniku jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla u žalovaného
2/ a žalovaný 3/ bol povinne zmluvne poistený u žalovaného 4/ - pôvodne poisťovni Kooperatíva,
potom sa žalobkyňa domáhala priznania vymáhanej náhrady škody okrem žalovaných 1/ a 3/ zároveň
aj od ich poisťovateľov, teda žalovaného 2/, aj žalovaného 4/ najskôr poisťovne Kooperatíva, potom
Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Keďže v čase podania žaloby nebolo isté, či prevádzkovateľom
motorového vozidla AUDI A6 ev. č. X/, bol v čase havárie naozaj žalovaný 3/, a či ním nebol v
skutočnosti práve žalovaný 5/ ako fyzická osoba, a ak by sa to preukázalo, tak žalobkyni je za škodu
zodpovedný priamo žalovaný 5/ ako skutočný prevádzkovateľ tohto motorového vozidla, potom by mal
byť za škodu zodpovedný žalovaný 5/. Ak sa ale zistí, že prevádzkovateľom tohto motorového vozidla
v čase havárie bol len žalovaný 3/, tak v zmysle § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka platí aj to, že
žalovaný 3/ ako prevádzkovateľ motorového vozidla zaručene nedal povolenie vodičovi tohto auta -
žalovanému 5/, aby ho viedol v stave, keď je pod vplyvom alkoholických nápojov. Ak motorové vozidlo
žalovaný 5/ v čase havárie ako vodič viedol napriek tomu, že vedel, že je pod vplyvom alkoholických
nápojov, tak predmetné motorové vozidlo použil proti vôli jeho prevádzkovateľa, teda Fagus SR, s.r.o.
Zo skutočnosti, že jediným konateľom spoločnosti Fagus SR, s.r.o. a súčasne aj vodičom predmetného
motorového vozidla v čase havárie bola jedna a tá istá fyzická osoba - žalovaný 5/, potom vyplýva, že
okrem samotného žalovaného 5/ ako vodiča motorového vozidla, ktorý je za škodu spôsobenú touto
haváriou zodpovedný, lebo ho použil proti vôli jeho prevádzkovateľa, je za rovnakú škodu spoločne s
ním zodpovedný aj žalovaný 3/ ako prevádzkovateľ, lebo mu takéto použitie predmetného motorového
vozidla svojou nedbanlivosťou umožnil, čo vyplýva z § 430 ods.1 druhej vety Občianskeho zákonníka.
Na základe týchto skutočností žalobkyňa tvrdila, že za predmetnú škodu sú zodpovední žalovaní 1/, 3/
a 5/ a to s poukazom na ustanovenie § 438 ods.1 Občianskeho zákonníka a to spoločne a nerozdielne.
Podľa § 15 ods.1 Zák. č. 381/2001 Z. z. je žalobkyňa ako poškodená oprávnená uplatniť si svoj nárok
na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, teda žalovaným 2/ a 4/, preto si žalobkyňa celú škodu,
ktorú v tejto súvislosti utrpela, uplatnila súčasne voči všetkým žalovaným 1/ - 5/ s tým, že žiadala, aby
súd žalovaných 1/, 3/ a 5/ zaviazal na jej náhradu spoločne a nerozdielne a ohľadne žalovaných 2/
a 4/ nech vysloví, že plnením ktoréhokoľvek zo všetkých piatich žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť všetkých ostatných žalovaných. Pokiaľ ide o výšku škody ešte počas vyšetrovania havárie
políciou bol do trestného konania prizvaný znalec z odboru zdravotníctva MUDr. Alexander Köröcz,
ktorý v znaleckom posudku zo dňa 30. 12. 2011 predbežne obodoval bolestné poškodenej na 70 bodov
a podľa tohto bodovania bolestného tunajší súd zaviazal v trestnom rozsudku žalovaného 5/ zaplatiť
žalobkyni náhradu škody v sume 1.076,60 Eur. Tento znalecký posudok bol však vyhotovený ešte pred
ukončením liečenia aj samotnej PN poškodenej, a táto si nechala po roku od havárie znova obodovať
všetky bolesti, ktoré v tejto súvislosti utrpela a tiež sťaženie spoločenského uplatnenia. Jej ošetrujúci
lekár - chirurg MUDr. Ervín Kovács posúdil jej zdravotný stav a vystavil lekársky posudok o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia z 04. 12. 2012, podľa ktorého prislúcha poškodenej - žalobkyni v
súvislosti s touto haváriou bolestné ohodnotené na 145 bodov, teda jej prináleží náhrada škody z titulu



bolestného v sume 2.231,00 Eur (145 x 15,38 Eur = 2.230,10 Eur), po odpočítaní časti bolestného v sume
1.076,60 Eur, predstavuje nevyrovnaná časť bolestného sumu 1.154,40 Eur. Z tohto lekárskeho posudku
vyplýva aj ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne na 300 bodov, čo predstavuje
sumu 4.716,00 Eur (300 x 15,72 = 4.716,00 Eur). Žalobkyňa ďalej žiadala zaviazať žalovaných na
náhradu škody z titulu vynaloženia ostatných výdavkov v celkovej sume 197,92 Eur (za zničené časti
odevu 12,00 Eur, doplatky za lieky v sume 57,33 Eur, náklady na cestovnom na cestách domov z
nemocnice a na lekárske kontroly za prepravu sanitkou a to každý raz po 2,80 Eur, ako aj za prepravu
manželom alebo dcérou na osobnom aute značky Renault Laguna ev. č.XX,XXJ, ďalej príplatky za
prednostné lekárske vyšetrenia v rôznych sumách od X,XX do 15,00 Eur v dňoch 11. 05. 2012, 16. 07.
2012, 24. 09. 2012, 06. 02. 2013 a 10. 07. 2013), ďalej si žalobkyňa uplatňovala z celkových nákladov za
používanie jej mobilného telefónu v sume 83,24 Eur za prvé tri mesiace obdobia po havárii ako náhradu
škody 30,00 Eur, pretože dlhší čas celkovej doby jej liečenia bola imobilná, pripútaná na lôžko, preto
musela často telefonovať o pomoc iných osôb. Tiež si uplatňovala výdavky na poštovnom spojené s
doporučenými zásielkami jej advokátovi resp. sociálnej poisťovni v sume 4,40 Eur. Pre zranenia, ktoré
žalobkyňa utrpela v dôsledku havárie bola táto od 25. 11. 2011 do 05. 04. 2012 práceneschopná, v
dôsledku čoho utrpela aj škodu spočívajúcu v strate na zárobku počas trvania PN a to za dobu PN celkom
133 kalendárnych dní. Za prvé tri kalendárne dni tohto obdobia jej prináleží úrazový príplatok 32,84 Eur,
za ostávajúcich 130 kalendárnych dní úrazový príplatok 646,77 Eur, teda spolu za celé obdobie trvania
PN je požadovaná suma úrazového príplatku 679,61 Eur. Celková suma náhrady škody, na ktorú žiadala
zaviazať žalobkyňa žalovaných v súvislosti s uvedenou haváriou bola v podanej žalobe vyčíslená sumou
6.851,66 Eur.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bodoch 6, 7, 8, 9 a 10 popísal, ako v priebehu
konania žalobkyňa upravovala žalobu.

