KL REAL s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25CoKR/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113222700
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113222700.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Mgr. Vladimír Vanko, S. XX, XXX XX U. U.,
správca úpadcu SCRAPMET, s.r.o., v konkurze, Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 802
492, zastúpeného JUDr. Lukášom Tikom, U. XX, XXX XX R. proti odporcovi KL REAL, s.r.o., Robotnícka
10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 054 801, zastúpený Mgr. Miroslavou Kováčikovou, advokátkou, N.
XX, XXX XX U. U., o neúčinnosť právneho úkonu a zaplatenie 130.730,12 Eur, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/12/2013 - 97 z 15. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/12/2013 - 97 z 15. novembra 2013, p o t v r
d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 83,87 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „konkurzný súd“) rozsudkom č. k. 64Cbi/12/2013 - 97 z 15.
novembra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietol návrh o určenie neúčinnosti zmluvy o
zámene účastníkov leasingovej zmluvy č. LZC/11/00103 z 1. decembra 2011 uzatvorenej medzi
úpadcom ako nájomcom, odporcom ako novým nájomcom a Deutsch Leasing Slovakia spol. s r.o.,
Bratislava, IČO: 35 813 474 ako prenajímateľom (ďalej len „sporná zmluva“) a o zaplatenie 130.730,12
Eur. Na základe spornej zmluvy vstúpil odporca do všetkých práv a povinností úpadcu, vyplývajúcich
zo zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/11/00103 z 15. februára 2011 (ďalej len „leasingová zmluva“).
Navrhovateľ si uplatnil odporovacou žalobou právo na určenie neúčinnosti spornej zmluvy a zaplatenie
130.730,12 Eur.

Konkurzný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že počas trvania leasingovej zmluvy
nie je leasingový nájomca vlastníkom predmetu leasingu, je len jeho držiteľom a vlastníkom predmetu
leasingu je leasingová spoločnosť. Leasingový nájomca má právo predmet leasingu po dohodnutú dobu
nielen užívať, ale má aj tomu zodpovedajúcu povinnosť uhrádzať leasingové splátky, v ktorých je potom
obsiahnutá aj odplata za užívanie predmetu leasingu. Konkurzný súd sa stotožnil s obranou odporcu,
podľa ktorej nešlo o právny úkon týkajúci sa majetku úpadcu, pretože úpadca nebol vlastníkom predmetu
leasingu a spornou zmluvou úpadca previedol na odporcu len právo zodpovedajúce užívaniu predmetu
leasingu a zároveň aj povinnosť uhrádzať dohodnuté leasingové splátky za takéto užívanie. Spornou
zmluvou teda došlo nielen k prevodu práva mať v držbe predmet leasingu, ale aj k prevodu povinností,
a to záväzku uhrádzať leasingové splátky, pričom nedošlo k zmene vlastníctva predmetu leasingu,
pretože vlastníkom predmetu naďalej zostáva leasingová spoločnosť ako prenajímateľ. Ďalej konkurzný
súd uviedol, že pokiaľ by aj vychádzal z tej skutočnosti, že právo užívať predstavuje majetkové právo,
spornou zmluvou nedošlo k ukráteniu alebo zmenšeniu majetkového práva leasingového nájomcu,



pretože tento bol povinný za nájom uhrádzať leasingové splátky. Odporovaným právnym úkonom teda
došlo k zániku záväzku úpadcu uhrádzať dohodnuté leasingové splátky. Úpadca ku dňu uzavretia
spornej zmluvy uhradil okrem prvej zvýšenej splátky a záloh, aj 6 pravidelných leasingových splátok
a zostávalo mu uhradiť ešte 54 leasingových splátok. Úpadca mohol nadobudnúť vlastnícke právo
až po 5. máji 2016, a to po úhrade poslednej leasingovej splátky, za predpokladu, že by si bol splnil
všetky povinnosti a záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy. Konkurzný súd sa nestotožnil s tvrdením
navrhovateľa, že majetok ktorý bol prevedený predstavuje majetkové právo uzavrieť kúpnu zmluvu za
dohodnutú kúpnu cenu 100,- Eur, pretože takéto právo by úpadcovi vzniklo až po 5. máji 2016 za
predpokladu, že by bol zaplatil 54 leasingových splátok, každú vo výške 9.400,72 Eur. Konkurzný
súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že odporovaným právnym úkonom došlo k akémukoľvek
zmenšeniu majetku úpadcu. O trovách konania konkurzný súd rozhodol tak, že priznal odporcovi právo
na ich náhradu vo výške 230,82 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ v lehote stanovenej v § 204 O.s.p. v ktorom
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ
alternatívne navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vysloví právnu neúčinnosť
spornej zmluvy a odporcovi uloží povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu
vo výške 130.730,12 Eur.

