T&B SK, s.r.o.


Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10Cpr/43/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517207439
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3517207439.1

Uznesenie
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom v právnej veci žalobcu: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/
XX, XXX XX B., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagar-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela
Dlabača 35, 010 01 Žilina, proti žalovanému: T&B SK, s.r.o., so sídlom Nemocničná 6, 972 01 Bojnice,
IČO: 36 054 771, právne zastúpený JUDr. Jozefom Námešným, advokátom, so sídlom Nábr. sv. Cyrila
47, 971 01 Prievidza, o určenie poškodenie zdravia žalobcu je chorobou z povolania, t a k t o

r o z h o d o l :

úd schvaľuje zmier strán sporu nasledovného znenia:

„Určuje sa, že poškodenie zdravia žalobcu zaraditeľné pod položku 28-3 (choroba z vibrácii). Prílohy č.
1 Zákona č. 461/2003 Z.z. je chorobou z povolania, za ktorú zodpovedá žalovaný.“

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.07.2017 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že
že poškodenie zdravia žalobcu zaraditeľné pod položku 28-3 (choroba z vibrácii). Prílohy č. 1 Zákona
č. 461/2003 Z.z. je chorobou z povolania, za ktorú zodpovedá žalovaný. Návrh odôvodnil tým, že dňa
23.03.2015 uzatvorili strany pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca pracoval ako zamestnanec u
žalovaného v pracovnom zaradení pomocný stavebný robotník alebo robotník v bani. Pracovný pomer
bol uzatvorený na dobu určitú a bol ukončený dňa 31.12.2015. Vzhľadom na zdravotné ťažkosti, ktorými
žalobca trpel (bolesti a tŕpnutie rúk, operácia chrbta], bol žalobca pre podozrenie, že jeho zdravotný
stav súvisí sním vykonávanou prácou, odoslaný U.. P. na odborné vyšetrenie na Kliniku pracovného
lekárstva atoxikológie Univerzitnej nemocnice U. (ďalej len „Špecializované pracovisko"] za účelom
posúdenia choroby z povolania. Špecializované pracovisko vydalo dňa 28.02.2017 Lekársky posudok
č. 280/17 (ďalej len „Lekársky posudok"], ktorým rozhodlo, že chorobu z povolania (28-3 choroba z
vibrácií - kombinované a iné poškodenie z vibrácií ani ohrozenie chorobou z povolania žalobcu neuznáva
s odôvodnením „Profesionálne poškodenie zdravia t. č. nepotvrdzujeme, šetrenie práce a pracovných
podmienok nepreukázalo príčinnú súvislosť medzi vykonávanou prácou a predmetným ochorením."
Rozhodnutie Špecializovaného pracoviska vychádzalo z Odborného stanoviska pri podozrení na
chorobu z povolania vydaného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Prievidza (ďalej len
„RUVZ"] pod spis. zn. B/2017/365-PPL/1351, v ktorom RUVZ konštatoval, že „Rizikové práce z hľadiska
vibrácií menovaný od augusta 2004 vykonával celkovo v rozsahu cca 2 rokov naposledy v r. 2009.
Zamestnávateľ uviedol, že v ďalšom období v bani v Nemecku pracoval s vibračným náradím len v
minimálnom rozsahu. Menovaný však uviedol, že v tom čase denne používal uťahovačku, veľmi často aj
zbíjačku a vŕtačku. Nakoľko na pracovisku nevykonávame ŠZD, nie je možné relevantnosť uvedených
informácií posúdiť." Dňa 18.04.2017 požiadal žalobca Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z
povolania o opätovné preskúmanie neuznanej choroby z povolania, a to z dôvodu, že záver Lekárskeho
posudku vychádzal z nedostatočného prešetrenia a zistenia skutočného stavu veci. Celoslovenská
komisia na posudzovanie chorôb z povolania na svojom rokovaní konanom dňa 08.06.2017 zaujala