4. Prvostupňový súd uviedol, že naposledy žaloba bola upravená podaním zo dňa 13. 01. 2016,
keď žalobkyňa zobrala prostredníctvom svojho advokáta podanú žalobu čiastočne späť, pretože
na jednotlivé nároky na náhradu škody žalobkyni čiastočne dobrovoľne znovu plnil žalovaný 4/ a
prostredníctvom ním poverenej poisťovne KOOPERATIVA uhradil dňa 23. 12. 2015 žalobkyni náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.358,00 Eur. V dôsledku tohto späťvzatia sa nárok
žalobkyne na náhradu škody znížil na celkovú istinu 4.196,88 Eur, ktorá sa skladá zo zvyšku prvej časti
tohto nároku v sume 3.772,48 Eur a druhej časti tohto nároku v sume 424,40 Eur. Podľa pripojenej
výpočtovej tabuľky je masa úrokov z omeškania 5,25 % ročne z čiastky uhradenej sumy 2.358,00 Eur,
za čas omeškania od 01. 01. 2014 do 23. 12. 2015 v sume 244,88 Eur. Žalobkyňa preto znovu rozšírila
žalobu aj o túto sumu.

5. Súd svojím uznesením č. 6C/4/2014 - 154 zo dňa 13. 01. 2016 zastavil konanie v časti o zaplatenie
sumy 2.358,00 Eur s tým, že bude ďalej konať o žalobe žalobkyne o výške 4.196,88 Eur. Zároveň pripustil
rozšírenie žaloby o sumu 244,88 Eur ako masu 5,25 % ročných úrokov z omeškania, so zaplatením
čiastočného plnenia z prvej časti žalovanej istiny, sumy 2.358,00 Eur, za omeškanie od 01. 01. 2014
do 23. 12. 2015. Takto žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaných na zaplatenie istiny z titulu náhrady
škody v sume 4.196,55 Eur s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 3.772,48 Eur od 24. 12.
2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 424,44 Eur od 21. 02. 2014 do
zaplatenia, ďalej sumu 52,18 Eur ako masu 5,25 % ročných úrokov z omeškania so zaplatením 721,18
Eur za obdobie od 01. 01. 2014 do 18. 05. 2015 a sumy 244,88 Eur ako masu 5,25 % ročných úrokov
z omeškania so zaplatením 2.358,00 Eur za obdobie od 01. 01. 2014 do 23. 12. 2015.

6. Prvostupňový súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania zistil, že žalovaný 5/ dňa 25. 11. 2011 asi
o 11.00 hod viedol pod vplyvom alkoholu osobné auto značky AUDI A6, ev. č. RS XXXAG, ktorého
držiteľom je žalovaný 3/ a to v obci Padarovce v smere od Rimavskej Soboty na Teplý Vrch, pričom
v zákrute dostal šmyk, prešiel do protismeru, čím došlo k čelnej zrážke tohto auta s oproti idúcim
autobusom hromadnej dopravy SAD žalovaného 1/ ev. č. RS XXXAK, v ktorom sa ako cestujúca
nachádzala aj žalobkyňa. Žalobkyňa pri tejto havárii utrpela úraz s rozličnými zraneniami (nalomenie
horného ramena lonovej kosti vľavo, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice a iné), v dôsledku čoho
sa musela dlhodobo liečiť a bola z toho dôvodu aj práceneschopná od 25. 11. 2011 do 06. 04. 2012.
Za toto protiprávne konanie bol žalovaný 5/ trestným rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 2T/171/2012 zo dňa 28. 08. 2012 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods.1, 3 písm. c) Tr. zák., za čo mu bol vymeraný jednak peňažný trest



1.000,00 Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. Zároveň bol žalovaný
5/ zaviazaný zaplatiť žalobkyni ako poškodenej z titulu náhrady škody 1.076,60 Eur a so zvyškom jej
nároku na náhradu škody bola žalobkyňa odkázaná na občianskoprávne konanie.

7. Prvostupňový súd konštatoval, že žalovaný 1/ je právnickou osobou vykonávajúcou dopravu a v čase
havárie bola žalobkyňa prepravovanou osobou v hromadnom dopravnom prostriedku žalovaného 1/
na základe zmluvy o preprave uzavretej so žalovaným 1/, bola teda cestujúcou na pravidelnej linke
v autobuse žalovaného 1/ ev. č. RS 180AK. Počas prepravy jej vznikla škoda na zdraví a aj iná
škoda. Žalovaný 1/ bol v čase havárie podľa Zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poistený u
žalovaného 2/. Žalovaný 3/ ako prevádzkovateľ osobného auta RS 778AG bol povinne zmluvne poistený
pre prípad vzniku jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla u
pôvodne žalovaného 4/ - poisťovni Kooperatíva. Žalovaný 5/ bol vodičom predmetného motorového
vozidla. Z hľadiska náhrady škody ide v tomto prípade kumulovane o objektívnu zodpovednosť na strane
žalovaného 1/ a 3/ a aj o zodpovednosť a zavinenie u žalovaného 5/ ako fyzickej osoby. Z hľadiska
objektívnej zodpovednosti ide aj zodpovednosť v súvislosti so stretom prevádzok motorových vozidiel
podľa § 431 Občianskeho zákonníka.

8. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa § 420 Občianskeho zákonníka, §
420a Občianskeho zákonníka, § 427 Občianskeho zákonníka, § 428 Občianskeho zákonníka, §
429 Občianskeho zákonníka, § 430 Občianskeho zákonníka, § 431 Občianskeho zákonníka, § 438
Občianskeho zákonníka, § 439 Občianskeho zákonníka, § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, §
444 Občianskeho zákonníka, § 445 Občianskeho zákonníka, § 447 Občianskeho zákonníka, § 106
Občianskeho zákonníka, § 517 Občianskeho zákonníka, § 447b Občianskeho zákonníka, § 449 ods.1
Občianskeho zákonníka. Na vec tiež aplikoval ustanovenie § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., § 5 Zák.
č. 437/2004 Z. z., § 8 Zák. č. 437/2004 Z. z. Vo veci samej tiež aplikoval ustanovenie § 1 Opatrenia
Ministerstva zdravotníctva SR č. 19/2011 z 18. 05. 2011 a § § 87 Zák. č. 461/2003 Z. z.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že v pripojenom trestnom spise 2T/171/2012 tunajšieho súdu sa
nachádza znalecký posudok č. 129/2011 zo dňa 30. 12. 2011 znalca MUDr. Alexandra Köröcza, odbor
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, kde je uvedené hodnotenie bolestného
podľa Zák. č. 437/2004 Z. z. žalobkyne a to 111c - jednostranná zlomenina horného ramena ľavej lonovej
kosti bez posunu - 45 bodov a 104 - podvrtnutie krčnej chrbtice - 25 bodov, teda spolu 70 bodov. V
tomto znaleckom posudku znalec ďalej uvádza, že z hľadiska úrazovej chirurgie ide o stredne ťažké
zranenie, z hľadiska forenzného ide o ľahký úraz s liečbou a PN od 7 do 42 dní, pričom zranenie sa
vyhojí bez trvalých následkov. Liečba a PN obdobných zranení trvá 5 týždňov. Trestným rozkazom bol
žalovaný 5/ okrem iného zaviazaný zaplatiť žalobkyni ako poškodenej z titulu náhrady škody podľa tohto
bodového ohodnotenia sumu 1.076,60 Eur. Súd prvej inštancie uviedol, že z pripojených lekárskych
správ a to prepúšťacej lekárskej správy z chirurgického oddelenia Všeobecnej nemocnice v Rimavskej
Sobote vyplýva záverečná diagnóza žalobkyne - vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice v dôsledku
nárazu hlavy, ľavej strany hrudníka, brucha, ľavého ramena a ľavej koksy a CT-vyšetrením zistený popis
susp. kontúznych zón v pľúcnom parenchýme. Z lekárskej správy chirurgickej ambulancie MUDr. Petra
Juhásza zo dňa 27. 12. 2011 vyplýva, že žalobkyňa stále chodí pomocou barly a udáva bolesti ľavej
polovice tela a údajne bola aj inkontinentná s močením, ale toho času už tieto problémy nemá. Zo
znaleckého posudku MUDr. Zlatice Cifrákovej zo dňa 15. 02. 2012 vyplýva, že u žalobkyne pretrvávajú
bolesti ľavej polovice tela, neskôr po nástupe do práce 06. 04. 2012 začala pociťovať bolesti v oblasti
dolných končatín, má obmedzený pohyb, bolesti v krížoch a od úrazu má problémy s inkontinenciou. Z
lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Ervína Kovácsa chirurga
zo dňa 04. 12. 2012 vyplýva hodnotenie bolestného pod položkou 83 - 80 bodov, položkou 111c - 45
bodov a 103c - 20 bodov, teda spolu 145 bodov a to za diagnózy zlomenina horného ramena lonovej
kosti, kontúzia pľúc obojstranne a podvrtnutie LS chrbtice, tiež hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia a to zlomenina horného ramena lonovej kosti s poškodením a s inkontinenciou tretieho stupňa
na 300 bodov.

10. Prvostupňový súd tiež konštatoval, že v spise sa tiež nachádzajú ďalšie lekárske správy o priebehu
liečby po gynekologickej operácii žalobkyne v roku 2014, ako aj lekárske správy predložené žalobkyňou
od roku 1997 do roku 2016 o rôznych vyšetreniach, ktoré žalobkyňa absolvovala.



11. Vzhľadom na rozdielne závery lekárskych správ súd prvej inštancie pribral do konania znalca z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia MUDr. Milana Jančiara a z jeho znaleckého
posudku č. 14/2016 zo dňa 18. 10. 2016 vyplýva, že žalobkyňa v dôsledku úrazu pri dopravnej
nehode utrpela poranenia: pohmoždenie hlavy vľavo, pohmoždenie ľavého hrudníka, pohmoždenie
brucha, pohmoždenie ľavého ramena, prasklina horného ramena lonovej kosti vľavo a podvrtnutie krčnej
chrbtice, ktoré znalec bodovo ohodnotil pod položkou 3 - pohmoždenie hlavy 5 bodov, pod položkou 76 -
pohmoždenie ľavého hrudníka 20 bodov, pod položkou 87 - pohmoždenie brušnej steny ťažšieho stupňa
30 bodov, pod položkou 112a - pohmoždenie ľavého ramena ťažšieho stupňa 15 bodov, pod položkou
111c jednostranná zlomenina lonovej alebo sedacej kosti bez posunutia úlomkov 45 bodov, pod položkou
105 - podvrtnutie krčnej, hrudnej alebo bedrovej chrbtice 25 bodov a pod položkou 83 - roztrhnutie
pľúc 79 bodov, teda spolu 220 bodov, je podľa znalca celková hodnota bolestného u žalobkyne, pričom
položku 83 podľa vlastného vyjadrenia použil ako ekvivalent k diagnóze susp. diskrétnych kontúznych
zón v pľúcnom parenchýme neveľkého rozsahu. Ďalej z tohto znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa
podľa predložených lekárskych správ už od roku 2007 bola liečená neurológmi pre ochorenia chrbtice,
preto nie je možné jednoznačne dokázať príčinnú súvislosť bolestí bedrovej časti chrbtice, bolestí ľavého
kolena ako aj udávanú inkontinenciu moču žalobkyne s predmetným úrazom pri dopravnej nehode dňa
25. 11. 2011. Poranenia, ktoré žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode podľa zistenia znalca nezanechali
trvalé následky, preto nie je možné ani ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia. Ani gynekologická
operácia, ktorú žalobkyňa absolvovala 04. 07. 2014 podľa zdravotnej dokumentácie podľa znalca nie je
v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom pri dopravnej nehode.

12. V priebehu konania došlo zo strany právneho zástupcu žalobkyne k viacerým čiastkovým
späťvzatiam a rozšíreniam žaloby a to k späťvzatiam z dôvodu plnenia zo strany žalovaného 4/. Z
oznámení o poistnom plnení poisťovňou Kooperatíva pre prvostupňový súd vyplynulo, že žalovaný 4/
uhradil žalobkyni celkom sumu 3.079,18 Eur a to dňa 23. 12. 2015 náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 2.380,58 Eur, dňa 18. 05. 2015 náhradu za lieky a liečivá 37,77 Eur, cestovné
náklady z 25. 11. 2011 - 1,01 Eur, náklady za sanitku z 29.11.2011 - 2,80 Eur a náhradu straty na
zárobku počas PN od 25. 11. 2011 do 05. 04. 2012. Pri tomto odškodňovaní poisťovňa vychádzala
z odborného vyjadrenia firmy Forensic SK, ktorá považovala hodnotenie bolestného u žalobkyne v
lekárskom posudku MUDr. Ervína Kovácsa 140 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia 300,00
bodov za neadekvátne. Oni stanovili celkový počet bodov v hodnotení bolestného na 225 bodov a
sťaženie spoločenského uplatnenia na 150 bodov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 4/ doteraz uhradil
žalobkyni titulom náhrady škody na bolestnom sumu 2.358,00 Eur a ešte pred podaním žaloby uhradil
žalovaný 5/ na bolestnom žalobkyni sumu 1.076,60 Eur na základe znaleckého posudku MUDr. Köröcza
pripojeného v trestnom spise, spolu takto bolo žalobkyni uhradených na bolestnom 3.434,60 Eur.

13. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo záverov znaleckého posudku MUDr. Milana Jančiara vyplýva
okrem iného aj to, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia, pretože žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode poranenia, ktoré podľa jeho zistenia
nezanechali trvalé následky, preto ani nie je možné ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia.
Zo záverov znaleckého posudku vyplýva aj to, že nie je možné preukázať príčinnú súvislosť bolestí
bedrovej časti chrbtice, ľavého kolena a udávanú inkontinenciu moču žalobkyne s predmetným úrazom
z dopravnej nehody, taktiež gynekologická operácia, ktorú žalobkyňa podstúpila dňa 04. 07. 2014 a
poruchy močenia nie sú v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom. Znalec vo svojom znaleckom
posudku určil celkovú hodnotu bolestného sumou 220 bodov, pričom bola sporná položka 83 - roztrhnutie
pľúc ohodnotená 80-imi bodmi, ohľadne ktorej znalec pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol,
že tu vychádzal z CT-nálezu, kde sú uvádzané drobné známky pohmoždenia pľúc, ktoré nebolo
možné potvrdiť, ale ani vylúčiť, avšak príslušný Zákon č. 437/2014 o bolestnom neumožňuje takýto
typ poranenia bodovo ohodnotiť, avšak keby on mal takúto možnosť, takéto poranenie by ohodnotil
maximálne 20-imi alebo 30-imi bodmi.

14. Prvostupňový súd vychádzajúc z výšky náhrady 15,72 Eur za 1 bod, pri 220 bodoch podľa
predloženého znaleckého posudku MUDr. Jančiara, by potom žalobkyňa mala nárok na zaplatenie
3.458,40 Eur, keďže však bola sporná položka 83 obodovaná 80-imi bodmi, preto súd prvej inštancie
odpočítal z 220 bodov 50 bodov a takto má žalobkyňa nárok na náhradu škody za bolestné za 170
bodov krát 15,72 Eur, čiže 2.672,40 Eur, pričom jej už bolo vyplatených 3.434,60 Eur na bolestnom,
resp. sťažení spoločenského uplatnenia. Súd preto žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti nad túto sumu
ako náhradu škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, zamietol.



15. Prvostupňový súd prijal záver, že pokiaľ ide o ďalšie časti náhrady škody a to za poškodené
oblečenie vo výške 12,00 Eur - spodné prádlo, ktoré mala žalobkyňa na sebe v čase úrazu, toto
žalobkyňa v priebehu konania žiadnym spôsobenom nepreukázala. Ďalej z doplatkov za lieky, ktoré jej
boli predpisované, si žalobkyňa uplatnila sumu 57,33 Eur, z čoho jej doteraz bola uhradená suma 37,77
Eur, pričom v spise sa nachádzajú kópie pokladničných dokladov z lekárni, po preskúmaní ktorých súd
prvej inštancie zistil, že sú tu aj pokladničné doklady o zakúpení iných liekov, nemajú súvis s predmetným
úrazom (lieky na liečbu vysokého krvného tlaku - Nebilet) žalúdočných ťažkostí - Helicid, prechladnutia
Orofar, Teraflu, preto je správna výška odškodnenia za lieky v sume 37,77 Eur. Súd prvej inštancie mal za
to, že žalobkyňa riadne nepreukázala ani vynaloženie ďalších nákladov v uplatnenej výške 197,20 Eur
a to za použitie osobného auta v súvislosti s cestami na lekárske vyšetrenia a späť a nepreukázala ani
súvislosť medzi nákladmi za používanie mobilného telefónu a vzniknutou škodou na zdraví v uplatnenej
sume 30,00 Eur.

16. Prvostupňový súd uviedol, že bolo preukázané že žalobkyňa bola práceneschopná v dôsledku úrazu
pri dopravnej nehode od 25. 11. 2011 do 05. 02. 2012, v dôsledku čoho utrpela škodu spočívajúcu v
strate na zárobku, počas trvania práceneschopnosti. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka a § 87 Zák.
č. 614/2003 Z. z. o sociálnom poistení za 133 kalendárnych dní PN žalobkyne jej prináležal úrazový
príplatok v sume 679,61 Eur, čo jej v priebehu konania bolo uhradené zo strany žalovaného 4/. Uviedol
tiež, že za ďalšie obdobie práceneschopnosti v súvislosti s gynekologickou operáciou za obdobie od 01.
07. 2014 do 22. 08. 2014 v sume 320,45 Eur, náhrada za stratu na zárobku počas PN žalobkyni nepatrí,
pretože ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku MUDr. Jančiara, táto gynekologická operácia
nie je v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom z dopravnej nehody. Taktiež jej nepatrí náhrada za
vynaloženie výdavkov vo výške 103,95 Eur za cestu na predoperačné vyšetrenie, ako aj na operáciu do
Banskej Bystrice a späť ako aj za poplatok na predoperačné vyšetrenie. Preto zamietol žalobu žalobkyne
aj v tejto časti.

17. Prvostupňový súd konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu na náhradu
škody dňa 25.11.2013 a ako to súd uvádza aj vyššie ďalším návrhmi menila svoju žalobu, tak že ju v
závislosti od čiastkových úhrad zo strany žalovanej, zobrala späť, prípadne rozšírila. Konkrétne žalobu
rozšírila o úroky z omeškania svojím podaním doručeným súdu 20. 11. 2015. Podľa § 106 Občianskeho
zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá. Z obsahu spisu vyplýva, že samotná žaloba o náhradu škody bola podaná
včas v rámci tejto premlčacej lehoty, avšak úroky z omeškania boli uplatnené až podaním právneho
zástupcu žalobkyne 18. 11. 2015, doručeným súdu 20. 11. 2015 označenom ako „rozšírenie žaloby“.
Z platnej judikatúry (uznesenie NS SR č. 4Cdo/87/2007 zo dňa 30. 04. 2009, uznesenie NS SR ČR č.
25Cdo/129/1999 zo dňa 20. 04. 1999, uznesenia NS ČR č. 26Obdo/910/2006 zo dňa 20. 12. 2007 a iné)
vyplýva že aj úroky z omeškania je potrebné uplatniť na súde žalobou v rámci tejto premlčacej lehoty, na
tieto sa nevzťahuje iná premlčacia lehota ako na samotný uplatnený nárok, a keďže úroky z omeškania
boli uplatnené až uvedeným podaním, súd prvej inštancie uzavrel, že boli uplatnené už po uplynutí tejto
premlčacej lehoty. Preto zamietol žalobu žalobkyne aj v časti úrokov z omeškania z dôvodu premlčania.

18. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 257 CSP a žalovaným
právo na náhradu trov konania voči žalobkyni pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa prvostupňový súd videl v tom, že plnenie záviselo od
výsledkov znaleckého dokazovania. Okresný súd si zároveň všimol tiež dôvody, ktoré viedli žalobkyňu
k uplatňovaniu nároku na súde, a to existencia rozdielnych znaleckých posudkov, lekárskych správ, v
ktorých boli rozdielne obodované a určené zranenia, ktoré utrpela v súvislosti s úrazom pri predmetnej
dopravnej nehode a podľa názoru okresného súdu by bolo neprimerane tvrdé zaviazať žalobkyňu na
náhradu trov konania žalovaným.

19. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 3/ a 5/, napádajúc
rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania. Žalovaní 3/ a 5/ sa podaným odvolaním
domáhali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, teda vo výroku o trovách
konania, zmenil tak, že náhradu trov konania žalovaným 3/ a 5/ prizná v plnom rozsahu, prípadne, aby
rozhodnutie v tomto výroku zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Podané
odvolanie žalovaní 3/ a 5/ odôvodnili tým, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať



náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej
strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP a rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu
trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo
zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významný z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen
charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatňovaniu nároku
na súde. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa, treba predovšetkým prihliadnuť na to,
aké okolnosti viedli žalobkyňu k uplatňovaniu predmetného nároku na súde, ako aj postoj v konaní.
V tomto smere odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je náležité, lebo podľa názoru žalovaných 3/ a
5/ žalobkyni už zo znaleckých posudkov vypracovaných Mgr. Kereczom a znalkyňou MUDr. Zlaticou
Cifrákovou bolo jasné, že ďalšie poranenia a ťažkosti nie sú preukázané a žaloba zo strany žalobkyne
bola nedôvodná.

20. V zákonnej lehote napadla odvolaním rozsudok okresného súdu aj žalobkyňa. V podanom odvolaní
uviedla, že odvolanie podáva iba proti tým častiam celého zamietajúceho výroku prvostupňového
rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu žalobkyne vo vzťahu k požadovanej náhrade škody z titulu
bolestného v sume 1.154,40 Eur aj s 5,25 %-nými úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.154,40 Eur
od 01. 01. 2014 do zaplatenia, ku kapitalizovanej mase úrokov z omeškania 52,18 Eur v súvislosti s
oneskoreným zaplatením náhrady strany na zárobku počas PN a nákladov za sanitku 721,18 Eur za
obdobie od 01. 01. 2014 do 18. 05. 2015, ku kapitalizovanej mase úrokov z omeškania 244,88 Eur v
súvislosti s oneskoreným zaplatením sťaženia spoločenského uplatnenia 2.358,00 Eur za obdobie o 01.
01. 2014 do 23. 12. 2015, k požadovaným náhradám za poškodenie veci nákladov za liečivá, poplatky,
pohonné hmoty a iné náklady (resp. ich nedoplatkom) spolu v sume 260,07 Eur aj 5,25 %-nými úrokmi
z omeškania ročne zo sumy 260,07 Eur od 01. 01. 2014 do zaplatenia (t. j. jednotlivé ešte neuhradené
položky, uvedené v riadku č. 7 - 30 tabuľky „Prehľad nárokov“, č. l. 341 súdneho spisu, odovzdanej súdu
na pojednávaní 03. 10. 2017) k požadovanej náhrade úrazového príplatku za PN od 01. 2014 do 22.
08. 2014 spolu aj s náhradami za pohonné hmoty a ambulantné poplatky spolu 424,40 Eur aj s 5,05 %-
nými úrokmi z omeškania ročne zo sumy 424,40 Eur od 21. 02. 2015 do zaplatenia (t. j. jednotlivé ešte
neuhradené položky, ktoré sú uvedené riadkoch č. 30 - 45 tabuľky „Prehľad nárokov“ na č. l. 341 súdneho
spisu, odovzdanej na pojednávaní 03. 10. 2017) a aj žalobkyňou požadovanej a nepriznanej náhrade
trov konania iba vo vzťahu k jej dvom čiastočným späťvzatiam žaloby (prvýkrát ju vzala čiastočne späť
do hodnoty 721,18 Eur a následne do hodnoty 3.358,00 Eur a dvom čiastočným zastaveniam konania,
čo v oboch prípadoch procesne zavinil žalovaný 4/, ktorý s omeškaniami, až po podaní žaloby, uhradil
žalovanej tieto časti z celej ňou požadovanej náhrady škody, teda celkovo do hodnoty sporu 1.838,87
Eur aj s príslušenstvom.

21. Podané odvolanie žalobkyňa odôvodnila tým, že rozsudok okresného súdu v rozsahu napadnutom
odvolaním vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobkyňa sa preto domáha zmeny prvostupňového rozhodnutia v rozsahu, v ktorom je napadnutý
odvolaním a navrhla, aby odvolací súd zaviazal žalovaných 1/, 3/ a 5/ medzi sebou spoločne a
nerozdielne spolu aj so žalovanými 2/ a 4/ na povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady škody istiny
1.154,40 Eur aj s 5,25 %-nými úrokmi zo sumy 1.154,40 Eur od 01. 2014 do zaplatenia, sumu 52,18
Eur ako kapitalizovanú masu 5,25 % úrokov z omeškania ročne v súvislosti s oneskoreným zaplatením
istiny 721,18 Eur za obdobie od 01. 01. 2014 do 18. 05. 2015, sumu 244,88 Eur, ako kapitalizovanú
masu 5,25 % úrokov z omeškania ročne s oneskoreným zaplatením istiny 2.358,00 Eur za obdobie od
01. 01. 2014 do 23. 12. 2015, istinu 260,07 Eur aj s 5,25 %-nými úrokmi z omeškania ročne zo sumy
260,07 Eur od 01. 01. 2014 do zaplatenia, istinu 424,40 Eur aj s 5,05 %-nými úrokmi z omeškania ročne
zo sumy 424,40 Eur od 21. 01. 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým,
že plnením jedného zo všetkých žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatným žalovaným.
Zároveň žalobkyňa požadovala, aby odvolací súd vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/
a 5/ nárok na úplnú náhradu trov prvostupňového konania iba ohľadne zastavených častí do terajšieho
súdneho konania (zastavených do 721,18 Eur, ako aj do 2.358,00 Eur). Zároveň má voči žalovaným 1/,
2/, 3/, 4/ a 5/ nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania.

22. V podanom odvolaní žalobkyňa uviedla, že súd nesprávne a neoprávnene kvalifikoval plnenie
žalovaného 4/ poskytnuté žalobkyni iba z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej „SSU“), ako
plnenie, ktoré bolo poskytnuté z titulu bolestného. Následne potom súd nesprávne spočítal dokopy
bolestná aj SSU, ktoré žalobkyňa dostala, plus aj to, na ktoré by podľa súdu ešte mala nárok, a



preto podľa súdu to v súhrne vychádzalo na viac (3.434,60 Eur), než žalobkyňou požadovaný nárok
na náhradu škody za bolestné (2.676,40 Eur), súd jej žalobu vo zvyšnej časti zamietol vrátane aj
požadovanej náhrady bolestného. Žalobkyňa uviedla, že jednotlivé zložky škody na zdraví, aj bolestné
a SSU sú samostatné čiastkové nároky, pričom každý z nich sa odvíja od odlišného skutkového záveru.
Preto ani súd nemôže akokoľvek započítať plnenie poskytnuté ako bolestné, na plnenie, poskytnuté ako
SSU a naopak, resp. súd nemôže plnenie poskytnuté poškodenej z titulu SSU svojvoľne pokladať za
plnenie, ktoré jej bolo poskytnuté z iného dôvodu, napríklad z titulu bolestného, ak napriek tomu súd
takto postupoval, rozhodol nesprávne a v rozpore so zákonom.

