TC TRADE, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13Cb/29/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208470
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715208470.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľky:
V.. J. C., T.. XX.XX.XXXX, H. R. F. XXX/XX, XXX XX H. H., právne zast. advokátom JUDr. Michalom
Krnáčom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 37 904 779, proti odporcovi: TC
TRADE, spol. s r.o., so sídlom Môťovská cesta 8458, 960 01 Zvolen, IČO: 36 054 321, právne zast.
advokátom Mgr. Iankom Troiakom, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, o zrušenie účasti
spoločníka v spoločnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e účasť navrhovateľky v spoločnosti TC TRADE, spol. s r.o., so sídlom Môťovská
cesta 8458, Zvolen 960 01, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd.:
Sro, vložka č.7721/S.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške
132,50 € súdny poplatok a vo výške 949,06 € trovy právneho zastúpenia, všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným na tunajší súd dňa 11.06.2015 domáhala toho, aby súd
zrušil jej účasť v spoločnosti TC TRADE, spol. s r.o., so sídlom Môťovská cesta 8458, 960 01 Zvolen,
zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd.: Sro, vložka č.7721/S. Zároveň
sa domáhala aj náhrady trov konania, pričom vo svojom návrhu uviedla:
„II.
Žalobkyňa nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve JUDr. Jany Nirházovej, notárky ako súdneho
komisára , sp. zn. 24D/703/2012 Dnot 169/2012 zo dňa 7.3.2013, obchodný podiel po poručiteľovi Ing.
Z. C., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, v obchodnej spoločnosti TC TRADE, spol. s r.o., so sídlom Môťovská
cesta 8458, Zvolen 960 01 (predtým J. Jesenského 17, 960 01 Zvolen), IČO: 36 054 321, zapísanej v
Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 7721/S.
Poručiteľ Ing. Z. C., manžel žalobkyne, bol majiteľom obchodného podielu spoločnosti žalovaného o
veľkosti 1/4, ktorému zodpovedal vklad poručiteľa do spoločnosti TC TRADE spol. s r.o. vo výške 3.000,-
eur s ohľadom na celkovú výšku základného imania spoločnosti, ktorá je vo výške 12.000 ,- eur (ďalej
len obchodný podiel“).
III.
Žalobkyňa v podstate od úvodu komunikácie s konateľkou a zároveň spoločníčkou spoločnosti TC
TRADE, pani Gabrielou Požgayovou, hneď po vážnej tragickej udalosti, ktorá sa stala dňa 22.11.2012
deklarovala, že nemá z osobných dôvodov, práve v dôsledku týchto tragických udalostí, záujem zotrvať
ako spoločníčka v spoločnosti TC TRADE, čo vyplýva z tvrdení žalobkyne uvedených vo vyjadrení k
programu valného zhromaždenia zo dňa 7.10.2013.



Pani Gabriela Požgayová je spoločníčka v spoločnosti TC TRADE, ktorej peňažný vklad spoločníka
v spoločnosti v súčasnosti predstavuje sumu 3720,- eur a zároveň ako zákonný zástupca zastupuje
záujmy zvyšných dvoch spoločníkov, maloleté deti, W. Z. T. C., ktorých vklad v súčte predstavuje
sumu 5280,- eur, teda celkovo zastupuje záujmy spoločníkov s podielom predstavujúcim peňažný vklad
spoločníkov v súčte 9000,- eur, t.j. väčšinový podiel predstavujúci 75 % k základnému imaniu spoločnosti
TC TRADE, spol. s r.o..
Pôvodným zámerom žalobkyne po tragickej udalosti zo dňa 22.11.2012 bola snaha dohodnúť sa
mimosúdne s pani Gabrielou Požgayovou na predaji celej spoločnosti TC TRADE spol. s r.o. tretej
osobe /obchodného podielu/ a v súlade s výškou podielov, ktoré obe spoločníčky nadobudli dedením po
zosnulých manželoch, si rozdeliť cenu za obchodný podiel. K uvedenej dohode medzi nadobúdateľmi
týchto podielov však medzi spoločníkmi nedošlo.
Žalobkyňa má za to, že dôvodmi, pre ktoré nie je možné od nej spravodlivo požadovať účasť v
spoločnosti je viacero, pričom sa jedná najmä o dôvody osobné, hodné osobitného zreteľa a je na
mieste, aby žalobkyni bolo priznané právo domáhať sa zrušenia účasti v spoločnosti v súlade s § 148
Obchodného zákonníka.
Žalobkyňa konštatuje, že vážne konflikty medzi spoločníkmi existovali v minulosti, ešte v čase
predchádzajúcom tragickej udalosti a vyvrcholili tragickou udalosťou zo dňa 22.11.2012, ktorá sa vážnym
a výrazným spôsobom dotkla osoby žalobkyne a jej rodiny. Vážny konflikt bol najmä medzi pánom Ing.
R., v tom čase konateľ spoločnosti, a pánom Ing. C., od ktorého sa domáhal vyplatenia svojich nárok v
spoločnosti. Práve pre /uvedené konflikty a nezhody a kvôli tragickej udalosti zo dňa 22.11.2012, nemala
žalobkyňa osobný záujem podieľať sa na podnikaní spoločnosti TC TRADE, v čase predchádzajúcom
tejto udalosti ani nikdy žalobkyňa osobne nepôsobila v spoločnosti TC TRADE a z tohto dôvodu sa
snažila dohodnúť s pani Gabrielou Požgayovou a predať spoločne obchodné podiely v spol. TC TRADE
tretej osobe.
Následne pani Gabriela Požgayová zmenila svoj názor a rozhodla sa pokračovať v podnikateľských
aktivitách spoločnosti TC TRADE naďalej. Po uvedenom sa žalobkyňa opätovne snažila s pani
Požgayovou, konateľkou a zároveň spoločníčkou spoločnosti dohodnúť, nakoľko ani pracovná pozícia
žalobkyne a jej zamestnanie jej nedovoľovali ako zamestnancovi podnikať resp. zúčastňovať sa na
podnikaní v obchodnej spoločnosti. Listom zo dňa 7.10.2013 žalobkyňa deklarovala svoj nezáujem
zotrvať v spoločnosti. Počas nasledujúceho obdobia dochádzalo medzi žalobkyňou a konateľkou a
zároveň spoločníčkou spoločnosti k viacerým konfliktom týkajúcim sa obchodného vedenia spoločnosti,
konateľka nebola ochotná poskytnúť žalobkyni informácie o obchodnom a účtovnom stave spoločnosti.
Následne medzi sebou komunikovali výlučne právny zástupcovia oboch spoločníkov.
Žalobkyňa aj vzhľadom na jej minoritné postavenie spoločníka nemala a ani nemá možnosť ovplyvniť
obchodné vedenie spoločnosti a ovplyvniť ekonomickú situáciu v spoločnosti. Počas obchodného
vedenia spoločnosti pod vedením pani Gabriely Požgayovej, spoločnosť TC TRADE z roka na rok
vykazuje a prehlbuje stratu. Medzi spoločníkmi dochádza k osobným konfliktom týkajúcim sa vedenia
spoločnosti, nakladania s majetkom spoločnosti, ktoré nevie žalobkyňa zo svojej pozície menšinového
spoločníka, žiadnym spôsobom ovplyvniť, zároveň podľa vyjadrení Ing. N. D. má žalobkyňa vedomosť
o tom, že dochádzalo k úkonom smerujúcim k znižovaniu hodnoty spoločnosti žalovaného tým, že
obchodné výnosy, ktoré by mohla spoločnosť TC TRADE vykazovať boli presmerované na konkurenčnú
obchodnú spoločnosť Metal One, s.r.o., kde nadobudla obchodný podiel po zosnulom manželovi
konateľka a zároveň spoločníčka Gabriela Požgayová. Žalobkyňa ani vzhľadom na jej pracovnú pozíciu
u zamestnávateľa, sa nemôže zúčastňovať na podnikaní obchodnej spoločnosti a aj z tohto dôvodu nie
je možné od žalobkyne spravodlivo požadovať jej účasť v spoločnosti. Uvedené tvrdenia žalobkyňa v
rámci možnosti doloží a preukáže na pojednávaní.
VI.
Podľa § 148 ods. 1 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti
vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo
požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
Dôvodmi, v dôsledku ktorých nie je možné na spoločníkovi spravodlivo požadovať, aby zotrval v
spoločnosti, budú spravidla zdravotné dôvody, ktoré nastanú alebo sa zmenia po tom, ako sa stane
spoločníkom, zásadné rozpory spoločníkov, podstatná zmena osobných a rodinných pomerov, ktorá má
vplyv na postavenie spoločníka.
/Ďurica, M. v komentári k Obchodnému zákonníka Suchoža, J. a kolektív, Eurounion, 2003/
Medzi dôvody, pre ktoré nemožno od spoločníka požadovať, aby v spoločnosti zotrval, možno zaradiť
najmä dôvody týkajúce sa osoby spoločníka, ako zdravotné, ekonomické a ostatné dôvody - napríklad
zvolenie či menovanie do funkcie nezlučiteľnej s účasťou na podnikaní.



