RIKIS s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/51/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108209005
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6108209005.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu KONKURZNÝ SPÁVCA, k. s., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 746 762,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sr, vložka číslo 576/S, správca
konkurznej podstaty úpadcu NEO-A.V.T., a. s. „v konkurze", so sídlom Námestie Artézskych prameňov
31, 984 01 Lučenec, IČO: 36 030 473 zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica,
oddiel Sa, vložka číslo 493/S, právne zastúpeného AK PRESPERINOVA, s.r.o., so sídlom Nám. SNP
15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 583 proti žalovanému NATURAL CLUB, s. r. o. so sídlom
Vajanského 2, Lučenec, IČO: 36 054 844, zapísanému v Obchodnom registri Okresného súdu Banská
Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 7770/S, v konaní o určení neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/67/2008 - 272 zo dňa 27. júna
2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/67/2008 - 272 zo dňa 27. júna 2013 potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom
ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je predaj nehnuteľnosti vedených na
LV č. XXXX, k. ú. Z. ako parcela registra C, prac. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2, parc. Č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, parc. Č. XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXXX m2 a parc. Č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Z. pod č. V XXXX/XXXX voči veriteľom - úpadcom NEO-A.V.T.,
a. s. „v konkurze“ nie je účinná (prvá výroková veta), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť v prospech
konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 84.896,86 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (druhá výroková veta), v prevyšujúcej časti zaplatenia peňažnej náhrady žalobu zamietol
(tretia výroková veta) a rozhodol, že žalobcovi právo na náhradu trov nepriznáva (štvrtá výroková veta).

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy
zo dňa 28. 09. 2005, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným
vo výroku z úpadcu na žalovaného, za ktoré nehnuteľnosti sa žalovaný zaviazal uhradiť v prospech
úpadcu kúpnu cenu vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur). Podaním doručeným súdu dňa 26. 01.
2010 žalobca doplnil žalobu tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť v prospech konkurznej
podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 106.150,- Eur. Žalobca tvrdil, že kúpna zmluva je právnym
úkonom bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR) a ukracujúcim právnym úkonom (§ 60 ZKR). Kúpnou



