TC TRADE, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/100/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208470
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715208470.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej,
v právnej veci žalobkyne V.. J. C., nar. X.X.XXXX, bytom R. F. XXX/XX, XXX XX H. H., zastúpenej
advokátom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 37 904
779, proti žalovanému TC TRADE, spol.s.r.o., so sídlom Môťovská cesta 8458, 960 01 Zvolen, IČO: 36
054 321, zastúpenému advokátom Mgr. Iankom Troiakom, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01
Zvolen, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen, č.k. 13Cb/29/2015-234 zo dňa 10.decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Cb/29/2015-234 zo dňa 10.decembra 2015 vo výroku,
ktorým zrušil účasť žalobkyne v spoločnosti TC TRADE, spol.s.r.o. so sídlom Môtovská cesta 8458, 960
01 Zvolen, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd: Sro, vložka č. 7721/
S potvrdzuje.

II. Vo výroku o trovách konania rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Cb/29/2015-234 zo dňa 10.
decembra 2015 mení tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy
konania za zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 864,77
Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil účasť žalobkyne v spoločnosti žalovaného a
zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 132,50
Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 949, 06 Eur.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa nadobudla obchodný podiel po poručiteľovi V.. Z.
C., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve JUDr. Jany Nirházovej, notárky
ako súdneho komisára, sp.zn. 24D 703/2012 Dnot 169/2012 zo dňa 7.3.2013 v obchodnej spoločnosti
TC TRADE, spol..s.r.o., so sídlom Môťovská cesta 8458, 960 01 Zvolen, IČO: 36 054 321, zapísanej
v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd. Sro,vložka 7721/S. Poručiteľ, manžel
žalobkyne bol majiteľom obchodného podielu spoločnosti žalovaného o veľkosti 1, ktorému zodpovedal
vklad poručiteľa do spoločnosti vo výške 3.000,-Eur s ohľadom na celkovú výšku základného imania
spoločnosti, ktorá je vo výške 12.000,-Eur ( ďalej len „ obchodný podiel“ ). Žalobkyňa hneď po vážnej
tragickej udalosti, ktorá sa stala XX.XX.XXXX deklarovala, že nemá z osobných dôvodov, práve v
dôsledku týchto tragických udalostí záujem zotrvať, ako spoločníčka v spoločnosti, čo vyplýva z tvrdení
žalobkyne uvedených vo vyjadrení k programu valného zhromaždenia zo dňa 7.10.2013. Pani K. C.