/viď. rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 29 Odo 1257/2006/
VII.
Na základe vyššie opísaných skutočností máme za to, že žalobkyňa dostatočne ozrejmila skutkový stav,
ktorý preukazuje, že od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrvala, a teda tieto
odôvodňujú kladné rozhodnutie o návrhu na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti.
Žalobkyňa zdôrazňuje, že medzi spoločníkmi je a od počiatku aj bola nedostatočná komunikácia.
Rovnako sú od počiatku medzi nimi zásadné názorové nezhody a rozpory. Vzájomne už toho času vôbec
nekomunikujú a nedokážu sa dohodnúť na prípadných ďalších podnikateľských aktivitách spoločnosti.
Žalobkyňa má za to, že konateľka a súčasne spoločníčka žalovanej spoločnosti zneužíva práva
väčšinového spoločníka v spoločnosti.
Žalobkyňa od počiatku nijako nedokáže ovplyvniť činnosť spoločnosti ani jej riadny chod. Fakticky
sa od vzniku svojej účasti na aktivitách obchodnej spoločnosti nijako nepodieľa. V súčasnosti už ani
nedisponuje žiadnymi informáciami o hospodárení spoločnosti a výsledkoch za posledné obdobie. Jej
pokusy o osobný, verbálny aj písomný kontakt s druhou spoločníčkou a súčasne konateľkou boli až do
dňa podania návrhu na súd neúspešné. Aj pre tento závažný rozpor sa žalobkyňa na chode spoločnosti
nezúčastňuje a ani nikdy nezúčastňovala.“

Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k predmetnému návrhu a vo svojom
vyjadrení uviedol:
„Po tragickej udalosti dňa 22.11.2012, ktorej bola p. Gabriela Požgayová priamym svedkom ani ona
sama nemala 100 %-nú istotu, čo bude so spoločnosťou, či sa ju podarí zachrániť. Vedela však, že je
potrebné okamžite konať, nakoľko spoločnosť mala zamestnancov, záväzky voči banke, štátu a fondom
a v prípade pasívneho postoja skončila by spoločnosť v likvidácii. Banka po tragickej udalosti zablokovala
všetky účty a zvažovala vyhlásenie jednorazové splatenie úverov.
V tom čase bolo pre žalobkyňu najjednoduchšie zaujať stanovisko, že nemá záujem zotrvať v spoločnosti
z osobných dôvodov, no práve preto, aby sme sa vyhli vyššie uvedeným hrozbám, ktoré by znamenali
krach spoločnosti, bolo nevyhnutné danú situáciu riešiť rýchlymi rozhodnutiami. Z uvedeného dôvodu
sme okamžite žiadali tunajší súd o určenie správcov majetku spadajúceho do dedičstva po zosnulých
konateľoch a zároveň spoločníkoch spoločnosti. Vďaka rýchlemu konaniu tunajšieho súdu sa podarilo v
krátkom čase zvolať valné zhromaždenie spoločnosti, menovať konateľa a tak odvrátiť vyššie uvedené
hrozby.
V tom čase novovymenovanej konateľke sa podarilo rokovaniami v banke dosiahnuť to, že banka
odblokovala účty spoločnosti, nevyhlásila splatnosť úverov a spoločnosť si teda mohla plniť svoje
záväzky voči partnerom, štátu a zamestnancom a tiež plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ - spoločnosť v tom období musela plniť stanovené
indikátory - podmienky určené pri poskytnutí príspevku z fondov EÚ - výkony, fakturácia. obrat, či už z
vlastnej výroby alebo vývozu do zahraničia a ich neplnenie by sa považovalo' za porušenie zmluvy a
hrozila by povinnosť vrátiť príspevok z fondov EÚ v celom rozsahu, čo predstavovalo sumu vo výške
114.339,77 €. Zastabilizovaním situácie sa podarilo spoločnosť zachrániť, dodnes vykonáva činnosť,
medzičasom splatila všetky úvery a zároveň sa podarilo úspešne ukončiť projekt financovaný z fondov
EÚ.
Osobný dôvod, ktorý žalobkyňa uvádza, že má byt' naň prihliadnuté ako na dôvod hodný osobitného
zreteľa a to tragická udalosť zo dňa 22.11.2012 sa dotkol nielen žalobkyne, ale dovolíme si tvrdiť, že aj
p. Požgayovej a jej dvoch dcér ešte viac, ktoré pri tejto udalosti prišli o dvoch najbližších členov rodiny
- otca a starého otca.
Po tragickej udalosti navrhovateľka s p. Požgayovou mohli v teoretickej rovine rozprávať aj o možnosti
odpredať obchodné podiely v spoločnosti, avšak reálne by to bolo až po ukončení všetkých dedičských
konaní, keď bolo jasné, kto a aký obchodný podiel v spoločnosti nadobudol. Dedičské konania po
Ing. I. C. a Ing. I. C. právoplatne skončili až v r. 2014 a teda do tej doby sa s obchodnými podielmi
nakladať nijako nedalo. Za túto dobu bolo však potrebné spoločnosť udržať stabilnú a funkčnú, čo sa p.
Požgayovej podarilo a po skoro 2 ročnej skúsenosti s vedením spoločnosti a po zvážení situácie, keď
príjem zo spoločnosti je jej jediným príjmom a zabezpečuje ním chod a všetky potreby rodiny, nadobudla
presvedčenie pokračovať v činnosti a účasti v spoločnosti.
Je pravdou, že navrhovateľka viackrát ústne uviedla, že má potencionálnych záujemcov o kúpu
spoločnosti, avšak nikdy to nijako nepreukázala a vždy to ostalo len v teoretickej rovine.
Navrhovateľka na VZ spoločnosti konanom dňa 24.05.2013 oznámila, že je ochotná pomôcť spoločnosti
za podmienky ak bude vymenovaná za druhú konateľku. Súčasná konateľka s touto požiadavkou
žalobkyne súhlasila s tým, že konanie druhej konateľky bude upravené rovnako ako to bolo v prípade jej



manžela N mene spoločnosti konajú a podpisujú konatelia, Gabriela Požgayová samostatne, alebo Ing.
J. C. a Gabriela Požgayová obe spoločne./. Zápisnica z tohto VZ však žalobkyňou nebola podpísaná.
Čo sa týka vzájomnej komunikácie, p. Požgayová sa snažila od samého začiatku s navrhovateľkou
jednať korektne a vychádzať jej V ústrety, pokiaľ navrhovateľka niečo požadovala, toto jej bolo
poskytnuté] informácie o chode spoločnosti jej boli poskytnuté jednak priamo v sídle spoločnosti
ekonómkou, ako aj zaslaním e-mailu, často aj prostredníctvom právneho zástupcu spoločnosti. Podanie
informácií o chode spoločnosti jej nikdy nebolo odopreté. Komunikácia prostredníctvom právneho
zástupcu je úplne bežnou aj vzhľadom na pracovnú vyťaženosť p. Požgayovej ako konateľky.
Poukazujúc na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obo 179/2000: ,,....komunikovanie
prostredníctvom advokáta nemožno nazvať nereagovaním alebo nekomunikovaním.“
Ku zhoršeniu situácie v komunikácii prispela hlavne navrhovateľka tým, že napriek skutočnosti, že
bolo dohodnuté vysporiadanie jej obchodného podielu v rámci spoločnosti, táto vznášala ďalšie
neprimerané nároky /zriadenie záložného práva na takmer celý majetok spoločnosti a tiež osobné
ručenie konateľky/ a po ich neakceptovaní podala voči spoločnosti žalobu o vyplatenie vyrovnacieho
podielu bez predchádzajúceho upovedomenia, ktoré konanie sa na tunajšom súde vedie pod č.k. 16Cb
3/2014.
Pani Požgayová nemá vedomosť' O žiadnych osobných konfliktoch, týkajúcich sa nakladania s
majetkom a vedením spoločnosti, nakoľko k takýmto rozhovorom medzi nimi nikdy nedošlo.
Čo sa týka žalobkyňou uvádzanému minoritnému postaveniu v spoločnosti ako dôvodu pre zrušenie jej
účasti uvádzame nasledovné:
Jedným z najčastejších dôvodov uvádzaných navrhovateľmi na odôvodnenie návrhu na zrušenie ich
účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 148 ods. 1 Obch. zák. zák. je ich menšinové
postavenie. V uznesení sp. zn. 4 Obo 110/2000 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že
skutočnosť, že spoločník V spoločnosti s ručením obmedzeným nemá Väčšinu hlasov potrebnú na
presadenie svojej vôle proti vôli ostatných spoločníkov, sama osebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie
jeho účasti V spoločnosti. Ak by tomu tak bolo, mohol by každý spoločník, ktorého počet hlasov nestačí
na dosiahnutie väčšiny predpísanej na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia, z tohto dôvodu žiadať
o zrušenie svojej účasti v spoločnosti.
Poukazujeme tiež na Uznesenie Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 29 Odo 194/2004:
NS CR pri argumente žalobou, že vzhľadom na Výšku obchodných podielov jednotlivých spoločníkov
nemôže nijako ovplyvniť pomery V spoločnosti uviedol, že to, že menšinový spoločník nemôže ovplyvniť
pomery V spoločnosti je prirodzeným dôsledkom veľkosti jeho obchodného podielu a platí to pre Všetky
spoločnosti s menšinovými spoločníkmi, a preto nemožno bez ďalšieho z tohto dôvodu účasť spoločníka
V spoločnosti zrušiť.
Veľkosť obchodných podielov, t.j. aj podielu žalobkyne resp. jej právneho predchodcu v spoločnosti bola
dohodnutá už pri jej založení a už od samého vzniku spoločnosti bol tento podiel minoritným.
Pani Požgayová nikdy nebola zapísaná v obchodnom registri ako spoločníčka v spoločnosti Metal
One s.r.o. Okamžite po ukončení dedičského konania po jej zosnulom manželovi previedla zdedený
obchodný podiel V tejto spoločnosti na druhého spoločníka.
Obchodné prípady s touto spoločnosťou nikdy neboli pre spoločnosť stratové, čo je možné kedykoľvek
preukázať. S touto spoločnosťou sa posledný obchod uskutočnil 6.3.2014.
Navrhovateľka už pred zdedením obchodného podielu v spoločnosti pracovala v súčasnom zamestnaní
a teda musela mať vedomosť o prípadných obmedzeniach v podnikateľskej činnosti. Zatiaľ sa k
tomu nevieme podrobnejšie vyjadriť, nakoľko tieto obmedzenia neboli navrhovateľkou preukázané a v
minulosti ich nikdy nespomínala. Pokiaľ však takéto obmedzenia existujú, mala navrhovateľka možnosť
v dedičstve odmietnuť nadobudnutie obchodného podielu a tento mohla nadobudnúť jej vtedy už dospelá
dcéra.
Nie je pravdou, že konateľka a súčasne spoločníčka zneužíva práva väčšinového spoločníka na úkor
žalobkyne. Hneď po tragickej udalosti žalobkyni, ako nadobúdateľke obchodného podielu v spoločnosti,
spoločnosť na základe rozhodnutia konateľky poskytla OMV Nissan Tiida na používanie na súkromné
účely bez povinnosti platiť' PZP a HP, ktoré využívala až do apríla 2014. Toto podľa pôvodnej dohody
mala následne odkúpiť, avšak počas užívania 2x havarovala, čo ani spoločnosti neoznámila (dozvedeli
sme sa to od poisťovne) a nedodržala ani dohodu o jeho odkúpení a vozidlo vrátila.
Taktiež na základe rozhodnutia konateľky spoločnosť bez akýchkoľvek obštrukcií vyplatila žalobkyni na
základe vzájomnej dohody V splátkach finančnú pôžičku, o vrátenie ktorej žalobkyňa požiadala a to aj
napriek tomu, že spoločnosť eviduje záväzky z titulu pôžičiek aj Voči dedičom ostatných obchodných
podielov, ktoré sú dokonca vo väčšej výške, ako bola teraz už splatená pôžička žalobkyne. Túto pôžičku
odporca navrhovateľovi splatil bez akejkoľvek zábezpeky a bez akéhokoľvek donútenia. Pôžička bola