V odvolaní poukazuje na to, že uzavretím spornej zmluvy z 1. decembra 2011 vstúpil odporca ako
nový nájomca do všetkých práv z leasingovej zmluvy, v dôsledku čoho prevzal predmet leasingu od
úpadcu, ako od pôvodného nájomcu. Do týchto práv vstúpil odporca bezodplatne. Jednou zo základných
otázok, s ktorou sa mal konkurzný súd vysporiadať je to, či sporná zmluva je úkonom ktorý sa týka
majetku úpadcu. Konkurzný súd, podľa právneho názoru navrhovateľa, mal posúdiť, či postúpené právo
je oceniteľné peniazmi. S touto otázkou sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal a v odôvodnení
rozsudku nie je uvedený žiadny dôvod, pre ktorý nemožno považovať právo užívať predmet leasingu
a budúce právo prevodu predmetu leasingu za kúpnu cenu vo výške 100,- Eur za majetok úpadcu.
Navrhovateľ nesúhlasí s argumentáciou konkurzného súdu, podľa ktorej odporca prevzal aj povinnosť
splácať leasingové splátky, v dôsledku čoho nemohlo prísť k ukráteniu veriteľov, pretože splácanie
splátok zo strany odporcu môže mať vplyv len na ocenenie práv vyplývajúcich z leasingovej zmluvy.
Pokiaľ by sa rešpektoval právny názor konkurzného súdu, znamenalo by to, že k postúpeniu práv
vyplývajúcich z akejkoľvek leasingovej zmluvy by nebolo možné nikdy odporovať, pretože že s takýmto
postúpením je vždy spojené aj prevzatie povinností od pôvodného nájomcu. Podľa názoru navrhovateľa
je irelevantné to, že v posudzovanom prípade nebol úpadca vlastníkom hnuteľnej veci. V danom prípade
bolo potrebné posúdiť otázku, či právo ktoré úpadca previedol, malo nejakú hodnotu a ak áno, aká
bola táto hodnota. Navrhovateľ jednoznačne uviedol výpočet hodnoty tohto práva v žalobe, pričom je
nesporné, že navrhovateľ vynaložil za predmet leasingu 263.300,24 Eur s DPH za tým účelom, aby
mohol predmet leasingu užívať a aby mu vzniklo právo kúpiť ho za kúpnu cenu 100,- Eur.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne a priznal mu trovy odvolacieho konania vo výške 83,87 Eur. Vo vyjadrení sa
odporca stotožňuje so závermi konkurzného súdu, keď konštatuje, že budúce právo odkúpiť predmet
leasingovej zmluvy nevzniklo v čase uzatvorenia spornej zmluvy, pretože toto právo vzniká až po splnení
všetkých dohodnutých podmienok. Uzatvorením spornej zmluvy úpadca nepostúpil na odporcu právo
na odkúpenie predmetu leasingu, pretože toto právo v čase uzatvorenia zmluvy ešte neexistovalo.
Odporca nadobudol právo užívať predmet leasingu a povinnosť splácať leasingové splátky. Zároveň bol
povinný znášať náklady spojené s údržbou predmetu leasingu, s jeho zabezpečením proti odcudzeniu,
poškodeniu alebo zničeniu a platiť poistné. Z týchto dôvodov sa žiadnym spôsobom neobohatil na úkor
úpadcu alebo konkurzných veriteľov. Počas užívania predmetu leasingu došlo k jeho opotrebeniu, a
preto v čase uzatvorenia spornej zmluvy jeho hodnota už nebola taká vysoká, aká bola jeho kúpna
cena v čase uzatvorenia leasingovej zmluvy. Ak navrhovateľ tvrdí, že na odporcu bolo prevedené
právo ktoré je oceniteľné v peniazoch, mal preukázať skutočnú zostatkovú hodnotu predmetu leasingu
v čase uzatvorenia spornej zmluvy. Táto hodnota však nikdy nemôže byť daná súhrnom doposiaľ
zaplatených splátok, alebo kúpnou cenou predmetu leasingu. Navrhovateľ v žalobe pri vyčíslení hodnoty
majetkového práva síce odpočítal od zaplatených leasingových splátok výšku odpisov, avšak odporca
namieta, že tento výpočet nie je správny. Odpisy sú priemerná účtovná veličina a neodzrkadľujú skutočný