je spoločníčka v spoločnosti TC TRADE, ktorej peňažný vklad spoločníka v spoločnosti v súčasnosti
predstavuje sumu 3.720,-Eur a zároveň ako zákonný zástupca zastupuje záujmy zvyšných dvoch
spoločníkov, maloleté deti W. a T. C., ktorých vklad v súčte predstavuje sumu 5.280,-Eur, teda celkovo
zastupuje záujmy spoločníkov s podielom predstavujúcim peňažný vklad spoločníkov v súčte 9.000,-
Eur, t.j. väčšinový podiel predstavujúci 75 % k základnému imaniu spoločnosti TC TRADE spol.s.r.o.
Pôvodným zámerom žalobkyne bolo po tragickej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX dohodnúť sa s pani K. C.
na predaji celej spoločnosti tretej osobe a v súlade s výškou podielov, ktoré obe spoločníčky nadobudli
dedením po zosnulých manželoch, si rozdeliť cenu za obchodný podiel. K uzatvoreniu dohody však
medzi spoločníkmi nedošlo. Podľa názoru žalobkyne existujú viaceré dôvody, pre ktoré nie je možné od
nej spravodlivo požadovať účasť v spoločnosti, a ktoré sú hodné osobitého zreteľa, aby jej bolo priznané
právo domáhať sa zrušenia účasti v spoločnosti v súlade s § 148 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa
tiež konštatovala, že vážne konflikty medzi spoločníkmi existovali už v minulosti, ešte pred tragickou
udalosťou a vyvrcholili práve tragickou udalosťou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá sa vážnym a výrazným
spôsobom dotkla osoby žalobkyne aj jej rodiny. Vážny konflikt bol najmä medzi pánom V.. R., v tom čase
konateľom spoločnosti a pánom V.. C., od ktorého sa domáhal vyplatenia svojich nárokov v spoločnosti.
Práve tieto konflikty a nezhody, ako aj tragická udalosť zo dňa XX.XX.XXXX spôsobili, že žalobkyňa
nemala záujem podieľať sa na podnikaní v spoločnosti TC TRADE a pred tragickou udalosťou sa ani
nikdy osobne nezúčastňovala na pôsobení v spoločnosti, a preto chcela predať obchodné podiely v tejto
spoločnosti tretej osobe. Pani K. C. sa rozhodla pokračovať v podnikateľských aktivitách spoločnosti TC
TRADE naďalej. Žalobkyňa tiež uviedla, že jej pracovná pozícia a zamestnanie jej nedovoľujú podnikať,
resp. zúčastňovať sa na podnikaní v obchodnej spoločnosti. Tiež listom zo dňa 7.10.2013 deklarovala
svoj nezáujem zotrvať v spoločnosti. Zároveň uviedla, že vzhľadom na minoritné postavenie spoločníka
nemá možnosť ovplyvniť obchodné vedenie spoločnosti a ekonomickú situáciu v spoločnosti, pričom
počas obchodného vedenia spoločnosti p. K. C. spoločnosť TC TRADE z roka na rok vykazuje a
prehlbuje stratu. Medzi spoločníkmi dochádza k osobným konfliktom týkajúcim sa vedenia spoločnosti,
nakladania s majetkom spoločnosti.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že tragická udalosť zo dňa
XX.XX.XXXX sa tak isto dotkla pani C. aj jej dvoch dcér, ktoré pri tragickej udalosti prišli o dvoch
najbližších členov rodiny - otca a starého otca. Pani K. C. bola priamym svedkom tragickej udalosti a
nevedela, či sa jej podarí spoločnosť zachrániť. Vedela však, že je potrebné okamžite konať, nakoľko
spoločnosť mala zamestnancov, záväzky voči banke, štátu a fondom a v prípade pasívneho postoja
by spoločnosť skončila v likvidácii. Banka po tragickej udalosti zablokovala všetky účty žalovaného a
zvažovala vyhlásenie jednorazového splatenia úverov. V tom čase bolo žalobkyňou najjednoduchšie
zaujať stanovisko, že nemá záujem zotrvať v spoločnosti z osobných dôvodov, ale z dôvodu zabránenia
krachu spoločnosti bolo nevyhnuté danú situáciu riešiť rýchlymi rozhodnutiami. Vďaka rýchlemu
konaniu súdu sa podarilo v krátkom čase zvolať valné zhromaždenie spoločnosti, menovať konateľa
a tak odvrátiť hrozby. Novovymenovanej konateľke sa podarilo rokovaniami v banke dosiahnuť to,
že banka odblokovala účty v spoločnosti, nevyhlásila splatnosť úverov a spoločnosť si teda mohla
plniť svoje záväzky voči partnerom, štátu a zamestnancom a tiež plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ. Žalovaný tiež uviedol, že konateľka
spoločnosti vyplatila žalobkyni na základe vzájomnej dohody v splátkach finančnú pôžičku, o vrátenie
ktorej žalobkyňa požiadala, a to aj napriek tomu, že spoločnosť eviduje záväzky z titulu pôžičiek aj voči
dedičom ostatných obchodných podielov, ktoré sú dokonca vo väčšej výške, ako bola teraz už splatená
pôžička žalobkyne. Žalovaný žalobkyni splatil bez akejkoľvek zábezpeky a bez akéhokoľvek donútenia
pôžičku vo výške cca 30.000,-Eur, a to napriek tomu, že postavenie žalobkyne bolo minoritné, pričom
bola pri vyplatení pôžičky uprednostnená pred ostatnými dedičmi. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobkyňa nikdy
neprejavila reálnu snahu pomôcť spoločnosti, avšak vždy ju zaujímalo to, aký profit zo spoločnosti môže
mať. Zo strany ostatných spoločníkov je žalobkyňa informovaná o možnosti prípadného odkúpenia jej
obchodného podielu spoločnosti, tieto ponuky však žalobkyňa odmietla. Tiež žalobkyni bolo oznámené,
že svoj podiel môže previesť na tretiu osobu, nikdy však nebol z jej strany predložený návrh na schválenie
prevodu jej podielu valnému zhromaždeniu.