vo výške cca. 30.000,-EUR. Napriek minoritnému postaveniu žalobkyne bola táto pri vyplatení pôžičky
uprednostnená pred ostatnými dedičmi.
Navrhovateľka síce nikdy neprejavila reálnu snahu pomôcť spoločnosti v jej fungovaní, avšak Vždy sa
zaujímala o to, aký profit môže mat' zo spoločnosti.
Zo strany ostatných spoločníkov je navrhovateľka informovaná o ich možnostiach prípadného odkúpenia
jej obchodného podielu V spoločnosti, tieto ponuky však navrhovateľka odmietla. Taktiež jej bolo
oznámené, že svoj podiel môže previesť' na tretiu osobu, nikdy však nebol z jej strany predložený návrh
na schválenie prevodu jej podielu valnému zhromaždeniu.“

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom konateľky odporcu,
oboznámením sa s prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 22.10.2015 zistil, že
táto sa pridržiava písomne podaného návrhu. K veci ďalej uviedla: „Za prvé by som chcela k veci uviesť,
že je zrejmé, že navrhovateľka sa nikdy nechcela zúčastňovať na riadení spoločnosti a nechcela byť
spoločníčkou danej spoločnosti. Uvedené vyplýva z valného zhromaždenia (VZ), ktoré sa uskutočnilo
ešte v r. 2013, ako aj z mailovej komunikácie. Do spisu ako listinný dôkaz predkladáme mailovú
komunikáciu medzi účastníkmi konania s tým, že sa jedná o dve mailové komunikácie, ktoré sú takto
založené do spisu a presne v tejto istej forme predkladáme tieto dve mailové komunikácie ako listinný
dôkaz aj krátkou cestou právnemu zástupcovi odporcu. Z mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva,
že navrhovateľka sa snažila po celý čas dosiahnuť nejakú dohodu ohľadne vyporiadania jej obchodného
podielu, ako aj jej účasti v predmetnej spoločnosti s tým, že k dohode nedošlo.
K veci by som chcela uviesť, čo sa týka tragickej udalosti, na ktorú poukazujeme v našom návrhu, tak táto
sa udiala dňa 22.11.2012 v sídle spoločnosti TC TRADE, kde údajne tichý spoločník tejto spoločnosti
strieľal na ostatných spoločníkov spoločnosti TC TRADE a došlo tak k usmrteniu manžela navrhovateľky,
ako aj k usmrteniu manžela konateľky odporcu, ako aj ďalšieho spoločníka predmetnej spoločnosti p.
Požgaya, ktorý bol otcom manžela konateľky odporcu.
K veci by som chcela uviesť, že po tejto tragickej udalosti boli usmrtení všetci v tom čase zapísaný
spoločníci vo firme TC TRADE, teda odporcu. Následne v priebehu dedičských konaní, resp. na druhý
deň po tragickej udalosti konateľka odporcu Gabriela Požgayová oslovila navrhovateľku, aby jej bola
udelená plná moc na ďalšie konanie pre spoločnosť s tým, že táto plná moc zo strany navrhovateľky
nebola udelená a už v tom čase navrhovateľka deklarovala, že v tej spoločnosti nemá záujem pôsobiť
a bolo to hlavne z dôvodu citových väzieb po tých tragických udalostiach.
K veci by som chcela uviesť: Ja neviem, akým spôsobom po tej tragickej udalosti fungovala firma
odporcu, keďže všetci spoločníci boli usmrtení. Viem len toľko, že navrhovateľka sa nepodieľala žiadnym
spôsobom na chode tejto firmy.
K veci by som chcela uviesť: Jedným z dôvodov, podľa ktorého podľa nás nemožno od navrhovateľky
spravodlivo požadovať, aby zotrvala v spoločnosti je tá, že medzi účastníkmi, tzn. medzi navrhovateľkou
a konateľkou odporcu je zlá komunikácia. Na tieto skutočnosti poukáže samotná navrhovateľka vo svojej
výpovedi.
Ďalším dôvodom, podľa ktorého nemožno od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti
zotrvala, je ten dôvod, ktorý vyplýva z jej momentálneho pracovného zaradenia v Slovenskej sporiteľni.
O tejto skutočnosti predkladáme súdu listinné dôkazy, jedná sa o: Podnikateľské a pracovné aktivity
mimo banky, Globálny kódex Compliance Slovenskej sporiteľne, a.s., Podnikateľské a pracovné aktivity
Zamestnanca mimo Banky, Predpis Slovenskej sporiteľne, a.s. o Konflikte záujmov, Dodržiavanie zásad
Compliance Slovenskej sporiteľne, a.s. v investičnej oblasti, Obchodovanie na vlastný účet, Predpis
Slovenskej sporiteľne, a.s. o daroch.
Je pravda, že navrhovateľka bola v tejto pozícii aj v čase dedičského konania, avšak tieto predpisy sa
menili až po dedičskom konaní. Znova by som k tomu chcela uviesť, že bližšie sa k tomu vyjadrí samotná
navrhovateľka a posledným dôvodom je ten dôvod, že momentálne sú vzťahy medzi navrhovateľkou a
konateľkou odporcu tak vyhrotené, že nie je možné dosiahnuť žiadnu zhodu týkajúcu sa elementárnych
vecí a vedenia spoločnosti.
K veci by som chcela uviesť: My netvrdíme, že odporca porušuje konkrétne povinnosti vyplývajúce z
Obchodného zákonníka alebo spoločenskej zmluvy, ale jedná sa o konkrétne vzťahy medzi ľuďmi ako
také. K tomu sa tak isto bližšie vyjadrí navrhovateľka.
K veci by som chcela uviesť, že doteraz za r. 2015 nebolo zvolané VZ, a teda sa neuskutočnilo a
nemáme žiadne informácie o ekonomickej situácii odporcu.“