23. Bolestné aj SSU sa priznáva iba v rozsahu a za podmienok predpísaných zákonom č. 437/2004
Z. z. náhrade za bolesť a náhradu za SSU. Súd pri určení výšky bolestného preto musí vychádzať z
celkového počtu bodov, ktorým sa bolestné ohodnotilo v lekárskom posudku. Tento osobitný zákona
aj posudzujúcemu lekárovi (znalcovi) predpisuje hodnotiť bolesť iba podľa sadzieb bodov uvedených v
jeho prílohách a ani posudzujúci lekár (znalec) sa nemôže pri obodovaní bolestného odchýliť od bodov,
resp. od rozpätí bodov uvedených v jednotlivých položkách prílohy osobitného zákona. Je nezákonný
postup súdu, pri ktorom bolestné žalobkyne za položku č. 83, obodované tak MUDr. Ervínom Kováčom,
ako aj znalcom MUDr. Jančiarom na 80. bodov (je to minimum bodov, ktoré treba priznať za túto položku
v rozpätí 80 až 120 bodov, ako to potvrdil aj znalec MUDr. Jančiar pri svojom výsluchu dňa 30. 01.
2018) svojvoľne znížiť iba na 50 bodov. Za bolesť podľa položky 83 priznal žalobkyni MUDr. Ervín
Kováč v jeho lekárskom posudku náhradu 80 bodov. forensic.sk v odbornom vyjadrení z 06. 12. 2015
náhradu za tú istú položku priznal žalobkyni až dvojnásobne 160 bodov. A aj znalec a MUDr. Jančiar
v znaleckom posudku 6 priznal žalobkyni za túto položku náhradu 80 bodov. Ak ju v tejto súvislosti
žalobkyňa požaduje uhradiť len v nižšom rozsahu, iba do 1.154,40 Eur, tak nepochybne jej aj mala byť
v tomto rozsahu táto náhrada bolestného súdom priznaná, pretože ak súd jej žalobu aj v tomto rozsahu
zamietol, rozhodol nesprávne a v rozpore so zákonom.
24. Žalobkyňa nesúhlasí tiež s rozhodnutím súdu v otázke ďalších častí náhrady škody, do ktorých
súd prvostupňovým rozsudkom jej žalobu zamietol s tým, že tieto žalobkyňa nepreukázala. Žalobkyňa
tvrdí, že ide o preukázanú škodu, ktorú jej podľa správnosti mal súd priznať. Patrí jej aj nepriznaná časť
doplatku za lieky v sume 19,56 Eur, lebo šlo o také lieky, ktoré žalobkyňa brala v čase jej úrazu na také
jej zdravotné ťažkosti, ktoré súviseli s úrazom. Taktiež aj požadovaná náhrada za telefónne poplatky
(30,- Eur), ktorá je iba časťou zo všetkých poplatkov, ktoré za toto obdobie jej liečenia žalobkyňa celkovo
zaplatila. Vykonaný odhad týchto nákladov je dostatočným dôkazom vzniku aj tejto jej škody. Rovnako
to platí aj na požadovanú náhradu výdavkov za poštovné, tiež náhrada za parkovné, cestovné náklady,
poplatky v ambulanciách. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala pri jednotlivých nárokoch na „prehľad
nárokov“ na č. l. 341 súdneho spisu. Žalobkyňa tvrdí, že tieto výdavky sú dostatočne preukázané a
žiada, aby jej preto bolo spolu priznaných z týchto dôvodov 260,07 Eur s príslušenstvom.
25. Žalobkyňa nesúhlasí ani so zamietnutím tých čiastkových nárokov na náhradu škody, ktoré jej v tejto
súvislosti vznikli až v roku 2014. Žalobkyňa dňa 04.07.2014 absolvovala operáciu v Banskej Bystrici, pri
ktorej jej boli okrem iného odstránené aj tie jej zdravotné problémy s inkontinenciou, ktoré u nej vyvolal
úraz z 25.11.2011. Žalobkyňa sa preto domáha aj náhrady ďalších čiastkových nárokov na náhradu
škody, v sume spolu 424,40 Eur s príslušenstvom, tak ako sú špecifikované v riadkoch 32. až 35 tabuľky
„prehľad nárokov" na č.1. 341 súdneho spisu.
26. Pokiaľ žalovaní 3/, 4/ a 5/ na poslednom pojednávaní vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k
celému žalovanému nároku aj s príslušenstvom, ktorú žalobkyňa tvrdí, že jej nároky, priznania ktorých
sa domáha v tejto veci, premlčané nie sú. Žalobkyňa je tiež toho názoru, že prvostupňový rozsudok je
nesprávny a v rozpore so zákonom aj v časti zamietnutia jej nárokov na akékoľvek úroky z omeškania s
tým, že sú premlčané. V tejto súvislosti uviedla, že ak nie je čas plnenia dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, preto je dlžník povinný takýto dlh uhradiť prvého dňa potom,
čo ho o toto plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa vo vzťahu k úrokom
z omeškania so zaplatením niektorých jej čiastkových nárokov na náhradu škody v tejto veci, ktoré
žiadala priznať počnúc od 01. 01. 2014 vyzvala všetkých žalovaných 1/ až 5/ na plnenie doporučenými
listami, ktoré žalovaný l/ prevzal 26.11.2013, žalovaný 2/ 27.11.2013, žalovaní 3/ a 5/ 26.11.2013 a
žalovaný 4/ 12.12.2013. Teda voči nim boli tieto čiastkové nároky žalobkyne na náhradu škody splatné
už prvého dňa, nasledujúceho po doručení týchto výziev, preto jej požiadavka, aby úroky z omeškania
z nich uhradili až počnúc dňom 01.01.2014, je oprávnená.
27. Žalobkyňa napokon v podanom odvolaní namieta aj to, že súd jej nepriznal nárok na plnú náhradu
trov konania v súvislosti iba s dvomi čiastočnými zastaveniami konania, čo do sumy 721,18 Eur a aj do