zmluvou žalovaný nadobudol v roku 2005 od úpadcu pozemky v celkovej výmere XXXX m2 za kúpnu
cenu 54,49 Sk za m2, touto kúpnou zmluvou boli teda z majetku úpadcu vyňaté nehnuteľnosti, ktoré by
zvýšili mieru uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov úpadcu, keďže boli v prospech žalovaného
prevedené za peňažnú hodnotu, ktorá nezodpovedá ich reálnej hodnote ani obvyklej cene v roku
2005. V čase uzavretia napadnutého právneho úkonu bola spoločníkom žalovaného s dominantným
postavením spoločnosť Gard - invest, s. r. o. (v tom čase pod obchodným menom GARDEN spol. s
r.o.), IČO 31 590 641, so sídlom Nám. Artézskych prameňov 1, Lučenec, štatutárnym zástupcom ktorej
bol A.. C.. J. G., bytom G.. Y. XX, Z., ktorý bol v tom čase zároveň aj štatutárnym zástupcom úpadcu.
Napadnutý právny úkon bol preto uzatvorený medzi spriaznenými osobami, nakoľko spoločnosť úpadcu
bola v rozhodujúcom období, t. j. v čase realizácie kúpnej zmluvy, právnickou osobou, ktorá mala
prostredníctvom svojho štatutára možnosť uplatňovať vplyv na riadení spoločnosti žalovaného, v
rozsahu presahujúcom 5% - ný podiel na základom imaní žalovaného, čo znamená, že v zmysle § 9 ods.
3 ZKR mala tzv. kvalifikovanú účasť na spoločnosti žalovaného, a preto bola spoločnosť žalovaného v
zmysle § 9 ods. 1 písm. e) spriaznenou osobou úpadcu. Žalobca poukazoval na § 58 ods. 2 ZKR, v
zmysle ktorého sa z uvedených dôvodov predpokladá úpadok úpadcu v čase realizácie napadnutého
právneho úkonu. Konkurzné konanie bolo začaté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 16. 10. 2007, a preto dotknutý právny úkon bol zrealizovaný v čase troch rokov pred začatím
konkurzného konania. Vzhľadom na skutkové okolnosti uzatvorenia právneho úkonu, ako aj stav svojich
záväzkov si podľa žalobcu musel byť úpadca jednoznačne vedomý, že prevodom svojho nehnuteľného
majetku za peňažnú náhradu, ktorá nezodpovedá jeho reálnej hodnote, ukráti svojich veriteľov, z čoho
je možné jednoznačne vyvodiť úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel musel byť druhej
strane známy vzhľadom uvedené personálne prepojenie medzi úpadcom a žalovaným. Vzhľadom na
spriaznenosť účastníkov napadnutého právneho úkonu zároveň platí vyvrátiteľná právna domnienka
o vedomosti žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Žalobca tvrdil, že je splnený aj
základný predpoklad odporovania právneho úkonu, a to skutočnosť ukrátenia veriteľov, nakoľko v
čase vykonania napadnutého právneho úkonu už existovali staršie pohľadávky veriteľov, ktoré neboli
uspokojené (pohľadávka A., a. s. z roku 2003 a pohľadávku Slovenskej republiky - Daňového riaditeľstva
z roku 2003 a 2004). Žalobca ďalej poukazoval na to, že už na prelome rokov 2003/2004/2005 dosahoval
úpadca nepriaznivý hospodársky výsledok, a predaj nehnuteľného majetku v roku 2005 mal tento
výsledok vylepšiť a nie zhoršiť. Strata sa však prehĺbila o 384.306.926,- Sk. Pokiaľ aj ešte v roku 2002
úpadca disponoval obrovským majetkom, tento zrejme postupne rozpredával a zároveň si neplnil svoje
povinnosti uhrádzať záväzky veriteľom. Žalobca tiež uviedol, že v roku 2005 vykonal úpadca viacero
predajov nehnuteľností v súvislosti s ktorými je vedených viacero súdnych konaní. Okrem majetku
prevedeného kúpnou zmluvou, neúčinnosti ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní, sa previedol
majetok v celkovej hodnote vyše 60.mil Sk, v dôsledku čoho došlo k reálnemu úbytku majetku dlžníka,
keď v roku 2005 v dôsledku predaja nehnuteľností klesol jeho majetok na 15.694.000,- Sk, pričom
predchádzajúci rok to bolo 164.904.000,- Sk. Dlžníkove záväzky voči veriteľom pritom v roku 2005
predstavovali sumu vyše 100. mil. Sk.

Žalovaný namietal, že petit žaloby je neurčitý a nevykonateľný. Uviedol, že kúpna cena dohodnutá v
zmluve bola zaplatená 02. 11. 2005. Na tejto kúpnej cene sa zmluvné strany vzájomne dohodli, pričom v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli predmetné nehnuteľnosti zaťažené exekučným záložným právom
a 2 vecnými bremenami, s ktorými ich žalovaný aj nadobudol. Praktická využiteľnosť nehnuteľností a aj
ich hodnota je podľa žalovaného nulová. Namietal tiež, že žalovaný nedisponuje žiadnymi finančnými
prostriedkami a žiadal žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa vec prejednal, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Z obchodného registra
OS Banská Bystrica zistil, že A.. C.. E. G. bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy predsedom
predstavenstva úpadcu a zároveň jediným konateľom spoločnosti Gard - invest s. r. o. (v tom čase
pod obchodným menom GARDEN spol.s r.o.), ktorá spoločnosť bola spoločníkom žalovaného s
dominantným postavením s výškou vkladu 4.293.000,- Sk so základného imania žalovaného 4.493.000,-
Sk, teda s podielom viac ako 95% na základnom imanií žalovaného. Za účelom určenia všeobecnej
hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom napadnutej kúpnej zmluvy, a to ku dňu jej uzavretia 28.
09. 2005, súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom znalca A.. G. R..
5/2011 bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy sumou 88.800,-
Eur. Po podaní znaleckého posudku žalobca upravil petit žalobného návrhu tak, že žiadal od žalovaného
zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 84.896,86 Eur.



Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa posúdil podľa §57 ods. 4, § 58 ods.
1, 2 a 3, § 60 ods. 1, 2 a 3, § 63 ods. 1 a § 9 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení účinnom do 31. 12. 2011 (ďalej len ZKR). Zo znaleckého posudku znalca A.. G. R., podľa
ktorého bola všeobecná hodnota nehnuteľností v čase ich prevodu cca 26x vyššia než kúpna cena
dohodnutá medzi úpadcom a žalovaným, mal súd preukázané, že kúpna zmluva bola právnym úkonom
bez primeraného protiplnenia. Námietky žalovaného voči znaleckému posudku súd nepovažoval za
relevantné, nakoľko znalec zohľadnil vecné bremená viaznúce na predajných nehnuteľnostiach a aj
listinný dôkaz predložený žalovaným - dražobná vyhláška, obsahujúca údaj o reálnej hodnote, a tento
dôkaz relevantným spôsobom nemohol podľa súdu spochybniť závery znaleckého dokazovania.

Súd mal tiež preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá medzi spriaznenými osobami v zmysle §9 ods.
1 písm. e) ZKR, nakoľko úpadca mal možnosť prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu A.. C..
E. G. uplatňovať vplyv na riadení spoločnosti žalovaného v rámci hlasovaní dominantného spoločníka
na valných zhromaždeniach. Spriaznenosť úpadcu a žalovaného v zmysle § 58 ods. 2 ZKR, zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku úpadku spoločnosti úpadcu v čase vykonania napadnutého právneho
úkonu, pričom existenciu úpadku v rozhodnom čase žalobca odôvodnil, vychádzajúc z daňových
priznaní úpadcu za roky 2002 až 2006. V konaní nebola preukázaná neexistencia úpadku spoločnosti
úpadcu v rozhodnom čase. Spriaznenosť úpadcu a žalovaného zároveň s poukazom na § 60 ods. 2
ZKR zakladá aj vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie úmyslu dlžníla ukrátiť svojich veriteľov, ako aj
vedomosť žalovaného o tomto úmysle, pričom v konaní tiež nebol preukázaný opak.

Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 28.09.2005 je právnym úkonom
bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR, zároveň je aj ukracujúcim právnym úkonom podľa § 60
ZKR, a je preto neúčinným právnym úkonom voči konkurzným veriteľom. Súd sa nestotožnil s názorom
žalovaného, že návrhy žalobcu v časti peňažnej náhrady boli rozšírením pôvodného návrhu a bolo
potrebné rozhodnúť o nich uznesením, a že došlo k premlčaniu nároku žalobcu. Žalobca v zákonnej 6-
mesačnej lehote uplatnil odporovacie právo, ako aj právo na zaplatenie peňažnej náhrady v súlade s
ust. § 63 ods. 1 ZKR, pričom vzhľadom na skutočnosť, že napadnutým úkonom nedisponoval, nevedel
ku dňu podania žaloby peňažnú náhradu špecifikovať konkrétnou sumou, a preto ju žiadal priznať vo
výške určenej znaleckým posudkom. Žalobca teda svojimi následnými podaniami žalobu „nerozširoval“
o ďalšie plnenie alebo iné nároky ako to namietal žalovaný, ale ju doplnil v zmysle svojho pôvodného
vymedzenia. Z procesného hľadiska sa teda nejednalo o zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1, 2 OSP a
nebolo potrebné o týchto úkonoch žalobcu rozhodovať uznesením. Z uvedených dôvodov dôvodov
nemohlo podľa názoru súdu dôjsť ani k premlčaniu práva žalobcu na zaplatenie peňažnej náhrady,
nakoľko právo na jej zaplatenie bolo uplatnené v zákonom ustanovenej lehote 6 mesiacov.