Súd z prednesu navrhovateľky zistil, že táto k veci uviedla: „Mňa veľmi zasiahla tragická udalosť, ktorú
opísala moja právna zástupkyňa, dňa 22.11.2012, pri ktorej som prišla o svojho manžela a na druhý deň
po tejto tragickej udalosti ma navštívila konateľka odporcu osobne doma a požadovala odo mňa, aby som
ju splnomocnila na zastupovanie v predmetnej spoločnosti a aby spoločnosť pokračovala ďalej, čo mňa
v tom čase veľmi prekvapilo. Ja samozrejme v tom čase som bola otrasená a nevedela som pragmaticky
rozmýšľať, tak takúto plnú moc som jej neudelila. Už v ten deň som konateľke odporcu oznámila, že
nemienim pokračovať v danej spoločnosti ako spoločník, a to z morálnych a osobných dôvodov.
K veci by som chcela ďalej uviesť: Čo sa týka mojich osobných dôvodov, tak k tomu by som chcela
uviesť, že zosnulý p. C. mal dohodu s p. R. a s p. D., že aj oni sú podielovými spoluvlastníkmi jeho
obchodného podielu s tým, že podľa mojich vedomostí sa istý čas táto dohoda medzi nimi akceptovala,
avšak od r. 2012 táto dohoda nebola akceptovaná a p. C. starší previedol podstatnú časť svojho
obchodného podielu na svojho syna, t. j. manžela konateľky odporcu a následne pred tunajším súdom bol
podaný návrh vyplývajúci z týchto úkonov a ohľadne zmluvy medzi p. C. a p. R. a D. a vznikali medzi nimi
rozpory. Môj manžel ako ďalší spoločník odporcu, na tomto sa žiadnym spôsobom nepodieľal, nejednalo
sa o jeho podiel a ani nebol účastníkom konania a podľa môjho názoru kvôli tomuto došlo k tej tragickej
udalosti a z toho dôvodu ja v tom vidím svoje osobné dôvody, prečo nechcem zostať v tejto spoločnosti.
Ďalším dôležitým dôvodom na zrušenie mojej účasti v predmetnej spoločnosti je to, že ja už 27 rokov
od skončenia vysokej školy pracujem v bankovom sektore na oddelení firemného bankovníctva, ktoré
sa zaoberá poskytovaním úverov pred stredné a veľké firmy, kde mám prístup k vážnym bankovým
informáciám o spoločnostiach, o ich výsledkoch, ako aj o obchodných kontraktoch týchto spoločností.
K veci by som chcela uviesť: Je pravda, že vrámci dedičského konania po zosnulom Ing. Z. C., sme ako
dedičky prichádzali do úvahy v prvej zákonnej skupine ja a moja dcéra Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. H., N. XXX/X. V tom čase dcéra bola študentkou 3. ročníka lekárskej fakulty v Bratislave. Poviem
pravdu, že táto tragická udalosť ju veľmi zasiahla, čo je podľa môjho názoru prirodzené a dokonca bola
liečená na psychiatrickom oddelení. Samozrejme sa zúčastnila predmetného dedičského konania, kde
jej p. notárka JUDr. Jana Nirházová vysvetľovala všetky veci s tým súvisiace, na čo sa ona jednoznačne
vyjadrila vzhľadom na jej štúdiu, ako aj zdravotný stav, že ona nechce zdediť z tohto dedičstva žiadny
majetok a vôbec sa podieľať na jeho vedení a rozhodovaní. Z tohto dôvodu bola uzavretá dedičská
dohoda taká, že výlučným dedičom som sa stala, podotýkam celého majetku, len ja.
Na preukázanie svojich tvrdení, že momentálne moja pracovná pozícia mi neumožňuje, aby som bola
vlastníčka spoločnosti, teda aby som bola vlastníčka obchodného podielu nejakej súkromnej firmy,
tak poukazujem na globálny kódex Compliance Slovenskej sporiteľne, a.s.. Jedná sa o všeobecnú
neprocesnú smernicu účinnú od 01.01.2013, kde v bode 3.5. pod názvom Podnikateľské a pracovné
aktivity Zamestnanca mimo Banky, je uvedené: „Zamestnanci Banky by sa nemali zapájať do činností
a situácií, ktoré znamenajú Konflikt záujmov, resp. vzbudzujú taký dojem. Medzi takéto činnosti patria
aj aktivity Zamestnancov vykonávané mimo pracovného pomeru v Banke, a to napr. živnosť, vlastník
spoločnosti alebo konateľ, práca na dohodu, a pod.“.
Ďalej by som chcela poukázať na podnikateľské a pracovné aktivity zamestnanca mimo banky, čo je
príloha č. 3 globálneho kódexu Compliance, kde v bode 3. Nahlasovanie a schvaľovanie podnikateľských
a pracovných aktivít mimo Banky, je uvedené: „Každý Zamestnanec je povinný pred rozhodnutím, či
popri svojom hlavnom pracovnom pomere v banke prijme vedľajší pracovný pomer alebo funkciu v
inej spoločnosti, ako aj pred založením živnosti alebo spoločnosti písomne požiadať banku o súhlas v
následnej postupnosti:
1. stupeň: priameho nadriadeného, ...“.
V listinnom dôkaze podnikateľské a pracovné aktivity mimo banky je uvedené: meno navrhovateľky,
odbor verejný a neziskový sektor, pozícia vedúci oddelenia, priamy nadriadený Mgr. Vladimír Krno. V
tomto listinnom dôkaze je uvedené: Chcel by som mať mimobankový pracovný pomer, napr. živnosť,
spoločnosť a podobne, kde je opísaný popis činnosti firmy odporcu. Je tu uvedené: podpis zamestnanca
navrhovateľky a dátum 15.09.2015, 1. Stupeň podpis nadriadeného dátum 16.09.2015, stanovisko
negatívne. Z tohto dôvodu sme nežiadali o ďalšie stanoviská 2. stupňa, 3. stupňa a 4. stupňa, keďže
prvý stupeň bol negatívny. K tomu by som chcela však uviesť: Ja som o takéto stanovisko žiadala
už po tej nešťastnej udalosti, resp. overovala, či je možné vydať takéto pozitívne stanovisko na takúto
činnosť, že by som bola vlastníčkou spoločnosti, na čo mi bolo oznámené, že nie, nakoľko moja pracovná
vyťaženosť vrámci funkcie je 10 - 12 hodín. Tieto skutočnosti viem preukázať mailovou komunikáciou
a ďalšími listinnými dôkazmi. O toto stanovisko svojho zamestnávateľa som žiadala ihneď, ako ma
konateľka odporcu navštívila a žiadala ma o to, aby som zotrvala v predmetnej spoločnosti.



Ďalej k veci by som chcela uviesť: Čo sa týka podľa mňa zlej komunikácie medzi nami, tak táto prebiehala
hlavne cez právnych zástupcov, avšak prebiehala, a to aj z dôvodu môjho pracovného vyťaženia.
K veci by som chcela uviesť: Celá moja komunikácia smerovala k tomu, aby som nejakým spôsobom
mohla vystúpiť z predmetnej spoločnosti a hľadala som riešenie.
K veci by som chcela uviesť, že zlá komunikácia medzi mnou a konateľkou odporcu, ako aj spoločníčkou
odporcu je hlavne z toho dôvodu, že ja som od začiatku deklarovala, že nechcem zotrvať v tejto
spoločnosti, a to z toho dôvodu, že odporca to neakceptuje.
K veci by som chcela uviesť, že ja som sa doteraz zúčastnila dvoch VZ, a to v r. 2013 a v r. 2014 s
tým, že v r. 2014 mi konateľka odporcu uviedla, že moja zásluha alebo prínos do spoločnosti je žiadny.
Opravujem, bolo mi to povedené na VZ konanom v r. 2013 a presne mi povedala aj za prítomnosti
právnych zástupcov, že môj prínos do spoločnosti je žiadny, resp. nevie, čo by som priniesla. Čo sa týka
písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporcu, tak je skutočnosti pravdou, že mi bolo poskytnuté
ako spoločníčke na moje osobné užívanie osobné mot. vozidlo firmy odporcu s tým, že mi to umožnila
konateľka odporcu p. Požgayová.
K veci by som chcela uviesť, že je pravda, že nastali dve poistné udalosti, ktorých účastníčkou na tomto
mot. vozidle som bola ja. Pri prvej nebolo ustálené, kto bol na chybe a bolo to hradené z havarijnej poistky
z tohto auta, teda s tým, že bola nahlásená poistná udalosť. Pri druhej škodovej udalosti môj sused, keď
som stála pred svojim rodinným domom, narazil do tohto auta a bolo to uhradené z jeho zákonnej poistky,
keďže on zavinil túto nehodu. Obidve tieto nehody som oznámila odporcovi prostredníctvom mailu.
Na záver k veci by som chcela zatiaľ uviesť: Z môjho pohľadu je pre mňa veľmi dôležité, a to aj
existenčne, aby som mohla zotrvať v zamestnaní, ktoré zastávam v súčasnosti, a to je prioritný dôvod,
prečo nemôžem byť spoločníčkou v spoločnosti odporcu s tým, že keďže spoločnosť odporcu už tri roky
vykazuje straty, tak z toho je zrejmé, že by ma táto spoločnosť neuživila.“