sumy 2.358,- Eur, pričom ide o dva rozdielne a samostatné čiastkové nároky na náhradu škody. Súd
tým v otázke náhrady trov konania (iba v rozsahu zastavenia konania) rozhodol v rozpore so zákonom.
28. K podanému odvolaniu žalovaných 3/ a 5/ žalobkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že rozhodnutie
prvostupňového súdu vo vzťahu k trovám konania žalovaných 3/ a 5/ je správne, vydané v súlade so
zákonom a žalobkyňa ho v tomto smere navrhla potvrdiť.
29. K odvolaniu tak žalobkyne, ako aj k odvolaniu žalovaných 3/ a 5/ sa písomne vyjadril žalovaný 2/,
ktorý navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Žalovaný 2/ má za to, že
prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a tiež vec
správne právne posúdil.
30. K odvolaniu žalobkyne a žalovaných 3/ a 5/ sa tiež písomne vyjadril žalovaný 1/, ktorý po oboznámení
sa s vyjadrením žalovaného 2/ sa s týmto v plnom rozsahu stotožnil čo do argumentácie žalovaného 2/.
Poukázal na to, že žalovaný 1/ nemal žiadnu mieru účasti na spôsobení škody žalobkyni, pretože škoda
vznikla jedine v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného 5/, ktorý bol za toto protiprávne
konanie aj právoplatne odsúdený.
31. Na vyjadrenie žalovaného 1/ a žalobkyne reagoval žalovaný 2/, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s
vyjadrením žalovaného 1/, pričom opätovne navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil.
32. Na vyjadrenie žalovaných 2/ a 1/ k odvolaniu žalobkyne reagovala žalobkyňa odvolacou replikou,
v ktorej uviedla, že popiera správnosť tvrdenia žalovaných 2/ a 1/, že diagnóza pohmoždenia pľúca sa
nepotvrdila ani na CT vyšetrení. V tejto súvislosti uviedla, že znalec MUDr. Jančiar na str. 9 znaleckého
posudku v tomto smere výslovne uviedol „Použil som túto položku ako ekvivalent k diagnóze susp.
diskrétnych zón v pľúcnom parenchýme dorzálne sudpleurálne bilat. - CT verifikovaých. Pre neveľký
rozsah som použil dolnú hranicu bodov 80". Z toho vyplýva, že aj znalec (a okrem neho aj MUDr.
Kovács a aj forensic.sk) jednoznačne pokladá toto poškodenie zdravia za také, ktoré je nevyhnutné
odškodniť v rámci bolestného. Vyplýva to aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 30.01.2018 (viď str.
4 súdnej zápisnice), kde znalec uviedol, že ,,Za touto položkou si stojím, vychádzal som z CT nálezu".
Podl'a položky č. 83 je nevyhnutné priznať minimálne 80 bodov (dolná hranica rozpätia bodov 80 -120);
priznať nižší počet bodov bolestného v lekárskom (znaleckom) posudku za túto položku podľa zákona
č. 437/2004 Z. z. nie je možné.
33. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili aj žalovaní 3/ a 5/, ktorí vo vyjadrení navrhli, aby odvolací
súd odvolaním napadnuté rozhodnutie vo výroku, že žaloba bola v plnom rozsahu zamietnutá, ako
vecne správny potvrdil. Uviedli, že okrem dôvodov uvedených v odôvodnení prvostupňového súdu
je potrebné zdôrazniť a poukázať, že pokiaľ bol žalovaný na mieste 3/ Fagus SR, s. r. o., so sídlom
Hnúšťa a žalovaný ako prevádzkovateľ motorového vozidla AUDI A6, táto skutočnosť bola ozrejmená
hneď na prvom pojednávaní a už samotná žalobkyňa v žalobe uvádza, že ak v skutočnosti vozidlo
prevádzkuje žalovaný 5/ ako fyzická osoba, tak za škodu zodpovedá priamo žalovaný 5/ a nie žalovaný
3/. Jednoznačne sa táto skutočnosť preukázala, napriek tomu žalobkyňa žalobu voči žalovanému 3/
nezobrala späť a tak vlastne zavinila, že žalovaný 3/ zostal v spore a tak sa enormne navýšili trovy
konania. Z týchto dôvodov bolo podané odvolanie voči výroku ohľadne nepriznania nároku na náhradu
trov konania.
34. Na vyjadrenie žalovaných 3/ a 5/ k podanému odvolaniu žalobkyne reagovala žalobkyňa odvolacou
replikou, v ktorej uviedla, že v čase havárie (25. 11. 2011) bol v technickom preukaze aj podľa údajov,
evidovaných dopravným inšpektorátom ako držiteľ tohto motorového vozidla evidovaný žalovaný 3/
Fagus, s. r. o., ktorý tento evidenčný úkon (oznámenie smerom k polícii, že kto je držiteľom uvedeného
vozidla), vykonal voči týmto orgánom prostredníctvom svojho jediného konateľa, ktorým bol samotný
žalovaný 5/ P.. Preto ak InU.jerský tvrdí ohľadne otázky osoby prevádzkovateľa tohto auta niečo iné, tak
podľa žalobkyne ide iba o účelové tvrdenie.
35. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. §
379 CSP, § 380 CSP a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým súd žalobu žalobkyne zamietol, čo do hodnoty sporu
1.838,87 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

36. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



37. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

38. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového
súdu, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti výroku, ktorým súd žalobu
žalobkyne zamietol, čo do hodnoty sporu 1.838,87 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania,
vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom
rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné,
zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými
i právnymi otázkami a aspektami, a teda spĺňa základné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods.
2 CSP.

39. Podané odvolania tak žalobkyne a ani žalovaných 3/ a 5/ neboli dôvodné. Odvolatelia žiadnym
spôsobom argumentami uvádzanými v odvolaniach nespochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

40. Aby odvolací súd neopakoval na zdôraznenie svojho rozhodnutia logické argumenty a závery
prvostupňového súdu, ktoré prvostupňový súd už vyslovil v odôvodnení svojho rozhodnutia, na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) preto
poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateľov uvedené v
ich odvolaniach.

41. Pokiaľ žalobkyňa namietala voči rozhodnutiu prvostupňového súdu čo do rozsahu sťaženia
spoločenského uplatnenia (SSU) a bolestného, tak tieto jej odvolacie námietky neboli dôvodné.

42. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Milana Jančiara vyplynulo okrem iného aj to, že žalobkyňa
nemá nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože žalobkyňa utrpela
pri dopravnej nehode poranenia, ktoré podľa jeho zistenia nezanechali trvalé následky, preto ani nie je
možné ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia. Teda žalobkyni podľa záveru tohto znaleckého
posudku nárok týkajúci sa SSU nepatrí.

43. Znalec vo svojom znaleckom posudku určil celkovú hodnotu bolestného sumou 220 bodov, pričom
bola sporná položka 83 - roztrhnutie pľúc ohodnotená 80-imi bodmi, ohľadne ktorej znalec pri svojom
výsluchu na pojednávaní uviedol, že tu vychádzal z CT-nálezu, kde sú uvádzané drobné známky
pohmoždenia pľúc, ktoré nebolo možné potvrdiť, ale ani vylúčiť, avšak príslušný Zákon č. 437/2014
o bolestnom neumožňuje takýto typ poranenia bodovo ohodnotiť. Znalec tiež uviedol, že keby on mal
takúto možnosť, takéto poranenie by ohodnotil maximálne 20-imi alebo 30-imi bodmi.