4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi, ako aj prednesmi žalobkyne a
konateľky žalovaného mal za preukázané, že medzi žalobkyňou, ako spoločníčkou žalovaného a
konateľkou žalovaného je skutočne zlá ľudská komunikácia. Túto skutočnosť potvrdila aj samotná
konateľka žalovaného. Tak isto z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z hľadiska citových väzieb po
tragickej udalosti dňa XX.XX.XXXX, nie je možné spravodlivo požadovať od žalobkyne, aby v spoločnosti



zotrvala. Žalobkyňa od počiatku deklarovala, že nemá záujem zotrvať v predmetnej spoločnosti ako
spoločníčka. Tiež konštatoval, že z ľudského hľadiska je pochopiteľné, že žalobkyňa ako matka po
predmetnej tragickej udalosti vzhľadom na zdravotný stav dcéry zobrala všetku zodpovednosť na seba a
stala sa dedičkou po poručiteľovi V.. Z. C. výlučne ona. Súd tieto okolnosti považoval za také skutočnosti,
pri ktorých nemožno spravodlivo požadovať od žalobkyne, aby v spoločnosti zotrvala. Zároveň vyslovil
názor, že žalobkyňa nemala inú možnosť, ako podať žalobu na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti
s ručeným obmedzením, keďže rokovania s konateľkou žalovaného ohľadne odpredaja jej obchodného
podielu neboli úspešné. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené
skutočnosti neumožňujú ďalšie fungovanie spoločnosti v zložení spoločníkov, ako bolo uvedené vyššie,
a preto žalobe vyhovel. Zároveň konštatoval, že na iné dôvody uvádzané žalobkyňou, ako dôvody pre
jej zrušenie účasti v spoločnosti neprihliadal, nakoľko ohľadne týchto dôvodov podľa názoru súdu prvej
inštancie žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal právo na
náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že odvolanie odôvodní
v lehote 10 dní.

7. Nakoľko odvolanie žalovaného nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti, súd prvej inštancie
uznesením č.k. 13Cb 29/2015-259 zo dňa 10.2.2016 v súlade s § 209 ods. 1 O.s.p. vyzval žalovaného,
aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil a opravil svoje písomné podanie zo dňa
25.1.2016 tak, že opätovne zašle súdu podanie so všetkými náležitosťami v zmysle § 42 ods. 3 a § 205
ods. 1 a 2 O.s.p. vlastnoručne podpísané a doplnené o súdom špecifikované náležitosti. Zároveň poučil
žalovaného o následkoch nesplnenia povinnosti v zmysle § 218 ods. písm. d) O.s.p.