Súd z prednesu právneho zástupcu odporcu zistil, že tento k veci uviedol: „Po nešťastnej udalosti
dňa 22.11.2012 ma skontaktovala konateľka odporcu za účelom vyriešenia situácie, že čo bude s
predmetnou spoločnosťou a v tom čase bola len zamestnankyňou v tej spoločnosti s tým, že my sme
požiadali súd o ustanovenie správcu dedičstva po zosnulých spoločníkoch predmetnej spoločnosti s
tým, že ja osobne som kontaktoval navrhovateľku, ktorej som vysvetlil situáciu, že aj po jej zosnulom
manželovi, ako jednom zo spoločníkov predmetnej spoločnosti, je potrebné ustanoviť správcu dedičstva,
pokiaľ nebude ukončené dedičské konanie. Ona takýto návrh odmietla a povedala mi, že mne plná
moc z jej strany udelená nebude. Plnú moc mi udelila konateľka odporcu p. Požgayová a švagriná
konateľky odporcu p. D. S.. Na základe týchto skutočností tunajší súd ustanovil ako správkyne
dedičstva p. Požgayovú a p. S., ktoré spravovali v podstate väčšinový obchodný podiel v predmetnej
spoločnosti a na základe ich rozhodnutia konateľka odporcu prijala funkciu v tejto spoločnosti a
táto skutočnosť bola zaznamenaná aj v Obchodnom registri a tým sa mohla naštartovať aká-taká
činnosť predmetnej spoločnosti. Je pravda, že po tejto tragickej udalosti prebiehali rokovania medzi
navrhovateľkou, jej právnym zástupcom a medzi mnou, ako aj konateľkou odporcu, čo bude ďalej s
predmetnou spoločnosťou s tým, že sa uvažovalo aj o odpredaji predmetnej spoločnosti. Ja som ich
však upozornila na to: Pokiaľ nebudú obchodné podiely prededené, nie je možné reálne odpredať túto
spoločnosť. Tak isto som upozorňoval odporkyňu, resp. konateľku odporcu, že pokiaľ dedičské podiely
nadobudnú maloleté deti, takúto dedičskú dohodu bude potrebné schváliť súdom a aj následne odpredaj
obchodných podielov, ktoré budú vlastniť maloleté deti bude musieť schváliť súd. Je pravda, že bolo
potrebné vypracovať znalecký posudok ohľadom ohodnotenia hodnoty obchodného podielu odporcu,
ale v dedičskom konaní vedenom po zosnulom p. C. s tým, že v dedičskom konaní po zosnulých C.
toto požadované nebolo, avšak je pravda, že následne boli robené znalecké dokazovania aj v týchto
dedičských konaniach.
K veci by som chcel ďalej uviesť, že dedičské konania po zosnulých C. sa právoplatne ukončili až v
r. 2014.
K veci by som chcel uviesť, že po právoplatnom skončení týchto dedičských konaní sa navrhovateľka
písomným podaním prihlásila o účasť v spoločnosti a napriek tomu, že Obchodný zákonník pri
spoločnosti s ručením obmedzeným toto prihlásenie o účasť v spoločnosti nevyžaduje. Toto bolo urobené
dňa 28.03.2013, o čom predkladáme súdu ako listinný dôkaz toto prihlásenie sa o účasť v spoločnosti
s tým, že originál bol krátkou cestou vrátený právnemu zástupcovi odporcu a fotokópia tohto originálu,
ktorá je totožná s týmto originálom, bola doložená do spisu ako listinný dôkaz. Následne na to dňa
24.05.2013 sa konalo VZ s tým, že zápisnicu z tohto VZ ako listinný dôkaz založíme do spisu do ďalšieho
pojednávania, a to v 2 rovnopisoch.



Právny zástupca odporcu k veci uvádza: My sme sa dozvedeli o tom, že navrhovateľka nemôže byť
vlastníčkou spoločnosti, resp. obchodného podielu z titulu jej pracovného zaradenia a zamestnania až
zo samotného návrhu, ktorý nám bol doručený. Dovtedy sme o tejto skutočnosti nevedeli. Dokonca
navrhovateľka pred samotným VZ konanom, resp. na VZ v r. 2013 vzniesla takú požiadavku, aby bola
konateľkou tejto spoločnosti. Následne konateľka odporcu p. Požgayová zvážila tento návrh a zaujala
také stanovisko, že nesúhlasí s tým, aby bola konateľkou, resp. súhlasila by s tým, aby navrhovateľka
sa stala konateľkou v takom istom rozsahu, ako bol konateľom predmetnej spoločnosti jej manžel pred
tragickou udalosťou, ktorý mal obmedzené konateľské právomoci, keďže musel podpísať čokoľvek s
ďalším konateľom. Navrhovateľka s týmto nesúhlasila a komunikácia potom skončila. Na tomto VZ
naposledy bolo žiadané zo strany navrhovateľky, aby boli poskytnuté informácie o hospodárskych
výsledkoch spoločnosti s tým, že tieto informácie boli poskytnuté priamo mnou. Túto skutočnosť vieme
tak isto preukázať mailovou komunikáciou, ktorú doložíme do spisu.
Ďalej máme informácie, že p. navrhovateľka navštívila spoločnosť odporcu, kde išla za ekonómkou
spoločnosti, ktorá sa volá S.Z. K.. Od tejto osoby požadovala nejaké informácie a tieto jej predložené
boli. Nemáme vedomosť o tom, že by boli žiadané nejaké ďalšie informácie od konateľky odporcu a
pokiaľ tvrdí že áno, tak žiadame, aby boli preukázané tieto tvrdenia.
Ďalej k veci by som chcel uviesť, že aj v r. 2014 sa konalo VZ spoločnosti, na ktorom sa zúčastnila
navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Tak isto zápisnicu z tohto VZ predložíme
súdu ako listinný dôkaz. My tvrdíme, že čo bolo požadované od právneho zástupcu navrhovateľky, tak
toto mu bolo aj poskytnuté.
Čo sa týka hospodárenia spoločnosti, tak v súčasnosti sú už tieto výsledky hospodárenia zverejňované
na internete a ktokoľvek si ich vie na registri účtovných uzávierok pozrieť a samozrejme konateľka
odporcu nikdy neodmietala poskytnúť nejaké informácie , až by prišla nejaká žiadosť.
Čo sa týka dedičského konania, tak toto prebehlo u navrhovateľky v r. 2013 s tým, že listinné dôkazy,
ktoré boli predložené na dnešnom pojednávaní zo strany navrhovateľky, tak jednotlivé predpisy platia
od 01.01.2013, a teda platili aj v čase dedičského konania a predpokladám, že aj pred týmito predpismi
mali v banke niečo obdobné a samotná navrhovateľka uviedla, že 27 rokov po skončení školy pracuje v
tomto sektore, a teda podľa môjho názoru mala si byť vedomá, či môže, alebo nemôže byť spoločníčkou
spoločnosti.
Chcel by som poukázať na dokument predložený zo strany navrhovateľky, jedná sa o podnikateľské a
pracovné aktivity zamestnanca mimo banky, kde v bode 3 je uvedené, že každý zamestnanec je povinný
pred rozhodnutím, či popri svojom hlavnom pracovnom pomere v banke prijme vedľajší pracovný
pomer alebo funkciu v inej spoločnosti, ako aj pred založením živnosti alebo spoločnosti písomne
požiadať banku o súhlas následnej postupnosti a už v tom čase ukladal navrhovateľke tento pracovný
poriadok žiadať písomne o stanovisko zamestnávateľa, či môže nadobudnúť obchodný podiel v takejto
spoločnosti.
Ďalej by sme chceli poukázať na bod 4. bodu 3, v ktorom je uvedené: „V prípade neudelenia súhlasu
zo strany nadriadeného, ľudských zdrojov a CO, môže Zamestnanec využiť štvrtý stupeň a požiadať o
stanovisko zodpovedného člena predstavenstva Banky.“
Čo sa týka žiadosti, tak bola produkovaná taká žiadosť, ktorá bola urobená zo dňa 15.09.2015 a máme
za to, že to bolo urobené účelovo len teraz kvôli tomuto súdnemu sporu a z tohto nevyplýva, že by bol
využitý ten 4. stupeň uvedené v tom bode 4.
Ďalej by som chcel poukázať na globálny kódex Compliance Slovenskej sporiteľne, a.s., a to bod 3.6.
Konflikt záujmov. Tento konflikt záujmov spomíname z toho dôvodu, že podľa nášho názoru konflikt
nemôže v súčasnej dobe vzniknúť, ani v minulosti, nakoľko účet odporcu nikdy nebol vedený ani zriadený
v Slovenskej sporiteľni, a.s. a ani odporcovi nebol poskytnutý žiaden úver zo strany tejto spoločnosti.
Ďalej k veci by som chcel uviesť, že odporca vyplatil navrhovateľke po skončení dedičského konania
po jej zosnulom manželovi sumu, ktorú poskytol jej manžel v čase života spoločnosti, a to vo
výške 27.258,98 €, ktorú uhrádzal odporca v splátkach a uhradil to v celkovej sume do 31.03.2013.
Predkladáme o tom originál dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 26.06.2013.
Originál tejto dohody bol vrátený krátkou cestou právnemu zástupcovi odporcu s tým, že tento listinný
dôkaz predložia súdu v 2 rovnopisoch do ďalšieho pojednávania.
Tak isto ostatní dedičia, v tomto prípade maloleté deti, ktoré zdedili predmetný obchodný podiel, zdedili
aj pôžičku vo výške 70.000,- €, ktorú spoločnosť bude musieť uhradiť. Táto pôžička doteraz nebola
uhradená, nakoľko nie je dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu.
Čo sa týka riešenie tejto situácie, vzhľadom na tvrdenia navrhovateľky, my sa nebránime tomu, aby
navrhovateľka odpredala predmetný obchodný podiel. Samotná spoločníčka aj konateľka odporcu
mala záujem, resp. by mala záujem o odkúpenie predmetného obchodného podielu s tým, že sa



zaujímala aj v banke, aký úver by jej bol poskytnutý. Bolo jej oznámené, že maximálne vo výške
20.000,- € a teda z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zo strany konateľky odporcu, táto
neodkúpila doteraz obchodný podiel zo strany navrhovateľky, avšak znova opakujem: Odporca sa
nebráni, aby navrhovateľka riadnym spôsobom odpredala svoj obchodný podiel a tým pádom by vyriešila
svoju situáciu a tak isto my tvrdíme, že by odporca nebránil tomu, že pokiaľ z pracovných dôvodov
navrhovateľka by nemohla byť vlastníčkou predmetného obchodného podielu, aby predmetný obchodný
podiel previedla na svoju dcéru.“