Súd prvého stupňa preto žalobe žalobcu vyhovel, a v časti peňažnej náhrady nad rámec sumy 84.896,86
Eur, v ktorej žalobca žalobu nezobral späť, žalobu zamietol.

Žalobcovi ako účastníkovi v spore úspešnému vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods.
1 OSP, žalobca si však právo na náhradu trov konania neuplatnil a súd mu preto túto náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný
počas konania vzniesol námietku premlčania, ktorú súd neakceptoval, hoci podľa žalovaného bola
opodstatnená. Poukazoval na to, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 28.09.2005, žaloba o určenie
neúčinnosti zmluvy bola podaná dňa 12. 06. 2008, ale až v podaní zo dňa 26. 01. 2010 žalobca uviedol,
že požaduje aj zaplatenie sumy 106.150,- Eur. Žalovaný preto trval na svojej námietke premlčania.
Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého sa žalobca domáhal peňažnej náhrady už
v žalobe s tým, že suma mala byť určená znaleckým posudkom. Poukazoval na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo 114/01, zverejnené v časopisu Zo súdnej praxe 3/2002, podľa ktorého „neúplnosť návrhu



na začatie konania spočívajúca v tom, že žalobca neuvedie sumu, zaplatenia ktorej sa domáha, je
podstatnou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať“. Pokiaľ teda žalobca v žalobe iba všeobecne
uviedol, že žalovanú sumu má určiť znaleckým dokazovaním, súd mal takúto žalobu ako neprípustnú
okamžite odmietnuť. Pokiaľ by aj táto vada bola prepáčená, súd mal uznať, že takáto žaloba neprerušila
beh premlčacej lehoty, ktorá bežala v prospech žalovaného. Napokon sám žalobca v konaní argument o
tom, že nemohol špecifikovať petit vyvrátil, keď na opakované námietky žalovaného v podaní zo dňa 26.
01. 2010 uviedol, že požaduje sumu 106.150,- Eur, pričom tak urobil ešte pred znaleckým dokazovaním.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 04.11.2013 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že žalobným návrhom sa okrem iného
domáhal aj peňažnej náhrady za nehnuteľné veci, ktoré žalovaný nadobudol na základe neúčinného
právneho úkonu s tým, že rozsah peňažnej náhrady vymedzil termínom „hodnota určená znaleckým
posudkom“, a neskôr petit upravil v súlade so znením znaleckého posudku. Žalobca teda pôvodný
návrh nerozširoval o ďalšie plnenie alebo iné nároky. Pokiaľ uviedol sumu 106.150,- Eur, bola to suma
odhadnutá, ktorú neskôr v súlade so znením znaleckého posudku upravil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v
senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého
stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď
vydal napadnutý rozsudok.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 28. 09.
2005 uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam z predávajúceho na kupujúceho ide
o právny úkon bez primeraného protiplnenia, nakoľko dohodnutá kúpna cena vo výške 100.000,- Sk
(3.319,39 Eur) bola podstatne vyššia ako cena nehnuteľností, vlastnícke právo ku ktorým kupujúci
získal. Súd prvého stupňa pri hodnotení uvedenej skutočnosti vychádzal zo znaleckého posudku súdom
ustanoveného znalca, podľa záverov ktorého bola všeobecná hodnota nehnuteľností v čase ich prevodu
cca 26x vyššia než kúpna cena dohodnutá medzi úpadcom a žalovaným, keď znalec určil všeobecnú
hodnotu nehnuteľností ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy sumou 88.800,- Eur.

Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa aj v tom, že právny úkon, neúčinnosti ktorého sa žalobca
domáha bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, a preto sa úpadok dlžníka v čase
urobenia právneho úkonu predpokladá, ak sa nepreukáže opak (§ 58 ods. 2 ZKR), pričom je splnená aj
požiadavka stanovená v § 58 ods. 3 ZKR, teda, že ide o právny úkon, ktorý bol urobený počas 3 rokov
pred začatím konkurzného konania. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
uznesenia, v čase uzavretia kúpnej zmluvy spoločníkom žalovaného (kupujúceho, v prospech ktorého
bol právny úkon uskutočnený), a to s dominantným postavením bola spoločnosť GARDEN spol. s r. o.,
Lučenec, IČO: 31 590 641 (od 17. 08. 2006 podnikajúca pod obchodným menom Gard - invest, s. r. o.,
v súčasnosti v konkurze). Štatutárnym zástupcom spoločnosti GARDEN spol. s r. o. bol A.. C.. E.. G.,
bytom G.. Y. XX, Z., ktorý bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy zároveň aj štatutárnym zástupcom úpadcu.
A.. C.. E.. G. bol konateľom GARDEN spol. s r. o. (v súčasnosti Gard - invest s. r. o. „v konkurze“) v čase
od 12. 08. 1993 až do vyhlásenia konkurzu, a v čase od 20. 03. 1998 až do 19. 12. 2005 bol štatutárnym
zástupcom úpadcu (predsedom predstavenstva, ktorý mohol konať za úpadcu samostatne). Odvolací
súd súlasí so záverom súdu prvého stupňa, že na základe uvedených skutočností s poukazom na §9
ods. 1 písm. e) ZKR mal preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá medzi spriaznenými osobami,
keď úpadca mal možnosť prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu A.. C.. E. G. uplatňovať vplyv
na riadení spoločnosti žalovaného pri hlasovaní dominantného spoločníka na valných zhromaždeniach
žalovaného. Spriaznenosť úpadcu a žalovaného zároveň zakladá aj vyvratiteľnú právnu domnienku
o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj o vedomosti druhej strany o tomto úmysle, ak sa
nepreukáže opak (§60 ods. 2 ZKR). Tak, ako to uviedol aj súd prvého stupňa, v konaní nebol preukázaný
opak. Odvolací súd sa so závermi súdu prvého stupňa v plnej miere stotožňuje bez toho, aby opakoval
celé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP).



Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s námietkou premlčania
nároku žalobcu, a preto nesúhlasí s námietkami žalovaného, že súd prvého stupňa túto námietku
nesprávne právne posúdil. Z predloženého spisu je zrejmé, že podanou žalobou sa žalobca domáhal
proti žalovanému jednak vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu (určovací výrok) a zároveň sa aj
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech konkurznej podstaty peňažnú
náhradu za nehnuteľnosti, ktoré boli na základe neúčinného právneho úkonu prevedené z majetku
dlžníka na žalovaného. Žalobca teda zákonom stanovenej 6 mesačnej prekluzívnej lehote od vyhlásenia
konkurzu (§57 ods. 2 ZKR) uplatnil tak odporovacie právo, ako aj právo na zaplatenie peňažnej náhrady,
a to bez ohľadu na to, že ku dňu žaloby nešpecifikoval konkrétnu sumu ako výšku požadovanej peňažnej
náhrady, ale navrhol, aby táto bola určená v konaní znaleckým posudkom. Takto podaný žalobný návrh
bol dostatočný na to, aby súd o ňom začal konať, nešlo teda o neúplnosť návrhu, pre ktorý by nebolo
možné v konaní pokračovať a konanie by bolo potrebné zastaviť. Pokiaľ aj žalobca následným podaním
počas konania uviedol, že žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech konkurznej
podstaty peňažnú náhradu vo výške 106.150,- Eur, a to ešte pred znaleckým dokazovaním, nešlo o
rozšírenie žaloby o iné nároky, ani o zmenu návrhu tak, ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého uznesenia. Právo žalobcu na peňažné plnenie - náhradu za veci prevedené z majetku
dlžníka do majetku žalovaného si žalobca uplatnil včas, nepremlčalo sa právo na jej zaplatenie.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 ods. 1
OSP. V odvolacom konaní bol síce úspešný žalobca, nepodal však návrh na priznanie trov odvolacieho
konania, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.