stanovisko, že žalobca nemá mať uznanú chorobu z povolania. Špecializované pracovisko ani
Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania nie sú správnymi orgánmi, ktorých
rozhodnutia sú preskúmateľné súdmi, a preto sa žalobca domáha svojho práva prostredníctvom
tejto žaloby (Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, spis. zn. llCoPr/8/2013, zo dňa 30.04.2014,
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, spis. zn. 7S/166/2015, zo dňa 24.05.2017). Zo záverov
medicínskeho posúdenia zdravotného stavu klienta vykonaného špecializovaným pracoviskom vyplýva,
že žalobca trpí chorobou z vibrácií. Dôvodom neuznania choroby z povolania bola skutočnosť, že
šetrenie práce a pracovných podmienok nepreukázalo príčinnú súvislosť medzi vykonávanou prácou
a predmetným ochorením, pričom Lekársky posudok vychádzal z odborného stanoviska RUVZ, ktorý
vzhľadom na miesto vykonávania práce (Nemecko, ČR) nevykonáva ŠZD, a preto nemohol potvrdiť
relevantnosť informácií uvedených žalobcom a vychádzal z informácií poskytnutých zamestnávateľom,
ktorý uviedol, že v baní v Nemecku pracoval s vibračným náradím len v minimálnom rozsahu.
Žalobca bol v období rokov 2001 - 2015 zamestnaný ako baník a tunelár a túto prácu vykonával v
baniach a tuneli na Slovensku (Baňa Handlová, Tunel Bôrik), v Čechách (Ostrava) a v Nemecku.
Pracovnou náplňou žalobcu počas trvania pracovného pomeru so žalovaným, ako zamestnávateľom,
u ktorého pracoval naposledy pred zistením choroby z povolania v pracovnom pomere za podmienok,
z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, boli činnosti pri razení, vystrojovaní a
likvidácii banských diel v podzemí, pričom neoddeliteľnou a každodennou súčasťou týchto činností
bola práca so zdrojmi vibrácií -vibračnými nástrojmi (napr. pneumatická zbíjačka Permon, pneumatická
vŕtačka DP 220-011, pneumatická vŕtačka VU3, pneumatická uťahovačka W2227: PRO impact wrench,
pneumatická uťahovačka PSR45), ktoré žalobca pri svojej práci používal v rozsahu približne 3 hodiny
denne. Skutočnosť, že žalobca v období rokov 2001 - 2015, vrátane prác vykonávaných v rámci
pracovného pomeru so žalovaným, každodenne pri práci používal vibračné nástroje vyplýva jednak z
technologických postupov upravujúcich predmetný druh práce a jednak z čestných vyhlásení kolegov
žalobcov, ktorí boli jeho nadriadenými a spolupracovníkmi v predmetnom období.

2. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 08.01.2018 uviedol, že zamestnanec vo svojej žalobe uvádza,
že zamestnávateľ poskytol RÚVZ pri prešetrovaní choroby z povolania nepravdivé údaje, na základe
ktorých mu nebola priznaná choroba z povolania. Jednalo sa o výkon činnosti na pracoviskách
v SRN, preto Vám bližšie ozrejmíme túto činnosť tak, ako sme ju uviedli aj príslušnému RÚVZ.
Technológia razenia banských diel v podmienkach hlbinných baní v SRN je vysoko mechanizovaná a
blízka technológii razenia tunelov. Prebieha vo viacerých fázach, pričom základnou fázou je vlastné
strojné razenie, na ktorej sa podieľal aj žalobca. Vlastné razenie banských diel má tieto na seba
nadväzujúce pracovné operácie: - Navŕtanie vývrtov na odstrel s použitím dvojlafetového vrtného
voza, Príprava trhacích prác a odstrel - operácia pozostáva z vyfúkania vývrtov od zvyškov vrtnej
drte a technologickej vody z výplachu pomocou stlačeného vzduchu, nabitia vývrtov trhavinou, odstrel,
čakacia doba a kontrola pracoviska po odstrele, Odťažba rozpojenej horniny pomocou lyžicového
nakladača na pásovom podvozku a jej následný transport po hrabľovom dopravníku vybavenom drvičom
a sústave pásových dopravníkov, Zaistenie otvoreného priestoru svorníkovou výstužou - operácia
pozostáva z navŕtania vývrtov pre svorníky po obvode banského diela vrtným vozom, osadenie patrónov
dvojzložkového lepidla do navŕtaných vývrtov, zavŕtanie svorníkových tyčí do takto pripravených vývrtov
s použitím vrtného voza, obalenie obvodu banského diela oceľovým pletivom, prichyteným pomocou
matíc a podložiek o svorníkové tyče s použitím hydraulickej (pneumatickej) uťahovačky, Ostatné
pomocné práce, ako napr. predĺženie vetrania, výmena mobilných strojov, presúvanie hrabl'ového
dopravníka do čelby a pod. Hore uvedené pracovné operácie sa opakovali, avšak nie v pravidelných
časových intervaloch. Pracovné cykly boli závislé najmä od geologicko-tektonických podmienok,
mocnosti sloja, plynulosti odťažby, poruchovosti strojov, pravidelného predvŕtavania sloja a iných
prestojov, takže nie je možné povedať, že hore uvedené činnosti vykonávali denno-denne tí istí
pracovníci. Tieto činnosti vykonávala trojica zamestnancov a to nasledovne: Prvý zamestnanec - predák,
strojník - vykonáva obsluhu vrtného vozu pri vŕtaní vývrtov pre trhacie práce, pomáha strelmajstrovi s
prípravou trhacích prác, obsluhuje nakladač pri odťažbe horniny a obsluhuje vrtný voz pri svorníkovaní
banského diela. Druhý zamestnanec - zástupca predáka - pri vŕtaní väčšinou stojí vedľa strojníka,
pomáha mu navigovať lafety pri zavŕtavaní, popr. začistí miesto zavŕtania pomocou grace od napadanej
horniny, pomáha strelmajstrovi s prípravou trhacích prác, pri odťažbe obsluhuje hrabľový dopravník,
pri svorníkovaní pracuje v pracovnej plošine, pohybujúcej sa po závesnej dráhe, osádza patróny s
lepidlom do navŕtaných vývrtov, navádza svorníky do vývrtov a prichytáva oceľové pletivo o svorníky
pomocou podložiek a matíc s použitím hydraulickej uťahovačky. Tretí zamestnanec - baník pomocník
(pozícia, ktorú zastával žalobca) - počas vŕtania pripravuje a približuje materiál potrebný k svorníkovaniu