8. Žalovaný v súdom stanovenej lehote doplnil odvolanie podaním zo dňa 25.1.2016, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že rozsudok napáda v celom rozsahu, nakoľko súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie síce správne v
odôvodnení rozsudku konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani pri jednom zo svojich
tvrdení, podľa ktorých by mala dôvod na zrušenie jej účasti v spoločnosti, avšak svoje rozhodnutie zrušiť
účasť žalobkyne v spoločnosti žalovaného súd prvej inštancie odôvodnil údajnou zlou komunikáciou
medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného, z hľadiska citových väzieb a z ľudského hľadiska, keď
je podľa jeho názoru potrebné prihliadnuť na tragickú udalosť z XX.XX.XXXX. S týmto odôvodnením
žalovaný nesúhlasí, a to hlavne z dôvodu, že konateľka žalovaného pri tragickej udalosti taktiež prišla
o manžela, ako aj o G. a ostala vdovou s dvomi maloletými dcérami. Napriek tejto nezávideniahodnej
situácii, nevzdala sa a hlavne sa nezľakla veľmi neľahkej situácie a zobrala si na zodpovednosť
záchranu spoločnosti žalovaného a dala sa vymenovať za konateľku aj napriek tomu, že nikdy
predtým nepodnikala, nemá strojárske, ani manežérske skúsenosti a odvážne sa postavila ku všetkým
problémom. To všetko zvládla popri tom, ako sa sama musela starať o maloleté dcéry. Žalobkyňa
jej v ťažkom období neponúkla žiadnu pomoc, ani sa nijako zvlášť nezaujímala o chod spoločnosti,
resp. sa zaujímala o to, ako by mohla čo najvýhodnejšie speňažiť svoj obchodný podiel. Nebyť
konateľky žalovaného, tak žalobkyňa, ako aj maloleté deti konateľky žalovaného, by s najväčšou
pravdepodobnosťou dedili obchodné podiely v spoločnosti v likvidácii, alebo v konkurze. Z ľudského
a citového hľadiska je teda podľa názoru žalovaného práve potrebné zvážiť aj situáciu konateľky
žalovaného, ktorá sa napriek svojej enormnej snahe zachrániť a stabilizovať spoločnosť, čo sa jej
aj podarilo a naďalej darí, bude v prípade zrušenia účasti žalobkyne v spoločnosti súdom, nútená
postaviť sa voči ďalšej veľmi neľahkej situácii, ktorá môže ohroziť stabilitu a fungovanie spoločnosti,
keď bude nútená vyplatiť vyrovnací podiel žalobkyni. Z ľudského hľadiska je preto potrebné prihliadnuť
aj na tú skutočnosť, že za zlú ľudskú komunikáciu medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného v
značnej miere zodpovedá sama žalobkyňa, nakoľko pred tragickou udalosťou to boli rodiny, ktoré
sa vzájomne navštevovali a spolu veľmi dobre vychádzali, avšak po tragickej udalosti to bola práve
žalobkyňa, ktorá zmenila svoje správanie k osobe konateľky, túto, resp. jej rodinu obviňovala z tragickej
udalosti a jej komunikácia s konateľkou žalovaného bola vždy zameraná len na to, ako profitovať zo
zdedeného obchodného podielu. Práve pre konštruktívnejšiu komunikáciu žalobkyňa, ako aj konateľka
žalovaného využívali najmä komunikáciu prostredníctvom svojich právnych zástupcov, aj keď konateľka



žalovaného bola pripravená komunikovať so žalobkyňou aj osobne. Pri zmene správania žalobkyne k
osobe konateľky žalovaného, je táto pripravená komunikovať bez akýchkoľvek predsudkov a štandartne.
Konateľka žalovaného má za to, že žalobkyňa má dôvod za záchranu spoločnosti prejaviť jej trochu
úcty a správať sa k nej ako k osobe, ktorá sa starala doteraz o ich spoločný majetok tak, aby
neskončil v konkurze. Čo sa týka zdravotného dôvodu dcéry žalobkyne, pre ktoré žalobkyňa bola
nútená nadobudnúť po svojom zosnulom manželovi aj obchodný podiel v spoločnosti, má žalovaný za
to, že pokiaľ by tento obchodný podiel aj nadobudla jej dcéra, napriek svojim zdravotným problémom
sa nemusela zúčastňovať valného zhromaždenia, ani by nemusela riešiť svoje práva a povinnosti
spoločníka osobne, nakoľko jej Obchodný zákonník aj Spoločenská zmluva spoločnosti umožňujú
zastupovanie na základe plnej moci pri výkone práv a povinností spoločníka.