Súd z prednesu konateľky odporcu Gabriely Požgayovej zistil, že táto k veci uviedla:
„Ja sa v plnom rozsahu pridržiavam prednesu svojho právneho zástupcu, ako aj písomného podania,
ktoré bolo zaslané súdu.
Ja z vyššie uvádzaných dôvodov nesúhlasím so zrušením účasti navrhovateľky v predmetnej
spoločnosti.
K veci by som chcela uviesť: Čo sa týka tragickej udalosti dňa 22.11.2012, tak dokonca ja som bola
priamym svedkom tejto tragickej udalosti. Ja nepopieram, že po tejto tragickej udalosti som bola navštíviť
navrhovateľku. Nie je pravda, že by som ju požiadala, aby mi udelila plnú moc.
Na otázku súdu konateľka odporcu k veci uvádza: Ja neviem povedať, kedy som sa dozvedela o
tom, že navrhovateľka z titulu svojho zamestnania nemôže vlastniť svoj obchodný podiel v predmetnej
spoločnosti s tým, že ja som sa toto prvýkrát mohla dozvedieť vrámci konania, ktoré prebiehalo pred
tunajším súdom o vyplatenie obchodného podielu vo veci 16Cb 3/2014 s tým, že teda ja opakujem: Ja
som sa to dozvedela buď z tohto konania, alebo z konania vyššie uvedeného a mne túto skutočnosť
navrhovateľka nikdy neoznámila.
K veci by som chcela teda uviesť, že ja nepopieram, že medzi nami je zlá komunikácia, avšak ja túto
zlú komunikáciu vidím zo strany navrhovateľky, nakoľko táto stále požaduje od odporcu buď vyplatenie
vyrovnávacieho podielu, alebo odkúpenie obchodného podielu.
K veci by som chcela uviesť: Ešte pred tým prvým VZ v r. 2013 viac-menej ja som súhlasila s tým,
že aj keď z právneho hľadiska, nebol dôvod vyplatenia vyrovnávacieho podielu, ale proste sa vyplatí
navrhovateľka sumou 80.000,- €, resp. presnou sumou 86.000,- €. V tom čase ja som viac-menej
nemala výhrady voči vyplateniu takejto sumy, avšak navrhovateľka podľa mňa požadovala ručenie za
tento záväzok spoločnosti celým majetkom spoločnosti, čo bolo 2,5 násobne viac, ako požadovala
sumu a preto nedošlo k našej dohode. Od tohto prvého VZ navrhovateľka žiadnym spôsobom ma
nekontaktovala a neprejavovala žiadny záujem čo sa týka vedenia spoločnosti, riadenia spoločnosti a
činnosti spoločnosti.
K veci by som chcela uviesť, že vzťahy, ktoré vznikli medzi nami, boli založené podľa mňa aj na tom,
že navrhovateľka obviňovala moju rodinu, že táto tragická udalosť sa stala z toho dôvodu, že ako sa
chovala moja rodina.
K veci by som chcela uviesť, že na chode firmy sa nepodieľala navrhovateľka žiadnym spôsobom
a chcem uviesť, že spočiatku tá situácia vo firme bola veľmi ťažká. V banke nám zablokovali všetky
účty a nedokázali sme v tom čase platiť všetky záväzky, napr. aj voči daňovému úradu, ako aj štátnym
inštitúciám, napr. sociálnej poisťovni a vo firme zostali aj zamestnanci, ktorí v tom čase zostali v patovej
situácii a v podstate ich nemal ani kto prepustiť, keďže vo firme nebol žiadny konateľ, a preto som bola
nútená rýchlo konať a následne potom prebehol sled udalostí tak, ako prebehol, aby firma mohla byť
života schopná.
K veci by som chcela uviesť: Je pravda, že bolo aj také riešenie, že by sa firma odpredala ako celok,
avšak mňa brzdila v tom tá skutočnosť, že dedičské konanie bolo právoplatne ukončené až v r. 2014,
a teda som sa rok a pol naplno venovala predmetnej firme a za toto obdobie sme navrhovateľke
vyplatili dlh, na ktorý poukázal môj právny zástupca, vo výške 28.000 € a ďalej sa splatili ďalšie 2
dlhy. Ďalej bol ukončený europrojekt. To hovorím z toho dôvodu, že sme nemuseli vracať poskytnuté
finančné prostriedky. Následne v r. 2014 bolo uskutočnené 2. VZ, na ktoré prišla právna zástupkyňa
navrhovateľky. V r. 2015 zatiaľ nebolo zvolané VZ, avšak je v pláne zvolať VZ aj za r. 2015. Podľa môjho
názoru spoločnosť neporušuje žiadne práva navrhovateľky.
K veci by som chcela uviesť, že ja sa neviem presne vyjadriť, kedy naposledy ja som komunikoval
osobne s navrhovateľkou a tak isto neviem uviesť, kedy ma naposledy kontaktovala navrhovateľka.
K veci by som chcela teda uviesť: Ja chápem aj osobné dôvody navrhovateľky, ktoré boli prednesené
na dnešnom pojednávaní a znova opakujem: Ja sa nebránim, aby sa situácia vyriešila hlavne tým
spôsobom, že by som odkúpila predmetný obchodný podiel, avšak všetky tie okolnosti, ktoré k tomu
musia pristúpiť, musia byť priaznivé aj pre moju osobu s tým, že doteraz sa nám nepodarilo dosiahnuť
takúto dohodu s tým, že momentálna moja ponuka, ktorú môžem momentálne dať navrhovateľke je tá,



že odkúpim jej obchodný podiel v sume 20.000 €. K tomu chcem uviesť, že to je maximálna suma, ktorú
momentálne som schopná zaplatiť.
K veci by som chcela uviesť, že navrhovateľka do firmy prišla raz, a to konkrétne dňa 28.01.2013, kedy
ma prišla požiadať o umožnenie užívania toho firemného auta, s čím som ja súhlasila a udelila som jej
plnú moc na užívanie.
K veci by som chcela uviesť, že je pravda, že od tej tragickej udalosti neboli vo firme vyplácané žiadne
podiely zo zisku s tým, že v r. 2012, kedy vlastne riadili ešte prevažnú časť firmy všetci traja pôvodní
spoločníci, tak vtedy bola strata vo firme vo výške 28.043 €. V r. 2013 bola strata vo výške mínus 58.663,-
€, avšak v tomto roku bola navrhovateľke vyplatená tá suma 28.000 € a v r. 2014 bola strata vo výške
33.101,- €, avšak na tejto strate sa podieľali hlavne odpisy. Čo sa týka r. 2015, tak k 6. mesiacu je
uzavreté obdobie so ziskom vo výške 18.000 €.“