technický stav predmetu leasingu a jeho skutočné opotrebenie. Navrhovateľ použil nesprávny výpočet
pri určovaní hodnoty majetkového práva, keď zohľadnil výšku zaplatených splátok od ktorých odpočítal
odpisy za obdobie trvania leasingu úpadcom. Navrhovateľ v konaní preukázal, že v čase vykonania
napadnutého právneho úkonu mal úpadca veriteľov ktorí evidovali voči úpadcovi splatné pohľadávky vo
výške 190.824,73 Eur. Odporca v konaní preukázal predložením súvahy k účtovnej závierke, že úpadca
mal v danom čase vlastné imanie vo výške 2.102,610 Eur, a preto je zrejmé, že v čase vykonania
napadnutého právneho úkonu z tohto majetku bol schopný uspokojiť veriteľov v celom rozsahu. Z
uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal, že odporovaným právnym úkonom došlo k z menšeniu
majetku úpadcu a k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v napadnutom rozsahu podľa §
212 ods. 1 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.sp.

Odvolací súd v konaní zistil, že navrhovateľ ako správca úpadcu si uplatnil návrhom podaným 22.
augusta 2013 na konkurznom súde právo na vyslovenie neúčinnosti sporej zmluvy a zaplatenie
130.730,12 Eur. Medzi účastníkmi je nesporné že 25. februára 2011 uzatvoril úpadca ako nájomca
leasingovú zmluvu o finančnom leasingu. Predmetom leasingovej zmluvy bol finančný leasing
hydraulických mobilných nožníc na šrot O. výrobné číslo T., rok výroby XXXX. Kúpna cena leasingu bola
577.000,- Eur bez DPH. Úpadca ako nájomca sa zaviazal zaplatiť 60 mesačných leasingových splátok
vo výške 9.400,72 Eur s DPH, úroky z predfinancovania vo výške 1.647,92 Eur, bankové poplatky vo
výške 48,- Eur s DPH a zálohu na nultú mimoriadnu splátku vo výške 205.200,- Eur s DPH. Dňa 1.
decembra 2011 uzavrel úpadca a odporca spornú zmluvu, ktorou došlo k zmene nájomcu v leasingovej
zmluve, a to z úpadcu na odporcu.

Rovnako bolo medzi účastníkmi konania nesporné, že ku dňu uzatvorenia spornej zmluvy úpadca
zaplatil prenajímateľovi leasingu spolu 263.300,24 Eur s DPH (219.416,85 Eur bez DPH). Navrhovateľ
určil hodnotu prevedeného majetkového práva ako rozdiel medzi kúpnou cenou predmetu leasingu, t.
j. 570.000,- Eur bez DPH, sumou zaplatených splátok vo výške 219.416,85 Eur bez DPH a odpismi
vo výške 76.000,- Eur. Takto hodnota majetkového práva ktorá bola prevedená z úpadcu na odporcu je
podľa navrhovateľa 130.730,12 Eur po zohľadnení odkupnej ceny vo výške 100,- Eur. Suma pohľadávok,
ktoré boli splatné ku dňu uzatvorenia spornej zmluvy a boli v konkurze prihlásené a zistené je 191.869,-
Eur.

Predmetom sporu je rozhodnutie o právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka a zaplatenie sumy, o
ktorú sa spornou zmluvou zmenšil majetok úpadcu, čím došlo podľa tvrdenia navrhovateľa k ukráteniu
uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu.

Predpokladom pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je vykonanie
právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty majetku. Zmenšenie hodnoty majetku však
musí spôsobiť ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Je nesporné, že dlžník bol zmluvnou stranou
spornej zmluvy, a preto vykonal právny úkon (podieľal sa na jeho vykonaní). Bezodplatné právne úkony
sú typickými právnymi úkonmi, ktorými sa znižuje hodnota majetku osoby, ktorá prevedie majetok alebo
jeho časť na inú osobu. Sporná zmluva bola urobená ako bezodplatný právny úkon.

Medzi účastníkmi bola sporná tá skutočnosť, či právo užívať predmet leasingu, právo na jeho odkúpenie
je majetkom dlžníka a či „stratou“ tohto majetku došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov.
Konkurzný súd správne argumentoval tým, že predmet leasingu nebol majetkom úpadcu, pretože tento
ho mal len právo užívať a mal právo na jeho odkúpenie za predpokladu, že by splnil všetky zmluvné
podmienky.