9. Žalovaný v odvolaní napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa povinnosti
nahradiť žalobkyni trovy konania, ako aj priznanú výšku. Podľa názoru žalovaného v danom prípade bolo
namieste aplikovanie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitého
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Dôvody, pre ktoré
súd prvej inštancie rozhodol o zrušení účasti žalobkyne v spoločnosti nie sú dôvodmi, nakoľko žalovaný
nijako nezavinil, nemohol ovplyvniť skutočnosť, že súd vzal do úvahy len ľudské a citové dôvody. V
prípade, ak by odvolací súd nevidel dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., má žalovaný
za to, že priznaná suma náhrady trov právneho zastúpenia je v rozpore so zákonom. Vo vyčíslení sa
nachádza aj položka - tretí úkon podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 11.6.2015 vo
výške 61,85 Eur, o ktorom podaní nemá žalovaný žiadnu vedomosť a takéto podanie mu nebolo zo strany
súdu ani doručené, ani nebol uzrozumený o tom, že by takýto návrh bol zo strany žalobkyne v tejto veci
podaný. Ak by aj bol podaný, považuje ho žalovaný za neúčelný, nakoľko už v predchádzajúcom konaní
vedenom medzi tými istými stranami na Okresnom súde Zvolen pod č.k. 16Cb 3/2014, bol návrh na
vydanie predbežného opatrenia rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici právoplatne zamietnutý.
Z uvedeného dôvodu priznaná náhrada za jeden režijný paušál v roku 2015 nie je dôvodná. Zároveň
žalovaný namietol, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď právnemu zástupcovi žalobkyne
priznal okrem náhrady trov za jednotlivé úkony právnych služieb aj náhradu za stratu času. Žalovaný
má za to, že náhrada za stratu času nemala byť priznaná vôbec, a to za žiaden úkon právnej služby.
Uvedené náklady, pokiaľ vôbec vznikli, nie sú trovami, potrebnými na účelné uplatňovania práva v zmysle
§ 142 ods. 1 O.s.p. Pre priznanie náhrady za stratu času chýba účelnosť bránenia práva prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu so sídlom advokátskej kancelárie v mieste vzdialenom viac ako 100 km od
miesta sídla súdu, na ktorom sa predmetné konanie viedlo. Aj keď má žalobkyňa právo zvoliť si advokáta,
toto jej právo nemožno automaticky stotožniť s právom na náhradu trov konania. Súd teda musí okrem
zásady úspechu vo veci prihliadať aj na účelnosť trov v tomto konaní vynaložených. Obe tieto podmienky
sú rovnocenné a musia byť splnené súčasne. Tento názor žalovaný opiera o názor vyslovený v Náleze
Ústavného súdu SR II.ÚS 78/03 z 9.9.2004. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobkyni nebránila žiadna
skutočnosť v tom, aby si zvolila advokáta so sídlom v sídle okresného súdu, ktorý vec prejednal, resp.
podľa miesta svojho trvalého pobytu, ktoré je vzdialené len 20 km od sídla súdu.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako
vecne správny potvrdil, a aby zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,74
Eur. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaný v odvolaní nijako nespochybnil odôvodnenie súdu prvého stupňa
a ničím nepreukázal pochybenie súdu pri rozhodovaní. Žalobkyňa poukázala na to, že v rámci konania
bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného dochádzalo k viacerým konfliktom
týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti a vzťahy medzi nimi znemožňujú žalobkyni spravodlivo
požadovať, aby v spoločnosti zotrvala. Nakoľko žalobkyňa nemohla jednostranne vystúpiť ako spoločník
zo spoločnosti, nemala inú možnosť, ako domáhať sa svojich práv súdnou cestou, nakoľko všetky
rokovania s konateľkou žalovaného ohľadom odpredaja obchodného podielu boli neúspešné.

11. K námietke žalovaného ohľadne priznaných trov konania žalobkyňa uviedla, že pri rozhodovaní
o trovách konania sa aplikuje zásada úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia §150 O.s.p. pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak len ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitého zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitého zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
strán konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.