Na poslednom pojednávaní konanom dňa 10.12.2015 právna zástupkyňa navrhovateľky k veci uviedla
a predložila súdu tieto listinné dôkazy:
„1. najskôr sa jednalo o mailovú komunikáciu z dní 28.11.2012 a 29.11.2012, ktorá prebehla medzi V.
H. s tým, že sa jedná o osobu, ktorá je priamou nadriadenou navrhovateľky v Slovenskej sporiteľni a p.
R. s tým, že sa jedná o personalistku v Slovenskej sporiteľni. Z tejto mailovej komunikácie vyplýva, že
navrhovateľka oznámila svojmu zamestnávateľovi predmetnú tragickú udalosť.
2. ďalej by sme chceli poukázať na ďalšiu mailovú komunikáciu zo dňa 18.01.2012.Táto mailová
komunikácia je medzi navrhovateľkou z jej súkromného mailu a jej priamou nadriadenou V. H., z ktorej
vyplýva, že navrhovateľka oznamuje svojej nadriadenej: „Budem určite potrebovať tvoju pomoc hlavne
kým neskončí dohoda o ukončení dedenia a môjho pôsobenia v spoločnosti. Verím, že sa s ňou čím
skôr dohodnem o vypustení zo spoločnosti. Dúfam, že u nás s tým nebude problém.“
Touto formou preukazujeme tú skutočnosť, že navrhovateľka o tom informovala svojho zamestnávateľa.
3. ďalej predkladáme súdu žiadosť o stanovisko k účasti v spoločnosti TC Trade, spol. s r.o., ktorú
sme adresovali Slovenskej sporiteľni a.s. dňa 10.11.2015. Bohužiaľ doteraz nezasadlo predstavenstvo
spoločnosti a na zasadnutí tohto predstavenstva bude táto žiadosť prerokovaná,
4. ďalej predkladáme súdu lekársku správu od MUDr. I. Č. - psychiatra, ohľadne zdravotného stavu
dcéry navrhovateľky Z. C. s tým, že táto lekárska správa je zo dňa 03.12.2015. Touto lekárskou správou
deklarujeme tú skutočnosť, že zdravotný stav dcéry po tragickej udalosti nebol dobrý a toto pretrváva
aj v súčasnosti
5. napokon predkladáme čestné prehlásenie MUDr. V. I. zo dňa 07.12.2015, ktorý po tragickej udalosti,
ktorá nastala dňa 22.11.2012 poskytol prvú zdravotnú pomoc pre Z. C. a následne bola ošetrená na odd.
psychiatrie v Bratislave, ktorú navštevuje pravidelne aj v súčasnosti, o čom bol predložený doklad.
Právna zástupkyňa navrhovateľky k tomu uvádza: Aj v tomto prípade sa jedná o dcéru navrhovateľky.
Právna zástupkyňa navrhovateľky ďalej k veci uvádza: V ostatnom my sa pridržiavame nášho návrhu,
ako aj doterajších našich prednesov a chceli by sme poukázať na tú skutočnosť, že touto našou aktivitou,
ktorú sme vyvinuli ohľadne predkladania jednotlivých informácií zamestnávateľovi navrhovateľky, tak
sme nútení zamestnávateľovi vysvetľovať, prečo to trvá tak dlho a proste ho informovať o týchto
skutočnostiach ako to celé dopadne.“

Súd z listinného dôkazu - osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom v Banskej Bystrici č. k.
24D 703/2012-237 zo dňa 07.03.2013 zistil, že toto osvedčenie o dedičstve bolo vydané v dedičskej
veci po poručiteľovi Ing. Z. C., ktorý naposledy býval v H. H., N. XXX/X a zomrel XX.XX.XXXX. Ako
dedičia zo zákona v prvej zákonnej skupine prichádzali do úvahy: Z. C.Á., nar. XX.XX.XXXX - dcéra
a navrhovateľka ako manželka. V článku II. tohto osvedčenia o dedičstve je okrem iného uvedené pod
bodom 6. obchodný podiel poručiteľa v obchodnej spoločnosti TC TRADE, spol. s r.o. so sídlom Zvolen,
J. Jesenského 17, IČO: 36 054 321, zapísané v Obchodom registri Okresného súdu Banská Bystrica,
odd: Sro, vložka č. 7721/S. V článku V. v tomto osvedčení je uvedené, že dedičia uzavreli o vyporiadaní
dedičstva túto dohodu: „Dedičstvo uvedené v súpise aktív a pasív pod bodom A/I. hnuteľnosti pol.1.,
pol.2., pol.3., pol.4., 1301.5., pol.6., po1.7., A/I. nehnuteľnosti po1.1., po1.2.. pol.3., pol.4., pol.5., pol.6.
a B/PASÍVA pol.1., pol.2., pol.3. n a d o b ú d a Ing. J. C., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
bytom H. H., R. F. XXX/XX bez povinnosti úhrady odstúpeného podielu spoludedičke uvedenej v bode
I. tohto osvedčenia, nakoľko táto nebola žiadaná“.

Súd z listinného dôkazu zo dňa 07.10.2013 zistil, že sa jedná o vyjadrenie navrhovateľky adresované jej
vtedajším právnym zástupcom odporcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu a v tomto vyjadrení



okrem iného je uvedené, že: moja mandantka od počiatku nemá záujem o to, aby v spoločnosti TC
TRADE, spol. s r.o. vystupovala ako spoločník, ktorá skutočnosť vám bola už niekoľkokrát oznámená.

Súd ďalej z výpisu z Obchodného registra odporcu zistil, že spoločníkmi odporcu sú navrhovateľka od
10.10.2013, výška vkladu 3000 €, konateľka odporcu Gabriela Požgayová, výška vkladu 3720 € od
05.02.2015 a jej dve maloleté dcéry Lívia Požgayová, výška vkladu 2640 € a Naďa Požgayová, výška
vkladu 2640 € od 05.02.2015.

Súd z listinného dôkazu označeného ako Podnikateľské a pracovné aktivity mimo banky zistil, že v
tomto listinnom dôkaze je uvedené meno navrhovateľky, odbor, pozícia a priamy nadriadený. Je tu
kolonka: Chcel by som mať mimo bankový pracovný pomer, Popis činnosti: kúpa tovaru na účel predaja
klientovi, sprostredkovanie obchodu a služieb, reklamná činnosť, výroba, predaj prevodových zariadení
a iné, podpis zamestnanca, t. j. navrhovateľky, dátum 15.09.2015, 1. stupeň podpis nadriadeného dátum
16.09.2015, stanovisko: negatívne; ďalej v tomto listinnom dôkaze je miesto pre 2. stupeň, 3. stupeň a
4. stupeň, tieto stupne však nie sú už vyplnené.

Súd z listinného dôkazu označeného ako Podnikateľské a pracovné aktivity zamestnanca mimo
banky, príloha č. 3 Globálneho kódexu Compliance v bode 4. Vlastníctvo spoločností a členstvo v
štatutárnych orgánoch iných spoločností zistil, že v tomto dokumente je uvedené: „Zamestnanec, ktorý
by chcel vykonávať akúkoľvek funkciu v štatutárnych alebo iných orgánoch, dozorných radách, stať sa
partnerom, spoločníkom, tichým spoločníkom, prokuristom alebo Významným akcionárom akýchkoľvek
súkromných alebo verejných spoločností je povinný pred vstupom resp. založením spoločnosti alebo
prijatím niektorej z vyššie uvedených pozícií písomne požiadať o súhlas v zmysle schvaľovacieho
postupu uvedeného v článku 3.“

Súd z listinného dôkazu označeného ako „Vec: Žiadosť o stanovisko k účasti v spol. TC TRADE, spol. s
r.o.“ zistil, že navrhovateľka v tejto žiadosti svojmu zamestnávateľovi Slovenskej sporiteľni, a.s. uvádza
toto: „Týmto si vás dovoľujem požiadať o stanovisko k účasti v spol. TC TRADE, s.r.o..
V roku 1/2013 som po manželovi dedila 25% v predmetnej spoločnosti. O danej skutočnosti
som ihneď po nadobudnutí obchodných podielov v predmetnej spoločnosti informovala moju
priamu nadriadenú Ing. V. H., riaditeľku Odboru Verejný a neziskový sektor, kde
som jasne deklarovala záujem o zrušenie mojej účasti v spoločnosti, nakoľko vrámci mojej pracovnej
pozície sa jedná o konflikt záujmov a mám značný záujem ďalej pôsobiť v pracovnej pozícii v SLSP, a.s.
Nakoľko nedošlo s konateľkou spoločnosti k dohode o ukončení mojej účasti spoločnosti a môj priamy
nadriadený p. riaditeľ Y. nesúhlasí s mojou účasťou, žiadam o Vaše stanovisko k zrušeniu mojej účasti
v spoločnosti.“

Súd ďalej z čestného prehlásenia MUDr. V. I. zo dňa 07.12.2015 zistil, že po tragickej udalosti, ktorá
nastala dňa 22.11.2012 poskytol prvú zdravotnú pomoc pre Z. C. a následne bola ošetrená na odd.
psychiatrie v Bratislave, ktorú navštevuje pravidelne aj v súčasnosti.