Odvolací súd konštatuje, že právo nájmu a rovnako aj právo na odkúpenie veci má určitú majetkovú
hodnotu, ktorá sa v zásade dá vyčísliť. Majetkovú hodnotu nájmu v konečnom dôsledku pripustil v
napadnutom rozhodnutí aj konkurzný súd (s. 9 napadnutého rozhodnutia). Termín majetok je potrebné



interpretovať extenzívne, ktorý zahrňuje nielen hmotné veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty. Takáto
interpretácia zodpovedá funkcii inštitútu odporovateľnosti, ktorou je ochrana majetkových záujmov
veriteľov.

Predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a ods. 1 O.z.) ako
aj podľa ZoKR (§ 57 ods. 4), je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá
také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa
zníži - ukráti, uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred
vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov,
avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži.
Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku
dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí
majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné
bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. V posudzovanom prípade správca ako
navrhovateľ nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy stačil na uspokojenie
pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti spornej
zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie
ich pohľadávok, po účinnosti spornej zmluvy sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Správca nesprávne
v žalobe (s. 6 žaloby) vychádza z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze a z trhovej
hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť
uzavretím spornej zmluvy (jej účinnosťou), a preto správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka
pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka
uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca musí v
konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné
uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu) resp., že
sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky
po vyhlásení konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Po účinnosti odporovaného právneho
úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako
ako aj výška jeho záväzkov. Argumentácia správcu, že majetok úpadcu nebude stačiť na uspokojenie
pohľadávok veriteľov nič nemení na právnom posúdení veci, pretože ak by tomu tak nebolo, neboli by
splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu.

Odporovacia žaloba slúži k tomu, aby sa obnovili majetkové pomery dlžníka a aby sa dosiahlo také
uspokojenie pohľadávok (miera uspokojenia) ako pred vykonaním (účinnosťou) odporovaného právneho
úkonu. V tejto súvislosti je potom potrebné riešiť otázku, akoby sa mohli pohľadávky veriteľov uspokojiť
v konkurze z predmetu leasingu, ak by nedošlo k uzavretiu spornej zmluvy. Tak ako to správne
konštatoval konkurzný súd, predmet leasingu je vo vlastníctve prenajímateľa a pohľadávky veriteľov,
by sa pri nútenom výkone rozhodnutia (pred začatím konkurzného konania) a ani v konkurze nemohli
uspokojovať zo speňaženia predmetu leasingu. Rovnako je nespeňažiteľné majetkové právo (majetková
hodnota), ktorú má nájomca prenajatej veci, ibaže by nájomná zmluva umožňovala prevod takého
práva a toto právo by malo majetkovú hodnotu v porovnaní s nákladmi, ktoré je nájomca povinný v
súvislosti s nájmom vynakladať. Z uvedeného vyplýva, že ani v čase uzavretia spornej zmluvy a ani po
vyhlásení konkurzu nemohli byť veritelia uspokojení z predmetu leasingu resp. z potenciálnej majetkovej
hodnoty leasingu, ktorú predstavuje právo na odkúpenie predmetu leasingu po zaplatení zvyšných
54 splátok a splnenia ostatných zmluvných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že spornou zmluvou
nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. K takejto situácii by mohlo dôjsť len vtedy, ak by
bol leasingový vzťah tesne pred ukončením, pričom leasingová zmluva by umožnila správcovi zaplatiť
zvyšné splátky a predmet leasingovej zmluvy by mal vyššiu trhovú hodnotu ako sú nezaplatené splátky
a výška odkupnej ceny.

K tomu navyše ešte odvolací súd uvádza, že podľa bodu 10.7.2 Všeobecných zmluvných podmienok z
1. júna 2010, ktoré sú súčasťou spornej zmluvy je prenajímateľ leasingu oprávnený v prípade vyhlásenia
konkurzu na majetok leasingového nájomcu okamžite vypovedať leasingovú zmluvu a odobrať predmet
leasingu.



Na základe uvedených právnych záverov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že priznal právo na ich náhradu odporcovi,
ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za právne
zastupovanie, a to za jeden úkon právnej služby, ktorým je vyjadrenie k odvolaniu vo výške 61,85 Eur,
režijný paušál 8,084 Eur + 20% DPH.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.