Svoj právny názor oprela o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2M Cdo 17/2009 a uviedla, že žalovaný
vo svojom odvolaní relevantne neodôvodnil dôvod, pre ktorý by súd mal uplatniť ustanovenie § 150 ods.
1 O.s.p. Žalobkyňa teda považuje rozsudok za zákonný a dostatočne odôvodnený.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP,
rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi ( § 380 ods. 1 CSP ), nenariadil pojednávanie, pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ) pričom dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zrušil účasť žalobkyne v
spoločnosti žalovaného nie je dôvodné, preto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti, ako vecne správne potvrdil. Vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok
zmenil v zmysle § 388 CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený odvolacím súdom podľa ustanovenia §
219 ods. 1 CSP, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu.

13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.6.2015 domáhala
zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. v spoločnosti TC TRADE,
spol.s.r.o. Zvolen podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka. Samostatným podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.6.2015 žiadala žalobkyňa o vydanie predbežného opatrenia,
ktorým žiadala, aby súd zakázal žalovanému previesť, scudziť, ani inak zaťažiť právom tretích osôb,
dlhodobo prenajať, ani inak nakladať s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom F., obec F., k.ú. F., ako parcela registra „C“, pod parcelným číslo
XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX.m2, pod parcelným číslom XXXX/XX . zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX.m2, pod parcelným číslom XXXX/XXX. zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXXXm2, pod parcelným číslom XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX.m2,
stavba - garáže súpisné číslo XXX postavené na parcele č. XXXX/XX a stavba - S. G. súpisné číslo
XXXX postavené na parcele č. XXXX/XX, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súd prvej inštancie uznesením č.k. 13Cb 29/2015-69 zo dňa 2.7.2015 návrh žalobkyne na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že v návrhu nie je preukázaná existencia bezprostredne
hroziacej ujmy, ktorá by mohla viesť vo vzťahu k žalobkyni k nezvrátiteľnému následku. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2015. Následne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
napadnutým rozsudkom žalobe žalobkyni vyhovel a rozhodol o jej zrušení účasti spoločnosti žalovaného.

14. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení ( ďalej len „Obchodný
zákonník“), spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom,
môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo
požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

15. Podľa § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka, obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže
dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je
jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo
požadovať, aby bol spoločníkom; ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia primerane.

16. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobkyňa nadobudla obchodný podiel v spoločnosti
žalovaného dedením v súlade s § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka po svojom zosnulom manželovi.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného bola
komunikačná bariéra následkom tragickej udalosti, ktorá sa udiala dňa XX.XX.XXXX, pri ktorej zahynul
manžel žalobkyne, ako aj manžel a G. konateľky žalovaného. V konaní bolo súdom prvej inštancie
vykonaným dokazovaním zistené, že žalobkyňa obviňuje rodinu konateľky žalovaného za smrť svojho
manžela, následkom čoho sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že od žalobkyne
nie je možné spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrvala. Žalobkyňa pred podaním žaloby
na súd robila kroky, následkom ktorých chcela, aby celá spoločnosť bola odpredaná tretej osobe,
s čím konateľka žalovaného nesúhlasila. Taktiež bola ochotná odpredať obchodný podiel konateľke
žalovaného, avšak sa na cene prevádzaného obchodného podielu nedohodli. Z dôvodu, že ustanovenie
§ 148 ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvuje zásadu, že spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť,
žalobkyňa pristúpila k podaniu žaloby o zrušení jej účasti v spoločnosti žalovaného. Zrušiť účasť
spoločníka v spoločnosti môže súd len v prípade, ak od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať,
aby v spoločnosti zotrval. Odvolací súd sa v danom prípade v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, že z ľudského hľadiska, ako aj vzhľadom na vzťahy medzi žalobkyňou a konateľkou