Po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. navrhovateľka ani jej právna zástupkyňa nežiadali
vo veci doplniť dokazovanie. Právny zástupca odporcu žiadal doplniť dokazovanie o zaobstaranie si
stanoviska príslušného člena predstavenstva zamestnávateľa navrhovateľky ohľadne jej podnikateľskej
aktivity k spoločnosti odporcu.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na záver k veci uviedla: „My žiadame nášmu návrhu v plnom
rozsahu vyhovieť, nakoľko máme za to, že sme listinnými dôkazmi, ako aj ďalšími dôkazmi preukázali
skutočnosti uvádzané v návrhu. Tvrdíme, že navrhovateľka od začiatku nemala nikdy záujem byť
spoločníčkou v predmetnej spoločnosti. To, že sa stala spoločníčkou v uvedenej spoločnosti vyplynulo
z objektívnych dôvodov, a to z toho dôvodu, že dcéra navrhovateľky sa nemohla stať spoločníčkou
v predmetnej spoločnosti zo zdravotných dôvodov a prichádzala potom do úvahy iba ďalšia možnosť
odmietnuť celé dedičstvo, a to by neprichádzalo samozrejme do úvahy. Z ďalších dôkazov vyplynulo,
že komunikácia medzi navrhovateľkou a konateľkou odporcu je nulová. Je pravda, že navrhovateľka
viní celú spoločnosť, ako aj konateľku, resp. nie konateľku odporcu, ale jej rodinu z toho, čo sa udialo a
celá táto situácia vyvoláva u navrhovateľky psychické problémy. ďalej poukazujeme na tú skutočnosť, že
navrhovateľka je zamestnaná u spoločnosti, ktorá znemožňuje, aby bola spoločníčkou spoločnosti TC
TRADE, spol. s r.o. s tým, že táto práca je pre ňu dôležitá, nakoľko je samoživiteľkou a tak isto odporca



neprodukoval žiadne dôkazy v prípade, že by súd návrhu vyhovel, že by to pre spoločnosť bolo dáke
zničujúce a z vyššie uvádzaných dôvodov žiadame, aby súd návrhu vyhovel.“

Právny zástupca odporcu na záver k veci uviedol: „My tvrdíme, že práve naopak, že zo strany
navrhovateľky neboli produkované relevantné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že navrhovateľka nemôže
zotrvať v spoločnosti odporcu ako spoločník. Boli produkované dôkazy, ktoré svedčia o tom, že
navrhovateľka má nejakú snahu o ukončenie svojej účasti v predmetnej spoločnosti, avšak spoločnosti
nikdy nepredložila konkrétny návrh na prevod jej obchodného podielu na tretiu osobu. Tak isto dôkazy,
ktoré produkovala navrhovateľka ohľadne jej zdravotného stavu a zdravotného stavu jej dcéry, mali by
dosvedčovať to, že táto situácia pretrváva a existovala od jej začiatku účasti v predmetnej spoločnosti
alebo od tragickej udalosti, ktorá skutočne nastala. Ako zásadný dôkaz my tvrdíme, že navrhovateľka
doteraz nepredložila definitívne stanovisko jej zamestnávateľa, že nemôže byť spoločníčkou spoločnosti
TC TRADE, spol. s r.o. a máme za to, že navrhovateľka nepreukázala zákonné požiadavky, aby mohol
súd rozhodnúť o jej zrušení ako spoločníčky v predmetnej spoločnosti a z týchto dôvodov žiadame návrh
v celom rozsahu zamietnuť.“

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
vrámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania.

Súd v tomto prípade mal dostatok dôkazov na to, aby vo veci mohol meritórne rozhodnúť, a preto z
dôvodu hospodárnosti nedoplňoval dokazovanie vo vyššie naznačenom smere.

Podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o
spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti,
ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6
platia obdobne.

Je nepochybné, že dôkazné bremeno preukázať súdu, že účasť v spoločnosti od neho nemožno
spravodlivo požadovať, spočíva na spoločníkovi, v tomto prípade navrhovateľke, pričom existenciu
dôvodov posudzuje súd vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Navrhovateľka
neuviedla ani nepreukázala žiadne konkrétne porušenia jej práv spoločníka v spoločnosti upravené buď
v spoločenskej zmluve alebo v zákone. Na tieto tvrdenia neuniesla dôkazné bremeno. Tak isto podľa
názoru súdu navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ani ohľadne skutočnosti, podľa ktorej nemožno
od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrvala čo sa týka jej momentálneho
pracovného zaradenia v Slovenskej sporiteľni, nakoľko súdu neboli produkované dôkazy v tom smere,
že jej zamestnávateľ vyvodzuje voči nej nejaké konkrétne opatrenia. Tieto skutočnosti v konaní neboli
preukázané, a preto na vyššie uvedené dôvody zrušenia účasti navrhovateľky v predmetnej spoločnosti
neprihliadal, nakoľko ohľadne týchto dôvodov podľa názoru súdu navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno.

Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že je skutočne zlá ľudská komunikácia medzi
navrhovateľkou ako spoločníčkou a konateľkou odporcu. Túto skutočnosť potvrdila aj samotná konateľka
odporcu a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že komunikácia hlavne prebieha prostredníctvom
právnych zástupcov.

Tak isto z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z hľadiska citových väzieb po tragickej udalosti,
ktorá nastala dňa 22. novembra 2012, nie je možné spravodlivo požadovať od navrhovateľky,
aby v spoločnosti zotrvala. Navrhovateľka od počiatku deklarovala, že nemá záujem zotrvať v
predmetnej spoločnosti ako spoločníčka. Navrhovateľka podľa názoru súdu nemala inú možnosť, len
byť účastníčkou predmetného dedičského konania po zosnulom manželovi, ktorý bol spoločníkom v
spoločnosti odporcu.

Tak isto z ľudského hľadiska je pochopiteľné, že navrhovateľka ako matka po predmetnej tragickej
udalosti vzhľadom na zdravotný stav dcéry zobrala všetku zodpovednosť na seba a stala sa dedičkou
po poručiteľovi Ing. Z. C. výlučne ona.



Súd považuje všetky tieto okolnosti za také skutočnosti, pri ktorých nemožno spravodlivo požadovať
od navrhovateľky, aby v spoločnosti zotrvala. Podľa názoru súdu navrhovateľka nemala inú možnosť,
ako podať návrh na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, keďže rokovania
s konateľkou odporcu ohľadne odpredaja jej predmetného obchodného podielu neboli úspešné. Aj z
týchto rokovaní vyplynulo, že navrhovateľka od počiatku nemala záujem byť spoločníčkou v predmetnej
spoločnosti, avšak vzhľadom na to, aby predmetný majetok, ktorý nadobudol zosnulý manžel
navrhovateľky, bol v rodine zachovaný, navrhovateľka z logických dôvodov neodmietla predmetné
dedičstvo a stala sa výlučnou dedičkou majetku po zosnulom manželovi a tým pádom aj dedičkou
predmetného obchodného podielu v predmetnej spoločnosti.

Z týchto dôvodov súd teda ustálil, že situácia okolo nešťastnej udalosti zo dňa 22.11.2012, ako
aj okolnosti s tým súvisiace, ako aj zlá komunikácia medzi navrhovateľkou a konateľkou odporcu,
neumožňujú ďalšie fungovanie spoločnosti v uvedenom zložení spoločníkov.

Na navrhovateľke preto nemožno v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka z týchto
dôvodov spravodlivo požadovať, aby aj naďalej zotrvala v spoločnosti odporcu, a to tým viac, že aj
samotná konateľka odporcu prejavovala záujem odkúpiť predmetný obchodný podiel od navrhovateľky,
avšak nedošlo k dohode o cene.

Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľky vyhovel.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom prípade bola úspešná navrhovateľka, a preto má nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania. Súd považoval za účelne vynaložené trovy konania tieto trovy: zaplatené súdne poplatky
vo výške 132,50 €, a to súdny poplatok za podaný návrh vo výške 99,50 € a súdny poplatok za návrh na
vydanie predbežného opatrenia vo výške 33,- €; ďalej tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia
v celkovej výške 949,06 €, ktoré pozostávajú z týchto úkonov právnej pomoci:
- 1. úkon prevzatie a príprava právneho zastupovania
dňa 20.02.2014 vo výške 61,85 €
- 2. úkon podanie návrhu na súd dňa 11.6.2015 vo výške 64,53 €
- 3. úkon podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia
zo dňa 11.6.2015 vo výške 61,85 €
- 4. a 5. úkon účasť na pojednávaní konanom dňa 22.10.2015
(2 x 2h po 64,53 €) 129,06 €
- 6. úkon porada s klientom, t. j navrhovateľkou zo dňa 7.12.2015,
o ktorej je aj záznam, vo výške 64,53 €
- 7. úkon účasť na pojednávaní konanom dňa 10.12.2015 vo výške 64,53 €
ďalej tieto trovy pozostávajú z 1 x režijného paušálu za r. 2014 vo výške 8,04 €
a 6 režijných paušálov za r. 2015 po 8,39 € vo výške 50,34 €
úkony spolu bez DPH a režijného paušálu 449,09 €
režijný paušál spolu bez DPH 58,38 €
čo dáva dokopy 507,47 €, a keďže právny zástupca navrhovateľky ja platiteľom DPH, k tomu treba
pripočítať 20 % DPH, a teda trovy právneho zastúpenia za úkony s režijným paušálom a s DPH
predstavujú sumu 608,96 €.
Ďalej tieto trovy pozostávajú z náhrady hotových cestovných výdavkov a náhrady za stratu času
v celkovej výške 340,10 €. Táto suma pozostáva z: cestovného na pojednávanie dňa 22.10.2015
(vzdialenosť Žilina - Zvolen a späť 107 km x 2, paušálna náhrada nákladov 0,183 €/km, spotreba 8,4
1/100 km, cena paliva 1,089 €/1 l) spolu 58,74 € a náhrada za stratu času 8 polhodín x 13,98 €, spolu
111,84 €, ďalej z cestovného na pojednávanie dňa 10.12.2015 (vzdialenosť Žilina - Zvolen a späť 107
km x 2, paušálna náhrada nákladov 0,183 €/km, spotreba 8,4 1/100 km, cena paliva 1,030 €/1 l) spolu
57,68 € a náhrada za stratu času 8 polhodín x 13,98 €, spolu 111,84 €.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).