a obsluhuje čerpadlo pri odvádzaní technologickej vody, ktorá sa hromadí na počve pri vŕtaní s
vodným výplachom, pomáha strelmistrovi s prípravou trhacích prác, pri odťažbe dozerá na prívodný
kábel do nakladača, aby ho strojník pri svojej činnosti neprešiel pri cúvaní, odoberá šrot( vystrelená
mrežovina a svorníky) zo zaistenia čelby a pri svorníkovaní vkladá svorníkové tyče do lafety vrtného
voza , podáva potrebný materiál a náradie zamestnancovi v plošine. Pomocné práce vykonávajú
všetci traja pracovníci spoločne. Z uvedeného vyplýva, že pri bežnej prevádzke bez mimoriadnych a
nepredvídaných okolností, pracuje s vibračnými nástrojmi iba baník na pozícii zástupcu predáka, a to len
s hydraulickou (pneumatickou) uťahovačkou pri operácii budovania svorníkovej výstuže a zamestnanec
na tretej pozícii vibračné nástroje bežne nepoužíva, tak ako to bolo uvedené v pracovnej anamnéze,
ktorú zamestnávateľ poskytol príslušnému RÚVZ. Ďalej, my ako zamestnávateľ sme v pracovnej
anamnéze uviedli, že aj keď zamestnanec na tretej pozícii bežne nepoužíval vibračné nástroje, tak sa
mohlo stať, že ich občas predsa len používal a na tvrdenie žalobcu, že pracoval denne s vibračnými
nástrojmi cca 3 hodiny, uvádzame nasledovné: Stáva sa, že zamestnanec na tretej pozícii vypomáha
zamestnancovi na pozícii zástupcu predáka tým, že uťahuje matice pri operácii svorníkovania s použitím
hydraulickej (pneumatickej) uťahovačky na svorníkoch, ktoré dosiahne z počvy. Nerobí to však každý
zamestnanec na tejto pozícii a nie v každej zmene. Zamestnávateľ takéto výpomocné činnosti neeviduje
a nemá ich ako zdokumentovat'. Podotýkame, že sme spracovali a predložili už viacero pracovných
anamnéz zamestnancov zastávajúcich pozíciu zástupcu predáka a v žiadnej z nich sme sa nesnažili
znížiť dĺžku prenosu vibrácií na ruky tvrdením, že mu jeho spolupracovníci vypomáhali, tak nevidíme
dôvod, aby sme to robili aj opačne. Menovaný nikdy nepracoval v závesnej plošine, a to na jeho
vlastnú žiadosť, vzhľadom na to, že sa bál výšok. Takže s hydraulickou (pneumatickou) uťahovačkou
prichádzal veľmi málo do kontaktu, a keď, tak len pri razení dovrchných a úpadných banských diel,
pri uťahovaní matic spodných svorníkov, resp. pri montážnych a demontážnych prácach na začiatku
a konci razenia banských diel. Z vyššie uvedeného popisu technológie ďalej vyplýva, že pri bežnej
činnosti pri razení diela nie je nutné používať zbíjačku, ako tvrdí žalobca, a ani sa nikdy nepoužívala.
Použitie zbíjačky na razení bolo čisto náhodné, a to hlavne pri montážnych, demontážnych prácach a
opravách. Jednalo sa vždy o krátkodobé náhodné použitie, hlavne pri uvoľňovaní zahrdzavených spojov.
Tieto práce vykonávali všetci pracovníci spoločne. Čo sa týka použitia ručnej vŕtačky, tak k tomu by
sme uviedli, že po navŕtaní čelby sa vývrty vyfukujú od horninovej drte, ktorá ostala po vŕtaní vo vývrte,
pomocou stlačeného vzduchu. Niekedy sa stalo, že táto drť ostala spriečená vo vývrte, a nebolo možné
ju vyfúknuť, tak sa použila ručná vŕtačka so šnekovým vrtákom na prečistenie už navŕtaného vývrtu
vrtným vozom od nahromadenej drte, pretože v čase prípravy trhacích prác už nesmelo byt' v čelbe
žiadne elektro zariadenie, t. j. vrtný voz bol už vycúvaný z čelby a nebolo možné ho použiť. Vibrácie
prenášané na ruky boli minimálne, keďže nešlo o vŕtanie, ale iba o čistenie už vyvŕtaných vývrtov, a
to len vývrtov navŕtaných v uhlí. Táto činnosť sa nevykonávala pravidelne, neprečisťovali sa vždy a
všetky vývrty, takže aj z časového hľadiska išlo o veľmi krátke expozície. Takúto mieru expozície vibrácií
prenášaných na ruky nepovažujeme z hľadiska možného poškodenia zdravia za významnú, preto sme
to v pracovnej anamnéze neuviedli. Musíme však podotknúť, že na príprave a vykonávaní trhacích prác
sa zúčastňujú všetci traja zamestnanci, takže prípadné prečistenie vývrtu nie je čisto povinnosťou iba
tretieho zamestnanca. Môže to urobiť aj predák, či jeho zástupca. Žalobcom uvádzané ručné vibračné
nástroje, ktoré u nás používal, ako napr. VU3, Permon atd'., sa v SRN nikdy nepoužívali ani nepoužívajú.
Chceli by sme zdôrazniť, že nikdy nebolo úmyslom nás, ako zamestnávateľa, nejakým spôsobom
poškodiť žalobcu. Však nakoniec choroby z povolania posudzuje lekárska komisia a odškodňuje sociálna
poisťovňa a nie zamestnávateľ, takže nemáme žiadny dôvod zatajovať, alebo úmyselne prekrúcať
informácie, ktoré sme poskytli RÚVZ. Hlavne, keď sa to týka zamestnanca, ktorý si nielen podľa
výpovede svedkov, ale aj podľa nás, plnil svoje povinnosti zodpovedne a príkladne. Musíme však
konštatovať, že sme spracovali posudok o riziku pre pozíciu zástupcu predáka, v ktorého náplni je aj
použitie vibračných nástrojov a čistý čas prenosu vibrácií na ruky vyšiel pre túto pozíciu 8,5 minúty
na zmenu, takže tvrdenie žalobcu, ktorý nezastával pozíciu zástupcu predáka, ale pozíciu pomocného
baníka v čelbe ( na tejto pozícii nebolo bežné používanie vibračných nástrojov), že pracoval s vibračnými
nástrojmi cca 3 hodiny za zmenu je podľa nás nepravdivé až absurdné. Technológia razenia banských
diel v SRN s použitím najmodernejších strojov a zariadení v Európe, prísne bezpečnostné a hygienické
predpisy a v nemalej miere aj čistý pracovný čas našich zamestnancov ( vzhľadom na veľké vzdialenosti
pracovísk, bol a je 480 min. a menej ) jeho tvrdenia vyvracajú. V závere nášho vyjadrenia podotýkame,
že dvaja zo svedkov žalobcu majú priznanú chorobu z povolania a pri poskytovaní údajov pre nich sme
vychádzali z tej istej technológie razenia banských diel v SRN. Údaje, ktoré sme poskytli príslušnému
RÚVZ sme spracovali čo najlepšie podľa našich vedomostí a skúseností.