žalovaného je daný dôvod na zrušenie účasti žalobkyne v spoločnosti žalovaného. Odvolací súd
zároveň dopĺňa, že skutočnosť, že žalobkyňa viní za smrť svojho manžela, G. konateľky žalovaného,
následkom čoho má jej dcéra vážne zdravotné problémy možno považovať za takú skutočnosť, na
základe ktorej nemožno od žalobkyne požadovať, aby v spoločnosti žalovaného naďalej zotrvala. Je
preukázané, že žalobkyňa sa snažila pred podaním žaloby dospieť s konateľkou žalovaného k dohode,
avšak bezúspešne. Tvrdenia žalovaného, že jeho konateľka utrpela minimálne takú istú traumu, ako
žalobkyňa, sú v danom prípade právne irelevantné, nakoľko konateľka žalovaného chce pokračovať v
podnikateľskej činnosti a zotrvať ako spoločníčka aj so svojimi deťmi v spoločnosti žalovaného. Aj keď
trauma konateľky žalovaného je evidentná a tragická udalosť na ňu mala také isté dôsledky, ako na
žalobkyňu, odvolací súd poukazuje na to, že konateľka žalovaného sa rozhodla sama ďalej pokračovať
v podnikateľskej činnosti žalovaného. Išlo výlučne o jej rozhodnutie, ktoré však nemôže mať vplyv na
žalobkyňu, ktorá z dôvodu smrti manžela nie je schopná a ani ochotná v spoločnosti žalovaného zotrvať.

17. K odvolaniu žalovaného ohľadne trov konania odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v danom prípade
mala v spore plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie postupoval
správne, keď o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neaplikoval v danom prípade
ustanovenie § 150 O.s.p., nakoľko práve žalovaný prostredníctvom svojej konateľky zavinil vznik sporu,
keďže so žalobkyňou aj napriek jej pokusom nebola uzatvorená žiadna dohoda. Odvolací súd sa však
stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobkyni nevzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia a
k tomu prislúchajúcemu režijnému paušálu spolu s DPH za podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ( predtým predbežného opatrenia), nakoľko žalobca bol vo veci tohto návrhu neúspešný. Aj
pre rozhodnutie o náhrade trov celého konania je určujúci procesný výsledok konania o podanej žalobe.
Každý úkon, každé platenie trov podlieha však ďalšej podmienke pre priznanie ich náhrady, a to z
pohľadu ich účelnosti. Ak s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ( predtým predbežného
opatrenia ) žalobkyňa v konaní neuspela, nemožno ani náklady s tým spojené považovať za účelne
vynaložené. Preto jej za úkon právnej služby - podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
( predbežného opatrenia ) v sume 61,85 Eur, režijný paušál v sume 8,39 Eru, DPH v sume 14,05 %
a súdny poplatok v sume 33,-Eur nevznikol nárok. Preto odvolací súd trovy konania priznané súdom
prvej inštancie znížil o 33,- Eur súdny poplatok a o 84,29 Eur trovy právneho zastúpenia. Z tohto dôvodu
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia.

18. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že právnemu zástupcovi žalobkyne
nevznikol nárok na náhradu straty času stráveného cestou, nakoľko žalobkyňa má právo zvoliť si
advokáta bez ohľadu na jeho vzdialenosť, a preto žalobkyni vzniklo právo aj na náhradu trov konania za
stratu času strávenú cestou jej advokáta, ktorý úspešne zastupoval jej záujmy v konaní.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je rozsahu
zrušenia účasti žalobkyne v spoločnosti žalovaného nedôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti, ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Vo výroku o
trovách konania napadnutý rozsudok zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že zaviazal žalovaného nahradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 864,77 Eur.

20. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobkyni, ktorá
bola vo veci samej v odvolacom konaní úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
v súlade s § 262 ods. 2 CSP, v nadväznosti na ustanovenie § 251 CSP súd prvej inštancie.

21. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016,
a to v súlade s § 470 CSP.

22. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je príustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)