KL REAL s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25CoKR/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113896785
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113896785.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Milana Ďuricu,
PhD. a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci
navrhovateľa Vladimír Vanko, Q. XX, D. D., správca úpadcu SCRAPMET, s.r.o., „v konkurze", Robotnícka
10, Banská Bystrica, IČO: 36 802 492, zastúpený JUDr. Lukášom Tykom, Advokátska kancelária
Banícka 61, Pezinok proti odporcovi KL REAL, s.r.o., Robotnícka 10, Banská Bystrica, IČO: 36 054
801, zastúpený Mgr. Miroslavou Kováčikovou, Advokátska kancelária Robotnícka 10, Banská Bystrica,
o určenie neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie 984,85 Eur o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Cbi/12/2013 - 95 z 19. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Cbi/12/2013 - 95 z 19. marca 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 69,89 Eur na účet Mgr.
Miroslavy Kováčikovej, Advokátska kancelária Robotnícka 10, Banská Bystrica.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „konkurzný súd“) rozsudkom č. k. 16Cbi/12/2013 - 95 z 19. marca
2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietol žalobu o neúčinnosť právneho úkonu a zaplatenie
984,95 Eur (žalovaná suma nebola uvedená v záhlaví rozhodnutia).

V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že 3. augusta 2009 bola medzi úpadcom ako nájomcom a
obchodnou spoločnosťou BPT Leasing, a.s., IČO: 31 357 814 uzavretá zmluva o finančnom leasingu č.
1173/29, predmetom ktorej bol finančný leasing transformovne B2/5-4 (ďalej len „leasingová zmluva“),
pričom cena leasingu bola dohodnutá na sumu 74.037,39 Eur. Úpadca bol povinný zaplatiť 48 splátok
vo výške 2.041,12 Eur, nultú zvýšenú splátku vo výške 8.810,45 Eur, poplatok za uzavretie leasingovej
zmluvy 119,- Eur. Dňa 1. apríla 2012 úpadca uzavrel so žalovaným a prenajímateľom dodatok č. 1 k
leasingovej zmluve, na základe ktorého sa úpadca ako pôvodný nájomca dohodol s prenajímateľom a
odporcom ako novým nájomcom na postúpení práv a záväzkov z leasingovej zmluvy (ďalej aj „sporná
zmluva“). Na základe tejto zmluvy úpadca prestal byť účastníkom leasingovej zmluvy a všetky práva a
záväzky prevzal žalovaný ako nový nájomca. Konkurzný súd konštatoval, že predmet leasingu bol počas
celej doby trvania majetkom leasingovej spoločnosti, a preto právny úkon - uzatvorený dodatok č. 1 k
leasingovej zmluve, nie je úkonom týkajúcim sa majetku dlžníka. Súd sa odvolal na obdobné rozhodnutie
tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 64Cbi/12/2013. Úpadca prevádzal na odporcu len právo zodpovedajúce
užívaniu predmetu leasingu a súčasne previedol aj povinnosť uhrádzať dohodnuté leasingové splátky
za užívanie predmetu leasingu. Podľa stanoviska konkurzného súdu, nedošlo však k zmene vlastníctva
predmetu leasingu, pretože tento naďalej ostal vo vlastníctve leasingovej spoločnosti. Úkonom zámeny
účastníkov leasingovej zmluvy dochádza len k zmene účastníkov zmluvy ale nedochádza ku kráteniu