3. Súd sa oboznámil s podaniami sporu strán spolu s prílohami, zdravotnou dokumentáciou žalobcu,
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, spis. zn. 11CoPr/8/2013 zo dňa 30.04.2014, uznesením
Krajského súdu v Košiciach, spis. zn. 7S/166/2015 zo dňa 24.05.2017, pričom strany sporu pred
otvorením pojednávania zhodne navrhli, aby súd schválil zmier nasledovného znenia:
„Určuje sa, že poškodenie zdravia žalobcu zaraditeľné pod položku 28-3 (choroba z vibrácii). Prílohy č.
1 Zákona č. 461/2003 Z.z. je chorobou z povolania, za ktorú zodpovedá žalovaný.“

4. Podľa § 148 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O
uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli
ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

5. Podľa § 95 ods. 4 Zákonníka práce za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania
zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom
pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania
sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak
vznikli za podmienok v nich uvedených.

6. Podľa Prílohy č. 1 k zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je podmienkou choroby z povolania
č. 28 (choroba z vibrácií -ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciami)
kontakt so zdrojmi vibrácií.

7. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh zmieru, ktorý uviedli strany sporu,
je v súlade s citovanými právnymi predpismi, preto ho schválil v plnom rozsahu.

9. O trovách konania rozhodol v súlade s § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok
na náhradu trov konanie, pretože sa konanie skončilo zmierom a žiadna zo strán si neuplatnila nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti schválenia zmieru odvolanie nie je prípustné.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o nároku na náhradu trov konania je možné podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 CSP)