44. Prvostupňový súd v súvislosti s odškodnením za bolesť (bolestné) vychádzal z výšky náhrady 15,72
Eur za 1 bod, pri 220 bodoch podľa predloženého znaleckého posudku MUDr. Jančiara. Žalobkyňa by
tak mala nárok na zaplatenie 3.458,40 Eur.

45. Sporná však bola položka 83 - roztrhnutie pľúc ohodnotená 80-imi bodmi, ohľadne ktorej znalec
pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že tu vychádzal z CT-nálezu, kde sú uvádzané drobné
známky pohmoždenia pľúc, ktoré nebolo možné potvrdiť, ale ani vylúčiť. Dodal, že Zákon č. 437/2014
o bolestnom neumožňuje takýto typ poranenia bodovo ohodnotiť. Teda by podľa zákona ani takéto
poranenie hodnotené nemalo byť. Znalec však napriek tomu uviedol, že keby on mal takúto možnosť,
takéto poranenie by ohodnotil maximálne 20-imi alebo 30-imi bodmi.

46. Ak napriek tomu, že pohmoždenie pľúc nie je možné samostatne bodovo ohodnotiť, súd prvej
inštancie na základe výsluchu znalca aj za toto poranenie počítal s 30 bodmi, keď odpočítal z 220 bodov
za bolesť 50 bodov a uzavrel, že má žalobkyňa nárok na náhradu škody za bolestné za 170 bodov
krát 15,72 Eur, čiže 2.672,40 Eur, jeho rozhodnutie je správne, v ničom nepoškodzujúce žalobkyňu
(žalobkyňa by bez tejto položky mala nárok na bolestné iba vo výške 2 200,80 Eur; 220 bodov - 80
bodov; 140 bodov x 15,72), pretože v prípade, že toto poranenie nemá samostatnú položku, teda ho nie
je možné bodovo samostatne ohodnotiť, by za takého poranenie ani žiadne body nebolo možné priznať.



47. Pretože žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode poranenia, ktoré podľa zistenia znalca nezanechali
trvalé následky, nebolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia. Teda žalobkyni podľa záveru
tohto znaleckého posudku nárok týkajúci sa SSU nepatrí.

48. Ak žalobkyni bola už vyplatená suma spolu 3 434,60 Eur na bolestnom, resp. sťažení spoločenského
uplatnenia, nepochybne jej bolo vyplatené viac ako by je podľa predmetného znaleckého posudku
prináležalo.

49. Ak súd prvej inštancie žalobu žalobkyne nad rozsah sumy 2 672,40 Eur, ako náhradu škody za
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, zamietol, je jeho rozhodnutie správne.

50. Nedôvodené sú aj odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa ďalších častí náhrady škody v sume
260,07 Eur.

51. Len samotný poukaz na žalobkyňou predložený „prehľad nárokov“ (žurnalizovaný na čl. 341
spisu), bez bližšej špecifikácie napr. telefónnych hovorov, liekov užívaných v súvislosti s poraneniami,
je nedostatočný na priznanie týchto nárokov. Naviac odvolací súd poznamenáva, že žalobkyni bolo
vyplatených spolu 3 434,60 Eur, hoci by jej jedine titulom bolestného malo byť vyplatených iba 2 672,40
Eur.

52. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa nárokov na
náhradu škody, ktoré mali vzniknúť v roku 2014, v súvislosti s operáciou absolvovanou 04. 07. 2014.

53. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Jančiara vyplýva, že nie je možné preukázať príčinnú
súvislosť inkontinenciu moču žalobkyne, taktiež gynekologickú operáciu, ktorú žalobkyňa podstúpila
dňa 04. 07. 2014 a poruchy močenia s predmetným úrazom z dopravnej nehody. Teda operácia, ktorú
žalobkyňa absolvovala dňa 04. 07. 2014 nie je v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom.

54. Ani odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa nepriznania úrokov z omeškania odvolací súd
nepovažoval za dôvodné.

55. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o náhradu škody na súd dňa 25.11.2013.

56. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

57. Z obsahu spisu vyplýva, že samotná žaloba o náhradu škody bola podaná včas, v rámci dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka. Počiatok plynutia premlčacej
doby úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody.
Teda s plynutím práva na náhradu škody začína plynúť premlčacia doba aj pre úroky z omeškania.

58. Žalobkyňa žalobu rozšírila o úroky z omeškania až svojím podaním doručeným súdu 20. 11. 2015.
Úroky z omeškania bolo potrebné uplatniť na súde žalobou v rámci premlčacej lehoty uvedenej § 106
Občianskeho zákonníka. Keďže úroky z omeškania boli žalobkyňou uplatnené až uvedeným podaním,
súd prvej inštancie správne uzavrel, že boli uplatnené už po uplynutí premlčacej lehoty.

59. Naviac odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobkyni bolo vyplatených spolu 3
434,60 Eur, hoci by jej jedine titulom bolestného malo byť vyplatených iba 2 672,40 Eur.

60. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo odvolaní napadnuté aj vo výroku o trvách konania, keď
odvolania proti tomuto výroku podali žalovaný 3/ a 5/, ale aj žalobkyňa.

61. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania dospel
k záveru, že odvolaniami napadnuté rozhodnutie je vecne správne aj vo výroku o trovách konania.

62. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.



63. Aplikácia uvedeného ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak však súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán
sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde
a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že
pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je
namieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.

64. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter (pozri k tmou napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti
zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu
súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 17/2009,
sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3Mcdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by
zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, keď sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

65. Odvolací súd v zhode s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že v danom prípade je daný
dôvod aplikovať § 257 CSP v súvislosti s rozhodovaním o trovách prvostupňového konania.

66. Vzhľadom na okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu si práva na súde, ale predovšetkým zo
zreteľom na to, že rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého dokazovania je daný dôvod podľa § 257
CSP, aby súd nepriznal stranám sporu náhradu trov prvostupňového konania.

67. Vzhľadom na to, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v časti výroku, ktorým súd žalobu žalobkyne zamietol, čo do
hodnoty sporu 1.838,87 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

68. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.
1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní iba
žalovaní 1/, 2/ a 4/, preto by im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní 1/, 2/ a
4/ však nepožadovali náhradu trov odvolacieho konania. Čiastočne boli úspešní v odvolacom konaní
žalovaní 3/ a 5/, keďže odvolaniu žalobkyne nebolo vyhovené, ale na druhej strane žalovaní 3/ a 5/
boli čiastočne neúspešní, keďže ich odvolaniu proti trovám konania tiež nebolo vyhovené. Čiastočne
úspešná bola žalobkyňa, keď odvolaniu žalovaných 3/ a 5/ nebolo vyhovené, ale nebola úspešná v
rozsahu ňou podaného odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu. Odvolací súd ale z dôvodov
uvedených vyššie, týkajúcich sa trov prvostupňového konania, prihliadnuc na výnimočnosť prípadu
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

69. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).