alebo k zmenšeniu majetku leasingového nájomcu. Ďalej podľa stanoviska konkurzného súdu, ku dňu
uzavretia dodatku č. 1 právo na odkúpenie premetu leasingu ešte neexistovalo a nebolo možné ani s
určitosťou tvrdiť, že toto právo v budúcnosti vznikne. Takéto právo by vzniklo až po splnení všetkých
zmluvných podmienok, pričom jednou z nich je zaplatenie všetkých leasingových splátok, k čomu v
danom prípade nedošlo. Z týchto dôvodov podľa stanoviska konkurzného súdu nevznikol žiadny nárok
na poskytnutie akéhokoľvek protiplnenia za právo, ktoré na odporcu ani neprešlo. Odporca vstúpil do
práv a povinností úpadcu z leasingovej zmluvy, a to do práva užívať predmet leasingu proti povinnosti
splácať leasingové splátky. Na základe uvedeného konkurzný súd konštatoval, že nebola splnená
základná podmienka odporovateľnosti podľa § 57 ods. 1 a 4 ZoKR, pretože sa nejednalo o majetok
dlžníka a nedošlo ku kráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok. Tak isto sa nejednalo o úkon bez
protiplnenia, pretože odporca súdu preukázal, že v čase uzavretia dodatku č. 1 k zmluve zaplatil dve
splátky vo výške viac ako 4.000,- Eur. O trovách konania rozhodol tak, že priznal právo na náhradu
odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie v lehote stanovenej v § 204 O.s.p., v ktorom žiadal,
aby odvolací súd vyhovel návrhu na neurčenie neúčinnosti a zaplatenie 984,85 Eur, alebo aby zrušil
napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.

V odvolaní poukazuje predovšetkým na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní ďalej tvrdí, že na základe zámeny účastníkov vstúpil do práv a
povinností úpadcu z leasingovej zmluvy odporca bezodplatne, a teda bez toho, aby poskytol úpadcovi
nejaké protiplnenie. Podľa bodu 2.3 leasingovej zmluvy vzniká po uplynutí doby leasingu leasingovému
nájomcovi právo odkúpiť predmet leasingu za 33,- Eur. Konkurzný súd sa mal predovšetkým vysporiadať
s tým, či ide o právny úkon úpadcu. Nestotožňuje sa zo záverom konkurzného súdu, že nedošlo k
ukráteniu veriteľov, pretože prevedené právo má určitú majetkovú hodnotu. Konkurzný súd sa podľa
právneho názoru navrhovateľa nevysporiadal s tým, či postúpené právo je právo oceniteľné peniazmi.
Navrhovateľ vo svojom návrhu zo dňa 22. augusta 2013 jednoznačne uviedol výpočet hodnoty tohto
práva a týmto výpočtom dospel k sume peňažnej náhrady, ktorú v návrhu od odporcu požaduje.
Navrhovateľ je presvedčený, že preukázal všetky podmienky pre vyslovenie právnej neúčinnosti
spornej zmluvy, pretože išlo o majetok úpadcu (peniazmi oceniteľné právo), ktoré bolo prevedené bez
protiplnenia, pričom tento právny úkon bol uskutočnený počas úpadku. Uvedeným právnym úkonom
došlo ku kráteniu pohľadávok veriteľov úpadcu.

K odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý navrhol aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie podľa
§ 219 O.s.p. ako vecne správne a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. V zhode
so svojimi tvrdeniami v konaní na súde prvého stupňa konštatoval, že uzatvorením zmluvy o zámene
účastníkov leasingovej zmluvy sa nijako nezmenšil majetok úpadcu. Budúce právo odkúpiť predmet
leasingu ešte nevzniklo, a toto vzniká až po splnení všetkých dohodnutých zmluvných podmienok.
Z týchto dôvodov nebolo možné v dobe uzatvorenia spornej zmluvy konštatovať, že to právo v
budúcnosti vznikne. Odporca vstúpil nielen do práva užívať predmet leasingu, ale aj do povinnosti
splácať leasingové splátky. Je toho názoru, že z týchto dôvodov sa žiadnym spôsobom neobohatil na
úkor úpadcu alebo na úkor konkurzných veriteľov. Pokiaľ ide o skutočnú hodnotu predmetu leasingu
konštatuje, že v čase uzatvorenia spornej zmluvy s ohľadom na opotrebovanie predmetu leasingu
nemôže byť určená kúpna cena predmetu leasingu spôsobom, ako to uvádza vo svojom návrhu
navrhovateľ. Samotný výpočet navrhovateľa, ktorým preukazuje hodnotu majetkového práva, považuje
za nesprávny, pretože odpisy sú priemerná účtovná veličina a neodzrkadľujú skutočný technický stav
predmetu leasingu a jeho skutočné opotrebenie. Navrhovateľ v návrhu nezohľadnil skutočnú trhovú
hodnotu predmetu leasingu v mieste a v čase uzatvorenia zmluvy, a to aj s prihliadnutím na jeho skutočné
opotrebenie a ani výšku neuhradených záväzkov voči leasingovému prenajímateľovi, ktoré odporca musí
platiť za pôvodného nájomcu. Uzatvorením spornej zmluvy odporca prevzal všetky finančné záväzky
z doterajšieho priebehu zmluvy, ktoré neboli vyúčtované prenajímateľom alebo zaplatené pôvodným
nájomcom a zaviazal sa splácať ďalšie dohodnuté splátky, počnúc splátkou č. 32 splatnou 1. mája 2012.
V čase uzatvorenia spornej zmluvy bol úpadca v omeškaní so splatením splátky č. 30 a č. 31 podľa
splátkového kalendára. Odporca po uzatvorení spornej zmluvy zaplatil splátku č. 30 vo výške 2.058,28
Eur a splátku č. 31 v takej istej výške, čo navrhovateľ pri výpočte hodnoty nevzal do úvahy.



Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v napadnutom rozsahu podľa §
212 ods. 1 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.sp.

Odvolací súd v konaní zistil, že navrhovateľ ako správca úpadcu si uplatnil návrhom podaným 23.
augusta 2013 na konkurznom súde právo na vyslovenie neúčinnosti sporej zmluvy a zaplatenie 984,95
Eur. Medzi účastníkmi je nesporné že 3. augusta 2009 uzatvoril úpadca ako nájomca leasingovú zmluvu
o finančnom leasingu č. 1173/29. Predmetom leasingovej zmluvy bol finančný leasing transformovne
B2/5-4. Kúpna cena leasingu bola 74.037,39 Eur. Úpadca ako nájomca sa zaviazal zaplatiť 48
mesačných leasingových splátok vo výške 2.041,12 Eur, nultú zvýšenú splátku vo výške 8.810,45 Eur
a poplatok za uzavretie leasingovej zmluvy vo výške 119,- Eur.

Predmetom sporu je rozhodnutie o právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka a zaplatenie sumy, o
ktorú sa spornou zmluvou zmenšil majetok úpadcu, čím došlo podľa tvrdenia navrhovateľa k ukráteniu
uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu.

Predpokladom pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je vykonanie
právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty majetku. Zmenšenie hodnoty majetku však
musí spôsobiť ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Je nesporné, že dlžník bol zmluvnou stranou
spornej zmluvy, a preto vykonal právny úkon (podieľal sa na jeho vykonaní). Bezodplatné právne úkony
sú typickými právnymi úkonmi, ktorými sa znižuje hodnota majetku osoby, ktorá prevedie majetok alebo
jeho časť na inú osobu. Sporná zmluva bola urobená ako bezodplatný právny úkon.

Medzi účastníkmi bola sporná tá skutočnosť, či právo užívať predmet leasingu, právo na jeho odkúpenie
je majetkom dlžníka a či „stratou“ tohto majetku došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov.
Konkurzný súd správne argumentoval tým, že predmet leasingu nebol majetkom úpadcu, pretože tento
ho mal len právo užívať a mal právo na jeho odkúpenie za predpokladu, že by splnil všetky zmluvné
podmienky.

Odvolací súd konštatuje tak ako aj rozhodnutí sp. zn. 25 CoKR/2/2014, že právo nájmu a rovnako
aj právo na odkúpenie veci má určitú majetkovú hodnotu, ktorá sa v zásade dá vyčísliť. Termín
majetok je potrebné interpretovať extenzívne, ktorý zahrňuje nielen hmotné veci, ale aj práva a iné
majetkové hodnoty. Takáto interpretácia zodpovedá funkcii inštitútu odporovateľnosti, ktorou je ochrana
majetkových záujmov veriteľov.

Predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a ods. 1 O.z.) ako
aj podľa ZoKR (§ 57 ods. 4), je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá
také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa
zníži - ukráti, uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred
vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov,
avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži.
Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku
dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí
majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné
bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. V posudzovanom prípade správca ako
navrhovateľ nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy stačil na uspokojenie
pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti spornej
zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie
ich pohľadávok, po účinnosti spornej zmluvy sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Správca nesprávne
v žalobe (s. 6 žaloby) vychádza z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze a z trhovej
hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť
uzavretím spornej zmluvy (jej účinnosťou), a preto správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka
pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka
uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Navrhovateľ musí
v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na



úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu) resp.,
že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky
po vyhlásení konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Po účinnosti odporovaného právneho
úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako
ako aj výška jeho záväzkov. Argumentácia správcu, že majetok úpadcu nebude stačiť na uspokojenie
pohľadávok veriteľov nič nemení na právnom posúdení veci, pretože ak by tomu tak nebolo, neboli by
splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu.

Odporovacia žaloba slúži k tomu, aby sa obnovili majetkové pomery dlžníka a aby sa dosiahlo také
uspokojenie pohľadávok (miera uspokojenia) ako pred vykonaním (účinnosťou) odporovaného právneho
úkonu. V tejto súvislosti je potom potrebné riešiť otázku, akoby sa mohli pohľadávky veriteľov uspokojiť v
konkurze z predmetu leasingu, ak by nedošlo k uzavretiu spornej zmluvy. Tak ako to správne konštatoval
konkurzný súd, predmet leasingu je vo vlastníctve prenajímateľa. V dôsledku tejto právnej skutočnosti
by sa pohľadávky veriteľov nemohli uspokojovať pri nútenom výkone rozhodnutia (pred začatím
konkurzného konania) a ani v konkurze zo speňaženia predmetu leasingu. Rovnako je nespeňažiteľné
majetkové právo (majetková hodnota), ktorú má nájomca prenajatej veci, ibaže by nájomná zmluva
umožňovala prevod takého práva a toto právo by malo majetkovú hodnotu v porovnaní s nákladmi, ktoré
je nájomca povinný v súvislosti s nájmom vynakladať. Z uvedeného vyplýva, že ani v čase uzavretia
spornej zmluvy a ani po vyhlásení konkurzu nemohli byť veritelia uspokojení z predmetu leasingu resp.
z potenciálnej majetkovej hodnoty leasingu, ktorú predstavuje právo na odkúpenie predmetu leasingu
po zaplatení zvyšných splátok (počnúc splátkou č. 32 z celkových 48 splátok) a splnenia ostatných
zmluvných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že spornou zmluvou nedošlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávok veriteľov. K takejto situácii by mohlo dôjsť len vtedy, ak by bol leasingový vzťah tesne
pred ukončením, pričom leasingová zmluva by umožnila správcovi zaplatiť zvyšné splátky a predmet
leasingovej zmluvy by mal vyššiu trhovú hodnotu ako sú nezaplatené splátky a výška odkupnej ceny.
Ani tieto skutočnosti navrhovateľ nepreukázal

K tomu navyše ešte odvolací súd uvádza, že v konaní sp. zn. 25 CoKR/2/2014 konštatoval, že podľa
bodu 10.7.2 Všeobecných zmluvných podmienok z 1. júna 2010, ktoré sú súčasťou spornej zmluvy,
je prenajímateľ leasingu oprávnený v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok leasingového nájomcu
okamžite vypovedať leasingovú zmluvu a odobrať predmet leasingu.

Na základe uvedených právnych záverov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že priznal právo na ich náhradu odporcovi,
ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za právne
zastupovanie vo výške 69,89 Eur, a to za jeden úkon právnej služby, ktorým je vyjadrenie k odvolaniu
vo výške 61,85 Eur a 8,04 režijný paušál.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.